Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Prinášame vám pokračovanie tejto poviedky, kde Severus prejde šokom, kapitola patrí medzi jednu z najdlhších a preto si ju užite. Venujeme ju Keishatku a Lupine za ich vernosť a pravidelné komentovanie.

Dobby a Biggi

Echo sa takmer zotavila z utrpenia v rukách Olanda, ale ešte mávala občas zvláštne sny, alebo nočné mory. Elixír na úľavu po Cruciate sa vysporiadal s následkami Neodpustiteľnej kliatby a Masť na redukciu jaziev minimalizovala väčšinu jej jaziev. Jediná jazva, ktorá nemohla byť úplne odstránená, bola tá najdevastujúcejšia, od jej kľúčnej kosti po pupok.

Na jej olivovej pleti to bola bledšia čiara, ktorá bola z väčšej časti skrytá pod blúzkou. Často nosila voľné blúzky s trochu odvážnejším výstrihom. Teraz zmenila tie blúzky tak, aby mohla ľahko zakryť jej jazvu. Severus jej povedal, že nemá pocit, že by tá jazva poznačila jej krásu, ani trochu. Určite nie v jeho očiach. Echo bola polichotená, ale aj ona musela priznať, že sa nedokáže dívať na tú jazvu bez pocitu úzkosti. Možno, niekedy bude schopná hľadieť na ňu inak.

Napriek jazvám, viditeľným aj neviditeľným, prístup Echo bol opäť v poriadku a tešila sa, že dnes stretne všetkých Harryho priateľov.

Echo mala oblečené dlhé letné šaty z chladnej bavlny tmavej červenohnedej farby. Na páse ich mala voľne previazané strieborným opaskom z lastúr. Vlasy mala voľne zviazané stuhou a prehodené cez pravé rameno, aby zakryla vrchnú časť dlhej jazvy. Tiež mala cez ramená prehodenú ľahkú čipkovanú šálu, ktorá ladila s jej šatami.

Keď bola hotová, zamierila k Severusovej spálni, kde pomáhal svojmu synovi s obliekaním, keď sa takmer zrazila s obrovskou hnedou sovou.


"Nehýb sa, Harry, lebo ti ten hrebeň zostane vo vlasoch celý deň!" vyprskol Severus.

Harry stál na stoličke pred zrkadlom v otcovej kúpeľni. Mal oblečený svoj obľúbený habit, aby vyzeral ako jeho otec. Snažil sa nezavrtieť, keď hrebeň našiel ďalší uzlík v jeho vlasoch.

"Zdá sa, že sa ti vyrovnali vlasy," zamyslel sa Snape. "Ale aj tak tu máš uzlíky."

Harry sa uškrnul na odraz v zrkadle. "Oci, keby som mal tvoj nos, vyzeral by som ako ty."

"Myslíš?" Pozrel sa do zrkadla a zrazu mal pocit, ako by ho preskočila smrť. Rýchle zaklopanie na dvere ten pocit odohnalo.

"Severus! Máš tu list!" zavolala Echo cez zatvorené dvere do spálne.

"Tak poď dolu," Severus zodvihol Harryho pod pazuchami a zložil ho na zem. "Zober Hectora a Echo na dlhú prechádzku po pláži, dobre? Ale pokús sa a zostaň čistý."

"Áno, ocko!"

Severus otvoril dvere do spálne, dovolil Harrymu vybehnúť pomedzi oboch dospelých. Echo sa usmiala a podala mu zvitok pergamenu. "Špeciálna sovia zásielka."

"Ďakujem, Echo." Keď zbadal striebornú pečať, zovrelo mu žalúdok a mal pocit, že mu spadol až pod nohy. "Echo," povedal zvláštne neprirodzeným hlasom, "Zobrala by si Hectora a Harryho na prechádzku po pláži?"

"Samozrejme." Chcela natiahnuť ruku k jeho ramenu, keď pocítila výstrahu od Starej mágie. Severus bol v poriadku, ale ktokoľvek poslal ten list, ho znepokojil až tak, že s ním chcel byť sám. "Harry?" obzrela sa za chlapcom, Severusovi venovala krátky pohľad, keď sa vrátil do svojej spálne.

"Tu som! Mám Hectora." Hector štekal a Harry sa chechtal.

Keď Echo a Harry prešli do obývačky, Severus veľmi jemne zatvoril dvere na svojej spálni.


Severus ledva udržal rozvahu, keď videl tú pečať na zvitku. Stálo to kačdú štipku kontroly, aby sa nezosypal. Pečať, ľalia v kotlíku, vytvorili spolu Lily a Severus počas druhého spoločného leta. Chceli svoj vlastný unikátny erb; na deň ich svadby.

Nepamätám si, kedy som mal naposledy tak nevinné sny.

Prešiel ku svojej stoličke a potom roztrasenými rukami zlomil pečať a otvoril list. Keď čítal tie slová, počul Lilyin hlas z minulosti.

Severus,

November 1979

Práve si opustil moju posteľ... pre to monštrum... a zajtra sa vydávam za Jamesa. Mala by som sa cítiť ako zúfalá žena, ale necítim sa tak. Jediné čo ľutujem je, že je toho veľa, čo som ti chcela povedať, mala povedať, ale nemohla som ti povedať ani slovo, aby som nevystavila tvoj život nebezpečenstvu.

Nenávidím to.

James je zlatý, milý muž a urobí čo bude v jeho silách, aby ma udržal v bezpečí a aby sa o mňa dobre postaral, ale ja ho nechcem. Predpokladám, že po dnešnom večeri vieš, že chcem teba, a aj keď sme toho veľa nepovedali, stále dúfam, že som nepodpísala tvoj rozsudok smrti tomu šialencovi.

Chcem, aby som ti jedného dňa mohla povedať, že ťa milujem. Možno ma najprv budeš považovať za sebeckú, ale myslím, že ťa poznám dosť dobre a odpustíš mi môj hlúpy popud. Časom. O 9 mesiacov porodím tvoje dieťa. Prosím, nehnevaj sa na mňa za ten trik. Urobila som to naschvál, lebo sa veľmi bojím, že toto je jediný spôsob, ako mať pri sebe časť z teba. Aj keď stále plačem pre tvoj náhly odchod, som šťastná. Veľmi šťastná.

Tento list budem písať ako denník, tak keď niekedy nebude dávať zmysel, dúfam, že budem sedieť vedľa teba a vysvetlím ti to. Ak nie, dúfam, že na to prídeš sám.

2. August 1980

Oh Severus! On je tak nádherný! Neznášam to, čo idem urobiť. Ale musím to urobiť. James si musí myslieť, že Harry je jeho. Začarovala som Harryho portrét, ako vyzerá naozaj, do papiera. Len prilož koniec tvojho prútika k zadnej strane tohto pergamenu a vyslov jeho meno. Nikdy som nevidela dokonalejšie dieťa. Bol by si šťastný, keby si vedel, že má môj nos s náznakom dôstojnej klenby toho tvojho. Je okrúhlučký a jemný, ale jedného dňa bude vyzerať tak očarujúco, ako jeho otec.

Severus vytiahol prútik, otočil prvú stranu pergamenu, priložil k nej prútik a jemne vyslovil: "Harry."

Pergamen sa zatrblietal a objavila sa na ňom fotka bábätka Harryho. Ani kúsok z neho nevyzeral ako James. Bábätko Harry spalo, ale zrazu sa zobudilo, zazívalo, otvorilo tie nádherné oči a natiahlo k nemu drobnú rúčku.

"Oh, Lily..." Na moment, Severus odohnal tú predstavu, zložil list na polovicu a zatvoril oči.

Cítil, ako keby mu malo srdce vyletieť z hrude nad poznaním, že Harry je jeho a Lilyn a vždy bol, ale súčasne sa cítil, ako keby sa mal rozplakať aj kričať od hnevu naraz. Keby o tomto vedel skôr, jeho dieťa by nikdy nebolo s Dursleyovcami. Jeho dieťa by bolo s ním, šťastné, v bezpečí. Harryho pár rokov na Rokforte by určite bolo oveľa kontrolovanejších. Nebolo by žiadne dobrodružstvá s Chlpáčikom alebo trolmi alebo tajomnou komnatou.

Nikdy by som môjmu synovi nedovolil zúčastniť sa toho prekliateho turnaja!

"Lily, mohla si mi to povedať. Urobil by som všetko pre teba a Harryho," zašepkal.

Pokračoval v čítaní listu.

Vyvinula som Kúzlo začarenia. Zakryje Harryho skutočný výzor takmer až do jeho sedemnástych narodenín. Dúfam, že ti o Harrym budem môcť povedať skôr.

December, Vianoce

Môj krásny Harry netuší, ako ma bolí srdce. Profesor Dumbledore povedal Jamesovi a mne, ako sa o teba bojí. Povedal, že si mal podať Rádu hlásenie už pred tromi dňami, ale nič o tebe nepočul. Je zúfalý. Nikdy som nevedela, že Albus k tebe niečo cíti. Navonok vždy vyzerá, no veď vieš, aký je. Sirius to nazýva jeho 'Výzor po citrónovom cukríku'. Minerva mi povedala, že má problém so spaním a niekoľkokrát stratil nervy. Nedovolil učiteľom obvyklú oslavu Vianoc a prakticky je zalezený vo svojej pracovni.

Ja na tom nie som lepšie, aby som povedala pravdu. Povedala som Jamesovi, že plačem kvôli tým strateným a zraneným. Vieš o Frankovi a Alice? Ich sladký malý Neville pravdepodobne nebude nikdy vedieť, akí vitálni a úžasní boli jeho rodičia. Cítim sa tak sebecky, lebo sa obávam, že sa nikdy nedozvieš o svojom synovi a Harry nikdy nespozná svojho úžasného otca.

Po prvý raz nenávidím to hlúpe kúzlo, ktoré som použila na tvojho syna. Veľmi by som ťa chcela vidieť v ňom, len aby to zahnalo obavy v mojom srdci.

Kde si? Zistil ten odporný šialenec, čím si?

Prisahám, že by som dokázala zabiť Jamesa a Siriusa za tie odporné veci, čo o tebe hovoria. Ja viem, že Sirius nepozná pravdu, ale James áno a z toho, že sa pripája k Siriusovi v tom detskom zhadzovaní mi je zle.

Vianoce boli mizerné.

Prosím, buď v poriadku, láska moja!

Január 1981

Znovu plačem! Si v bezpečí! Želám si, aby som ťa mohla ísť navštíviť, ale Albus to zakázal. James bol nezvyčajne tichý, keď nás navštívil starý riaditeľ a povedal nám o tvojich zraneniach. Keď Dumbledore povedal, že si sa vrátil s informáciou, ktorá ohrozuje naše životy, James po prvý raz neodporoval.

Profesor Dumbledore nám pomáha ukryť sa. Nebojím sa o seba, ale o teba, Harryho a áno, aj o Jamesa. Ale Harry je ten, na koho musím myslieť. Budem ho chrániť, Severus. Nech sa stane čokoľvek, postarám sa o to, aby tvoj syn prežil. To ti sľubujem.

Júl 1981

Harry má dnes prvé narodeniny a ty si ho mohol vidieť. Želám si, aby som ti mohla vtedy povedať, že držíš svojho syna, láska moja. Bol si taký stuhnutý a ja som videla tú bolesť v tvojich očiach... bola to zrada? Neodsudzujem ťa za to. Viem, že si videl, že sa James zmenil odkedy bol tým puberťákom, ale nikdy nebudem čakať, že ho budeš akceptovať. Ale prosím, vedz, že on je dobrý otec. Pracuje veľmi tvrdo na tom, aby udržal Harryho a mňa v bezpečí, aj keď vie, že ho neľúbim tak, ako by si to želal. Áno, myslím, že James vie, čo k tebe cítim, ale nič mi nepovedal. Nikdy so mnou nezaobchádzal hrubo a ľúbi Harryho.

Október 1981

Som vystrašená, Severus. Harry neprestáva plakať. Som pripravená vzdať sa všetkého, aby som udržala Harryho nažive, ale aj tak ma to desí.

Neľutujem, že som ti klamala o tom Antikoncepčnom kúzle, Severus. Okrem lásky k tebe, Harry je najjasnejšou hviezdou v mojom živote. Pravdepodobne bude už mladý muž, keď konečne spoznáš svojho syna, ale opatruj ho s láskou, prosím. Povedz mu, že som ťa nikdy nenenávidela za to, čo si robil pre Rád. Len ty si mal guráž urobiť to, čo nemohol nikto iný. Moje srdce patrí navždy tebe, Severus.

Prosím, odpusť mi.

Lily

Severus stratil pojem o čase, keď sa zohol nad list a zložil hlavu do dlaní. Jeho tiché slzy boli pre Lilyno tajomstvo, lebo v tom bola sama a nikdy sa necítila dosť bezpečne na to, aby mu povedala pravdu a jeho slzy boli pre život, ktorý malo jeho dieťa v krutých rukách Petunie Dursleyovej.

Zdalo sa, že prešli celé hodiny, keď pocítil malú ruku, ako mu zotiera z líc slzy.

"Ocko?" Harryho hlas bol ustaraný a vystrašený. Nikdy predtým nevidel svojho otca plakať. Bol príliš silný na to aby plakal ako dieťa.

Severus vzal svoje dieťa – svojho syna s Lily!- na ruky a pevne ho objal.

"Oo-cii! Tlačíš... moc... silno! Aauu!"

Severus ho okamžite pustil, ale hneď vzal jemne Harryho líca do svojich dlaní. Hľadel dieťatu do tváre a potom pokrútil hlavou.

"Ako som to mohol nevidieť? To preto už nepotrebuješ okuliare. To preto už nemáš také strapaté neposlušné vlasy." Prešiel úzkym prstom po Harryho takmer rovnom nose, až na malý hrbolček, ktorý len zvýrazňoval jeho hranaté črty.

"Ten list ťa rozplakal, ocko?" opýtal sa jeho syn opatrne.

Severus sa zhlboka nadýchol. "Ten list poslala tvoja mama len pár dní predtým, ako ju zabili. Sľubujem, že ti vysvetlím, čo napísala, ale toto nie je správny čas, lebo čoskoro prídu tvoji hostia."

"Okej," usmial sa Harry. To dieťa chcelo vedieť, čo napísala jeho mama, už len preto, že to bolo niečo od jeho mamy. Ale ocko bol kvôli tomu smutný, takže jeho prvotná starosť bola, aby bol ocko v poriadku. "Si v poriadku, však?"

"Iste, som. Teraz choď von na predný dvor a opýtaj sa dedka, či by mohol prísť za mnou do obývačky?"

Harry sa vyšmykol z otcovho voľného zovretia a vybehol na predný dvor. Severus ho pomaly nasledoval do obývačky. Chvíľu sledoval svojho syna - môj syn!- cez okno a bol zaskočený, keď prehovorila Echo.

"Neboli to zlé správy, však?" opýtal sa.

Na moment sa Severus zamračil nad tým holým rušením jeho záležitostí. Vidiac jeho výraz, Echo sa chcela ospravedlniť, keď čarodejník pokrútil hlavou.

"Neboli to zlé správy. Nečakané, to áno, ale nie zlé. Ale najprv potrebujem hovoriť s Albusom, než poviem niečo viac."

"Rozumiem, Severus." Tentoraz natiahla k nemu ruku a on ju v polovici zachytil a vzal do svojej.

"Je všetko v poriadku, môj chlapče?" opýtal sa Albus, keď vstúpil dnu.

"Budem vonku," povedala Echo a prešla okolo staršieho čarodejníka von cez dvere.

Severus podal trojstranový list Albusovi. "To je od Lily." Viac nepovedal a sledoval staršieho muža, ako sa posadil a začal čítať. Po niekoľkých minútach Dumbledore zodvihol hlavu, položil pergameny na kolená, zložil si okuliare a očistil ich.

"Nevedel som, že ty a Lily ste obnovili svoje priateľstvo po vašom piatom ročníku," poznamenal.

"Bolo príliš nebezpečné, aby o tom niekto vedel. Aj keby ste ma nežiadali, aby som špehoval, mal som známych, ktorí by Lily ublížili bez najmenšieho zaváhania, len aby si vo Voldemortovych očiach získali priazeň."

Dumbledore mu vrátil list a Severus ho zroloval. "Dala ti naozaj úžasný dar."

"Dala, ale ako toto vysvetlím Harrymu. Myslím si, že je príliš mladý, aby to pochopil."

"Možno, ale na to aký je mladý, má kapacitu na pochopenie, ktorú mnohé deti v jeho veku nemajú. Predpokladám, nanešťastie, že časť z toho môže pochádzať z jeho menej ako ideálnych podmienok s Dursleyovcov."

"Bol zneužívaný, Albus," vzdychol Severus. "Prosím, nezakrývaj to jemnejšími eufemizmami."

"Prepáč mi, Severus. Je to zvyk diplomata, ktorý ovláda moje slová. Nikdy nepovieme, čo myslíme bez zaobalenia toho do pojmu. Máš ďalšiu starosť. O čo ide?"

"Elixír druhej šance ukončil Lilyino kúzlo o rok skôr, než malo samo prirodzene zmiznúť. Moja obava je, že ak ten elixír ukončil to kúzlo, je možné... Nehovorím to dobre. Ten elixír, moje analýzy ukázali, že to malo veľmi blízko k dokonalému elixíru... Ja... dočerta!"

"Mágia toho kúzla je zložitá dokonca aj pre tých najnadanejších a Lily bola naozaj nadaná v Umení klamov." Severus sa zamračil hlbším zmyslom. "Vieš že som to nemyslel tým spôsobom. Umenie klamov je ďalšia forma mágie a túto disciplínu nepochybne použila Lily, aby zmenila jej syna, aby sa podobal na Jamesa Pottera." Dumbledore si zamyslene poklepkal po brade. "Geneticky povedané, Lily v tomto bola príliš perfektná. Harry bol Jamesova presná kópia."

"Okrem jeho očí," poznamenal Severus.

"Presne tak. Ak dovolíš, môj chlapče, máš obavy, že mágia toho kúzla mohla ovplyvniť efekt toho elixíru?"

"Možno. Teda, áno. Toho sa obávam."

"Urobil si kompletnú analýzu Harryho elixíru, Severus. Sám si mi povedal, že bol nesporne perfektný. Verím, že sa obávaš zbytočne."

Severus sa odvrátil pred Dumbledorovym pohľadom. Poriadne sa mu v nich iskrilo, ale jeho pohľad hľadal hlbšiu pravdu, ktorú by mladší čarodejník nikdy nevyslovil. Bolo to niečo, čo trápilo myseľ mladšieho muža už odkedy sa rozhodol, postarať sa o omladnutého, malého chlapca.

Albus prikývol. "Ah, už chápem, Severus. Obávaš sa, že Harry by si mohol spomenúť na spôsob, akým si s ním zaobchádzal. Možno vo svojich nočných morách."

"Je to odomňa odporne sebecké, že na to myslím, Albus!" zasyčal. "Moje obavy by vždy mali byť o môjho syna, ale jediné, na čo dokážem myslieť je, že si Harry spomenie, aký som bol k nemu bastard!"

Starý čarodejník položil ruku pevne na plece mladšieho muža, "Severus, dieťa moje, nie je to obava, ktorú by si mal pustiť z hlavy. Nie, lebo ja si myslím, že tie spomienky stále existujú, ale ty veľmi ľúbiš Harryho, teraz, a keby si mal spomenúť, čo kedysi k tebe cítil..."

"Nenávidel ma. Bál sa ma," prehovoril mŕtvym hlasom.

"Použi Legilimenciu."

Severus sa prudko otočil. "Čože? Navrhujete, aby som sa hrabal v Harryho spomienkach, Albus? Mohol by som mu ublížiť!"

"Si veľmi nadaný znalec Legilimencie na to, aby si ublížil vlastnému synovi, Severus. Viem, že by si bol veľmi opatrný."

"Albus, mohol by som prebudiť spomienky, ktoré je najlepšie ponechať latentné. Ako môžete navrhovať, aby som urobil takú vec, aby som upokojil moju vlastnú neistotu?"

Albus sa usmial a tie jeho modré oči vševediaco žiarili. "Zabúdaš na jednu z najzákladnejších zásad Magických princípov. Keď jedna mágia neutralizuje druhú..." čarodejník, ktorý bol kedysi učiteľom ho nabádal.

Severus vzdychol, stlačil si koreň nosa. "Keď jedna mágia neutralizuje druhú, zneutralizovaná mágia nemá účinok na dominantnú mágiu."

"Elixír druhej šance zneutralizoval Lilyinu mágiu. Keby sme videli, že šesťročný Harry by vyzeral ako miniatúra Jamesa Pottera, vedel by si, že to kúzlo je stále aktívne a možno potom by si si mal robiť starosti. Ale ako to je teraz, Harry vyzerá tak, ako mal vždy vyzerať. Sám si mi povedal, že si v tom dieťati videl viac z Lily. A nepovedal som ti, že Harry si osvojil niektoré z tvojich charakteristických spôsobov?"

Severus sa zamračil. "Charakteristické spôsoby nie sú genetické, Albus."

"Ah, ale tie spôsoby prinútili iných, zamýšľať sa nad narastajúcou podobnosťou medzi vami dvomi." Albus potľapkal Severusa po pleci. "Je tak veľa iných vecí, ktoré by ťa mali trápiť pri vyrastajúcom chlapcovi, Severus, že si myslím, že by si sa mal prestať trápiť minulosťou."

"Minulosť ale nezostane mŕtva, Albus," povedal Severus mierne ironicky. "Niekedy bude počuť príbehy od svojich priateľov. Nikto nevie, kedy niekto z nich niečo povie. Nebudú si môcť pomôcť a použitie Obliviate by ich vrátilo rovno do prvého ročníka, lebo by tiež zabudli na väčšinu toho, čo sa na Rokforte naučili!"

Albus si prekrížil ruky na hrudi a netrpezlivo dupkal nohou. To bol postoj, ktorý Severus nevidel už veľmi dávno! Nie od toho dňav jeho druhom ročníku, keď zostal na Rokforte cez Vianoce a urobil si z Hagrida žarťík, keď zmenil Tesáka, vtedy ešte šteňa, na neviditeľného. Rozrušený Hagrid bol vtedy priam hysterická z obáv o šteňa.

Nemôžem mať problém, však nie? Pre Merlina, veď už som dospelý!

Severus sa snažil zamračiť sa na Albusa, ale s tým postojom, dupkaním a prísnym iskrením v očiach – Áno, to iskrenie nebolo vždy povzbudzujúce!- zlyhal.

"Fajn! Čo?" vyprskol namiesto toho, zrazu pocítil stratu asi dvadsiatich rokov.

"Prestaň sa snažiť mať všetko tak dokonale pod kontrolou, Severus! Nemôžeš držať Harryho kompletne izolovaného od jeho minulosti. Príbehy sa budú rozprávať a ty sa s tým vyrovnáš. To zahŕňa všetkých jeho priateľov a ich poznámky o tom, aký bol Majster elixírov 'strašne zlý darebák k Chlapcovi Ktorý Prežil'."

Auč! To bolelo viac ako facka! Severus zvesil ramená, cítil sa príliš mladý a nepáčil sa mu fakt, že Albus mal pravdu.

"Ty si Harryho otec a on ťa veľmi ľúbi. Neprestane ťa ľúbiť, keď sa dozvie, že kedysi ste boli sotva najlepšími z priateľov." Albus uvoľnil prekrížené ruky, usmial sa a prstom poľukal po liste, ktorý bol teraz dosť skrčený v rukách Majstra elixírov. "Čo sa tohto týka, povedz mu pravsu, ktorú si sa dozvedel."

"Takže si myslíte, že je dosť starý na to, aby to pochopil?" opýtal sa Severus opatrne – niekto by mohol povedať, že dokonca ustráchane, ale ten by mohol skončiť s očami permanentne skríženými kvôli kliatbe.

"Vždy bol veľmi bystré a vnímavé dieťa." prikývol Albus. "Myslím si, že pochopí. Teraz, ak sa nemýlim, zdá sa, že prišli prví Harryho hostia."

Obaja Albus aj Severus pozreli von oknom na predný dvor, aby videli Drac a Hermionu. V tej chvíli niekoľko hlasných puknutí oznámilo príchod Molly a Arthura Weasleyovcov, dvojičiek - Severus rýchlo prevrátil očami, Ginny a Rona.

S Albusom na čele, obaja vyšli z domu na predný dvor a privítali hostí. Molly už pučila Harryho v prsnatom objatí a teraz sa posadil vedľa nej, keď rozprával o jeho vyučovaní s Echo. Echo bola oddelená od davu s Arthurom. Severus si po prvý raz uvedomil, že nová pozícia Arthura Weasleyho na poste Ministra mágie bola skvelým bohatstvom, ktoré sa odzrkadlilo na ňom, jeho manželke aj deťoch.

Weasleyovci žili veľmi dlho od galeóna ku galeónu. Napriek tomu, že museli naškrabať každý knut, Arthur a Molly vychovali sedem zdravých a šťastných detí. Teraz, ako nový minister, Arthur mohol svojej manželke a deťom kúpiť to, čo vždy chcel. Aj keď nie nóbl, ich oblečenie bolo nové a perfektne sedelo. Molly, ktorá často nosila šaty, ktoré sama ušila a jej ručne pletené šály, aby ju udržali v teple, mala oblečený jemný marhuľový a modrý habit, v ktorom vynikali jej modré oči a červené lokne. Severus si pomyslel, že nie je divu, že Arthur vychoval sedem detí s tak milou ženou, ako je Molly.

"Choď!" Hermiona zasyčala a štuchla Draca do rebier.

"Deje sa niečo, slečna Grangerová?" opýtal sa Snape. Spomenul si, že Hermiona a Draco sú teraz pár a Draco trávil muklovské leto s jej rodičmi, návštevou príbuzných v Amerike. Rozmýšľal, ako sa tomu chlapcovi doteraz darilo bez použitia mágie pri každej práci.

"Draco má..." začala.

"Niečo pre vás mám!" vychrlil a ostro sa pozrel na svoju priateľku.

"Som si celkom istý, že dnes má narodeniny Harry," Severus si ho mierne doberal.

Draco prehltol a uvoľnil si golier na košeli. "Oh, no, áno. Mám darček pre Harryho, ale priniesol som niečo aj pre vás. Uhm, mohol by som vám to dať hneď teraz?" Severus iba prikývol a sledoval, ako chlapec vytiahol malý objekt. Severus ho zväčšil pomocou kúzla Engorgio.

Bola to krabička, vyrobená z čerešňového dreva. Mala strieborný zámok. Na vrchnáku bol vyrtepaný erb Slizolinu a veľmi dobre vypracovaný profil Harryho. Veľmi sa mu krabička páčila a formálne Dracovi poďakoval a bol trochu zarazený chlapcovým sklamaným výrazom.

"Draco to vyrobil, profesor," Hermiona vyhlásila s očividnou hrdosťou. "Bez mágie. Vlastnými rukami, vrátane vyrezávania."

Dracove bledé líca výdatne zružoveli pri Hermioninom vyhlásení a ohromenom výraze na tvári jeho Vedúceho fakulty.

"Vôbec žiadna mágia?" opýtal sa Severus, úplne šokovaný.

"Spôsobom, akým to robia muklovia, pane," povedal Draco skromne. "Vyrezal som kúsky, obrúsil som ich, urobil som spoje, rezbu a nalakoval. Narobil som trochu neporiadku na mojom stole s tým lakom." Draco sa zamračil a Hermiona sa chechtala pri spomienke na to, ako sa Dracovi vylial lak rovno do rozkroku.

Severus sa znova pozrel na krabičku, oveľa viac oceňujúcim pohľadom a potom sa pozrel dnu. Na jeho potešenie tam našiel fotky, muklovské fotky, niekto odfotil jeho a Harryho pri rôznych príležitostiach, kým boli na Rokforte. Sediac na lavičke, položil si krabičku na kolená a začal si prezerať fotky.

Na niekoľkých fotkách bol Severus a Harry pri učiteľskom stole. Na jednej hrešil neposlušné dieťa, na druhej pozorne počúval Harryho raňajšie bľabotanie. Perfektná fotka zachytávala Harryho, ako sleduje všetky poštové sovy pri doručovaní pošty, a naťahuje k nim ruky. Zachytený výraz údivu na detskej tvári bol perfektný.

"Kto urobil tieto?" opýtal sa, keď prišiel k niekoľkým fotkám, na ktorých bol s Harrym na prechádzke, tesne pred Vianocami, v snehu okolo zamrznutého jazera. Pri jednej sa mu zasekol hlas, bola z profilu. Harryho začali oziabať ruky a Severus si kľakol do snehu, vyzliekol synovi rukavice a zohrieval Harryho ruky tak, že ich vzal do svojich a fúkal na ne magicky začarovaný teplý vzduch.

"Hermiona nám dala, teda mne, Harrymu, Ronovi, profesorke McGonagallovej, a Hagridovi také malé muklovské fotoaparáty," vysvetlil Draco. "My sme len fotili, kde sme mohli a potom som vyrobil tú krabičku na ďalšie rôzne veci, ktoré by ste si chceli nechať." Zrazu sa nahol k Hermione a zašepkal. "Ako si to nazvala?" Odpoveď mu pošepkala rovno do ucha a on sa usmial. "Je to krabička na spomienky, pane."

"Veľmi pekne vám ďakujem. Obom," povedal Severus úprimne.

"Oci! Môžeme si zahrať Metlobal na pláži?" vynorila sa Harryho hlava medzi Hermionou a Dracom.

Severus na moment zaváhal a prerušil ho Lupin: "Ja na nich dozriem, Severus."

Majster elixírov premýšľal, kedy dorazil ten vlkolak. Nepočul puknutie sprevádzajúce jeho primiestnenie. Na moment hľadel na Lupina, potom krátko prikývol a pozrel sa dolu na svojho syna. "Všetkým povedz, že máte hodinu. Potom dorazí jedlo a potom si dáme tortu."

"Torta! Torta! Jupí!" Draco zrazu cítil, ako ho sedemročný oslávenec ťahá za rukáv. "Poď Draco! Si v mojom tíme!"

Draco rýchlo zamával na rozlúčku, dovolil dieťaťu, aby ho ťahalo cez dom na zadný dvor.

Dolu na pláži, Fred a George všetkých rozdelili do dvoch tímov, a potom Fred vyčaroval Strelu, Prehadzovačku a Dorážačky. Tímy sa vzniesli do vzduchu, hru udržovali nízko nad zemou, lebo Harry nesmel lietať na metle vyššie než dve stopy.

"Stále je prirodzený," žasol Remus, pritom hovoril s obrovským psom, Hectorom.

Hector kráčal vedľa Lupina, ale Hermiona, ktorá ich nasledovala, počula jeho poznámku. "Vždy som mala pocit, že Harry miloval lietanie viac, než Metlobal."

Remus bol trochu zaskočený, ale podarilo sa mu nedať to najavo. "Zdá sa ti Harry iný, Hermiona?"

Zamračila sa, nie celkom rozumela, čo tá smutná otázka znamenala. "Má sedem rokov, profesor. Čakala by som, že Harry bude iný."

"Myslím tým, je veľmi odlišný od toho Harryho, ktorého si poznala?"

"Ten Harry Potter, ktorého som poznala už neexistuje, profesor." Jej tón niesol náznak výstrahy. "Ale nie je mŕtvy, pane. Je živý a šťastný a bude môcť vyrastať tak, ako to chcela jeho mama."

"Ja som ne..."

Hermiona ho prerušila: "Stále je môj priateľ, profesor. To sa nezmenilo." Niekoľko minút sledovala Lupina, ako sleduje Harryho pri lietaní. Jeho výraz bol horkosladký. "Viem, že máte pocit, ako keby ste ho stratili rovnako, ako ste stratili Tonksovú a Siriusa. Ron sa cítil rovnako. Bol zranený a naštvaný, čo je oprávnené. Ten Harry, ktorého sme poznali, odišiel. Ale nemôžme obviňovať jeho." Ukázala na letiace dieťa. "Je to len sedem ročný chlapec, ktorý sa chce hrať, byť so svojim otcom, mať sny a tešiť sa na to, že sa splnia."

"Ale Harry to mal. Myslím tie sny," trval na svojom Remus.

Hermiona dôrazne pokrútila hlavou. "Mýlite sa, profesor. Harry sa neodvážil dúfať v budúcnosť. Nebolo pre neho bezpečné miesto, kam by mohol ísť. Ak ho jeho príbuzní nezneužívali, skrýval sa v škole pred Smrťožrútmi a Voldemortovymi tieňmi. Zakaždým, keď navštívil Brloh, obával sa, že len jeho prítomnosť privolá davy Smrťožrútov na pole."

"Ale aj tak mal budúcnosť," trval na svojom a jeho tón bol ostrejší.

"Harry si to nemyslel," jej hlas bol tichý, ale ako z ocele. "Bolo veľa vecí, o ktorých Harry nepovedal ani vám, ani Siriusovi. On neveril, že niekedy prežije stretnutie s Voldemortom. Bol si tým istý. Harry nemával len nočné mory o Voldemortovi, alebo o smrti jeho mamy. Mal nočné mory o tom, že nás zabili alebo mučili. Ten stres bol pre neho často tak zlý, že strávil väčšinu noci plačom v mojom alebo Ronovom náručí. Želám si, aby Harry nebol omladol, ale rozumiem, prečo to urobil. Bol zranený a urobil jedinú vec, ktorá dávala zmysel."

Remus nehľadel na hru, jeho ohromenú pozornosť venoval Hermione. Nemohol hneď niečo povedať, ale po niekoľkých minútach, povedal jemne, hanba a ľútosť zafarbili jeho hlas. "To som nikdy nevedel. Prečo nemohol nikdy povedať aspoň...?"

Hermiona chytila jeho rameno a pevne povedala: "Harry neveril dospelým, profesor. Bolo ich veľa, ktorí mu ublížili. Chcel dôverovať svojim učiteľom, najmä profesorovi Dumbledorovi, ale Harry si bol istý tým, že jediný dôvod, prečo ho dospelí naozaj tolerovali bol ten, že bol Vyvolený."

Ťažko vzdychol. Aké mal právo tvrdiť, že je Harryho príbuzný? Ale aj tak tu chcel byť pre Harryho, len si nebol istý, ako to urobiť.

Alebo som idiot a už som tu pre to dieťa? Pomyslel si. Strávil hodinu osamote s tým malým chlapcom, len mu čítal, keď išiel Severus hľadať Echo. Harry nezaváhal a sadol si mu na kolená, oprel sa o jeho hruď, keď mu Remus čítal. Taká jednoduchá dôvera. Tá istá dôvera, ktorú mal tínedžer Harry k Remusovi vo chvíli, keď sa stretli.

Spomenul si s láskou na tie dn, keď Harry, hladný po informáciách o jeho rodičoch, pozorne počúval jeho príbehy. Spomenul si na tých párkrát, keď sa chlapec pýtal na jeho mamu, bolo toho málo, čo mohol Harrymu povedať o Lily.

Lily Evansová strávila prvých päť rokov na Rokforte so Severusom. Vždy dávala veľmi jednoznačne najavo, že nemá záujem o Jamesa ani o Siriusa. Peter sa pred ňou vždy odplazil a Remusa ignorovala jednoducho len pre jeho spojenie so Záškodníkmi. Po tom, čo sa Lily a Severus pohádali, James pokračoval v pokusoch o získanie Lily, ale ona ho naďalej odmietala. Bolo to veľké prekvapenie, aspoň pre neho, keď James v lete 1979 oznámil, že si berie Lily. Vtedy mal čas iba na to, aby sa zúčastnil svadby, než musel odísť na misiu medzi vlkolakov.

Remus Lupin to nikdy pred Harrym nepriznal, ale vedel toho o Lily veľmi málo.

Remus si nevšimol, že v metlobale mali prestávku, keď začalo byť deťom horúco a rozhodli sa ochladiť v mori. Hermiona odišla bez toho, aby si to uvedomil.

"Pán Lupin? Nie ste smutný, však?"

Pozrel sa dolu a usmial sa na malého Harryho. Pokrútil hlavou. "Nie, naozaj. Len som myslel na mojich priateľov, ktorí už nie sú so mnou."

"Odišli alebo podobne?" opýtal sa Harry jemne.

"Alebo podobne," Remus vzdychol. "Veľmi zlý čarodejník ich zabil."

Harry chápavo prikývol a potľapkal Lupinovo koleno. "Zlý čarodejník zabil aj moju mamu a otca." Potom sa žiarivo usmial. "Máte ďalších priateľov, ako Weasleyovci, a dedko Albus a teta Minnie a dokonca môj ocko, čo znamená, že aj ja som váš priateľ."

Remus sa jemne zachechtal nad tou neomylnou a jednoduchou logikou dieťaťa. "Tak to máš pravdu, Harry."

"Pán Lupin?"

"Áno, Harry?"

"Mohli by ste ísť povedať väčším deťom, že si majú dávať pozor na spodropuchy? Oni si mysleli, že žartujem, ale ocko mi povedal, že podropuchy sú naozaj nebezpečné prílivové príšery, ktoré rady topia deti."

Remus si nemohol pomôcť, musel sa smiať nad 'prílivovými príšerami', čo boli spodné prúdy vĺn. Harry sa na neho zamračil, ale Remus ho potľapkal po pleci. "Nesmejem sa na tebe, Harry. Je mi jasné, že sú nebezpečné, podľa toho, čo mi o nich hovoríš, ale spodropuchy zneli trochu smiešne. Budem sa musieť na ne opýtať tvojho otca."

Harry sa uškrnul a chytil Lupina za ruku, keď prechádzali dolu k zálivu, k smejúcim sa, vrieskajúcim a čľapkajúcim sa deťom v studenej vode.


Boli skoro tri hodiny popoludní, keď mohol Harry konečne otvoriť svoje narodeninové darčeky. Myslel si, že len dostane svoje obľúbené jedlo - pepperoni pizzu- a bude s priateľmi. Nevedel, že budú aj darčeky!

Spolu so všetkými zhromaždenými na prednom dvore v tieni starého olivovníka začal šťastne trhať obaly zo svojich darčekov.

Od dvojčiat Weasleyových dostal krabicu hlukotvorcov a vecí, ktoré produkovali iskry, confetti, alebo iné žiarivé explózie. Severus venoval dvojčatám veľmi kritický pohľad. Aspoň že žiadna z tých vecí Harryho nijakým spôsobom nezmení a ani neprodukuje jedovaté pary.

Molly Weasleyová uplietla Harrymu sveter s Hectorovym profilom a pár palčiakov na zimu, ktorý mal hady okolo zápästí.

Arthur Weasley dal Harrymu fantastický kúsok brúseného kryštálu, ktorý vrhal dúhu, keď ním prechádzali slnečné lúče. Malý chlapec ho považoval za úplne úchvatný a prestaal rozbalovať darčeky, aby ho spolu s Arthurom mohol zavesiť na strom, kde sa bude točiť a vrhať všade na okolo a na všetkých malé dúhy.

Draco pre neho urobil podobnú krabičku na spomienky, na vrchnáku bol vyrytý nádherný drak a vymaľovaná bola zelenou a zlatou farbou. Krabička bola z polovice naplnená všetkými možnými malými, iskrivými, žiarivými vecami ako okrúhliaky, kryštáliky, zaujímavé gombíky, šupiny Opálookého draka a inými.

Hermiona dala Harrymu tri knihy, o ktorých mu povedala, že malí čarodejníci ich majú radi rovnako, ako muklovské deti. Boli to Peter Pan, Vietor vo vŕbach a D'Aulaireho Kniha gréckych mýtov.

Ron mu dal sadu metlobalových hráčov Cudleyovských kanónov, ktorí naozaj lietali. Harry bol tak potešený tým darčekom, že ryšavého chlapca veľmi pevne objal. Ron sa začervenal tak jasne, ako jeho vlasy a ignoroval dobromyseľné tľapkanie po chrbte a chechtanie od jeho bratov.

Albus a Minerva dali Harrymu čarodejnícke zvýrazňovače, ktoré nevysychajú a dajú sa ľahko očistiť pomocou Scourgify, ak sa dostanú na povrchy, na ktoré by sa dostať nemali. Severus im za to ticho poďakoval. Už musel odstraňovať niekoľko nehôd so zvýrazňovačmi, farbami a dokonca pastelkami z nábytku v ich byte na Rokforte. Slobodný domáci škriatok Dobby ho naučil škriatkovské kúzlo, ktoré uľahčilo čistenie vecí, ale najlepšie je, keď nemusí čistiť taký neporiadok vôbec.

Echo dala Harrymu skicár a brko na kreslenie, ktoré sa zmenší, aby sa zmestilo do vrecka pri vyslovení tajného slova.

Od Remusa Harry dostal aktovku s vyšitým grifinom a mala vstavané Nadľahčujúce kúzlo.

Ginny mu dala denník, ale keď mu pošepkala, že neodpisuje, nechápavý chlapcov výraz jej pripomenul, že Harry teraz omladnutý, nemal spomienky na to, ako ju zachránil pred baziliskom v jeho druhom ročníku. Ginnyna posmešná veselosť okamžite opadla a ona sa zronene oprela o mamu.

Echo sa nenápadne nahla k Severusovi. "Nezdá sa, že by si to Harry všimol," povedala jemne, "ale nezdá sa, že by tu bol darček od teba. Nezabudol si, však?"

"Vôbec nie," povedal s miernym úškrnom. "Dám mu ho neskôr."


Ginny Weasleyová stratila záujem o smiech a príbehy a hlúposti, ktoré sa odohrávali za ňou. Vrátila sa do medzery medzi koreňmi olivovníka a v jej tienistom útočisku sa k nej pripojil Harryho veľký domáci miláčik, Hector. Zadriemal vedľa nej, kým ho hladkala po jeho veľkej hlave.

On si na nič nepamätá, opakovala jej myseľ posledných niekoľko minút.

Neboli sme naozaj priatelia, tak čo sa deje? Ron a Hermiona boli jeho priatelia. Dokonca aj dvojičky boli. Ja som sa len motala okolo.

"Ahoj! Si okej?"

Ginny zodvihla hlavu a videla, ako na ňu hľadí Harry spoza kmeňa. Žiarivo sa usmieval, ale v očiach mal obavy.

"Harry? Ty si nepamätáš na nič o Tajomnej komnate? Alebo Toma Riddlea?" opýtala sa otvorene.

Harry sa zamračil. Potom pokrútil hlavou. "Je to z tých spomienok, ktoré som stratil?"

"Oh nie!" jej oči sa rozšírili. "Nemala som nič hovoriť! Oh Harry, prepáč. Ja som taká hlúpa."

Potľapkal Ginny po pleci. "To je OK. Povieš mi o tej Tajomnej komnate? Znie to naozaj zaujímavo."

"No, ja neviem všetko. Viem, že si mi zachránil život."

"Naozaj?" Harry sa posunul a posadil sa predf Ginny, pripravený vypočuť si ten úžasný príbeh. "Ako som to urobil?"

"Našiel si Tajomnú komnatu a porazil obrovského Baziliska, ktorého tam skryl Salazar Slizolin. Zabil si ho mečom Richarda Chrabromila."

"To je strašné! Koľko som mal rokov?"

"Trinásť? Myslím. Nie som si istá. Bol si taký odvážny, Harry. Moja mama ti poslala tortu za to, že si ma zachránil a potom ťa stále objímala, keď ona a ocko prišli na návštevu za mnou na ošetrovňu." Ginnyne oči žiarili tým uctievaním hrdinu, ktorým bol pre ňu Harry od toho dňa.

"Kto bol Tom Riddle? Bol aj on v Komnate?"

"Oh nie... no, bol tam neskôr, tak nejako. Teda, najprv bol v mojom denníku. Ten bol najprv jeho. On ho začaroval tak, aby v ňom bola spomienka na neho, keď chodil na Rokfort. Keď som písala do toho denníka, on mi písal späť."

"To je strašidelné," zašepkal Harry s hrôzou.

Ginny mykla plecom. "Najprv to nebolo. Ale po čase som začala mať strašné sny a raz som sa zobudila pokrytá krvou a perím. Tom Riddle ma posadol."

"Ako si sa dostala preč, Ginny?" opýtal sa a nahol sa bližšie.

"Pokúsila som sa o to tak, že som ten denník zahodina na Myrtinych záchodoch. Poznáš ju?"

Harry prikývol. "Raz som ju stretol. Ona veľa plače. Mám rád pána Nicholasa a keď som už konečne prekonal strach zo strašidelného výzoru Krvavého baróna, nie je taký zlý."

"Aj ja mám rada pána Nicholasa. Má veľa zaujímavých príbehov."

"Tak, keď si zahodila ten denník, čo sa stalo?"

"Cítila som sa lepšie, ale v jednu noc som sa zobudila a znovu som ho mala v rukách. Myslím, že som omdlela. Nevedela som, čo sa deje, kým som sa neprebrala a nevidela ťa zabiť toho baziliska. Ale myslela som si, že zomrieš, lebo ten bazilisk... zlomil sa mu zub a zostal v tvojom ramene." Harrymu spadla sánka. "Ale Dumbledorov Fénix Félix ťa zachránil. Vyronil slzy do tvojej rany. Ale Tom si bol istý, že vyhral, lebo ja som bola stále slabšia. Ty si zobral ten baziliskov zub a zabodol si ho do denníka. Bolo to naozaj príšerné, Harry. Ten denník krvácal a Tomov krik bol hrozný!"

"Strašné! Som rád, že som ťa mohol zachránil, Ginny," usmial sa, zrazu trochu hanblivo.

"Aj ja, Harry." Začervenala sa. "Chýbajú ti tvoje spomienky?"

"Nie, naozaj," pokrčil plecom. "Uvažujem nad nimi, ale ocko si myslí, že som omladol, lebo veľa z tých spomienok veľmi bolí."

Ginny si zahryzla do pery, vedela, že je tam minimálne jedna spomienka, ktoré Harryho veľmi bolela, smrť jeho krstného otca. "Nemala som ti o tomto povedať. Tvoj ocko sa na mňa asi nahnevá."

"Pokúsim sa nič nepovedať. Ale nemyslím si, že toto bola zlá spomienka, naozaj. Znie to ako najlepšia rozprávka. Dokonca je v nej aj princezna!" Obaja sa začervenali a Harry vyskočil na nohy. "Ďakujem za denník, Ginny." Ruky jej ovinul okolo krku a pevne ju objal a potom odbehol preč.

Ginny sa usmiala, cítila sa oveľa lepšie než pred niekoľkými minútami.


Severus naozaj nebol nadšený z večierkov a po tom, čo zvyšok priebehu nechal na Albusa a Minervu, on sa vrátil do obývačky, kde bol trochu menší hluk. Albus mu navrhol, aby si išiel ľahnúť a tak veľmi, ako by si želal tak aj urobiť, Severus chcel byť nablízku, keby ho jeho syn potreboval.

Užil slabý Elixír proti migréne, aby zabránil bolesti, ktorá začínala na spodku jeho lebky, ale neúčinkoval dosť rýchlo.

V ruke mal trojstranový list od Lily. Chvíľu sledoval Harryho fotografiu, ale potom s tým prestal, list zložil a zatvoril oči. Chcel len nechať oddýchnuť svoje oči, ale minulosť sa mu votrela do mysle ako duch a on nemohol vzdorovať.

Bol naspäť v minulosti, v tú noc, keď sa s Lily milovali. S jej červenými vlasmi na jeho ramene a vankúči, zadriemala v jeho objatí. Prešiel prstami po jej líci a krku a ona sa zamrvila.

"Nebudeš môcť zostať," povedala jemne, skleslo. Mohol počuť nevyslovenú prosbu v jej hlase, ale nič na to nepovedal.

Odtiahol sa. Nenávidel, že to musí urobiť, ale ona sa ide vydať do bezpečného objatia Jamesa Pottera, kým on musí čeliť Temnému pánovi. Keď vykĺzol z jej postele, jeho slová rezali hlboko.

"Nemám na výber, Lily." Nebolo správne, povedať to.

Očakával hnev. Lily bola vášnivá žena, nezáležalo na tom, akú emóciu práve pociťovala. Na šťastie pre neho, jej hnev nebol namierený na neho, ale na Fénixov rád, Albusa Dumbledora, a Temného pána. Otočil sa od nej, keď sa obliekal, lebo nemohol zniesť jej slzy, ktoré nasledovali.

To bol ten moment, kedy sa vo svojom sne rozštiepil: na jeho minulé ja a terajšie ja.

Kým jeho terajšie ja sledovalo túto strašnú scénu, kľačal pred plačúcou Lily. Vedel, že jeho minulé ja si zvolilo tento čas, aby transfiguroval svoje oblečenie na odporný odev Smrťožrúta priamo pred Lily. Bolo to kruté, že to urobil, aby rýchlo zlomil city medzi ním a Lily. Naštvalo ho, že videl striebornú masku jeho minulého ja. Sen alebo nie, vybral svoj prútik a namieril ho na svoje minulé ja.

"Severus. Nie." Ruka zachytila jeho predlaktie dostatočnou silou na to, aby ho udržala od zodvihnutia prútika a použitia kúzla... Neodpustiteľnej.

Hlas vychádzal spoza neho, a keď sa otočil, videl Lily. Toto bola Lily, keď ju videl naposledy. Keď scéna Lilynej spálne opadla, rozprestieral sa okolo nich ich starý park.

"Bola som si celkom istá, že v ten deň neprídeš... do nášho parku."

"Skoro som neprišiel," odpovedal. "Mal som podozrenie, že mi chceš ukázať Harryho a posledná vec, ktorú som chcel vidieť bol Potterov syn."

Párik, obaja v muklovskom oblečení sa stretli pred hojdačkami niekoľko yardov od nich. Bola to Lily s malým Harrym na rukách a bol tam Severus, jeho minulé ja, s tak hlbokým zamračením na tvári, vyzeral ako starý muž, ktorým sa niekedy cítil byť.

"Náš syn," povedala Lily vedľa neho pevne.

"To som nevedel," odpovedal ľadovo, v hlase mal horký náznak.

"Nie, ja som ti to nepovedala. Aj keď dôvod, prečo som chcela, aby si sa tu so mnou stretol, bol ten, že som ti to chcela povedať. Ale pozri, Severus. Sleduj, ako si si zobral odo mňa Harryho." Lily sa nahla bližšie a on dúfal, že zacíti jej parfém, ale nebolo tam nič, nič len slabý chlad vo vzduchu. "Sleduj," zopakovala.

Poslúchol. Severus si jasne spomenul na myšlienky, ktoré mal, keď mu Lily podala malý uzlík do rúk. Vtedy si bol istý, že v tej malej tvári videl iba syna Jamesa Pottera. Jeho myšlienky boli tie najhorkejšie, takmer jedovaté. Ale keď sa teraz pozoroval, videl ten opatrný spôsob, akým držal to malé vrtiace sa dieťa. Držal ho ochranne blízko, bezpečne, aby nespadol. Nevedel, že bábätku opatrne počítal prsty na rukách aj nohách, keď sa pozrel do tých Harryho nádherných zelených očí. Každý cudzinec, ktorý by ho vtedy videl držať to dieťa by hneď vedel to, čo on sám nevedel. Vedeli by, že on je otcom toho dieťaťa a nie James Potter.

"Ale, ja som to nevedel," snažil sa presvedčiť sám seba.

"Severus." Odvrátil sa od tej bolestivej scény a otočil sa k Lily. "Musím ísť, už čoskoro. Už je len jedna vec, ktorú musím urobiť."

"Počkaj," povedal a o krok ustúpil. Ten chlad, ktorý z nej vyžaroval bol tekmer bolestivý. "Harry... to kúzlo pominulo, ale aj tvoja ochrana. Ten Elixír omladnutia..."

Lily sa ľahko zasmiala a potom pokrútila hlavou. "Oh, Severus, ty si neuveriteľne úžasný muž, ale niekedy si taký tupý. Harry neprežil Vraždiacu kliatbu vďaka nejakému komplikovanému kúzlu. Mágia nie je len o 'hlúpom mávaní prútikom'."

"Teda...?"

"Je to Pokrvná mágia, oveľa staršia, než mágia, ktorú si dnes všetci cenia. Je to mágia, ktorá tvorí puto medzi matkou a dieťaťom, otcom a dieťaťom. Je to mágia, ktorá rastie, keď sa ten chránený naučí milovať a starať sa o iných. Nie je nič, čo by ju mohlo zničiť alebo odvrátiť."

"Nič?" opýtal sa jemne.

"Severus, v prvej chvíli, keď Harry vyjadril pochybnosti o tebe, Albus ho uistil, že ti verí viac, než komukoľvek inému. Mnohokrát sa Harry Albusa pýtal prečo, ale to jediné, jednoduché vyhlásenie nikdy neopustilo jeho myšlienky. Keď ho jeho duša bolela tak veľmi, nepísal svoje myšlienky do denníka pre nikoho iného, len pre teba. Vedel, že sa ti môže zdôveriť s tým, čo urobil."

"Stále neviem, prečo to urobil," zamrmlal Severus, keď sa otočil späť k scéne, ktorá sa zmenila na jeho triedu Elixírov.

V tej triede 12 ročný Harry venoval všetku svoju pozornosť Elixíru zmätenia, na ktorom pracoval. Každú chvíľu sa obzrel na Draca a ostatných Slizolinčanov. Urobil to skôr, než vložil prísadu do kotlíka, alebo zamiešal jeho obsah. Jeho minulé ja prešlo niekoľkokrát okolo Harryho stola. Raz zastavil a s pohybom, ktorý vyzeral iba ako naťahovanie prstov, použil na chlapca Ohrievacie kúzlo. Potter bol vychudnutý a často sa v triede na Elixíroch triasol, napriek vlnenému habitu.

"Vedel to?" opýtal sa udivene.

Lily sa usmiala. "Mal podozrenie. Na isto to zistil o niekoľko mesiacov neskôr, keď zostal cez prázdniny na Rokforte. Zaspal v knižnici. Keď sa zobudil, našiel pri svojich knihách šálku s horúcou čokoládou a na ramenách mal jemný šál, ktorý si zvykol dávať na ramená mne."

Severus prikývol. "Pracoval na svojej eseji z Elixírov. Nemohol som si pomôcť a prečítal som si, čo zatiaľ napísal. Keby som mu neoznačil tú časť, ktorú mal nesprávne, nikdy by nezistil, že som to bol ja."

Lily sa zasmiala. "Staral si sa, Severus. Od tej chvíle sa tvoja rastúca láska stala súčasťou Pokrvnej mágie." Postavila sa pred neho. "Je čas, aby som zobrala preč poslednú škvrnu na tvojej duši, Severus. Ukáž mi to."

Pravou rukou zovrel svoje ľavé predlaktie a odstúpil od Lily. "Nie. Nechcem, aby si to videla, Lily. Nikdy som nechcel, aby si to videla."

Jej ruka sa dotkla zadnej strany jeho pravej ruky a on sa striasol od chladu jej dotyku. "Ukáž mi to, hneď."

Nahnevane rozopol gombíky na rukáve dlhého kabáta a potom si vyhrnul rukáv bielej košele. "Tu je! Aj keď som to Znamenie prijal s vedomím, že zradím tých, ktorí ma nazývali priateľom a budem pomáhať zabiť Toma Riddla, poznal som zlo, ktoré s tým prišlo! Nie je to vypálené iba do mojej ruky, Lily! Zožiera to moje srdce a je vypálené hlboko v mojej duši! Nebolo do tej noci, keď som šiel na to stretnutie, naivný hlupák, zúfalo túžiaci stať sa hrdinom... a tak veľmi som sa mýlil... to preto som odišiel, Lily. Pre mňa neexistovala budúcnosť, nie kým bola jeho kliatba pochovaná vo mne. A tá prekliata vec hlodá vo mne ako nekonečná infekcia. Tie nočné mory, ktoré mi spôsobuje..."

Severus klesol na kolená, keď mal pocit, že jeho nohy sú z gumy. Lily teraz kľačala pred ním. "Harry odháňa tú bolesť a nočné mory preč, však?"

Pozrel sa do Lilynych krásnych očí a prikývol. "Keď sa usmeje, alebo smeje, dokážem zabudnúť. Keď mu večer čítam jeho obľúbené rozprávky a viem, že jeho spánok nerušia nočné mory, potom netrápia ani mňa."

Na moment sa Lilyne ruky vznášali nad zákerným Voldemortovym Temným znamením. "Tá jazva je hlboká, Severus. Bude to..."

"Prosím, Lily, odstráň ho."

Jej ruky zakryli Temné znamenie a on vykríkol!


A/N: To, že Lily zoberie Temné znamenie bolo inšpirované návrhom od angelinvestigationsfan.

Čo sa týka toho narodeninového šoku... boli ste prekvapení?

12.03.2014 11:28:40
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one