Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Túto kapitolku venujeme: grid, keishatku, Emily Cindy Mowmary, ale, Lupine, Lenke, Caire a Lily. Ďakujeme za vaše komentáre.

Biggi a Dobby

Severus skontroloval každú fľašku s elixírom, dvojnásobne skontroloval, či sú dobre uzavreté a zabalil ich do malej drevenej debničky. Použil slamu, aby sa v nej fľaštičky nerozbili. V strede fľašiek bola menšia fľaška. Zodvihol ju, poťukal po nej a zakrúžil jej obsahom. Usúdiac, že je to akceptovateľné, položil ju späť, zatvoril vrchnák debničky, zmenšil ju a schoval ju do vrecka svojho habitu.
Opustil laboratórium a zabúchal na dvere izby jeho syna. "Prestaň sa toľko parádiť pred zrkadlom, Harry, lebo so mnou nikam nepôjdeš!"
Harryh tlmene zakričal rozhorčenú odpoveď: "Čúram! Choď preč!"
Severus sa ostro uškrnul. Pokrútil hlavou a prešiel do obývačky, kde videl Echo nepokojne prechádzať hore dolu. Zastavil pochodovanie tej ženy tak, že jej na plece položil ruku a podal jej dve malé fľačky.
Zobrala ich a znepokojene sa usmiala. "Jed?" žartovala Echo nepresvedčivo.
"Nie, ale ak si beznádejne zúfalá..." podpichol ju.
"Nie, ďakujem, Majster Snape," uškrnula sa. Potom sa usmiala a pozrela sa na dve fľaštičky, čo držala v ruke.
"Upokojujúci elixír. Ten prvý si zober hneď teraz." Povedal vážne. Echo to urobila bez námietok. "Ten druhý neuži skôr ako 15 minút po výpovedi. Upokojujúci elixír a Veritaserum ťa odrovnajú, ak nepočkáš, kým vyprchá."
Echo sa zhlboka nadýchla. "Môj právny zástupca je niekto z New Orleans. Chauncy Delorme?"
"Je to dobrý čarodejník, Echo. Pán Delorme mi veľakrát pomáhal na Albusov príkaz." Pozrel sa na jej ruku, nervózne krútiacu jednu z jej kučier. "Chcel by som aby tam mohol byť aspoň Albus alebo ja, ale keď sa zaoberajú spomienkami, nesmie sa zasahovať. To a..." zaváhal.
Echo prikývla a nakoniec sa jej podaril odvážny úsmev. "Ja viem. Je to veľmi osobná záležitosť a oni sa snažia ochrániť moje súkromie." Vzdychla. "Pravdu povediac, nechcela by som, aby si niečo videl... no, veď vieš."
"Áno, viem."
"Severus, toto je hlúpe, ale vadilo by ti... teda..." zrazu sklonila pohľad k zemi. Človek by si myslel, že Echo sa nemôže červenať s jej hladkou olivovou tvárou, ale urobila to, sklonila pohľad, čo dovolilo jej vlasom, aby ju zahalili. Severusovi to pripadalo milé.
Jemne jej zodvihol bradu jedným dlhým prstom, zľahka sa k nej naklonil a pobozkal ju. Na moment sa nehýbala, ale potom ho s povzdychom objala okolo pása a prehĺbila ich bozk.
"Znamená toto, že teraz už budem veľký brat?"
Obaja dospelí sa oddelili, ako keby ich trafil blesk. Echo sa snažila nesmiať, ale zlyhala len čo dosadla do najbližšieho kresla.
Severus sa mohol červenať s jeho bledou pokožkou a na jeho zlosť sa tak aj stalo. Temné zamračenie mu zotrelo z tváre jeho začervenanie a sklonil pohľad na svojho impertinentného syna.
"Nie. Teraz sa nestaneš veľkým bratom."
Harry sa zamračil naspäť. "Tak potom prestaň Echo bozkávať, lebo vieš, že to robí deti!"
Echo znovu vybuchla smiechom, na čo si vyslúžila temné pohľady od oboch otca i syna. Tak rozvážne, ako to len v tej chvíli šlo, vypotkýnala sa z kresla ku predným dverám. "Myslím, že už pôjdem." Z domu vyšla s opadávajúcim chechtaním.
"Čo je také zábavné?" Harry bol naozaj zaskočený a trochu sa hneval, lebo mal pocit, že sa stal terčom vtipu.
Severus by sa smial, keby sa sám necítil zahanbený a nahnevaný. Na svoj pomyselný zoznam si poznačil, že sa musí Molly opýtať, kedy je správny čas diskutovať s dieťaťom o 'faktoch života'.
"Oci?"
"Oh pre Merlina, teraz to vysvetľovať nebudem, ale bozky deti nerobia," zavrčal nahnevane.
"Si si istý?" opýtal sa Harry pochybovačne.
"Veľmi." Úplne nepohodlne si pritiahol Harryho k sebe. "Mohol by si to nateraz nechať tak? Musíme precestovať niekoľkými krbmi a rád by som naše omeškanie znížil na minimum."
"Okej." Harry sa postavil vedľa svojho otca a pevneho chytil za ruku. Z cestovania Hop-šup sieťou mu vždy bolo trochu nevoľno a zvykol padať.
Severus vhodil do krbu Hop-šup prášok a zvolal prvú destináciu. Tesne predtým, ako vstúpili do zelených plamenňv, Harry sa opýtal: "Ak to nie je bozkami, potom AKO sa robia deti?"
V Marseilles – francúzskej Hop-šup stanici, vždy elegantný majster elixírov stratil rovnováhu a nemotorne vypadol z krbu.
________________________________________

"Zotri si z tváre ten tvoj prihlúply úsmev, Poppy. Toto nie je vôbec vtipné!" Zasyčal Severus ostro. Harry sedel blízko dverí do Rokfortského nemocničného krídla, vymaľovával si omaľovánku, ktorú mu dala Poppy. "Mohol som nás oboch spáliť!"
Čaromedičkyne oči žiarili smiechom, keď ošetrovala niekoľko rezných rán na Severusovej ruke a líci.
"Preháňaš, Severus. Hop-šup sieť je perfektne bezpečná. Samozrejme, tvojmu vychádzaniu z krbu očividne chýbala zvyčajná elegancia."
Severus sa zamračil a vytrhol jej z ruky Hojivú pastu, ktorú používala na jeho ruku. "Ty strelená ženská zrejme nechápeš, aká je táto situácia vážna! On sa ma opýtal, ako sa robia deti!" Posledné štyry slová vypľul šeptom. "Bozkávaním! Merlinove zuby, to kde k tomu prišiel?"
"Ty si bol Vedúcim Slizolinu celých 15 rokov a stále si prehnane chúlostivý pokiaľ ide o rozhovor o 'vtáčikoch a včielkach'? Vo veku 11 rokov chcú poznať detaily."
Jeho oči sa zúžili a zasyčal? "To je dôvod, prečo som mojich zvedavých Hadov posielal k tebe, Poppy."
"No, tento raz to nemôžeš urobiť... ocko. Harry sa pýta teba a je na tebe, aby si mu povedal to, čo chce vedieť."
Natrel si pastu na chrbát svojej ruky a frustrovane vzdychol. "Tak to som už zistil, Madame. Ale čo neviem je, čo mu mám povedať!" Harry zodvihol pohľad pri zvýšenom hlase svojho otca. Severus zachytil ustarostený pohľad svojho syna a stíšil hlas. "On má šesť rokov, Poppy. Čo ak poviem príliš a vystraším ho?"
Na jeho prekvapenie čaromedička odišla do svojej pracovne. Skôr než mohol protestovať proti jej drzému správaniu, vrátila sa s tenkou brožúrkou v ruke. Podala mu ju. Pozrel sa na jej pestrofarebný obal a obrovský nápis: 'Vtáčiky a včielky – Čo povedať vášmu drobcovi'.
"Toto je vtip, však?" opýtal sa posmešne.
Poppy poklepala ukazovákom na brožúru. "Prečítaj si to, Severus, a potom odpovedz na Harryho otázky. V jeho veku stačí jednoduché vysvetlenie. Keď bude starší, môžeš na to ísť trochu viac vedecky. Nateraz, čím jednoduchšie, tým lepšie."
Severus zmenšil brožúru a strčil si ju do vrecka. Krátko Poppy prikývol, čo zdá sa vyvolalo ďalšiu vlnu smiechu nad jeho nepríjemnou situáciou. Zamračil sa a prešiel ku svojmu synovi.
Harry zatvoril omaľovánku a pastelky odložil do púzdra. Ostražito sa pozrel na svojho otca. Stále sa hneval. Bol naštvaný a tichý odkedy spadol na Hop-šup stanici. Celý čas Harry cítil, že najlepšie bude držať sa blízko, urobiť čo mu povie a nič nehovoriť. Z pokusu o ignorovanie hnevu svojho otca mu len začalo byť zle od žalúdka. Keď jeho otec zmenšil omaľovánku, ktorú dostal a strčil si ju do vrecka, Harry sa zhlboka nadýchol.
"Hneváš sa na mňa, oci?" opýtal sa nesmelo.
Severus prevrátil oči k stropu ošetrovne. Nemyslel na to, ako jeho reakcia odkedy pobozkal Echo môže vplývať na jeho syna. Prudko vzdychol a chcel odpovedať, no Harry začal nervózne bľabotať.
"Nechcel som povedať, že sa mýliš, lebo ty vieš všetko a nechcel som, aby si na tej stanici spadol a... a..." Zúfalo premýšľal nad tým, čo všetko ešte urobil zle.
Severus si kľakol na koleno, jeho habit vial a ladne sa roztiahol. "Harry, dieťa, ty si vôbec nič zlé neurobil a ja sa na teba nehnevám." Pozrel sa na ustaraný chlapcov výraz a pohladkal ho prstami po lícach a potom ho zľahka potľapkal. "Som si istý, že si pamätáš, čo si sa ma opýtal, keď sme odchádzali z chaty?" Harry rýchlo prikývol. "Len si ma tým zaskočil. Nie je to jednoduchá otázka."
"Nemal som sa to opýtať?" opýtal sa a jeho ľútosť sa zračila v jeho jasných zelených očiach.
"Máš právo pýtať sa, Harry, je to ... no, nie je to subjekt, o ktorom by sme mali diskutovať tu. Sľubujem, že keď prídeme domov, môžeš sa opýtať čo len chceš a ja ti odpoviem. Dobre?"
Harrymu hneď odľahlo a pevne Severusa objal. Jeho otec vstal, podal mu ruku a spolu opustili ošetrovňu.
________________________________________

Severus mal v pláne najprv sa stretnúť s Hagridom, ale jeho malá nehoda a následný neplánovaný výlet na ošetrovňu úplne narušili jeho plány. Predpokladal, že keďže je teraz otcom, bude ťažšie, ak nie úplne nemožné, držať sa plánov. Teraz však potreboval vedieť, kde v hrade je ten vlkolak a odovzdať mu Protivlkolačí elixír. Vzali to skratkou, ktorá im umožnila obísť pohyblivé schodište, keď prechádzali z ošetrovne do pracovne Vedúceho Chrabromilu, ktorá kedysi patrila McGonagallovej a teraz Lupinovi.
"Tak profesor Lupin chodil do školy keď aj ty?" opýtal sa Harry.
"Áno, chodil. Bol v Chrabromile a bol najlepším kamarátom tvojho otca, Jamesa."
"A čo moja mama? Ona nebola v Chrabromile?" opýtal sa a zrazu jeho pozornosť zaujala krásna malá mliečna víla mávajúca na neho z obrazu.
Severus zobral Harryho za ruku a jemne ho odtiahol od zdroja jeho rozptýlenia. "Boli kamaráti, ale naozaj si nemyslím, že boli najlepší kamaráti." Teraz keď o tom premýšľal, nikdy nepočul Lupina spomenúť Lily v žiadnom jeho rozprávaní. Vždy to boli príbehy o Jamesovi.
"Ale ty s mamou ste boli, však?"
"Áno, boli."
"Oci, ako to, že ty si sa neoženil s mojou mamou? Je to preto, že ste boli v rôznych fakultách a nebolo to dovolené, alebo niečo také?"
Pri tej nevinnej otázke mu zovrelo srdce. Nemohol mu povedať pravdu. 'Pre mňa bolo dôležitejšie odčiniť moje hriechy, než urobiť Lily šťastnou...Bol som zlý muž, obklopený zlými ľuďmi... Pre Lily bolo lepšie byť s Jamesom.' Ale naozaj bolo?
Zvolil jednoduchú, ale nejasnú odpoveď: "Jednoducho to tak nemalo byť, Harry."
________________________________________

Remus Lupin bol zaneprázdnený muž. Minerva McGonagallová musela viesť Rokfort od chvíle, čo Dumbledore odišiel do dôchodku. Papierovanie, stretnutia s novými politikmi – ani jeden neprežil čistky na Ministerstve – a Wizengamotom a reakcie na zmeny počas leta nemali konca kraja. Minerva sa starala o stretnutia s politikmi a spolu s Lupinom jednali s Ministerstvom. Našťastie Wizengamot bol zložený z čarodejníckych správcov, s ktorými nikto jednať nemusel.
Arthur Weasley bol vynikajúcou voľbou pre nového Ministra mágie. Vždy skromný čarodejník, presne vedel, ako čo treba urobiť. Tiež pomohlo, že mal po ruke niekoľko dobrých poradcov, vrátane jeho syna Percyho, ktorý bol zručný v hľadaní dôkazov o skorumpovanosti úradníkov.
Papiere prichádzali na Rokfort každý deň a keď Remus nepracoval na vyučovacích plánoch pre ďalší semester, pomáhal Minerve v spracovávaní papierov. Mal plné ruky papierov, ktoré nahradili plné ruky papierov z rána a ponáhľal sa z riaditeľne do svojej pracovne, keď sa zrazil so Severusom Snapeom, ktorý sa vynoril z bočných dverí do vstupnej haly.
Pergameny, listy, papiere a zvitky mu vyleteli z rúk. Vchodové dvere boli otvorené a do hradu prúdil vánok. Tento vánok zachytil všetko a nekonečné papierovačky sa rozleteli krížom krážom po vstupnej hale.
"Ahoj, Severus. Harry." Keď Remus sledoval papiere poletujúce po hale, zničene si vzdychol.
"Čo do čerta to všetko je, Lupin?" požadoval Severus, keď zazeral na poletujúce papiere.
"To je to, s čím sa Minerva a ja zaoberáme od začiatku leta," povedal a zohol sa, aby svoje veci pozbieral. Harry už pobehoval okolo ako Corwalský Piadimužík a pomáhal. "Budem rád, keď sa Albus vráti. Minerva a ja sa z toho všetkého ideme zblázniť. Našťastie, s Wizengamotom stále jedná on.
Vidiac tých dvoch, ako sa snažia privodiť si poriadnu bolesť chrbta, Severus mávol prútikom a všetky papiere a zvitky sa pekne poukladali na hromadu. Poslal tú obrovskú kopu k Lupinovi, ktorý na ňu asi minútu len prihlúplo zízal.
"Ďakujem, Severus. S tou revolúciou na Ministerstve a masívnymi zmenami v Správnej rade Rokfortu to bola absolútna pergamenová nočná mora."
"Bol si vymenovaný zástupcom?" Severus zobral tretinu tej kopy papierov, podal ju Harrymu, ďalšiu zobral sám a potom kývol na Lupina, aby si zobral tú tretiu.
S povzdychom ich Lupin viedol do svojej pracovne. "Nie. Podujal som sa na to dobrovoľne. Minerva sa snažila vymenovať ma na tú pozíciu, ale Správna rada to neschválila. Tí majú obavy už z toho, že budem pracovať ako učiteľ, a keďže majú výhrady k tomu, aby som bol vedúcim Chrabromilu, nepovolili mi stať sa zástupcom. Je to príliš politická pozícia pre vlkolaka."
Vstúpili do vlkolakovej pracovne, odložili papiere a Remus sledoval so smutným úsmevom, ako Harry prechádzal okolo a prezeral si všetky knihy a veci v poličkách. Lupin zbieral objekty, ktoré našiel pri prehľadávaní hradu: malé sošky z rôtnych kameňov, krabičky a skladačky rôznych tvarov a drobné maľby, ktoré sa nehýbali.
"Vyzerá veľmi zdravo, Severus," podotkol vlkolak. "Vždy som si myslel, že bol príliš chudý."
"Jeho liečiteľ povedal, že má normálnu hmotnosť, ale stále je trochu malý. Dúfam, že do jeho desiatych narodenín ešte poriadne vyrastie. Opatrne, Harry," upozornil ho, keď chcel zvedavý malý chlapec vziať malý obrázok. "Najprv sa opýtaj."
"Prepáč, oci. Pán Lupin?" otočil sa, aby sa pozrel na muža s pieskovými vlasmi. "Môžem sa toho dotknúť?"
"Samozrejme, Harry. Takmer všetko tu sa dá opraviť obyčajným kúzlom Reparo, ak sa to rozbije." Potlačil ten nepríjemný žiarlivý pocit, ktorý sa mu zahryzol do srdca, keď Harry nazval Severusa ockom. Neznášal dobre Harryho omladnutie a vlastne ho Severus poriadne zaskočil, keď mu vyčítal, že Harryho najprv vôbec nechcel vidieť.
Severus šiel na Grimmauldovo námestie č.12, bývalé sídlo Blackovcov, ktoré bolo hlavným stanom Fénixovho rádu. Sirius Black ho po smrti zanechal svojmu priateľovi. Mal vedieť, že jeho rozhodnutie kontaktovať toho vlkolaka bolo nerozumné, keď toho muža našiel, zanedbaného a páchnuceho po ohnivej whiskey. Dom samotný bol najhoršou nočnou morou domáceho škriatka.
"Bol si najlepším priateľom jeho otca, Lupin! Ako sa opovažuješ, otočiť sa mu teraz chrbtom?" kričal Severus len niekoľko dní po tom, čo chlapca zobral preč od Dursleyovcov.
Severusovo dosť rýchle rozhodnutie adoptovať Harryho Pottera zaskočilo väčšinu Rokfortských učiteľov. Ignoroval špekulácie, klebety a niekedy zlomyseľné poznámky. To čo urobil si zvolil v prvom rade pre Lily ale aj pre Harryho. Vedel, že bol poriadny bastard k tomu chlapcovi, a podobnosti v tom, aké mali obaja detstvo, boli nepríjemné. Keďže mal možnosť dať tomu dieťaťu domov a šťastný život, rozhodol sa, že to aj urobí.
Ale Remus Lupin bol tŕňom. Jeho pôvodný impulz bol jednoducho ignorovať vlkolakovu minulosť s pubertálnym Harrym, ale potom jeho svedomie (tá podlá vec rástla každý prekliaty deň, čím ďalej tým viac!) ho navádzalo k tomu, aby kontaktoval Lupina. Myslel si, že ten muž by mohol túžiť po vzťahu s tým dieťaťom. Bol zarazený, keď našiel muža, ktorý nie len že oplakával svoju lásku, Tonks, jeho najlepšieho priateľa, Siriusa, ale aj staršieho Harryho Pottera. Lupin mal tú drzosť nazvať jeho syna „naničhodným“ a vyhlásil, že nechce mať nič spoločné s tým rozmaznaným, sebeckým zasranom .
"On NIE JE môj Harry!" reval Lupin. Bolesť v očiach toho muža nad stratou jeho priateľov bola očividná, ale to Severusa len viac naštvalo. Zrazu tmavovlasý muž zaútočil ako kobra a dal tomu pološialenému chlapovi poriadne zaucho.
"On je syn Lily a tvojho najlepšieho priateľa, Lupin! Prečo som len strácal čas tým, že som si myslel, že by si mohol byť ďalším dospelým, ktorý by obohatil jeho život, to naozaj netuším. Predpokladám, že to bolo šialenstvo. Ty, na druhej strane, nie si nič iné, len zbabelec." Vyrazil ku krbu. "Urob pre seba už niečo užitočné, Lupin a do čerta konečne už dospej!"

Čo bolo zvláštne, Severusove tvrdé slová prenikli do Lupinovho žiaľom zasiahnutého, sebeckého a opitého mozgu. Upratal, vytriezvel a bol prekvapený, keď sa o dva týždne neskôr u neho ukázal Albus Dumbledore a ponúkol mu nie len pozíciu učiteľa OPČM, ale aj Vedúceho Chrabromilskej fakulty.
Lupinova zdržanlivosť stretnúť sa s Harrym bola v tejto chvíli viac z hanby a nervozity. Severus toho čarodejníka nemienil tlačiť. Jasne sa vyjadril, že keby Lupin chcel spoznať Harryho, nebude mať nič proti. Severus skutočne tým chlapom nebol nadšený a stále dosť neznášal Lupinovo zbabelé správanie, ale Harry mal právo poznať, znovu, ľudí, ktorí pre neho niečo znamenali.
Molly Weasleyová dávala na Harryho pozor počas školského roku, čo Severusovi veľmi pomohlo. Navyše ho naučila veľa o tom, ako byť rodičom. Harryho priatelia, napriek niekoľkým zádrheľom (najmä naštvaný Ron) boli späť v jeho živote. Ron, keď sa konečne preniesol cez svoju sebeckosť, nie len že akceptoval Harryho, ale konečne uznal, že Draco je 'slušný had'. Hermiona naučila Harryho písať brkom a naučila ho čítať.
Čo sa týka Draca...
Harry zbožňoval idolizovaného Draca, čo poriadne zmenilo Princa zo Slizolinu. Draco stratil svojho otca počas záverečného boja a jeho matka existovala iba ako úbohé zjavenie jej bývalej podoby, väčšinu času trávila sledovaním rastu kvetín v záhrade malého dvojgeneračného domčeka v Írsku.
Malfoy Manor, považovaný za nebezpečný, kvôli mnohým pasciam, artefaktom čiernej mágie a bludisku v žalároch, bol okamžite skonfiškovaný a zdemolovaný aurormi. Bola to nebezpečná práca, ktorá síce nikoho nestála život, ale mnohí prišli k zraneniu.
Draco a jeho matka žili pohodlne z dedičstva jeho matky, keďže bohatstvo Malfoyovcov pripadlo Nadácii na podporu obetí. S matkou, ktora bola ledva schopná fungovať bez podpory dvoch verných domácich škriatkov, Draco musel dospieť rýchlejšie, než je zvykom. To bol údel pre mnohé deti tejto vojny.
Draco začal iba ako Harryho ochranca, ale našiel v tom malom chlapcovi niečo, čo nie len že mal rád, ale dokonca ľúbil. Draco sa k tomu dieťaťu správal, ako keby bol jeho vlastný malý brat. Pre tých, ktorí ich poznali, kým chodili spolu do školy, sa to zdalo ako nepravdepodobné, že by sa spriatelili. Ale teraz Harry nebol ovplyvnený školskými poverami o 'zlých' zo Slizolinu.
Severus sa čudoval, či to nebol práve ich jednoduchý vzťah, ktorý nakoniec začal rúcať múry medzi Rokfortskými fakultami. Skutočne to otvorilo cestu tomu, čo Majster elixírov považoval za dlhý, milujúci a intelektuálne vyzývavý vzťah medzi Dracom a Hermionou. Ešte pred začiatkom leta si mnohí učitelia všimli, že začali rozkvitať priateľstvá medzi všetkými fakultami.
S jeho úzkym vzťahom k Dracovi, Harry nereagoval dobre na to, že starší chlapec nepôjde s nimi do Grécka. Nasledoval nešťastný záchvat zlosti, s ktorým sa musel Severus vysporiadať priamo uprostred preplnenej stanice King's Cross.
"Draco nás možno navštívi, ale nepôjde s nami, Harry."
Harry sa temne mračil, vytrhol ruku s tej otcovej a usadil sa na vykachličkované nástupište.
"Harry, postav. sa." zasyčal Severus. Už začali dostávať niekoľko zvedavých pohľadov od okoloidúcich čarodejníc a čarodejníkov.
"Ak nepôjde Draco, tak nejdem ani ja."
"Harry James Potter-Snape, máš na to 30 sekúnd, aby si sa postavil z tej podlahy, inak ti nahádžem na ten tvoj mizerný, rozmaznaný zadok." Táto vyhrážka nemala presne ten efekt, v aký dúfal. Namiesto toho, aby sa podriadil, alebo bol tvrdohlavý, Harry začal plakať a omotal ruky okolo Severusovych lýtok, čím ho takmer zvalil na zem.
Teraz Severus dostával pohľady od okolostojacich, ktorí ho v tichosti obviňovali z toho, že mláti svoje dieťa, ktoré naďalej žalostne nariekalo.
"Oh pre Merlina!" zabrblal Severus, keď sa zohol aby zodvihol fňukajúceho, mokrého a usopleného chlapca. Harry omotal ruky a nohy okolo svojho otca ako nejaká popínavá rastlina, a stále plakal a prerušovane opakoval Dracovo meno. Ozbrojený svojim najlepším nevraživým pohľadom hnusného darebáka učiteľa elixírov, Severus nastúpil do vlaku, našiel ich kupé, použil Umlčiavacie zaklínadlo a posadil sa so svojim synom stále pevne zaveseným, ale teraz už len fňukajúcim.
"Pre Merlinovu mizernú bradu! Dieťa, čo má tento šialený hurhaj znamenať? Je ti jasné, že máš už šesť rokov."
"To je jedno," zamumlal a oprel si hlavu o krk svojho otca.
Severus posunul jeho malé lýtka tak, aby obaja sedeli pohodlnejšie. Prútikom vyčistil zo svojho oblečenia špinu, sople a slzy. Potom vybral vreckovku a utrel Harrymu slzy z tváre.
Pobozkal chlapca na horúce čelo a odhrnul mu spotené vlasy z tváre. Harry si strčil palec do úst, tento zlozvyk treba odstrániť. Severus si všimol, že to dieťa to robilo, keď bol jeho stav príliš napätý; ďalší dôvod pre popoludňajší spánok. Vytiahol Harrymu jeho palec z úst a jemne upokojujúco chlapca bruškami prstov pohladil po tvári.
"Spi, maličký. Si veľmi unavený."
"Chcem rozprávku," zazíval Harry.
Severus mu vyrovnane vyhovel: "Kde bolo, tam bolo, pred mnohými rokmi, žila krásna, červenovlasá princezná, ktorá bola skrytá vo svete Muklov. Žila jednoduchý, ale šťastný život, spolu s jej nevlastnou sestrou s konskou tvárou, Tuney, ktorá mala hroznú povahu a nenávidela krásnu princeznú."
"Jedného dňa krásna princezná odbehla od Tuney a našla cestu k opustenému ihrisku. Princezná spadla, odrela si koleno a len tak tak sa uhla zlej Tuney, ktorá ju chcela kopnúť."
"Zrazu čierny pruh vyletel odnikiaľ a zrazil sa s Tuney dosť tvrdo na to, aby spadla, zlomila si predný zub a utiekla s plačom domov k mame. Ten čierny pruh bol vlastne jeden odvážny malý chlapec, ktorý sa nedokázal zastaviť a nepomôcť krásnej, zelenookej princeznej."
"To je moja mama a môj ocko," usmial sa Harry ospalo.
Severus už viac v príbehu nepokračoval. Húpanie vlaku rýchlo chlapca uspalo. Počas spánku bol zvyšok cesty do Grécka oveľa jednoduchší.
Severus si ani neuvedomil, ako sa vo svojich rozhádzaných spomienkach stratil. Pripísal to tomu teplu a svoju pozornosť opäť obrátil na Lupina. Ten muž mal na tvári nostalgický, mierne zatrpknutý výraz, keď hľadel na Harryho, ktorý sedel pred nízkym pultom pokrytým množstvom drobností. Rozmýšľal, či sa ten muž nerozplače. Dúfal, že nie.
"Nie je zo skla, Lupin," prehovoril Severus ticho.
"Čo?" Remus odvrátil pohľad od malého chlapca.
"Prestaň sa na neho pozerať, ako keby bol niečím nedosiahnuteľným, Lupin. Nikdy som ti nezakazoval kontakt s ním." Jeho pohľad bol temný, plný varovania, aby svoje slová rozumne zvážil. Lupin prehltol.
"To je niečo, čomu nerozumiem," odpovedal Lupin. "Nenávidel si Jamesa. James na teba nikdy nebral ohľad."
"Prišiel som k záveru, že na ničom z toho teraz nezáleží." Severus pokrčil plecom. "Jedného dňa bude chcieť vedieť o svojom otcovi. Myslíš si, že ja som ten pravý, kto mu o ňom má rozprávať?" opýtal sa Severus a posadil sa na stoličku vedľa Lupinovho stola. "Nebudem prikrášľovať pravdu o Jamesovi Potterovi, ale aj ja uznávam, že ten muž bol lepší než v puberte. Bol dobrý otec. Harry bude chcieť poznať tie príbehy, ktoré mu ja neviem povedať."
"A ty si myslíš, že by som to mal urobiť ja?" opýtal sa Lupin, mierny náznak pobavenia sa objavil v kútikoch jeho úst.
"Nezdá sa, že by tu bol niekto iný, kto by to urobil." Severus sa posunul na stoličke, keď mu vľúdnosť tejto konverzácie pripadala nie nepríjemná ale cudzia. "Dokonca aj keď si ťa nepamätá, Lupin, je pre neho dôležité, aby mal na blízku ľudí, ktorí pre neho niečo znamenali."
Lupin zodvihol obočie pri tej zvláštne súcitnej poznámke od čarodejníka, ktorý nemal na jazyku pre neho nikdy nič iné, iba pripravené urážky. Ten malý chlapec zrejme nejako obmäkčil srdce tohto tvrdého muža.
"Čoskoro bude mať narodeniny, však?"
"Áno," potvrdil Severus. "Bude to strašne rušná udalosť plná Weasleyovcov, jedného Slizolinčana a jednej vševedky. Si vítaný pripojiť sa do toho víru, ak by si si tak želal. Ako som počul, čím viac, tým veselšie."
"Ďakujem, Severus." Lupinovi sa podaril malý úsmev a potom sa pozrel na Harryho, ktorý teraz ležal na bruchu a hral sa s alabastrovou figúrkou vlka.
"Vlk, Lupin?" Severus sa sarkasticky uškrnul, keď videl tú figúrku.
Remus mykol plecom. "Len jedna z mnohých vecí, ktoré som našiel."
"Ty si smetiar, Lupin." Na chvíľu sa Lupinove jantárové oči nebezpečne zúžili, ale potom zachytil posmešnú žiaru v tmavých očiach druhého čarodejníka a takmer mu spadla sánka. Naozaj si ma Severus Snape doberá? Zázraky sa neprestanú diať?
Severus zmenil tému, keď vybral z vrecka malú krabičku. Zväčšil ju a položil na Lupinov stôl. "Protivlkolačí elixír na štyri mesiace."
"Nejaké zmeny v zložení?" opýtal sa a zodvihol jednu úzku fľaštičku so strieborno-zeleným elixírom.
"Počas samotnej premeny by si mal cítiť trochu menej bolesti. Len trochu. Nemohol som použiť anestetikum, lebo neutralizovalo účinky Akonitu. Náhrada koreňa valeriány by mohla fungovať. Daj mi vedieť, čo budeš schopný vypozorovať." Severus sa nahol dopredu a vybral z krabice malú fľašku v tvare slzy. Elixír v nej bol číry, ale mal jemný perleťový nádych. "Toto je tinktúra, ktorá sa dáva do čaju alebo kávy, keď sa ukážu prvé predsplnové symptómy. Pomôže to zmierniť vyčerpanosť a bolesť v kĺboch."
"To by mi mohlo umožniť skrátiť voľno každý mesiac. To by bolo požehnaním!" Uškrnul sa a zobral si od Severusa fľaštičku.
"Ako obvykle, dôkladne zapisuj akékoľvek vedľajšie účinky. Pri najhoršom očakávam, že zažiješ nejakú eufóriu, ale len po prvej dávke. Ak tá tinktúra pomôže, potom ju nechám podrobiť licencii a distribúcii k ďalším vlkolakom."
"Ako blízko myslíš, že si k liečbe, Severus?"
"Desať rokov, predpokladám, ale problémom sú náklady na ingrediencie. Môj grant z Ministerstva bol pozastavený po tom prevrate. Skutočne pochybujem, že ho obnovia." Jeho frustrácia bola evidentná. "Ten elixír, ako taký, je dostatočný na to, aby udržal vlkolačiu populácu v bezpečí. Ministerstvo sa vôbec neponáhľa s liečbou."
Lupin klopkal prstami po stole a nakoniec sa usmial. "Ak by si chcel, myslím, že mám riešenie."
"Čo by si mohol urobiť, Lupin, okrem toho, že sa vystavuješ mojim experimentom?"
"Ako dobre vieš, zdedil som majetok Blackovcov. Som nehanebne bohatý, aby som to povedal jasne. Akceptoval by si súkromného investora, ktorý by financoval tvoj ďalší výskum?"
Severus sa narovnal. "Nepovedal by som nie, Lupin. Ale ak chceš investovať do môjho výskumu, musíš uznať, že ja som majster elixírov a nie ty. Neakceptujem žiadne interferencie."
Lupin sa usmial a zodvihol ruky. "Nemám záujem zasahovať ti do toho, Severus. Mohli by sme sa budúci týždeň stretnúť v Gringottbanke a dohodnúť investovanie a vyplácanú sumu?"
"To by bolo prijateľné. Teraz, keď som už tu, môžem ti nejako pomôcť s tými papiermi?"
"Rád by som prijal tvoju pomoc, ale zdá sa, že Harry potrebuje posteľ." Lupin ukázal na chlapca pri skrinke s knihami, ktorý sa schúlil do klbka spolu s figúrkou vlka a zaspal na podlahe.
________________________________________

Zvyšok popoludnia strávili triedením všetkých tých každodenných papierov, vrátane niekoľkých z minulých týždňov, ku ktorým sa Remus ešte nedostal.
Harry si na hodinu pospal, figúrku vlka vôbec nepustil. Keď sa zobudil, poslali ho, aby strávil nejaký čas s Hagridom. Harry najprv nebol príliš nadšený, že má byť úplne sám s poloobrom, ale obaja Lupin a jeho otec ho presvedčili, že Hagrid je láskavý poloobor a že s ním strávi skvelý čas.
A naozaj, Harry strávil skvelý čas s Hagridom. S Tesákom sa hrali na naháňačku, potom Hagrid podával sladký čaj a kamenné koláčiky ktoré, sa nedali jesť, ale bola sranda snažiť sa ich rozžuť.
Hagrid potom zobral Harryho do Zakázaného lesa, aby mu pomohol nakŕmiť testraly. Vyvolalo to nepríjemnú chvíľu, keď chlapec zistil, že vidí tie kostnaté zvieratá.
"Myslel som, že si povedal, že iba niekto, kto videl smrť, ich môže vidieť, Hagrid," opýtal sa. Boli nádherné aj keď trochu hrôzostrašné. Mali jemné povahy a na dotyk boli jemné ako zamat, keď mu jeden dovolil, aby ho pohladil.
Hagrid sa pokúšal o odpoveď. "Predpokladám, že je to smrť tvojej mamy, ktorá to umožnila, 'Arry. Mrzí ma to."
"Ocko vraví, že sa obetovala, aby ma zachránila," povedal na rovinu, keď hladkal jedného testralieho samca. Zviera ho hravo drglo do ramena.
"Tvoja mama ťa moc ľúbila, 'Arry. Bola fajnová čarodejnica."
"Pamätáš si toho veľa o mojej mame, Hagrid?"
"Jasné že hej, 'Arry. Bol som hájnikom keď sem chodila do školy, ale bola dobré dievča. Múdra slečna, a tiež milá. Myslím, že jej veľmi záležalo na tvojom tatkovi."
"Myslíš môjho otca, Jamesa?" opýtal sa Harry.
"No, hej, James určite, keď si ho zobrala, ale jej prvých päť rokov tu na Rokforte ona a malý Sev boli skoro nerozluční."
"Prečo len päť rokov?"
Hagrid sa zamračil. "Priveľa sa pýtaš, 'Arry. Myslím že na niektoré tvoje otázky bude musieť odpovedať tvoj tatko."
Harry pokrčil ramenami. "Okej." Zvyčajne nechal veci ktorým nerozumel tak, ale dôvod, prečo jeho mama a ocko boli kamarátmi len päť rokov bola veľmi veľká záhada na to, aby na ňu zabudol. Keby to bolo pred pár mesiacmi, že sa dozvedel niečo takéto, bol by do Hagrida zapáral a žiadal ďalšie informácie. Ale so Severusom Snapeom ako jeho otcom, sa naučil že je lepšie počkať si na správnu príležitosť, aby sa opýtal svoje otázky.
Po nakŕmení testralov zobral Hagrid Harryho na jeho tekvicové pole, kde ho museli vyplieť a odtrpaslíkovať. Harry, už expert v odtrpaslíkovávaní, vďaka jeho praxi v Brlohu, sa do tejto činnosti pustil s nadšením. Hagrid sa smial zakaždým, keď malý chlapec zvýskol a kričal ako cowboy, keď odhodil magického škodca.
"Vííí haaaa!" Harry odhodil ďalšieho trpaslíka a potešene sa smial a tlieskal.
Ďalší potlesk sa pridal k tomu Harryho a on sa otočil. "Ocko!" Harry bežal cez tekvicové pole a aj keď bol špinavý úplne celý, jeho otec ho zodvihol, zhúpol a objal.
"Mal si veľa práce, Harry," povedal Severus, keď palcom zotieral špinavý fľak z chlapcovho nosa.
"Tesák a ja sme sa hrali na naháňačku, potom sme mali čaj, ktorý bol naozaj sladký, lebo bol s medom, a žuval som kamenný koláčik a mal som pocit, že sa mi dolámu všetky zuby, ale sú celé a potom sme kŕmili testraly... ja ich vidím, kvôli mame... potom sme odburiňovali a keďže ja som dobrý v odtrpaslíkovávaní, tak som robil práve to... a Hagrid hovorí, že sa staví, že Hector je magický, lebo mám Hector horu. A to je všetko!"
Severus pevne stisol pery, ale oči sa mu smiali. "Ja si myslím, že jeden malý chlapec mal priveľa sladkého čaju."
"Hej!" protestoval Harry.
"Dobre, to stačí." Severus jemne prstom umlčal Harryho pery. "Prosím už mi nikdy nekrič do tváre." Pustil pery svojho syna.
Harryho úsmev opadol pri pohľade na prísny pohľad jeho otca. "Prepáč, oci."
Severus pobozkal Harryho na líce. "Čo je tá Hector Hora?"
Jeho syn rýchlo odpovedal: "Hagrid hovorí, že je to farebné svetlo, ako farba dúhy, ktoré je všade okolo mňa. Hagrid môže vidieť... uhm... čo môžeš vidieť, Hagrid?"
"Som senzitívny na Mágiu domácich miláčikov," povedal hľadiac na Severusa trochu ostýchavo. Obrovský čarodejník potom pokrčil ramenami. "To je to, čo robím, profesor."
Severusovi sa zdala táto nová strana Hagrida veľmi zaujímavá. "Takže je to aura?" Hagrid prikývol. "A ty ju môžeš vidieť. Ako vyzerá tá Harryho?"
"'Arry má auru dvoch domácich miláčikov, perfesor. Bielu, čo je 'Edwiga, a jeho pes 'Ector je modrý."
Severus prikývol profesorovi Starostlivosti o zázračné tvory. "Teraz už rozumiem, prečo si vždy mal takú záľubu vo zvieratách, Hagrid."
Poloobor sa zachechtal. "Hej, z toho som nikdy nevyrástol. Otec ma vždy volal veľké dieťa."
"Ďakujem, že si postrážil Harryho, Hagrid." Položil dieťa na zem. "Už je čas, aby sme sa vrátili domov."
"'On je dobrý chlapec, profesor," poznamenal Hagrid a potľapkal chlapca po hlave trošku tvrdšie.
Harry zažmurkal a potom sa usmial. "Vďaka, Hagrid. Dobre som sa bavil!"
"Nemáš zač, 'Arry. Dúfam, že sa čoskoro vidíme."
Harry šťastne zamával poloobrovi a chytil otca za ruku. "Vôbec nie je hrozivý, ocko."
"Verím, že som sa ti to predtým snažil povedať, ty tvrdohlavé dieťa," uškrnul sa Severus.
Remus kráčal k Hagridovej chalupe práve keď Severus a Harry odchádzali. Rozlúčil sa s nimi a prešiel k Hagridovi. Obaja čarodejníci sledovali, ako Harry a jeho otec prešli ku Rokfortskej bráne a potom zmizli.
"Možno je to tými dlhými vlasmi a tým, že už nepotrebuje okuliare, ale Harry vyzerá nejako inak."
"Aj ja som si to všimol, perfesor. Možno je to tým, že je len zdravý, šťastný chlapec, aký mal vždy byť."
Remus sa zamračil. "Možno je to tak, Hagrid."
07.03.2012 22:00:04
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one