Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujeme: grid, keishatku, Lupine, Lily, Emily Cindy Mowmary za ich komentáre k predošlej kapitole.


Dobby a Biggi

Albus a Severus sa na Ministerstve stretli s Minervou McGonagallovou a Arthurom Weasleym. Arthur, teraz veľmi zaneprázdnený muž, nemohol zostať dlho, ale nechal svojho syna Percyho, aby ich odprevadil na Oddelenie záhad: Útvar regulácie temných a pochybných elixírov.

"Madam Obvianská bude monitorovať proces omladnutia," povedal Percy oficiálne.

Percy, o ktorom si mnohí mysleli, že by mohol podľahnúť korupcii, ktorá zničila celé ministerstvo, sa nakoniec ukázal ako centrálna osoba prevratu na ministerstve. Jeho vlastným spôsobom Percy napravil svoje zlyhanie v rodine, tým, že zadržal tucty tajných dokumentov fotografií a nahrávok korupčného režimu. Cornelius Fudge a jeho intrigy spolu s Luciusom Malfoyom a ďalšími poprednými Smrťožrútmi boli jedným z tajomstiev, ktoré Percy uchovával, ako aj zoznam ukradnutého vlastníctva a majetkov, vedený Dolores Umbridgeovou a ostatnými jej podriadenými. Obaja, spolu s niekoľkými ďalšími úradníkmi teraz sedeli v Azkabane, alebo boli 6 stôp pod zemou po tom, čo dostali Bozk.

Percy bol jediný Weasley, ktorého mal Severus rád ako študenta. Ako chlapec bol veľmi oddaný štúdiu a prispôsobil sa všetkým pravidlám a dával pozor na hodinách. V Elixíroch nebol brilantný, ale keby ho táto disciplína zaujímala a chcel by ju rozvíjať, bol by z neho adekvátny Majster elixírov. Čo sa Severus na tom chlapcovi páčilo najviac bolo, že napriek tomu že bol rovnako nervózny z toho 'darebáka zo žalárov' ako všetky ostatné deti, keď Percy potreboval pomoc, ignoroval všetok strach, ktorý mal a požiadal o ňu.

Niečo, čo mnohí študenti nechápali bolo, že Severus si vážil študentov, ktorí sa úprimne zaujímali o učenie. Jeho povaha mu však nestačila, keď sa zdalo, že väčšina študentov sa chce učiť len to, ako si robiť žartíky – tie prekliate šialené dvojčatá Weasleyové!- alebo urobiť najväčší možný výbuch. Nikdy neposlal preč žiadne dieťa, ktoré ho požiadalo o pomoc. Veľakrát si želal, aby pubertálny Harry prejavil aspoň nejaký záujem o učenie. Keby ten chlapec aspoň raz požiadal o pomoc, neignoroval by ho. Problém bol, že Harry nikdy neukázal záujem na jeho hodinách s výnimkou Obrany a dokonca aj tam sa vybral vlastným smerom, ani raz nepomyslel na to, že by požiadal o pomoc dospelého.

Malý Harry, na druhej strane, sa chcel učiť o všetkom. Najprv si Severus myslel, že sa zblázni z toľkých otázok, ktoré ten malý chlapec nachádzal vo svojom malom mozgu, ale keď Harry položil otázku, vždy sa veľmi snažil dávať pozor na odpoveď. Severus tak veľmi túžil po tom, ignorovať 'nezmyselné otázky od detí' že mu trvalo niekoľko dní, kým zistil, že Harryho otázky sú vlastne hodné toho, že ich bude počúvať. Samozrejme, podarilo sa mu rozhodiť svojho otca zakaždým, keď položil otázku typu: "Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce?"

Harry si bol istý, že skôr bolo vajce, kým Severus trval na tom, že to bola sliepka. Nakoniec to bola Echo, kto zastavil ich smiešnu hádku, keď povedala: "Bez kohúta by ste nemali ani jedno ani druhé." Kto by sa proti tomu mohol ohradiť?

Harry rád lietal na metle, ako mal istú, kreatívnu fascináciu pre Elixíry, ktorú pubertálny Harry nikdy nemal. Harry sa niekedy správal smiešne, ale to bola tá časť, ktorú si Severus užíval pri varení so svojim synom. Oči mu žiarili, keď si spomenul na včerajšok, keď on a Harry varili jeden z elixírov na Dračie kiahne, ktorý obsahoval húsenice s norkovou srsťou. On a jeho syn mali veľmi veselú prestávku, pokúšajúc sa udržať sušené húsenice na hornej pere ako fúzy.

Kto by si bol pomyslel, že ten umastený darebák zo žalárov' mal dosť zmyslu pre humor na to, aby držal sušenú húsenicu na hornej pere, aby zabavil svojho syna?

Percy Weasley ich viedol do vnútornej miestnosti na Oddelení záhad. V miestnosti bola pohovka, očividne pre Dumbledora, obklopená viacerými stoličkami. Vysoká, veľmi chudá žena s mierne prešedivelými vlasmi v pevnom cope na chrbte a s monoklom na ľavom oku podišla k nim a mierne sa uklonila.

"Som madam Greta Obvianská, vedúca Oddelenia záhad: Útvaru regulácie temných a pochybných elixírov. Pán Dumbledore, mohli by ste si prosím ľahnúť na pohovku, začneme hneď ako skontrolujem elixír."

Minerva pomohla Albusovi zaujať miesto na pohovke a sadla si na stoličku oproti. Svojou rozochvenou rukou siahol po Minervinej ruke. Ona ju pevne chytila a posunula si stoličku bližšie, aby mali obaja pohodlie.

Severus vybral z vrecka elixír v priesvitnej kryštálovej fľaštičke a podal ho madam Obvianskej. Vzala elixír a podržala ho proti svetlu. "Podľa toho, čo som čítala má byť elixír Druhá šanca trblietavý krištáľovo modrý. Prečo má tento nesprávnu farbu, majster Snape?"

"Má správnu farbu," odpovedal strnulo, keď starčia čarodejnica skúmala takmer nepriehľadný, kobaltovo modrý elixír proti svetlu. "Elixír Druhá šanca vymaže spomienky až do veku, do akého človek omladne. Albus si želal ponechanie spomienok, takže namiesto rozdrtenia listu Gingko Biloby som ho nechal celý, aby sa uchovali Albusove spomienky. Prídavok Barbarskej vlčej bobule, ale len vylúskaných semien, pomôže pri zaostrovaní spomínania."

Madam Obvianská sa ostro pozrela na majstra elixírov. "Počula som o vašich zručnostiach pri modifikácii. Dôverujete tomuto elixíru, majster Snape?"

Len prikývol, neobťažoval sa odpovedať. Navaril mnoho variácií toho elixíru, aby vytvoril ten perfektný. Tomuto absolútne dôveroval.

"O koľko rokov by mal pán Dumbledore s týmto zložením omladnúť?" opýtala sa a otočila sa k staršiemu čarodejníkovi.

Dumbledore odpovedal, ale hľadel na Minervu, keď prehovoril: "Zvolil som si vek 75 rokov."

Vedúca Oddelenia záhad: Útvaru regulácie temných a pochybných elixírov nepostrehla úsmevy medzi Dumbledorom a Minervou, ale Severus ich videl a práve to potvrdilo, čo predpokladal takmer odvtedy, keď bol siedmak na Rokforte. Zaškľabil sa na starších čarodejníkov a bol potešený, keď videl jemné začervenanie na tvárach jeho kolegov.

"Tak teda začnime." Madam Obvianská vrátila elixír Severusovi a on sa posadil na stoličku vedľa Albusa a podal čarodejníkovi elixír.


"Harry? Zobuď sa, dieťa." Jemný zamatový hlas prenikol do jeho snov o bežaní a lietaní. Otočil sa v posteli, zazíval z prerušeného spánku.

"Ocko?" Harry zazíval znovu. "Už si doma?"

"My sme doma, Harry. Poď von a pozri sa na dedka, dieťa."

Kým sa Harry hrabal von z jeho pohodlnej postele, Severus nastokol na chlapcove bosé nohy jeho papuče a mávnutím prútika obliekol Harrymu jeho župan. Harry potom chytil otca za ruku a s ďalším zívnutím ho nasledoval von z izby rovno do obývačky.

Harryho oči sa rozšírili, keď videl vysokého muža s rovným chrbtom v jeho červeno-modrom habite. Jeho vlasy a brada boli rovnako dlhé ako vždy, ale biela bola popretkávaná pramienkami oranžovohnedej farby.

"Čo si myslíš, môj chlapec?" opýtal sa Albus so širokým úsmevom, a roztvoril náruč pre Harryho.

Harryho ruka na moment zovrela pevnejšie tú otcovu a potom ho pustil a opatrne prešiel k oveľa mladšie vyzerajúcemu čarodejníkovi. Jemne prehrabol zopár oranžovohnedých pramienkov Albusovej brady. "Vyzerá to pekne, dedko." Zaklonil hlavu, aby sa pozrel na svojho dedka. Albus sa okamžite sklonil do Harryho výšky, tohto pohybu nebol schopný už dlhé roky. Harry zašepkal, "Teraz už ti je lepšie?"

Albus prikývol. "Naozaj mi je výborne, Harry."

Šťastný, že to počul, Harry sa vrhol na svojho dedka, omotal ruky okolo jeho krku a v tom sa Albus prevrátil dozadu. Echo rýchlo vyčarila Tlmiace kúzlo skôr, než si Dumbledore rozbil lebku o dlážku.

"Harry!" skríkol Severus. Priskočil k nim a zodvihol malého chlapca za pás a rýchlo mu capol po zadku. "Dávaj pozor!"

"Mrzí ma to, ocko!" Harry začal fňukať.

Minerva pomohla Albus vstať a bývalý riaditeľ zobral skrúšené dieťa z náručia jeho otca. "Pšššš, nefňukaj, môj chlapec. Som v poriadku. Naozaj. Teraz, prečo nejdeme všetci dolu na pláž a neurobíme si spolu malý piknik?"

"Áno!" vyhŕkol Harry, okamžite zabudol na to capnutie po zadku. Nahol sa dopredu a pobozkal svojho dedka na líce. "Ahoj teta Minnie!"

Minerva sa priklonila a pobozkala Harryho. "Ahoj, mládenec." Usmiala sa a nasledovala Albusa, keď ju vzal za ruku a spolu vyšli z chalupy.

Echo štuchla Severus lakťom, keď videla ako sa Albus a Minerva chytili za ruky. "Je tu nejaká začínajúca romanca, o ktorej som nevedela, Severus?"

"Začínajúca, nie," odpovedal. "Verím, že Minerva a Albus si nechávali svoje city pre seba už veľmi dlhú dobu." Uškrnul sa. "Bol som zvedavý, prečo si zvolil vek 75 rokov, ale zdá sa, že odpoveďou je Minerva."

"Naozaj. Tak Minerva má tiež 75?" opýtala sa Echo.

"Tento rok oslávila 72." Echo sa usmiala a zachechtala sa.


Minerva a Albus sedeli vedľa seba na gauči v obývačke. Oheň horel veľmi slabo a nedával žiadne teplo. Vo svetle plameňov Minerva otáčala svoju ruku sem a tam, sledovala iskrenie prsteňa s rubínom, ktorý jej Albus práve dal. Nádherný rubín bol obklopený zlatom v tvare pichliača.

Albus chytil Minervine prsty a priložil si jej ruku k svojmu srdcu. "Som veľmi šťastný muž, Minerva," pobozkal ju na líce.

"Verím, že ja som rovnako šťastná, Albus," zvyčajne veľmi prísna zástupkyňa riaditeľa sa usmiala úsmevom, ktorý už celé desaťročia nikomu neukázala.

Albus začal svoju kariéru na Rokforte ako učiteľ Transfigurácie v roku 1937. Hneď počas jeho prvého roku stretol veľmi talentovanú Minervu McGonagallovú. Bolo to dievča, ktoré sa nenútene smialo a svoj úsmev venovalo len vtedy, ak to za to stálo. V jej štvrtom ročníku na Rokforte jej detská ranosť ukázala jej skutočnú krásu.

Mnoho chlapcov zo všetkých fakúlt sa zaľúbili do Princeznej z hôr, s jej gaštanovými vlasmi, ktoré padali v zmyselných vlnách na jej chrbát. Mala výrečné, tmavo jantárové oči a krémovu dokonalú pleť. Minervu obletovali Chrabromilčania, Bystrohlavčania, Bifľomorčania a dokonca aj niekoľko Slizolinčanov.

Albus si bol istý, že svoje srdce stratil pre Minervu, ale on vedel, že je starý muž, blížiaci sa k 50-ke, a navyše jej učiteľ. Svoje city držal na uzde a tak keď sa dozvedel, že Princezná z hôr sa zasnúbila s pohľadným Muklom v Britskej armáde, nebolelo to tak veľmi. Záležalo viac na tom, že Minerva bola šťastná a na jej svadbe po tom, čo dokončila školu, videl, že skutočne bola.

Minervino šťastie však netrvalo dlho, keď sa jej manžel stal jednou z posledných obetí 2. Svetovej vojny. Jej žiaľ ju trápil tak veľmi, že myslela na to, že bude nasledovať svojho milovaného muža na druhú stranu Závesu. Dostala milý list od jej bývalého učiteľa Transfigurácie, ktorý jej ponúkol miesto učňa Transfigurácie.

Keďže bola rozumná žena, prestala s nariekaním a prijala jeho ponuku. Nikdy nedošlo k ničomu nevhodnému, kým ona stále smútila nad jej stratou a Albus to rešpektoval. Stali sa z nich veľmi dobrí priatelia a o niekoľko rokov neskôr, keď sa Albus stal riaditeľom Rokfortu a ponúkol jej miesto učiteľky Transfigurácie, prijala ho.

To bol spôsob, akým to medzi Albusom a Minervou fungovalo. Dobrí priatelia. Ale keď sa Minerva zaľúbila do svojho priateľa, cítila, že to nie je správne, lebo je jej šéf, a tak si svoje city nechala pre seba.

Ich priateľstvo sa posunulo, len máličko, v tú noc, keď Harryho rodičov, Lily a Jamesa zabil Voldemort. Hlboko v tieňoch toho neskorého večera, hodiny po tom, ako ona a Albus nechali bábätko Harryho pred dverami jeho príbuzných, Minerva si konečne dovolila oplakať stratu mladej ženy, ktorú často videla ako svoju dcéru a pôvabného Jamesa. Albus ju držal vo svojom náručí až do úsvitu. Keď si utrela poslednú slzu, ona a Albus si navzájom pozreli do očí a preskočila medzi nimi iskra, a na moment sa zdalo, že prehovoria o svojich citoch, ale nakoniec nikto nič nepovedal.

Po záverečnom boji, keď Albus ležal v nemocnici, zotavujúc sa ako len mohol, prišla do jeho izby Minerva. Myslel si, že je to obyčajná návšteva, dvaja priatelia potešení, že vidia, že obaja prežili, ale Minerva mu doslova vyrazila dych, keď ho pobozkala spôsobom, akým ho už veľmi dávno nik nepobozkal.

"Severus, som starší než jedno storočie. Možno je už čas,"povedal  Albus Majstrovi elixírov, keď navštívil staršieho čarodejníka v čase, keď odišiel do dôchodku.

"Ešte nie je čas!" povedal Severus cez zaťaté zuby a začal prechádzať hore dolu. Po pár minútach sa naštvane otočil a zazrel na svojho učiteľa. "Nepokúšaj sa a neklam ma, aby som uveril tomu, že tá kliatba spôsobila, že sa tak cítiš, Albus. Sťažoval si sa na unavené kosti a cítil si svoj vek už pred šiestimi rokmi. Prečo musíš trvať na tom, že sa vzdáš, keď je tu niečo, čo môžem urobiť?"

"Ja si len myslím, že je to zbytočné, môj chlapče," povedal Albus upravil si prikrývku.

Severus videl tremor rúk staršieho čarodejníka a mávnutím prútika zvýšil teplotu ohňa, aj keď zvýšené teplo mu bolo nepríjemné.

"Oddelenie záhad zablokovalo Elixír druhej šance mnohými penaltami, plus ten prevrat a korupcia, čo pokračujú... Severus, nevidíš, že len uvarenie toho elixíru by ťa postavilo do veľmi nepríjemnej pozície? Tá Xantipa, Dolores Umbridgeová ide po tebe a veľmi rada by si našla zámienku, aby ťa dostala do Azkabanu."

Severus sa uškrnul: "Tá otrasná nekonečná obludnosť má dosť limitovaný udavačský život, Albus. V tejto chvíli by som si o ňu nerobil starosti."

"Ja si nerobím starosti o ňu, ale o teba. Si čerstvý otec, Severus. Pre Harryho si celý svet..."

Severus vyprskol: "Ako keby som o to žiadal!"

Albusove iskričky v očiach vystriedal plameň a Severus dopadol na stoličku, keď odstúpil od staršieho muža. "Severus Snape, neopovažuj sa predo mnou ešte niekedy zopakovať niečo také! Nie si bezohľadný muž a povedať takúto poznámku po tom, čím ste si ty a Harry prešli, nie je hodné mladého čarodejníka, ktorého poznám. Rozumieš mi?"

"Albus, prosím, mrzí ma to. Naozaj som to tak nemyslel. Ja som len... Som frustrovaný a som..." jeho hlas stíchol takmer na šepot, "Nie som pripravený nechať ťa odísť."

Albus sa nahol k nemu a položil Severusovi ruku na koleno. "Nechcem umiestniť moje túžby medzi teba a Harryho. Zlomilo mi to srdce, keď som zistil, čo Harry so sebou urobil, ale po tom, čo som vás dvoch videl spolu, vidím jeho omladnutie ako dvojnásobné požehnanie, ktoré sa muselo stať. Vy obaja potrebujete jeden druhého. Trvám na tom, že ak sa rozhodneš uvariť ten elixír, musíš ísť správnou cestou cez oddelenie záhad. Musíš mi však sľúbiť, Severus, že znesieš ich rozhodnutie."

Severus chcel protestovať, ale vedel, že je to vopred prehraný boj. Sklonil hlavu, ruku položil na tú Albusovu a prikývol. "Sľubujem."

Neskôr, keď Severus informoval Albusa, že požiadal o špeciálne povolenie uvariť a podať elixír, bývalý riaditeľ mal len malú nádej, že bude nažive v čase, keď dostanú rozhodnutie. Ale aj tak nikdy neukázal, že nie je optimistický. Takže keď on a Severus dostali správu, že povolenie bolo udelené, napísal Minerve, aby ju požiadal, aby bola pri ňom, keď vypije ten elixír.

Ale dnes, Albus mal pre Minervu inú požiadávku. Vzal jej ruku do svojej, nepovedal ani slovo, keď použil trochu bezprútikovej mágie, ktorá vytvorila prsteň s rubínom, ktorý mala teraz na prste.

"Ľúbim ťa, Minerva," povedal jemne a pobozkal ju na líce.

Minerva položila svoju dlaň na Albusovo líce a pobozkala ho. "Áno, Albus," odpovedala na nepoloženú otázku. "Aj ja ťa ľúbim."


Autorská poznámka: V ďalšej kapitole bude Harry opäť vo svojej plnej forme.

25.02.2012 15:58:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one