Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A máme tu pokračovanie. Venujeme ho Emily Cindy Mowmary, tak ako to Biggi sľúbila.
Prajeme všetkým príjemné čítanie.

Dobby a Biggi


Harry sa otočil, prerušovane sa prevracal v posteli. Nepohodlne odtlačil Hectora, ktorý ležal svojmu chlapcovi za chrbtom. Pes krátko zaskučal, potom zoskočil z postele a odišiel do svojho psieho pelechu na zemi. Harry sa ešte niekoľkokrát prevrátil a nakoniec odhodil prikrývky. Nevyspato sa posadil, pošúchal si oči a potom si vyzliekol pyžamový vrch. Z chladného vzduchu sa roztriasol, ale nezdalo sa, že by si to uvedomoval. Táto noc sa zdala byť horúcejšia než obvykle.

 

Keď potichu vytratil zo svojej izby, žiadny tichý alarm nezobudil Severusa, aby ho upozornil na nočné mory alebo námesačnosť; po tom, čo strávil niekoľko hodín prechádzkou za mesačného svitu, Severus šiel rovno do postele. Zabudol použiť to kúzlo.

Harry potichu prešiel krátkou chodbou do polotmavej obývačky a na chvíľu sa postavil ku krbu a hľadel na vyhasínajúce žiarivé uhlíky.

 

Čarodejnícke krby sú krásne. Kto vedel, že môžete mať v miestnosti zapálený krb uprostred leta, keď je horúco a pri tom sa neupiecť? Ocko mi povedal, že čarodejnícke ohne môžu byť začarované tak, že nevydávajú teplo ale iba svetlo. Nie je to skvelé?

Harry sa zľahka zakolísal a omámenie, do ktorého sa dostal pri pohľade na uhlíky v krbe zrazu skončilo. Obzeral sa okolo a čudoval sa, prečo je v obývačke. Zrazu vyzerala miestnosť VEĽMI veľká a on sa cítil VEĽMI malý. Bolo to naozaj príšerné. Znovu sa roztriasol, otočil sa od krbu a zamieril rovno do izby svojho otca. Obomi rukami stlačil kľučku, potlačil dvere a vošiel do tmavej miestnosti.

 

Nevydal žiadny zvuk, potichu prešiel k veľkej štvormiestnej posteli. Počul dych jeho otca, ozývajúci sa z postele a ticho si vzdychol. Veľmi opatrne a úplne potichu sa vyšplhal do postele, šuchol sa pod prikrývku a schúlil sa pri kostnatom chrbte svojho otca. Veľmi rýchlo hlboko zaspal.

 

Nie dlho po tom, ako Harry vkĺzol do jeho postele, sa Severus zobudil, cítiac sa bezdôvodne horúco. Otočil sa a skoro sa prevrátil rovno na svojho syna. Vytiahol spod vankúša prútik a zamrmlal: "Lumos," a pozrel sa na spiace dieťa skrútené do klbka pod prikrývkou.

 

Harry nemal oblečený vrch pyžama a mierne sa triasol. Toto bolo zvláštne, keďže z chlapca sálalo teplo. Keď sa Severus pohol, aby sa posadil rovnejšie, jeho prútik osvetlil chlapcov chrbát. Prudko vydýchol. Zamrmlal ďalšie Lumos, aby vyčaril silnejšie svetlo a prezrel chlapcov chrbát.

 

Chlapcov chrbát bol posiaty drobnými smaragdovo zelenými hrčkami. Hrčky mal aj na ramenách, po celých rukách, na hrudi a bruchu. Harryho koža mala tiež ľahký nazelenalý nádych. Harry mal Dračie kiahne.

 

"Harry? Harry." Jemne chlapcom zatriasol. Harry sa trochu pootočil, ale nezobudil sa.

Severus rýchlo vyliezol z postele. Harryho zabalil do prikrývky a obliekol sa. Keď znovu pozrel na svojho syna, videl, že stále spí. Potom opustil svoju izbu a šiel zaklopať Echo na dvere. Čakal len niekoľko sekúnd, kým mu ospalo otvorila dvere.

 

"Severus? Je všetko v poriadku?" opýtala sa.

 

"Harry má Dračie kiahne. Potrebujem ho dostať k Sv. Mungovi, ale potrebujem, aby si dohliadla na Albusa. Som si istý, že mal Dračie kiahne, takže by mal byť v poriadku, ale keďže je chorý, nechcem nič riskovať."

 

Echo bola úplne zobudená. Schmatla svoj župan, uviazala si opasok a vyšla zo svojej izby. Chytila Severusa za predlaktie. "Ty choď, Severus. Ja sa pôjdem pozrieť na Albusa a uistím sa, že je v poriadku. Ak by nastal nejaký problém, hneď ho zoberiem s Sv. Mungovi."

 

"Ďakujem, Echo." Pobozkal ju na líce a vrátil sa do svojej izby.

 

Mávol prútikom na krb a pomocou kúzla Incendio zapálil oheň. Zavinul svojho syna do prikrývky, potom ho jednou rukou zodvihol a druhou rukou hodil do ohňa Hop-šup prášok a zvolal: "Sv. Mungo, Detské oddelenie, Pohotovosť."

 

Jasné svetlo a biele steny u Sv. Munga boli prerušované pestrými nástennými maľbami na detskom oddelení. Aj keď to bol útok na jeho tme prispôsobené zreničky, nebolo to také zlé, ako hlavná nemocnica, ktorá bola jednofarebná, príliš svetlá, čisto biela.

 

Severus pri pohotovostnom krbe stretol dve sestričky. Jedna sestrička zobrala Harryho z jeho náručia a druhá mu hneď začala klásť otázky.

 

"Zobudil sa váš syn, odkedy ste objavili tie kiahne?" opýtala sa sestrička a zapisovala si odpovede.

 

"Nie," povedal Severus, kým nasledovali druhú sestričku na ošetrovňu. "Neviem presne kedy prišiel a ľahol si ku mne do postele. Zobudil som sa, keď som zacítil horúčavu z jeho tela."

 

Sestrička dokončila zapisovanie a potľapkala Severusa po pleci. "Nemusíte sa báť, pán Snape. Dračie kiahne u detí nie sú tak fatálne ako u dospelých. Sestrička Eddly podá Harrymu niekoľko elixírov a potom ho príde liečiteľ Answyth vyšetriť."

 

Severus krátko prikývol a potom na svojho syna zameral svoju plnú pozornosť.

 

Harry bol teraz vystretý na vyšetrovacom stole, úplne nahý, okrem bielej prikrývky na jeho bokoch. Sestrička vyčarovala ohrievacie kúzlo, aby dieťa neprechladlo, ale to, že to vedel nepomohlo Severusovi, aby si neuvedomoval, ako zraniteľne jeho dieťa vyzeralo pod tým ostrým svetlom. Zobral Harryho malú ruku do svojej a druhou rukou chlapcovi prehrabol vlasy.

 

"Vy ste majster elixírov, však pán Snape?" opýtala sa sestrička Eddly.

 

"Áno, som," odpovedal Severus.

 

"Perfektné. Harry bude počas nasledujúcich dvoch týždňov užívať sériu elixírov, ktoré môže podávať iba licencovaný Majster elixírov alebo liečiteľ. Toto bude pre vás pohodlnejšie, keďže nebudete musieť chodiť pravidelne do nemocnice. O pár minút sa vrátim." Usmiala sa. "Bude v poriadku, pane. Priviedli ste ho práve včas."

 

Severus si nevšimol, kedy sestrička odišla. Zostal pri svojom synovi, sledoval ho, kým on spal pod vplyvom hroznej choroby.

 

Odkedy Harryho adoptoval, musel sa vysporiadať s niekoľkými problémami, normálnymi odreninami a modrinami, poriadnym množstvom sĺz, ale ničím tomuto podobným. Dračie kiahne normálne neboli u detí fatálne. Cítil, ako tie sestričky celú situáciu prikrášlili. On mal dostatočný liečiteľský tréning – nevyhnutnosť, keďže bol Majster elixírov obklopený deckami, ktoré sa pravidelne snažili zakaždým vyvolať nejaký výbuch- aby vedel, že spánok, do ktorého Harry upadol, nebol prirodzený. Bola to súčasť choroby.

 

Neznášal fakt, že príliš dobre vedel o štatistike toho, ako často si rodičia túto časť Dračích kiahní zmýlia s obyčajným spánkom. Ak by sa nezobudilo do 24 hodín, dieťa by sa už nikdy nezobudilo. Samozrejme že vedel, že Harryho priviedol do nemocnice včas. Tiež vedel, že ten prvý elixír, ktorý mu dajú ho jemne prevedie zo  spánku vyvolaného kiahňami do normálneho spánku, z ktorého sa Harry prirodzene zobudí.

 

Všetko to vedel.

 

Ale ani to nezastavilo fakt, že jeho srdce ho bolelo od strachu zo straty jeho malého chlapca, ktorý nečakane vpadol do jeho života a obrátil ho hore nohami. Vôbec si neuvedomoval tú slzu, ktorá mu stiekla po líci.

 

Sestrička Eddly tú slzu videla, ale dobre vedela, že na to nemá nič povedať. Rodičovský strach o ich dieťa je osobná záležitosť. Mohla vyjadriť súcit, ale len, ak o to rodič požiadal. Ale aj tak, dúfala, že objekt, ktorý držala, ponúkne útechu obom, otcovi aj synovi.

 

"Pán Snape, toto prišlo Hop-šup sieťou pre Harryho." Sestrička Eddly mu podala Harryho plyšového Opálookého draka.

 

NA poďakovanie prikývol a sledoval, ako sestrička pomocou kúzla podala Harrymu prvý elixír. Spolu v tichosti čakali, bolo počuť len Harryho namáhavé dýchanie, potom sestrička použila rýchle diagnostické kúzlo. Usmiala sa na Severusa.

 

"Prešiel do normálneho spánku, pán Snape."

 

"Ďakujem," zašepkal a položil draka vedľa svojho syna.

 

Okrajovo si uvedomoval, že prišla ďalšia sestrička s tromi ďalšími elixírmi. Sestrička nemala žiadne námietky, keď prehliadol každý elixír, ktorý Harrymu podala. Jeden elixír zmiernil hrčky, jeden znížil horúčku a posledný bol určený na to, aby sa postaral o ten aspekt Dračích kiahní, ktorý dal pokožke zelený nádych. Tí, ktorí trpeli Dračími kiahňami museli často žiť so zelenou kožou, kým nevynašli elixír, ktorý eliminuje tento kedysi permanentný symptóm. Severus sa na chvíľku zamyslel, či sestrička vie, že to bol práve on, kto vynašiel tento elixír. Bol to práve tento elixír, ktorý vyvinul, aby získal svoj titul Majstra elixírov.

 

"Dobrý večer, pán Snape." Pokojný tenor patril liečiteľovi Answythovi, malému, ale dobre vyzerajúcemu mladému liečiteľovi s redšími blond vlasmi a jasnými modrými očami. Liečiteľ sa predstavil a začal rýchlo vyšetrovať pacienta. "Vyzerá to dobre, pán Snape. Spí normálnym spánkom a dobre reaguje na prvú dávku elixírov. Rád by som si ho tu nechal do zajtrajšieho poludnia. Tak dostane ďalšiu dávku elixírov a potom si ho môžete vziať domov."

 

"Sestra Eddly spomenula niečo o elixíroch, ktoré bude musieť brať doma?" opýtal sa Severus.

 

"Ah. Vy ste liečiteľ?"

 

"Majster elixírov," opravil ho vyčerpane. Prečo sa ho stále niečo pýtali bolo mimo neho. On bol, nanešťastie, tak neznámy ako Chlapec Ktorý Prežil.

 

"Veľmi dobre. Áno, keď sa vysporiadame s hlavnými symptómami kiahní, zvyšné elixíry sa postarajú o nutkanie na zvracanie a horúčku, ktoré zvyknú pretrvávať približne dva týždne. Kiahne by mali do zajtra večera takmer úplne zmiznúť. Pošleme vás domov s elixírmi, ktoré budú znižovať jeho horúčku a upokoja jeho žalúdok, aby mohol poriadne jesť. Tiež som pridal doplnok výživy. Rozumiem správne, že má citlivý tráviaci trakt, ktorý sa preniesol z jeho omladnutia?"

 

Severus zachmúrene prikývol. "Jeho príbuzní mu za trest nedávali jesť." Liečiteľ smutne pokrútil hlavou. Severus pokračoval: "Sladkosti udržujem na minime a tiež sledujem tuky v jeho strave. Je dobre a má rád pestrú škálu jedla. Zvykne to preháňať s jedením 'zelených stromčekov'."

 

"Zelených stromčekov?" opýtal sa čarodejník, hľadiac na milujúci úškrn na tvári tmavovlasého čarodejníka.

 

"Brokolica. Jeho obľúbená zelenina."

 

"Ah," liečiteľ sa zasmial, potom si prezrel Harryho kartu. "Vidím, že trochu pribral. Povedal by som, že má presne takú hmotnosť, akú by mal mať v jeho veku. Ale je trochu malý. Toto odopieranie jedla, neviete či to trvalo celý čas až do jeho 15-tich?"

 

"Nepochybujem o tom, že áno. Jeho priatelia mi povedali, že Harry sa často vracal do školy po lete s tým, že mal problémy prispôsobiť sa pravidelnému jedeniu a často trpel bolesťami brucha. Ako väčšina detí na Rokforte, často to príliš preháňal so sladkosťami. Madam Pomfreyová zvyčajne prikázala škriatkom, aby do jeho jedla pridávali komplexný nutričný doplnok." Zamračil sa nad tým, keď si spomenul, koľkokrát musel variť nové dávky tohto elixíru, keď bol Harry neznesiteľný puberťák. Nikdy nevedel, že sú pre Pottera.

 

"Rozumná žena. No, ako viete, omladnutie so sebou prináša mnohé nakumulované zdravotné problémy, ktorými trpel. Ale zároveň to môže vyliečiť niektoré problémy. Vidím, že v 15 nosil Harry Potter okuliare. Potrebuje ich aj teraz?"

 

Severus pokrútil hlavou. "keď si vyskúšal svoje staré okuliare, sťažoval sa, že dobre nevidí. Zobral som ho k špecialistovi na zrak a zdá sa, že jeho zrak je perfektný. Dosť možné, že ho má po mame. Hovoril som o tom s madam Pomfreyovou a ona verí, že Harryho pôvodne slabý zrak bol spôsobený zrejme silným úderom do hlavy. Zdá sa, že jeho teta Petunia ho veľmi rada bila po hlave kovovou panvicou."

 

"Zvláštne," zamrmlal liečiteľ so zaskočeným zamračením na tvári. Urobil dieťatu niekoľko hĺbkových diagnostických kúziel a prehovoril k jeho otcovi.

 

"Čo je zvláštne?" opýtal sa Severus, jeho srdce bolo pripravené vyskočiť z jeho krku a zaškrtiť liečiteľa, ak okamžite neodpovie.

 

"Je tu jasná evidencia starých zranení z pred jeho omladnutia," zachytil nevyslovenú otázku v očiach majstra elixírov. "Zaoberal som sa viacerými dočasnými prípadmi omladnutia a jedno z diagnostických kúziel, ktoré používam, je schopné prečítať magické stopy opráv kostí aj mäkkých tkanív. Existuje mnoho výskumov použitia čiastočného omladnutia ako spôsob liečby mnohých ochorení a zranení, ktoré niekedy nedokážeme vyliečiť."

 

Severus by rád počul viac o tom výskume, ale potreboval, aby sa liečiteľ vrátil k subjektu, týkajúcemu sa jeho syna. "Povedali ste, že je tu niečo čudné. Čo ste tým mysleli?"

 

Liečiteľ Answyth sa nezdal byť znepokojený tým, že ho priviedol k tomu, čo robil. "Neviem presne povedať, čo to bolo, ale keď váš syn omladol, zlomilo to veľmi mocné začarovanie, pod ktorým bol. To, samo o sebe, nie je zvláštne, nakoľko vieme, že omladnutie môže zlomiť a napraviť poškodenie z najhorších prípadov." V mužových očiach videl narastať netrpezlivosť a zodvihol ruku, aby predišiel prerušeniu. "Čo sa mi zdá zvláštne, pán Snape, je že magická stopa toho začarovania sa zdá, prvotne, že bola chlapcova vlastná mágia. Keď som sa pokúsil potvrdiť magickú stopu, nebol som schopný to urobiť."

 

Znepokojenie z neznámeho začarovania v Severusovej mysli vyvolalo tisíce otázok a veľmi mu to sťažilo snahu udržať pokojnú tvár. Aké začarovanie? Bolo tam stále a nikto ho nevidel? Čo to robilo?

 

"Ak nedokážete potvrdiť magickú stopu je teda Harryho?"

 

"Niekto jemu blízky ho začaroval. Bol len dieťa, nie, pán Snape?"

 

Severus prikývol. "Hovoríte teda, že len niekto z jeho krvi ho mohol začarovať?"

 

Liečiteľ prikývol. "V Harryho prípade, nakoľko nemá príbuzných, musela to byť jeho mama alebo jeho otec, kto to urobil."

 

Severusovi prešiel po chrbte mráz. Albus mu raz povedal, že Lily musela Harryho ochrániť nejakým veľmi mocným zaklínadlom, ktoré pochádzalo z jej úprimnej lásky k svojmu dieťaťu. Práve toto považoval ten starý čarodejník za dôvod, ktorý udržal Harryho nažive aj po Vraždiacej kliatbe.

 

"Veríme, že v tú noc, keď Voldemort zabil Lily a Jamesa a pokúsil sa zabiť aj Harryho, jeho matka na neho použila mocné kúzla, aby ho ochránila." Ak liečiteľ odpovedal, Severus ho nepočul. Bol zaberaný iba na svojho syna. Pohladil jeho jemné, horúčkou začervenané líce a cítil malú bolesť zo straty ochrannej mágie Harryho matky, ktorá ho už neobklopovala. Harry sa nikdy nezdal, že by si to uvedomoval, ale ak to bolo naozaj preč, potom Severus vedel, že je ešte dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby bol dobrým a ostražitým otcom, a aby Harryho udržal v bezpečí.

 


 

Harry sa ráno zobudil v nemocnici, veľmi dezorientovaný. Práve chcel začať kričať na svojho otca, keď Severus vstúpil do jeho zorného poľa a chladnou rukou ho chytil za čelo.

"Ako sa cítiš, Harry?"

 

"Okej. Čo sa deje, oci?" Harry sa pokúsil posadiť, ale jeho ramená boli trochu roztrasené. Severus ponatriasal vankúše za ním a pomohol mu posadiť sa.

 

"V noci si sa zobudil s Dračími kiahňami. Musel som ťa priniesť k Sv. Mungovi, keďže si priam horel v horúčke."

 

"Takže teraz... zomriem?" opýtal sa ustarane.

 

"Samozrejme že nie," chechtal sa Severus láskavo. "Len budeš mať chvíľu nazelenalú kožu."

 

"Paráda!" Harry si prezrel svoje ramená a ruky vôbec mu nevadil náznak zelenej farby na jeho bledej koži. "Páči sa mi to. Zmizne to, oci?"

 

"Áno, zmizne. Tá zelená znamená, že si ešte stále chorý, aj keď sa už cítiš lepšie. Najbližšie dva týždne budeš musieť veľa oddychovať a nesmieš sa unaviť." Harry našpúlil spodnú peru, ale ocko mu ju posunul späť. "Mysli na to ako na čas, ktorý môžeš stráviť svojim umením. Už je to dávno, čo si naposledy držal tvoj nový set na maľovanie."

 

"Budem môcť chodiť von a prechádzať sa s Hectorom?"

 

"Stále sa môžeš hrať, dieťa, len sa nesmieš unaviť. Takže namiesto lietania celú hodinu môžeš lietať len pol hodiny."

 

"Oh! Tak potom to nie je také zlé." Usmial sa.

 

Obaja boli ticho, keď prišla sestrička a použila na Harryho mnitorovacie kúzlo. Potom mu dala jeho elixíry a odišla.

 

"Nad čím sa mračíš?" opýtal sa Severus, keď videl zamračený pohľad svojho syna smerujúci von oknom.

 

"Len som myslel na to, keď... uhm... som vedel, že Hector je zranený. On bol tak ďaleko v jaskyni a bolo to čudné. Cítil som..."

 

Severus sa nahol dopredu a otočil Harryho za bradu, aby sa díval na neho. "Čo si cítil?"

 

Harry sa chytil za hruď a potľapkal sa po jej strede. "Bolo to ako povraz, ktorý ma ťahal. Myslíš, že to bola mágia, ocko?"

 

"Je to možné, Harry. V čarodejníckom svete veríme, že deti majú veľkú náklonnosť ku zvieratám. To je dôvod prečo sa zvieratko spriatelí s dieťaťom rýchlejšie, ako dospelý." Severus si zamyslene poťukal po brade a Harry ho sledoval. "Ale aj tak sa čudujem. Hector je jednoznačne muklovské psie plemeno, ale je oveľa väčší, než iné psy jeho plemena, ktoré som doteraz videl. Rozmýšľam, či by mohol mať v sebe nejakú Rodinnú mágiu."

 

"Ako to zistíš?" opýtal sa Harry.

 

"Hagrid má s tým skúsenosti, aspoň myslím. Alebo by mohol poznať niekoho, kto ich má."

 

"Keď mi bude lepšie, mohli by sme sa Hagrida opýtať?"

 

"Myslím, že bude Hagridovi cťou, keď sa ho na to opýtame. Tak, vidím, že sa ti zatvárajú oči, takže je čas si trochu pospať, Harry."

 

"Nie som unavený," našpúlil pery a hneď ho zradilo zívnutie.

 

"Takže nie si," zaškľabil sa Severus a postrapatil svojmu synovi vlasy.

 


 

Harry veľmi rýchlo zistil, že aj keď chcel behať a hrať sa a lietať, jeho telo to nechcelo a tak nebolo ťažké len tak sedieť a čítať si, alebo si kresliť do skicára.

 

Bol vonku v prednej záhrade a sedel v tieni veľkého, starého, veľmi pokrúteného olivovníka. Skicár mal na kolenách a Hector driemal kúsok od neho.

 

"Ahoj Harry!"

 

Otočil sa, aby videl svojich nových kamarátov z Ameriky Charlieho a Wendy. Wendy sa na neho nezbedne usmievala. Charlie prehovoril: "Tatko vraví, že máš dračie kiahne."

 

Harry sa uškrnul. "Hej. Budem zelený celé dva týždne. Tak trochu by som tak chcel zostať stále, ale ocko vraví, že nemôžem."

 

"Mal som Dračie kiahne, keď som mal 4 roky. Stále som grcal. Bolo to ružové," vychvaľoval sa Charlie.

 

"Úžasné! Ale mne nebolo až tak zle. Ocko ma zobral do nemocnice skôr, ako to začalo. Ale hrcať ružové by bolo zaujímavé," usmial sa. "Dovolí vám váš otec hrať sa so mnou?"

Wendy pokrútila hlavou. "Ja som ešte nemala Dračie kiahne, takže tatko vraví, že sa musím držať ďalej. Prepáč, Harry."

 

Charlie dodal: "Ale môžeme ťa takto navštevovať. Ahoj, pán Snape!"

 

Harry sa otočil a videl svojho ocka stáť vo dverách. Severus pozdravil obe deti: "Pán Reeves. Slečna Reevesová. Odovzdajte odomňa pozdrav vášmu otcovi."

 

"Uhm... okej, pane," odpovedal Charlie zdvorilo, aj keď si nebol istý, čo je to 'pozdrav'. "Prídeme neskôr, Harry."

 

"Ahoj, Harry," zamávala Wendy.

 

Harry sledoval, ako jeho kamaráti odchádzajú a potom sa pozrel na svojho otca. "Synček, Albus a ja ideme teraz na Ministerstvo. Echo tu s tebou zostane."

 

"Si si istý, že nemôžem ísť aj ja?" prosíkal.

 

"Už je skoro čas, aby si si pospal, Harry, a okrem toho, stále si považovaný za nákazlivého." Severus prešiel k svojmu synovi a kľakol si k nemu. "Budeš pred Echo poslušný, však?"

 

Harry vážne prikývol. Severus sa chcel postaviť, keď ho jeho syn chytil za rukáv.

 

"Čo sa deje, Harry?"

 

Malý chlapec sa pozrel doľava, potom doprava a potom pokrčil prstom, aby privolal svojho otca bližšie.

 

"Áno, dieťa?" opýtal sa zvedavo, tichým hlasom, napodobniac chlapcovu tichosť.

 

"Keď som... nakazelený..."

 

"Nákazlivý," opravil ho Severus.

 

Harry to zopakoval: "Keď som nákazlivý... znamená to, že ti nemôžem dať pusu na rozlúčku?"

 

Severus sa zachechtal. "Ja som už mal Dračie kiahne, takže to znamená, že mi môžeš dať pusu."

 

Harry sa šťastne usmial, objal otca okolo krku a dal mu na líce hlasnú pusu. "Okej, oci, už môžeš ísť. Ahoj!"

 

Severus prehrabol prstami vlasy svojmu synovi a narovnal sa. "Ahoj, Harry. Mali by sme byť doma skôr, ako sa zobudíš."

 


Autorská poznámka: Nabudúce – Dlhoočakávaná kapitola Albus užije Elixír druhej šance. Jupí! Fúúúj! Prečo má ten elixír nesprávnu farbu?

19.02.2012 17:47:16
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one