Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Toto nie je vtip!!! Je tu pre vás posledná kapitolka tejto poviedky.

Venujem ju všetkým komentujúcim, ktorých táto poviedka zaujala.

Veľmi pekne ďakujem Biggi za jej námahu a nádherný preklad.

Dobby

 

 

 

Tichý zvuk unikol pomedzi jeho pery, ale bol stlmený jej ústami jemne pritisnutými k tým jeho. Vôbec sa nehýbal a ona sa už chcela odtiahnuť, potom pocítila jeho váhavé prsty, ako chytili kraj jej habitu blízko pri jej krku.
Keď sa konečne odtiahla, zašepkal: "Si si istá, že je to tak dávno, čo si sa zabávala na zbláznených obdivovateľoch?"
"Oh, dosť." Ale usmievala sa. "Aj keď si myslím, že sme mali dosť vzdušenia na jeden deň." Pozrela sa na jeho členok. "Si si istý, že budeš v poriadku?"
"Bude to dobré. Možno budem mať sladký sen, alebo dva teraz, vďaka tebe." Zatvoril oči.
"Choď si ľahnúť skôr ako zaspíš v kresle."
"Myslím, že máš pravdu," povedal a s malou pomocou od McGonagallovej vstal. Podala mu jeho palicu a chvíľu na seba hľadeli.
"Uvidím ťa zajtra pri raňajkách?" povedal nakoniec.
"Rada počujem, že nechávaš tvoje samotárske zvyky za sebou."
"Stimulom je čoraz ťažšie odolať. Dobrú noc, Minerva."
"Dobrú noc, Severus."
Sledoval, ako odchádza z jeho bytu, potom pomaly odkríval do spálne, kde sa prezliekol do pyžama a schúlil sa na posteli. Vyčerpaný všetkým, čo sa v ten deň stalo hneď zaspal. Jeho posledná myšlienka bola, že už viac neznesie byť nešťastný.
Ráno, keď sa Snape zobudil, rozhodol sa: jeho predošlý život skončil. Odpustí si tie mnohé chyby, ktoré urobil v minulosti. Znovu objaví toho, kto ležal zahrabaný pod všetkou tou vrstvou zatrpknutosti, bolesti a hnevu, ktoré väčšinu svojho života budoval.
Vstal a prešiel do kúpeľne. Namiesto toho, aby sa stránil zrkadla, ako to často robieval, študoval svoj odraz, snažiac sa vidieť sa tak, ako ho opísala McGonagalová včera večer.
Atraktívny mladý muž.
Hrozilo, že sa uškrnie, no potlačil to. Vedel, že neklamala. Hľadel na svoje črty.
Možno... bthere was some truth to her wde na tých slovách trochu pravdy.
Ak áno, mal by sa o seba lepšie starať.
Napustil si vaňu horúcou vodou, vliezol do nej a hlavu si oprel o porcelánový povrch. Potom zamrmlal kúzlo a para stúpajúca z vane bola napustená ľahkou vôňou škorice, klinčekov a zázvoru. Zhlboka sa nadýchol a uvoľnil sa ešte viac.
Relaxácia. To bolo milé.
Skoro také milé ako nedočkavosť študentov hovoriť s ním. Aj keď to bolo proti jeho vôli, keď jeho ochranné bariéry padli a odhalili jeho rany, zistil, že izolácia bola dôvod, ktorý ho trápil od úplného začiatku.
Bolo lepšie byť ľúbený. Už to viac nemohol odmietať.
Bolo lepšie ľúbiť...
Umyl sa, potom si obliekol župan a prešiel ku svojej skrini.
"Čas na zmenu, myslím."
Mávol rukou nad čiernym habitom a povedal: "Veritas coloris." Okamžite sa hrubá látka zmenila na smaragdovo zelenú.
Pobavene sa usmial.
Nádej.
Obliekol sa, vzal svoju palicu a opustil žaláre.
[_]
Koniec.
01.04.2011 15:24:42
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one