Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Harry Potter a jeho priatelia videli profesora Snapea vchádzať do kuchyne na prízemí domu na Grimmauldovom námestí tesne pred začatím stretnutia Fénixovho rádu.
Trio stále fascinovalo premýšľanie nad tým, akú úlohu hrá tento temný, nevrlý muž v nadchádzajúcej vojne, takže jeho prítomnosť v tomto ponurom dome vždy povzbudzovala Chrabromilčanov a najmä Ronovych bratov k tomu, aby vyskúšali každý trik z kníh, aby zistili, či je možné obísť zábrany, ktoré Dumbledore zakaždým nezvratne vyčaroval, aby deti nezistili nič o práci Rádu bez jeho zvolenia.
Dnešný večer nebol výnimkou. Každé zariadenie, ktoré dvojičky doteraz vymysleli ich sklamalo a neumožnilo ich skupine neplnoletých čarodejníkov počuť viac, než len prvé minúty diskusie, než sa z hlasov dospelých stalo len nezrozumiteľné mrmlanie, alebo neutíchli úplne. Nateraz dočasne porazení, ryšavé dvojičky pozbierali svoje magické nástroje a namrzene sa odšuchtali do svojej pridelenej izby; rozhodnutí čoskoro nájsť nejaké riešenie.
Harry, Hermiona a Ron, napriek tomu, že sa cítili rovnako porazene, zostali lenivo sedieť na prvom poschodí blízko schodov, odkiaľ mali relatívne dobrý výhľad na chodbu pred kuchyňou. Pri vŕzgavom zvuku otvárania kuchynských dverí Harry rýchlo skryl seba a svojich priateľov pod neviditeľný plášť, ktorý inštinktívne vytiahol zo svojho kufra, keď začali najnovší boj proti Dumbledorovým ochranným zábranám.
Nahýnajúc sa ponad zábradlie a hľadiac dolu na chodbu, všetci traja puberťáci boli prekvapení, keď videli ich profesora Elixírov potknúť sa a zastaviť prad prvým schodom.
Aj z tohto uhla sa ten muž zdal byť bledší než obvykle. Nestihli si ho všimnúť, keď prišiel, lebo svižne vkročil do kuchyne a zmizol z dohľadu, len čo vkročil do tohto starého a ponurého domu.
Hermiona tľapla Rona po nohe a ten potľapkal Harryho po pleci a všetci traja sa viac naklonili ponad zábradlie, aby mali lepší výhľad na tmavého muža dolu.
Zrazu sa profesor Snape pozrel hore, presne na miesto, kde sedeli traja puberťáci pod magickým plášťom, skoro ako keby cítil ich prítomnosť. Všetci traja okamžite zamrzli, ale pokial Harry rozložil plášť rovnomerne ponad všetkých (čo naozaj urobil) vedeli, že je nemožné, aby ich niekto videl. No Snape mal záhadnú schopnosť vedieť, keď sa niečo deje, schopnosť, ktorú ukazoval zakaždým na svojich hodinách, takže Chrabromil nemal šancu nič riskovať.
Snape prižmúrenými očami prezeral to, čo videl na schodoch a prvom poschodí a Harry s priateľmi sa odvážili vydýchnuť, až keď sklonil hlavu; očividne spokojný s tým, že je na chodbe sám.
Snape prudko vystrel ruku, aby sa chytil zábradlia, Harry si myslel, že má v pláne vyliezť hore schodmi, ale ten muž sa ani nepohol. Zdalo sa, že len zovrel zábradlie silnejšie, lebo Harry videl, ako mu zbeleli hánky. Potom si Snape rýchlo prešiel voľnou rukou po čele a dolu tvárou a vydýchol dlhý ubolený ston.
Trojica ukrytých priateľov si pod plášťom rýchlo a v tichosti vymenili pohľady; nepochydne premýšľali všetci nad tým istým. 'Čo je to so Snapeom?'
Profesor Snape si potom dovolil malý vzdych, ktorý trojica ma poschodí takmer nezachytila. Harryho pozornosť sa okamžite sústredila na jeho tvár; všimol si malú grimasu, ktorú nasledovalo tiché:
"Do riti…"
Profesor sa rukou, ktorou si predtým utrel čelo, rýchlo chytil za brucho a mierne sa prehol dopredu, očividne od bolesti. Na moment zaklonil hlavu, pevne zaťal zuby a lapal po dychu, než sa zrazu prehol cez zábradlie a čelo si oprel o ruku, ktorou sa ho držal. Zdalo sa, že sa drží na nohách len vďaka podpore zábradlia a čoskoro bolo jasné, že je to pre neho veľkou námahou.
Harry, Hermiona a Ron boli ešte viac šokovaní, keď ten muž svoj boj prehral a klesol na kolená, ešte viac sa prehol do predu a pozvracal sa; obsah jeho žalúdka sa vylial pred neho do páchnucej mláky pod prvým schodom.
Len čo Snape nadobudol aspoň malú kontrolu nad kŕčmi v žalúdku, rýchlo vytiahol z ľavého rukáva prútik a okamžite odstránil neporiadok, ktorý práve spravil na starom, moľami prežratom koberci s odporným vzorom.
Harry bol nekonečne vďačný, lebo jeho žalúdok práve začal protestovať a chcel sa pridať, keď počul zvuky zvracania a cítil zápach zvratkov, ktorý dovanul zdola až k skrytým pozorovateľom, a podľa toho, ako Rona striaslo vedľa neho predpokladal, že ani on k tomu nemá ďaleko.
"Aaahhh," Snape zastonal a utrel si ústa rukávom. Po chvíli sa zdalo, že špión dospel k tichému, ale znepokojivému pochopeniu a rýchlo položil prútik na spodný schod pred sebou a naliehavo začal prehľadávať vnútorné vrecká svojho habitu. "Do riti… kde je?" ticho sa spýtal, jasne frustrovane a tiež trochu vystrašene, podľa Harryho názoru, keď sa mu nedarilo nájsť to, čo hľadal.
Primrznutí na mieste, kompletne ponorení do pohľadu na ich obvykle vyrovnaného, impozantného a ovládajúceho sa učiteľa, očividne strácajúceho kontrolu a premáhajúceho sa v tomto neuveriteľnom momente slabosti, paniky a bolesti, no zatiaľ ani jeden z troch pozorovateľov nepomyslel na to, že by mu išli pomôcť.
Snape, očividne konečne našiel predmet, ktorý tak zúfalo hľadal, vyprázdnil vrecko, v ktorom mal ruku a jeho obsah vysypal na schod vedľa svojho prútika. Tu v malej krabičke našiel to, čo Harry rozpoznal ako Bezoár.
Harry si rýchlo spomenul na úplne prvý raz, kedy o tomto objekte počul.
"Bezoár je kameň zo žalúdka kozy a ochráni vás pred väčšinou jedov."
Sám profesor Snape túto informáciu vštiepil malému, 11-ročnému Harrymu na jeho úplne prvej hodine Elixírov. Harry by na to nikdy nezabudol, lebo to bol jeden z mnohých nezabudnuteľných momentov s týmto temným, nevrlým a strašidelným mužom, o ktorom sa Harry neskôr dozvedel, že je špiónom pre stranu Svetla.
Profesor trasúcou sa rukou vybral kameň z krabičky tak rýchlo, ako to len šlo a vložil si ho do úst. Zdalo sa, že sa snaží ho prehltnúť, ale v tejto chvíli má problém dostať ho dolu. Vtedy si Harry uvedomil, čo presne sa so Snapom deje.
Ten muž veril, že je otrávený!
"No do prdele," zašepkal Ron ticho vedľa neho a Harry videl, že tento problém pochopil rovnako.
"Harry…" zašepkala Hermiona naliehavo hneď potom. "Mali by sme niečo urobiť!"
Medzitým sa Snapovi konečne podarilo prehltnúť bezoár a na chvíľu sa oprel o schody s trochou úľavy zmiešanou so zvyškom utrpenia jasne vpísanými v jeho tvári.
Harry si zahryzol do pery, nevediac, či Hermionin návrh bol správna vec alebo nie. "Ale čo..?" zašepkal otázku; čakajúc na odpoveď, než sa rozhodne.
Ale než stihla Hermiona odpovedať, Snape sa postavil a zamieril ku dverám do kuchyne. Avšak než k nim prišiel, niekto rozrazil dvere a zvyšok Rádu sa začal trúsiť von do chodby v zhluku tiel; čo Snapa zastavilo. Oprel sa o stenu, stojac tak vystretý, ako sa len dalo a čakal, než sa dav rozíde.
Harry a jeho priatelia sa trochu uvoľnili, vediac, že nemusia bežať dolu na pomoc oslabenému profesorovi a riskovať istú smrť v budúcnosti alebo trest po škole – podľa toho, čo z toho by Snape považoval za vhodný trest za ich zásah, bez ohľadu na to, ako veľmi by mu tým pomohli. Nie, o to radšej túto dilemu prenechajú skúsenejším a spravodlivejším dospelým členom Rádu; nepochybne tomu mužovi rýchlo a účinne pomôžu. Nahli sa cez zábradlie a sledovali scénu.
Harry, Hermiona a Ron ľahko rozoznali chorobne bledú spotenú tvár, ktorá naznačovala, že so Snapom je niečo nebezpečne v neporiadku, ale znepokojivo ani jeden človek, vychádzajúci z kuchyne sa na Snapa ani poriadne nepozrela, takže sa zdalo, že Snapov stav si nikto z dospelých vôbec nevšimol – alebo aspoň vôbec nijako nereagovali. Harry začal mať nepríjemný pocit v žalúdku a cítil, že veci sa neuberajú správnym smerom v tejto situácii.
Harry zbadal profesora Dumbledora rázne vykročiť stredom davu ľudí, vychádzajúcich z kuchyne a keď ho zbadal aj on, Snape ho oslovil.
"Riaditeľ… potrebujem s vami hovoriť," povedal naliehavo, ale Dumbledore mu ledva venoval rýchly pohľad.
"Hneď som naspäť, Severus… pokiaľ sa so mnou nechceš radšej stretnúť v riaditeľni dnes večer," odpovedal odmietavo.
"Je to dôležité…" začal Snape naliehavo, snažiac sa chytiť riaditeľa za rameno, aby ho zastavil, ale úplne ho minul.
"Som si istý, že áno, môj chlapče, ale tak isto je aj táto záležitosť… Už meškám. Ale nebudem dlho," a s tým riaditeľ svižne vykročil von vchodovými dverami spolu s niekoľkými ďalšími členmi Rádu.
Harry videl, že Snape vyzerá dosť zaskočený z riaditeľovho rýchleho odchodu  a sklonil hlavu; jeho tmavé vlasy spadli dopredu a zakryli jeho výraz. Harry rozmýšľal, či je sklamanie jediným dôvodom, prečo zvesil hlavu, lebo sa zdalo, že Snape sa mierne zosunul dolu po stene a Harry vážne uvažoval, či sa ešte udrží na nohách.
Sirius vyliezol z kuchyne takmer posledný a napriek Harryho „takmer želaniu“ aby sa tak nestalo, jeho krstný otec zbadal Snapa opretého o stenu a jeho výraz sa hneď zmenil na pohŕdavý naštvaný výraz.
"Prečo si ty ešte stále tu?" požadoval od Snapea. "Čo do pekla ťa tu ešte drží? Snoril si po dome a hľadal informácie, o ktoré sa podelíš s Veď Vieš Kým, kým mi ostatní sme sedeli na stretnutí?" obvinil ho.
Snape prudko zodvihol hlavu a zazeral na svojho nepriateľa, ale neodpovedal. Prútik, ktorý Snape ešte neodložil, zovrel v ruke pevnejšie a automaticky ho držal od seba.
"Vypadni … svoju úlohu si si splnil, Ufňukanec … už ťa tu viac nepotrebujeme," pokračoval Sirius nepríjemne, "nie že by som považoval tvoj príspevok za tak dôležitý, samozrejme, najmä teda keď si zdrhol v polovici," dodal so zlomyseľným podozrievaním.
Snape vyzeral dosť nepohodlne, ale zostal nepohnute stáť proti svojmu zanietenému rivalovi. A neponúkol vysvetlenie k svojmu skorému odchodu zo stretnutia. Harry bol trochu ohromený Siriusovym prístupom, keď dobre vedel, čo bolo dôvodom, že Snape utiekol zo stretnutia v kuchyni.
"Nie že by sa ťa to týkalo, Black, ale potrebujem hovoriť s riaditeľom," povedal Snape stručne.
Profesor Snape zaťal zuby proti bolesti v bruchu tak nenápadne, že Harry a ostatní dvaja, keby sa na Snapa nepozerali tak dôkladne, by si to vôbec nevšimli – alebo teda predpokladali, že Sirius si to nevšimol. Profesorov dych sa tiež zrýchlil a podoprel sa rukou o stenu vedľa seba; Snape stále trpel, ale snažil sa neukázať to, najmä nie pred Siriusom Blackom.
"Mňa to nezaujíma … stretnite sa niekde inde," Sirius nástojil, ale Arthur Weasley, ktorý si všimol vzrastajúce napätie medzi nimi, vyšiel z kuchyne a okamžite zasiahol, aby celú vec upokojil.
"Sirius… nechaj Severusa počkať na Albusa v knižnici; nezdrží sa dlho," navrhol Arthur diplomaticky. "Poď, chcem ti niečo ukázať … aj ty Remus," dodal, zrejme aby odviedol Siriusovu pozornosť od možného a veľmi pravdepodobného duelu s tmavovlasým Ex-smrťožrútom. "Je to niečo muklovské, čo som našiel počas posledného výjazdu pre ministerstvo … bude sa ti to páčiť!"
Remus Lupin vyšiel z kuchyne za Siriusom a rýchlo prikývol, ochotný pomôcť Arthurovi rozptýliť znudeného, ľahko vyprovokovateľného väzňa z Azkabanu na úteku, z jeho dosť obvyklej, trpkej a nepriateľskej konfrontácie so špiónom Rádu.
Ich pozornosť sa sústredila inde, takže všímaví puberťáci na prvom poschodí boli jediní, kto postrehol, ako Snape na chvíľu pevne zatvoril oči a ticho zastonal. Párkrát sa zhlboka nadýchol a Harry si začal o neho robiť starosti, napriek tomu, že svojho protivného učiteľa značne nenávidel.
"Arthur?" Severus požiadal odchádzajúcu hlavu rodiny Weasleyovcov, trochu slabo, zjavne sa zúfalo potreboval zdôveriť so svojim trápením už takmer s kýmkoľvek, keďže riaditeľ odišiel.
"O chvíľku som pri tebe, Severus," ponúkol Arthur, ale bolo jasné, že ryšavý muž netuší nič o naliehavosti potreby pozornosti, ktorú Snape potreboval. Arthur odviedol Remusa a Siriusa hore schodmi a preč z dohľadu. Harry a jeho priatelia sa otočili a prilepili na zábradlie, aby nezavadzali v ceste, keď traja muži prechádzali okolo na schody na ďalšie poschodie, aby ich neodhalili a neobvinili zo špehovania pod plášťom.
Chodba sa rýchlo vyprázdnila, a keď puberťáci sa otočili dolu už nikto nebol.
Harry z nich rýchlo stiahol Neviditeľný plášť a hľadel do prázdnej chodby. "Kam išiel?" opýtal sa ustarane.
"Zrejme do knižnice," odpovedala Hermiona zamyslene.
"Hej… Tak rýchlo … poďme," povedal Harry vedúc ich dolu na prízemie a po chodbe ku dverám do knižnice, ktoré boli pootvorené.
Keď všetci traja zastavili pred dverami do knižnice, Ron prehovoril. "Čo… to je to každému jedno?" opýtal sa šokovane. Harry sa pozrel na svojho priateľa, viac než len prekvapený jeho znepokojením kvôli situácii zahŕňajúcej Snapa, vzhľadom na to, aký postoj mali všetci k tomu hnusnému umastencovi, ale Harry bol tiež zmätený svojím vlastným znepokojením, kvôli špiónovi.
"To nie je tak," Hermiona uvažovala racionálne. "Len si nemyslím, že si to niekto všimol, to je všetko." A všetco traja chceli veriť tomu, že je toto pravda, radšej než tá zákerná alternatíva.
Harry vykročil vpred a otvoril dvere a hneď zbadali Majstra elixírov, stojaceho hneď za dverami a nebezpečne sa potácajúceho na mieste a lapajúceho po dychu; ruku mal natiahnutú vpred a zúfalo zvieral operadlo blízkej stoličky. A vtom začal padať; zmietal sa v kŕčoch a celý sa triasol, keď padal na zem.
Ron inštinktívne vykročil vpred aby kolabujúceho muža zachytil, a napriek tomu že bol len o kúsok nižší než on, naozaj sa mu podarilo len tesne zabrániť jeho ostrému dopadu na tvrdú zem; položil ho trochu pomalšie na tvrdú dlážku. Snape sa stále sa zmietal v kŕčoch a penil z úst, stonal a vydával strašné dusivé zvuky, ktoré všetkých troch neskutočne vystrašili.
"Oh… do riti!" vykríkol Ron, vydesený a zhrozený tým, v akom stave bol jeho profesor. "Priveďte pomoc … rýchlo priveďte pomoc!"
Hermiona sa otočila na mieste a vybehla von dverami volajúc "niekoho", "kohokoľvek "aby" prišiel pomôcť."
Harry sa sklonil vedľa Rona a pomohol otočiť profesora Snapa do pozície, ktorá by mu mohla pomôcť, aby sa neudusil vlastnými zvratkami, a potom sa nahol trochu bližšie. "Bude to v poriadku, pane… zoženieme pomoc," povedal, rozmýšľajúc, či ho Snape vôbec počuje alebo nie.
Krv začala farbiť penu v Snapovych ústach do ružova a Harry a Ron zostali vyplašení a sami začali kričať o pomoc.
O chvíľu vrazili do dverí niekoľkí dospelí a odtlačili chalanov z cesty.
"Bol otrávený… ale prehltol Bezoár," oznámil Harry čo vedel, tak jasne ako len bolo možné, aby dospelí, pomáhajúci profesorovi vedeli, o čo sa jedná.
Pani Weasleyová ich potom vyprevadila z knižnice na chodbu. Harry počul Siriusa rozpačito mrmlať: "Čo pre Merlina…?" než zatvorili dvere a trojica zostala odrezaná od deja.
"Bude v poriadku?" opýtala sa Hermiona ticho.
"Oh, áno, áno, áno," uistila ich pani Weasleyová, ale všetci traja vedeli, že sa ich nateraz snaží upokojiť.
Pani Weasleyová ich odprevadila až ku schodom a keď vyšli na prvé poschodie, poslala ich ďalej gestom ruky. Potom sa otočila smerom ku knižnici, ale než došla ku dverám, vchodové dvere sa otvorili.
"Oh, Albus, vďaka bohu, že si naspäť," vykríkla pani Weasleyová vážne.
"Čo sa deje, Molly?" počuli riaditeľov hlas.
"Zdá sa, že Severus bol otrávený," vysvetlila vystrašeným hlasom.
Nastala chvíľa ticha, než Dumbledore odpovedal. "Kde je?" Starý riaditeľ náhlivo prešiel chodbou ku knižnici a podľa inštrukcií pani Weasleyovej zmizol za dverami.
"Oh, Bože," vzdychla Hermione vystrašene, opierajúc sa o zábradlie, "Dúfam, že neumrie." Ron súhlasne prikyvoval a vyzeral dosť znepokojený tou myšlienkou.
"Hej… aj ja dúfam," povedal Harry znepokojene, keď mu pohľad spadol na zabudnutú krabičku z Bezoáru a rýchlo vložil svoju nádej a dôveru do kameňa, o ktorom ho profesor Snape učil ako čerstvého prváka na Rokforte.
18.07.2017 20:07:49
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one