Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Toto napínavé pokračovanie venujeme: keishatku, grid, ft, Lupine, Lune Snape...
Ďakujeme za vaše komentáre a veríme, že si túto nasledujúcu užijete.

Dobby a Biggi

A/N: Trochu dlhšia kapitola, ale nechcela som vám nechať len taký nervák. Varovanie: Nasleduje zneužitie, ale dúfam, že som to neurobila príliš grafické.


Echo položila chlebové cesto k horúcej peci, aby nakyslo, odfúkla si vlasy z očí a obzrela si neporiadok v kuchyni. Ticho sa zasmiala, konečne sa cítila oveľa lepšie po tom emočnom otrase, ktorý včera prežila. Vánok prúdiaci cez kuchyňu ju trochu ochladil a dráždil jej zmysly. Potrebovala prechádzku.

Vyzliekla si zásteru, zavesila ju na háčik na stene, a potom mávnutím ruky magicky upratala väčšinu neporiadku. Špinavý riad a varechy odlevitovala do drezu a použila umývacie kúzlo, aby ich umyla. Prešla ku peci a skontrolovala pomaly sa pečúce mäso a usúdila, že ho bude môcť vybrať, keď sa vráti z prechádzky.

Echo potom opustila kuchyňu a zadnými dverami vyšla von z chalupy a zamierila dolu k oceánu. Vyzula si topánky, kde sa tráva striedala s pieskom a po širokej pláži pokračovala ďalej bosá.

Kým kráčala a vychutnávala si ticho, Echo sa ponorila do spomienok na Severusa s jeho rukami ochranne ovinutými okolo nej, jeho provokatívne bozky a potom ten posledný. Usmiala sa a dúfala, že večerná prechádzka prinesie viac takých bozkov.

Kúzlo bolo vyslané v tichosti, takže ho nikdy nezačula. Echo sa zrútila do piesku, keď Znehybňujúce kúzlo vyplo všetky jej zmysly.


Harry si nemyslel, že na svete existuje niečo zábavnejšie a úžasnejšie ako lietanie na metle s jeho otcom. Severus použil kúzlo, ktoré ho bezpečne udrží na metle, ale aj tak, keď leteli, jeho otec mal okolo neho omotané ruky.

Bolo úžasné letieť tak vysoko a tak rýchlo nad ostrovom!

Severus cítil, že na svete neexistuje nič perfektnejšie ako výraz na tvári jeho syna, keď lietali po oblohe. Harry mal zodvihnutú hlavu, takže vietor drsne hladil jeho tvár a strapatil jeho dlhé čierne vlasy. Kúzlo odpudzovalo hmyz, aby do nich nenarážal, tak sa mohol Harry usmievať a smiať bez strachu, že by sa niečo nechcené vydalo na cestu dolu jeho hltanom.

Severus sa pozrel dolu na chalupu, ktorú si prenajal a vnútorne sa usmial nad myšlienkou na Echo pri varení, ktoré malý domček naplnilo rôznymi chutnými vôňami a teplom domova. Začínal hľadieť na koniec prázdnin s úzkosťou.

Na konci leta budú problémy s bývalým manželom Echo vyriešené a ona sa vráti späť do svojho života. Severus bude pravdepodobne učiť späť na Rokforte. Predstava tej zmluvy, čakajúcej na jeho podpis bola nevítaná. Potreboval sa rozhodnúť, čo urobiť, a to čo najskôr.

Harry sa smial, vytrhol svojho otca zo zamyslenia. "Tam je Hector!" ukázal dolu.

Severus sa zamračil, keď sa pozrel dolu na škvrnu zlatého retrievera na zadnom dvore. Hector sa nesprával ako domáci miláčik tešiaci sa na opätovné stretnutie s jeho chlapcom. Ten pes sa zdal zúfalý, že sa k nim nemôže dostať.

"Drž sa, Harry," varoval ho otec, cítil, že sa niečo deje. Harryho ruky zovreli metlu hneď za rukami jeho otca, práve keď Severus nasmeroval metlu ku zemi v ostrom klesaní.

Hneď, ako sa dotkli trávy na zadnom dvore, Hector k nim dobehol. Pes pišťal, nie celkom štekal a rozrušene skákal okolo.

"Harry, zostaň tu," prikázal Severus tónom, ktorý varoval pred tvrdým trestom, ak by neposlúchol.

Harry čakal, držal metlu jeho otca, kým Severus s pripraveným prútikom kráčal ku chalupe.

Zdalo sa to ako celé hodiny, než sa objavil jeho otec s temným výrazom plným obáv na tvári. Severus nehovoril ale mávnutím ruky ukázal synovi, aby išiel do domu. Keď vstúpil, bol prekvapený, keď videl profesora Lupina nervózne prechádzajúceho pred krbom.

"Harry, potrebujem, aby si poslúchal profesora Lupina. Tvoj dedko príde neskôr."

"Čo sa deje, oci?" opýtal sa Harry, keď pohľadom prechádzal medzi obomi čarodejníkmi.

Severus jemne odpovedal, položiac ruky na Harryho plecia. "Echo zmizla. Idem ju von pohľadať. Potrebujem, aby si bol môj odvážny malý chlapec a zostal tu, pre prípad, že by sa vrátila. Môžeš to pre mňa urobiť?"

Harry ostro prikývol. Remus Lupin sa v tej chvíli otočil a nemohol si nevšimnúť, ako ten malý chlapec začal používať Severusov charakteristický štýl. Vytlačil to z mysle, keď prehovoril k druhému mužovi.

"Som si istý, že Harry bude skvelý, Severus. Hneď keď sem dorazí Albus, pridám sa k tebe," vyhlásil vlkolak.

"Ďakujem, Remus." Jemne pohladil Harryho po hlave a vyrazil z chalupy smerom dolu na pláž.

Na chvíľku Remus hľadel za Severusom. Bolo to po prvý raz, čo si spomínal, že Majster elixírov použil jeho krstné meno bez náznaku sarkazmu. Ťahanie za rukáv ho prinútilo pozrieť sa dolu na ustarosteného malého chlapca.

"Prečítali by ste mi rozprávku, prosím, pán Lupin?"

Remus sa usmial. "Myslím, že to je veľmi dobrý nápad. Môžeš priniesť knihu, ktorú by si chcel, aby som ti prečítal?"

Harry prikývol a ponáhľal sa ku regálu, kde na spodnej poličke ležali jeho knihy. Jednu vybral, vrátil sa k Lupinovi, chytil čarodejníka za ruku a odviedol ho ku Severusovmu kreslu.

Remus čítal knihu jemným, upokojujúcim hlasom, ale Harry počúval iba napoly. Každých pár minút sa pozrel von oknom na pláž, kým už vôbec nevidel tmavú škvrnu, ktorá bola jeho otcom.


Echo sa prebrala v nepohodlnej paralýze. Zväzujúca kliatba? Bola jej zima a mokro, nebolo tam svetlo a strašne jej búšilo v hlave. Pokúsila sa pohnúť, ale bolo to nemožné. Mohla rozoznať, že podlahu pod ňou tvorí mokrý piesok a kamene. Echo premýšľala, či môže byť v jednej z tých malých jaskýň, ktoré lemovali brehy ostrova Solonus. Nervózne prehltla a dúfala, že nie je v tej jaskyni, kde spolu so Severusom zachránili Hectora. Keby sem prišiel príliv, zmietol by ju dolu do nedoziernej hĺbky jaskyne. Aj keď, najprv by sa utopila.

"Lumos." Slabé žlté svetlo sa mihotalo v temnote. Zavrčala, keď spoznala ten arogantný, umelo vypestovaný hlas. "Ahoj, žena."

"Oland! Čo robíš?" požadovala, kým jej zuby drkotali.

"Upratujem tvoj neporiadok, ako obvykle." Oland Childermass pristúpil bližšie, aby ho Echo mohla vidieť.

Echo zažmurkala proti svetlu z jeho prútika. Jeho kučeravé blond vlasy trochu narástli, ale inak sa vôbec nezmenil. Ako veľmi by sa mohol zmeniť len sa niekoľko týždňov, ty strelená čarodejnica, pomyslela si Echo.

Olandove črty boli dobre ohraničené, ako keby boli vytesané z alabastru. Aristokratické črty, povýšenosť, nadradenosť. Olandova tvár bola ten otvorený typ, dobre vyzerajúca, okúzľujúca a práve tá trieda, ktorá sa ženám páčila. Bola som hlúpa! V tieňoch, spôsobených slabým svetlom, jeho sebeckosť a arogancia boli hrubo zvýraznené.

"Aký neporiadok?" opýtala sa opatrne.

Tskol. "Povedal som ti, aby si opustila Solonus, nie? Ako obvykle, jednoducho si nemohla poslúchnuť jednoduchý príkaz, však? Ako to teraz vyzerá, všetko si mi tu zničila. Nechala si nevinné dievča, aby našlo rytiera v lesklom brnení, aby za ňu bojoval." Vysmieval sa jej s odporne sladkým úsmevom. Jeho výraz sa potom úplne vyprázdnil a jej telo sa inštinktívne vzoplo. Nemyslela si, že by ju udrel. Nikdy to neurobil

Oland udrel Echo tvrdo po tvári, roztrhol jej pery. Vykríkla, viac zo šoku z toho, čo urobil. Z rany jej tiekla krv a oči jej žiarili slzami.

"Ty sprostá krava!" zavrčal tak kruto, že jeho hlas ju teraz zasiahol. Ten hlas, ktorý dobre poznala. "Chcel som ťa nechať žiť, vedela si to? Ľúbil som ťa, Echo! Ale teraz vidím, že ty si ma nikdy neľúbila!"

Olandova ruka zanechala tmavý odtlačok na jej tvári, keď pokračoval vo svojom rozprávaní. "Ten, s ktorým žiješ," vyprskol a chvíľu sa prechádzal hore dolu. "Dala si mu syna! Nie mne! Ja som bol len zábavka, však? Kým si si vyriešila veci s tým Snapom? Ja som to ani nevedel, ale naše manželstvo bol podvod a ty si zabila moje deti!"

"Nezabila som ich!" kričala na neho.

"Ten Snape je Majster elixírov, žena!" vyprskol. "Dal ti jed, aby si potratila moje deti?"

"On neurobil vôbec nič a Harry nie je môj syn. O čom to hovor...?" Vykríkla, keď pocítila, ako jej Rezacia kliatba, ktorú na ňu Oland vrhol, rozrezala rameno.

"Nerob zo mňa blbca, žena. Vyzerá presne ako ty a jeho otec. Perfektný mix." Jeho tón sa zrazu zmenil na pokojný a konverzačný. "Ženy sú moja slabá stránka, ale ty si špeciálny prípad, láska moja. Nechám Snapa nažive, aby mohol oplakávať tvoje zmiznutie, ale nechám mu telo jeho syna, aby ho mohol pochovať. Malá láskavosť z mojej strany."

Hnev, ktorý v nej koloval, keď spomenul, že by ublížil Harrymu, jej dovolil čiastočne sa vyslobodiť zo Zväzujúcej kliatby. "Neopovažuj sa priblížiť k Harrymu!" vykríkla a pokúsila sa použiť kúzlo.

"Tak nie je tvoj, hm?" opýtal sa samoľúbo. "Znieš ako levica, chrániaca svoje mláďa. Keby si len bola odišla, ja by som mal, čo som chcel a ty by si žila. Nikdy by som sa nedozvedel o Snapovi a tvojom synovi." Postavil sa a dramaticky si povzdychol. "Ignorácia je blaženosť. Nanešťastie, keby nebolo tých tvojich zasahujúcich čarodejníkov, ktorí zmrazili všetky moje výhody na Solonuse, moja drahá žena, nikdy by som nevedel o Snapovi a Harrym. Mohla si mať šťastný koniec." Vykríkla, keď pocítila ďalšiu pálivú bolesť z jeho rezacej kliatby, ktorá ju zasiahla. "Teraz je už neskoro, keďže som si istý, že ma čoskoro budú hľadať, lebo som ignoroval ich predvolania."

Oland ju surovo postrčil nohou obutou v čižme, keď prechádzal okolo nej. "Ty si o tom predvolaní nevedela, však? Ja som Britský občan a subjekt patriaci pod ich zákony. Aurori pravdepodobne teraz prehľadávajú môj dom a obchod s knihami."

"Tak prečo strácaš čas so mnou, Oland," opýtala sa ostro.

"Ty si mi uškodila, zlatko, a to je niečo, čo ja netolerujem. Obzvlášť nie po tom, čo som ťa celé dva roky miloval." Ostrým pohybom namieril prútik na Echo a vyprskol: "Crucio!"

Oland sa usmial, keď Echo kričala. Jej výkriky patrili len jemu. Po tridsiatich sekundách ukončil Neodpustiteľnú kliatbu a uvoľnil ju zo Zväzujúcej kliatby. Nezáležalo na tom, že teraz mala byť voľná, nedokázala sa ani pohnúť.

"Teraz vidím, že som ti toho dovolil priveľa, Echo. Moja jemná povaha, predpokladám. Odpusť mi, že cítim potrebu napraviť tie časy, keď bola moja ruka k tebe príliš jemná." Znovu si kľakol a odhrnul Echo z tváre vlasy. Jeho prsty prešli po jej líci dolu jej krkom...

Echo vykríkla znovu, ale tento raz nie od bolesti.


Remus bol v kuchyni, pripravoval jedlo, ktoré uvarila Echo ešte doobeda. Doniesol tanier k Harrymu, ktorý sa usadil vo veľkom koženom kresle pred krbom. Remus nevedel, že toto je kreslo, ktoré Severus uprednostňoval. Vedľa kresla sedel verný zlatý retriever, Hector.

Harry sa pozrel na tanier a pokrútil hlavou. "Nie som hladný, pán Lupin."

"Harry, tvoj otec by mi nikdy neodpustil, keby som ťa poriadne nekŕmil, kým je preč. Prosím, zjedz aspoň niečo." Ponúkol mu Lupin tanier s jedlom znovu. "Nemusíš zjesť všetko."

Harry by to nerád priznal, ale to jedlo skvele voňalo. Vzal tanier a odhryzol si z toastu, ktorý bol prerezaný napoli po uhlopriečke, takže tvoril trojuholník. Odhryzol si iba kúsok, ale aj to stačilo na to, aby sa prebudil jeho hladný žalúdok. Toast rýchlo zmizol.

"Máme aj niečo na pitie, pán Lupin?" opýtal sa Harry, jeho hlas bol veľmi zdvorilý a tichý.

"Áno, počkaj. Oh, a Harry, môžeš ma volať Remus, ak chceš."

Harry chcel odpovedať, keď vzbĺkol oheň v krbe a Hop-šup sieť ožila. Albus vykročil z krbu a nasledoval ho šedivý starý bojovník, Divooký Moody.

Harry si nemohol pomôcť. Vykríkol! Ten muž s jeho dedkom bol hrozivý! Bol ohnutý, jedno oko mal čudné, zdalo sa, že sa hýbalo z vlastnej vôle a jazvy strašne zdeformovali jeho tvár. Hector začal na Moodyho vrčať.

"Ticho." Albusov hlas nebol zodvihnutý, ale bola v ňom pevnosť, ktorú dokonca aj Hector poslúchol. "Harry, dieťa moje, uisťujem ťa, že môj priateľ, Alastor Moody je veľmi úctyhodný muž." Harry zliezol z kresla a išiel objať svojho dedka. Vykukol spoza Albusovej brady na zjazveného čarodejníka a hanblivo zamával.

Moodyho divoké magické oko preskúmalo omladnutého Harryho Pottera. Mal dlhé čierne vlasy, ktoré boli takmer rovné, a nemal okuliare. Bol dosť malý, útly, ale vôbec nevyzeral podvýživne. Spomenul si na pubertiaka, ktorý vždy vyzeral ako vyhladovaný vták.

"Prišiel som pomôcť tvojmu... er... ockovi, Harry," zavrčal Moody s odfrknutím. Niekoľkokrát počul, ako mu Albus hovoril o tom, ako sa bývalý Smrťožrút zmenil.

"Leopardy nemenia svoje miesto a Smrťožrúti nemenia svoj odev, Albus. Nenahovoríš mi, že zo Snapa sa stal anjelik, teraz, keď je otcom." Šedivý bojovník na dôraz dupol drevenou nohou.

"Priateľ môj," pokarhal ho Albus, keď si spolu dávali čaj pred niekoľkými mesiacmi, po tom, čo sa rozšírili správy, že ex-Smrťožrút a špión pre Rád adoptoval omladnutého Hrdinu Čarodejníckeho sveta. "Ľudia sa menia. Ale, Severus je taký, akého som ho vždy poznal. Uzavretý muž, rezervovaný, ale s obrovskou schopnosťou súcitu. Nemohol by urobiť tú prácu pre nás, ktorú urobil, keby nemal láskavé srdce pre tých, ktorí ho potrebovali."

"A ty hovoríš, že Potter ho potreboval?"

"Všetci sme ho potrebovali, ale Harry a Severus sa potrebovali navzájom. Niekedy by si mal ísť a navštíviť ich, Alastor. Je to naozaj milé, vidieť tú lásku, ktorú majú jeden pre druhého."

Moody sa len znechutene uškrnul.

"Neviem, kde je," odpovedal Harry.

Remus poznamenal: "Išiel hľadať Echo Prosperovú. Zostala tu, odkedy ju Severus zachránil."

Moodyho odpoveďou bolo nezrozumiteľné zavrčanie. Albus odviedol Harryho späť do kresla a potom naznačil, aby sa Remus pridal k nemu a Moodymu v kuchyni. "O chvíľku sme späť, Harry. Prosím, zostaneš tu?" Albus jemne prešiel prstami po chlapcovych vlasoch.

"Zostanem," súhlasil a potom sledoval troch čarodejníkov odchádzať do kuchyne.

Ostrým mávnutím prútika a zvolaním: "Silencio!" Moody použil Umlčiavacie zaklínadlo.

"Čo sa deje?" opýtal sa Remus ustarostene.

Moody odpovedal otvorene: "Oland Childermass, lepšie známy ako Albert Rangoon, je vrah. Pamätáš si na tie články v Dennom prorokovi asi tak pred dvanástimi rokmi? O brutálnej vražde čarodejnice v Surrey, ktorú pripísali Smrťožrútom. Muklovia ju našli ako prví a v ich novinách sa písalo, že to bolo takmer také strašné ako sadista Jack Rozparovač spred niekoľkých sto rokov v Londýne."

Remus si spomenul. Videl tie muklovské noviny, ktoré panikárili o vyčíňaní sériového vraha typu Jack Rozparovač. Ale rozruch utíchol,  lebo nedošlo ku ďalším vraždám.

"Takže to predtým urobil on," vzdychol Remus.

"Viac než len raz," povedal Albus ustarostene. "Tá mladá žena, ktorú našli muklovia bola len prvá."

Moody šťavnato zanadával a potom povedal: "Pomáhal som Shackleboltovi prechádzať staré záznamy aurorov, keď slečna Prosperová podala svedectvo. Zdá sa, že niekoľko jej dôkazov zodvihlo zopár vlajok. Rangoon toto urobil štyrom ďalším čarodejniciam. Dvorí sa im, prehovorí ich aby mu prepísali majetok a potom ich zabije."

"Ale on nechal slečnu Prosperovú odísť, nie?" opýtal sa Remus nechápavo.

Moody mykol plecom. "Nechal. Tiež som bol prekvapený tým, že trval pri ich sobáši na Ceremónii puta. Rangoon vystúpil z jeho obvyklého osvedčeného pracovného postupu."

Albus pokrútil hlavou. "Len Childermass by nám mohol ozrejmiť jeho dôvody."

"Prečo si myslíte, že by mohol mať Echo?" vyzvedal Remus.

"Grécke odvetvie Gringottovcov zmrazilo jeho majetok hneď, keď som jej prípad predniesol pred Wizengamot. Vtedy sme to nevedeli, ale Childermass sa začal skrývať." Albus zťažka vzdychol. "Nepochybujem, že teraz má Echo."

"Aký mocný čarodejník je tento... Rangoon?" opýtal sa Remus.

"Vyzerá ako hlupák," zamrmlal, "ale je veľmi mocný."

"Bol Smrťožrútom?"

Moody chvíľu hľadel na Remusa. "Možno, ale nevieme to. Každopádne, dosť bolo rečí. Ty ideš so mnou, Lupin. Snape netuší, do čoho ide a mohol by nás potrebovať." Ukončil Umlčiavacie zaklínadlo a všetci traja čarodejníci vyšli z kuchyne.

Albus prehovoril k zvedavému malému chlapcovi: "Harry, ja tu zostanem s tebou, kým Remus a Alastor pôjdu pomôcť tvojmu otcovi."

"Je ocko v poriadku?" opýtal sa, hlas sa mu triasol obavami.

"O to sa postaráme, chlapče," zavrčal Moody.

"Bude v poriadku, Harry. Ja viem, že je ťažké čakať, ale privedieme Severusa a slečnu Prosperovú späť tak rýchlo, ako to len bude možné," uistil ho Remus.

"Ohhhkej." Po tom, ako sledoval dvoch čarodejníkov odchádzať zadnými dverami z chalupy, Harry opustil kreslo svojho otca a odišiel do svojej izby. Práve keď si Albus pomyslel, že by bol dobrý nápad ísť za dieťaťom, Harry vyšiel von a niesol svojho plyšového draka.

Albus sa usmial, v jeho modrých očiach sa mierne iskrilo a posadil sa na gauč. Harry sa hneď vyšplhal k nemu a schúlil sa po boku staršieho muža s drakom privinutým ku hrudi. Hector vstal z dlážky, otriasol sa a vyskočil na druhý koniec gauča.

Albus privolal jednu z Harryho knižiek na dobrú noc a začal z nej čítať.


Severus bol špiónom dlhšie než študentom. Jeho lekcie skrývania, tichej chôdze, schopnosť stať sa súčasťou tieňov začali, keď nebol starší než Harry. Počas tých rokov sa naučil, ako čítať znaky, ktré by mnohí čarodejníci, vrátane Aurorov mohli ľahko prehliadnuť. Niektoré z jeho zručností boli upravené na učenie a to mu zaručilo reputáciu a všetci si mysleli, že je všetko možné od ducha až po upíra.

Poznal spôsoby, muklovské aj čarodejnícke, ako sledovať ľudí. Bolo pre neho ľahké, sledovať veľmi slabé stopy Echo od chalupy ku pláži. Nebolo vidieť žiadne odtlačky v mokrom piesku, ale mohol sledovať jej magický podpis. Ten bol tiež slabý a práve, keď si bol istý, že stratil tušenie stopy mladej čarodejnice, našiel malý kameň s dvomi kvapkami kri.

Severus veľmi opatrne zozbieral krv. Jednu kvapku umiestnil do malej prázdnej fľaštičky, ktorú mal v skrytom vrecku, druhú dal na koniec svojho prútika. S tou krvou bol schopný použiť Mágiu Krvi, aby Echo vystopoval. Bolo to neporovnateľne presnejšie, než metódy, ktoré použil doteraz. Majster elixírov netušil, že jeho sledovali veľmi podobným typom mágie.


"Vy ste si schovávali jeho krv?" Remus bol znechutený malou fľaškou plnou uschnutej krvi, ktorú držal Moody.

Moody ľahostajne mykol plecom. "Lupin. Aurori berú vzorky krvi, vlasov a kože od všetkých väzňov. Jednoducho som sa tých Snapovych nikdy nezbavil." Potom výhražne zazrel na Lupina. "Okrem toho, radšej by si sa motal po okolí naslepo, kým by nás osvietilo šťastie a narazili by sme rovno do neho? Teraz môže byť dobrým čarodejníkom, ale aj tak by som nechcel Snapa prekvapiť." Zavrčal, keď ho prútik ťahal na juh. "Už som stratil dosť kusov tela, nepotrebujem stratiť ďalšie."


Echo sa nestarala, že cítila bolesť po Cruciate v každej bunke, bude bojovať zubami nechtami. Nezáležalo jej na tom, či ju udrie, prekľaje alebo doreže. Echo nedovolí Olandovi opustiť túto jaskyňu, aby išiel po Harrym! Našla chvíľku na pohyb, použila Odpudzujúce kúzlo, ktoré Olanda odhodilo. Pobúrene sa pokúsil okamžite vstať, ale šmykol sa na nerovnej, mokrej, pieskom pokrytej podlahe jaskyne. Echo sa pokúsila o kúzlo znovu, ale po druhý raz ju pohltila bolesť z Cruciatu.

Oland ťažko dýchal, so šialeným úsmevom na jeho perfektnej tvári hľadel na Echo, zvíjajúcu sa a trasúcu sa od bolesti po kliatbe. "Žiadny prútik. Dobrá šou, žena. Na to som zabudol. Ale ľahká pomoc." Použitím prútika jej odtiahol ruky od tela a lanom jej zviazal zápästia.

"Oland... prosím..." vydýchla.

Usmial sa. Echo pri tom zamrzli vnútornosti. Nie pre to, že by to bol škaredý úsmev, ale preto že bol jemný... sladký. Ten úsmev, do ktorého sa zamilovala. "Teraz je tu moja plachá a poslušná žena. Pros, koľko chceš, zlatko, ja sa chcem najprv pobaviť." Prudko mávol prútikom a ona vykríkla, keď sa jej na predlaktí otvorila rezná rana.


Krv Echo na Severusovom prútiku ho viedla na juh od pláže, ďalej do vnútrozemia. Takmer si nevšimol vchod do jaskyne, lebo bol skrytý za balvanmi. Bolo tam ale dosť miesta na to, aby sa prešmykol pomedzi balvany... a potom sa stretol s odporom.

Zanadával a vycúval. Niekoľko Vybuchujúcich kliatob sa postaralo o balvany blokujúce vchod, čo mu dovolilo, aby urobil čo mohol, aby zničil zábrany.

Po pol hodine si Severus vyzliekol plášť a utrel si pot z čela. Zábrany, ktoré tam boli, boli tak komplikované a tak navrstvené, ako niečo, čo by vytvoril on sám.

"Snape!"

Severus sa otočil za známym, chrapľavým hlasom, ktorý skríkol jeho meno po druhý raz. "Moody! Lupin, čo tu robíte? Je Harry...?"

"Albus je s Harrym, Severus," odpovedal Lupin. "Prišli sme ti pomôcť."

Severus počúval, kým Moody rýchlo informoval o tom, čo zistili o Olandovi Childermassovi, tiež známom ako Albert Rangoon. Tak silno zatínal zuby, až ho rozbolela hlava.

"Sériový vrah," zavrčal Severus nakoniec. "Echo je vo vnútri," ukázal ostro, "so sériovým vrahom?"

"Je v pasci, Snape," uškrnul sa Moody. Nebol to príjemný výraz na jeho zjazvenej tvári. "Môžeme tu len sedieť..."

"Kým on ju mučí!" Severus mal pokrk tých poondiatych zábran. Posunul sa niekoľko stôp ďalej od vchodu, odstúpil a bez použitia prútika zasiahol špinu a kamene silnou Vybuchujúcou kliatbou, ktorá vybúrala obrovskú dieru rovno do jaskyne.

Moody šťavnato nadával, keď sa vyhýbal letiacim troskám. Remus skríkol na nahnevaného čarodejníka. "Severus!" Vedel, že sa ten muž na neho môže naštvať, ale emócie potláčali jeho zmysly. Remus schmatol Severusa za ruku s prútikom a tmavovlasý čarodejník sa pokúsil trhnutím si ju vyslobodiť.

"Si silnejší, než vyzeráš," Severus zazrel na vlkolaka prižmúrenými očami. "Teraz daj dolu tú ruku z môjho ramena."

Remus ho nepustil. "Uvedomuješ si, Severus, že si práve Childermassovi ohlásil svoju prítomnosť. A tiež keby bola slečna Prosperová na druhej strane tej steny, bol by si ju zabil." Pri ďalšom Severusovom trhnutí ho Remus pustil.

Severus naštvane hľadel do temnej hĺbky v diere, ktorú vybúral a snažil sa potlačiť emócie, ktoré mu unikli. Kútikom oka videl Moodyho charakteristické ostré mávanie prútikom. Dovolil si, aby to odviedlo jeho pozornosť, čo mu dalo príležitosť ktorú potreboval, aby dostal svoj hnev pod kontrolu.

"Čo robíte, Moody?" opýtal sa Severus. "Práve som sa dostal cez tri vrstvy zábran a vy ich znovu staviate?"

"Nie tak celkom, chlapče," zachechtal sa Moody a predniesol ďalšiu komplikovanú frázu v latinčine. "Trik, ktorý som sa naučil od môjho starého učiteľa. Nemôžem ho používať veľmi často, lebo väčšinou je veľa ciest na únik, ale tento darebák sa zavrel v jaskyni. Pochybujem, že má inú cestu von."

"Môže sa odmiestniť," poukázal Remus.

"Tomu práve zabraňujem. Tak nejak. Môže sa pokúsiť odmiestniť, ale mohol by skončiť roztrúsený po celom svete." Znovu sa zasmial, trochu šialene. Remus a Severus sa ostražito pozreli jeden na druhého. "Do jaskyne, chlapci, aby som to mohol dokončiť." Moody zaviedol dvoch mladších čarodejníkov cez dieru, ktorú Severus vybúral a potom predniesol ďalšiu komplikovanú ochrannú frázu. Vzniklo nechutné trblietanie, ktoré iskrilo zlatou farbou a po chvíli zmizlo. "Nehýbte sa," upozornil ex-auror. Zlaté iskrenie zrazu vyzeralo, ako keby vybuchlo z ochrán, ktoré Moody vyčaroval a rýchlo sa šírilo ako tisíce mravcov po stenách, strope a podlahe jaskyne. Ako pretrvávajúci vnem na sietnici ešte chvíľu blikalo a potom zostali v tme.

"Lumos," povedal Remus, vyčaroval slabé svetlo na ich skupinu.

"Čo ste urobili, Moody?" požadoval Severus.

"Obrátil som jeho zábrany, ale pridal som jednu vlastnú. Predstav si to ako rybársku sieť. Ale nie je spoľahlivá. Pri najlepšom mu podrazí nohy. Len sa nepokúšaj použiť ďalšiu Vybuchujúcu kliatbu. Mohla by nás vyhodiť do vzduchu."

"Úžasné," zavrčal Severus jedovato. Hrozný výkrik vytrhol čarodejníkov z ďalšieho rozhovoru a bežali smerom k utrpeniu.


Explózia Vybuchujúcej kliatby Severusa Snapa zrazila Olanda Childermassa z nôh. Spadol na ostrý kus kameňa, trčiaceho z nerovnej podlahy jaskyne a odkotúťal sa príliš blízko k Echo. Ruky mala stále zviazané a oslabené stratou krvi, ale aj tak nazbierala dosť síl, aby svoje zviazané ruky zodvihla nad Olandovu hlavu. Nanešťastie sa uhol úderu, ale ten tvrdo dopadol na jeho krk. Uzol na lane zasiahol jeho citlivý nerv a spôsobil mu väčšiu dezorientáciu a žlč mu vystúpila do krku.

Oland vykopol nohou obutou v čižme. Usmial sa, keď počul zvuk lámajúcej sa kosti.

"Vzdaj... sa, Oland," vydýchla Echo. Slzy sa jej liali z očí. Nebola si istá, čo sa zlomilo. Bola to len ďalšia bolesť, ktorá sa pridala k tej, ktorá v nej už pulzovala. "Oni vedia... že si tu."

"Všetko sa musí skončiť, drahá Echo. Ale nikdy som si nemyslel, že to budeš ty, kto ma podrazí." Postavil sa na nohy. "Crucio!" Obchádzal okolo zvíjajúcej sa ženy a potom ukončil kliatbu. "S tebou som zostal dlhšie, než zo všetkými ostatnými, žena. Vedela si to?" Dotkol sa jej ramena koncom prútika. "Nebola si naozaj pekná... stále nie si, ale vieš, čo si mala?"

Oland podišiel bližšie a zabodol prútik Echo pod bradu. "Vieš. To?" Trasúc sa od bolesti, od zimy a od vlhkosti Echo pevne pokrútila hlavou. Skrčila sa, keď sa usmial. Oči mu žiarili, keď sa nahol ešte bližšie. "Ty si bola jediná, Echo, moja žena, ktorá ma skutočne milovala. Chcel som si ťa nechať. Preto som sa rozhodol pre Ceremóniu puta. Pamätám si každý pohľad, ktorý si mi venovala... každý bozk." Olandov hlas prišiel na hranu, ktorá bola ostrá od bolesti. "Vieš vôbec, ako veľmi to bolelo... stále bolí... že som musel zlomiť naše prekliate puto?" Kričal jej do tváre. "Prinútila si ma, zaľúbiť sa do teba!"

Oland mávol nad Echo prútikom s ďalšou Rezacou kliatbou a ona vykríkla. "Nebolelo ťa to, však?" Teraz na ňu vrhol Cruciatus.

"EXPELLIARMUS!" Remus a Severus použili kúzlo naraz. Oland odletel dozadu. Remus zachytil prútik odzbrojeného čarodejníka, ale Severus vyrazil vpred, stále vrhal kúzla.

Olandova pekná tvár bola teraz len samá strašná hrča, jeho vnútornosti sa búrili pod vplyvom Zvracanie vyvolávajúceho kúzla, ktoré mu dvíhalo žalúdok a Severusovo posledné kúzlo bolo jeho vlastné Rezacie kúzlo, Sectumsempra. Majster elixírov rezal kruto, vylieval si hnev, ale jeho mierenie bolo presné. Nech boli tie strašné rany akokoľvek devastujúce, spôsobia len pozvoľnú stratu krvi, nie okamžitú smrť.

"Si pripravený zomrieť, Childermass!" vyprskol Severus. Neuvedomil si auru iskrivej červenej mágie, ktorá obklopila jeho a Echo.

Remus chcel zasiahnuť, ale Moody chytil mladšieho muža za rukáv. Jeho chrapľavý hlas zasyčal: "On má právo, chlapče."

Remus sa vydesene pozrel na starého bojovníka: "To je vražda!"

Moodyho zdravé oko temne zazeralo: "Nie po tom, čo ten špinavec urobil. Toto je Stará mágia, chlapče, tak nezasahuj." Pritiahol Remusa bližšie. "Môžeš to vidieť, chlapče. Uplatnil si právo."

Remus sa znovu otočil, aby si prezrel Severusa Snapa. Tmavovlasý čarodejník stál pripravený udeliť ranu z milosti. Jeho prútik mieril na padlého čarodejníka. Magická žiara sa stlmila na jemné osvetlenie, ktoré žiarilo okolo oboch, čarodejnice aj nahnevaného Majstra elixírov.

Severus nemohol počuť Lupina ani Moodyho, ale vedel, čo sa stalo. Uplatnil si nárok na Echo, ako jej Protektor. Nevyhlásil to nahlas, ale Stará mágia to v ňom zaznamenala a teraz z neho vyžarovala ako signálny oheň. Nemal problém ukončiť život tejto zlej príšery, ale nechcel to urobiť pred Echo.

Držiac prútik namierený na tú špinu pred sebou, otočil sa len kúsok, aby videl Lupina prechádzať k Echo. Žiarlivosť, podporená Starou mágiou, ktorá prúdila cez neho, ho takmer prinútila obrátiť prútik proti Lupinovi. Potlačil ten pocit, kontroloval ho. Vedel, že Lupin ju chce len ošetriť.

Echo videla Lupina prichádzať ku nej a odtiahla sa. "Nie. Vy nie," vydýchla a posunula sa toľko, koľko mohla, aby videla Severusa. Pozeral sa na ňu a v jeho očiach, tak tmavých a hlbokých, mohla vidieť jeho obavy a otázku.

"Se...Sev...rus. O-on povedal... boli-boli ďalšie. Čo...?" stálo to všetku jej silu, aby sa to opýtala a spadla dozadu, Lupin ju zachytil.

Ale bol to Moody, kto odpovedal na jej otázku a nešetril podrobnosťami. Potom upozornil: "Stará mágia má prednosť pred čarodejníckym právom. Snape nepôjde do Azkabanu, ale musíte si byť istá. Snape má právo, ale Stará mágia či nie, Rangoonova budúcnosť je aj tak krátka."

Echo sa odtiahla od Lupina a natiahla svoje zviazané zápästia k Severusovi. Pokrútila hlavou.

Severus sa nepozrel späť na Olanda Childermassa, ktorý sa ochabnuto zviezol na podlahu jaskyne. Prešiel ku Echo a rozviazal jej ruky. Potom zodvihol čarodejnicu do náručia.

"Moody? Vaše zábrany?" opýtal sa Severus ostro.

Ozvalo sa prasknutie, ako keby im praskli bubienky pri vysokej nadmorskej výške. "Je bezpečné odmiestniť sa, Snape." Moody švihol prútikom k Childermassovi. "Stupefy!" Starý ex-Auror sa uškrnul na znehybneného Olanda Childermassa. Nebol to pekný úškrn.

15.04.2012 16:00:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one