Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je to tu. Kapitolku venujeme: keishatku, ale, Lily, denice, Emily Cindy Mowmary, Lupine.
Užite si pokračovanie.

Biggi a Dobby

Harry sa zobudil po zmesi zvláštnych snov, v ktorých boli slepí čarodejníci, iskrivé hodiny, mlátiace sa šachové figúrky a červenooké hady. Všetci zmizli, keď zažmurkal a prebral sa.

Niekoľko dlhých minút, keď slnko vystúpilo spoza horizontu za oknom jeho izby, Harry sedel na svojej posteli, jednu ruku mal pritlačenú ku hrudi a trel si ju. Jeho hruď naozaj nebolela, ale mal zvláštny pocit vo svojom srdci, ako keby k nemu bol pripevnený motúz a niekto ho zaň ťahal. Bol to zvláštny a nepríjemný pocit.

Nakoniec odhodil prikrývky, prešiel na záchod, umyl si zuby a učesal svoje dlhé vlasy. Usmial sa na svoje vlasy. Teraz mu siahali po plecia, boli skoro také dlhé, ako má jeho ocko a už neodstávali. To ho vždy rozčuľovalo, lebo kvôli tomu vždy vyzeral ako Krivolab.

Keď bol oblečený, Harry sa potichu prešmykol do kuchyne, schmatol banán a opustil chalupu.

Keď prešiel po vydláždenom chodníku cez bránu na piesčitú pláž vedel, že robí niečo, za čo sa neskôr dostane do poriadnych problémov. Dokonca si sám prikázal, aby zastal a vrátil sa do domu, ale jeho nohy už neboli pod jeho kontrolou. Ťahavý pocit v strede jeho hrude bol takmer bolestivý a on vystrúhal dokonca aj grimasu, lebo sa mu to nepáčilo, ale bola to len predstava, ktorá nebola reálna.

Pobrežie ostrova Solonus rozdelené vysokými útesmi a malými zátokami a bielymi piesčitými plážami, ako tá, ktorá obklopovala chalupu Snapeovcov. Počasie, ako aj prúdy oceánskej vody po stáročia modelovali útesy. Bolo tam veľa jaskýň, väčšina z nich malá a plytká, ale tu a tam voda vymyla jaskyne hlboko do ostrova.

Jedna taká jaskyňa bola blízko a Severus Harrymu striktne zakázal sa k nej čo i len priblížiť. Dokonca tam boli aj značky, ktoré varovali pred nebezpečím zatopenia pri prílive. Pri nízkom prílive by voda tiež mohla vtekať do jaskyne do roztrúsených jazier a mohla by ľahko odplaviť chudého malého chlapca dolu, do nepredstaviteľnej hĺbky.

Harry zastavil v tieni jaskyne, vedel, že jeho otec by mu pravdepodobne zabránil v tom, aby si počas budúceho týždňa mohol sadnúť, ak by išiel čo i len o krok bližšie. V momente, keď zastavil, naozaj myslel na to, že sa vráti a dokonca aj urobil krok smerom domov, keď to začul.

Zo zvuku, ktorý sa ozýval hlboko v jaskyni Harrymu prešiel mráz po chrbte a postavili sa mu z neho vlasy a zježili chlpy. Bolo to hrôzostrašné, kvílivé zavytie, ktoré ťahalo za ten motúz, ktorý ho vytiahol z chalupy a pevne zovrel jeho srdce.

Harry šiel tak ďaleko do jaskyne, kam prenikalo ranné svetlo. Pred ním bola obrovská čiernota, ktorá ho chcela každú chvíľu prehltnúť.

Zavytie sa ozývalo zo všetkých strán. Harry bol zhrozený, ale nie tým, čo zavýjalo, nech to už bolo čokoľvek. Jaskyňa ho vystrašila a tiež to, čo ublížilo tomu tvorovi, ktorý zavýjal. Bol vytiahnutý z bezpečia svojej teplej postele týmto vystrašeným a bolestivým krikom o pomoc.

Harry urobil ešte jeden krok do jaskyne, zanechal posledný slnečný lúč za sebou. Mráz sa do neho zahryzol a on si želal, aby si so sebou zobral hrubý sveter. Nariekajúce zavytie prešlo priamo Harryho srdcom a on ostro vykríkol.

"Ocko!"

Otočil sa na podpätku, bežal do chalupy rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Nezáležalo na tom, že jeho ocko mu bude klásť množstvo otázok a pravdepodobne dostane zaracha až do konca prázdnin. Potreboval svojho ocka hneď teraz!

Harry vrazil do dverí chalupy a nikdy nebol radšej, že vidí ocka pripravovať kávu v kuchyni. Vrútil sa do jasne osvetlenej miestnosti a schmatol svojho otca za ruku.

"Je zranený, ocko! A vystrašený! On zomrie, myslím! Poď, prosím, pokús sa pomôcť mu!"

Severus chytil Harryho pevne okolo ramien, keď mu jeho vlastné srdce skočilo až do krku. "Harry!" Padol na kolená. "Dieťa, upokoj sa a povedz mi o čom hovoríš."

Harry sa zhlboka nadýchol, na chvíľu dych zadržal a pozrel sa do tmavých očí svojho ocka, aby sa upokojil. Vydýchol. "V jaskyni, ocko," začal Harry opatrne, ako keby vysvetľoval fyziku pomaly chápajúcemu dieťaťu. "Bol tam celú noc. Zavýja, ale už je vyčerpaný. Je vystrašený a zranený a umiera. Musíme sa pokúsiť zachrániť ho."

Severus chcel hneď vyraziť, ale jedno slovo vo vysvetľovaní jeho syna ho zastavilo. "Zavýja? O kom to hovoríš, Harry? Vieš, kto je tá osoba?"

"Nie osoba, ocko." Harry potom potiahol otca za ruky. Naliehavo zašepkal, "Nechcem aby zomrel."

Vstal vo chvíli, keď do kuchyne vošla Echo. Okamžite pochopila, že niečo nie je v poriadku. Severus sa na ňu pozrel a privolal si plášť. "V jaskyni je... zranené zviera. Harry ho počul."

Echo neodpovedala. Len privolala svoj plášť a obaja dospelí čoskoro nasledovali Harryho, keď bežal, aby ich zaviedol ku jaskyni.

Pri jaskyni počuli len zvuk vetra narážajúceho do stien jaskyne a vodu na jej dne. Harry pevne chytil Severusovu ruku. Majster elixírov stisol ruku svojmu synovi na uistenie a potom vytiahol prútik. "Lumos!"

Echo vyčarovala bezprútikové kúzlo, ktoré pridalo vznášajúcu sa guľu zlatého svetla k Severusovmu žiariacemu koncu prútika. "Myslím, že niečo počujem," zašepkala.

"Prečo nezavýja, oci?" opýtal sa Harry s obavou.

"Šššš, Harry." Severus namieril prútik do tmy pred sebou. "Sonorous!"

Zosilňujúce kúzlo našlo slabý zvuk, ktorý Harry počúval a zavýjanie, teraz veľmi unavené, ktoré ich obklopilo.

Severus sa pozrel dolu na Harryho. "Synu, potrebujem, aby si zostal tu. Nehýb sa."

"Je tu tma," povedal jemne.

Echo vyčarovala ďalšie kúzlo, vytvorilo ďalšiu sveteľnú guľu, ktorá sa vznášala nad Harrym. Slabo sa na ňu usmial. Severus potom použil kúzlo, ktoré pred Harrym vyčarovalo niekoľko čísiel.

"Keď všetky čísla klesnú na nulu, Harry, musíš odísť z jaskyne. Vtedy začne príliv." Harry začal namietať, ale Severus ho rýchlo objal. "Len urob to, čo ti hovorím, Harry. My by sme sa mali vrátiť skôr, než sa tu objavia nuly, ale, ak nie, choď a povedz Albusovi, čo sa stalo. Rozumieš?"

Harry pevne prikývol a pokúsil sa skryť zafňukanie. Sledoval, ako sa Echo a jeho ocko vybrali k tomu tichému zavýjaniu. "Vráť sa, ocko."


Keď už takmer zišli z Harryho dohľadu, Echo potichu prehovorila: "Vieš, že riskujeme naše životy kvôli psovi, Severus," vyhlásila.

"Keby som sa o to nepokúsil, Echo, môj syn by mi to nikdy neodpustil. Ak ho nenájdeme do tridsiatich minút, potom sme sa o to aspoň snažili a vrátime sa."

Všade okolo nich boli vlhké kamenné steny a po nich stekala morská voda do hĺbky. Každý krok, ktorý Echo a Severus urobili bol opatrný a snažil sa o udržanie rovnováhy. Aj keď vlhkosť stekala zo stien, stále bolo počuť kvapkanie vody od vchodu do jaskyne. Kamene a steny boli pokryté morskými živočíchmi, ktoré sa prichytávali k ich tmavému úkrytu. To im neustále pripomínalo, že pri prílive je táto jaskyňa súčasťou podmorského sveta.

Každú chvíľu preťalo zvuk kvapkania nariekavé slabé zavýjanie psa. V jednej chvíli Echo k nemu začala hovoriť. Severus zistil, že jej hlas je tiež upokojujúci, a pomáha mu koncentrovať sa, keď ich viedol hlbšie do jaskyne.

Odesať minút neskôr našli veľkého Zlatého retrievera, jeho noha bola zakliesnená medzi kameňmi a vykrútená tak, že bolo jasné, že je vážne zlomená. Pes bol pokrytý piesčitým bahnom a nekontrolovateľne sa triasol. Keď videl svojich záchrancov, zavrtel ťažkým, mokrým chvostom. Skúsil zaštekať, ale podarilo sa mu len unavené zakňučanie.

Echo chcela ísť priamo ku psovi a utešiť ho, ale Severus ju zadržal. "Za psom je jazero," ukázal mieriac na zvlnený čierny povrch, ktorý odrážal ich svetlo. "Pokračuje až dozadu. Myslím, že tie kamene, v ktorých uviazla jeho noha, ho zachytili pred jazerom."

Echo sa zamračila a zahryzla sa do spodnej pery. "Tak na toto treba nás oboch, Severus," povedala, keď si aj ona uvedomila problém. "Nie som veľmi dobrá v levitácii, takže čo keby som oddelila tie kamene a ty ho levitoval?"

"Najprv ma nechaj umiestniť na neho Nadľahčujúce kúzlo. Potom, keď odstrániš tie kamene, budem ho môcť zodvihnúť skôr, ako sa dostane k jazeru."

"Na tri?" Severus prikývol. Echo vystrela ruku a počkala, kým tmavovlasý čarodejník vyčaruje Nadľahčujúce kúzlo. Pes zavyl od bolesti, keď sa jeho hmotnosť zmenšila, čo spôsobilo bolestivé trhnutie v jeho nohe. "Raz... dva... tri...!" Echo mávla zápästím a kamene sa rozostúpili a uvoľnili psovi nohu. Severus perfektne načasoval svoje Wingardium Leviosa a pes sa vzniesol do vzduchu zo zeme a od jazera a preletel ku Echo a Severusovi.

Severus skúsil diagnostické kúzlo, ale keďže to bolo pre ľudí, veľmi mu nepomohlo. Potom sa pokúsil manuálne vyšetriť psovi nohu, ale ten len varovne zavrčal, keďže mu spôsobil ešte väčšiu bolesť. "Nemôžem sa tu o neho postarať," zamrmlal. Vyčaroval Uspávacie kúzlo a pes upadol do vynúteného spánku. Potom psa zodvihol pomocou kúzla Mobilicorpus  a opatrne postupovali späť k Harrymu.


Harry sledoval, ako žiariace čísla vo vzduchu klesali sekundu po sekunde k nule a odrátavali čas do prílivu. Zdalo sa, že čísla bežia rýchlejšie, ako by mali, takže sa postavil a začal prechádzať hore dolu. Veľmi sa snažil nehľadieť na časovač, ale jednoducho nemohol naň NEHĽADIEŤ.

Práve keď na časovači zostalo len 5 minút, Harry začal byť veľmi nervózny. Pokúsil sa sadnúť si, ale hneď zasa vstal. Zafňukal, ale pokarhal sa za to, že je také decko.

Svetlo!

Harry sa zhlboka nadýchol a zadržal dych. Bolo to len slabé blikotanie, ale bolo to svetlo! Bol takmer pripravený vyskočiť z kože, keď jeho zadržaný dych ostro vydýchol. Chcel sa rozbehnúť k vznášajúcej sa svetelnej guli, ktorá osvetľovala cestu Echo a jeho ockovi, ale otec mu povedal, aby zostal na mieste.

"Ocko! Echo!" zakričal a jeho hlas sa k nemu v ozvene vrátil.

"Harry! Neopováž sa odtiaľ pohnúť!" kričal jeho otec, aby ho varoval. "Táto pôda je príliš klzká a kamenistá!"

Harry našpúlil pery, ale nič nepovedal. Vlastne sa veľmi nehýbal, okrem toho prechádzania hore dolu.

Čoskoro boli Severus a Echo oveľa bližšie a Harry mohol pred nimi vidieť spiaceho, levitovaného psa. Keď boli všetci spolu, Harry objal svojho otca a potom si išiel obzrieť psa.

"Bude v poriadku, oci?" opýtal sa, keď zodvihol ruku a opatrne sa dotkol psa.

"Budem ho musieť vyšetriť, keď prídeme domov, Harry," odpovedal Severus. "Poďme."


Echo a Severus opatrne očistili psa v zadnom dvore. Bola to únavná práca, ktorú museli urobiť ručne, keďže kúzlo Scourgify by museli použiť príliš veľakrát a mohlo by zraniť psiu kožu. Severus bol schopný vyšetriť zlomenú nohu a zistil, že bola zlomená na dvoch miestach a dislokovaná. Koža bola tiež na viacerých miestach oškretá na stehnách a bedrách.

Severus napravil zlomenú nohu a potom narovnal zlomeniny. Pomocou kúzla umiestnil Kostrorast psovi do žalúdka, takže zajtra poobede by mali byť kosti zahojené. Okrem zlomenej nohy bol pes tiež veľmi podvýživený, takmer vyhladovaný. Echo mu kúzlom dostala do žalúdka nejakú výživu a Severus si poznačil, že musí uvariť Nutričný elixír špeciálne pre zvieratá.

Celý ten čas bol Harry vo vnútri pri okne, opieral sa o deda a nervózne Dumbledorovi zamotával bradu, kým sledoval, ako sa o zviera starajú. Každých pár minút Dumbledore jemne mávol rukou a rozuzlil si bradu pomocou Rozuzľovacieho kúzla.

"Dieťa, tvoj ocko sa postará o to, aby bolo tomu psovi lepšie," povedal Albus jemne.

"Ja viem, dedko, ale ja budem mať poriadny problém." Harry vzal Albusa za ruku a začal si obzerať jemné vrásky a žily pod kožou.

"No, opustil si chalupu sám," začal Albus.

"Ale, za chvíľu už budem mať 7 rokov! Ocko by ma niekedy mohol nechať robiť veci samého."

"On to robí, Harry. Vždy sa môžeš hrať sám na zadnom dvore."

"To nie je to isté," zamrmlal Harry.

"Odvážiť sa výjsť na pláž a do jaskyne je nebezpečné, dieťa, a ty to vieš. Koľko iných detí si videl samotných na pláži, odkedy sme sem prišli?"

Harry temne zazeral na starého otca. Presne ako vedel on, že odpoveď sa mu nebude páčiť, vedel to aj Albus. Pri iskrení v očiach starého muža, Harry sa neobťažoval odpovedať na tú otázku.

V tej chvíli vošli Echo a Severus do chalupy. Pes bol na Severusovych rukách a on preniesol spiace zviera ku krbu a položil ho pred oheň na malý koberec. Harry pribehol k svojmu otcovi a kľakol si ku psovi a pohladil ho po vyčnievajúcich rebrách.

"Bude v poriadku, oci?"

"Áno, pes sa kompletne zotaví." Severus hľadel prísne dolu na svojho syna. Bol nahnevaný, že jeho syn sa vyšmykol z domu sám a šiel tam, kam nesmel ísť, ale...zrazu ho Harry zaskočil, keď sa na neho vrhol a objal ho.

"Ďakujem ti, oci!"

Severus potľapkal svojho syna po chrbte. "Za čo, Harry?"

Harry vzhliadol na svojho otca. "Za to, že si zachránil Hectora."

Teraz sa Severus nechápavo zamračil. "Kto je Hector?" opýtal sa. Harry ukázal na psa. "Ako vieš, že sa volá Hector?"

Harry pokrčil ramenami. "On tak nejako vyzerá ako Hector, nemyslíš si?"

"Ah," Severus odpovedal, keď pochopil. "Teraz, keď si pomenoval nášho hosťa, predpokladám, že si myslíš, že si ho necháme?"

To bolo presne to, čo si malý Harry myslel. Nakoniec, práve mu zachránili život a ten pes pravdepodobne nemal nikoho, kto by sa o neho postaral. "Hector nás potrebuje, oci. On je naozaj vychudnutý a vôbec, on ma volal."

"On ťa volal? To preto si bol vonku, pobehoval si po okolí sám, keď si sám nemal byť?" opýtal sa jeho otec prísne.

Harry hladil bok spiaceho psa. "Zobudil som sa a mal som zvláštny pocit pri srdci, oci. Niečo som počul, ale nie ušami, vieš? A nemohol som si pomôcť. Potom, keď som prišiel ku jaskyni, počul som Hectora. On vedel, že som prišiel pre neho." Harry sa postavil a chytil otca za ruku, keď hľadel dolu na stále kľačiaceho čarodejníka. "Ja viem, že to nebolo správne, ocko, ale ja som ho nemohol ignorovať."

"Problém, dieťa, je, že si nerozmýšľal skôr, ako si odišiel. Mal si ma zobudiť a povedať mi, čo sa deje. Išiel by som tam s tebou."

Harry ťažko vzdychol a pozrel sa dolu na svoje nohy a potom na psa. "Takže mám problém?"

"Áno." Severus ukazovákom zodvihol chlapcovi bradu aby zachytil jeho pohľad. "Každopádne, keďže sú tu poľahčujúce okolnosti, myslím, že to, že dostaneš domáce väzenie na týždeň a zákaz lietať, bude postačujúce. Teraz, ako by sa ti páčilo, keby si sa o izbu delil s Hectorom?"

Harrymu sa nepáčilo domáce väzenie, ale sľub, že bude mať Hectora vo svojej izbe, zatienil trest. "Naozaj?"

Severusove oči sa jasne usmievali. "Naozaj. Choď pohľadať deku a ja ju zmením na psí pelech."

Harry bežal hľadať a dospelých nechal hľadieť na spiaceho psa. Severus sa zamyslene poklepával po brade. "Ako sa tomu dieťaťu podarilo skončiť s ďalším domácim zvieraťom?"

Albus sa jemne zachechtal. "Buď opatrný, môj chlapče, Harry by mohol prilákať ďalších zatúlancov."

Echo sa pripojila ku smiechu staršieho čarodejníka. "Chlapec by mal mať psa. Stavím sa, že Hector bude pre Harryho veľmi dobrý."

"Aspoň sa naučí zodpovednosti." Severus sa znovu pozrel dolu na psa. Vnútorne si želal, aby ten pes mohol byť menší. Táto vec bola oveľa väčšia než jeho syn. Dúfal, že to má aspoň jemnú povahu.


Hectorova zlomená noha sa uzdravila do 24 hodín a o ďalších 24 hodín už bola dosť silná aj na beh. Zlatý retriever mal milú povahu a dosť rýchlo sa naviazal na malého chlapca. Severus si tiež všimol, že Hector, na to že je nemagické zviera, sa zdal, že má šiesty zmysel o Harrym a bol opatrný, aby ho náhodou nezhodil; Hector bol o dosť väčší, ako bol priemer pre jeho plemeno a mal veľmi chlpatý chvost, ktorým mohol ľahko niečo zhodiť (aj dieťa). Plecia obrovského psa siahali k tým Harryho!

Harry nesmel lietať na metle a bol obmedzený na predný a zadný dvor. Jemu to nevadilo, lebo sa s Hectorom hrali naháňačku a Hector nechal Harryho, aby ho naháňal. Pri olovrante bolo obaja, chlapec aj pes úplne vyšťavení. Harry mal dosť energie na to, aby zjedol sendvič a potom dobrovoľne odišiel do postele, aby si zdriemol. Hector šťastne nasledoval 'svojho chlapca'.

Severus strávil ráno v laboratóriu, pracoval na Omladzujúcom elixíre pre Albusa, kým starší čarodejník hral šach s Echo.

"Hovoril som o vašej situácii s niekoľkými mojimi známymi, Echo," Albus prerušil ticho počas hry.

Echo posunula svojho strelca, ohrozila Albusovu kráľovnú. "Je nejaká nádej?"

"Majú pocit, že dôkaz podvodu je naozaj zreteľný. Fakt, že ste nemala šancu brániť sa, a boli v skutočnosti, od toho odradená znamená, že toto je prípad, pre ktorý by mohol zasadať Wizengamot." Albusov kôň brutálne napadol strelca, ktorý ohrozoval jeho kráľovnú. "Šach, myslím."

"Wizengamot je dosť vznešená skupina, Albus. Myslím, že by som bola trochu nervózna, keby som sa mala pred ňu postaviť." Použila svojho koňa, aby sa zachránila od šach-matu, na chvíľu.

On sa zachechtal. "Celkom úprimne, Echo, je to tlupa nudných starých čarodejníkov a čarodejníc. Nepochybne by na nepríjemné stránky vášho prípadu hľadeli s rovnakým nadšením, s akým by čítali klebety v týždenníku Čarodejnica."

Echo sa smiala. "Tým prirovnaním by som mala byť urazená, Albus! Klebety, skutočne." Posunula svojho pešiaka a okamžite to oľutovala.

Albus posunul svoju vežu a veselo vyhlásil "Šach-mat." napravil si prikrývku na nohách. "Vlastne, podľa môjho priateľa, Arthura, musíte len zhromaždiť požadované spomienky, pod Veritaserom a váš právny zástupca bude prezentovať váš prípad. Vy sa ani nebudete musieť ukázať pred Wizengamotom."

Echo začala znovu rozostavovať figúrky na šachovnici. "To nie je také zlé. Hovorila som Severusovi, že tunajšie zákony vyžadujú niekoho iného, kto podá žalobu kvôli mne. Bude to potrebné aj v Anglicku?"

"Ja už som to urobil, moja drahá." Echo ostro zodvihla hlavu a videla iskrenie vo svetlomodrých očiach staršieho čarodejníka. Začala rozumieť, prečo Severus tvrdil, že to iskrenie má svoju vlastnú osobnosť.

"To naozaj, Albus?"

Prikývol a chcel povedať niečo ďalšie, ale prerušilo ho niečo, čo udieralo do dverí. Echo sa postavila a otvorila dvere, vpustila dnu malú sivú sovu, ktorá vletela do miestnosti, ako keby bola opitá. Havarovala na šachovnici, pri čom zostávajúce figúrky utiekli, aby sa zachránili.

"Kvík!" chechtal sa Albus, keď zodvihol maličkú sovičku.

"Beriem to tak, že poznáte tohto malého priateľa?" opýtala sa Echo.

"Sova Ronalda Weasleyho. I keď verím, že ju počas prázdnin používa aj Arthur." Albus odviazal malý zvitok pergamenu z Kvíkovej nohy. Keď bola sova oslobodená od záťaže, odletela späť na šachovnicu, okamžite spadla na bok a zaspala.

"Tá sova nie je v poriadku," zamrmlala Echo.

"Ah! To sú dobré správy!" vykríkol Albus. Podal list Echo. "Moja drahá, nevadilo by vám, zaniesť tento list Severusovi? Chcel by byť kvôli nemu vyrušený."

Echo prevzala list od Albusa a prešla krátkou chodbou do zmenenej kúpeľne, ktorá bola Severusovym laboratóriom. Varovne zaklopala a potom vstúpila.

V laboratóriu sa Severus skláňal nad malým kotlíkom a opatrne počítal zamiešania sklenenou tyčinkou, kým nad bublajúcou kašou druhou rukou vyčaroval kúzlo. Echo v tichosti čakalam kým Majster elixírov vzhliadne od svojho elixíru pri vhodnej príležitosti.

"Je všetko v poriadku?" opýtal sa Severus ustarane, keď použil konzervačné kúzlo na elixír, ktorý varil.

Echo mu podala list. "Od Arthura Weasleyho. Albus povedal, že sú to dobré správy."

Severus vstal, natiahol si chrbát a prevzal list. Rýchlo ho prečítal. Echo bola prekvapená úsmevom, ktorý rozžiaril jeho tvár.

"Je to tá zvláštna výnimka?" opýtala sa Echo, usmievajúc sa.

"Áno je! Je tu niekoľko obmedzení, ale sú minimálne." Uškrnul sa. "Arthur hovorí, že mi chceli vymazať pamäť, ale nemôžu."

"Nie? Prečo nie?"

Severus vzhliadol na Echo. "Ovládam Oklumenciu. Som schopný odolať pamäťovým kúzlam."

"Čo urobia namiesto toho?"

"Čarodejnícka prísaha, že už nikdy znovu neuvarím Elixír druhej šance. Proti tomu nemám žiadne námietky." Severus poskladal list. "Musíme to osláviť. Kde v dedine sa dá dobre najesť, Echo?"

"Androzani. Je tam to najlepšie grécke jedlo. Plus, pre príliš náročné deti pripravia burgery a hranolky."

"Perfektné!"


Do večere u Androzaniho zostávalo niekoľko hodín. Keďže Severus už nemal chuť tráviť viac času v laboratóriu, všetci sa vybrali dolu na pláž. Albus sa pred slnkom skryl pod mnohofarebným slnečníkom. Severus sedel bližšie ku vode, mal oblečené svoje tmavo šedé nohavice, bielu bavlnenú košeľu s dlhými rukávmi a bosé nohy.

Odmietol sa zaoberať nápadom obliecť si plavky, keďže čarodejnícka móda by musela najprv opustiť 18. storočie. Ale aj napriek tomu sa mu páčili plavky, ktoré mala na sebe Echo. Namiesto toho, aby boli vyrobené zo smrteľne ťažkej vlny, boli z ľahučkej bavlny. Dobre jej sedeli a zvýrazňovali jej postavu, ale s dostatočnou zdržanlivosťou, takže žiadny z okoloidúcich by sa nad ňou nezamračil. Bola to síce dosť škandalózna červená farba s bielym pásom a Severus si myslel, že je to milo odvážne.

Harry mal dlhé čierne plavky, ale vyzerali moderne. Aj keď si Severus myslel, že sú oveľa voľnejšie, ako by mali byť, Harry by otcovi nedovolil, aby mu ich upravil. Preto chlapec vyzeral, ako keby na plávanie nosil rovnú čiernu sukňu po kolená.

Echo ponúkla Harrymu, že ho naučí plávať a on bol z učenia nadšený, ale keď zažil silu prichádzajúcich vĺn, radšej zostal v tieni, kde sa mohol brodiť a špliechať. Hector pobehoval hore dolu po pláži, jedným okom sledoval Harryho a šťastne štekal.

"Brý deň!"

Severus sa obzrel doľava a zbadal objemného muža v šortkách, froté župane, ktorý sa otváral a odhaľoval tak mužovu zarastenú hruď a biele brucho. Oblečené mal muklovské plavkové šortky. Vyzeral smiešne.

"Dobrý deň," odpovedal slušne a snažil sa vyhnúť pohľadu na toho muža.

"Som Martin Reeves. Moje deti Anthony, Charles, a Wendy." Prízvuk, akým hovoril bol jednoznačne americký.

Severus chladne pozrel na tri deti. Jedno bol puberťák, ďalšie dve mali bližšie k veku jeho syna. "Severus Snape." Ukázal smerom k Harrymu a Echo. "Môj syn. Harry."

Martin poslal deti preč a tak odbehli dolu k moru. Severus sa kontrolovane nadýchol, keďže ten muž sa mienil vedľa neho posadiť.

„Ste tu na leto so svojou rodinou, Sev?" opýtal sa Martin.

Severus sa zamračil nad tou odpornou prezývkou. "Pre priateľov som Severus, pán Reeves."

Martin ignoroval tú výčitku a usmial sa "Samozrejme, Snape. Tak, kde pracujete?"

Severus chvíľu sledoval, ako sa Harry predstavil Reevesovym deťom. Nevadilo mu, keď sa bude Harry baviť s ďalšími deťmi, ale nemal záujem stýkať sa s rodičmi tých detí. Prekonal sa  a odpovedal na Martinove otázky.

"Som učiteľ elixírov. Priviedol som môjho syna a môjho otca," pozrel sa na driemajúceho ex-riaditeľa, "na čerstvý vzduch a slnko. Z vášho prízvuku usudzujem, že pochádzate z Ameriky?"

Martin použil svoj prútik, aby vykúzlil slnečník a košík so sendvičmi. V tichosti ponúkol sendvič Severusovi. Majster elixírov ponuku odmietol pokrútením hlavy. "Z Monterey, California. Tento rok som stratil manželku pre Thorsejnov Syndróm a mal som pocit, že deti by potrebovali niekam vypadnúť. Wendy a Charlie sa s tým vyrovnávajú naozaj dobre, ale Anthony sa nedokáže zbaviť toho útrpného výrazu na tvári."

Severus vedel o chorobe, ktorú Martin spomenul. Bolo to ničivé ochorenie, ktoré útočilo na čarodejníkovo alebo čarodejnicino magické jadro a potom na imunitný systém. Bola to strašná vec pre mladú rodinu, zažiť, ako sa to stalo niekomu milovanému. Jeho kondolencia bola úprimná.

Niekoľko minút obaja muži sledovali, ako sa ich deti hrajú. Severus si všimol, že najstarší z nich Anthony sledoval svojich súrodencov, ale nepripojil sa k detským hrám. Zdalo sa, že Echo si všimla že chlapec je hanblivý alebo sa zdráha a pokúšala sa zapojiť aj jeho do stavania hradu z piesku, ktorý začali stavať, ale niečo, čo povedal Anthony ukončilo jej snahu.

"Vaša manželka mi pripomína moju Marjorie, Snape," povedal Martin smutne. "Je veľmi láskavá k vášmu chlapcovi."

"Slečna Prosperová je rodinná priateľka," Severus cítil potrebu rýchlej nápravy.

"Oh," Martin uznal faux pas zahanbene.

Nepríjemné ticho sa rozhostilo medzi tými dvomi čarodejníkmi a ukončilo ľahkú konverzáciu.

Echo riadila stavbu hradu z piesku a tri deti, Harry, Wendy, a Charlie zbierali mokrý piesok do farebných vedier a vysýpali ho na hromadu. Vyčarovala plastové náradie na modelovanie piesku a objavila sa zvláštna malá štruktúra so širokými aj úzkymi vežami. Echo podporila viaceré nestabilné body jednoduchým lepiacim kúzlom, ktoré zabránilo, aby sa hrad zrútil.

"Ako to, že sa tak smiešne obliekaš?" opýtala sa Wendy, hľadiac na plavky Echo. Wendy mala jednoduché jednodielne plavky limetkovo zelenej farby, veľmi muklovské.

"Toto nosia čarodejnice na plávanie," vysvetlila Echo.

"Naša mama sa tak nikdy neobliekala," povedal Charlie a vysypal ďalšie vedro plné mokrého piesku vedľa hradu. "Vyzeráš hlúpo."

Anthony ostro vypískol: "Neurážaj, Charlie! Vieš, že tu sa obliekajú inak."

"Ja si myslím, že je to pekné, Echo," povedal Harry hanblivo.

"Ako to, že svoju mamu nazývať menom, Harry?" opýtal sa Charlie.

"Echo nie je moja mama," povedal Harry. "Zatiaľ."

Echo náhodou zbúrala vežu, keď od Harryho počula slovo 'zatiaľ'. Na chvíľu sa zahľadela na malého chlapca pred sebou, ktorého poznala len pár týždňov. Jej pohľad potom prešiel  hore plážou k miestu, kde sedel Severus s otcom Reevesovcov, Martinom. Myslela na duel, ku ktorému ju vyzval. Do večere zostávalo veľa času!


Príhodná hádka medzi súrodencami spôsobila, že Martin Reeves zobral svoje deti domov dosť skoro a tak zostala prázdna pláž len pre Severusa, Albusa, Harryho a Echo. Kým si Harry a Echo urobili prestávku od vody spolu s Albusom a Severusom, Echo pripomenula výzvu na duel.

"Predpokladám, že si myslíte, že sa vám podarilo vykrútiť sa z nášho duelu, Majster Snape," povedala formálne, keď ponorila svoje bosé nohy do piesku.

"Iba odložil, drahá lady," vtipne poznamenal Severus, pri čom svoju odpoveď prispôsobil jej formalite.

"Do večere máme ešte trochu času," poznamenala a zamerala svoj pohľad na oceán.

Severus sa kútikom oka pozrel na Echo a uškrnul sa. "Mali by ste záujem prijať výzvu teraz? Nie som si istý, že váš odev je celkom vhodný na čarodejnícky duel."

Echo si upravila sukňu na svojich plavkách. "Pri skutočnom dueli, pochybujem že by ste mi dovolili najprv sa vhodne obliecť."

"Pravda, nedovolil." Severus vstal a potom ponúkol ruku mladej čarodejnici. Ona ju prijala a tak ju vytiahol na nohy.

"Pláž je skutočne dobrým miestom, ale čo by mal byť rozhodujúci faktor pre výsledok, majster Snape?"

"O čo vám dvom ide?" opýtal sa Albus.

"Duel, Albus. Bez prútika proti prútiku," odpovedal Severus.

"Skutočne? To je fascinujúce, môj chlapče. Mohol by som navrhnúť, že výsledok určíme podľa toho, kto prvý skončí vo vode?" Usmial sa a v očiach sa mu jasne iskrilo.

Echo sa šialene uškrnula. "Ohhh, strašne rada by som vás hodila do vĺn, Majster Snape."

Vystrel sa a vytiahol prútik. Povýšenecky vyhlásil: "Nikdy ma nedostanete blízko ku vode, my lady. Buďte si istá, že svoju výhru si vyzdvihnem ja."

"Ocko? O čo ide?" opýtal sa Harry, ktorý celú konverzáciu sledoval s nechápavým výrazom.

"Čarodejnícky duel, synček. Echo a ja chceme zistiť, či je lepšia bezprútiková mágia alebo tá s prútikom," vysvetlil.

"Idete si navzájom ublížiť," opýtal sa ustarane.

"Nebudeme používať žiadne kúzla, ktoré sa nedajú zvrátiť ani ukončiť. Víťaz bude môcť hodiť porazeného do vody." Severus položil ruku chlapcovi na plece. "Niektoré z tých kúziel budú vyzerať strašne, ale ver mi, Harry, obaja budeme v poriadku."

"Takže to je len pre zábavu?"

"Áno," súhlasil Severus. "Choď si sadnúť k Albusovi a zostaň pri ňom. Nechcem, aby ťa trafilo nejaké zablúdené kúzlo."

Harry sa poslušne posadil k Albusovi a chytil starého čarodejníka za ruku. "Myslíš si, že ocko vyhrá, dedko?"

"Severus je naozaj dobrý, ale musím sa priznať, že by sa mi veľmi páčilo, vidieť ako skončí vo vode." Zachechtal sa a Harry sa smial spolu s ním.

Echo a Severus prešli len niekoľko krokov od vody a potom vykročili od seba navzájom, pozdĺž mora. Hector bežal k nim, ale Severus poslal psa mávnutím späť k Albusovi a Harrymu.

Severus sa poklonil svojmu protivníkovi a Echo zopakovala toto gesto. Rýchlo zablokovala jeho prvé kúzlo, Odzbrojujúce kúzlo a vykúzlila kliatbu Želatinových nôh. Severus ho odrazil Ochranným štítom a hneď na to vyčaroval Želatinové nohy, Kliatbu na rast bradavíc a Potkýnacie kúzlo. Echo sa uhla prvej, ale Kliatba na rast bradavíc zničila jej pomaly rastúci štít. Zasiahlo ju Potkýnacie kúzlo.

Echo sa potkla, ale hodila na Severusa guľu bieleho svetla. Nevediac, čo to svetlo je, na moment ho to oslepilo. Vyčaroval štít a potom vyčaroval nad Echo temný záves. Štyri ďaľšie svetelné gule doleteli k Severusovi a jedna ho trafila do brucha. Odrazilo ho to niekoľko stôp dozadu, ale nie blízko ku vode.

Severus sa rýchlo spamätal. Keď vstal, vyčaroval Búrkovú kliatbu, ktorá zvírila piesok Echo pod nohami. Potom použil modifikovanú verziu Sectumsempra, ktorá jej rozrezala sukňu.

Prekvapená tým kúzlom sa pozrela dolu na svoj roztrhaný odev a došlo jej, že tie kusy  sú v tvare písmena 'S'. "Ako dieťa si pozeral Zorra, však, Snape?" vyprskla.

"Nie je múdre počas duelu rozprávať, drahá lady," varoval ju vyčarujúc ďalšie Búrkové kúzlo, ktoré zablokovala štítom. Echo nechala zmiznúť malú búrku a poslala kŕdeľ vrán na Majstra elixírov. Severus jej kúzlo zneškodnil tak, že zmenil vtáky na čierne confetti. Potom poslal bubliny a prúd vody zo svojho prútika. Voda nezasiahla Echo, keď ju rýchlo poslala späť a zmáčala namysleného čarodejníka.

Severusov ďalší pohyb bol tak rýchly, že Echo ani nemala čas zareagovať. Skôr ako si to uvedomlia, vznášala sa nabok rovno do plytčiny oceánu. Vystrašene vykríkla, keď spadla do vody. Týchlo sa postavila, ale stratila rovnováhu, keď jej vlna zozadu podrazila nohy a zrazila ju rovno naspäť do vody. Nakoniec sa postavila, vyvliekla sa z vody a zakričala.

"Podvádzaš! Bolo to tiché A bez prútika!" Teraz dupala po pláži, celá mokrá a postavila sa pred vysokého čarodejníka. "Ty drzý had! Vyhrala som za podvádzanie!" Pevne ho rukami udrela do hrude a bola potešená, keď stratil rovnováhu a spadol chrbtom na kraj zálivu. "Verím, že mi dlžíš týždeň bez kuchyne, Severus."

"Predpokladám, že áno," uškrnul sa, vôbec nie ospravedlňujúco za to, že podvádzal.

Echo vzdychla. "Prečo si podvádzal?"

"Oh, stálo to za to, hodiť ťa do vody, Echo. Kompletne to za to stálo." Čierne hĺbky jeho očí iskrili smiechom, keď ocenil jej mokré plavky, ktoré teraz ešte viac zvýrazňovali každý jej záhyb.

Mierne sa naklonila a výhražne prehovorila: "Je vám jasné, Majster Snape, že takáto urážka, napriek tomu, že išlo o stávku, bude pomstená, však?"

Postavil sa a nejako ten jeho namyslený výraz sa ešte prehĺbil. "Nepovedal som, že to za to stálo?" Oboch ich kúzlom osušil.

"To bola sranda!" kričal Harry, keď bežal k svojmu otcovi. "Hodil by si tak do vody aj mňa, oci?"

"Inokedy, ty bláznivý chlapec," sľúbil. "Je čas, pripraviť sa na večeru. Vzal Harryho za ruku a ponúkol svoje voľné rameno Echo. Pri tom geste sa usmiala a ponúknuté rameno prijala.


U Androzaniho bola krásna malá reštaurácia, osvetlená oranžovo-žltými svietnikmi so sviečkami, oddelenými stolmi a centrálnym ohniskom. Reštaurácia sa nachádzala nad dedinou a bola postavená medzi mnohými kopcami, ktoré obklopovali ostrov.

Harry mohol vybrať miesto na sedenie od uvádzača a chlapec vybral miesto, s výhľadom na žiariace svetlá ostrova Solonus v noci.

Albus vysvetlil jedlá z menu a Severus bol v tichosti potešený, že Harry bol dobrodružný a neuspokojil sa s hamburgerom a hranolkami, ktoré mu čašník ponúkol.

Začali predjedlom Olivami Kalamata. Harry sa veľmi bavil, keď ich jedol pomocou prstov a musel ho jeho otec zastaviť skôr, než sa nimi prejedol. Potom nasledoval skvelý šalát.

Harry si vybral domácu špecialitu Vyprážaného kalamára s fazuľou a gréckymi zemiakmi. Hneď ako mu Albus povedal, že kalamár je ako malá chobotnica, Harry ho musel mať, aby mohol povedať Ronovi, Hermione a Dracovi, že jedol chobotnicu. Samozrejme nerozmýšľal nad tým, či mu to bude chutiť alebo nie, ale zistil, čo je to ďalšie jedlo, ktoré môže jesť s pomocou prstov, ktoré mu chutí.

Jediné jedlo, ktoré Harrymu moc nechutilo bola Baklava, ktorá pre neho bola až príliš sladká.

Harry bol pripravený ísť do postele už v čase, keď prišli ku dedine a našťastie nerobil veľké problémy, keď ho jeho otec uložil do postele tak skoro večer.

"Ocko, kedy bude môcť dedko vypiť ten elixír?" opýtal sa Harry a zívol.

"O dva dni, môj chlapček."

"A potom bude dedko zasa zdravý?"

Severus sa usmial jedným zo svojich vzácnych úsmevov a odhrnul mu ofinu z čela. Zľahka prešiel bruškami prstov po lícach svojho dieťaťa. "Bude v poriadku, Harry. A mladší, takže s nami zostane trochu dlhšie."

Harry chytil svojho otca za ruku a umiestnil svoju dlaň na Severusovu dlaň, porovnal svoju malú dlaň s dlaňou staršieho čarodejníka. "Aj ja chcem robiť jedného dňa elixíry, ktoré budú pomáhať ľuďom, tak ako ty, ocko. Môžem?"

Severusovo srdce sa zaplnilo veľkou hrdosťou, až to skoro bolelo, ale dobrým spôsobom. Pobozkal svojho syna na líce. "Harry, keď vyrastieš, môžeš robiť čokoľvek, čo budeš chcieť. A ak budeš chcieť robiť elixíry, tak ako to robím ja, naučím ťa všetky moje tajomstvá."

Harryho zelené oči šťastne žiarili. "Mám rád tajomstvá!"

Severus sa zachechtal a ťukol svojmu synovi po nose. "Viem, že máš. Tak už spi."

"Ľúbim ťa, ocko," Harry sa otočil na bok a vytiahol si prikrývku až po uši.

"Aj ja ťa ľúbim, Harry."

05.02.2012 22:08:12
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one