Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
To malej prestávke je tu pokračovanie. Venujem ho Biggi.

Dobby

Bolo to po zotmení, keď sa Harry a Severus vrátili do chaty. V Marseille vo Francúzskej hop-šup sieti Harry podľahol jeho mrzutej únave. Pätnásť minút sedel v čakárni stanice so svojim synom v náručí.

Nikdy nemal rád hop-šup čakárne. Boli rušné a hlučné, ako sa dalo očakávať, ale v noci boli neprirodzene osvetlené na múroch, pri ktorých si pripadal, ako by bol na displeji. Aj v tejto hodine došlo k niekoľkým pohľadom a šepkajúcim komentárom v jeho a Harryho smere.

„Je zrejmé, že sláva nie je všetko,“ zamrmlal si pre seba ironicky, keď sa pozeral dolu na drzú ženu, ktorá sa na neho zamračila, akoby boli druhým príchodom Voldemorta. Možno vycítila jeho náhly hnev na sebe, Harryho podráždenie miešajúce sa v spánku. Chlad prešiel do tváre dieťaťa a čelo sa mu naplo nočnou morou, ktorá sa snažila obsadiť Harryho myseľ.

„Snape!“ povedal správca krbu.

Severus vstal, išiel do oblasti krbov, kde ich bolo asi dvadsať vedľa seba a pozeral sa na správcu, ktorý volal jeho meno. Videl muža, netrpezlivo mávajúceho rukou a tak Severus rýchlo kráčal preč. Správca krbu, bol zrejme unavený rovnako ako Harry, obdaroval tmavovlasého čarodejníka miernym úsmevom a podržal krabicu s hop-šup práškom.

Hodil prášok do plameňov, pridržal si Harryho bližšie na hrudi a pevne prehovoril,“ Snapeovská chata, ostrov Solonus.“


Ako prešiel plameňmi do skromného domčeka, Severus uvítal upokojujúce zvuky mora prebíjajúce sa dovnútra otvorenými oknami a nádhernú vôňu pečeného kuraťa, zeleniny, zemiakov a jablkového koláča.

Hector vybehol z kuchyne, jeho chvost sa vrtel pri pohľade na návrat Severusa a Harryho.

„Večera je hotová, Severus, prečo nedáš Harryho do postele a neumyješ sa?“ navrhla Echo a jej hlas bol tichý, takže spiaceho chlapca neprebudila.

Nasledujúci poslušným Hectorom, Severus vzal Harryho do jeho spálne a položil ho na posteľ. Pohybom zápästia s prútikom a Harryho oblečenie sa ocitlo v koši na prádlo. Ďalšie mávnutie a bol oblečený v pyžame. Severus zastrčil hlboko spiace dieťa pod deku a dal vedľa Harryho plyšového draka. Harryho rameno sa automaticky natiahlo, schmatol hračku a zovrel ju v náručí. Harry nespal ani jednu noc bez draka od jeho poslednej nočnej mory.

Severus sa zohol a pohladil hlavu zlatého retrievera. „Dozri mi na neho, Hector a odložím ti kura.“

Chvost psa udrel raz do podlahy a potom Hector vyskočil na posteľ a usadil sa.

Pri odchode nechal otvorené dvere, išiel do svojej izby a začal sa upravovať. Nemohol sa dočkať až roztriedi rastliny, ktoré získal, ale vôňa vychádzajúca z kuchyne bola príliš lákavá. Prezliekol sa do čistej košele a nohavíc, preskúmal, či mu čistý redingot visí v skrini. Rozhodol sa proti nemu. Zavrel dvere na skrini, zamieril do jedálne, pretože Echo prestierala stôl.

„Kľudne si sadni a začni, Severus. Prídem o pár minút za vami, len čo vytiahnem koláč z rúry.“ Echo položila misku s miešaného zeleninového šalátu na stôl a zmizla späť do kuchyne.

Severus si naservíroval nejaké kura, kyslú smotanu, zemiakovú kašu s cibuľou a zeleninu. Na okamih stuhol, mierny úsmev sa objavil v kútiku jeho úst. Je to také, ako v rodinnom živote, uvažoval. Príchod domov k peknej tvári, teplý domov a pripravená večera. Ak by sa mohol na tento okamih zastaviť čas, bol by veľmi spokojný muž. Zavrtel hlavou nad jeho vlastnou hlúposťou, prestal s obsluhovaním samého seba.

Práve keď nakladal porciu na malý tanier pre Harrycho, Echo konečne vyšla z kuchyne a posadila sa. Severus mávol prútikom nad Harryho tanierom, použil tiché kúzlo na udržanie teploty jedla.

„Od duelu som sa ťa chcela spýtať...“ pozerala sa, ako čarodejník samoľúbo odložil prútik a mávol rukou, čím spôsobil, že soľnička mu z druhej strany stola doletela k tanieru. „Kedy si sa naučil bezprútikovú mágiu?“

Severus zjedol pár kúskov kuraťa, kým odpovedal. Vypil dúšok vína a povedal: „Bol som schopný kontrolovať bezprútikovú mágiu, keď som mal štyri roky.“ Jeho oči na krátku chvíľu stmavli. Preletel nimi strach. „Bolo to nutné.“

Echo bola zvedavá, ale nenaliehala. Táto časť Severusovej minulosti jej mohla byť odhalená, ak by si získala dostatok jeho dôvery. „Ak ovládaš bezprútikovú mágiu, prečo ju nepoužívaš?“

„Zvyk.“ Zjedol niekoľko kúskov zeleniny, utrel si pery obrúskom a potom vysvetľoval: „Keď som bol študent, zistil som, že je rozumné udržať si niektoré talenty ako tajomstvo. Stalo sa to taktickou výhodou potom, čo som sa stal špiónom pre stranu Svetla. Aby to bolo presvedčivé, bezprútikovú mágiu som šikovne zakryl používaním prútika, čím sa z toho stal zvyk.“

Nejakú dobu bolo medzi oboma dospelými čarodejníkmi ticho, ako jedlia Severus sa spýtal: „Som zvedavý, ako prebiehal tvoj deň na Ministerstve.“

Echo sa zhlboka nadýchla a potom dopila víno. „Bolo to ťažké, Severus. Ukladanie spomienok do mysľomisy nie je ľahká vec. Albus mi povedal, že by si urobili celkom málo?“

Severus prikývol. „Počas smrťožrútskeho tréningu. Bol som hlavným svedkom takmer proti nim všetkým a minister cítil, že by to bolo príliš nebezpečné, aby som bol v súdnej sieni, keď tam boli. Wizengamot súhlasil s uložením spomienok do mysľomisy...“ zavrtel hlavou pri spomienkach, ktoré sa mu zjavili a boli výsledkom nočným môr a migrén, ktorými potom trpel. „Ak potrebuješ elixír na bolesti hlavy alebo bezsenný spánok, môžem ti ich dať.“

S vďačnosťou sa usmiala. „Ach áno, rada by som si dala elixír na bezsenný spánok. O bolesť hlavy bolo postarané varením. Ak ti to nevadí, myslím, že by som zajtra tiež všetko uvarila. Pokladám to za upokojujúce.“

Niekoľko ďalších minút bolo ticho, keď sa Echo spýtala: „Tiež som sa chcela spýtať na niečo iné, ale nechcela som byť hrubá.“

 Položil kúsok jedla, ktorý chcel zjesť a pozoroval Echo. Rozpačito sa zavrtela v kresle. „Prosím, pýtaj sa. Ak je to niečo, čo nemôže alebo nebude zodpovedané, tak poviem.“

Usmiala sa mierne po jeho vážnej odpovedi, potom začala: „V ten deň na pláži, keď sme mali duel,“ videl ako jej kobaltový pohľad prudko klesol k jeho ľavému predlaktiu. „Vyhrnul si si rukávy. Nevidela som... to.“ Zachytil, že jej jednoduchý pohľad sa zmenil na uprený, keď sa jej zahľadel do očí. „Keď zomrel, zmizlo?“

„Make-up.“ Povedal jednoducho Severus, keď si dal kúsok zeleniny do úst. Uškrnul sa, keď náhle chutil ako piliny.

„Použil si...? Make-up?“

„Boli časy, kedy som musel riešiť veci v muklovskom svete pre Rád a občas nejaké veci pre Voldemorta. Neexistuje kúzlo, ktoré by mohlo zakryť značku spôsobenú kliatbou, akou je Znamenie zla. Náhodou som zistil, že muklovský make-up urobil viac ako uspokojivú prácu so zakrytím Znamenia zla, keď som nemal inú možnosť, ako odhaliť svoje ruky pri nosení košieľ s krátkymi rukávmi.“

Pravdu povediac, bolo v tom trochu viac, ako len nosenie košiel s krátkymi rukávmi, ale netreba zachádzať do nepríjemných stránok jeho života ako špióna. Ani nemal pocit, že je nutné nechať Echo, aby vedela, že to bola Lily, ktorá ho vzala do muklovského obchody, aby našli sadu make-upov, krorá by zakrila ohyzdnú značku.

„Takže aj naďalej používaš make-up?“

„Umožňuje mi trochu viac slobody vyhrnúť si svoje rukávy, keď cítim, že je to potrebné.“ Zachytil v Echiných očiach známy pohľad, ktorý videl príliš častokrát v očiach zvedavcov. Povzdychol si, pripravoval sa na ukážku Znamenia zla, keď zodvihla ruku a rýchlo pokrútila hlavou.

„Som zvedavá, Severus, ale nechcem to vidieť. Už viem, ako to vyzerá.“ Odsunula späť svoje víno a zažmurkala, aby potlačila horúce slzy, ktoré jej hrozili.

Severus cítil, ako sa studený strach zahryzol do jeho chrbtice. „Vaši rodičia. Ty si tam bola?“

Prikývla. „Smrťožrúti nevedeli, že som tam bola. Môj otec ma natlačil do skrine na metly v okamihu, keď zacítil čiernu mágiu okolo nášho domu. Nedokázala som nič vidieť, pretože bola tma. Neodvážila som sa ani pohnúť.“

Niekoľko minút Echo opisovala svoj strach, keď sedela v prístenku, zatiaľ čo počúvala desivé výkriky rodičov. Počas celej doby sa pozerala dolu na svoj tanier, odhadoval, že sa bála sa čeliť jeho pohľadu. Nebol vôbec prekvapený, keď sa spýtala ďalšiu otázku.

Pri pohľade do jeho očí, videl nádej, strach, ale aj dôveru. Znervózňoval ho jej váhavý hlas: „Bol si tam?“

Privolal ohnivú whisky, išiel do kuchyne pre dva poháre a potom nalial pohárik sebe a Echo. Kývol na ňu, aby sa napila whisky. Urobila tak, rozkašľala sa po jej teple a potom sa napil on zo svojho. Sadol si na svoje miesto, odstrčil tanier a odpovedal na jej otázku.

„Existovala šokujúca špekulácia o tzv. zábave Temného pána. Že si užíval spôsobovanie bolesti, že sa uchyľoval ku krutosti na svojich nasledovníkoch. Veľa z toho bolo zlé. Zábava bola len ďalším nástrojom Voldemorta, ktorú používal k zotročeniu jeho nasledovníkov. Nepopieram, že existujú ľudia, ktorí si naozaj užili tieto opovrhnutiahodné pohľady, ale mnohí nie. Pán zla vyžadoval absolútnu poslušnosť od svojich Smrťožrútov a podľa jeho názoru, najlepší spôsob ako to získať bolo to, že zbaví mužov a ženy ich stability, zvieracích inštinktov. Zábava bola začiatkom obradu, kedy Voldemort priviedol niekoho z vonkajšieho kruhu do jeho elitného a vnútorného kruhu. Takýchto situácií bolo málo.“

„Vydieranie?“ zašepkala Echo využívajúc muklovské slovo.

„V istom zmysle áno. Týmto spôsobom tiež zničil časť čarodejníkovej duše a Voldemort to používal na to, aby udržal Smrťožrútov na uzde.“

Echo vedela, že prekročila všetky hranice v tejto oblasti, do ktorej vstúpila, ale teraz sa už nemohla zastaviť. Pokiaľ musela pichať do Severusových starých rán, aby dostala odpovede, ktoré zúfalo potrebovala, potom by to urobila.

„A čo ty? Urobil...?“

Jeho tvár ostala kamenná, jeho oči boli tvrdé, stratené hlboko v bolestnej minulosti. Pochopil, čo chcela Echo, ale nebolo to jednoduché dať odpoveď. Musela to vedieť ako prvá.

„Voldemort nemá moc rozbiť to, čo už bolo rozbité.“ Zodvihol ruku, aby v tomto smere zastavil ďalšie otázky. Mal jej odpovede, jednoducho musela byť trpezlivá. „Niekedy som bol svedkom týchto zábav. Nebolo úniku pre obeťami zverstiev ako Smrťožrúta, napriek tomu sa mi často podarilo zasiahnuť a ukončiť veci... našťastie. Nebolo mi odpustené moje konanie. Bol som vhodne potrestaný samotným Voldemortom. Mnohokrát som bol blízko smrti, ale on používal jeden z mojich vlastných elixírov, aby ma vytrhol z rúk smrti a poslal ma späť k svetlu. Voldemort sa cítil istý, že vlastnil moju dušu. Môžem vás uistiť, že to nikdy neurobil.“

„Moji rodičia?“ spýtala sa, slzy ktoré sa jej tlačili do očí sa ju teraz snažili udusiť. „Boli jednými z nich... zábavkou?“

„To pochybujem. Tak ako boli Potterovci, tvoj otec bol považovaný za nepriateľa Voldemorta, keď odmietol prijatie. Skutočnosť, že Znamenie zla bolo vyčarované nad vašim domovom je pre mňa uistením. Zábava sa vždy organizovala v Riddle Manor. Keď Voldemort zaútočil na svojich nepriateľov, najradšej to robil osobne a tam, kde to zvyšovalo jeho vplyv na tých, ktorí našli... pozostatky.“ To boli časi, kedy som často nebol zavolaný, aby som sa stal svedkom po jeho boku.“

„Takže si tam nebol?“

Zhlboka si vzdychol. „Dúfam, že som nebol, ale aj keby som odomkol spomienky, ktorých sa zdráham, nemôžem si byť istý.“ Pozrel sa hore, zachytávajúc jej pohľad. Či už použila Legilimenciu alebo nie, na krátku chvíľu dovolil, aby sa škody z toho obdobia objavili v jeho očiach. Keď zažmurkal bolo to preč, schované ešte raz pod jeho kontrolu. „Ak si praješ, Echo, pozriem sa na tie spomienky.“

Echo videla jeho zahanbenie, ale tiež videla, že netrpel menej než jej rodičia. Aj keď boli preč a teraz v pokoji, Severus sa stále snaží nájsť zmierenie a pokoj. Prvýkrát pochopila, výkriky, ktoré niekedy počula prichádzať z jeho spálne, keď v noci spal. Tiež chápala divokú lásku temného čarodejnáka k jeho synovi. Harry bol nielen balzamom na jeho nepokojnú dušu, ale aj jeho záchrana. Harryho čistá láska k jeho otcovi, jeho nevinnosť, dala tomuto čarodejníkovi nádej.

Pokrútila hlavou. „Nebudem sa ťa na to pýtať. Severus. Teraz si uvedomujem, že nezáleží na tom, či si tam bol. Keď ten večer skončil, nebol to tvoj hlas, ktorý som počula, bol to syčiaci hlas Voldemorta kričiaci neodpustiteľnú kliatbu.“

Vyskočiac rýchlo na nohy, išla k nemu, pokľakla a vzala jeho ruku do dlaní. „Je mi ľúto, že som sa pýtala túto otázku, Severus.“

Usmial sa. Bol to úzky, unavený a krátky, ale bol to skutočný úsmev. Dotkol sa jej tváre svojou voľnou rukou. „Ak má medzi nami vládnuť dôvera, mala by si to vedieť.“ Potiahol ruku s nádejou, pričom sa postavil na nohy. „Pobozkal ju na ruku, ktoré teraz boli skrútené okolo jeho prstov.“ „Som si istý, že som predtým zacítil jablkový koláč?“

Echo rýchlo stiahla ruky so stiahnutým výrazom na tvári. „Ach nie! Myslím, že som ho zabudla vybrať z rúry!“

„Videl som, že si ho vybrala von,“ uškrnul sa.

Echo sa zľahka zasmiala. „Hmm, tak som to urobila. Dáte si kúsok, Severus?“

„Rád by som si dal.“ Severus mávnutím ruky odstránil riad, obdaroval Echo samoľúbym úsmevom.

„Koniec predvádzania,“ zasmiala sa, zamierila do kuchyne.


 

Harry sa prebudil zo svojho spánku o hodinu neskôr a vyšiel zo spálne s pocitom hladu. Severus mu naservíroval malé jedlo, sedel s ním pri stole kým jedol.

Mal si dnes dobrý deň, dieťa?“ spýtal sa.

Harry sa poriadne napil z mlieka a prikývol. Severus sa uškrnul a poklepal si po vlastnej hornej pere na znamenie, že jeho syn mal fúzy od mlieka. Malý chlapec sa zasmial a potom si utrel ústa obrúskom.

„Zistil som, ze testrály sú naozaj elegantné. Zabavili ste sa ty a pán Lupin, ocko?“

Severus sa uškrnul: „To sotva. Som si istý, že obaja vy sme radšej neriešili všetky tie papiere.“

„Bola to tvoja práca, aby si mu pomohol?“

„Vôbec nie. Avšak pán Lupin od nástupu do nového zamestnania v Rokforte od ďalšieho semestra bol tak zaneprázdený a pomáhal svojej tete, že sa už nemôže veľmi venovať príprave pre svoje triedy.“

„Ty si dobrý človek, ocko,“ usmial sa jeho syn a Severus, aj keď mal radosť z komplimentu, vnútorne sa zdesil. Dúfal, že sa takým nestáva, Merlin ho ochraňuj. zjemnel!“

Potom, čo Harry zjedol kúsok jablkového koláča, on a jeho otec išli do obývacej izby, kde si sadli na pohovku. Harry sa stočil pri otcovom boku, keď Severus privolal jednu z jeho najobľúbenejších rozprávkových kníh na dobrú noc, Kniha džungle od Rudyarda Kiplinga.

Vzhliadol od knihy, ktorú čítal, Echo rýchlo označila knihu záložkou a ticho ju zavrela, započúvala sa do čítania. Severusov hlboký zamatový hlas pretekal miestnosťou ako smotana do kávy, keď čítal:

„Toto je príbeh veľkom boji, ktorý viedol Rikki-tikki-tavi sám a sám v kúpeľni veľkého bungalovu vo výcvikovom tábore Segowlee. Snovač Darzí mu síce pomáhal a ondatra Čhačhúndra, ktorá sa nikdy neodváži vyjsť do stredu podlahy a stále sa drží pri stene, mu radila, ale boj viedol Rikki-tikki-taví sám“

„Bol mungo, srsť a chvost mal skôr ako mačka, ale hlavu a správanie celkom ako lasička. Oči a špičku neposedného ňufáku mal ružové, dokázal sa poškrabať, kde sa mu zachcelo, ktoroukoľvek labkou, prednou alebo zadnou, dokázal naježiť chvostík, až vyzeral ako kefka na fľaše a ako utekal cez vysokú trávu, vydával bojový pokrik: Rikki-tikki-tikki-čk!“

Harry robil, čo mohol, aby ostal hore počas celého príbehu Rikki-Tikki-taví, ale v polovici prieskumu munguskej záhrady, Harry začal zase zaspávať a prešiel do smiešneho malé sna, kde bol on statočný mungo, zachránil všetkých svojich priateľov pred zlým hadom s bieločervenými očami. Sen sa nezmenil na nočnú moru, ale prešiel do cesty, kde sa nachádzala Hagridova záhrada, letel na oblohe na metle a preniesol Harryho až do šírej krajiny, kde on a Hector bežali vo vysokej tráve, kým sa malý chlapec neprebudil na raňajky.

  

A/N: úryvok o Rikki-Tikki-taví je z Knihy džungle do Rudyarda Kiplinga. Neboli by ste radi, kedy vám ho Severus Snape čítal pred spaním? J

Vďaka všetkým, ktorí si obľúbili príbeh až po túto kapitolu.

Ak existujú nejakí maliari, tam vonku, ktorí by radi ilustrovali tento príbeh, urobte tak. Rada by som videla vašu predstavu.

29.03.2012 22:19:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one