Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Poviedku venujeme hlavne Sion, ktorá ako prvá okomentovala túto novú poviedku
Na druhej strane však patrí aj: denice, Nemesis, nike, Mononoke, cim, grid, fallagele, anneanne, KiVi, eimi, hajmi50...
Túto poviedku pre vás prekladá Biggi. Prajeme krásne čítanie.

Dobby a Biggi


O pár hodín neskôr sa Snape otočil a otvoril oči.

"Dobré ráno, Severus," povedal Dumbledore.

Slabé chvenie prešlo Snapovým telom. "Riaditeľ."

"Ako sa dnes cítiš?"

"Fajn."

Pomfreyová mu priniesla pohár vody. "Prosím, napi sa, Severus. Malé dúšky, aby si nešokoval svoj organizmus."

Pokrútil hlavou.

"Profesor Snape, nenúť ma hrešiť ťa." Priložila mu pohár k ústam. Voda pretiekla pomedzi jeho pootvorené pery a prehltol.

"Možno by si sa mal aj najesť," povedal Dumbledore.

"Nie," povedal Snape so zeleným odtieňom na tvári.

"Trochu slepačieho vývaru, myslím. Nič príliš ťažké," povedala Pomfreyová. "Hneď poviem škriatkom, nech prinesú za tanier." Odišla od postele a nechala Snapa a Dumbledora samých.

Riaditeľ sa dotkol Snapa za krk na boku. "Stále máš horúčku." Mávol prútikom. "Feverosem reducio."

"To nič nie je." Snape sa trhol. Vypadni.

"Nesúhlasím. A nie som jediný, Severus."

"Nestarám sa." Snape sa trhol znova a zaťal zuby.

"Dosť bolo rečí na teraz. Prichádza Poppy s tvojou polievkou."

Riaditeľ kúzlom zodvihol matrac postele tak, že horná časť Snapovho tela bola v polosediacej pozícii.

Pomfreyová položila tácku na nočný stolík a zodvihla misku s polievkou a lyžicu. Naplnila ju polievkou, ofúkala ju a povedala, "Otvor ústa, Severus."

"Nie. Nemôžem jesť."

Pomfreyová mu aj tak natlačila lyžicu do úst a on si nemohol pomôcť, iba prehltol a zazeral.

Dala mu ďalšiu lyžicu. "Chudáčik. Kedy si naposledy jedol?"

Mykol plecom a zatvoril oči.

Pomfreyová tľoskla jazykom.

Chcela mu dať ďalšiu lyžicu polievky, keď jeho tvár dostala voskový nádych.

"Severus?" spýtala sa Poppy. Natiahla sa za veľkou misou.

"Na vracanie," povedal Snape, než sa vyzvracal do misy, ktorú mu Poppy držala. Bolo len málo toho, čo mohol vyvrátiť a tak ho niekoľko minút bolestivo napínalo, kým sa jeho žalúdok upokojil. Pomfreyová mu podala trochu vody, aby si vypláchol ústa a on klesol späť na vankúš, telo mal zmáčané potom, dýchal rýchlo a plytko.

Dumbledore utrel Snapovi tvár a krk. "Skúsime to neskôr, Severus."

"Čokoľvek." Snape sa otočil preč.

Dumbledore prešiel na druhú stranu jeho postele a znovu sa posadil.

"Nechajte ma," povedal Snape.

"Severus..."

Slzy stekali spod Snapovych zavretých viečok a hneval sa na svoju ničomnú slabosť.

"Severus... Nie si sám."

"Ja viac nedokážem žiť... nijako inak."

"Rozumiem, Severus. Časť viny leží na mne. Ale nemôžeš pokračovať tak, ako doteraz."

Po Snapovej tvári stekalo ešte viac tichých sĺz. Nikdy sa necítil tak bezmocne a zraniteľne a to bolo ešte neznesiteľnejšie, než bolesť. Predstavil si sám seba, v bezpečí medzi nedobytnými stenami jeho žalárov, ukončujúc to všetko. Mal po ruke mnoho elixírov, ktoré by vyhoveli tejto potrebe. Áno, viac než dosť, z ktorých by si mohol vybrať...

Po ruke... To bol ten problém, všakže. Alebo časť z neho. Jeho ruky boli nepoužiteľné a on bol vydaný na milosť zradnému telu, neschopnému pohybu jediného svalu bez pálivej bolesti. Kŕče ním trhali bez varovania, spôsobujúc strach z času. Každá nekonečná minúta hrozila, že stratí aj tú poslednú trochu zmyslov, ktoré cítil, že mu ešte zostali a nútila ho uvažovať o ponižujúcej smrti ukončiacej jeho život. Uvedomil si, že aj keby si tajne privolal vhodný elixír z jeho osobných zásob, nebol by schopný otvoriť ho.

A potom ucítil jemné prsty utierajúce slzy z jeho líc.

"Severus."

Pevnejšie zovrel viečka.

"Severus, viem, že ma počuješ."

"Minerva... teraz nie," povedal Snape.

Posadila sa vedľa postele. "Vidím že tvrdo pracuješ na klesaní hlbšie do jamy zúfalstva, ktoré rád nazývaš domovom. Dúfam, že je ti jasné, že my všetci poznáme toto tvoje zvláštne hobby."

Snape zavrčal. To je to, k čomu muselo prísť. Jeho kolegovia boli rozhodnutí vydymiť ho z bezpečia jeho chladného brlohu. Najbližšie sa budú snažiť povzbudiť ho.

Snažil sa napustiť svoj tón s hrozbou, ale podarilo sa mu iba zachripieť. "Minerva..."

McGonagallová mu položila prst na pery. "S touto diskusiou budeme pokračovať, keď ti bude lepšie. Práve teraz si potrebuješ trochu oddýchnuť."

Snape vzdychol, príliš vyčerpaný na to, aby sa s ňou hádal. Začala ho hladiť po hlave; najprv mu bol ten jemný dotyk cudzí a liezol na nervy ale potom bol skoro... upokojujúci. Jej prsty v jeho vlasoch odpútavali jeho pozornosť od neustálej bolesti v jeho končatinách a od myšlienok, ktoré ničili jeho myseľ.

Tiché zašepkanie kúzla a cítil, ako sa roztápa...

"Nie je to také strašné, však?" povedala McGonagallová.

Jeho dych sa prehĺbil, ale zostal na pokraji spánku počas niekoľkých minút, časť jeho vedomia lipla na tom zvláštnom pocite, ktorý spôsobovali prsty hrajúce sa s jeho vlasmi.

[_]

Keď Severus znova otvoril oči, tmavo červené a žlté pruhy svetla zo zapadajúceho slnka zohrievali stromami ohraničený horizont.

Zazýval a chcel sa natiahnuť, ten pohyb však hneď ukončila úporná bolesť, ktorá sa prehnala jeho telom a donútila ho vykríknuť.

"Obávam sa, že si ešte chvíľu nebudeš môcť vychutnať túžbu natiahnuť sa," povedala McGonagallová. "Dolorosa reducio. Pacem spiritus. Nauseam finite."

Snape vzdychol. Zvláštny pocit pokoja prešiel cez neho, čo ho upokojilo viac ako znížená bolesť jeho tela. Dokonca zistil, že je trochu hladný.

Ako keby práve toto čakala, McGonagallová zodvihla malú misku naplnenú veľmi ľahkým pudingom a začala ho miešať.

Zodvihol jedno obočie.

"Teraz by si mal niečo zjesť, Severus. Neboj sa. Nebude ti zle."

"Čo je to?"

"Vanilkový puding. Je veľmi riedky. Veľmi ľahký na trávenie a nepodráždi ti hrdlo."

Zatváril sa kyslo.

"Musíš sa už uzdravovať, ak začínaš byť prieberčivý. Poď." Lyžičku priniesla k jeho perám. "Skús to."

Prevrátil očami. "Tak dobre."

Professorka McGonagallová začala kŕmiť na lôžko pripútaného učiteľa elixírov, ktorý sa neochotne podriadil jej starostlivosti. Alebo prinajmenšom, ktorý sa správal, ako keby sa o to snažil. Nakoniec, tá substancia bola oveľa chutnejšia, než predpokladal a skôr než si to uvedomil, zjedol celý obsah misky. Musel priznať, že to pomohlo.

Položila prázdnu misku na nočný stolík a dala mu trochu vody. "Ako sa teraz cítiš?"

"Lepšie. Ďakujem ti."

Usmiala sa a potľapkala ho po ramene. "Nemáš za čo."

"Minerva..."

"Áno?"

"Nemusíš tu ostávať... kvôli mne."

"Nemám záujem počúvať takéto nezmysly. Teraz. Chceš, aby som ti niečo prečítala?"

"Ty... neodídeš, však."

"Obávam sa, že nie."

"Tak fajn. Čítaj mi. Čokoľvek."

"Začneme pohľadnicou?" Vzala pohľadnicu, ktorú priniesla Hermiona, keď sa včera vkradla spolu s Ronom a Harrym do nemocničného krídla.

Jeho oči sa zúžili. "Čím?"

"Pohľadnicou s prianím skorého uzdravenia. Od niektorých tvojich študentov."

Zažmurkal a jeho oči prešli z pohľadnice, ktorú držala, k jej tvári.

Využila výhodu jeho prekvapenia a začala čítať. "Milý profesor Snape, ospravedlňujem sa, že som vás nazval umasteným darebákom a dúfam, že čoskoro sa budete cítiť lepšie. Ron Weasley."

McGonagallová sa skoro nahlas rozosmiala, keď videla jeho zmätený výraz.

"Minerva, oni sú strašní klamári."

"Drahý profesor Snape, chýbate mi na hodinách elixírov. Vy ste ten najlepší učiteľ elixírov, akého kedy Rokfort mal. Prosím, rýchlo sa uzdravte. Hermiona Grangerová." Stiahla obočie. "Máš pravdu. Mali by byť vyhodení zo školy za také strašné klamstvá. Myslím, že sa hneď porozprávam s riaditeľom."

Snape na ňu zazrel a povedal, "Predpokladám, že nasleduje... Potterovo želanie skorého uzdravenia?" nebezpečný náznak zamatovej jemnosti naplnil jeho chrapľavý hlas.

"Milý profesor Snape, nikdy som vám nepoďakoval za to, že ste sa snažili zachrániť mi život počas metlobalového zápasu. Mrzí ma to. Dúfam, že sa čoskoro uzdravíte. Harry Potter."

McGonagallová položila pohľadnicu späť na nočný stolík, ruky si položila do lona a sledovala ľahkú hru emócií poletujúcich jeho tvárou.

"Tak... som teraz hrdina... však. Aké šťastie."

"Nedostaneš sa na titulku týždenníka Čarodejnica tak skoro, ak sa na to pýtaš."

"Minerva, veľmi dobre vieš... o čom hovorím! Do pekla... Tak potom, aké pri srdci hrejúce ocenenia nakopí riaditeľ na moju... moju patetickú mŕtvolu?"

"Dobre, Severus, to by stačilo -"

"To teda hej, do pekla!" Dych sa mu zrýchľoval a na tvár mu vystúpili kropaje potu. "Teraz... je to... úbohý profesor Snape, však?" Jeho hnev vzrástol, keď si uvedomil, že mu začínajú vlhnúť oči.

"Severus, musím trvať -"

"Kde je tá... čertovská Poppy s jej prekliatymi elixírmi?" Hlas sa mu zlomil. Jeho kĺby zrazu pálili, ako keby boli v ohni. Stiahol pery medzi zuby aby utlmil ston.

McGonagallová chytila jeho hlavu. "Severus, počúvaj ma."

Po chvíli sa na ňu pozrel pomedzi pramienky tmavých vlasov.

"Záleží mi na tebe. A pomôžem ti prispôsobiť sa tomuto všetkému. Rozumieš?"

"Ja... ja potrebujem elixír."

"Elixíry ti už nezaberajú, Severus. Spoliehame sa na iné metódy, aby sme sa vysporiadali s tvojou bolesťou."

Snape jemne pokrútil hlavou. "Elixíry... nezaberajú?" Jeho ohryzok nadskakoval. "O čom... o čom to hovoríš?"

McGonagallová vytiahla prútik.

"Daj mi elixír. Elixír... Hneď," povedal Snape.

Bez slova vstala, prešla ku skrinke s elixírmi a vrátila sa s malou fľaštičkou. Nechala ho privoňať. Prikývol s napätím vpísaným v tvári.

McGonagallová podala fľaštičku k jeho perám a on elixír prehltol.

Bolesť sa nezmiernila.

"Nemožné... toto je nemožné..."

"Mrzí ma to, Severus. Nie sme si istý, ako je to možné."

Začal sa triasť. "Čo mi to... Voldemort... urobil?"

"Ššššššš... Pacem spiritus... Dolorosa reducio sustanem..." povedala McGonagallová jemne.

Zastonal a všetky jeho svaly sa uvoľnili.

"Bude to dobré, Severus." Zložila prútik a utrela mu tvár uterákom. "Sľubujem."

Snapeovo hrdlo pracovalo a odpustil si nevľúdnu odpoveď. Vedel, že robí pre neho to najlepšie, čo môže, ale on radšej robil všetko sám. Žiadať o pomoc bolo len zriedka možnosťou. Či toto bol následok rozhodnutí, ktoré urobil, alebo niečo hodené na neho kvôli okolnostiam mimo jeho kontroly, na tom nakoniec aj tak nezáležalo.

Zvykol si na jej dotyk, keď mu utrela tvár. Bolo by absurdné predstierať, že tentoraz nepotrebuje pomoc: sotva sa mohol pohnúť. Možno toto bola lekcia pokory.

Odfrkol si.

"Na čom sa teraz smeješ?" roztiahla vlhký uterák a položila mu ho na čelo.

"Rozmýšľal som... že celá táto situácia by mi eventuálne mohla zničiť moju hrdosť."

McGonagallovej obočie vystrelilo nahor a zasmiala sa. "Merlin, nie."

"Nestal sa pre väčšinu sen skutočnosťou?"

Jej smiech zanikol. "Nehovor tak. Drahý Severus. Tak veľa vecí sa mohlo otočiť inak."

Spôsob, akým vyslovila jeho meno, ho zaskočil a rumenec rozohrial jeho líca. Bolo to čudné, byť oslovený s takou jemnosťou. Bol nerozhodný medzi stiahnutím sa do seba a otvorením sa pred ňou. Medzi zavrčaním... a milou odpoveďou.

Snape sa v duchu mračil. Bolo očividné, že Voldemort napáchal nenapraviteľné škody na jeho mysli, tak ako na zvyšku jeho tela.

"Ale teraz si potrebuješ pospať," povedala McGonagallová. "Mám sa vrátiť zajtra a pozrieť sa, ako sa máš?"

"Ak chceš," povedal Snape po chvíli.

"Tak sa teda uvidíme zajtra. Počas raňajok a večer. Dobrú noc, Severus."

"Dobrú noc."

[_]

Na druhý deň ráno, keď prišla McGonagallová do nemocničného krídla, aby skontrolovala Snapa, predtým než jej začne vyučovanie, Poppy sa ponáhľala ku nej.

"Minerva, vďaka Bohu, že ste tu."

"Vyzeráte, ako keby ste v noci ani oko nezažmúrili, Poppy."

"Mal veľmi zlú noc. Stále sa budil s krikom. Strašne sa potil... Pre Merlinovu bradu, jeho obväzy a posteľná bielizeň boli úplne mokré. Dala som mu dolu obväzy a vyskúšala som ďalšie kúzlo, nápad od Sv Munga... Na chvíľu sa po tom upokojil." Odfúkla pramienky vlasov, padajúce jej do očí z uvoľneného drdola.

"Ja na neho teraz dám pozor," povedala McGonagallová. Potom sa pozrela na jeho ruky a zalapala po dychu.

Spomenula si na to, ako čaromedičky u Sv. Munga len pred dvomi dňami opatrne znovu vybudovali kosti v jeho rukách; aj keď poškodenie bolo vážne, stále dúfala, že nebude trvalé.

Evidentne, Voldemort mal iné plány.

Snapove dlhé prsty, kedysi také elegantné, boli teraz pokrútené pazúry. Jeho hánky a zápästia boli opuchnuté a zdeformované.

"Nemyslím si, že tie rany budú znovu krvácať. Myslela som si, že sa tých kliatob nikdy nezbavím. Práve som mu chcela znovu obviazať jeho ruky," povedala Poppy.

"Áno, rýchlo. Ak by to videl-"

"Videl...čo..."

Obe ženy nadskočili pri slabom zvuku Snapovho unaveného hlasu.

Pomfreyová ho prikryla ďalšou bielou plachtou a zahalila jeho telo až po krk.

"Merlin, neuvedomila som si, že si hore, Severus," povedala McGonagallová.

Snape mal stále zatvorené oči a jeho tvár bola pod tými škrabancami priam smrteľne bledá.

"O čom... ste hovorili..."

"O ničom, Severus," povedala McGonagallová, hladiac jeho tmavé vlasy. Zamračila sa a prezrela si jeden dlhý prameň, omotaný okolo jej prstov.

Niektoré vlasy mu zošediveli.

Oh, Severus...

"Minerva... ja... som hladný."

"Dal by si si vajíčka s hranolkami?" opýtala sa Pomfreyová. "Alebo ovsenú kašu?"

"Ovsenú kašu."

"Hneď som späť."

Otvoril oči, ale námaha, udržať ich otvorené, bola príliš veľká, tak ich znovu zatvoril.

"Kde je... riaditeľ?"

"Prevzal tvoje hodiny až do konca polroka," povedala McGonagallová.

Na Snapovych perách sa zjavil jemný úsmev. "Nech sa mu darí."

"Severus, si strašný."

"Nie, Longbottom je strašný."

"Nebol by, keby si ho tak nestrašil. Aj tak si myslím, že pracuje na pohľadnici pre teba."

"Odvážny a hlúpy. Typický Chrabromilčan."

"Severus, mlč. Prichádza Poppy s tvojimi raňajkami."

Pomfreyová prišla s pariacou sa miskou na podnose. "Nech sa páči, Severus."

Olizol si pery a nedočkavo ich otvoril, keď Pomfreyová podala misku Minerve.

"Moje nervy. Profesor Snape má náladu spolupracovať," povedala McGonagallová.

Snape zodvihol jedno obočie.

Zodvihla mu posteľ a začala ho kŕmiť.

Po niekoľkých lyžičkách začal naberať prirodzenú farbu. Miska bola takmer prázdna, keď mu hlava ovisla na stranu a z postele sa ozývalo tiché chrápanie.

Pomfreyová a McGonagallová sa na seba usmiali.

"Možno že teraz bude môcť spať pár hodín," povedala Pomfreyová. "Je ťažké povedať, kedy ho to znova chytí."

"Mám zostať?"

"Nie, nie, už máte aj tak dosť práce, Minerva. Požiadam domáceho škriatka, aby na neho dozrel, kým si zdriemnem, po tom, čo mu obviažem ruky." Pretrela si oči a potlačila zývnutie. "Ďalší škriatok mu bude musieť priniesť pyžamo. Viete, ako veľmi obľubuje nemocničný odev."

"Vrátim sa večer, Poppy," povedala McGonagallová s jemným úsmevom.

[_]

Len čo Dumbledore vstúpil do žalárov na prvú dvojhodinovku elixírov, tucet hlasov zapišťal, bombardujúc ho otázkami o stave profesora Snapa.

Riaditeľ zodvihol ruky. "Deti, ak sa na chvíľu utíšite -"

"Riaditeľ, kedy môžeme navštíviť profesora Snapa?" spýtal sa Harry.

"Trpezlivosť, Harry-"

"Potter, prestaň sa pokúšať, vyfúknuť nám NÁŠHO vedúceho fakulty! Riaditeľ povedal, že ho môžu navštíviť najprv Slizolinčania!"

"Daj si odpich, Malfoy!"

"Harry, jazyk," povedal Dumbledore so zodvihnutým prstom. "Pán Malfoy, verím, že som už určil, že Slizolinčania navštívia profesora Snapa ako prví, keď bude na tom lepšie."

Malfoy zostrelil Harryho samoľúbym pohľadom.

"Samozrejme, v rámci každej fakulty budú mať prednosť vyššie ročníky. Ostatné fakulty budú nasledovať podľa množstva bodov. Skôr než začneme, chcem aby ste vedeli, že budem učiť tento predmet až do konca roka. Teraz si otvorte učebnice na strane... Nemyslím si, že profesor Snape by sa potešil, keby zistil, že sa jeho študenti na hodinách flákajú, však že? Šup šup," povedal a dvakrát tleskol rukami.

Deti previnilo otvorili svoje učebnice elixírov.

"Skôr než začneme, chcem, aby ste si všetci odpísali zoznam ingrediencií. Dám vám základný prehľad o elixíre. Potom niekoho z vás vyvolám, aby si vybral jednu ingredienciu a vysvetlil triede, prečo je dôležitá. Ak by ste chceli navrhnúť nejakú alternatívu, nech sa páči, môžete tak samozrejme urobiť."

Triedou sa ozvalo niekoľko hlasných povzdychov.

Dumbledorovo vyučovanie šlo dobre, kým nebol rad na Ronovi, aby objasnil svoj nápad na náhradnú zložku.

"Čo keby sme použili varené ropušie vnútornosti namiesto drvených? Myslím, že by bolo lepšie, keby sme použili varené a prispôsobili množstvo vody. Lebo varené ropušie vnútornosti majú väčší potenciál.""

"Weasley, ani prvák by neprišiel s niečím tak hlúpym," povedal Malfoy.

"Pán Malfoy, dávajte si pozor na jazyk. Toto má byť civilizovaná diskusia. O chvíľku budete mať šancu podeliť sa s nami o vaše vedomosti," povedal Dumbledore. "Teraz... Kto vie vysvetliť, prečo je nápad pána Weasleyho chybný? Aké úpravy sú potrebné, aby boli varené vnútornosti efektívne v tomto elixíre?"

Hermiona zodvihla ruku.

"Áno, slečna Grangerová?"

"Museli by byť ponorené do ropušej krvi na tri a pol hodiny pred použitím."

"Správne. Jeden bod pre Chrabromil. Veľmi dobre, slečna Grangerová. Profesor Snape by bol na vás hrdý."

Hermiona očervenela až po korienky vlasov.

Zvyšok hodiny pokračoval rovnako, okrem postrkovania pri skrini s ingredienciami.

"Oh, spomínam si na hodiny elixírov, keď som bol ešte ja chlapec," povedal Dumbledore. "Tiež som sa postrkoval lakťami pri skrini s ingredienciami. Až do toho smutného dňa keď..." pokrútil hlavou a tľoskol jazykom. "No, čím menej toho poviem, tým lepšie, skutočne..."

Študetni si vymenili nervózne pohľady a okamžite sa prestali postrkovať.

[_]

"Mal šancu oddýchnuť si aspoň dnes poobede?" spýtala sa McGonagallová Pomfreyovej, keď večer spolu s Dumbledorom vošli do nemocničného krídla.

"Trochu viac, než v noci. Je to veľmi frustrujúce. Nech robím čokoľvek, tá bolesť sa vráti." Chvíľu premýšľala a povedala, "On by s tým pravdepodobne nesúhlasil, ale zdá sa, že pomáha, keď je niekto pri ňom. Odpútava to jeho pozornosť."

"Možno by som mal dovoliť Slizolinským prefektom, aby ho zajtra navštívili," povedal Dumbledor.

"To by mohol byť dobrý nápad," povedala Pomfreyová. "Pýtal sa na svoju fakultu. Chce sa uistiť, že Slizolinčania sa vyrovnali s týmito zmenami."

Dumbledorove oči zažiarili za jeho polmesiačikovými okuliarmi. "O dôvod viac na to, aby ho prefekti prišli navštíviť. Keďže si Severus robí starosti."

Učiteľ elixírov sedel na posteli, ktorá bola zodvihnutá do tejto polohy a napoly spal. Na sebe mal sivé pyžamo a jeho obviazané ruky mal zložené v lone.

"Dobrý večer, Severus," povedal Dumbledore.

"Riaditeľ. Vidím, že ste... stále celý. Predpokladám, že... tí malí hlupáci nevyhodili do vzduchu moje žaláre?"

"Práve naopak, Severus. Robia dobré meno tvojim učiteľským metódam. Darilo sa im nanajvýš dobre."

Po tomto Snape stratil reč. Keď sa spamätal zo šoku, povedal: "A čo... Longbottom? Ako vyzeral jeho elixír?"

"Raz či dvakrát trochu zaváhal, ale..."

Snape si odfrkol.

"Ale," povedal Dumbledore, "pracoval s oveľa väčším nadšením, než ktokoľvek iný v triede. Nemyslím si, že si uvedomuješ, ako veľmi potrebuje tvoje uznanie, Severus."

"Riaditeľ." Snape pokrútil hlavou a vyčerpane zatvoril oči. "Nejednajte so mnou ako s imbecilom. Tomu chlapcovi nezáleží na tom, čo si myslím. Nikomu z nich na tom nezáleží."

12.02.2011 19:10:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one