Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 27 – Hľadanie Melanctónie – Malá nehoda & Zlato Majstra Elixírov

Za pokračovanie tento raz ďakujem Biggi.

Dobby

Tesné zoskupenie olivovníkov a ich zradných koreňov začalo rednúť pol hodiny po tom, čo Severus a Harry opustili Harleyho a jeho parník Livingston.

Severus ostro sledoval pôdu okolo pre najmenší náznak ťažko postrehnuteľnej čiernej kvetiny, ktorú on a jeho syn hľadali. Bol príjemný slnečný deň s jasnou oblohou a miernym vánkom od oceánu.

Melanctónia, kvetina, ktorá preslávila Solonus, bola tiež známa ako Zlato Majstra elixírov. Využíva sa väčšinou v liečivých elixíroch, je to mocná magická prísada, pre ktorú elixíristi každý deň nachádzajú nové, pozoruhodné využitie. Problém je v tom, že kvetinu nie je ľahké nájsť a rastie len na niekoľkých gréckych ostrovoch. Z jeho výskumu však vyplynulo, že táto časť ostrova by mala byť dobrým miestom na hľadanie kvetiny.

Severus nie len že chcel nájsť veľké ložisko, ale tiež dúfal, že bude môcť nazbierať veľa semienok, aby mohol túto vzácnu kvetinu pestovať aj doma. Bol si istý, že by to mohol urobiť, ale experimentovanie so semienkami bolo finančne náročné. Aj s finančnou podporou od Lupina, neplánoval pracovať len na Protivlkolačom elixíre a hľadaní liečby. Chcel viac experimentovať s Melanctóniou a nájsť lacnejšie náhrady za túto rastlinu, aby boli niektoré drahé elixíry dostupnejšie.

Majster elixírov nebol len najlepší v Anglicku, ale jeden z top troch najlepších na celom svete. Severus napísal príspevky a nápady, ktoré mal počas špehovania a učenia, do mnohých časopisov. Pohŕdal tým, že je Majstrom elixírov pre Voldemorta, ale nemohol poprieť, že niektoré elixíry, na ktorých pracoval, viedli k nápadom a objavom pri mnohých jednoduchších elixíroch, na ktorých chcel pracovať.

Znovu sa mu mysľou prehnala tá zmluva o učení elixírov na Rokforte a rozhodol sa, že to vyrieši hneď, keď s Harrym prídu domov, nezáležiac na neskorej hodine.

"Oci? Mohli by sme si oddýchnuť? Už ma strašne bolia nohy." Žalostný hlas bol niekoľko stôp za ním a Severus okamžite zastavil, najradšej by sa poriadne nafackoval. Bol tak ponorený do svojich myšlienok, že zabudol prispôsobiť rýchlosť svojej chôdze k Harryho oveľa kratším nohám.

"Zastaneme hneď tu, Harry. Nechceš trochu vody?" Severus sa posadil, zložil si ruksak z pliec, otvoril ho a vybral zmenšenú fľašu na vodu. Použitím prútika naplnil fľašu čerstvou vodou a podal ju svojnu synovi. Harry sa poriadne napil príjemne chladnej vody a potom vrátil fľašu otcovi.

Severus niekoľko minút sledoval svojho syna, ako sa obzerá po krásnom okolí s náhlym útrpným pohľadom. "Čo sa deje, Harry?"

Harry ešte chvíľu nenápadne sledoval okolie a potom zašepkal: "Tu nie je záchod."

"To je pravda, synček. Nie je." Potlačil pobavený úškrn.

"Ale, ja musím cikať!" Po pravde, naozaj tvrdo pracoval na tom, aby vydržal, až kým sa nenapil. To značne oslabilo jeho mechúr a posilnilo jeho potrebu.

"Harry, v prírode si musíš nájsť svoj vlastný záchod." Výraz úplného šoku a znechutenia na Harryho tvári bol na nezaplatenie.

"Myslíš... Mám sa... ale čo ak ma niekto uvidí?" Harry rozmýšľal, či to vydrží naspäť na Harleyho čln.

"Ja som tu jediný, široko ďaleko, Harry. Nikto ťa neuvidí."

Harry si rozhorčene prekrížil ruky na hrudi. "Čo ak uvidíš niečo, čo by si nemal?"

"Určite si nezabudol, chlapec môj, že som ťa už videl nahého." Harrymu spadla sánka. "V skutočnosti, aj ten liečiteľ u Sv. Munga a sestričky, ktoré ťa vyzliekali. Oh áno," uškrnul sa, "a nezabudnime na ten incident vo Veľkej sieni? Nezdalo sa, že by si sa hanbil, keď si spôsobil taký chaos bez jediného kúsku oblečenia."

"AUGH!" Harry bežal a skryl sa za neďalekým stromom.

Smejúc sa, Severus vstal a prešiel tam, kde sa Harry skrýval. "Harry, naozaj sa nemusíš tak hanbiť, ale ak ti to pomôže, môžem použiť Zastieracie kúzlo a môžeš sa postarať o tvoje potreby za týmto stromom."

Harry, ktorý mal čelo opreté o drsnú kôru stromu sa na neho pozrel. "Naozaj? Môžeš to urobiť, lebo ja už naozaj musím."

Severus použil kúzlo a Harry takmer úplne zmizol, okrem jemného vlnenia, ktoré vyzeralo ako vlnenie vzduchu z tepla. Doprial svojmu synovi trochu viac súkromia tým, že o niekoľko krokov ustúpil.

Zastieracie kúzlo bolo ako kaskáda ľadovej vody dopadajúca na jeho chrbát. To nebolo dobré, zvážiac to, ako veľmi už jeho mechúr protestoval. Harry sa pod prísnymi pravidlami u tety Petunie naučil, ako ovládať svoj mechúr do poslednej chvíle. Ona mu dovolila použiť kúpeľňu iba raz za deň. To mu dalo neobvyklú kontrolu, ale kombinácia tej studenej vody a mrazenia z kúzla spôsobila nehodu, ktorej sa obával.

Harry bol zhrozený. Jeho otec ho zabije. Odmietol sa pozrieť dolu na svoje premočené nohavice a tenisky a naštvane hľadel na strom pred sebou. Možno, že keď tu bude len dosť dlho stáť a nepohne ani jediným svalom, jednoducho naozaj zmizne. Zafňukal.

"Harry?" opýtal sa Severus.

Nehýb sa. Nehovor. Som si istý, že o chvíľu zmiznem.

"Harry, si v poriadku?"

Slzy mu ticho stekali po tvári, keď cítil, že Zastieracie kúzlo zmizlo. Ale nehýbal sa, len pre prípad, že by ho jeho otec ešte nezbadal.

Severus ustarane hľadel na zamrznutú postavu svojho syna. Videl tmavý fľak na Harryho nohaviciach a cítil kyslý zápach. Položil ruku pevne na chlapcovo rameno a prinútil ho pohnúť sa.

"Poď  tadiaľto, Harry," prehovoril jemne a na moment ignoroval jeho slzy. Použil niekoľko čistiacich kúziel, jedno ktoré sa naučil od Molly Weasleyovej, ktoré bolo dezinfekčné kúzlo špeciálne na neporiadok, ktorý narobili deti a nakoniec sušiace kúzlo. Keď bol hotový, vytiahol vreckovku, kľakol si a utrel Harrymu slzy.

"Nezabiješ ma, oci?" zafňukal.

Severus pridržal vreckovku na Harryho nose. "Fúkaj." Harry tak urobil. "Nehnevám sa kvôli nehode, dieťa. To sa niekedy stáva, tak sa tým netráp. Ako vidíš, stačí zopár kúziel a si čistý."

"Tak, aj tak ma ľúbiš?" Severus prikývol a Harry ho objal okolo krku.

Severus zobral svojho chlapca na ruky a odniesol ho späť na čistinku, kde sa posadil. Harryho držal na kolenách a vnútorne sa usmial nad pohodlím, ktoré cítil, keď sa jeho syn – moje milované dieťa – schúlil na jeho hrudi.


Severus im obom dovolil 15-minútovú prestávku, kedy si Harry zdriemol a on zatvoril oči.

Keď už znovu pokračovali v ceste, Harry bol znovu veselý a poskakoval za svojim otcom. Pýtal sa otázky o každej rastline, pri ktorej sa Severus zastavil, aby ju zobral a pozorne počúval jeho odpovede. Ak nezberali rastlinu, koreň alebo semená, Severus mu kládol rôzne otázky.

"Vráti sa dedko k nám, aby žil s nami, oci?" opýtal sa Harry medzi jeho otázkami.

"On a Minerva zostanú na Rokforte po tom, keď sa zosobášia, Harry."

"Lebo je zasa riaditeľ?"

"Správne."

"A teta Minnie je zástupná riaditeľka?"

"Zastupujúca, a áno, je."

"Oci? Ty budeš učiť už navždy?" Harry sa zohol, aby si obzrel zaujímavého chrobáka, lezúceho po liste.

Severus zastavil a sledoval svojho syna. Zas tam bola tá prekliata zmluva. Albus mu čoskoro zavolá, aby dostal odpoveď. Nakoniec, začiatok školského roka je už o tri týždne.

Jedného času si Severus myslel, že by mohol učiť až do smrti; smrti v rukách Voldemorta. Pomyslel na to, že nikdy nepotreboval dom, v ktorom vyrastal, bol veľmi zanedbaný a nie v najlepšom susedstve, nakoniec dom na Pradiarenskej uličke predal. Dostal prekvapivo dobrú cenu, napriek stavu, v akom sa dom nachádzal a rýchlo svoj zisk uložil na svoj účet v Gringott banke a zabudol naň.

"Rozmýšľal som nad tým, že by som prestal učiť, čo by znamenalo, že už by sme viac nebývali na hrade. Vadilo by ti to?" opýtal s svojho syna.

Harry pokrútil hlavou. "Je to pekné miesto a rád sa rozprávm s Phineasom. Sir Nicholas má veľa dobrých príbehov a Krvavý Barón už nie je taký strašidelný. Ale netrávim s tebou dosť času, keď učíš," skomentoval nakoniec.

"Pamätáš si na to, že keď začne školský rok, nastúpiš na základnú školu, však?"

"Oh hej, to viem. Ale, pozri, niekedy si prišiel domov naozaj neskoro, lebo ťa Slizolinčania potrebovali, a potom máš tresty a zmeškáš večeru a niekedy, keď sme sa mali cez víkend hrať, nemohol si, lebo si musel učiť študentov, ktorí boli duté hlavy. Bol si..." Harry zaváhal a čupol si, predstierajúc, že je zaujatý ružovou kvetinou, ktorú objavil.

Severus si kľakol vedľa svojho syna. "Bol som čo?"

"Veľa si sa hneval. Nie na mňa, ale hneval si sa na tvojich študentov a vždy si vyzeral, ako keby si mal tú tvoju strašnú bolesť hlavy. Máš rád učenie?" Harry sa na neho nenápadne bokom pozrel.

Zodvihol Harryho na nohy a pokračovali v chôdzi. "Možno nie. Párkrát som mal výnimočného študenta, ktorý bol hodný mojich bolestí hlavy, ale... nie. Myslím, že si ujasnil moje rozhodnutie, Harry."

"Ako si sa rozhodol?"

"Čoskoro sa dozvieš. Najprv sa musím porozprávať s tvojim dedkom. Vrátime sa ku kvízu?" Postrapatil Harryho vlasy.

"Nie! Teraz budem dávať otázky ja tebe!" zachechtal sa Harry.

"Naozaj? Ale ja viem všetko!"

"Okej, tak môj kvíz by mal byť jednoduchý. Koľko plagátov Kanónov má Ron na stene?"

"Nikdy som nebol v izbe Ronalda Weasleyho," zamračil sa Severus. "Ako mám vedieť na to odpovedať?"

"Oh... okej, tak čo keby som sa ťa pýtal na Rokfort: Históriu?"

Severus sa zamračil. "Vieš ako je to dávno, čo som tú knihu čítal?"

"Sto rokov?" uškrnul sa Harry.

"Nebuď nezdvorilý," povedal Severus lišiacky. "Mám len 38."

"Sme bohatí? Ako Draco?" Už zabudol na kvíz a teraz sa svojho otca pýtal náhodné otázky.

"Určite nie sme takí bohatí ako Draco, ale vážne, nikto nepotrebuje tak veľa peňazí. Máme dosť na to, aby sme mohli žiť pohodlne, kým rozbehnem môj vlastný podnik."

"Ja mám peniaze, však?" opýtal sa Harry.

Severus rozmýšľal, čo vyvolalo všetky tie otázky. "Zdedil si majetok tvojich rodičov, ktorý bol slušný. Ale nemáš k nemu prístup, kým nebudeš mať 16 rokov."

"Okej."

Niekoľko minút kráčali v tichosti. Harry sa pevne držal Severusovej ruky, a on mohol vidieť, že dieťa znovu úporne premýšľa. Poobzeral sa, aby našiel miesto na ďalšiu prestávku a nasmeroval svojho syna do polotieňa. Transfiguroval kameň na deku pre Harryho, aby si mal kam sadnúť, kým on si vystlal koreň obrovského stromu Vankúšovým kúzlom. Potom im nalial čerstvú vodu a vybral zmenšené sendviče, ktoré boli pod ochranným kúzlom.

Harry, takmer dojedol svoj sendvič, keď konečne prerušil ticho. "Oci, kto bol Sirius Black?"

Dočerta s tým! Znovu mal pocit, že mu niekto vylial ľadovú vodu na chrbát. Koľko toho povedali Weasleyovci Harrymu na jeho narodeniny? Najprv Tajomná komnata, potom trol (aj keď to povedal Ron Harrymu ešte pred jeho narodeninami), potom Kameň mudrcov. Nehovoriac o tom, že všetci tí ryšaví sopliaci sa veľmi snažili Harrymu pripomenúť, aký bol k nemu jeho otec na hodinách zlý.

"Kde si počul o Siriusovi Blackovi?" opýtal sa Severus.

"Tak nejako som započul Remusa a pána Weasleyho, keď sa rozprávali." Videl začínajúce zamračenie na tvári svojho otca. Severus sa už dávnejšie zapísal do mysle svojho syna tým, že nemá rád tých, čo tajne odpočúvajú. "Nebola to moja vina! Jedol som tortu s Dracom pri strome a oni sa oproti rozprávali. Väčšine z toho som nerozumel... o peniazoch, dedičstve a výplate. Remus bol potom trochu smutný, ale znelo to aj trochu naštvane."

"Čo povedal, Harry?" opýtal sa Severus, teraz veľmi zvedavý a trochu ustaraný.

"On... uhm povedal, že je nefér, že som zabudol na všetko o Siriusovi. Pán Weasley bol milý, ale potom mu povedal, aby prestal byť tak sebecký. Remus je často smutný, že oci?"

To najposlednejšie, čo Severus chcel, bolo mať súcit k tomu tupému vlkolakovi. Koľkokrát potrebuje Remus, aby mu niekto povedal, aby prestal visieť na minulosti? Ale na druhej strane, ja som nemohol prestať s detskou žiarlivosťou a nenávisťou k mužovi, ktorý je už 15 rokov mŕtvy.

Remus, ktorý nepochybne mal veľmi málo priateľov odkedy ho pohryzol vlkolak Fenrir Greyback, si už dávno predtým vysoko cenil svoje priateľstvo so Záškodníkmi. Ešte v škole sa veľmi bál, že stratí tých priateľov, ospravedlňoval ich, keď mal mať viac guráže a dohovoriť im kvôli ich hlúposti.

Severusa nikdy nešikanoval Remus, a pravdu povediac, jeho hryzavý prístup k tomu mužovi bol väčšinou z jeho vlastného strachu a predsudkov z toho, čím bol ten muž, vlkolak. Čo ho tiež iritovalo, ešte v čase keď boli študenti, bol strach toho chlapa postaviť sa proti krutosti, ktorú jeho kamaráti pripravili iným. Severus to nerád priznával, ale jediná osoba, ktorú mali James a Sirius na muške častejšie než jeho, bol Peter Pettigrew. Nepochyboval, že zrada Harryho rodičov a Siriusovo zatknutie boli fatálnym zmyslom odplaty za to, čo si ten potkaní škaredý chlapec vytrpel počas mladosti.

Mohol odpustiť tomu mužovi jeho žiaľ, lebo mu rozumel, do istej miery. Remus bol citlivá duša, ktorá dravo objímala svojich priateľov a nevzdávala sa ich. Siriusova smrť rukou Bellatrix Lestrangeovej po jeho nedávnom úteku z Azkabanu, bola pre Remusa poriadnou ranou, teraz zostal posledný z ich doby.

A čo Remus a Severus teraz? Ako vždy, Remus bol k Severusovi civilný. Ale Majster elixírov len v poslednej dobe začal krotiť svoje obvyklé štipľavé reči k tomu vlkolakovi. Vedel, že sa už nemusí báť ničoho od toho muža, obzvlášť keď mu pripravoval Protivlkolačí elixír a monitoroval ho. Bol prekvapený ponukou finančnej podpory od teraz už bohatého čarodejníka, ale bol si istý, že to veľmi nezmenilo jeho postoj k Remusovi. Podpichovanie toho muža, ako to robil už dlho, jednoducho nemalo tú príchuť, ako kedysi. Samozrejme, Remus stále iritoval Severusa mnohými spôsobmi, ale veľa ľudí ho iritovalo a so všetkými jednal rovnako: nahnevane.

Remus Lupin sa zotavoval zo svojho žiaľu, ako aj ostatní, on sa ale svojho žiaľu držal oveľa dlhšie, než Severus považoval za tolerovateľné.

Severus sa pozrel dolu na svojho syna, ktorý teraz ozobával svoj sendvič. Ale Siriusova smrť zlomila Harryho Pottera. To Majster elixírov predpokladal, keď si prečítal v nesúvislom denníku toho puberťáka o jeho posledných dňoch pred omladnutím.

Potter veľmi visel na svojom vytúženom šťastí a slobode s Blackom. Či sa to vôbec niekedy mohlo stať, Severus netušil. Vidiac, že krutá smrť toho muža nie len že zničila normálnosť, ktorú si Potter želal, tiež chlapcovi objasnila, že každý, kto je mu nejako blízky je v nebezpečí. Posledné steblo, na ktorom sa držalo jeho duševné zdravie zmizlo, keď Albus chlapca poslal späť k príbuzným. Bol pri tom, keď Albus povedal Potterovi, že sa musí vrátiť.

"...ale Voldemort je mŕtvy, pane," protestoval Potter, jeho vysoké kvílenie iritovalo Severusov ostrý sluch. "Nepotrebujem sa tam vrátiť!"

"Stále sú tu Smrťožrúti, ktorí by ti mohli ublížiť, dieťa moje," pokúsil sa Albus vysvetliť. "Pokrvná ochrana tvojej matky je stále efektívna a udrží ťa v bezpečí, kým ti nájdem nový domov."

"Na Rokforte som v bezpečí," zamrmlal Potter tvrdohlavo. "Prečo nemôžem...?"

"Prestaňte byť sebecký, Potter!" vyprskol Severus, ktorý už mal dosť chlapcovho náreku a prehovárania. Ten sprostý chalan nevidel, že Albus, sám vážne zranený v boji, bol príliš unavený, aby sa zaoberal chlapcovym prosíkaním.

"Nie som!" vyprskol Potter na svojho učiteľa elixírov. "Mohol by som zostať u Weasleyovcov, alebo u Hermioninych rodičov."

"Takže by ste obetovali ich bezpečie pre svoje vlastné pohodlie?" opýtal sa Severus ostro s významným úškrnom.

Harry zbledol a oprel sa o operadlo stoličky, na ktorej sedel. "Nie, nie, máte pravdu. Ja-ja-ospravedlňujem sa. Sirius... on... nie! Nemôžem ublížiť nikomu ďalšiemu."

Všetka verva, s ktorou ten chlapec prišiel do Albusovej pracovne okamžite opadla. Pri spätnom pohľade Severus cítil, že mal zistiť, že chlapcovo náhle podvolenie sa, bol varovný signál. Potter sa v tom momente vzdal nie len pred riaditeľovym príkazom ale pred všetkým.

"Sirius Black bol tvoj krstný otec..." začal Severus. Zbavil sa svojich vlastných emócií a citov k Blackovi a povedal Harrymu o Siriusovi a o tom, že boli priatelia s Jamesom a Remusom. Potom mu vysvetlil, ako James a Lily dôverovali Siriusovi, aby sa stal Strážcom ich tajomstva, keď sa skrývali. Ale Sirius urobil fatálnu chybu a povedal Petrovi Pettigrewovi, kde sú Potterovci.

Bola tu časť Siriusovho príbehu, o ktorom Lupin nevedel. Nakoniec Severus bol špión a bol súčasťou Voldemortovho vnútorného kruhu Smrťožrútov. Dozvedel sa, že Voldemort prikázal Pettigrewovi, aby získal tajomstvo, kde sa skrývajú Potterovci za každú cenu. Bola to neužitočná informácia a jeden z dôvodov, prečo sa Severus cítil zodpovedný za Lilynu smrť. O Petigrewovom podvode sa dozvedel len pár minút predtým, ako boli Lily a James zabití.

Severus vedel, že Sirius, vo svojom hneve, išiel po Pettigrewovi s úmyslom zabiť ho, ale nikto nevedel, že to bol Pettigrew, to zabil všetkých tých nevinných Muklov, a tým posadil Blacka na dlho do Azkabanu.

Na moment sa príbeh o Siriusovi Blackovi ubral iným smerom, keď sa Harry dopočul o Animágoch. Myslel si, že neexistuje nič lepšie, než to, že sa môže čarodejnica alebo čarodejník stať zvieraťom.

"Ty si Animágus, oci?" opýtal sa Harry s nádejou.

"Je to veľmi ťažká disciplína a jedna z tých, na ktorú som vlastne nikdy nebol zvedavý."

"Ja by som chcel byť pes. Potom by som sa mohol rozprávať s Hectorom," presne tak rýchlo, ako chlapec odbočil od témy a zaujímal sa o Animágov, vrátil sa späť k téme s otázkou, "Čo sa stalo Siriusovi, keď išiel do Azkabanu? Zomrel tam?"

Severus začal vysvetľovať, že v Potterovom treťom ročníku, po tom ako Black strávil vo väzení 12 rokov, utiekol. Čo sa týka jeho úteku, nikdy nikto neutiekol z tohto obávaného strašného väzenia.

"Išiel po Potterovi?" opýtal sa Harry. Teraz už úplne oslovoval svoje minulé ja ako celkom inú osobu.

"Toho sa všetci báli. Boli si istý, že je šialený."

Harry počúval, unesený, keď mu Severus povedal o tom, ako si Sirius Black našiel cestu na Rokfort a vystrašil Rona a údajne takmer zabil Pottera. Všetko sa vyostrilo stretnutím v Škriekajúcej búde.

"Ako si vedel, že tam máš ísť, oci?"

"Ako vieš, sľúbil som Lily, že udržím Pottera v bezpečí. Po jeho nerozvážnych činoch s Kameňom mudrcov a Tajomnou komnatou, vymyslel som Sledovacie kúzlo, vďaka ktorému som vedel, kde je. Potter sa často túlal po hrade po večierke a po tom incidente v Chrabromilskej veži som mal podozrenie, kto pustil Blacka do hradu."

"Kto?" opýtal sa Harry tichým šeptom.

"Remus Lupin."

Harrymu spadla sánka. "Vedel to dedko?"

"Oveľa neskôr som zistil, že to bolo na príkaz tvojho dedka, že Lupin mal prepašovať Blacka do hradu. Albus mu chcel pomôcť. Nanešťastie, Black bol rozhodnutý, že chce vidieť Pottera a tak na chvíľu všetko len skomplikoval najmä sám sebe."

"On naozaj nerozmýšľal, však oci?"

Severus sa uškrnul. Kedy Black vôbec niečo najprv premyslel? Ale nechcel hovoriť zle o mŕtvom mužovi, tak odpovedal: "Hovoria, že dôvod prečo bol Black schopný utiecť z Azkabanu bol ten, že bol jednostranne rozhodnutý vidieť syna Jamesa Pottera. James bol jeho najlepší priateľ a hovorili, že Black potreboval vedieť, že Potter je v bezpečí. 12 rokov v Azkabane, Harry, mužovi nesmierne sťaží racionálne myslenie."

Harryho otec pokračoval v opisovaní toho, ako zistil, že Potter sa vykradol von po večierke a Severus išiel za ním. Severus nepovedal nič o jeho vlastnom strachu zo Škriekajúcej búdy, len že nasledoval skrytý tunel pod Zúrivou vŕbou, kde našiel Blacka, Lupina, zraneného Rona, Hermionu a Pottera.

"Black šialene kričal o Strážcovi tajomstva, potkanoch, Pettigrewovi. Chcel som ho omráčiť, aby sa s ním neskôr vyrovnal riaditeľ, ale Potter bol tvrdohlavé dieťa, ktoré si myslelo, že všetko vie najlepšie. Na moje prekvapenie a úplnú hanbu, nie len že ma Potter a Grangerová odzbrojili, ale ešte ma aj omráčili."

"Idiot!" zafučal Harry a zavrčal.

"Áno, Potter mal znepokojujúcu tendenciu k idiocii," súhlasil jeho otec.

"Vidíš, ja by som to neurobil. Ty si dospelý a keď Lupin nepomáhal a Black bol taký trafený, ja by som ti pomohol."

Severus chvíľu hľadel na svojho syna a zistil ešte viac, ako veľmi bol Harry odlišný od toho tínedžera Pottera. Vidiac toto, mohol lepšie pochopiť, ako jeho syn cítil, že je niekto iný a nie Harry Potter, Chlapec Ktorý Prežil. A nikto z nás už Pottera nikdy neuvidí, vzdychol Severus sám pre seba. Ďalšia obeť vojny a nikto z nás si to nikdy neuvedomil.

Z toho sa Severusovi trochu roztriasli ruky a svoje rozprávanie musel na niekoľko minút prerušiť. Kým sa spamätával, podal Harrymu pomaranč a sám sa poriadne napil vody. Konečne chápal, ako sa cíti Ron; ten mladý Weasley naozaj smútil. A ja som bol prehnane krutý k Lupinovi, vedel som, ako blízko mal k Potterovi.

Severus sa nahol dopredu a odhrnul prameň dlhých čiernych vlasov, ktoré zakrývali tvár jeho syna. Harry zodvihol hlavu a usmial sa.

"Dokončíš ten príbeh, oci?"

Potreboval byť bližšie pri svojom synovi a tak Severus opustil svoje bidlo na starom, práchnivom koreni, kde sedel a posadil sa k Harrymu. Dal svojmu synovi zo svojej vody a pokračoval v príbehu o Siriusovi. Nakoniec ho dokončil hrdinskou smrťou toho čarodejníka, keď sa obetoval pre svojho krstného syna.

Po tom príbehu sa Harry oprel o svojho otca a začal trhať steblá trávy. Severus Položil ruku na plecia svojmu synovi a len ho v tichosti niekoľko minút sledoval.

"Oci?"

"Áno, dieťa?"

"Myslím, že to Potterovi zlomilo srdce, keď jeho krstný otec zomrel."

"Aj ja si myslím, že áno, Harry. Potter veľmi ľúbil svojho krstného otca a myslím si, že sa nedokázal vyrovnať s jeho smrťou."

Harry len prikývol. Severus sa dotkol zmenšenej metly v jeho vrecku. "Mám pre teba otázku, synu." Harry zodvihol hlavu. Severus vytiahol metlu z vrecka a držal ju v dlani. "Toto bol darček pre Pottera od jeho krstného otca. V jeho denníku spomína túto metlu a jeho želanie, aby ju dostal jeho kamarát Ron. Tvoj bratranec ju zachránil od jeho mamy, zistil, ako veľa znamenala pre Pottera. Technicky stále patrí tebe, ale rozmýšľam, či by si ju chcel..."

Harry ho prerušil: "Mal by ju dostať Ron," povedal 7-ročný chlapec pevne. "Ja neviem, ako to mám vysvetliť, oci, ale ja naozaj nemám pocit, že je moja. Inak ako z príbehu o Siriusovi, ktorý si mi teraz povedal, ja som ho nikdy naozaj nepoznal. Stavím sa, že Ron by mal tú metlu radšej."

Severus pevne pritisol Harryho ku svojmu boku a pobozkal ho na vrch hlavy. "Mám sa postarať o to a dať ju Ronovi?"

"Hej. Ďakujem, oci."

Severus vstal a vystrúhal grimasu, keď mu puklo v kolenách. Harry sa zachechtal. Podal ruku svojmu synovi a Harry ju schmatol a nechal ho, aby ho vytiahol na nohy.

"Máme ešte hodinu, než sa budeme musieť vydať späť. Si pripravený nájsť ten kvet?" Usmial sa na svojho syna.

"Áno! Ja ho nájdem!"


Hľadanie Melanctónie skončilo asi 20 minút predtým, než sa museli vrátiť na parník Harleyho Walnuta. Harry vyrazil za hadom a Severus, v obavách, že by to mohla byť jedovatá vretenica, bežal za chlapcom. Had chlapcovi unikol, ale doviedol ho rovno k obrovskému záhonu s čiernymi kvetmi, skrytými pod práchnivejúcim olivovníkom.

Severus mu predviedol, ako má zbierať celé rastliny. Harry jemne vyťahoval kvet so stonkou, listami a koreňmi zo zeme, potom ho podal otcovi, ten použil Ochranné kúzlo na každú rastlinu. Keď zozbierali toľko, koľko mohli odniesť, pozbierali zo zeme semienka, ktoré obklopovali dospelé rastliny. Severus neskôr vyberie aj čerstvé semienka z rastlín, ktoré nazberali.

Teraz bol čas, vrátiť sa na Livingston, k Harleymu a potom domov k Echo.

05.06.2012 18:28:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one