Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

1. Profesor Snape zlomený Voldemortom

Túto poviedku sa pre vás rozhodla preložiť Biggi, za čo jej patrí veľká vďaka. Veríme, že sa vám bude páčiť. Prajeme príjemné čítanie prvej kapitoly.


Táto pokrčená, umučená hromada
toto ložisko trestuhodnosti
čo túži po troche oddychu
a pocite otupenosti

Neznesiteľná bolesť
búšenie v mojom mozgu
čo necháva znamenie smrti
priamo tu vo vnútri

Potrebujete odomňa niečo
bavíte sa
nikdy som nechcel
byť váš svätý

Čokoľvek som urobil
díval som sa súbežne s hlavňou pušky

Depeche Mode

[_]

"Profesor Dumbledore... Mal... Mal som ďalší sen, pane."

Starší čarodejník pozoroval chlapca, stojaceho pred jeho stolom, a zakrýval svoje zdesenie.

"Áno, Harry... Zhlboka sa párkrát nadýchni a pokračuj. Bol taký istý ako ten, keď Voldemort zabil Franka Brycea?"

Harry sa striasol pri tej spomienke. Ten hnusný had, skrútený pri krbe... Červochvost vpustil spomínaného muža dnu, keď Voldemort vydal príkaz... Zhrozený pohľad na mužovej tvári, keď videl, čo sedelo v kresle... Zelený záblesk a smrť.

Akokoľvek príšerné to bolo, tá nočná mora, ktorá ho zobudila tentoraz bola oveľa horšia. Vychádzajúce slnko práve začalo ohrievať horizont, keď bežal do Dumbledorovej pracovne, ani sa len neobliekol.

"Áno, profesor. Ale ten muž, ktorého som videl, nebol mŕtvy, pane."

Dumbledore sa nahol vpred a pozoroval Harryho ponad svoje polmesiačikové okuliare. "Spoznal si ho?"

"Bol to... Profesor Snape."

"Povedz mi, čo presne si videl."

"Bol v tmavej miestnosti, ležal na zemi. Bol..." chlapcva tvár očervenela.

"Máš čas, Harry."

"On... on nemal na sebe žiadne oblečenie, pane. Na členkoch, zápästiach a na krku mal obrovské kovové okovy a jeho tvár bola bledá, teda, bledšia než obvykle a bol veľmi chudý a bolo... všade plno krvi. Pane."

Dumbledore vzdychol a pokrútil hlavou. "Obávam sa, že snaha profesora Snapa presvedčiť Voldemorta o jeho stálej lojalite nebola úspešná." Pozrel sa na Harryho. "Teraz nemôžme nič urobiť, len dúfať," povedal so smutným výrazom. "Teraz môžeš ísť späť do postele. A prídi hneď rovno za mnou, keď budeš mať ďalší sen."

Harry prikývol a vrátil sa na svoj internát v Chrabromilskej veži, aj keď si bol istý, že už nebude môcť zaspať.

[_]

Chlapec Ktorý Prežil zazýval, odstrčil svoje vajíčka so slaninou nabok a hlavu si zložil na ruky. Nechcel zatvoriť oči, lebo zakaždým keď to urobil, videl tiecť krv zo Snapovych dobitých končatín, z rezných rán na jeho tvári, z rán na jeho tele. Harrymu sa prevrátil žalúdok.

Potom ho niekto štuchol do rebier a on nadskočil.

"Zobuď sa, Harry! Dnes ideme do Rokvillu, nie si nadšený?" povedal Ron. Sadol si vedľa Harryho a nabral si plný tanier jedla. "Medové labky, tam pôjdem."

"Oh, hej, Rokville... Zabudol som." Harry si pošúchal oči pod okuliarmi.

"Zabudol? Je to posledný výlet v tomto roku, predtým, ako začnú letné prázdniny! Po všetkom tom, čo sa stalo, sa všetci tešia na trochu zábavy." Ron si napchal plné ústa šunky a fazule a natiahol sa za čerstvým krajcom chleba; Harry nerozumel, čo sa snažil povedať s plnými ústami.

Harry znovu zložil hlavu na svoje ruky. "Prehltni to poondiate jedlo skôr, ako začneš hovoriť, dobre?"

Bolo počuť hlasné prehltnutie. "Povedal som, že väčšina učiteľov pôjde s nami, aby si boli istí, že sme v bezpečí, ale nepochybujem, že aj tak si to môžeme užiť, eh Harry?"

"Hej, fajn."

Ron si odfrkol a namazal si ďalší krajec chleba maslom. "Aspoň, že tam nebude Snape. Zaujímalo by ma, kde môže byť ten umastený darebák? Nie že by mi to vadilo, posledné dva týždne na Elixíroch boli úplne v pohode. Stavím sa, že sa kamarádičkuje s Veď Vieš Kým."

"Snape." Harryho oči sa zatvorili a zvuky z Veľkej siene stíchli.

[_]

"Ah, Harry... Znovu si tu, tak skoro?"

Ten hlas bez tela sa ozýval v Harryho hlave a Harryho srdce vynechalo úder. Bol to zvuk chladný ako ľad. Voldemort.

Mal ďalšiu nočnú moru, stál v tej istej hroznej miestnosti. Blikotajúce fakle vytvárali skreslené obrazy na kamennej stene; vzduch bol ťažký z pachu krvi, potu a práchnivej vlhkosti.

Železné reťaze rinčali po zemi a dlhý nepravidelný nárek unikol osobe roztiahnutej na zemi.

"Pozri, Harry. Muž ktorého najviac neznášaš, hneď po mne."

Harry si chcel pritlačiť ruky na uši, ale nemohol sa hýbať.

"Oh, no tak. Ja viem, že si pučil chrobáky na prach, v predstave, že je to profesor Snape. Čo môže byť lepšie, ako vidieť ho spútaného a v bolesti? Užívaš si to tak veľmi, ako ja."

"Nie, nie, to... to nie je pravda," Harry povedal, zúfalo sa snažiac zobudiť sa. Nebol schopný odvrátiť pohľad od nehorázneho utrpenia, ktoré prezrádzal Snapov vyziabnutý výzor.

"Neklam, Harry. Tvoja krv koluje v mojich žilách. Delíme sa o spojenie, ktoré je mimo limitu času, miesta a hmoty."

"Nie."

"Áno. A ty sa z tohto sna nezobudíš, kým to ja nedovolím, Harry. Budeš sa dívať. Uvidíš, ako ja odmeňujem zradcov."

Slabá námietka sa vydrala zo Snapa. "Ria... diteľ..."

"Dumbledore ťa teraz nezachráni, ty naničhodný sluha."

Postava odetá v čiernom sa zmaterializovala vedľa Snapa. Pod kapucňou žiarili dve červené oči. Voldemortov prútik bol zamierený na muža v reťaziach, ležiaceho pri jeho nohách.

"Prestaň," povedal Harry "Prestaň s tým, ty bastard!"

Voldemort zamieril prútikom na Snapovu zviazanú ruku. "Mobiliappendis."

Snape zalapal po dychu, keď sa jeho ruka zodvihla zo zeme a vystrela sa do vzduchu, prúdy krvi stekali po nej dolu.

"Crucio skeletus appendis."

Harrymu sa z toho prevrátili všetky vnútornosti, keď videl čo sa stalo: články prstov vo všetkých Snapovych prstoch praskali, tie praskajúce zvuky pripomínali zvuk naraz vystrelených guliek z viacerých zbraní.

Snape zavyl a stratil vedomie.

"Enervate sustanem," povedal Voldemort.

Snapove oči sa otvorili, jeho tvár skrivila bolesť a znova kričal. Voldemort mávol prútikom. Sila, ktorá držala Snapovu ruku hore zmizla a okovy okolo jeho zápästia dopadli s hlasným cinkotom na zem.

"Profesor," povedal Harry, pevným hlasom. Musím sa zobudiť. Musím to nejako zastaviť.

"On nevie, že si tu, ty hlúpe decko." Voldemort pozrel na Snapa. "Škoda. Predstav si, abý by bol nadšený. Môžeme teda pokračovať?"

Učiteľ elixírov sa snažil odtiahnuť od Voldemorta, ale bol príliš slabý, a dokázal iba prstami svojej nezranenej ruky chytiť jednu z reťazí a raz za ňu potiahnuť.

"Nemáš kam ujsť, Severus," povedal Voldemort a zopakoval kliatbu na Snapovej ľavej ruke.

Snapovo telo sa prudko striaslo a po jeho dobitej tvári stekal pot, dlhé pramienky jeho vlasov sa lepili na jeho vyčnievajúce lícne kosti.

Voldemort ukázal na Snapovo zápästie. "Crucio skeletus articulis." Kosti sa rozsypali s tlmeným prasknutím.

Snapov bolestný výkrik sa ozýval celou miestnosťou.

Voldemort namieril prútik na druhé zápästie jeho obete, potom na jeho hánky."Crucio skeletus articulis."

"Riaditeľ!"

Voldemort sa smial a pokračoval neúprosne dolu Snapovym telom, cez lakte, kolená a členky, až kým Snapovo hlasné zavýjanie nevystriedalo chrapotavé kvílenie.

"Riaditeľ... pomôžte mi..."

"Si ešte väčší hlupák, ako som si myslel, Severus, ak veríš tomu, že ten starý čarodejník si robí čo i len malé starosti o tvoj osud. Nakoniec, on ťa poslal ku mne, nie? Myslíš si, že nevedel, čo s tebou urobím?"

"Prisahám, že za toto zaplatíš, Voldemort," povedal Harry.

Voldemort si kľakol na jedno koleno. "Oh, Severus... mysli na to, že si stále mojou obľúbenou hračkou." Položil si Snapovu hlavu do lona, pevne ju držiac a prútik namieril na Snapov chrbát. "Crucio skeletus vertebrum."

Rad šklbnutí zatriasol Snapovym telom, keď sa päť jeho stavcov rozpolilo. Hrozný kloktavý zvuk bublal v jeho hrdle.

Po tom, čo položil dolu Snapovu hlavu s prehnanou starostlivosťou, Voldemort vstal a oprášil si ruky. "Myslím, že vnútorné orgány si nechám na neskôr, Harry." Vrhol pohľad na Snapa. "Enervate finite."

Snapova hruď sa s námahou dvíhala, z kútika úst mu tiekla krv, jeho čierne oči sa zatemnili a viečka sa mu milosrdne zavreli.

[_]

"Profesor!"

Harryyho úzkostný výkrik sa ozval sieňou, keď prudko otvoril oči. Spadol z lavice s tvárou bledou ako duch.

"Harry! Harry! Čo sa deje?" Ron a Hermiona sa pýtali, bežiad k nemu.

"Profesor... Musím sa dostať k Dumbledorovi skôr, než bude neskoro."

Hermiona ho chytila za rameno. "Čo sa deje, Harry? Mal si ďalší sen? Ktorý profesor? Je niekto v nebezpečí? Je... je to profesor Snape, však?"

"Musím sa dostať k Dumbledorovi," povedal Harry. Vyštveral sa na nohy. "Musíme niečo urobiť..."

Vybehol zo siene s Ronom a Hermionou v pätách.

"Niečo s čím?" spýtal sa Ron.

"Voldemort sa pokúša zabiť profesora Snapa."

"O čom to hovoríš?" spýtal sa Ron dychčiac.

Prudko zastavili pred kamennou obludou, ktorá strážila tajné schodište do Dumbledorovej pracovne.

Harry sa zhlboka nadýchol. "Cukrové bomby."

Traja Chrabromilčania vybehli hore schodmi a Harry zabúchal na dvere, ktoré sa hneď otvorili.

"Riaditeľ!" prehovoril Harry. Narazil do starého čarodejníka a chytil sa jeho habitu. "Profesor Snape... Voldemort... On..."

Na Dumbledorov, Ronov a Hermionin šok, Harry začal plakať.

"Harry, počkaj moment, nadýchni sa," povedal Dumbledore.

Harry bojoval z Dumbledorovym zovretím. "Nie, nie! Nerozumiete mi! Voldemort zabíjal profesora Snapa! Ja som to videl... Musíme ho zastaviť!"

"Harry, robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme lokalizovali profesora -"

"To nestačí! Nikto sa k nemu nedostane včas! Nevideli ste... Voldemort lámal každú kosť v jeho tele." Jeho hlas sa triasol. "Videl som ho pri tom."

Hermiona si rukou zakryla ústa.

"Mrzí ma to, Harry," povedal Dumbledore, oči mal plné smútku. "Keby bolo čokoľvek, čo by som ešte mohol urobiť, urobím to."

Harry chcel niečo povedať, no premohla ho vlna únavy. Široké zývnutie roztiahlo jeho ústa a zaknísal sa.

Dumbledore ho chytil za ramená. "Harry, čo sa deje?"

"Ja... znovu zaspávam." Harry zažmurkal a potriasol hlavou, no nepomohlo to. "Profesor... on ma núti snívať."

"Ron, podaj mi tú malú modrú fľaštičku z tej poličky, rýchlo," povedal Dumbledore.

Harrymu sa podlomili kolená; Dumbledore ho chytil pod pazuchy, odviedol ho ku gauču a položil ho naň.

"Profesor, prosím... nenechajte ma zaspať," povedal Harry.

"Otvor ústa, dám ti elixír na bezsenný spánok," povedal Dumbledore a priložil fľaštičku k Harryho perám.

Harry prehltol. "Nechcem spať..."

"Budem pri tebe."

Harry vzdychol a nastalo ticho.

Dumbledore sa otočil k Ronovi a Hermione. "Nebojte sa o neho. Pri mne bude v poriadku. Vy dvaja choďte a pripojte sa k vašim spolužiakom, zakrátko všetci odchádzajú do Rokvillu."

"Áno, pane," odpovedali Ron a Hermiona.

[_]

"Ty musíš profesora Snapa naozaj nenávidieť, Harry," povedal Voldermort. "Nedokážeš vydržať preč veľmi dlho, však?"

"To je nemožné," povedal Harry. "Ten elixír..."

"Moja moc je príliš veľká na to, aby nejaký obyčajný elixír zasahoval do toho, čo chcem ja. Len sa pozri, čo som urobil tvojmu učiteľovi elixírov." Ukázal smerom k Snapovi, pohŕdavosť sálala z jeho slov.

Všade mal podrvené kosti, tmavé modriny sa objavili na Snapovom tele. Profesorova tvár bola plná bolesti a s každým nádychom prosil o ukončenie. "Nechaj... ma zomrieť... nechaj..."

"Ja som ten, koho chceš, Voldemort," povedal Harry.

Temný Pán sa škodoradostne usmial. "Je mi ľúto, že ťa musím informovať, že v tejto chvíli mám inú prácu." Prútik namieril na Snapovo skrútené telo.

Harryho oči sa rozšírili a päste sa mu triasli.

"Crucio skeletus thoraxiam," povedal Voldemort.

Zo Snapovho hrdla vyšiel priškrtený výkrik. Tenké pramienky krvi prúdili z jeho úst; rebrá rozštiepené Voldemortovou kliatbou sa zabodli do Snapovych pľúc.

Veľkosť Snapovho utrpenia Harryho ochromila. Profesor Snape, muž o ktorého smrti často snívala väčšina rokfortských študentov, práve umieral pred jeho očami.

Potom Voldemort povedal, "Zmizni mi z očí, úbožiak," a Snape sa odmiestnil aj s ťažkými železnými okovami. "Dobre. Je čas pohnúť sa k iným veciam. Nebaví ma čakať, kým skape, však, Harry?"

"Profesor," povedal Harry. Zízal na mláku krvi na mieste, kde predtým ležal jeho učiteľ elixírov. "Nie... Nieee-"

[_]

"...eeeee-"

Harry sa zobudil, jeho krik zanikol, keď zistil, že pri ňom sedí Dumbledore a trasie jeho ramenami.

"Pre Merlinovu bradu, Harry, nemohol som ťa zobudiť. Nemôžem uveriť, že Voldemort bol schopný dostať ťa aj napriek tomu elixíru a mojim kúzlam... Čo si videl? Je Severus..."

"Voldemort ho niekam poslal. Nemá veľa času, riaditeľ-"

"Chcem aby si zostal tu. Ja nájdem profesora Snapa."

"Ako viete kde -"

"Zostaň tu, Harry," povedal Dumbledore prísne. "Vyzerá, že Voldemort urobil svoje rozhodnutie."

Starý čarodejník vyšiel z pracovne a na dvere použil kúzlo, Harryho nechal samého s nevymazateľnou predstavou Snapa lapajúceho po dychu.

[_]

"Dve ďatelinové pivá, prosím," povedala Hermiona madam Rosmerte.

Rosmerta naplnila dva poháre a podala jej ich."Nech sa páči, zlatko."

"Ďakujem." Hermiona sa pokúsila o úsmev, ale jej srdce cítilo niečo iné. Priniesla poháre k malému stolu, kde čakal Ron so zamračeným pohľadom.

Hermiona si k nemu sadla. Odpili si z ďatelinového piva a pozreli sa von oknom. Potom Ron povedal: "Myslíš, že je Harry v poriadku?"

"Samozrejme, že je," povedala Hermiona s malým zaváhaním. "Je s profesorom Dumbledorom."

Ron zízal na svoj pohár. "Hej."

"Dúfam, že profesor Snape..."

"Hej."

Hermiona a Ron si vymenili zachmúrené pohľady.

"Ja som nikdy naozaj, vieš... nechcel, aby sa niečo tak zlé stalo tomu umastenému darebá -"

Ronovo priznanie prerušil ostrý krik, ktorý prichádzal z vonka, a ktorý čoskoro nasledovalo niekoľko ďalších kričiacich hlasov.

Ľudia u Troch metiel sa začali stavať na nohy a ešte viac hlasov začalo kričať, stoličky padali, kým sa všetci ponáhľali zistiť, čo sa stalo. Z Hermioninej tváre zmila všetka farba, keď zbadala svojho učiteľa ležať na zemi uprostred cesty.

"Profesor Snape!"

Učiteľ elixírov ležal uprostred krutej hromady zamotaných reťazí a okov. Bol vyzlečený. Jeho koža sa leskla od krvi a potu; každý centimeter jeho tela bol pokrytý modrinami a škrabancami. Ale to najhoršie, bola jeho tvár, ktorá bola skrivená bolesťou, z polovice zakrytá vlasmi mokrými od potu.

Panika vypukla vo vnútri a aj pred Tromi metlami a vlny študentov, čarodejníc a čarodejníkov sa valili zvnútra von. Temné znamenie sa nad nimi rozprestieralo ako tmavý mrak. Väčšina odtiaľ utekala preč, kým ostatní bežali okolo profesora elixírov. Hermiona videla Prefekta- šiestaka zo Slizolinu, ako si vyzliekol plášť a trasúcimi sa rukami ho prehodil cez svojho vedúceho fakulty. Potom zakričal na dav. "Zostaňte kde ste! Nepribližujte sa k profesorovi!" Ostatným Slizolinčanom prikázal, aby sa postavili medzi zdesených divákov a Snapa. "Nájdi profesorku McGonagallovú!" povedal štvrtákovi zo Slizolinu a ten hneď vyrazil.

"Ron," povedala Hermione, "profesor začína modrieť."

Oči profesora Snapa, ktoré boli predtým pevne zavreté, boli teraz doširoka otvorené, zračila sa v nich panika. Slizolinský prefekt si kľakol k nemu a nahol sa k jeho uchu, zdesený drsným zvukom Snapovho pískajúceho dychu.

"Profesor, počujete ma, pane?"

Snape zachrčal na odpoveď; snažil sa dostať vzduch do pľúc, ktoré sa už plnili tekutinou.

"Vitae sustanem... Vitae sustanem! Oh, no tak, profesor..."

Pramienky krvi tiekli pomedzi Snapove modré pery a dolu jeho bradou.

"Prosím, vydržte, pane... Profesorka McGonagallová tu bude každú chvíľu..."

"Severus!"

Dav sa rozostúpil a nechal prejsť profesorku McGonagallovú, bežiacu k Snapovi.

"Pomôžte mu, profesorka, on nemôže dýchať," povedal prefekt pomedzi slzy.

Kľakla si k nemu.

"Severus, vedela som, že sa to stane, oh Severus..." mávla prútikom pred Snapovou tvárou. "Oxygenus sustanem..."

Diamantová stuha vyliezla z konca jej prútika a prešla za Snapove pery.

Snape začal nadobúdať prirodzenú farbu a jeho tvárové svaly sa trochu uvoľnili. Pohľad mal spojený s tým profesorkyným. Zašepkal jej meno.

"Severus, nesnaž sa hovoriť. Dolorosa reducio. Alohomora totalis."

Všetky okovy spadli, odhaliac tak odreté pásy opuchnutej kože a on zastonal.

"Vezmem profesora Snapa k Sv. Mungovi," povedala profesorka McGonagallová slizolinskému prefektovi. "Choď za profesorom Dumbledorom a povedz mu, aby tam prišiel za mnou."

"Áno, profesorka."

Profesorka McGonagallová položila ruku Snapovi na čelo a odmiestnili sa.

[_]

Dumbledore hľadel von z okna nemocničného krídla. "Rokville. Zo všetkých možností... Bol som si istý, že Severusa nájdem na kraji Zakázaného lesa, alebo pred bránou."

Profesorka McGonagallová sedela pri posteli učiteľa elixírov a obrovskou vreckovkou si utierala uslzené oči. "Albus, myslíš si... že sa Severus uzdraví?"

"To ukáže čas."

McGonagallová si vyfúkala nos a unikol jej malý vzlyk. Potom natiahla ruku a dotkla sa chrbta Snapovej ruky, prstami jemne prešla po obväzoch, akoby sa bála, že mu ublíži. "Vedela som to, Albus. Vedela som, že k tomu dôjde, skôr či neskôr."

"Ja som naozaj veril, že sa to nestane. Ale... mýlil som sa," povedal takmer nečujne.

Len čo bol Snape stabilizovaný, Dumbledore a McGonagallová ho priniesli späť na Rokfort, kde bude viac v bezpečí, než u Sv. Munga. Nosítka nesúce nehybné Snapovo telo sa vznášali medzi nimi, keď prechádzali dlhými školskými chodbami. Hlúčiky študentov ich sledovali, keď prechádzali okolo a mnohí z nich sotva potlačili zármutok, pri tom strašnom pohľade.

Biela prikrývka ho zakrývala až po hrudnú kosť, ruky mal položené pozdĺž tela. Rany, ktoré sa nechceli poriadne zahojiť, sa počas cesty znova otvorili; čerstvá krv presakovala cez obväzy, ktoré pokrývali jeho telo až po krk. Žiaden pohŕdavý úškrn nehyzdil perfektný pokoj jeho tváre. Bolo to ako hľadieť na niekoho, koho ešte nikdy nevideli. Pery mal mierne pootvorené, a napriek tmavým kruhom pod očami a vyčerpaniu, ktoré vytvorilo priehlbiny na jeho lícach, hlboký pokoj sa odzrkadľoval na jeho výzore. Bolo to ako keby nejako vedel, že bol oslobodený od bremena, ktoré už dlhšie nevládal niesť.

Keď sa blížili k nemocničnému krídlu, stretli prváčku zo Slizolinu, ktorá zašepkala, "Profesor..."

"Bude v poriadku," povedal Dumbledore smútiacej dievčine. "Všetci budete môcť profesora Snapa čoskoro navštíviť."

Dievčina zafňukala a šokovane sa pozrela na učiteľa elixírov. Keď sa začala triasť, zvyšok Slizolinčanov ju rýchlo odtiahol nabok.

Madam Pomfreyová pristúpila k jej bezvedomému pacientovi, prerušiac Dumbledorove zronené myšlienky.

"Vyzerá, že pokojne odpočíva, Poppy," povedal.

"No, každopádne je teraz v dobrých rukách. Je lepšie pre neho, že je na Rokforte, než byť s kopou cudzincov, ktorí -" prehltla, zažmurkala, aby potlačila slzy, ktoré sa jej tlačili do očí. "Ktorí nechápu, čím všetkým si prešiel."

Dumbledorovi bolo jasné, že nehovorí len o jeho poslednom stretnutí s Voldemortom.

Čaromedička mávala prútikom nad Snapovym dobitým telom a šepkala ďalšie kúzla. "Tak. Keď sa preberie, budem mu môcť dať nejaké elixíry... proti bolesti."

"Odteraz sa budú musieť isté veci zmeniť, Albus," povedala McGonagallová.

"Neboj sa, Minerva. Už viac nebude musieť trpieť sám."

Ozvalo sa tiché zašušťanie. Dumbledore, McGonagallová a Pomfreyová sa otočili a videli Harryho, Hermionu a Rona stojacich vo dverách. Za nimi bol zhromaždený dav študentov. Tí Chrabromilčanov posmeľovali.

"Choďte! Dumbledore vás troch nepošle preč!"

Pár Slizolinčanov ich postrčilo vpred.

Dumbledore ich privolal ohnutím prsta a McGonagallová zovrela pery.

Skupina študentov pri dverách prestala šepkať. Harry, Hermiona a Ron prešli ku profesorovej posteli, snažiac sa nerobiť hluk.

"My sme... my sme priniesli profesorovi pohľadnicu," povedala Hermiona šeptom a trasúcimi sa rukami ju podala profesorke McGonagallovej.

"Ďakujem, Hermiona," povedala McGonagallová. Položila ju na nočný stolík. "Som si istá, že to ocení."

Harry hľadel na Snapa. "Všetko je to moja vina, riaditeľ."

"Samozrejme, že nie. Ty si nemohol nič urobiť. Ale profesor Snape je teraz v bezpečí, a jeho úloha špióna skončila."

"A čo ak ho Voldemort privolá? Nebude ho páliť jeho Temné znamenie?"

"Nemyslím si, že Temný Pán by ešte mohol Severusa využiť, Harry. Teraz by sme sa mali zamerať na to, aby sa profesor Snape čoskoro uzdravil."

"A uzdraví sa?" spýtala sa Hermiona, hľadiac na jeho obviazané ruky.

"To ešte nevieme, zlatko," odpovedala Pomfreyová.

"Oh."

"Ešte je príliš skoro, Hermiona," povedal Dumbledore. "Keď sa profesor preberie, bude jednoduchšie zistiť, ako ho kliatby zasiahli."

Hermionine oči sa otvorili dokorán a zahryzla si do pery, aby sa nerozplakala.

"Prečo Voldemort profesora jednoducho nezabil?" spýtal sa Harry. "Myslel som, že chce, aby som ho videl umrieť."

"Myslím si, že Voldemort by bol radšej, keby sme ho všetci videli trpieť, Harry," odpovedal Dumbledore.

"Len veľmi málo ľudí na Rokforte vedelo o tom, akému nebezpečenstvu musí denne čeliť," povedala profesorka McGonagallová. Vlhkým uterákom utrela Snapovi čelo. "Dokonca aj keď bol Voldemort porazený, Smrťožrúti boli naďalej veľkou hrozbou."

"Je to dávno, čo sa profesor Snape rozhodol prevziať úlohu, ktorá bola tak nebezpečná, no rozhodujúca pre náš úspech. Všetci ste v profesorovi Snapovi videli len to, čo chcel, aby ste videli," povedal Dumbledore.

"Takže on každého zámerne nútil, aby ho nenávidel?" povedala Hermiona. "Oh... On musel byť... veľmi osamelý."

Harry a Ron si vymenili previnilé pohľady.

"Áno, bol," odpovedal Dumbledore. "Áno, naozaj bol." Vzdychol riaditeľ. "Dovolím si povedať, že to malo dosť negatívny dopad na jeho povahu."

Malý smutný úsmev sa usadil na perách profesorky McGonagallovej. "Severus nikdy nebol nejako zvlášť príjemný... Ale niektorí z nás vedia, čo skrýva vo vnútri-"

"Pohol sa!" povedala Hermiona.

"Severus?" oslovila ho Minerva. Pozrela sa na neho a trochu sa zamračila. Chytila mu dlaňou čelo a zamračila sa ešte viac. "Poppy, znova mu stúpa horúčka."

Pomfreyová mávla prútikom. "Dolorosa reducio. Feverosem reducio."

Všetci hľadeli na profesora Snapa a naraz zalapali po dychu, keď zrazu otvoril oči.

Nadýchol sa abolestivo zastonal.

McGonagallová mu jemne položila ruku na líce. "Severus, skús sa nehýbať. Si doma. Všetko bude v poriadku."

"R - Rokfort..." povedal tichým chrapľavým hlasom a obzrel sa dookola. Dýchal plytko a namáhavo.

"Áno, si v nemocničnom krídle," povedal Dumbledore. "Priniesli sme ťa sem hneď potom,  ako ťa u Sv. Munga stabilizovali."

Snape urobil grimasu a na čelo mu vystúpili kropaje potu. "Bolí... dýchať."

Riaditeľ sa pozrel na Poppy, ktorá sa ponáhľala ku skrinke s elixírmi. Vrátila sa s fľaštičkou svetlo modrej tekutiny.

"Vypi to, Severus," prikázala. Pod hlavu mu podložila ruku a zodvihla ju z vankúša. "Tvoje pľúca sa stále hoja, zlatko." Pomaly mu naliala tekutinu do úst a on ju reflexívne prehltol.

"Tak. Teraz len oddychuj. Je čas na odpočinok, drahý."

Ale Snape pokrútil hlavou. "Riaditeľ..."

"Áno, Severus? Som tu."

"Riaditeľ... Ja... som zlyhal."

"Albus," povedala Minerva, vidiac narastajúcu úzkosť v Snapovej tvári. "Nemyslím si, že Severus by chcel, aby -"

"Minerva, ja viem, že sme sa vždy snažili uchrániť deti pred akoukoľvek zmienkou o tomto, ale... Voldemort chcel, aby sme všetci videli, aký je krutý. Možno nastal čas, aby sme deti nechali vidieť bolesť a utrpenie, spôsobené skutočným zlom."

Všetci videli, že sa Snapovi podarilo pohnúť nohou o malý kúsok, potom druhou so zaťatými zubami.

"Ešte by si sa nemal pokúšať hýbať, Severus," povedala Poppy.

Snape ju ignoroval a bolestivo potiahol ruku cez hruď vyššie.

"Severus, nerob to," povedal Dumbledore.

Ale už bolo neskoro. Učiteľ elixírov sa pozrel dolu, strach preletel jeho tvárou. "Riaditeľ... Nemôžem hýbať rukami." Začal sa triasť. Myslel na svoje obľúbené kotlíky, mažiar a miešacie tyčinky. Ako môže krájať vzácne bylinky s jemnosťou, ktorú elixíry vyžadujú? "Nemôžem hýbať rukami!" V jeho hlase bol náznak hystérie a po lícach mu tiekli slzy.

McGonagallová pohladila Snapa po vlasoch a Chrabromilčania pomaly cúvali preč, obávali sa, že si ich všimne ich rozrušený učiteľ elixírov, ktorý si ich doteraz ešte nevšimol.

"Stále sa liečiš, Severus," povedal Dumbledore.

Študenti zhromaždení vo dverách počúvali, s očami dokorán, žalostný nárek ich učiteľa elixírov.

Pramene jeho tmavých vlasov mu padali do očí, tvár a krk mal mokrý od potu. "Zabil ma... Mal ma jednoducho..."

"Prosím, upokoj sa, Severus," povedala McGonagallová. "Veď si ešte ani len nemal čas, aby sa tvoje rany začali hojiť -"

Snape zaklonil hlavu a vykríkol, keď mu prešla bolesť celým telom.

"Poppy! Prečo ten elixír nefunguje?" opýtal sa Dumbledore.

"Nerozumiem tomu, riaditeľ." Pevnejšie zovrela v ruke svoj prútik, aby sa jej netriasli ruky a zašepkala niekoľko kúziel. "Tie kliatby sú... je to ako keby boli spojené s jeho kosťami. Nikdy som nevidela nič podobné." Ponáhľala sa po ďalší elixír. Fľašku priložila k Snapovym perám. "Vypi to, Severus, no tak..."

Prehltol chladnú tekutinu. Potom sa jeho chrbát prehol a vykríkol znova.

"To nemôže byť pravda!" povedala Pomfreyová. "Práve som mu dala jeden z mojich najsilnejších elixírov... On sám ho pripravil..."

Harry, Hermiona a Ron, spolu s ostatnými študentmi zamrzli od hrôzy a mnohí začali plakať.

"Albus!" povedala McGonagallová ostro.

Riaditeľ prikývol.

McGonagallová vstala zo stoličky a prešla k zaskočeným študentom. "Vráťte sa do svojich klubovní. Profesor je naozaj veľmi chorý." Hlas sa jej v hrdle zasekol. "Budete ho môcť navštíviť neskôr. Poďte už, poďte." Hnala študentov, zatvorila za sebou dvere a viedla ich dolu chodbou.

Dumbledore vzal učiteľa elixírov do náruče. "Mal som tomu zabrániť... Nikdy som mu nemal dovoliť vrátiť sa k Voldemortovi..."

Snape pevne zvieral viečka a zatínal zuby; triasol sa od hlavy po prsty na nohách, jeho obviazané ruky ako pazúry mal zložené v lone.

"Dolorosa extremis reducio," povedala Pomfreyová.

Snapove končatiny ochabli a on klesol k riaditeľovi.

Pomfreyová vypustila roztrasený výdych. "Vďaka Merlinovi, prútiková mágia na neho stále účinkuje."

"Ale nie elixíry," prehovoril Dumbledore. "Kto by predpokladal niečo také?"

"To je priam nemožné. Elixír by bol pre Severusa v tomto stave oveľa lepší..."

Riaditeľ položil Snapa späť na vankúš a prikryl ho prikrývkou. "Možno, že Voldemortovo nové telo mu dalo silu, o akej sme doteraz ani len netušili." Zamyslel sa. "Obávam sa, že Harryho krv by mohla mať niečo spoločné so Severusovym stavom."

"Čo tým myslíte, riaditeľ?"

"Harryho... odpor k profesorovi mohol dať Voldemortovi schopnosť, vziať Severusovi jeho najlepšieho spojenca. Jeho elixíry."

"Profesor Dumbledore, to nemyslíte vážne..."

"Jeho ruky boli zničené a nereaguje na elixíry, ktoré ste mu dali. Severus bol zmrzačený tým najhorším možným spôsobom. Obrovská strata..." Dumbledore sa pozrel na muža ležiaceho na posteli v bezvedomí. Ako to hovorí to muklovské porekadlo? Cesta do pekla je vydláždená dobrými zámermi... A keď Harry sníval o Severusovom utrpení, chlapec vyzeral byť imúnny voči účinkom Elixíru na bezsenný spánok, tak ako bol učiteľ elixírov bezbranný v snahe ochrániť ho.

"Poppy, musím vás požiadať, aby ste neprehovorili ani slovo o tom, o čom sme práve hovorili."

"Áno, riaditeľ."

"Sú iné veci, s ktorými sa teraz treba vysporiadať, ale o chvíľu sa vrátim. Informujte ma hneď ako sa niečo zmení."

[_]

Vo Veľkej sieni bola atmosféra v ten večer trochu ponurá. Študenti jedli bez nadšenia a stále sa pozerali smerom k hlavnému stolu, kde sedel Dumbledore a ostatní profesori so zachmúrenými výrazmi.

Večera skončila a taniere zo stolov zmizli, ale nikto sa nepohol z miesta.

Nakoniec Dumbledore vstal a všetky hlavy sa otočili k nemu. Vo veľkej sieni nastalo úplné ticho.

"Deti, ako ste nepochybne všetci počuli, profesor Snape je v nemocničnom krídle. Bol veľmi vážne zranený Voldemortom. Mnohí z vás videli, čo sa stalo v Rokville."

Prefekt – šiestak zo Slizolinu stuhol a zazeral na celú miestnosť.

"Sú veci, ktoré o profesorovi Snapovi vie len veľmi málo ľudí. Teraz nastal čas, povedať pravdu. Profesor Snape bol Smrťožrút."

Celou miestnosťou sa ozval šepot. Slizolinčania sa cítili dosť nepríjemne. Potom Dumbledore znovu prehovoril a nastalo ticho.

"Krátko po tom, ako sa stal Voldemortovym prívržencom, stal sa našim najlepším a najcennejším špiónom. Život profesora Snapa bol v neustálom ohrození od toho osudového dňa. Jeho Temné znamenie mu vravelo, že Voldemort nebol zničený a on bol rozhodnutý zaistiť, že jeho študenti budú pripravení, keď sa Voldemort znovu objaví. Toto je jeden z dôvodov, prečo bol profesor Snape taký... prísny učiteľ. Viem, že mnohí z vás si mysleli, že je krutý a nedá sa s ním vychádzať. Nemýlili ste sa, keď ste si to mysleli, ale musíte pochopiť, že profesor Snape mal veľmi dobrý dôvod na to, aby bol taký."

Všetci študenti sklonili hlavy, neschopní hľadieť Dumbledorovi do tváre.

"Profesor Snape tiež musel naďalej predstierať že je niekým v spolku s Voldemortom a jeho Smrťožrútmi, aby mohol pokračovať vo svojej misii. Niekedy to bolo pre neho veľmi ťažké. Ako roky plynuli, on..." Dumbledore stíchol.

Študenti znovu zodvihli hlavy a hľadeli na riaditeľa.

"Začal trpieť, kvôli izolácii, ktorú vyžadovala povaha jeho služby. To často malo, dá sa povedať, nešťastný dopad na jeho náladu."

Smutné úsmevy sa objavili na perách študentov a niektorých učiteľov a mnohé oči zvlhli.

"Profesor Snape po väčšinu svojho života zápasil sám. Nastal čas, aby sa dozvedel, že jeho snaha neostala neocenená. Je čas, povedať profesorovi, že to všetko nepodstúpil zbytočne. Aby vedel, že nie je naozaj úplne sám. Keď sa bude cítiť lepšie, tí z vás, ktorí by ho radi navštívili, tak môžu urobiť. Vedúci vašich fakúlt vás budú informovať, kedy sa budú konať návštevy. Slizolin, vašej fakulte patrí prednostné právo. Váš prefekt bude spolupracovať so mnou v koordinácii návštevných hodín. Po tom, budú môcť profesora Snapa navštíviť tí z vás, ktorí ste z ostatných fakult."

[_]

Na druhý deň ráno vymenili Snapovi obväzy. Pomfreyová ho najprv umyla mokrou špongiou, kým spal, potom mu zmyla pot z vlasov a nechala ich uschnúť.

"Už to veľmi nekrváca," povedala Pomfreyová riaditeľovi, kým magicky omotávala dlhé pruhy látky okolo Snapovych rúk. "Tie prekliate rany sa hoja oveľa pomalšie, ako by mali. A stále má hrozne veľa odrenín. Našli Minerva a Filius niečo v knižnici?"

"Obávam sa, že ešte nie."

"Ani u Sv. Munga nič nenašli," odvetila Pomfreyová.

"Mal také veľké bolesti ako včera, keď sa prebral?"

"Nemyslím si, ale je úplne vyčerpaný z tej bolesti v kĺboch. Stále sú dosť opuchnuté. Keby som mu len mohla dať elixír..."

"Ja viem, Poppy, ja viem," povedal Dumbledore a potľapkal ju po ramene.

08.02.2011 21:51:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one