Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Veríme, že ste si predchádzajúcu kapitolu náležite užili a že ste boli rovnako milo prekvapení, ako my. Dnes vám prinášame pokračovanie tejto poviedky. Venujeme ho: Susan, grid, silvinke a Lupine za ich komentovanie k predošlej kapitole a tým pádom aj povzbudzovanie do ďalšieho prekladu.

Dobby a Biggi
"OCKO! Zobuď sa! Zobuď sa!"
Molly držala Harryho, kým Albus sa snažil prebrať Severusa zo sna. Konečne zobudený Majster elixírov lapal po dychu. Mladší čarodejník chytil Albusa pevne za ruku, aby sa zachytil reality.
"Zmizlo!" vydýchol zachrípnuto.
Albus sa opatrne odtiahol a zodvihol mladšiemu mužovi bradu, aby sa mu mohol pozrieť do očí. "Čo zmizlo, môj chlapče?"
"Zmizlo to!" vyhlásil Fred. Ukázal na roztrhané zvyšky rukávov Severusovho kabáta a košele.
"Pre pána!" vzdychla Molly. "Ako sa to stalo?"
"Severus, Temné znamenie zmizlo!" vydýchol Lupin.
Severus hľadel dolu na jeho predlaktie. Nebolo tam nič, iba jeho jemná koža s niekoľkými tmavými chĺpkami. Pravou rukou si prešiel po čistej koži. "Albus, úplne to zmizlo." Rukou sa krátko chytil za srdce. "Kompletne."
Albus sa usmial, jeho oči jasne žiarili. Vedel, čo tým Severus myslí. Presne, ako Lily zobrala Znamenie zla z čela a duše jej syna, urobila to isté aj pre Severusa.
Harry sa odtiahol od Molly a chytil otca za ruku. "Si v poriadku, oci?"
Severus zodvihol svojho syna a objal ho. "Som úplne v poriadku, synček. Obrovská váha zmizla z mojich pliec."
"Gred," povedal George ticho, "on sa usmieva."
"Vycúvaj, pomaly, Forge. Nechceme aby nás prichytil..."
"...v žiadnej nebezpečnej situácii," dokončil George.
"Vy dvaja!" S Harrym jednou rukou prichyteným v jeho lone, Severus zrazu vyprskol a ukázal dlhým prstom na dvojčatá. Obaja boli takí zaskočení, že chrbtami narazili do Draca a Hermiony a spadli na zem. S prísnym pohľadom zavrčal: "Ohňostroj."
"P-P-Profesor?" pípol Fred.
"Ohňostroj," povedal jeho najzamatovejším, najnebezpečnejším hlasom ako na vyučovaním. "Máte tu svetlice, nie?" Položil dolu svojho syna a teraz sa týčil nas spadnutými dvojčatami.
"A-a-áno, pane," koktal George. "Takže..."
"... chcete nejaké?" dokončil Fred.
Severus sa prestal týčiť a jeho postoj bol viac uvoľnený. "Nie nejaké. Veľa. Narodeniny môjho syna potrebujú poriadny rámus. 50 galeónov, ak pripravíte všetko do večera do 8:00 hodiny."
Dvojčatá sa konečne vyšplhali na nohy. Úškrny sfarbili ich líca do ružova. "Ak môžeme použiť..." začal Fred.
"...váš krb, profesor," dokončil George.
"Budeme späť..." povedal Fred.
"...za okamih!"
"Nech sa páči!" Severus sa otočil a chytil Harryho za ruku. "Harry, chlapče môj, my potrebujeme viac z torty."
"Hej!"

Severus sedel na pláži blízko Molly a Arthura a sledoval svojho syna v tichej radosti. Harry kričal, vískal, tancoval a tlieskal rukami, keď svetlice sfarbili oblohu nad oceánom a zaplnili vzduch piskotom a explóziami. Už viac nestrašil Harryho hostí nečakanými radostnými úsmevmi – uvažoval, že na každého použije Obliviate, ale Minerva mu to vyhovorila (vynadala mu). Ale cítil sa veľmi pokojne.
"Sikel za tvoje myšlienky?"
Severus natiahol ruku k Echo a stiahol ju dolu, aby si sadla vedľa neho. Prekvapil sám seba tou ľahkosťou, s akou jej položil ruku poza chrbát, jeho ruka spočívala ľahko na jej páse. Echo sa nahla k nemu.
"Iba sikel, vravíš," uškrnul sa.
"Myslím, že by som mohla mať nejaké chuchvalce prachu vo vreckách, ktorými by som tú cenu mohla zvýšiť."
Veľmi jemne sa zachechtal a ona pri tom cítila jemné otrasy. "Neprijímam ten prach z vreciek, ďakujem."
Echo zodvihla sikel, ktorý sa leskol na červeno, modro a žlto vo svetle svetlíc. "Tak jeden sikel, jedna myšlienka."
Severus si zobral ten sikel. Otvoril ústa, ako keby chcel niečo povedať, ale potom ich zatvoril, keď sa mu v očiach objavil škodoradostný lesk. Podal sikel naspäť Echo a ona sa na neho zamračila s nechápavým úsmevom. "budeš musieť hádať," uškrnul sa.
"Ah, tak to teda je. Tak hádam..." položila mincu, vzala jeho tvár do svojich rúk a krátko ho pobozkala. "Ak to nie je to, na čo si myslel..."
Nech už chcela povedať čokoľvek, Severus ju zastavil tým, že vsunul ruku pod jej vlasy, chytil ju za spodnú časť lebky a náležite ju pobozkal.
Nikto čarodejnicu a čarodejníka nevidel (alebo ak áno, predstierali, že nič nevideli), lebo bola tma, okrem tých krásnych svetelných efektov z ohňostroja, ale jeden malý chlapec sa otočil v tej správnej chvíli a videl ako jeho otec bozkáva Echo... poriadne! Harry sa šťastne usmial a začal poskakovať po piesku.
Vyzeralo to, ako keby mu jeho otec získaval mamu, čo znamenalo, že už  veľmi skoro bude z neho veľký brat.

Severus zobudil svojho syna na druhý deň ráno v Merlin-absurdnú hodinu o siedmej. Harry sa snažil zahrabať hlbšie pod prikrývky, ale jeho otec ho nenechal. Keď sa chlapec snažil zahrabať už tretí raz, Severus ho ostro udrel po zadku.
"AU!" Harry odhodil prikrývky a temne sa zamračil.
"To vôbec nebolelo. Mal si aspoň dvadsať vrstiev prikrývok medzi mojou rukou a tvojim zadkom."
"To je jedno," ohrnul pery. "Bolí to z... z princípusu."
"Princípu." Severus udsunul svojho syna na bok a podal svojmu synovi balíček, zabalený v striebornom papieri, previazaný ružovou stuhou.
"Ďalší darček?" opýtal sa Harry a zobral si balíček.
"Ďalší? Ako to myslíš?" vyzvedal Severus, celkom zmätený.
"Ten ohňostroj. Myslel som si, že to bol narodeninový darček od teba."
Severus mierne zodvihol obočie. "Tak trochu, myslím, že bol. Ale to bola tak trochu inšpirácia v poslednej minúte. Toto je to, čo som ti chcel dať. Dúfam, že sa ti bude páčiť."
Harry rýchlo otvoril svoj darček a videl, že jeho otec mu dal veľký denník s jemným obalom Na prednej strane bol pozláteným písmom napísaný nápis: Elixírový denník Harryho Snapa. Jemný obal bol pevný, z jemnej kože. Vo vnútri boli tenučké pergamenové stránky pripravené na písanie projektov varenia a poznámok.
"Tento je presne ako ten tvoj, ocko," zašepkal Harry, keď jeho prsty jemne prešli po hladkom papieri.
"Áno, to je. Je pripravený pre teba, aby si si mohol do neho písať poznámky, lebo si ich vždy píšeš na kúsky papiera a stále ich strácaš. Je začarovaný tak, že ho môžeš zabezpečiť heslom a tiež je odolný voči väčšine žieravých substancií, ohňu a vode."
"Bude okej, keď budeš poznať heslo?" opýtal sa Harry, keď prstami prechádzal po krásnych stránkach.
"Ak je to to, čo si želáš. Ešte má jedno tajomstvo." Harryho oči sa rozšírili. Miloval tajomstvá, aj keď ich rád vyzrádzal otcovi. "Prejdi ikazovákom po jeho chrbte až dolu a tam dvakrát zaťukaj."
Harry to opatrne urobil a vydýchol od prekvapenia, keď mu do ruky vypadlo brko so striebornou špičkou. "Super!"
"To je Večné, neplniace brko, tak ho nestrať," varoval ho Severus.
"Nestratím, ďakujem, oci!"
Severus potom vytiahol list od Lily. Harry hneď odložil denník a hľadel na list. "Povedal si, že je od mojej mamy. Môžem si ho prečítať?" opýtal sa.
"Niektoré časti sú veľmi osobné, takže nie, nemôžeš. Nechám to, kým budeš oveľa starší. Potom ti dovolím, prečítať si ho." Severus sa zhlboka nadýchol.
"Oh... dobre, myslím. Ale, povieš mi, čo v ňom je?"
"Poviem, ale potrebujem ti povedať viac o tvojej mame a mne a o našom priateľstve." Severus sa trochu zamrvil a potom začal Harrymu rozprávať o tom, ako sa s Lily Evansovou po prvý raz stretol, keď bežala od svojej sestry, Petunie.
"Lily bola menšia než Petunia a naozaj sa nevedela dobre biť. Výbuch náhodnej mágie odhodil Petuniu preč od Lily. Som si istý, že si to vieš predstaviť, Petunia tým nebola veľmi nadšená."
"Teta Petunia sa veľmi hnevala, však?"
"Veľmi. Petunia chcela svoju sestru mlátiť päsťami a nohami, keď som prechádzal okolo."
"Zmlátil si zlú starú Petuniu?" opýtal sa Harry s nádejou.
Severus sa zamračil, ale potom mykol plecom: "No, len trochu. Napadol som ju. Petunia bola vyššia než ja, ale tiež bola vychudnutá a ja som bol rýchly. Rozumne utiekla."
Harry sa chechtal a potom sa ukľudnil, keď jeho otec pokračoval v príbehu o tom, ako povedal Lily, že je čarodejnica a veľmi výnimočná.
"Rýchlo sme sa stali viac než priatelia. Ľúbili sme sa od tej chvíle, kedy sme sa po prvý raz pozreli jeden druhému do očí. Keď sme mali 10 rokov, rozhodli sme sa, že jedného dňa, keď budeme starší, sa zoberieme a budeme mať... hm... myslím, že to bolo desať detí, čo chcela tvoja mama."
Harry sa smial. "Desať?"
"Áno, no, vtedy sa to zdalo rozumné číslo." Severus mierne zazrel na svojho syna "Ty si niekedy dosť za desiatich."
Harry sa uškrnul: "Snažím sa."
"To áno. Každopádne, náš sľub, že sa zoberieme, sme držali až do nášho piateho ročníka na Rokforte."
"Čo sa stalo?" opýtal sa Harry, ktorý pozorne počúval otcov príbeh.
"Ponížil ma študent z Lilyinej fakulty, z Chrabromilu, na verejnosti. Bol som naštvaný a zahanbený a keď sa ma snažila brániť, nazval som ju tou najhoršou nadávkou, akú človek môže použiť."
Harrymu spadla sánka. Vedel, ktorú nadávku jeho otec myslel. Niekoľkokrát ju počul od iných detí na Rokforte a Ron mu vysvetlil, čo to znamená. "Humusáčka? Ty si nazval moju mamu...?"
"Pššš, nezobuď Echo," napomenul ho Severus, keď hlas jeho syna rozhorčene zosilnel.
"To je horšie ako nadávanie, oci," zasyčal Harry. "Prečo si to urobil?"
"Naozaj neexistuje pre to žiadne dobré ospravedlnenie, ale skús pochopiť, že časy, v ktorých sme žili a fakulta, v ktorej som bol na Rokforte, bol som obklopený predsudkami. Vykĺzlo mi to a bola to odo mňa strašná vec, že som to vyslovil. Naše priateľstvo v ten deň takmer skončilo, ale ja som tvrdohlavý muž." Usmial sa nekompromisne. "Trvalo to skoro celý zvyšok toho školského roku, kým tvoja mama prijala moje ospravedlnenie a odpustila mi. Ale keď sme opravili naše priateľstvo, boli veľmi zlé časy pre čarodejnice a čarodejníkov muklovského pôvodu. Spoločníci, ktorých som mal, by dvakrát nerozmýšľali, aby mohli ublížiť Lily, a tak sme cítili, že najlepšie bude udržať naše obnovené priateľstvo v tajnosti. Ani tvoj dedko, ktorý má zázračný zmysel, ktorý mu umožňuje vedieť všetko, o tom nevedel."
"Ale moja mama sa vydala za môjho otca. Ty si si ju už nechcel zobrať?"
Severus vzdychol. Stále to bolelo, myslieť na minulosť a toto bolo po prvý raz, kedy tak otvorene hovoril o tých dňoch. "Ale áno a veľmi. Nanešťastie to nebolo možné. Vtedy som sa stal špiónom pre Fénixov rád a nikto, len niekoľko vyvolených ľudí, vedelo o mojej pozícii. Ale Lily potrebovala niekoho, s kým by mohla byť, lebo to boli veľmi ťažké roky. Mala rada Jamesa, ale pravdupovediac, neľúbila ho tak, ako ľúbila mňa."
Harry sa pri tej informácii temne zamračil, ale potom zmätok zmenil jeho výraz. Toto bola jedna z tých otravných, zavádzajúcich, dospeláckych vecí, z ktorých ho vždy rozbolela hlava. Zamračil sa znovu. "Nechápem, prečo na teba nepočkala."
"Nemohla." Severus v tomto mieste svojho vysvetľovania musel byť jasný a diplomatický. "Lily potrebovala niekoho iného, aby sa o ňu staral a James, ktorý jej bol úplne oddaný, bol dobrý muž a snažil sa urobiť to najlepšie, aby sa o ňu postaral. Vidíš, Harry, že tvoja mama bola tehotná skôr, než sa vydala za Jamesa."
"Myslíš, že mám brata, alebo sestru?" Jeho zmätenie bolo úplné, kým sa snažil pochopiť, čo jeho otec hovoril.
"Nie, nemáš. Lily čakala teba." Harryho výraz mu nepovedal, čo si jeho syn myslí. Takmer minútu mlčal, kým jemne vyhlásil: "James Potter nie je tvoj vlastný otec."
Harry si stlačil koreň nosa, na chvíľu zatvoril oči a veľmi sa snažil, aby to pochopil. "Si si istý? Vedel môj o... môj Jame... uhm... vedel, že nie som jeho?"
Severus pokrútil hlavou. "James o tom nevedel. Myslel si, že si jeho a ľúbil ťa tak veľmi, ako tvoja mama. V jeho srdci bol James tvoj otec. Som si istý, že aj keby sa tvoja mama rozhodla povedať Jamesovi, že nie si jeho syn, stále by ťa ľúbil."
To bolo niečo, čo by si nikdy nepomyslel, že by o Jamesovi Potterovi povedal, ale ten muž nebol tým chlapcom, ktorým býval. Niekoľkokrát, veľmi krátko videl Jamesa, Lily, a Harryho spolu a vedel, že to, čo povedal svojmu synovi je absolútna pravda.
Harry sa s úľavou usmial. Nemohol si spomenúť na Jamesa Pottera inak, než čo mu povedala teta. Nebolo to lichotivé. Trochu viac sa o ňom dozvedel od jeho otca, trochu od Remusa Lupina, a aj niekoľko príbehov od Hermiony. Aj keď ten muž nebol jeho skutočný otec, chcel na neho myslieť v dobrom, lebo James sa snažil udržať jeho a jeho mamu v bezpečí.
Ale teraz... bola tu väčšia otázka, ktorá sa mu preháňala mysľou a trochu sa bál ju vysloviť. Čo ak jeho vlastný otec bol tiež mŕtvy? Alebo čo ak bol jeho otec niekto naozaj zlý, kto naozaj ublížil jeho mame a ona musela bežať k Jamesovi do bezpečia? Ale bude odvážny a opýta sa.
Severus sledoval, ako sa v očiach jeho syna formovala otázka. Veľmi jemne sa dotkol Harryho mysle pomocou Legilimencie.
Harry sa zhlboka nadýchol, pevne spojil  ruky a opýtal sa: "Kto je môj skutočný otec?"
Tá časť Severusa, ktorá sa stále obávala, že by Harry jedného dňa mohol dozvedieť o ich nepriateľskej minulosti, sa bála odpovedať na túto otázku. Nechcel by Harry vedieť všetky dôvody, prečo mu nebol otcom? Čo povie, ak sa ho Harry opýta, prečo ho nechali u Dursleyovcov, keď Severus vedel, že Petunia je tak strašná ženská?
Bude ma nenávidieť?
Zaváhal len chvíľu a potom pevne povedal: "Ja."
Harry sa zachytil toho váhania jeho otca. Čo sa zdalo ako stovka otázok a emócií, zaplavila jeho myseľ, ale odviedol skvelú prácu v tom, ako ich potlačil. Jeho tmavozelené oči sa pozreli na list, ktorý jeho otec teraz drvil v pravej ruke.
Harry ukázal na list. "Mama ti v tom liste povedala o mne?"
Severus uvoľnil päsť a narovnal list. "Áno. Nikdy som to nevedel."
Ranený pohľad sa objavil na Harryho tvári a Severus cítil, ako keby jeho srdce malo skočiť z útesu. Bol jeho syn sklamaný z pravdy? Jeho strach okamžite zahnala otázka jeho syna: "Viem, že si povedal, že je to osobné, ale nie je tam aspoň kúsok, ktorý by si mi mohol prečítať? Chcem počuť mamine slová. Prosím, ocko?"
Severus čítal list a našiel kúsok, ktorý mohol prečítať. "Myslím, že áno. Počkaj chvíľku." Znovu narovnal stránky. Nežne prečítal jeden odstavec, mierne upravený: "Oh Severus! On je taký krásny! Začarovala som Harryho fotku do tohto listu. Len sa dotkni končekom prútika druhej strany tohto pergamenu a povedz jeho meno. Nikdy som nevidela krajšie dieťa. Bol by si rád, keby si vedel, že má môj nos s náznakom dôstojnej klenby toho tvojho. Je okrúhlučký a jemný, ale jedného dňa bude vyzerať tak očarujúco, ako jeho otec."
Zamatový hlas jeho otca obalil každé slovo, ale Harry sa veľmi snažil predstaviť si hlas jeho mamy, ako ju počul vo svojej nočnej more, keď ho zachránila pred Smrťožrútmi. Predstavil si, že môže počuť jej hlas, vyslovujúci tie slová spolu s jeho otcom.
"Chcel by si vidieť tvoju fotku?" opýtal sa Severus, neistý úsmev sa črtal v jednom kútiku jeho pier.
"Áno, prosím!" Harry sa posunul bližšie k svojmu otcovi a sledoval ho, ako sa dotkol zadnej strany pergamenu svojim prútikom a vyslovil Harryho meno. Pergamen sa zaleskol a objavil sa tam on, novorodený syn Lily Evansovej a Severusa Snapa.
Harry sledoval, ako sa hýbe na fotografii. Usmial sa a prstom sa dotkol svojej drobnej ručičky, ktorá sa naťahovala k nemu. Harry sa potom pozrel na svojho otca a usmial sa.
"Ja som ti povedal, že vyzeráme rovnako." Harry sa dotkol drobného hrbolčeka na svojom nose, ktorý jeho mama nazvala 'dôstojná klenba'.
Severus chcel svojho syna objať, ale chvíľu sa zdržal. "Si v poriadku, Harry? Máš nejaké otázky?"
Harry si zamyslene poľukal po spodnej pere. "No... naozaj to nič nemení. Teda, ty si sa stal mojim otcom, keď sme podpísali tie adopčné papiere a mamin list len hovorí, že si bol vždy mojim otcom. Páči sa mi, že ste sa s mamou naozaj ľúbili a rozhodli sa mať mňa, ale je mi ľúto, že ste nemohli mať svadbu." Ťažko vzdychol, hľadel na teraz poskladaný list v rukách jeho otca. "Je to... môžem ešte žiadať Remusa o príbehy o Jamesovi? Je to OK? Nebude ti to vadiť?"
"Nie, vôbec mi to nevadí, Harry. Tvoja mama v tom liste napísala, že James ťa veľmi ľúbil a bol ti dobrým otcom. Myslím, že máš právo uspokojiť svoju zvedavosť."
"Povieš mi niekedy, prečo ho nemáš rád?" opýtal sa Harry zvedavo. Cítil otcovo napätie zakaždým, keď sa spomenulo meno James Potter v zdvorilom rozhovore.
"Keď budeš starší, poviem ti viac. Teraz stačí, keď budeš vedieť, že ako chlapci sme sa ja a James naozaj nemali radi. Ale deti vyrastú a zmenia sa. Ako dospelý, a toto priznám len pred tebou, James bol znesiteľný."
Harry vykkĺzol spod prikrývok, kľakol si a objal Severusa okolo krku. "Ľúbim ťa, ocko," zašepkal do ucha svojmu otcovi. "Som rád, že som naozaj tvoj."
"Aj ja som potešený, že som tvoj, Harry. Ľúbim ťa." Pobozkal jemné čierne vlasy svojho syna a vnútorne poďakoval Lily za taký úžasný dar.

"Oci?" Harry jedol polievku na raňajky, kým jeho otec si dával šálku kávy. Echo jedla sendvič. "Máš nejakú knihu o bussilisickoch?"
Severus vzhliadol od svojho časopisu Týždenník Elixírov, cítil sa, ako keby mu niekto vylial na hlavu vedro so studenou vodou. "O čom?"
"Bussilisickoch? Buhsiliksoch? Neviem, ako sa to vyslovuje, ale chcel by som o nich vedieť viac."
Severus pomaly zložil svoj časopis, uchlipol si posiľňujúci dúšok kávy a mentálne preklínal zvyšné dve tretiny 'Zlatého tria'.
"Je to ba-zi-lisk." Vyslabikoval pomaly. "Prečo si na nich zvedavý?"
"Ginny Weasleyová povedala, že som ju zachránil pred Tomom a tým ba... zi... liskom, baziliskom, v Tajomnej komnate. Je to naozaj skvelý príbeh. Prebodol som Tomov denník po tom, ako mi Felix zachránil život, keď sa baziliskovi odlomil zub a ostal mi zabodnutý v ramene."
Echo spadla sánka a Severus rýchlo pokrútil na ňu hlavou. Zatvorila ústa.
Harryho oči sa rozšírili, keď položil polievkovú lyžicu do misky. "Uhm... nemal som ti hovoriť, že mi to Ginny povedala. Bude mať teraz problémy?"
"Nie, Harry, nebude. Dojedz svoju polievku a potom prídi za mnou do obývačky." Severus vstal, hodil zvyšok svojej kávy do drezu a vyšiel z kuchyne.
Echo sa nahla k nemu: "Naozaj si porazil baziliska?"
Harry pokrčil plecom. "Ja nie. To som nebol ja." Rýchlo dojedol poslednú trochu polievky, vypil džús, potom zliezol zo stoličky a odišiel do obývačky, kde sa jeho otec netrpezlivo prechádzal.
"Deje sa niečo, oci?" opýtal sa Harry a posadil sa na gauč.
"Nie, naozaj, synček," povedal Severus, prestal sa prechádzať a sadol si do svojho obľúbeného kresla. "Tvoj dedko mi povedal, aby som nebol naštvaný, keď budeš počuť o tvojej minulosti pred tým, ako si omladol, ale nemôžem si pomôcť a robím si starosti."
"To je trochu hlúpe, oci. Sú to len príbehy a ja som neurobil nič z toho, o čom som doteraz počul."
"Samozrejme že si to urobil," prskal Severus.
"Nie, neurobil. Pamätám si na život s tetou Petuniou, strýkom Vernonom a Dudleym, potom teba, ako si ma prišiel zachrániť. Nepamätám si veci ako je bazilisk, trol a kazenie elixírov naschvál na hodine Elixírov!"
"Čo? Trol? Sabotáže? Harry! Koľko si toho počul o tvojej minulosti?"
Harry zazeral, lebo mal pocit, že jeho otec je naschvál tupý a nepočúva, čo mu chce povedať. Dramaticky vzdychol. "Veľa. Ron mi povedal, že ten príbeh o trolovi bol o ňom a o mne. Ginny mi povedala o tom, ako som ju zachránil v Tajomnej komnate, a dvojčatá mi včera povedali, že si bol..." hovoril rýchlo, ale tu sa prudko zastavil.
Severus varovne zúžil oči, ale hlboko vo vnútri čakal to najhoršie. Fred a George Weasleyovci povedali Harrymu o spôsobe, ako s ním zaobchádzal na  hodinách elixírov.
"Čo presne ti povedali Fred a George, Harry?"
"No... uhm... nebolo to veľmi milé, oci." Výraz jeho otca bol temný a oči sa mu nebezpečne leskli. "Dobre! Povedali, že si podlý učiteľ ku každému, ale že mňa si nenávidel a že si mysleli, že je hlúpe, že si ma adoptoval. Ale, oci..." pokúsil sa vysvetliť.
Severus ho prerušil zvýšeným hlasom: "Nie som podlý a nikdy som ťa nenenávidel!"
"OCI!" Harry kričal a postavil sa.
Severus sa nechal ovládnuť svojim hnevom a obavami a začal vysvetľovať: "Nechápeš pozíciu..."
"Oci!" povedal Harry pevnejšie, ale bez kriku. "Potrebuješ počuť, čo som povedal Fredovi, Georgeovi a Ronovi."
Letmo sa nadýchol. "Dobre. Čo si povedal chlapcom Weasleyovcom?"
"Najprv..."
"...vážne, nemôžem uveriť..." začal George.
"...že ťa Snape adoptoval," dokončil Fred.
"Prečo?" opýtal sa Harry.
"Je to darebák, Harry!" vyprskol Ron. "Nenávidel ťa."
"Povedal, že si rovnako zlý, ako James," dodal Fred.
"Keby si nebol náš stíhač, strata bodov, len za to, že Snape bol drzý darebák, by nám zabránila vyhrať Pohár pre Chrabromil v prvom ročníku," vysvetlil George.
"Naozaj ťa nemal rád."
"Nenávidí Chrabromilčanov," povedal Ron. "Vždy uprednostňuje Slizolinčanov."
"Profesor Snape musel jednať tým spôsobom, vy idioti!" povedala Hermiona nakoniec. "Nepočúvaj ich, Harry. Fakt je, že tvoj otec tu bol vždy pre teba, aby ťa zachránil, keď si mal problémy."
"Nie, nebol,"prerušila ju Ginny. "Nebol v Tajomnej komnate. A kde bol, keď išiel Voldemort po Kameni mudrcov?"
"Ginny, vtedy si tam ani nebola!" vyprskla Hermiona.
Ginny na ňu zazrela. "Ale počula som o tom všetko."
"Snape tam bol," zapojil sa Draco.
"Ako to vieš?" odfrkol si Ron.
"Viem, lebo som videl Snapa sedieť s Potterom na ošetrovni a prišiel tam Dumbledore. Začali sa rozprávať a Dumbledore poďakoval Snapovi, že nasledoval Harryho a priniesol ho na ošetrovňu. Bol by zomrel, keby tam nikto nešiel." Usmial sa Draco namyslene.
Hermiona dodala: "Keby Harryho nenávidel, neobťažoval by sa ho toľkokrát zachraňovať."
"Ja nie som Harry Potter!" kričal nakoniec Harry na šiestich puberťákov. "Nič z toho si nepamätám! Nikdy nebudem, a keďže si to nepamätám, nikdy sa to pre mňa nestalo. Okej?"
"Harry má pravdu," súhlasil Draco.
"Čo? To nedáva zmysel," prskal Ron. "Jasné, že sa to stalo tebe." Tvrdo hľadel na malého chlapca.
"Nie. Nestalo!" kričal Harry. "Hovoríte o niekom inom a hovoríte drzo o mojom ockovi! Nie je podlý na nikoho, len je naozaj prísny a neobviňujem ho z toho, že bol na Harryho darebák, keď len robil somariny, lebo to je hlúpe, blbé a nebezpečne hlúpe!"
"Išiel som naspäť do domu, lebo som už bol zo všetkého unavený. Myslím, že Hermiona im ešte niečo povedala, lebo tesne predtým, ako som ťa počul kričať z tej nočnej mory, všetci sa mi prišli ospravedlniť."
Severus chvíľu zarazene sedel vo svojom kresle, absorboval všetko, čo mu práve jeho syn povedal o tej hádke s tínedžermi na pláži. "Tak," nakoniec povedal, "ty necítiš, že si Harry Potter, ten tínedžer, lebo nemáš jeho spomienky."
Harry dopadol na gauč, chvíľu si naprával krk do pohodlnejšej pozície. Posunul sa hore a potom odpovedal, "Ja viem, že som on, techi-cky... tech... no vieš? Ale necítim sa ako on. Všetko, čo mi moji kamaráti povedali doteraz je také, ako príbeh, ktorý sa stal niekomu inému. Takmer si želám, aby som si mohol zmeniť meno, potom by si ma neplietli s Chlapcom Ktorý Prežil." Zamračil sa. "A to je hlúpe meno, vieš."
Severus sa nad tým musel zasmiať. Harry nevedel, ako často, počas jeho rozčúlení s Harrym Potterom tínedžerom, použil túto prezývku.
"Harry, vieš, že si strašne zaujímavý chlapec?" Malý chlapec sa uškrnul a prešiel sa oprieť o otcove kolená. "Ale musíš vedieť, že väčšina čarodejníckeho sveta nerozozná rozdiel medzi Harrym Potterom a Harry James Potter-Snapeom, tak ako ty."
"Hej, ale oni nie sú ty a nie sú moji priatelia, tak je to jedno." Harry sa nahol a pobozkal otca na líce. "Nerob si také starosti, oci. Budeš mať vrásky."
Severus sa smial a objal svojho syna. "Ja som tvoj otec a je mojou povinnosťou, robiť si starosti. Keby to bolo potrebné, môžeš mi pomôcť uvariť nejaký Elixír proti vráskam."

O niekoľko dní neskôr, kým Echo a Severus pripravovali večeru, na prednom okne sa ozvalo ťukanie. Harry stál v kúte. Sľúbil jeho otcovi, že vykúpe Hectora, ale po troch dňoch to ešte neurobil. Severus ho najprv donútil okúpať psa – čo bola ešte väčšia zábava, než čakal – potom mu prikázal pätnásť minút stáť v kúte. Ešte mu zostávalo päť minút, ale ani Echo ani jeho otec nepočuli ťukanie.
"Hector, choď zavolať ocka. Ja nechcem ďalšie minúty navyše."
Pes sa postavil od krbu, otriasol sa a keď zaznelo druhé ťukanie, hlasno zaštekal.
Za niekoľko sekúnd sa Severus objavil z jeho laboratória. "Harry?" opýtal sa ustarane.
"Som v poriadku, oci. Myslím, že na okne sedí sova."
Severus prešiel k oknu, otvoril ho a potom venoval svojmu synovy rýchly úsmev. "Už len štyri minúty, dieťa, potom môžeš ísť pomôcť Echo s cestom na keksíky."
"Okej," odpovedal šťastne.
Najotrhanejšia čiernošedá sova, akú kedy videl, skočila do obývačky a naštvane na Severusa zapišťala.
"Čo pre Merlina...? Je to Kvíkov otec?" opýtala sa Echo, keď vyšla z kuchyne a utierala si ruky do uteráka.
Severus zbavil sovu pošty a čítal ju. "Je to potvrdenie od Harleyho Walnuta, na parník tento víkend."
Echo sa uškrnula a potlačila smiech. Severus sa na ňu obozretne pozrel ponad plece.
"Je tu niečo, čo si mi o tom čarodejníkovi nepovedala?" požadoval jemne.
"Harley je trochu excentrický, Severus, ale sľubujem, že ťa dostane tam, kam chceš ísť."
"Znamená to, že zmeníš svoj názor a pôjdeš s nami?" opýtal sa šibalsky.
"Chcela by som, ale vieš, že mám kopu papierovania, ktoré musím vybaviť na Ministerstve."
"Harry, môžeš ísť," povedal jeho otec a rýchlo sa pozrel na svojho syna. "Doniesol by si mi trochu jedla pre túto sovu, nech ju môžem poslať späť?" Harry prikývol a išiel do kuchyne, kde si rýchlo namočil prst do čokoládového cesta a trochu z neho zjedol.
"Mrzí ma, že naše rozvrhy sa v tomto prekrývajú. Zrušil by som to, ale..." začal.
"To je v poriadku, Severus. Albus tu bude a pomôže mi a rozhodla som sa prijať tvoj návrh o Olandovom dedičstve." K tomu, že získala späť jej majetok na Solonuse, Echo bola znechutená, keď zistila, že bola menovaná za jedinú dedičku majetku Alberta Rangoona (Olanda). Nechcela nič, čo malo do činenia s ním a opýtala sa Severusa, čo s tým má urobiť.
"Dať to späť rodinám čarodejníc, ktoré zavraždil?"
Prikývla. "Malá náhrada, ja viem, výmenou za život ich dcér, ale je to to najlepšie, čo môžem urobiť." Echo podišla kúsok bližšie k Severusovi. "Chcem ťa požiadať o láskavosť." Uškrnul sa na ňu, mierne prižmúril oči so slabo maskovaným žartovaním. "Nezačínaj," varovala ho s úsmevom. Myslím to vážne."
Rýchlo prestal. "Čo pre vás môžem urobiť, moja drahá?"
"Ten dom. Už ani nedokážem myslieť na to, že je môj. Mohol by si sa o to postarať a nájsť preň kupca? Je mi jedno, za koľko ho predáš, len sa ho zbav."
"Je niečo v tom dome, čo by si chcela?"
"Mám tam niekoľko vecí. Ak sú ešte stále tam. Nevadilo by mi, keby si išiel po tie veci so mnou, Severus."
Letmo ju pobozkal. "Pôjdeme tam, keď sa s Harrym vrátime z hľadania kvetu Melanctonie."
"Ďakujem, Severus," postavila sa na špičky, pobozkala ho na nos, zachechtala sa nad jeho zamračením a pobozkala ho na pery.
Harry sa vrátil s nejakým jedlom pre sovu a skríkol, keď ho vták ostro ďobol do prsta. "Poondiaty vták!"
"Harry!" vyprskol Severus, prudko sa otočil od Echo.
"Ale pohryzol ma!" protestoval chlapec.
"Vieš, že máš byť opatrný s cudzími vtákmi a určite vieš dávať pozor na svoj jazyk. Takže, päť minút v kúte, alebo 60 sekúnd mydla?"
Harry vystrúhal grimasu a vyplazil jazyk. Na odpoveď odkráčal späť do kúta. Mračil sa a pevne prekrížil ruky na hrudi.
"Zmeň ten postoj, chlapče, lebo dostaneš aj to mydlo k tým piatim minútam," upozornil ho Severus.
Chlapec sa prinútil uvoľniť a sklonil hlavu. "Ospravedlňujem sa za nadávanie, oci."
Malý chlapec bol trochu zaskočený, keď sa jeho otec zrazu objavil vedľa neho. "Ukáž mi tvoj prst." Severus nastavil dlaň a jeho syn zodvihol ruku a položil ju do otcovej otvorenej dlane, ukazujúc zranený prst.
Ten vták ho ďobol až do krvi. Severus použil prútik, aby ranu vydezinfikoval a potom prst obviazal.
"Ďakujem," povedal Harry ticho.
"Nemáš za čo, Harry," odpovedal Severus. Mierne sa na svojho syna uškrnul a stlačil jeho rameno. "Ešte tri minúty." Ostro sa otočil a odišiel do kuchyne. Na moment sledoval, ako Echo lyžičkou ukladala na pekáč kúsky keksíkového cesta.
"Nikdy nepoužívaš mágiu, keď varíš," poznamenal Severus.
"Ani ty."
"Pravda. Jediná žena, ktorú som poznal, ktorá varila tak ako ty, bola Harryho stará mama, Virginia Evansová." V jeho očiach sa črtal úsmev, keď si spomenul na tie dni.
"Bola dobrá kuchárka?"
"Myslím, že bola. Virginia bola aspoň oveľa lepšia, než moja mama. Moja mama vyrastala v obrovskom dome, kde všetko varenie a upratovanie robili škriatkovia. Mama sa vlastne nikdy dobre neprispôsobila životu Muklov."
"Ty si vyrastal v Muklovskom svete?" vyzvedala Echo, keď vkladala plný plech keksíkov do vyhriatej rúry.
"Môj otec bol Mukel. On nebol... nadšený... mágiou." Severus si sadol za kuchynský stôl a čoskoro sa k nemu pridala aj Echo. "Stále neviem, prečo sa oženil s mojou mamou. On vedel, že je čarodejnica." Pokrútil hlavou.
"Nerád rozmýšľaš nad minulosťou, však?" opýtala sa váhavo.
Na sekundu jeho pohľad stvrdol, ale potom sa uvoľnil. "Nie. Moje detstvo nebolo príjemnejšie, než to Harryho u Petunie."
"Lily," povedala Echo jemne. "Ona bola kladnou stránkou, však?"
"Lily a jej rodičia mi dali nádej, že svet, muklovský aj čarodejnícky, nie je len temný." Pozrel sa ponad stôl k Echo, ktorá sa zdala utrápená, dokonca zaujatá niečím, čo nechcela vysloviť.
Severus sa ešte nerozhodol, čo urobí s informáciou, ktorú o Harryho narodení odhalil Lilyn list z minulosti, ale vedel, že potrebuje byť k Echo úprimný. Od toho dňa, keď ju uniesol jej ex-manžel, čelil svojim narastajúcim citom k tej čarodejnici. Bola pre neho dôležitá, ale napriek tomu že nevedel, či ich čaká nejaká budúcnosť, chcel byť otvorený takej možnosti.
"Čo chceš vedieť o Lily?" nabádal ju.
"Viem, že si ju ľúbil, Severus, ale odkedy si dostal ten list na Harryho narodeniny, uvažovala som..." odmlčala sa a pozrela sa do obývačky, kde teraz Harry sedel za stolom a kreslil. "Aby som povedala pravdu, uvažovala som o tom už pred tým listom. Možno preto, že som nikdy nevidela Harryho pred tým, ako omladol." Vrátila svoj pohľad k nemu. "Harry je tvoj biologický syn, však?"
"To je predpoklad," povedal neurčito.
Echo považovala jeho odpoveď sa iritujúcu a dala mu to najavo. "Nie som hlupák, Severus, tak prosím, nejednaj so mnou tak. Okrem niekoľkých charakteristík, ktoré som si istá, že zdedil po mame, z väčšej časti sa podobá na teba. Tá podoba je ešte zarážajúcejšia, odkedy si osvojil niektoré z tvojich manierov." Sarkasticky mu ukázala, aby sa pozrel do obývačky.
Severus sa otočil, aby videl svojho syna, ako hľadí na kresbu, na ktorej pracoval. Presne ako to robil Severus s jeho brkom, keď známkoval eseje a písomky, Harry si ťukal koncom brka po líci.
Echo sa usmiala a jemne sa zachechtala. "Keď som sa starala o Albusa, pamätám si, ako sa Harry pýtal svojho dedka, či by aj on mohol mať niekedy také vlajúce šaty, ako máš ty." Severus sa krátko zachechtal. "Na jeho narodeniny, keď mal oblečený svoj habit, som si istá, že všetci mohli vidieť, ako veľmi sa na teba Harry podobá."
"Predpokladám, že aj oni to budú musieť vedieť," vyslovil svoju myšlienku. Otočil sa späť k Echo práve vo chvíli, keď zazvonil zvonček na rúre, oznamujúci, že keksíky sú hotové. Mávnutím ruky sa otvorili dvierka na rúre a plech s keksíkami vyplachtil von a pristál na vrchu rúry.
Echo natiahla ruku a položila ju na jeho rameno. "Neopováž sa ešte vybrať tie keksíky z plechu, " upozornila ho so žiarou smiechu v očiach.
"Ani by som nesníval o zasahovaní," povedal, stojac s ľahkým úsmevom na perách. Nahol sa bližšie k Echo. "A áno, ten list bol od Lily. Ja som Harryho biologický otec."
Echo vzala jeho tvár do svojich dlaní a jemne ho pobozkala. "Myslím, že neexistuje úžasnejší dar, ktorý by ti mohla dať, Severus. Lily musela byť výnimočná žena."
Omotal si jej neposlušnú kučeru okolo prsta a jemne povedal. "Ona bola môj najlepší priateľ."
"Myslím, že by som mohla žiarliť," povedala Echo s jemným úškrnom, keď mu rukou prešla po jeho jemných čiernych vlasoch.
Severus sa trochu odtiahol. "Žiarliš?" opýtal sa a trochu sa bál odpovede.
Echo pomaly pokrútila hlavou. "Očakávam, že Lily bude mať vždy zvláštne miesto v tvojom srdci, Severus. Nie len preto, že je matkou tvojho syna. Ale dúfam..." hovorila opatrne a položila ruku na srdce Majstra elixírov. "Dúfam, že jedného dňa by tam mohlo byť miesto aj pre mňa."
Severus neodpovedal, ale chytil ju za jej druhú ruku, ktorú mala najeho líci a jemne jej stlačil prsty. Dúfal, že podporí Starú mágiu, aby aspoň náznakom ukázala, že je stála tam. Na Echo aj jeho prekvapenie, Stará mágia jasne zažiarila medzi ich rukami. Ten bozk bol jednoduchý, ale vášeň bola hlbšia, než boli obaja dosť odvážni prejaviť tomu druhému. Skončilo to len keď...
"Môžem si zobrať keksík?" Harry mal na tvári úškrn podobný tomu otcovmu, ale jeho oči žiarili dosť iritujúco, ako tie dedkove.
12.03.2014 11:30:16
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one