Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Túto kapitolku venujeme: sion, denice, Nemesis, nike, Mononoke, cim, grid, fallagele, anneanne, KiVi, eimi, soraki,hajmi50, ZJTrane, Jirkovi, BeaX, Salazaret, gleti, MIRKOVI, Mayi, Hajmi...

Biggi veľmi pekne ďakujem za preklad.

Dobby

Pozrel sa na víriaci sa obsah mysľomisy a rad obrazov začal vystupovať a následne padať späť. Študenti v jeho triede, Slizolinčania a Chrabromilčania, hádajúci sa o tom, kto ho navštívi skôr. Potter, plačúci v Albusovej pracovni, prosiac ho, aby pomohol jeho učiteľovi elixírov. Veľká sieň zaplnená mladými čarodejnicami a čarodejníkmi so zvesenými hlavami, keď sa dozvedeli, že ich naozaj nenávidený profesor bol skutočným špiónom na strane dobra, ktorý mal po celé tie roky najväčší záujem o ich dobro.

"To stačí," povedal Snape. "Minerva, dosť..."

McGonagallová odložila mysľomisu na nočný stolík a sledovala Snapa. "No?"

"Čo odomňa chceš?" vzdychol. "Ja už ani neviem, kto som. A som príliš unavený na to, aby som nad tým všetkým premýšľal."

"Samozrejme. Už je neskoro, čas na spanie," povedala McGonagallová a uhladila mu prikrývku.

"Budeš tu... keď začnú tie mizerné návštevy?"

"Chcel by si, aby som tu bola?"

"Minerva... No tak, dočerta..."

"Len si ťa doberám, veľmi dobre vieš, že tu budem. Teraz sa vyspi. Bolí ťa niečo?"

"Moje ruky," povedal Snape jemne. "Môj chrbát, kolená... členky..."

McGonagallová vytiahla prútik, ale potom Snape povedal, "Nie... myslím že zo všetkej tej... prútikovej mágie... ma začína bolieť hlava..."

Zamračila sa. "Obávala som sa, že sa to stane. Možno by sme mali skúsiť obmedziť používanie kúziel, počkáme, kým príde noc a uistíme sa, aby si mohol aspoň v pokoji spať."

"V poriadku..."

McGonagallová zašepkala kúzlo, položila mu na čelo chladný obklad a pod nos mu natrela trochu pepermintového oleja. "Tak. Ako sa cítiš?"

Snape sa zhlboka nadýchol a povedal, "Oh, to je skvelé. Dobrý nápad... pepermint. Hlava ma už tak nebolí."

"Ďakujem, Severus. Len pokojne lež."

Prikývol a zamrmlal, "Draco... Pošli ku mne najprv jeho."

[_]

Na druhý deň ráno, Pomfreyová utierala kropaje potu zo Snapovho čela a nesúhlasne krútila hlavou. "Mala by som zrušiť tie návštevy. Nie je na tom dosť dobre -"

"Nie je to zlé," povedal Snape. "Nechaj ich vojsť. Zabaví to moju myseľ."

"Minerva, nechápem, že s tým súhlasíte," povedala Pomfreyová.

"Myslím, že by mohol mať pravdu."

Čaromedička prevrátila očami. "Už toho mám dosť."

"Nebojte sa. Postarám sa o to, aby sa nepreťažoval," povedala McGonagallová.

Tento raz Snape prevrátil očami. "Rád by som vám obom pripomenul, že som stále tu."

"Si si istý, že to zvládneš?" spýtala sa McGonagallová.

"Áno, áno. Voldemort ma mučieval pravidelne, celých dvadsať rokov, myslím, že zvládnem návštevu niekoľkých študentov, nehovoriac o tom, že sú to študenti z mojej fakulty."

"Keď to vravíte vy, profesor," povedala Pomfreyová. Prešla ku dverám a povedala: "V poriadku, deti, profesor Snape vás teraz prijme -"

Hlučné ovácie sa ozvali celou chodbou.

"Ticho! Rada by som vám pripomenula, že profesor ešte stále nie je úplne zotavený!" povedala Pomfreyová, čím ich umlčala. "Teraz. Môžete chodiť dnu po dvoch a chcem, aby ste vy ostatní boli potichu, kým budete čakať, kedy prídete na rad, je to jasné?"

Slizolinčania súhlasne zamrmlali.

"Najprv Draco," povedal Snape McGonagallovej. "Zavolaj Draca. Musím s ním hovoriť."

Profesorka transfigurácie prešla ku dverám, zašepkala čosi Poppy priamo do ucha a išla zobrať chlapca zo zdanlivo nekonečného zástupu Slizolinčanov.

"Profesor Snape požiadal, že chce vidieť najprv teba," povedala McGonagallová Dracovi.

Draco prikývol a nasledoval ju do nemocničného krídla.

"Poď ďalej, Draco," povedala McGonagallová a ukázala smerom k Snapovej posteli.

Blonďatý Slizolinčan prešiel ďalej a trochu zbledol, keď videl svojho vedúceho fakulty, ktorý mal očividne silné bolesti.

"Profesor, ja... povedali ste, že ma chcete vidieť."

"Draco, je to pravda, čo som sa dopočul – že nechceš prijať Temné znamenie?"

"Áno, pane."

"Nemôžeš ísť domov. Musíš zostať na Rokforte, kým riaditeľ nevykoná nutné opatrenia. Rozumieš?"

"Áno, pane."

"Dobre. Som na teba veľmi hrdý a chcem ťa podporiť, aby si pokračoval v tom, čo robíš. Pokús sa presvedčiť čo možno najviac tvojich spoločníkov, aby sa Temnému pánovi otočili chrbtom."

"Ďakujem, profesor. Urobím, čo je v mojich silách."

"Nezabudni, vždy tu budem pre to, aby som ti pomohol. Viem, že to nie je ľahké, zmeniť niekoho cesty, ale nesmieš sa vzdávať."

"Áno, profesor Snape."

Snape sa pozrel na strieborný balíček v Dracovych rukách. "Tak čo si mi to priniesol?"

Draco sa usmial. "Je to... mám vám to rozbaliť, pane?"

"Bol by som rád."

Draco roztrhal papier a roztiahol čierny zamatový habit, s vyšitými smaragdovými hadmi. "Čo si myslíte, profesor?"

"Ako vždy, pán Malfoy, vaša Slizolinská elegancia je podstatou vášho vkusu."

"Ďakujem, profesor," povedal Draco. "Vedel som, že sa vám bude páčiť." Položil habit na koniec jeho postele a povedal: "Chýbate nám. Prosím, rýchlo sa uzdravte, profesor."

"Aj ja budem robiť, čo je v mojich silách, Draco."

"Dobre, dovidenia, pane. Dúfam, že vás budeme môcť vidieť na Koncoročnom plese."

Snape sa usmial.

[_]

O dve hodiny neskôr sa Snapovi začali zatvárať viečka a vlasy mal mokré od potu.

"Je vyčerpaný," povedala Pomfreyová McGonagallovej. "To na dnes stačí."

"Nie, to nevadí," povedal Snape. "Ak ma chce vidieť celý Rokfort... ako tvrdíte... nebude dosť času... pri tom počte..."

"Maj rozum," povedala McGonagallová. "Chceš, aby sa ti priťažilo?"

"Neodháňajte ich," povedal Snape. "Tak čo, keď nebudem hore... prváci budú... menej nervózni..."

Pomfreyová si odfrkla a naklonila hlavu ku hore darčekov pri posteli. "Zdá sa mi, že tie zástupy darčekov sa mu začínajú páčiť, ak chcete poznať môj názor."

Snape pozrel na McGonagallovú. "Moje kĺby ma zabíjajú. Len... ich nechajte vojsť, nechajte ich... hovoriť ku mne... možno zaspím ak... ak budú odvádzať moju pozornosť... Nebude im to vadiť... však?"

"Samozrejme, že nie, Severus. Som si istá, že budú radi, keď budú vedieť, že ti nejako pomohli," povedala McGonagallová.

"Možno jedno kúzlo," navrhla Pomfreyová.

Snape zbledol. "Ešte nie... Neskôr..."

"Urobme to, o čo nás žiada," povedala McGonagallová. "Myslím, že to bude najlepšie riešenie."

Pomfreyová vzdychla, no nakoniec ustúpila. "Predpokladám, že máte pravdu. Len povedzte deťom, nech sú extra ticho, keď ten tvrdohlavý chlap zaspí."

McGonagallová šla na chodbu, kde študenti zvedavo čakali, kým uvidia svojho učiteľa elixírov.

"Profesorka McGonagallová, bude to ešte dlho trvať, kým ho uvidíme?" zakričal nejaký Slizolinčan na konci radu.

McGonagallová si priložila prst ku perám. "Deti, profesor Snape sa necíti veľmi dobre -"

Tlmený šum sklamania sa ozval v celom rade.

"Ale," pokračovala McGonagallová, "aj tak chce, aby ste ho prišli navštíviť. Teraz, chcem aby ste všetci rozprávali k profesorovi veľmi potichu a pomohli mu zaspať. Dáte mi vaše čestné slovo?"

"Áno, profesorka McGonagallová," zašepkali.

"Výborne. Choďte," povedala dvom Slizolinčankám stojacim pred dverami, "ste na rade."

Deti vstúpili do miestnosti a Pomfreyová na nich výstražne pozrela. Prikývli a opatrne sa priblížili ku Snapovej posteli.

Snape otvoril oči a povedal, "Slečna Wormwoodová... Slečna Nightshadeová..."

"My... my sme vám niečo priniesli, profesor," zašvitorili.

"Veľmi milé," povedal Snape. "Tak to... položte tam." Potom sa zťažka nadýchol a dievčatá sklopili zrak s trasúcimi sa perami.

"To je v poriadku... v poriadku," povedal Snape. "Za chvíľu... to prejde. Tak mi povedzte... aký je riaditeľ... na elixíroch?"

06.03.2011 12:29:25
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one