Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 26 – Hľadanie Melanctónie - Harley

Táto kapitolka je pre: alu, keishatko, Lupinu, raven9
Veľmi pekne ďakujeme za vaše komentáre.

Dobby a Biggi

Harry sedel za svojim stolom v otcovom malom laboratóriu, veľmi dôkladne študoval magickú 3D reprezentáciu kvetiny, ktorá preslávila ostrov Solonus medzi Majstrami elixírov na celom svete. Mala hrubú stonku so širokými, voskovými listami. Kvet samotný bol taký široký ako lotos, ale mala veľa kompaktných lupeňov, ako kamélia. Bola to jediná rastlina na svete, ktorá bola úplne čierna už od semienka, cez lupene až po korene. Keby ste do rastliny zarezali kdekoľvek, bola by čierna aj chlorofil, ktorý by z nej krvácal.

Sediac vedľa stola s ohnutou pozíciou podvedome napodobňujúcou tú Harryho, Severus poučoval o rastline.

"Lupene sa využívajú takmer exkluzívne v elixíroch používaných u detí. Lebo deti rastú,"

"...ako burina," usmial sa Harry.

Severusovo obočie sa nadvihlo, "Áno, ako burina. Je ťažšie ich dávkovať. Použitie lupeňov dovoľuje oveľa precíznejšie dávkovanie v mnohých elixíroch. Pamätáš si nejaké pediatrické elixíry proti bolesti, ktoré využívajú Melanctóniu, Harry?"

Harry zvraštil obočie v zamyslení, keď si spomínal na lekcie, ktoré mal s otcom počas posledných dní o tejto rastline a potom odpovedal, "Elixír proti kolike, Amalaneov elixír proti bolesti hlavy pre batoľatá, uhm, a Gumbyho elixír na prerezávanie zubov."

"Skoro. Ten posledný je Grambyho elixír na prerezávanie zubov." Sledoval, ako si Harry podctivo urobil poznámku do jeho vlastného Elixírového denníka. Harryho písmo bolo stále trochu detské, ale bolo oveľa úhľadnejšie, odkedy ho Hermiona doučovala.

"Tie lupene majú niečo magické, však? Teda..." zamyslene si zahryzol do spodnej pery. "Keď ich používaš, aby si kontroloval dávky pre deti... Nemyslím si, že viem, čo sa pýtam," Harry sa frustrovane zamračil.

"Príprava tých lupeňov rozhoduje o tom, ako budú použité v elixíre. Najjednoduchší príklad je kontrola dávkovania. Lupeň musí byť tak celý, ako je len možné, keď ho odtrhneš od stonky. Potom prehneš lupeň pozdĺž stredu, ale bez skrčenia. Potom záleží ďalší postup od inštrukcií pre elixír, pre ktorý ho treba použiť."

Harry si rýchlo písal poznámky. Severus pokračoval v lekcii. "Listy sú najuniverzálnejšie z celej rastliny. Prečo sú univerzálne?"

Harry hľadel na rastlinu, zamračil sa a pozrel sa do svojho denníka na poznámky, ktoré si robil skôr. Usmial sa, keď našiel odpoveď. "Listy Melanctónie sú uni... ver... zálne, lebo sa môžu použiť v elixíroch pre dospelých a tínedžerov a môžu byť subi... subsituované?" Pozrel sa na svojho otca a Severus zašepkal svojmu synovi do ucha správnu výslovnsoť. "Substituované! Ak nie sú po ruke lupene, môžu byť nimi substituované. Správne?"

"Správne. Ale, kedy sa listy NESMÚ použiť k substitúcii?"

Harry si nespomenul na nič o tom, z toho čo mu otec minulý večer čítal o 'Čiernej rastline'. "Nespomínam si."

"Keď potrebuje elixír Melanctóniu pre kontrolu dávkovania, listy nemôžu nahradiť lupene."

Harry si napísal poznámku a potom sa usmial. "Môj elixírový denník mi veľmi pomáha, oci. Ďakujem ti zaň. Kedy pôjdeme hľadať tú čiernu rastlinu?" Začal štuchať prstami do magického obrazu rastliny a ten sa začal rozplývať.

Severus sa pozrel na hodinky. "Asi o dve hodiny, čo znamená, že sa potrebuješ najesť, aby si si ešte mohol pospať."

Harry našpúlil pery. "Ako to, že stále musím po obede spávať?"

Severus mávol rukou a obraz Melanctónie zmizol a zobral Harryho na ruky. Svojim nosom sa dotkol nosa jeho syna a melodramaticky sa zamračil, keď vyhlásil: "Lebo si rastúci chlapec, chlapec, ktorý rastie ako burina, tak veľmi rýchlo, že to unavuje tvoje kosti a svaly. Popoludňajší spánok je spôsob, ako doplniť energiu, aby si neprestal rásť."

Harry sa usmial a zachechtal sa na svojho otca. "Ale, mám správnu veľkosť, však?"

"No, ja mám celkom rád tvoju veľkosť, dieťa. Stále ťa môžem zodvihnúť a odniesť bez toho, aby som si pri tom zlomil chrbticu." Vykročili z laboratória a on položil Harryho na zem. S rukou na chrbte svojho syna ho poháňal dolu po chodbe ku kuchyni.

Harry sa posadil za kuchynský stôl a začal kývať nohami. Prišiel Hector a ľahol si vedľa svojho chlapca dúfajúc, že sa mu ujde nejaké jedlo, ktoré by mohlo spadnúť z Harryho taniera. Severus začal pripravovať sendviče pre seba a pre Harryho.

"Oci, môžem sa ťa niečo opýtať?"

"Samozrejme, Harry."

"Minule som rozmýšľal o mojom bratrancovi, Dudleym." Severus prestal s činnosťou, ktorú práve vykonával a otočil sa k malému chlapcovi, ktorý prechádzal prstom po svojom prázdnom tanieri.

"Bojíš sa o neho?"

"Myslím, že áno. Teda, teta Petunia nikdy Dudleyho nezbila, ale bola na neho čudná. Keď bolo nablízku ľudia, bola k nemu milá a objímala ho, ale doma mu povedala niekoľko naozaj strašných vecí. On nikdy neplakal, ale často ma poriadne zbil. Len ma tak nejako zaujíma, či je okej, alebo teraz nemá nikoho, na kom by si vymlátil mamin krik."

Počas Harryho rozprávania Severusovi spadla sánka. Pred tým, než prehovoril, musel vedome zatvoriť ústa. Žasol nad tým, že jeho syn bol stále schopný nájsť v sebe súcit k tomu chlapcovi, ktorý bol aspoň dvakrát väčší od neho, dokonca aj keď bol ešte tínedžer, a pravdepodobne mu ublížil, fyzicky, niekoľkokrát.

"Máš obavy, že tvoja teta mohla ublížiť tvojmu bratrancovi?" opýtal sa opatrne.

Harry mykol plecom. "Neviem. Dudley je jej dieťa a mamy neubližujú svojim vlastným deťom, nie?"

Severus využil chvíľku na dokončenie sendvičov a potom ich priniesol ku stolu, kde sa posadil. "Rodičia by nikdy nemali ubližovať svojim deťom, ale je to niečo, čo sa, na nešťastie, niekedy stáva."

Harry sa hral so svojim sendvičom, predstieral, že si ho prezerá, než si odhryzol. "Teta Petunia je naozaj strašná, oci."

"Cítil by si sa lepšie, keby som sa išiel pozrieť na tvojho bratranca, aby som videl, či je v poriadku?" Harry sa na neho s nádejou pozrel. "Nebol by to vôbec žiadny problém." Zobral si sendvič a odhryzol si, zamyslene prežúval, prehltol a potom pokračoval. "V skutočnosti, mám dlhú, doposiaľ nevybavenú prácu, o ktorú sa musím postarať s tvojou tetou, tak by som to mohol urobiť a uistiť sa, že Dudley je v poriadku."


Kým Harry spal, Echo na neho dozerala. Severus, ktorý sa zriedka premiestňoval na takú veľkú vzdialenosť, urobil v tomto prípade výnimku. Musel sa premiestniť dvakrát, ale stál na Privátnej ceste asi o 15 minút neskôr, než opustil ostrov Solonus.

Severus si obliekol svoj učiteľský habit, keďže bol najzastrašujúcejší, hneď po jeho Smrťožrútskom odeve (vďačne spálenému). Vedel, že by sa mal obliecť ako Mukel, ale nechcel pokaziť ten efekt. Ale aby udržal susedov od zízania, použil Kúzlo desilúzie, kým nebol presne pred dverami domu číslo 4. Jedno zaklopanie a dvere sa naštvane otvorili.

Petunia Dursleyová nevyzerala práve najlepšie. Zvyčajne perfektne oblečená bez jediného vlasu mimo svojho miesta, jej vysušené hnedé vlasy vyzerali, ako keby sa pokúšali uniknúť z drdola, v ktorom ich mala a pod očami mala vačky. Navyše už aj tak chudá žena vyzerala, ako keby stratila ešte viac hmotnosti.

Jediná vec, ktorá sa nezmenila, bol pohľad úplného pohŕdania na jej tvári, keď zbadala Severusa Snapa. Dvere sa mu zabuchli pred nosom bez jediného slova od tej nenávistnej ženy. Chvíľu počkal, odomkol dvere pomocou kúzla Alohomora, otvoril ich, vošiel dnu a stretol sa s poriadnou fackou do tváre. Neurobil náznak ani výraz, že by ho to napadnutie trápilo.

"Vždy je to potešenie, Tuney," jeho hlas k nej doliehal ako kyselina.

"Prišiel si sa pokochať, Ufňukanec?" vypľula.

"Kochať? Čím? Na tvoju žiadosť som zobral malého Pottera z tvojich rúk. Tvoj život by teraz mal byť ideálny. Je tu," nenútene sa obzrel po obývačke, do ktorej vstúpil, postrehol stuchnutý pach cigariet a všeobecný neporiadok, ukazujúci, že toto miesto bolo upratované len zbežne. Pokračoval, "nejaký problém?"

"Čo ťa to zaujíma?" odkopla hromadu časopisov vedľa fotelky. "Každopádne, na čo si sem prišiel?"

"Nedokončená záležitosť. Ale, potrebujem sa postarať o obavy môjho... ktoré má Potter o svojho bratranca." Petunia len zazerala, tak pevne zvierala pery, že boli takmer bez krvi. Nepovedala nič, len sa uškrnula a prekrížila si ruky na prsiach. "Kde je tvoj syn, Petunia?"

"Čo ťa to trápi?" požadovala.

"Mňa to nezaujíma. Ako som povedal, je to Potter, kto má obavy. Moja práca s tebou začne, až keď mi odpovieš na otázku môjho syna k mojej spokojnosti."

Petunia rozhodila ruky a znovu kopla do teraz už spadnutých časopisov, na čo sa rozleteli po koberci. "To nechutné prasa, môj manžel, je to, čo sa stalo. Zobral môjho Duduška a odišiel."

"Naozaj?" Bol úplne prekvapený. "Nemyslel som si, že na to ten mukel má. Zdalo sa, že si ho mala dosť pevne omotaného okolo prsta."

"To je jedno. Dobre je tak." Zložila sa do fotelky, zobrala trochu pokrčenú krabičku cigariet, jednu vytriasla von a začala fajčiť nechutnú rakovinovú tyčinku (cancer stick). Petunia naschvál vyfúkla dym na Severusa. On len lenivo mávol rukou nad tým nechutným smradom.

"Kde je tvoj syn a... ex-manžel?" opýtal sa povýšene a naschvál hrubo.

Petunia si ešte niekoľkokrát potiahla z cigarety, než ju oklepala do preplneného popolníka na druhej strane fotelky.

"Keď to pre to ohavné šteňa tak veľa znamená, Vernon sa odsťahoval do Londýna. A áno, už čoskoro bude môj ex."

Na moment, kým sa útla žena prepadla do kresla, Severus mohol vidieť, že akýkoľvek trest pre ňu zamýšľal, ona už sa s jedným vyrovnávala.

Petunia Evansová bola prvotriedny tyran, najmä k jej sestre, keď boli deti. Severus nikdy nechápal, prečo ju jej rodičia za to nikdy nepotrestali. Jediná vec, ktorú dokázal pochopiť bola, že Petuniin hnev pochádzal z čistej žiarlivosti na jej sestru, ktorá bola krajšia, múdrejšia a čarodejnica.

Myšlienky na ublíženie tej strašnej žene opadli z jeho mysle, keď sa temne uškrnul nad oveľa lepším a presnejším trestom. Vytiahol prútik a otočil kreslo, aby sa dívala na neho. Petunia sa chcela naštvane postaviť, ale magická sila ju pevne zachytila a stiahla ju späť na fotelku. Ďalšie kúzlo jej zabránilo rozprávať.

Týčil sa nad Petuniou a jemne povedal: "Adoptoval som Harryho Pottera, lebo som vedel, že vždy si bola tá, kto držal slovo. Harryho veľké šťastie v omladnutí bolo požehnaním pre nás oboch. Mám syna, na ktorého som veľmi hrdý. Je to milé, súcitné dieťa a plné radosti a života. Presne ako bola Lily. Je škoda, že ty sama nikdy nebudeš poznať také šťastie alebo lásku, Petunia. Čoskoro zostarneš, zošedivieš a budeš tak nechutná, ako tvoje reči."

S mávnutím sa odvrátil od ženy, ktorá sa snažila kričať na neho nadávky a uvoľniť sa z kresla. Severus ju nepustil, až kým nebol o niekoľko domov ďalej od jej domu.

O niekoľko minút neskôr sa premiestnil do Londýna, na muklovskú stranu rušného mesta. Jednoduchý pohľad do telefónneho zoznamu mu dal informáciu, ktorú potreboval a čoskoro stál pred moderným tehlovým domom s malým dvorom.

Ten chlapec, Dudley, ktorého videl len krátko, keď bol pred viac než rokom zobrať Harryho, bol vonku a staral sa o záhradku. Stále trochu tučný, Harryho bratranec ale dosť schudol. Ak v tom bude pokračovať, nebude škaredý mladý muž. Dudley sa mierne otočil, aby strčil burinu do vreca, keď si všimol čarodejníka. Prehltol, ale snažil sa skryť svoj strach.

"Uhm... ahoj. Vy ste ten... ten muž, ktorý odviedol Harryho, však?" opýtal sa nervózne.

Súhlasne sledoval, ako sa Dudley postavil, utrel si ruky do džínsov a prešiel k Severusovi.

Severus sa mierne uklonil. "Vy ste, nepochybne, Harryho bratranec Dudley."

Dudley sa mierne usmial. "Hej. Ako sa má Harry?"

"Má sa dobre. Požiadal ma, aby som prišiel a pozrel sa, ako sa máte. Ste v poriadku?"

Dudley zarazene zažmurkal. "Harry sa na mňa pýtal?"

"Áno. Mal o vás starosti."

Dudley zružovel a mykol plecom. "Vždy bol veľmi milý. Bol som k nemu naozaj odporný." Rýchlo zacúval, bál sa, že to ten vysoký muž zle pochopí. "Ja som nechcel, ale mama ho vždy bila a to... no, nebolo to správne, ale aj ja som to robil. Navštevujem psychológa," ponúkol, dúfal, že to trochu zapôsobí.

"To veľmi rád počujem. Povedzte mi, Dudley, je váš otec tak veľmi proti mágii, ako vaša matka?"

"Ach, naozaj nie. Príde mu to naozaj čudné, ale myslím, že je to len preto, že mama okolo toho vždy robila taký krik, takže on sa držal jej. Ani len nemohol nič povedať." Dudley sa trochu striasol, stále mal strach z toho vysokého, impozantného čarodejníka, ale pevne prehltol a zachytil sa poslednej zásoby svojej odvahy. "Pane, môj oco... on nikdy neudrel Harryho. Teda, kričal a mal mamu zastaviť, ale niekedy, no... pokúšal sa. Nie je zlý. Oco tiež chodí na terapiu."

Severus sa pozrel na mladého muža, ktorý čoskoro bude dospelý, ak už aj nebol. Dotkol sa jeho mysle a mohol vidieť, ako veľmi ten chlapec ľutuje to, čo urobil svojmu bratrancovi a bol úprimný, keď dúfal, že  sa ten čarodejník nerozhodne prísne potrestať jeho otca.

Severus urobil rozhodnutie, o ktorom dúfal, že ho neskôr nebude ľutovať. "Nepredpokladám, že by ste občas chceli dostať list od bratranca, alebo áno?" Dudleyho tvár sa rozžiarila tak veľmi, ako Harryho, keď dostal dobrú správu. "Priniesla by ho sova."

"To vôbec nie je problém, pane!" Dudley sa ďalej usmieval. "Oh! Keď ste tu, mohli by ste dať toto... no, počkajte tu. Hneď som späť."

Zaskočený Severus sledoval ako obrovský chlapec vbehol do domu. Trvalo niekoľko minút, kým vyšiel von s metlou. Severus ju spoznal ako Harryho milovaný Blesk, ktorý dostal od svojho krstného otca Siriusa Blacka.

Trochu bez dychu, Dudley podal metlu Severusovi. "Mama to mala v skrini na metly. Nútila Harryho, aby ňou zametal kuchyňu a zadnú verandu. Vždy pri tom plakal."

Severus sa ostro zamračil, ale Dudley pochopil, že ten pohľad nie je namierený proti nemu. Čarodejník si zobral metlu a Dudley s rozšírenými očami sledoval, ako ju zmenšil a schoval do vrecka.

"Wow! To je super. Uhm, pane, ja som našiel Harryho po tom, ako urobil tú... tú vec so svojou mágiou, aby omladol. Pokazil si pamäť?"

"Harry stratil spomienky, ktoré mal potom, ako mal šesť rokov. Pre neho sa nestalo nič z toho, čo bolo potom."

Dudley sa pozrel na svoje topánky. "Myslím, že je pre neho dobré, že zabudol na niektoré veci. Bol som s ním celkom okej, kým sme boli v tom veku. Ale potom sa mama naštvala. Vtedy keď všetky tie divné veci..."

"Náhodná mágia, tak sa to volá," opravil ho Severus.

"Oh hej. Mama povedala, že jej sestra to robievala. Ja len... no, povedali by ste Harrymu, že ma to veľmi mrzí, aj to, na čo si nespomína. A naozaj by som rád o ňom počul. Tak, teraz je šťastný?"

Severus prikývol. "Áno, je. Harry je teraz môj syn. Môžem vás uistiť, že teraz žije taký život, aký vždy mal. Ste aj vy šťastný, Dudley?"

Dudley sa usmial, naozaj potešený tou otázkou. "Hej. Ja a môj oco, obaja sme. Chcel by som, aby aj mama bola šťastná, ale... nemôžem pre to nič urobiť."

"Nechám vás pokračovať v záhradke, mladý muž. Povedzte vášmu otcovi, že som tu bol a že by vám mal Harry čoskoro poslať list po sove." Znovu sa mierne uklonil a jemne uškrnul.

Dudley sa tiež uklonil, trochu neohrabane. V okamihu ten čarodejník zmizol a on s vrátil k práci v záhradke. Nemohol sa dočkať správy od svojho bratranca.


Harry sa zobudil z poobedňajšieho spánku len niekoľko minút predtým, ako sa jeho otec vrátil. Obliekal sa, kým Severus využil chvíľu, aby sa vydýchal a užil Energetický elixír.

"Je s Harryho bratrancom všetko v poriadku?" opýtala sa Echo a priniesla mu čaj.

"Petunia Dursleyová je sama. Zdá sa, že jej manžel našiel svoju chrbtovú kosť a opustil ju, zobral so sebou aj svojho syna. Chcel som potrestať aj jeho, lebo nečinnosť v prípade zneužívania je zrovnateľná so samotným zneužívaním, ale zdá sa, že Vernon Dursley a Dudley chodia na terapiu."

"Tá žena si nezaslúži byť v prítomnosti žiadnych detí," uzavrela Echo. Nahla sa a pobozkala Severusa na líce.

"Ideš na Ministerstvo?" opýtal sa Severus. Jeho neochota nechať ju odísť bola jasne vpísaná do jeho tváre.

Echo sa usmiala. "Áno, ale budem doma, aby som mohla privítať vás dvoch ohromných hľadačov s večerou."

Jeho tmavé oči zažiarili: "A s bozkami?"

"Celkom iste, ale možno by si chcel jeden, než odídeš?"

Severus ju stiahol dolu na svoje kolená, pevne ju objal okolo pása. "Ak to má byť len jeden, tak nech je aspoň poriadny."

Harry vyliezol zo svojej spálne s malým ruksakom na chrbte. Už nebol prekvapený, keď videl jeho otca bozkávať Echo, ale teraz mal niekoľko otázok, na ktoré potrebuje odpoveď. Môžno sa bude môcť opýtať počas hľadania čierneho kvetu.

Čakal, ticho, minútu alebo dve, než hlasne zašuchotal nohami po dlážke. Dvaja zaľúbení dospelí sa od seba odtiahli a s úsmevom a chechtaním Echo zliezla zo Severusovych kolien, pobozkala ho na líce a hodila Hop-šup prášok do krbu.

"Prajem vám dvom krásny deň," povedala a zamávala.

"Ahoj Echo," povedal Harry.

Severus vstal a len sa usmial ako spokojná mačka. Echo zmizla v zelených plameňoch a potom sa Severus otočil k Harrymu. Zachytil zamyslený pohľad na tvári svojho syna.

"Máme len niekoľko minút, kým budeme musieť ísť, synu. Chcel si sa ma niečo opýtať?" Mal hrozný pocit, že možno bol príliš indiskrétny s jeho náklonnosťou k Echo.

"Ľúbiš Echo, oci?" opýtal sa Harry otvorene.

Severus vedel, že mal čakať túto otázku skôr alebo neskôr, ale aj tak ho to prekvapilo. Chcel byť úprimný k svojmu synovi, ale nebol si istý, ako na tú otázku odpovedať.

"Ja... no..." koktal ako idiot a pre čarodejníka, ktorý mal odpoveď na všetko, toto bolo nepohodlné. Pokúsil sa znovu, ale tento raz z neho nič nevyšlo.

Bolo to Harryho pozorovanie, ktoré ukončilo jeho koktanie. "Ja si tak trochu myslím, že áno, oci. Nie preto, že ju často bozkávaš, čo naozaj robíš ale preto, že sa usmievaš, keď ju vidíš a rád jej pomáhaš v kuchyni a dokonca si s nami išiel minulý týždeň plávať a ty nenávidíš plávanie!"

"Tak by ti nevadilo, keby som sa zaľúbil do Echo?"

Harry pokrútil klavou a uškrnul sa. "A už si?"

Severus vzdychol a jeho napätie povolilo a krátko sa usmial. "Myslím, že by som mohol byť, Harry. Ako sa ti páči Echo?"

"Ja ju ľúbim a chcem si ju nechať navždy!" povedal veľmi pevne.

"No... ah..." Severus si odkašľal. Bol potešený, veľmi, a tak mu odľahlo, opäť, pri citoch jeho syna k Echo. Ale ešte mal pre svojho syna jednu otázku. "Vadí ti, že sa Echo a ja veľa bozkávame?"

"Je to okej," mykol plecom. "Opýtal som sa Draca, či aj on bozkáva Hermionu tak často ako ty Echo a on vyzeral tak trochu šokovaný, že ty sa vôbec s niekým bozkávaš." Harry sa pri tom zamračil.

Severus nemohol zabrániť ostrému zachechtaniu, ktoré mu uniklo. Nepochybne každý jeho študent by bol šokovaný, keby zistil, že ich chladný profesor má svoj život mimo učebne Elixírov.

Privolal svoj ruksak a zachytil ho, keď sa vznášal z laboratória do obývačky. "Vyrazíme, Harry. Sľubujem, že ti poviem, keď sa zaľúbim, dobre?"

"Okej!"


Harry takmer vyskočil z kože, keď vyšli z domu. Keď spolu s otcom kráčali po chodníku ku dedine, Severus povedal svojmu synovi o Dudleyho a Vernonovom dobrom rozhodnutí. Ako očakával, Harry bol smutný kvôli jeho tete, ale tešil sa na to, že napíše svojmu bratrancovi. Severus chcel povedať Harrymu o jeho metle neskôr. Potom, počas celej cesty k prístavu, Harry šťastne táral o tom, čo všetko napíše do prvého listu pre Dudleyho.

Severus bol užasnutý a pobavený malým chlapcom, ktorý cupital za ním, odskakoval pri rozptyľovaní a naozaj sa tešil z tej radosti zo života, ktorej zdá sa majú všetky deti nadbytok. Nevedel to, ale Harryho nadšenie trochu popohnalo kroky Majstra elixírov a čoskoro boli otec so synom uprostred preľudneného prístavu ostrova Solonus.

Prístav bol úžasne rušné miesto, ktoré malo niekoľko otvorených trhovísk, kde predávali čerstvé morské plody. Obchodníci vykrikovali ceny, aby prilákali zákazníkov a námorníci a rybári pobehovali hore dolu. Malé obchodíky v štýle butikov predávali všetky druhy suvenírov od najlacnejších až po najextravagantnejšie. Bolo toho veľa, čo rozptýlilo straku skrytú v Harrym a jeho zelené oči zaiskrili s každým novým potešením.

Severus odtrhol Harryho od výkladu, v ktorom sa leskli šachové figúrky z rôznych materiálov. Za nimi bolo niečo, čo nechcel, aby jeho syn zmeškal. Skôr, než mohlo Harryho rozptýliť niečo iné, jeho otec sa zohol a ukázal, kam sa má pozrieť. Harry vzrušene vydýchol; zakotvená v prístave bola veľká čarodejnícka loď. Bola to majestátna brigantína, natretá svetlými farbami, ktorú takéto čarodejnícke lode často preferovali. Jej veslá, jasne na obdiv, boli krásnej červenej farby s krémovými pruhmi.

Harry mal knihu o plachetniciach, kde sa písalo, že čarodejnícke plachetnice plávajú pod vodou v oceáne namiesto plávania po hladine. Najmä preto, že bolo ťažké skryť také lode pred zrakmi Muklov.

"Oci! Oci! Môžeme ísť bližšie? Prosím?" prosil Harry.

Severus sa rýchlo pozrel na hodinky. "Máme ešte niekoľko minút, ale daj mi ruku a drž sa pri mne. Tam dole je naozaj veľmi rušno."

Harry sa chytil otcovej ruky a nemohol si pomôcť, ale poskakoval, keď prechádzali bližšie k lodi.

Severus musel priznať svoj vlastný úžas nad krásnou brigantínou. Bola nafarbená na červeno, oranžovo, čierno a elegantne dofarbená zlatou farbou. Časť z neho si túžobne želala zostať na Solonuse, lebo lode boli kedysi jeho úžasným únikom do fantázie, keď  bol dieťa. Pred nástupom na Rokfort písal príbehy, aby unikol od hádok jeho rodičov. Miloval písanie námorných príbehov o námorníkoch, pirátoch a obrovských morských príšerách. Dokázal veľmi dobre pochopiť Harryho vzrušenie a s pochopením sa na svojho syna usmial.

Nástupný mostík bol plný námorníkov v pekných uniformách z ťažkej bavlny alebo vlny, pohybujúcich sa medzi loďou a prístavom, keď nakladali zásoby.

"Ako to, že nepoužívajú mágiu, oci?" opýtal sa Harry a Severus sa musel zamyslieť tiež.

"Mágia nie je vždy najefektívnejší spôsob, chlapče," doľahol k nim bohatý, škrípavý hlas zo zadu. Otočili sa a videli vysokého muža so širokými ramenami v dlhom červenom kabáte, čiernych nohaviciach a vysoko leštených čižmách. Mužova tvár bola opálená a vetrom ošľahaná, ukazovala, že on prakticky žije na lodi. "Joseph Slope, hrdý kapitán Fénixa," predstavil sa.

"Severus Snape, a toto je môj syn, Harry." Severus sa uklonil druhému čarodejníkovi, ale Harry, zvyknutý na muklovský spôsob podávania rúk, vytrčil ruku ku kapitánovi.

Slope vážne potriasol malému chlapcovi rukou. "Ako sa vám darí, mladý pán Harry? Budete jedného dňa námorníkom?" Slopeove sivé oči žiarili humorom.

Harry sa usmial: "Mohla by to byť zábava, ale ja chcem robiť elixíry ako môj ocko. On je najlepší Majster elixírov v Anglicku."

Kapitán prikývol a na oboch sa usmial. Z chlapca priam vyžarovala hrdosť a láska k jeho otcovi. Potom sa zohol ku chlapcovi: "Loď vždy potrebuje dobrého Majstra elixírov, pán Harry. Ak by ste jedného dňa hľadali miesto, nezabudnite na mňa a moju loď."

Postavil sa a nadvihol klobúk. "Majster Snape, pán Harry, nech vám obom dnešný deň prinesie radosť a úspech." Odkráčal k nástupnému mostíku.

Vidiac v Harryho očiach obdiv k vracajúcemu sa kapitánovi, Severus pocítil v bruchu nevítané bodanie žiarlivosti. Zastavil príval žiarlivosti a potiahol svojho syna za ruku. "Čoskoro dorazí náš čln, Harry."

Opustiac rušnú prácu posádky brigantíny, Severus a Harry prešli do trochu tichšej časti. Sledovali ako nejaký rachotiaci vynález bafkal v zálive smerom k prístavu. Krik a nadávky vychádzali od dosť od sadzí umazaného, upoteného muža na člne, ktorý si zdá sa vybíjal zlosť na niečom, čo vyzeralo ako bruchatá pec v strede člna.

Severusovo srdce pokleslo, keď videl čln pristávať v prístave a zaprisahal sa, že Echo obesí na olivovníku, keď sa vrátia domov, lebo to bola práve ona, kto mu odporučil, aby si prenajal tento čln – to bolo zdvorilé!- na ich výlet.

Náhly výbuch v bruchatej peci vychrlil do vzduchu sadze a paru. Špinavý majiteľ člnu kričal, kopal jedovato do pece, potom vytiahol rovnako špinavú červenú vreckovku z vrecka a utrel si ňou krk.

"Vy Snape?" opýtal sa umazaný muž.

"VY ste pán Walnut?" opýtal sa Severus znechutene.

"Kamoši ma volajú Harley. Ty dieťa?" Uškrnul sa dolu na Harryho.

"Môj syn, Harry. Pán Walnut, toto..." Severus hľadel na ten nemožný parník. "JE to skutočne spoľahlivý transport?"

"Vy idete do vnútrozemných vôd, Snape. Tento čln prešiel každú možnú vodnú cestu odtiaľto do Afriky. Je nevrlá, to hej, má zlý dych a prdí ešte horšie, ale kam chcete ísť, ona vás ta dostane. Nenájdete fajnovejšiu a exkluzívnejšiu loď, ktorá sa dostane tam, kam Livingston. Tak, dostaňte vaše mrciny na palubu, aby sme mohli vyraziť!"

Harry začal robiť, čo Harley povedal, ale Severus ho chytil okolo pása. "Poď, oci! Toto je naozajstný dobrodružný typ člna."

Uvažujúc nad jeho úsudkom – Očividne značne narušeným, v tejto chvíli – podal Harryho k tej chodiacej kope špiny a nasledoval ho.

"Zložte sa tam pod striešku," Harley ukázal na miesto s neporiadkom a drevenými lavicami so starými ošúchanými vankúšmi pod strieškou, ktorá kedysi mohla byť červená. "Použite akúkoľvek mágiu, ktorú chcete a urobte si pohodlie."

Severus použil niekoľko čistiacich kúziel a transfiguroval lavice na pohodlnejšie kreslá na sedenie. Čln sa zrazu naklonil nabok, keď jeho motor zakašľal a ožil a Severus zachytil Harryho skôr, než by spadol a zlomil si nos. Harleyho šťavnatá slovná zásoba zaplnila vzduch, keď parný motor /bruchatá pec kačľala, signalizujúc, že sa vydali na cestu.

"Harry, ak ťa prichytím - niekedy- opakovať niektoré z tých slov, budeš sa veľmi dlho stravovať mydlom. Rozumieš?" Harry rýcho prikývol.

Cesta od prístavu a von zo zálivu bola pomalá a pre Harryho neposkytovala žiadne vzrušenie. Keď začali plávať cez splavné vosy okolo ostrova Solonus, Harry si mohol oči vyočiť na scenérii, ktorú oboplávali.

Harley sa nahol pod striešku a zobral si fľašu s vodou. Niečo si odpil a niečo nalial na svoju červenú vreckovku a utrel si látkou tvár a krk.

"Vidím, že už ste si spravili pohodlie. Mágia sa hodí, že?" Natiahol sa, postrapatil Harrymu vlasy a Severus si spravil v mysli poznámku, aby sa uistil, že si chlapec večer umyl hlavu.

"Vy nepoužívate mágiu, pán Walnut?" opýtal sa Severus slušne. Pri stave tohto člna a množstve sadzí a špiny, ten muž očovodne nepoužíval mágiu.

"Som Šmukel, Snape. Okrem toho, nepotrebujem ju. Staré dobré mastné lakte to hravo zvládnu a keďže sú moji pasažieri takmer vždy čarodejníci, každé ozajstné problémy ľahko zvládneme. Livingston má niekoľko dobrých kúziel, ako neobmedzené množstvo čerstvej vody, samočistiaci trup, chladiace kúzlo pod týmto tienidlom, a keď potrebujeme plachty, je tu jedno milé malé veterné kúzlo. To ma už dostalo z mnohých úzkych miest."

Mierne trhnutie zachytilo Harleyho pozornosť a on s otočil, aby poriadne kopol do pece. Tá vydala strašný zvuk, ktorý nasledovala Harryho hlasná sťažnosť.

"To smrdí!" Zakryl si nos, ale vôbec to nepomohlo.

Harley sa zasmial a znovu postrapatil chlapcove vlasy. "Povaha beštie, dieťa. Poď sem, chceš mi pomôcť riadiť tento čln?"

Harry sa rýchlo pozrel na svojho otca, či to dovolí. Severus mávol rukou. "Choď." Sledoval, ako Harry vyskočil zo sedadla a išiel za Harleym, ktorý viedol chlapca okolo zábradlia parníka. Severus zazeral. Harry večer nebude potrebovať vykúpať, bude potrebovať namočiť do silného dezinfekčného prostriedku.


Bola to pomalá, ale nie celkom nepríjemná cesta na opačnú stranu ostrova Solonus; pre Harryho. O niekoľko minút bol Harry rovnako špinavý od sadzí a upotený ako Harley Walnut. Tiež sa zdalo, že je neviditeľne pripnutý k tomu mužovi, keď ho nasledoval po palube a pomáhal navigovať krátky parník okolo zákrut a výbežkov ostrova. Harry dokonca začal kopať do bruchatej pece, ktorú ako zistil, Harley pomenoval Wheezy (Chrčiak). Harry použil jedno oplzlé slovo s jedným veľmi entuziastickým kopnutím, ale ostré pripomenutie doma čakajúceho mydla od jeho otca stačilo a Harry udržoval svoje urážky k Wheezy trochu prijateľnejšie.

"Tu máš, ty mastná, zadymená, prdiaca mašina!" Harry vykríkol a kopol do pece. Harley ho ťažko potľapkal po chrbte.

"To tú starú pannu ranilo, Harry!" zarehotal sa a potom zakašľal.

Harley sa zrazu prestal smiať a hľadel na ostrov. Harry, zaskočený, sledoval toho zamrznutého Šmukla a potom vykríkol, keď ho Harley zatlačil pod striešku.

"Môj syn, chodiaca kopa mastnoty," vzdychol Severus. "Sadni si, Harry, a pokús sa nepridávať k tej špine. Mám podozrenie, že čoskoro zahneme do vnútrozemia."

"Pravdu máš, šéfe!" kričal Harley, keď prechádzal okolo.

Harry a Severus sledovali ako ten muž kope, kričí a robí rovnaký rámus ako samotný parník. Chrlenie maziva, grganie sadzí a pary a zavýjanie, ktoré akoby vychádzalo z hĺbky pekla. Jazda, ktorá bola relatívne hladká začala byť surovejšia, keď prechádzali vnútrozemím k pásu vody, ktorý mizol v húštine olivovníkov.

"Persefonin Svadobný Chodník!" kričal Harley, keď ukázal na tmavú klenbu stromov. "Legenda hovorí, že toto je chodník, ktorým išla mladá Persefonia, keď sa išla stretnúť so svojim manželom, Bohom Smrti samotným, Hadesom."

Harry zašepkal, trochu vystrašený: "Je to pravda, oci? Budeme vidieť Smrť?"

"Vôbec nie, Harry. Tie príbehy, ktoré ti dala slečna Grangerová, sú mýty. Nie sú skutočné."

O niekoľko minút neskôr sa začal malému chlapcovi dvíhať žalúdok z toho surového húpania na vlnách. Vyzeral trochu zelený a schúlil sa vedľa otca. Severus, vždy pripravený, vytiahol z vrecka Elixír proti nevoľnosti. Rýchlo mu ho podal a potom pracoval na očistení aspoň časti sadzí a špiny zo svojho syna.

Slnko, ktoré ich zohrievalo, kým boli na otvorenom oceáne, zrazu zmizlo a nahradil ho ťažký tieň a nepríjemne chladná teplota. Práve prešli pod olivovníky.

Vlny prestali a ich jazda bola oveľa hladšia, teraz keď bafkali ďalej po zelenom koridore. Po desiatich minútach takej pomalej, takmer uspávajúcej jazdy, Harley zadusil motor a ten dokašľal. Vyhodil von lano a potom Harley zoskočil z člna na breh a nakoniec lano uviazal o strom.

"Som hotový, Snape. Odtiaľto už ste na to sami. Pevnina nie je môj živel. Súmrak nastane o päť a pol hodiny, to vám dáva štyri hodiny, než chcem, aby sme zodvihli kotvy. Nevrátite sa, zostanem tu jednu noc a potom vás tu nechám. Dúfam, že nájdete svoju zlatú cestu."

Severus zobral svojho syna, vystúpil z člna a chytil Harryho, keď mu ho Harley podal. "Ďakujem vám, pán. Walnut. Posnažíme sa prísť na čas."

Harley vytiahol balíček cigariet, jednu vytriasol, zapálil, bafkal a vytiahol svoju vždy prítomnú, špinavú vreckovku a utrel si ňou krk. Sledoval rezervovaného čarodejníka a jeho veselého syna, ako sa predierajú cez pokrútené korene tuctov olivovníkov, až kým nezmizli.

29.05.2012 23:15:46
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one