Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Tak a je tu pokračko venované: Susan, Janke, keishatku a Lily za komentáre k predchádzajúcej kapitolke. Užite si tú nasledovnú.

Dobby a Biggi
Albus bol planetáriom veľmi potešený a uistil Harryho, že vo svojej zbierke ešte nič podobné nemá. Kým Severus a Echo varili večeru, Harry počúval Albusa, keď mu hovoril strašný príbeh Slepého Hanuša, majstra hodinára a potom mu povedal o majstrovi Posidoniusovi, ktorý vytvoril prvé planetárium.
Harry, usadený pri Albusovych nohách zameral svoju pozornosť na svojho dedka.
"Orloj to sú tie najmagickejšie hodiny na celom svete. Boli postavené v starovekom meste Praha v 13-stom storočí, sú zbierkou mágie hviezd, času a tajomných svätcov. Fungoval ako mal iba raz a predpovedal svoje zbláznenie. Rada starších v Prahe rozhodla, že Orloj bude pracovať tak, aby predpovedal budúcnosť všetkým čarodejníkom, priviedli majstra hodinára Hanuša koncom 13. Storočia, aby hodiny opravil."
"Hanuš bol čarodejník, ktorý vytvoril mnohé úchvatné diela. Bol to umelec nepredvídateľnej moci, ale rada starších ho oklamala, lebo sa báli, že Hanuš by mohol orloj opraviť a dozvedieť sa o jeho tajomstvách a potom by mohol vytvoriť rovnaký sám pre seba. Bol znehybnený a potom mu vypálili oči pomocou čiernej mágie tak, že jeho zrak už nikdy nemohol byť napravený."
Harry zhrozene vydýchol a zamotal prsty do Albusovej afgánskej deky. "Ale on ich nemohol nechať len tak, však, dedko?"
"Oh nie, ale musel opraviť hodiny. Alebo aspoň sa zdalo, že časť z nich opravil. Rok čo rok zničil jednu časť a opravil inú. Dni pred smrťou sabotoval Orloj takým spôsobom, že už nikdy žiadny čarodejník nedokázal napraviť škody."
Mávnutím rúk sa objavil vznášajúci sa obraz nádherného Orloja nad Albusovými nohami. Harry si kľakol, aby sa mohol pozrieť z blízka na magický mechanizmus.
"Ešte stále je tam?" opýtal sa malý chlapec.
"Áno, ale nikto nevie, že ešte stále udržuje tajomstvá budúcnosti. Praha je teraz muklovským mestom a aj keď ich najtalentovanejší hodinári urobili, čo bolo v ich silách, aby zvrátili poškodenie, ktoré spôsobil Hanuš, nikdy sa im to nepodarilo. Ale aj tak, napriek všetkému, Orloj je stále nádhernou a zázračnou vecou, pre čarodejníkov ako aj pre muklov."
V kuchyni Severus pripravoval kura, kým Echo pracovala na šaláte. Keď strúhala mrkvu, jej pohľad sa zastavil na rýchlej práci, ktorú vykonával Severus na vykostených kuracích prsiach, keď ich krájal na kúsky. Obdivovala jeho precízne a osté pohyby.
Napriek otvorenému oknu, cez ktoré prúdil dnu chladný morský vzduch, kuchyňa bola stále dosť teplá, takže si Severus vyzliekol kabát a vyhrnul si rukávy na bielej bavlnenej košeli až nad lakte. Svoje dlhé čierne vlasy si uviazal jednoduchou čiernou stuhou.
Echo prestala strúhať, keď jej myseľ začala blúdiť a porovnávať Olanda so Severusom Snapeom. Oland mal žiarivú, okúzľujúcu tvár a husté blonďaté kučery, nad ktorými sa rozplývali všetky ženy. Echo musela priznať, že aj ona sa rozplývala. Severus mal tvár, ktorá bola často ako z kameňa a nedalo sa v nej čítať. Ale aj tak, za tých pár krátkych týždňov, kým bola v ich chate, začínala rozumieť jeho chechtaniu a úškrnom. Echo tiež začínala chápať, že pohľad do očí toho muža odhalí viac citov, než by mu bolo pohodlné ukázať na tvári.
Olandove emócie sa rýchlo menili od horúcich k chladným v jednom okamihu. Nedokázal ich kontrolovať a Echo sa často za svojho bývalého manžela musela hanbiť.
Na verejnosti boli emócie Severusa Snapea dokonale pod kontrolou, že to bolo trochu znepokojujúce. Ale s jeho synom a s Albusom dal svojim emóciám trochu viac voľnosti. Bol uvoľnený medzi ľuďmi, s ktorými sa cítil pohodlne. Echo to brala ako obrovský kompliment, keď sa ten stoický muž pri nej začínal uvoľňovať.
Oland bol intrigán, manipulátor a otvorene povedané bastard. Bol veľmi málo inteligentný, aj keď na tom nezáležalo. Nezaujímali ho knihy, história ani obvyklé drobnosti. Konverzácia s Olandom bola obmedzená len na diskutovanie o jeho aktuálnych záujmoch, ktoré ju sotva zahŕňali.
Konverzácia so Snapom bola potešením. Zdalo sa, že bolo len málo subjektov, o ktorých nemal znalosti a keď prišiel k niečomu, o čom nevedel, chcel ju zahrnúť do pátrania, aby sa dozvedel viac. Echo sa nikdy veľmi nezaujímala o Elixíry, keď bola v škole, a teraz zistila, že to bolo zrejme kvôli veľmi nudnému, kompletne nekreatívnemu učiteľovi, ktorého vtedy mala. Jedno popoludnie Severus zobral Echo do svojho malého laboratória v chate, kde ho sledovala pri varení protivlkolačieho elixíru. Keď hovoril o každej prísade a o tom, ako ovplyvní ostatné, na sledovala jeho ruky pri krájaní, strúhaní, drvení a sekaní prísad. Echo si nikdy nemyslela, že elixíry by mohli byť rovnakým umením ako maľovanie alebo sochárstvo, ale v rukách Majstra elixírov Severusa Snapea to tak bolo.
Myseľ Echo blúdila, kým sledovala ako Severus zobral kúsky kuracích prsíčok, perfektne ich dochutil a nie hodil ale perfektne položil ich na panvicu. Ani jediná kvapka oleja nevyprskla von. Kura syčalo a zaplnilo kuchyňu vôňou šalvie, cesnaku a korenia. Potom ich posypal vianočne sfarbeným mixom drvených červených a zelených paprík, a tie zasyčali tiež. Miešal a obracal a zodvihol panvicu z ohňa. Správnym ostrým trhnutím vyletel obsah panvice do vzduchu, chvíľu sa vznášal a potom spadol naspäť do panvice. Severus to urobil trikrát a potom panvicu položil naspäť na oheň.
Severus vedel, že ho sleduje. Najprv si nevšimol, že Echo prestala pripravovať šalát, ale keď nepočul žiadne ďalšie zvuky, cítil na sebe jej pohľad. Severus sa sám pre seba uškrnul a vedel, že ho sleduje. Pokračoval v príprave hlavného jedla. Nakoniec odložil kura a skontroloval ryžu, ktorú tiež dusil. Nabral si plnú vidličku ryže, prezrel ju a potom ju ochutnal. Jazykom skontroloval mäkkosť a textúru. Podľa jeho názoru bola ryža už hotová. Ale aj tak sa rozhodol, že potrebuje ešte jeden názor. Znovu naplnil vidličku, ofúkal to malé množstvo, aby nebolo horúce a zrazu sa otočil ku Echo.
"Oh!" Bola zaskočená, keď sa k nej Majster elixírov otočil.
"Zasnívaná, slečna Prosperová?"
"Čože? Oh... uhm, nie, ja..." zamračila sa, vedela, že ju prichytil. Videla vidličku s ryžou. "Čo s tým robíte, pán Snape?"
"Ah, toto," povedal a prikročil bližšie. "Požadujem ďalší názor. Mohli by ste?" Jemne sa uklonil a podržal ryžu pred ňou.
"Samozrejme." Echo sa nahla dopredu a cítila sa len trochu hlúpo, keď jej Severus vložil vidličku s ryžou do úst.
Sledoval ju, ako ochutnávala ryžu a nakoniec ju prehltla. "Vaše hodnotenie, slečna Prosperová?"
Echo sa ostro zamračila. "Myslíte si, že by ste ma mohli prestať volať slečna Prosperová? Mám pocit, ako by som vám zabudla priniesť moju domácu úlohu zakaždým, keď to urobíte."
Severus sa narovnal a otočil sa naspäť ku ryži. Vypol plameň a potom prehovoril bez toho, aby sa na Echo pozrel, "Mohol by som vyhovieť vašej požiadávke, keby ste ma tiež prestali oslovovať pán Snape. Aj keď si formality užívam, radšej by som sa vo svojom dome trochu uvoľnil."
Počul za sebou úľavné vydýchnutie a veľmi jemne sa usmial. "Moja rodina bola veľmi neformálna. Dlho som si myslela, že nedostatok formalít je nejaká americká záležitosť." Pokračovala v strúhaní prísad do šalátu. "Ale ani tu na Solonuse nenájdete veľa formálnych zvykov. A myslím, že táram hlúposti."
Severus priniesol dva poháre vína ku stolu a posadil sa. Jeden pohár podal Echo. "Táranie je lepšie, než stať sa tým, čo je vaše meno."
Zobrala pohár, upila si z vína a potom sa na neho usmiala, jej modré oči žiarili. "Opatrne Severus, všetko by som mohla veľmi ľahko zopakovať."
Prikývol a potom si zobral nôž, aby jej pomohol dokončiť šalát. "Mám na teba otázku, Echo." Pozrela sa na neho ponad pohár s vínom. Zobral to ako povolenie a tak pokračoval. "Všimol som si, že zriedka používaš mágiu. Vlastne, nemyslím, že by som niekedy videl tvoj prútik."
"To preto, že nemám prútik," usmiala sa potmehútsky.
"Bezprútiková mágia?" opýtal sa.
"Predsudokk Salemskej akadémie. Čarodejníci používajú prútiky alebo paličky. Čarodejnice nie. Jedného času som si želala, aby som mohla mať prútik, a dokonca som si jeden kúpila, keď som sa vrátila do Grécka. Bola som hotová pohroma. Chcela som posunúť stoličku v mojom dome a skončilo to tak, že som s ňou prerazila stenu."
Echo sa páčil ten malý pohyb jeho ľavého kútika úst a smiech, ktorý žiaril v jeho očiach, Severus sa naozaj bavil. "Áno, no, som rada, že to považujete za zábavné. Ja som sa nesmiala. V kúzlach na zlepšovanie domácnosti som naozaj hrozná a keďže sa môjmu obchodu s knihami prvý rok veľmi nedarilo, mala som výhľad z mojej spálne do obývačky asi pol roka, kým som si mohla dovoliť čarovného opravára, aby mi tú stenu opravil."
Severus sa teraz smial, čo zaskočilo, ale aj potešilo Echo, že sa cítil pri nej natoľko uvoľnený, aby ukázal tak zraniteľnú emóciu. Pokrútil hlavou a potom sa ospravedlnil, keď úsmev a smiech opustili jeho tvár, ale nie jeho oči.
"Naozaj som sa nemal smiať, ale predstava teba a tej stoličky a potom tej diery v stene. Ty si, ako si sama povedala, naozaj pohroma s prútikom v ruke."
Echo odložila šalát. "Hm, áno. Ale aj tak si dovolím povedať, že v dueli so mnou by si prehral."
Severus prudko zodvihol hlavu. "To si naozaj myslíš?" pri tej výzve zodvihol obočie. "Učil ma Filius Flitwick, nepremožiteľný šampión v dueloch počas posledných 37 rokov. Má 86 rokov a ja som ho porazil iba raz."
"Majster Flitwick nie je svetový šampión, Severus. Grymalda Kane Mossová je a ona učila mňa." Usmiala sa Echo samoľúbo.
"Tak teda zajtra. O desiatej doobeda. Poznáš Graysonove pravidlá duelu a akceptované kúzla, kliatby a zaklínadlá?" opýtal sa s diabolským úsmevom.
"Celkom iste."
Severus vstal a s mávnutím prútika poslal večeru na jedálenský stôl. Keď prechádzal okolo Echo, tiež sa postavila. Zastavil ju tým, že jej vošiel do cesty. Nahol sa k nej a dýchal jej do ucha, keď prehovoril: "Čo tak malá stávka, môj sprisahanecký oponent?"
Echo bola odzbrojená tým nelegálne zamatovým hlasom tak blízko ucha. Nemohla si pomôcť a nahla sa kúsok bližšie. "Aké sú stávky, pane? A pamätajte na to, že ste džentlmen."
Prikývol a ona v jeho očiach objavila zvláštny lesk. "Ak vyhráš, celý týždeň nemusíš variť. Môžeš si užívať voľno, bez akýchkoľvek povinností za každých okolností."
"To sa mi páči," usmiala sa Echo. Potom vzhliadla na neho a zistila, že je k nej veľmi blízko a tie oči boli... no, pozerali sa na ňu spôsobom, proti ktorému by mala naozaj namietať. "A stávka, ak by si vyhral?"
Nahol sa bližšie, odhrnul jej vlasy, z čoho jej prešiel mráz po chrbte a niečo jej zašepkal rovno do ucha. Keď sa vyrovnal, o krok ustúpil.
"Impertinentné, majster Snape, ale akceptovateľné," usmiala sa Echo. Možno by som mala zajtra prehrať.
"Oci! My čakáme!" Harry stál vo dverách do kuchyne a vyzeral nahnevane a trochu zaskočene, keď videl tých dospelých, ktorí ako sa zdalo súťažili v úškrnoch.
"Už ideme, ty netrpezlivé dieťa!" Schmatol Harryho a prehodil si ho cez plece, na čo chlapec zapišťal a rozosmial sa.

________________________________________
Autorská poznámka: Ten čiastočne pravdivý príbeh o zázračných hodinách nazývaných Orloj v Prahe nájdete na stránke: www. Orloj.com. Je to rovnako zaujímavé, ako Albusova verzia príbehu.
30.01.2012 13:24:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one