Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 2 – Golpalotove zákony

Keď Albus Dumbledore vstúpil do knižnice, okamžite sa ponáhľal k svojmu mladému učiteľovi. Jediný pohľad na muža, ktorý stále ležal na boku na zemi mu stačil, aby vedel, že ide o veľmi vážny incident a Severus bojuje o život.
"Čo sa stalo?" požadoval, kým vyšetroval ležiaceho muža. Severusove kŕče prestali, ale krvavá pena sa mu stále hromadila v ústach a v pramienkoch vytekala a hromadila sa v kaluži na dlážke pod jeho tvárou.
"Nevieme," povedal mu Arthur. "Deti ho našli a zavolali nás dolu; vyzeral byť v poriadku, keď sme ho videli naposledy na chodbe, pár minút pred tým," oznámil.
Albus skontroloval jeho pulz a na chvíľu sa zamyslel, potom prikývol. "Ani ja som si nevšimol nič podozrivé …" povedal s poľutovaním, "… ale Severus sa skutočne snažil niečo mi povedať. Evidentne toto," priznal kývnuc na skolabovaného muža.
Arthur sa ostro nadýchol, zrazu si spomenul, že Severus sa snažil získať aj jeho pozornosť. "Aj mne," priznal ticho. "Deti vraveli, že prehltol Bezoár, ale netuším, či je to naozaj pravda."
"Ktoré deti?" opýtal sa Albus, hodnotiac Severusovu bledosť.
"Ron, Hermiona a Harry," odpovedala Molly okamžite od dverí.
"Priveď ich," prikázal Dumbledore rozhodne, nadvihol Severusovi viečka a skontroloval zrenice.
Albus potom mávol prútikom a uvoľnil mu golier, odhalil tak kúsok jeho hrude. Riaditeľ vsunul ruku pod Severusovu košeľu, aby cítil a spočítal jeho nádychy a potom sa sklonil bližšie k Severusovi.
"Len dýchaj, chlapče… dýchaj," povzbudil ho naliehavým šepotom, než odtiahol ruku z jeho hrude.
SSHPSSHPSS
Dvojičky prišli k trojici mladších Chrabromilčanov, opierajúcim sa o zábradlie a hľadiacim dolu na chodbu.
"Tak, čo sa deje?" opýtal sa Fred, jeho hlas bol ustaraný a zvedavý. Jednoznačne počuli krik o pomoc, ale mama im kázala zostať v izbe.
Harry odpovedal skľúčene. "Snape skolaboval v knižnici."
Obe dvojičky naraz zodvihli obočia až pod ofinu a ich pohľady zablúdili na prízemie ku dverám do knižnice. "Jak… skolaboval?"
"Hej… odpadol… zrútil sa rovno na zem. Myslíme si, že bol otrávený… Nevyzeralo to dobre," doplnil Ron.
Dvojičky šokovane vytreštili oči a náhle zistenie, že ich strašný učiteľ nie je len neomylný a neústupčivý, tvrdý špión, ale tiež muž, ktorého možno zraniť a dokonca tiež riskuje, že sa mu to stane pri plnení povinností pre Rád.
"Merlin… je… vieš …" začal Fred.
"Rýmuje sa to so slovom mrkvy?" dokončil George.
Hermiona vyzerala vystrašene z ich náznaku a rýchlo ich informovala. "Nie! Aspoň zatiaľ nie … teda pokiaľ vieme."
"Moje nervy," vyhŕkol George a pozrel sa na Freda, ktorý sa mu pozrel do očí. Toto robili často, keď potrebovali pocit solidarity. Aké mali šťastie, že mali jeden druhého, keď niektorí ľudia nemali nikoho, na koho by sa mohli obrátiť.
Ich mladší brat dodal trochu mrzuto: "Nikto si ani nevšimol, že tesne predtým vyzeral fakt zle … dokonca ani otec … a to bol tu na chodbe hneď vedľa neho!"
Dvojičky zvedavo hľadeli na Rona, uvažujúc nad vysloveným obvinením smerujúcim k ich otcovi. Než však stihli niečo poznamenať, Molly otvorila dvere do knižnice, vyšla na chodbu a zbadala zhromaždenie pubertiakov na prvom poschodí.
"Rýchlo, rýchlo, vy traja, poďte dolu. Profesor Dumbledore s vami chce hovoriť," volala ich.
.
Molly sa rýchlo vrátila spolu s triom.
Všetci traja sa vážne pozreli na ležiaceho muža obklopeného tromi dospelými, vrátane znepokojeného riaditeľa, ktorý sa o neho pozorne staral.
"Povedzte mi, čo o tomto viete," požadoval Dumbledore kývnuc k Snapovi, kým monitoroval jeho stav.
Najrozvážnejšia Hermiona sa chopila slova a začala vysvetľovať, než si chlapci stihli roztriediť myšlienky; čím im ušetrila koktanie a dúfajme aj profesorovo utrpenie.
"Boli sme hore na poschodí pod-" začala, ale rýchlo sa odmlčala, keď si uvedomila, k čomu sa prizná, ale bolo jednoznačne už neskoro na sebazáchranu, tak pokračovala. "-boli sme pod Harryho plášťom," priznala s ospravedlňujúcim pohľadom k jej dvom priateľom. "Videli sme profesora Snapea vychádzať z kuchyne samotného, ale potom sme si všimli, že s ním niečo nie je v poriadku. Keď sme ho sledovali, zrazu sa prehol, ako keby mal bolesti a vyzvracal sa pod schodami."
Hermiona sa odmlčala a rozmýšľala, čo sa stalo potom… začínala sa cítiť zahanbene, že ona a chalani sa tomu všetkému len prizerali bez toho, aby urobili čokoľvek, čo by ich profesorovi pomohlo.
"Um… Profesor Snape potom vyzeral, že spanikáril a začal sa prehrabávať vo vreckách, ako keby niečo hľadal. Videli sme ho vybrať niečo, čo vyzeralo ako Bezoár; myslíme si, že veril tomu, že bol otrávený," odhalila Hermiona.
Dumbledore sa krátko pozrel na Hermionu, trochu zaskočený, že toto všetko sa odohralo, keď celý Rád bol zhromaždený hneď vo vedľajšej miestnosti. "Pokračuj…" vyzval ju.
Molly vyzerala dost znepokojená tým, že ich špión trpel a prežíval muky bez toho, aby sa obrátil na niekoho z jeho priateľov o pomoc – ten tmavovlasý muž naozaj ešte pred chvíľou vyzeral fajn; keď sa ospravedlnil a zo stretnutia odišiel skôr.
Všetci vedeli, že Snape je tvrdohlavý, nezávislý a veľmi rezervovaný… ale Molly trápilo, že sa očividne necítil pohodlne na to, aby sa mohol a mal spoľahnúť na kohokoľvek z členov Rádu, aby mu pomohli, pokial by ochorel, alebo bol zranený… mohol umrieť keby ho deti nevideli práve vo chvíli, keď si dovolil spustiť svoje ochranné štíty!
Hermiona pokračovala: "Potom sa chcel vrátiť do kuchyne, ale práve v tej chvíli začali všetci vychádzať von. Zdalo sa, že sa snaží povedať to niekomu, ale, no…" ospravedlňujúco sa odmlčala.
Riaditeľ pochopil Hermionin náznak, už priznal, že Severus sa očividne snažil oznámiť mu, že niečo nie je v poriadku, ale on neodhadol správne závažnosť situácie.
Arthur a Remus sa pozreli jeden na druhého; obaja si uvedomili, že Severus sa naozaj snažil zaujať Arthurovu pozornosť, keď riaditeľ rýchlo odišiel bez toho, aby Severusa vypočul, ale rovnako ako Albus, ani oni vtedy nevedeli, aké je to naliehavé a radšej sa snažili oddeliť od seba hádajúcich sa oponentov (Severusa a Siriusa), čo sa zdalo byť oveľa naliehavejšie.
Severusov značne zúfalý čin siahnuť k Arthurovi napriek tomu, že to nie je jeho zvykom, keďže nebol schopný upovedomiť Albusa na svoje stupňujúce sa potiaže, zostal bez povšimnutia; a najmä Arthur sa kvôli tomu cítil strašne.
"Ale nevyzeral, že by mu niečo bolo… ako vždy arogantný a nazlostený!" poznamenal Sirius. "Ste si istí, že to bol Bezoár… a naozaj ste videli, že ho prehltol?"
Harry odpovedal nástojčivo namiesto Hermiony. "Áno… a áno, určite ho prehltol." Harry bol zaskočený Siriusovou grimasou.
Ale riaditeľ súhlasne prikývol, vyzeral, že mu trochu odľahlo… pokiaľ by Bezoár mohol Severusovi pomôcť v tejto situácii, je dobré vedieť, že už ho použil. Severus bol známy svojim rýchlym myslením a v tomto prípade by to mohlo zachrániť jeho vlastný život.
"To je všetko, čo viete… nepočuli ste ho povedať, alebo naznačiť, čím bol otrávený, alebo kde si myslel, že sa mu to stalo?"
Všetci traja zamietavo pokrútili hlavami.
Kvôli nedostatku nových informácií Dumbledore zmenil postoj a okamžite prešiel do autoritatívnej akcie; prikazujúc dospelým okolo, aby mu priniesli veci a vykonali činnosti čo najrýchlejšie.
Harry si všimol, že Sirius prešiel do zadnej časti knižnice, kým ostatní plnili riaditeľove príkazy. Zamračený Sirius strhol kúsky starej papierovej čipky z konferenčného stolíka vedľa gauča a prútikom ich transfiguroval na malé mäkké uteráčiky. Potom zväčšil malú vázičku z krbu a transfiguroval ju na misu a rýchlo ju naplnil vodou. Sirius nenápadne mávol prútikom nad naplnenou misou, ale zdalo sa, že to gesto vôbec nič neurobilo, takže to Harry nepovažoval za dôležité.
Sirius to potom odniesol a položil medzi Remusa a Arthura na zem, tak aby na misu obaja dočiahli. Obaja sa na neho nechápavo pozreli.
"Hromadí sa to pod ním," povedal Sirius, ledabolo ukazujúc na kaluž krvi vitekajúcej zo Severusovych úst na dlážku. Ten komentár znel dosť drsne, ako keby Blacka viac znepokojovala škvrna na dlážke, než otrávený Severus; ale keď obaja čarodejníci, starajúci sa o Severusa vzali uteráčiky a navlhčili ich v mise, prikývli, že pochopili a odmenili Siriusovu snahu slovami vďaky. Harry nechápal… na čo myslel?
Arthur svižne utrel kvapkajúcu krv a penu zo Severusovych úst a Remus mu položil navlhčený uteráčik na bledé čelo a odhrnul mu vlasy z tváre, ktoré často viseli dolu ako záves maskujúci jeho výraz.
Severus ticho vzdychol, ale nikto z nich si nemyslel, že je dosť pri zmysloch či pri vedomí na to, aby vedel, čo sa v tej chvíli okolo neho deje.
Molly sa vrátila s veľkým kotlíkom z kuchyne a zapálila pod ním plameň, aby v ňom zohriala vodu. Sirius potom pomohol Molly pohľadať v dome a priniesť všetky ingrediencie, ktoré mali, ktoré Albus vymenoval. Arthur staršiemu čarodejníkovi podal uteráčik, ktorým Severusovi vyčistil ústa a potom majstrovi Elixírov vyzliekol plášť a vestu, aby ho uložili pohodlnejšie, ale tiež pridal na stôl ku hromade, ktorú začali zbierať Molly a Sirius niekoľko balíčkov, ktoré našiel vo vreckách plášťa.
Harry, Ron a Hermione v tichosti prešli dozadu, kde žasli nad šikovnosťou dospelých okolo seba.
Profesor Dumbledore začal svižne pridávať niekoľko základných ingrediencií do kotlíka, z ktorého stúpala para, než vzal od Arthura použitý uteráčik, v ktorého vláknach bol nasiaknutý zvyšok Severusovho spúta a ponoril ho do kotlíka.
Pridal do kotlíka niekoľko ďalších prísad z nazbieranej hromady, pri čom po každej nastala v obsahu kotlíka iná farebná reakcia.
"Čo robí?" zašepkal Ron nechápavo.
Harry a Hermiona pokrútili hlavami, ani jeden z nich nevedel, čo má Dumbledore v pláne, než zrazu Hermiona pochopila.
"Oh… Golpalottove zákony," vyhlásila víťazne, ohromená riaditeľovym konaním.
"Čo?" odpovedali Ron a Harry naraz.
"Golpalottove zákony… budeme sa o nich učiť niekedy v budúcom ročníku na Elixíroch. Čítala som o Treťom Golpalottovom zákone v učebnici Elixírov," vysvetlila Hermiona.
"Ty máš už teraz učebnicu z ďalšieho ročníka?" vybafol Ron ohromene a a neveriaco naraz.
Hermiona mu venovala jedovatý pohľad, za to že ju prerušil. "Áno… ale to nie je dôležité. Dôležité je, že som o nich čítala… nič do hĺbky, ale Golpalottov prvý zákon pomáha rýchlo extrahovať skryté elixíry. A keď je to hotové," povedala a ukázala na riaditeľa, ktorý teraz použil neverbálne kúzlo na malom množstve tekutiny, ktorú odobral z kotlíka, "môžeš použiť Scarpinovo odhaľovacie kúzlo a identifikovať tak ingrediencie jedu. Druhý zákon je o definovaní rôznych tried jedov a vyrábaní protijedov."
Opäť patrične ohromení vedomosťami svojej spolužiačky, chlapci s údivom sledovali, ako starý čarodejník zručne narába s prútikom a kotlíkom. Po asi len 20 minútach náročnej diskusie a komplikovaných príspevkov od Dumbledora, Siriusa, Remusa a Arthura, a po niekoľkých úpravách sa im podarilo uvariť niečo, o čom dúfali, že bude úspešný protijed pre špióna Rádu.
Tmavovlasý muž stále nepohnute ležal na boku a ťažko dýchal. Remus naďalej monitoroval jeho stav, kým Albus pracoval na protijede. Sotva počkali, kým elixír vychladne na bezpečnú teplotu, zodvihli Severusa do polohy, aby mu mohli do úst naliať protijed. Mazážou hrdla prinútili Majstra elixírov prehltnúť a so zatajeným dychom čakali na akýkoľvek náznak úspechu.
Profesor Dumbledore použil ľahké oživujúce kúzlo a všetci si vydýchli, keď tmavovlasý muž pohol rukou z vlastnej vôle.
Keď sa Severus začal preberať, Sirius zrazu opustil miestnosť. Harry ho zvedavo sledoval s mierne znepokojivým pocitom. 'Má Sirius niečo spoločné s tým čo sa stalo profesorovi Snapovi?' rozmýšľal… pochybnosti o správaní jeho krstného otca konečne nabrali na význame.
"Severus?" oslovil ho Albus jemne, čím zaujal jeho pozornosť. "Ako sa cítiš?"
Trvalo mu hodnú chvíľu, než prišiel k sebe, ale keď sa jeho vedomie zaostrilo, spoznal ustarosteného muža skloneného pred ním.
"Albus…"
"Áno, môj chlapče. Zdá sa, že si bol otrávený?" opýtal sa.
Severus si prešiel rukou po tvári a ticho zastonal. "Áno… myslím, že áno," potvrdil.
Tmavovlasý muž si potom všimol ďalších divákov v pozadí a vyzeral dosť zahanbene, keď zistil, koľkí ho sledujú. Rukou sa chytil za brucho a pokúsil sa posadiť.
"Opatrne chlapče… ešte nie si úplne v poriadku," varoval ho Dumbledore a pomohol mu posadiť sa. Oprel ho o vedľa stojace kreslo, aby ho stabilizoval.
Potvrdiac riaditeľove slová, profesor Snape ticho zastonal a voľnou rukou si chytil čelo, akoby ho rozbolela alebo sa mu zatočila hlava… alebo možno oboje; a potom zvraštil tvár a zovrel ruku na bruchu pri ďalšom kŕči.
"Netušíš, kto ti to urobil, Severus?" opýtal sa Albus priamo.
Snape pokrútil hlavou… momentálne naozaj netušil; myseľ mal stále zahmlenú z utrpenia, ktorým si prešiel. Potreboval zvážiť všetky okolnosti, aby sa v tom zorientoval.
"Cítil si sa v poriadku, keď si sem prišiel?" opýtal sa Dumbledore.
Snape prikývol. V tej chvíli celkom určite nepociťoval žiadne symptómy.
"Počkajte, naznačujete, že niekto z Rádu by mohol byť za toto zodpovedný?" opýtal sa Remus prekvapený Albusovym návrhom.
"Musíme zvážiť všetky možnosti, Remus," Albus trval na svojom. "Severus?"
"Nechajte ma rozmýšľať," odpovedal ticho a Albus súhlasne prikývol.
Snape nič viac nepovedal a odvrátil pohľad od zvyšku divákov… vedel, že nikomu z nich na ňom naozaj nezáleží, a bolo vysoko pravdepodobné, že niektorí z Rádu by boli radšej, keby nebol medzi nimi a mohli sa s radosťou podujať na to, zbaviť sa podľa nich nedôveryhodného špióna.
Ale veril tomu, že sa o to naozaj niekto z nich pokúsil? A veril, že na to mai príležitosť?
Jasné… Black sa ho chcel zbaviť ešte na škole. Ten pocit bol vzájomný, ale zaťial z nich dvoch bol Black ten, čo jednal impulzívne. Bol toto jeho pokus číslo dva?
Ako vždy pani Weasleyová im priniesla občerstvenie… Black ho rozložil na stôl. Rozniesol šálky s čajom svojim priateľom… jednu nechal na stole ochladnúť. Arthur to videl a priniesol šálku jedinému členovi, ktorý sa ešte nedostavil. Položil nápoj pred Severusa.
V tej chvíli prišiel Sirius z kuchyne a zastal vo dverách do knižnice, priniesol šálku horúceho čaju. Podal ju pani Weasleyovej, ktorá stála najbližšie pri dverách. Severus si ho všimol, videl jeho nechuť vstúpiť do miestnosti a potešilo ho to. Ale niečo sa pohlo v jeho mysli, keď zacítil arómu čaju.
"Molly… tu máš, kamilkový," vyhlásil Sirius. "Mohlo by to pomôcť ukľudniť jeho žalúdok."
"Oh… áno, pravdepodobne. Tu máš Severus… skús ho vypiť, keď sa na to budeš cítiť," povedala pani Weasleyová a položila šálku na stolík blízko neho.
"A povedz mu, že môže zostať, kým mu nebude lepšie," poznamenal Sirius s úškrnom, než sa otočil na podpätku a zmizol dolu chodbou smerom ku schodom.
Severus pozrel na šálku po svojej pravici a zrazu prehovoril: "Ten odporný animágus! To bol ON!
"Čo?!" vykríkol Remus. "Sirius by to nespravil… nespravil by si to?" zopakoval a namieril výčitku na svojho priateľa, ktorý savrátil do dverí.
"Sirius?" opýtal sa Harry sklamaným hlasom. "Prisahal si mi, že taký nie si… veril som ti."
Sirius sa hlboko zamračil. "Nie som… Harry… Remus…to za aké monštrum ma máte? Severus, ty hovä -"
"Nie ty," Severus naštvane vyštekol a celkovo tú myšlienku zavrhol. "Pettigrew! Ten sprostý potkan sa mi zasa hrabal v zásobách… a pokúsil sa o… Veritaserum, že?" povedal Severus a spomenul si na Smrťožrútovu sotva zamaskovanú paľbu otázok, než odišiel. "A potom mi ho zamaskoval do šálky čaju."
Každý v miestnosti si mierne vydýchol a nechápavo hľadel na Majstra Elixírov.
"Spravil mi kamilkový… aby zamaskoval vôňu a chuť. Ale, samozrejme, malo by byť nedetekovateľné. Namiesto toho aby ma vypočúval, on ma do prdele otrávil!"
"Ah… aspoň to nebolo naschvál," komentoval Albus, "všetko je dobré, čo dobre končí," a teraz sa Severus tváril nechápavo.
"Poď, chlapče… Sirius bol taký dobrý, že ťa pozval, aby si zostal tu, kým ti nebude lepšie… ľahni si sem na gauč a oddychuj," nástojil starý čarodejník, ukazujúc na lôžko.
Molly a Remus rýchlo vyprevadili trojicu puberťákov von dverami, keď si dvaja oponenti vymenili priam smrtiace pohľady, čo si žoviálny riaditeľ vôbec nevšimol.
Sirius, dostatočne znechutený, sa otočil na podpätku a išiel až do večera trucovať na poschodie do svojej izby… alebo teda aspoň kým bude Ufňukanec preč z jeho domu! Nemohol uveriť tomu, že sa fakt cítil natoľko znepokojene kvôli nebezpečenstvu, do ktorého sa ten slizký had dostal každý deň pri práci pre rád… keď v skutočnosti si ten kretén popíjal bylinkový čaj so svojim potkaním kamošom, kým sa spolu hrali so skúmavkami! Možno sa to nabudúce Pettigrewovi podarí a Snape sa zadusí čokoládovým keksíkom namočeným v opúchacom roztoku!
Severusovi, rovnako znechutenému, pomohli prejsť na gauč, aby si oddýchol a zotavil sa… ale zaprisahal sa, že odtiaľto vypadne len čo si bude istý, že dokáže stáť na nohách. Poondiaty Pettigrew z neho spravil blbca… lebo čo za Majstra elixírov nedokáže rozoznať potuchnutý elixír vo svojom čaji, keď ho tam cítil? Vedel, že to chutí divne a nedal si viac, než ten jediný hlt… ale očividne to stačilo na to, aby ho odrovnal. Poondiaty Pettigrew bol postrach!
Aspoň že to Veritaserum, aj napriek tomu, že bolo jedovaté, bolo neaktívne … jeho tajomstvá sú stále v bezpečí a Pettigrew nie je o nič múdrejší, keďže jeho výsluch bol neúčinný. Severus dúfal, že sa o to ten imbecil nepokúsi znovu.
Severus mal stále kŕče v bruchu, napriek tomu, že oddychoval už skoro hodinu… a pozrel sa na studenú šálku kamilkového čaju na stolíku vedľa neho. Dumbledore ho znovu ohrial, než odišiel a nechal ho spať, a pobádal ho aby sa napil… ale potreboval ďalšie ohrievacie kúzlo. Z princípu sa rozhodol, že sa nedotkne ničoho, čo pripravil Black… ale teraz ho lákali liečivé účinky… chcel aby mu bolo lepšie, aby mohol vypadnúť.
Severus sa podoprel a natiahol sa po šálku… prútikom zohrial čaj… a priložil si šálku ku perám. Voňal lahodne a tak si z neho upil malý hlt. Ešte si dal ďalšie tri, než si musel znovu ľahnúť… a tam zostal celý večer a väčšinu noci; vyčerpaný ale konečne sa mu uľavilo.
Na ďalších stretnutiach Rádu to Severus považoval za úplnú náhodu, že on dostal kamilkový čaj, kým všetci ostatní si vychutnávali to čo vždy.
 

 
18.07.2017 20:07:15
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one