Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 28 – Nikto nie je dokonalý

Táto kapitolka je pre iba pre našich verných čitateľov: keishatko, lupinu a Lily. Ďakujeme za vaše pravidelné komentáre.

Dobby a Biggi
Jazda na Livingstone späť sa nezdala byť taká dlhá ako jazda tam. Do prístavu dorazili krátko po šiestej hodine večer a Severus premiestnil seba a svojho syna späť do ich domu. Severus cez krb zavolal Albusovi, aby si dohodol stretnutie a stihol ešte krátku sprchu a výmenu oblečenia, než musel znovu odísť.
Severus zvieral v pravej ruke zvitok pergamenu, jeho zmluvu a mierne sa zohol k svojmu synovi. "Budem preč niekoľko hodín, takže budeš s Echo. Očakávam, že ju budeš poslúchať a budeš v posteli spať, keď prídem domov."
"Budem, oci, ale povieš dedkovi, aby nás čoskoro znovu prišiel navštívíť?" Harrymu naozaj chýbalo, že Albus nie je celý čas na blízku, a Severus priznal, že mu ten starší čarodejník tiež chýba.
Albus sa rozhodol vrátiť na Rokfort, jeho domov po dobu viac než 50 rokov. Čoskoro to bude jeho domov s Minervou ako manželkou. Ak si vôbec niekedy nájdu čas na sobáš.
"Navštívime ho my," Harry ho chcel prerušiť, ale Severus zodvihol ruku, aby ho zastavil. "Nie dnes, synu. Albus a ja máme niekoľko vecí na prediskutovanie. Teraz mi daj pusu na rozlúčku a nechaj ma ísť."
Severus sa zohol ešte trochu viac a Harry mu mohol na špičkách dať letmú pusu na líce. Keď sa narovnal, otočil sa a ľahko pobozkal Echo; prvý bozk, aj keď celkom jednoduchý, ktorý úmyselne urobil pred svojim synom.
"Nenechaj mu nič prejsť, drahá moja," uškrnul sa Severus, jeho tmavé oči dobiedzavo iskrili.
"Harry a ja budeme v poriadku. Dajte si s Albusom večeru, kým budete spolu a ja ti nechám kúsok jablkovej štrúdle."
Severus s úškrnom prikývol, potom vhodil do krbu Hop-šup prášok a zvolal: Pracovňa riaditeľa Dumbledora, Rokfort." Vstúpil do zelených plameňov a bol preč.

Harry pomáhal Echo pripraviť večeru. Natieral maslo na cesnakový chlieb, ktorý zapečú v rúre.
"Ty veľmi rada varíš, však, Echo?" poznamenal Harry.
"Po mojom obchode s knihami sa mi to zdá upokojujúcejšie. To a tiež je to veľmi milé, keď je moje varenie ocenené. Myslím si, že ty a tvoj ocko oceňujete moje varenie, však?"
"Áno. Myslím, že ocko už trochu priberá. Stále hovorí, že už musí začať pracovať." Položil tenké krajce chleba na pekáč a priniesol ho k Echo. Ona ich vložila do rúry, kým Harry začal pripravovať stôl.
"Nevedela som, že tvoj ocko sa potrebuje unaviť prácou," povedala konverzačne.
"Ale áno. Na Rokforte je magická miestnosť, ktorá je naplnená tým, čo práve potrebuješ. Je naozaj skvelá. Keď som tam raz išiel s ním, miestnosť nám dala obrovský park, kde sme mohli behať."
"To znie výborne, Harry. Nemyslím, že by som o takej miestnosti vôbec niekedy počula."
"Je to super. Raz povedal Hagridovi, že keby sa nevybehal, buď by sa opil až na smrť, alebo by preklial svojich študentov až na smrť." Harry prešiel k zásuvke a vybral dva obrúsky, ktoré prestrel na stôl.
"Ah, takže takto odbúraval stres." Usmiala sa a priniesla dve malé misky so šalátom pre seba a pre Harryho. Echo si sadla oproti nemu.
"Majú všetci dospelí niečo na odbúranie stresu?" Niekoľkokrát premiešal svoj šalát vidličkou, potom sa rýchlo pozrel na Echo, odložil vidličku, vytiahol odtiaľ malé rajčinky a zjedol ich.
"Väčšinou áno. Myslím si, že aj deti to majú."
"Naozaj?" Harry zodvihol hlavu, práve keď mu Echo podala servítku na jeho rajčinou umazané prsty. Utrel si prsty a potom sa znovu ponoril do šalátu a hľadal olivy.
"Harry, použi vidličku, nie prsty," napomenula ho Echo mierne.
Harryho zamračenie bolo tak krátke, že si ho skoro nevšimla. Pri jej polovičnom úsmeve Harry svedomito zodvihol svoju vidličku a pokračoval v hľadaní olív.
Večera prešla bez problémov po tom malom zádrheli. Echo a Harry sa medzi jedlom rozprávali o hľadaní Melanctónie. Harry bol ohromený Harleym Walnutom a dúfal, že toho bláznivého muža ešte stretne.
"Echo, ty si vždy žila na Solonuse?" opýtal sa Harry, keď jedol svoju jablkovú štrúdľu.
"Narodila som sa v Cypresse na olivovej farme môjho otca a žila som tam až do mojich piatich rokov. Voldemort chcel moju mamu, aby pre neho pracovala, a keď to odmietla, môj otec predal farmu a presťahovali sme sa na jeden z gréckych muklovských ostrovov, aby sme mu unikli. Keď som mala 9 rokov, poslali ma ku otcovmu bratrancovi do Ameriky."
"Voldymort zabil tvoju mamu a ocka, však?" zašepkal Harry s ľútosťou. Echo prikývla. "Pamätáš si ich dobre?"
"Poznala som ich 9 rokov, zlatko, takže mám niekoľko spomienok. Ale stále mi chýbajú. Pamätáš si svoju mamu alebo Jamesa?"
Harry pokrútil hlavou. "Jamesa si nepamätám vôbec. Ale mám nočné mory o tom, ako sa mama snaží zabrániť Voldymortovi, aby ma zabil. Zachránila ma pred tými duchmi Smrťožrútov. Bola naozaj krásna. Ako ty." Usmial sa, jeho kompliment bol úprimný.
"Ty si zlatíčko," usmiala sa na neho a vstala od stola. Mávnutím ruky zmizol zo stola riad a umýval sa v dreze.
Echo si dala ruky vbok a prehovorila: "Dobre, Harry, máme čas na kreslenie, čítanie alebo hru, než sa pôjdeš vykúpať. Čo by si chcel robiť?"
"Pľuvadlíky?" opýtal sa Harry.
Echo sa uškrnula. "Nechaj ma hádať. Chceš sa hrať s tými, ktoré vyrobili Fred a George, však?" Harry sa zasmial. "Á-ha. Presne ako som si myslela." Dramaticky si povzdychla. "Dobre, keď budeš..."
"Jupííííí!" Harry bežal do spálne pre pľuvadlíky.
Pľuvadlíky špeciálne vyrobili Fred a George Weasleyovci. Namiesto vypúšťania strašného smradu ako štandardný set, tieto vypúšťali hluk, iskry, konfety a kúzlo na zmenu farby vlasov.
Hrali sa pol hodiny na dlážke pred krbom. Asi v polovici hry Harry navrhol, aby naschvál prehrávali, aby narobili čo najviac neporiadku. Hra skončila v smiechu, iskrení, hlúpych zvukoch a Echo mala vlasy červené, fialové a zelené, kým Harry ich mal žlté, modré a potom fľakaté.
"Ako sa ti páči vyrastanie na Rokforte, Harry?" opýtala sa Echo počas oddychu v ich malom chaose.
"Je to okej, ale ocko má tak veľa roboty počas školy. Ja som zostával s Molly, čo bolo fajn, lebo som sa naučiľ veľa skvelých vecí a odtrpaslíkovávanie je strašná zábava. Ocka vždy otravujú študenti, keď si chceme čítať a potom má aj tresty po škole. Vedela si o tom, že deti si myslia, že ocko je upír?" Harry sa chechtal a ľahol si dozadu.
"Čo je na tom také smiešne?" usmiala sa Echo a hodila na Harryho konfety.
"Ocko nemôže byť upír! Môže behať po slnku, pije kávu a má rád cesnak na pizzi. Fuj!"
"Dobré argumenty, Harry." Postavila sa , nahla sa nad neho a pokúsila sa zazerať ako Severus, ale pokazil to široký úškrn. "Hádaj čo?"
"Čo?" opýtal sa a usmial sa na Echo.
"Čas na kúpanie!" Echo zodvihla Harryho na nohy.
Malý chlapec vzdychol. "Ešte 5 minút?"
"Vaňa, Harry. Potrebujem to tu upratať a ty sa potrebuješ očistiť. Choď už."
Dramaticky vzdychol a opustil obývačku, zamieril do svojej izby a do svojej kúpeľne.
S Echo sa dobre bavil, ale chýbal mu ocko a dúfal, že čoskoro príde domov. Vedel, že už bol skoro čas ísť do postele, ale možno že mu Echo dovolí zostať dlho hore.
Usmial sa a pustil si vodu do vane, otočil ďalší kohútik, ktorý púšťal do vody ružové mydliny, a potom si vyzliekol šaty a hodil ich do kúta namiesto do koša na prádlo. Vliezol do teplej vody, vypol kohútik s vodou, ale napustil si ešte viac mydlín, kým ich nemal až po bradu. Napriek tomu, že nesmel vo vani špliechať, tento raz si nedokázal pomôcť bezstarostne špliechal okolo seba. Nie raz si všimol, že voda sa vyliala na zem a mydliny boli všade.
Harry teraz vydával búchajúce a explodujúce zvuky, keď dlaňami špliechal vodu a nikdy nepočul, kedy sa otvorili dvere do jeho spálne. Prakticky sa stratil pod vodou, keď počul Echo kričať: "Harry! Čo si urobil?"
"Choď preč! Ty si dievča! Nemôžeš tu byť!" Harry kričal zbesilo spoza zmenšujúcej sa hory ružových myslín.
Echo ignorovala jeho protesty. "Strávila som len 15 minút upratovaním po našej hre, Harry. Ako si mohol narobiť takýto neporiadok? Viem, že nesmieš šplie... jaaaaj!" Echo takmer spadla na kaluži vody a myslín, ale zabránila škaredému pádu a zachytila sa o umývadlo.
"Si v poriadku, Echo?" opýtal sa Harry ostro a ustarane.
"Som." Hodila uterák na zem a vzala ďalší.
"Čo s tým robíš?" ukázal Harry na uterák, ktorý držala roztiahnutý v natiahnutých rukách.
"Vstaň. Hneď. Tvoj kúpeľ skončil."
"Nemôžem!" sťažoval sa. "Uvidíš ma."
"Zatvorím oči. Teraz vstaň a vylez z vane. Toto upraceš." Zatvorila oči a čoskoro pocítila malého chlapca v uteráku. Omotala ho okolo neho, otvorila oči a použila sušiace kúzlo na jeho vlasy. Potom ho odtlačila do jeho spálne.
"Si nahnevaná, Echo?" opýtal sa ustarane.
"Sklamaná, drahý," vzdychla. "Viem, že toto nerobíš, keď je tu tvoj otec. Dúfala som, že mi preukážeš rovnakú láskavosť. Choď sa obliecť do pyžama a potom to sem prídi upratať."
Harry sa odvliekol do spálne, uistil sa, že ho Echo nevidí, odhodil uterák a obliekol si pyžamo. Potom sa vrátil do kúpeľne, trochu dúfal, že Echo už začala upratovať ten neporiadok. Nezačala. Podala mu uterák.
"Utri vodu a potom všetky mydliny, ktoré uvidíš," nariadila mu jemne.
Harry vzal uterák a urobil, čo mu prikázala. Vyzeralo to ako strašný neporiadok, ale uterák bol savý a tak bola tá práca rýchlejšia, než si myslel. Hodil uterák do koša na prádlo a chcel ignorovať kopu svojho špinavého oblečenia, ale Echo, ktorá sa opierala o zárubňu dverí, na ňu ukázala a tak ju zodvihol a hodil do koša na prádlo.
"Veľmi dobre, Harry," vyhlásila potešená. "Do postele."
"Môžem zostať hore, kým príde môj ocko? Prosím?"
Echo ho odtlačila do spálne a v kúpeľni zhasla svetlo. "Nie, nemôžeš. Počul si svojho otca. Chcel ťa v posteli a aby si spal, keď sa vráti domov."
"Ale ja nezaspím, keď je on preč. A on mi vždy číta," Harry našpúlil pery a začal nariekať.
"Ja viem, že to robí, ale teraz tu nie je a aj tak už je 10 minút po termíne odchodu do postele."
"Prosííííííím?" prosíkal s najlepšími šteňacími očami.
"Nie!" v jej hlase bol náznak ostrosti, ale Harry sa rozhodol to ignorovať.
"Prosím, Echo? Viem, že čoskoro príde domov. Nebude mu to vadiť. Prosím dovoľ mi zostať hore?"
"Tak dosť bolo skuvíňania, Harry. Už som povedala nie. Teraz do postele."
"NIE!" kričal Harry a utekal do obývačky.
Echo prevrátila očami a išla za ním. Malý chlapec sa usalašil v otcovom kresle a vyzeral, že tam zostane veľmi dlho. Echo ho jednoducho zdvihla, použila Nadľahčujúce kúzlo a prehodila si ho, protestujúceho, cez plece. Keď sa začal krútiť, ostro mu capla po zadku. Harry rozhorčene vykríkol, ale prestal sa krútiť.
"Nie si milá, Echo!" vyprskol. Echo zastavila v polovici cesty medzi obývačkou a jeho spálňou.
"Ak neprestanete s tým nariekaním, pán Snape, postavím vás do kúta, kým nepríde váš otec. Rozumiete mi, mladý muž?"
"Ja len chcem..."
Echo ho prerušila. "Chceš, aby som povedala tvojmu otcovi, aký si bol zlý, keď sa vráti domov, alebo chceš, aby som mu povedala, že si bol dobrý?"
S povzdychom sa Harryho telo uvoľnilo a vzdal svoje protesty. Echo ho dopravila do spálne a položila ho do postele. Bol nahnevaný, ale celkom sa mu páčilo, že ho takto hodila do postele.
"No? Čo mám povedať tvojmu otcovi, keď sa vráti?" Echo stála s rukami v bok a čakala na odpoveď.
Harry sa chcel ešte hádať, ale teraz zistil, že keby to urobil a jeho otec sa o tom dozvedel, mohlo by nasledovať viac, než len postavenie do kúta na niekoľko minút. Mohol by dostať zákaz lietať, alebo... pošúchal si zadok a zazrel na Echo – ona ma zbila!- alebo by jeho otec mohol pridať k tomu capnutiu ďalšie.
Rozhodol sa, ale najprv sa opýtal so šibalským úsmevom: "Hodíš ma na posteľ ešte raz?"
"To sa ti páčilo, však?" Mávnutím ruky začal Harry nadskakovať na posteli. Chechtal sa s tlieskal, kým Hector hlasno štekal.
Heď nadskakovanie prestalo, Harry zaliezol pod prikrývky a vytiahol si ich až po bradu. Echo sa usmiala, nahla sa nad jeho nočný stolík, kde sedel jeho drak a podala mu ho.
"Tvoja ruka dosť bolela," Harry mierne trucoval.
"Bol si veľmi protivný, drobec. Teraz, ak zostaneš v posteli a budeš spať, toto zostane medzi nami, dobre?" Zasunula mu prameň jemných, zamatových vlasov za ucho.
Harry natiahol ruky hore a ona sa k nemu nahla, aby ju mohol objať. "Prepáč, Echo. Je to okej, keď to chceš povedať ockovi. Len mu povedz, že už si ma zbila." Echo prikývla. Potom ju pevne stisol. "Naozaj dúfam, že ľúbiš môjho ocka, Echo, lebo si ťa chcem nechať navždy," zašepkal jej do ucha.
Echo pobozkala Harryho na líce a upravila mu prikrývku. "Ani mne by nevadilo, nechať si ťa navždy, srdiečko." Potom mu odhrnula vlasy z čela. "Postarám sa o to, aby sa na teba prišiel tvoj ocko pozrieť hneď, keď príde domov, dobre?"
"Ďakujem." Hector vyskočil, aby si ľahol vedľa svojho chlapca. Harry sledoval, ako Echo prešla ku dverám a zavolal na ňu. Otočila sa vo dverách a pozrela sa späť. "Chýbal mi ocko, ale s tebou som sa bavil, Echo."
"Aj ja som sa bavila, drobček. Dobrú noc, Harry, a sladké sny." Zhasla svetlo, čiastočne zatvorila dvere a prešla do obývačky.

Severus Snape urobil rozhodnutie, ktoré zmení jeho život a aj život jeho syna. Hľadel na svoju zmluvu, znovu si prečítal dodatky a podpísal ju. Bude to posledný raz, kedy bude musieť tento pergamen podpísať. Odložil brko, zroloval zmluvu a podal ju Albusovi. Súhlasil, že bude učiť do Vianoc, spolu učiť s jeho nástupcom, keď ho Albus najme.
Albus sa usmial, potľapkal po zvitku a s mávnutím ruky ho poslal do druhej poličky, kam sa uložil.

Za mužmi sa ozvalo tiché puknutie, keď sa tam objavil stolík s večerou. "Dáš si so mnou večeru, môj chlapče?" opýtal sa Albus.

Severus prikývol, "Echo chcela, aby som sa uistil, že obaja niečo zjeme," uškrnul sa a sadol si ku stolu. Naservíroval si pikantnú zeleninu a hovädziu polievku.
"Máš nejaký tip, kto by bol vhodný ako tvoj náhradník, Severus?"
Severus zodvihol obočie: "Nikto ma nemôže nahradiť, Albus," vyhlásil Majster elixírov samoľúbo. "Ale aj tak navrhnem vhodných kandidátov."
Albus si odlomil kúsok z krajca čerstvého chleba, namočil ho do polievky, odhryzol si a potom sa opýtal: "Máš takých kandidátov na mysli?"
Severus si odpil z vína, chvíľu uvažoval, potom odpovedal: "Môj prvý návrh je Majsterka elixírov Calendra Duncanová. Má 70 rokov ale je ostrá ako bič. Všetky jej učnice sú považované za najlepšie vo svojom odbore."
"Takže je dobrá učiteľka?" opýtal sa Albus.
"Verím, že áno. Myslím si, že udrží prísne pravidlá, ktoré som zaviedol ja. Prvé a druhé ročníky by ale mohli byť problém. Jej trpezlivosť nie je tak štedrá ako tá moja k mladším deťom." Albus odfrkol a zachechtal sa a Severus sa zamračil.
"Koho iného máš na mysli?" opýtal sa Albus a jeho oči iskrili.
"Majster elixírov William Herne. Má dobrý vzťah s deťmi a aj keď nikdy nemal učňov, má dobrú reputáciu ako tútor. Má zreteľné Bifľomorské sklony, tak keby ste chceli, aby bol vedúcim mojej fakulty, mohol by sa ocitnúť v ťažkostiach kvôli slizolinskej prešibanosti."
"Hmm, čo sa týka Vedúceho Slizolinu, Severus, uvažoval som, že túto pozíciu ponúknem Aurore Sinistrovej."
Severus zakašľal. "Slizolinčania by s ňou boli hotoví oveľa skôr, než by si niekto všimol, že zmizla, Albus!"
"Myslel som si, že keď je z tvojej fakulty..."
Severus ho prerušil pevným pokrútením hlavy. "Je dosť lojálna Slizolinu, ale skrýva sa pred študentami viac, než Sybilla Trelawneyová." Utrel si servítkou ústa a mierne zodvihol kútik pst. "Nezabúdajme na to, keď jej Slizolinskí a Chrabromilskí tretiaci, v ukážke výnimočnej medzifakultnej súdržnosti, začarovali chodbu z jej pracovne do Astronomickej veže, aby viedla ku jazeru. Pamätám si, ako mi zničila habit svojimi slzami."
Albus vzdychol. "Tá úbohá čarodejnica neučila celé tri týždne. Naozaj, Severus, bude naozaj ťažké nájsť niekoho, podľa tvojich presných špecifikácií. Si si istý...?"
"Ja musím myslieť najprv na Harryho, Albus a aj keď veľmi milujem domov, ktorý som si tu vytvoril, toto nie je miesto na výchovu môjho syna. Najmä, keď sa sem o 5 rokov vráti." Jemne sa na staršieho muža usmial, nie po prvý raz sa jeho úsmev objavil s oveľa väčšou pravidelnosťou a tiež bolo ľahšie podeliť sa oň s tými, na ktorých mu záležalo. Merlin pomôž mi, dúfam, že sa mi nezačalo ešte aj iskriť v očiach!
"A čo tak Bill Weasley?" opýtal sa Albus.
"Myslel som, že je stále v Egypt? Ruší kliatby na čarodejníckych artefaktoch?"
Albus pokrútil hlavou. "To skončilo už pred mesiacom. Začal si hľadať stabilnejšiu prácu."
"Neužíva si radšej slobodu cestovania po svete? Zmenilo sa niečo?"
"Molly mi povedala, že sa zdá, že ten mladý muž je zbláznený do mladej čarodejnice z Beauxbatonsu."
"Ah." povedal Severus a dopil svoj pohár vína. "Bill má licenciu Majstra elixírov a napísal niekoľko bystrých článkov do časopisov. Ale, Chrabromilčan ako Vedúci Slizolinu, Albus?" Majster elixírov pevne pokrútil hlavou.
"Na tom nevidím nič zlé, Severus. Celkom úprimne, myslím si, že by to mohlo pomôcť narastajúcej jednote fakulty, ktorá sa začala formovať už vlani. A nezabudni, pri niekoľkých príležitostiach si spozoroval u toho chlapca celkom výrazné slizolinské kvality."
"Pravda," prikývol Severus.
"Myslím, že Billovi napíšem a uvidím, či by mal záujem."
"Nezabudni mu oznámiť, ak to prijme, že bude učiť spolu so mnou až do Vianoc. Nikdy som nemal to šťastie, učiť Billa, ale učil som dosť jeho súrodencov, takže by mohol odmietnuť už na základe ich názoru," odpovedal Severus lišiacky, keď sa zdalo, že sa už starý čarodejník rozhodol, neobťažoval sa pozrieť ešte raz na jeho odporúčania.
Albus dojedol svoju polievku, potom sa usmial, nevadil mu urazený spôsob mladšieho muža. "Severus, ubezpečujem ťa, že tvoje odporúčania neprehliadam..."
Severus ho prerušil, "Mohli ste mi povedať, že už máte niekoho vybratého." Vstal od stola a postavil sa pred krb.
Po niekoľkých minútach sa Albusove oči rozžiarili pochopením. Vstal od stola a prešiel k mladšiemu mužovi. "Ospravedlňujem sa za to, že som sa ťa dotkol, Severus."
Mladý Majster elixírov sa na riaditeľa ostro pozrel. "Nedotkli ste sa ma! O čom to hovoríte?"
"Severus, chlapče môj, učil si tu 15 rokov. Bol si mojim spoľahlivým pomocníkom, moje svedomie, niekedy, a si môj syn, ktorého som nikdy nemal. Verím, že sa... obávaš, že som nenašiel len učiteľa Elixírov, ale aj niekoho, kto ťa nahradí."
Severus tvrdo hľadel do plameňov. Odmietol to priznať, ale presne to cítil. Vedel, že Albus pomohol nasmerovať vynikajúcu kariéru Billa Weasleyho, vrátane poskytnutia štipendia (aj keď anonymne) aby podporil jeho vysokoškolské štúdium v Rušení kliatob a Elixíroch. Vždy ho iritovalo, keď Albus tak otvorene hovoril o chlapcových úspechoch a nemohol urobiť to isté pre Severusa. Sám pre seba si odfrkol, teraz to vidím, tu je  Albus vychvaľujúci ma, aký som pre neho skvelý špión a ako som zachránil Potterovi život snáď po miliónty raz!
Albus zovrel rukou Severusovo rameno. "Severus, toľkokrát som chcel každému povedať, aký som na teba hrdý, ale vieš, že to by znamenalo tvoju smrť. Teraz už nemám zábrany a každému, kto bude počúvať, poviem nie len aký som na teba stále hrdý, ale aj to že ťa ľúbim ako otec svojho syna. Nie je nikto, žiadna osoba na celom svete, ktorá by ťa mohla nahradiť."
Severus sa ramenom oprel o staršieho muža, ale neprestal hľadieť do plameňov, ktoré sa mihali pred nimi.
Albus pokračoval: "Veľmi by sm chcel, aby si zostal na Rokforte, aby si Harryho vychovával tu, ale nie je odo mňa fér žiadať od teba, aby si robil niečo, čo ty sám nechceš. Akokoľvek ukážková bola tvoja kariéra tu na Rokforte, viem, že to nebolo to, čo si naozaj chcel. Teraz je čas, aby si začal kariéru, ktorú chceš ty sám."
Riaditeľ sa usmial a aj keď mu Severus nehľadel do očí, vedel, že jeho modré dúhovky iskria od radosti. "Očakávam, že ma budeš pravidelne navštevovať, chlapec môj. Nakoniec, musím sa podeliť o nepríjemnosti mojej pozície s niekým iným, než s Minervou."
Severus sa jemne zachechtal. "Ako keby sa vám vôbec niekedy zdal nejaký aspekt pozície riaditeľa nepríjemný."
"To je pravda." Stiahol Severusa na stoličku vedľa krbu. "Predpokladám, že sa pustíš do výskumu a vývoja tvojich elixírov?" opýtal sa Albus, mávnutím prútika nechal zmiznúť stôl a ich prázdne taniere a privolal škriatka, aby im priniesol čaj. Keď dorazil čaj, Severus nalial im obom, potom sa oprel o stoličku.
"Keď pre nás nájdem vhodný dom, uvažujem o zásielkovom obchode, aby som udržal seba a Harryho nad vodou, kým budem pracovať na mojom výskume a pokračovať v hľadaní liečby pre vlkolakov."
"Teší ma, že ty a Remus ste sa na to spojili. Bol som dosť nahnevaný, keď som zistil, že Ministerstvo zrušilo finančnú podporu ďalšieho vývoja Protivlkolačieho elixíru. Arthur robí, čo môže, ale je len sám a je tak veľa vecí, ktoré potrebuje Ministerstvo urovnať."
"Nedávno som čítal, že Arthur absolútne vetoval 'Sobášny zákon' už druhý raz." poznamenal Severus.
"Aj ja som ho odmietol, spolu s Minervou vo Wizengamote."
"Naozaj? Myslel som si, že nemáte žiadne protesty proti tomu zákonu," pokúšal Severus.
"Podporovanie sobášu medzi čarodejnicami a čarodejníkmi nie je nie je niečo, proti čomu by som namietal. Je to hrozba vykázania čarodejnice alebo čarodejníka z našej komunity, ak sa nechcú zosobášiť, s čím nesúhlasím. Môj ďalší názor, vyžadovaný vek u tak mladých ako je 16 rokov, aby mohli byť prinútení k manželstvu, nie je správny. Neverím, že niekto tak mladý si váži manželstvo tak, ako niekto starší a tiež nútiť niekoho do spolku, ktorý môže byť tak ľahko zrušený, keď sa narodí dieťa..." Albus pokrútil hlavou. "Nie, takýto zákon mi nesedí a som rád, že náš minister a ostaní to vidia rovnako."
"Ale toto bokom," usmial sa Albus, "povedz mi, ako sa má môj vnuk."
Severus mu povedal o tom, ako strávili deň na druhej strane ostrova a o Harryho najnovšej túžbe stať sa buď Majstrom elixírov na lodi, alebo mať svoju vlastnú parnú rachotinu ako Livingston.
"Keď sme zakotvili v prístave, Harry nebol nič iné, len usmiata mastná machuľa, s bielymi zubami a červenou vreckovkou čiastočne zastoknutou v zadnom vrecku. Vďaka Merlinovi sa držal a nenadával, ale celkom iste vynašiel niekoľko chytrých urážok."
"Ako napríklad?" vyzvedal Albus.
"Celkom sa mi páčila... dutohlavý blbec, ktorý nechal svoj mozog doma s mamičkou. Oh! A táto... pocínovaná otrava s grgacím problémom." Severus sa uškrnul, kým sa Albus hlasno smial.
Po niekoľkých minútach diskusie o jeho synovi sa riaditeľ snažil potlačiť zívnutie, ale neúspešne. "Najlepšie bude, keď ťa pustím domov, Severus," vzdychol Albus, keď si utrel slzy smiechu.
Severus rýchlo prikývol a vstal. Stál pri krbe a chcel doň vhodiť zelenočierny trblietavý prášok, keď ho niečo napadlo. "Albus, postrážil by si mi Harryho v pondelok večer?"
Albusovo husté obočie sa v počudovaní zodvihlo: "Samozrejme. Rozumiem tomu tak, že Echo na to nebude mať čas?"
"To sotva, Albus. Mám v úmysle vziať tú mladú ženu von." Albus sa široko usmial a v očiach mu chápavo iskrilo. "Neopovážte sa to vysloviť, starý muž."
Albus roztiahol ruky: "Netuším, čo myslíš, môj chlapče." Zachechtal sa a potom potľapkal Severusa po ramene. "Prines Harryho v ktorúkoľvek hodinu. Minerva je na návšteve u rodiny jej netere, takže som si istý, že mladíka niečím zamestnám."
"Ďakujem, Albus. Dobrú noc." Severus hodil do krbu hop-šup prášok. "Snapeova chalupa, ostrov Solonus.
"Dobrú noc, drahý chlapče." Jeho oči sa usmievali rovnako, ako jeho pery, keď sledoval, ako Severus zmizol v zelených plameňoch. Starý čarodejník si trochu zatrsal po pracovni a potom vybehol hore schodmi do svojho bytu. Bol veľmi šťastný pre čarodejníka, ktorého považoval za svojho syna.


V sobotu popoludní stál Harry vo dverách do laboratória svojho otca. Opieral sa o zárubňu a šúchal nohou po koberci, čím vyvolával statiku. Severus bol uprostred varenia dôležitého elixíru a snažil sa súčasne aj dávať pozor na svojho syna.
"Pred hodinou si povedal, že budeš hotový," sťažoval sa Harry. Severus postrehol mierne zakvílenie, ktoré sa dostalo do chlapcovho hlasu a iritovane stlačil pery.
"Nastali komplikácie, Harry, a už som ti to vysvetlil."
"Ale povedal si, že sa zvezieme na Ferrisovom kolese!" zakňučal.
Severus zodvihol pohľad a zazrel. "Harry, šliapeš mi na posledný nerv. Teraz prestaň nariekať a buď zober Hectora na prechádzku, alebo si choď kresliť. Ja som v kritickej fáze..."
"To si vždy!" zavrčal Harry a otočil sa preč. Severus už nevenoval pozornosť dupaniu smerujúcemu do obývačky.
Severus strávil ráno vysvetľovaním svojmu synovi, že dolaďoval elixír na zmiernenie symptómov únavy a bolesti kĺbov, ktorými trpeli vlkolaci pred a po ich premene. Ráno dostal komplexné poznámky od Lupina a mal niekoľko nápadov, na ktorých chcel hneď začať pracovať.
Obvykle by Echo zabavila jeho dieťa, ale tá odišla do svojho obchodu s knihami. Severus jej ponúkol, že pôjde s ňou, ale ona chcela byť sama a sľúbila, že sa vráti neskôr poobede.
Harry bol sklamaný, že bude sám, kým mu Hedviga nepriniesla list od Draca. Harry odišiel, aby si prečítal list a napísal odpoveď, tak Severus odišiel do svojho laboratória.
Dopoludnia Harry vstúpil do otcovho laboratória, dokončil list, dokončil kreslenie, maľovanie a dokonca aj dohral hru Rachotiacej sermy. Inými slovami, nudil sa. Dúfal, že bude môcť s niečím pomôcť, ale Severus ho hneď poslal preč. O chvíľu sa Harry vrátil do laboratória a opýtal sa, či by mohli ísť do dediny, keď skončí, aby sa mohli odviezť na Ferrisovom kolese.
Keď prešla hodina, ktorú Harry strávil čítaním a zízaním do stropu vo svojej izbe, išiel sa pozrieť, či je jeho otec už hotový. Severus však hotový nebol.
Harry sa nudil, ale teraz to bolo ešte horšie, lebo sa hneval na svojho otca, za to že ho ignoruje. Tvrdo sa hodil na svoju postel a ľahol si na chrbát. Chvíľu hľadel na strop, ale potom rukami zhodil knihy, výkresy a niekoľko hier z postele. Potom sa otočil a nohy mal pri hornej doske. Nohy položil celou plochou pevne na stenu a začal dupať. Jeho tenisky nechali malé ošúchané stopy, ale jemu to bolo jedno.
"Harry!" kričal jeho otec, jeho hnev bol jasný. "Daj dolu nohy z tej steny a choď von, než tam vbehnem a zbijem ťa!"
Harry zavrčal a rebelsky dupol oboma nohami po do steny a potom vyliezol z postele a vyšiel von.

Severus opatrne vložil tri kúsky suchého ľadu do elixíru. Sledoval ako sa blatiský hustý elixír zmenil na číry a riedky, keď ho suchý ľad rýchlo ochladil. Vydýchol si úľavou, elixír dal do fľašiek, umyl kotlík a potom aj pracovné miesto. Keď bolo všetko upratané opustil laboratórium a išiel skontrolovať svojho syna.
Keď Severus vykročil zo svojho laboratória, cítil že sa pečie moriak a začali sa mu zbiehať slinky. Pomocou kúzla zistil, že sú takmer štyri hodiny popoludní. Echo musí byť doma už niekoľko hodín.
A varí moje obľúbené jedlo. Usmial sa.
Echo zistila, že moriak je jeho slabosť a podarilo sa jej raz za týždeň upiecť malú morku. Boli k nej domáce rolády, brusnicová omáčka s čerstvými brusnicami a vývar s drobkami.
"Je všetko v poriadku v tvojom obchode s knihami?" opýtal sa, keď vošiel do kuchyne.
Echo sa otočila a usmiala sa. " Oland tam nikdy nevstúpil, takže tam pola poriadna vrstva prachu. Veľa som upratovala, ale bolo úžasné, že som mohla byť znovu v mojom malom obchodíku. Naozaj som nevedela, ako veľmi mi chýbal."
"Otvoríš ho čoskoro znovu?" opýtal sa, keď mu ponúkla na ochutnanie malú lyžičku brusnicovej omáčky.
"No, čoskoro budem bez domova, takže budem na tom musieť pracovať hneď, ako bude predaný dom. Severus, kedy príde Draco?" opýtala sa.
Užíval si skvelú chuť omáčky, ale hneď zaujala jeho pozornosť, keď spomenula že bude bez domova. S tým bude musieť niečo urobiť. "Draco príde tento piatok. Ak by si chcela, mohli by sme my dvaja ísť po tvoje veci, keď príde Draco a dá pozor na Harryho. Potom Draco, Remus, a ja presťahujeme tvoje veci."
"To znie ako dobrý plán," vzdychla si úľavou.
Použila chladiace kúzlo na brusnicovú omáčku a potom prešla k chlebovému cestu, ktoré nakyslo. Echo si pomúčila pult.
Severus sa postavil za ňu, využil fakt, že mala ruky od múky, keď začala miesiť cesto a robiť z neho valčeky. Odhrnul jej vlasy a provokačne ju pobozkal na krk.
"Draco má v pláne prísť hneď po raňajkách, takže len čo ho ubytujeme, vyrazíme," hovoril jeho najzamatovejším hlasom priamo do jej ucha a ona cítila, ako sa jej chvejú kolená, keď sa mierne zachechtal.
"Nikdy som ti nemala nič povedať o tvojom hlase," vzdychla a oprela sa o jeho hruď.
"Tak to je pravda, slečna Prosperová." Pobozkal ju na ušnicu. "Nikdy by si nemala dať výhodu..."
Echo sa otočila a pobozkala ho. "Neopovažuj sa nazvať sa mojim nepriateľom, Severus." Potom sa uškrnula, položila svoje zamúčené ruky na jeho hruď a odtlačila ho preč. "Večera bude hotová o hodinu, takže choď von."
Severus chytil jej ruky, pobozkal ju, Echo sa chechtala a potom odišiel.

"Harry?" Severus sa pozrel do chlapcovej spálne a bol znechutený neporiadkom, ktorý tam chlapec zanechal. Posteľ bola rozhádzaná, hračky a pastelky, pergameny a dokonca aj niekoľko kníh sa váľali po zemi. Nad posteľou na stene boli odtlačky od topánok. "Harry!"
Vyšiel do haly, zastavil sa pri kuchyni a opýtal sa: "Echo, nevidela si Harryho?"
Práve vyberala morku z rúry a otočila sa: "Myslela som si, že bol v laboratóriu s tebou."
"Nebol. Povedal som mu, aby sa išiel hrať von asi pred dvomi hodinami. Dočerta!" Vyšiel na zadný dvor a skúsil nájsť svojho syna na pláži. Po chvíľke prešiel ku bránke, otvoril ju a prešiel niekoľko krokov k pláži. Jeho ostrý pohľad sledoval akýkoľvek náznak, že sa Harry hrá na pláži. Nič nevidel.
Odvrátil sa od pláže, prešiel okolo domu na predný dvor a porom vyšiel prednou bránou. Na chodníku, takmer prehliadnuteľné, boli odtlačky Harryho tenisiek a veľké odtlačky Hectorovych láb.
"Severus?" Vzhliadol a otočil sa, neuvedomil si, že Echo vyslovila jeho meno dvakrát predtým, než odpovedal.
"Harry odišiel, Echo," vysvetlil. "Budem sledovať jeho stopu. Mohla by si zostať tu, pre prípad, že by sme sa minuli?"
"Zostanem. Tu máš," ukázala mu metlu a usmiala sa. "Mohol by si ju potrebovať."
"Accio metla." Metla preletela rovno do jeho ruky a vysadol na ňu, vznášal sa nízko nad zemou. "Ďakujem ti, drahá." Potom odletel sledujúc stopy.

Harry si bol istý, že sa vráti domov skôr, než jeho otec vôbec zistí, že odišiel. Nanešťastie nepočítal so svojim sklonom k rozptýleniu a keď vošiel do dediny, bolo tam toho veľa, čo mohlo rozptýliť pozornosť sedemročného chlapca, najmä keď tam bol nedeľný trh.
Pozeral sa do výkladov rôznych obchodov a Hector ochranársky kráčal po jeho boku. Pristavil sa pri všetkých pouličných predavačoch a prezeral si ich tovar a niekedy sa pristavil, aby sa s nimi porozprával.
"Pán Harry!" kričal známy hlas. Harry vzhliadol a videl Bida, vysoký muž, s ktorým hral jeho otec šach. Šachový hráč sedel pri fontáne na nádvorí pred kaviarňou. Povzbudivo sa usmial a zamával malému chlapcovi, aby prišiel k nemu.
"Ahoj, pane!" pozdravil ho Harry. "Celý čas hráte šach?"
"Tak si zarábam na živobytie, mladý pán. Je tu váš otec?" opýtal sa Bido a obzrel sa po vysokom čarodejníkovi v čiernom. "Rád by som si zahral s chytrým priateľom."
"Varí elixíry," povedal Harry s ľahkým náznakom znechutenia.
"Ahhh, tak potom mi možno doprajete jednu hru práve vy?" Bido potľapkal po stoličke pri jeho šachovom stole.
"Uhm, rád by som, ale nemám žiadne peniaze. Zabudol som si zobrať vreckové."
"Dobre, ak vyhráš, nemusíš sa báť. Ak prehráš, zaplatíš mi nabudúce. Je to fér, pán Harry?"
"Asi áno. Ale koľko peňazí?"
Bido zodvihol Harryho a usadil ho na stoličku. "Urobíme to jednoducho... a lacno, keď že ste mladý," žmurkol vysoký muž a posadil sa. "5 siklov pre víťaza. Ale ak vyhráte, dostanete zmrzlinu ako bonus."
"Super!"
Hra začala a Bido bol rád, keď zistil že mladý muž, sediaci oproti nemu je naozaj dobrý hráč. Jeho strelec často rozptyľoval mladého muža svojimi otvorenými urážkami a krutým bojom, ale Harry neodvrátil pohľad od  figúrok, okrem prípadu, keď si potreboval predstaviť budúce ťahy. Tiež počúval svoje figúrky, keď mu navrhovali ťahy. Nie vždy návrh prijal, ale keď to neurobil, urobil rafinovaný ťah.
Hector bol šachovou hrou dosť znudený a tak ako to robil so svojim chlapcom doma, keď hral hru so svojiim otcom, pes zaspal pri Harryho nohách.
Bido, šoumen, nadával, keď to bolo potrebné a hlasno vykrikoval, aby pritiahol viac pozornosti. Pochválil malého chlapca, ale dav okolo neho šepkal a Harry bol uprednostňovaný v stávkach. Harry, pochytil ducha šoumenskej stránky hry, prispel vlastnými hláškami, ale tie boli dosť mierne, ale nie menej kreatívne než Bidove. Získal predsa nejakú prax na Harleyho parníku.
Nakoniec, Bido zložil svojho kráľa a poklonil sa víťazovi. Hra trvala takmer dve hodiny a bola veľmi napínavá. Dav tlieskal a Harryho takmer zhodili z nôh pri dobromyseľných gratulačných potľapkaniach po chrbte.
"5 siklov pre víťaza," žiaril Bido, keď mu v dlani zvonili strieborné mince.
Práve keď Harry vstal a natiahol ruku pre svoju výhru, tenké prsty pevne zovreli jeho zápästie.
"Uh ohhhh," vydýchol Harry, neodvážil sa vzhliadnuť na osobu, ktorej tie prsty patrili.
"Pán Bido, za to, že ste dali pozor na môjho syna, prosím nechajte si tých 5 siklov, dobre?" Severusov hlas bol prehnane zdvorilý, ale bol v ňom tieň nesúhlasu, ktorý si šachista okamžite všimol. Bido sa uklonil a schoval si peniaze do vrecka.
"Máte veľmi inteligentného chlapca, Majster Snape. Som rád, že som na neho mohol dávať pozor tak zábavným spôsobom." Bido sa potom pozrel dolu na chlapca. "Pán Harry, dúfam, že vás znovu uvidím, ale dúfam, že nabudúce sa ku mne pridá váš otec v šachovej hre."
Harry cítil štuchnutie do boku a povedal: "Ďakujem vám, pán Bido." Usmial sa nevýrazne a zamával by, ale jeho zápästie bolo stále zovreté v otcovej ruke.
Dav sa rozplynul a Severus teraz ťahal svojho syna ostro preč od kaviarne. Jeho krok bol rýchly a Harry musel utekať, aby mu stačil.
"Ale ja som vyhral zmrzlinu!" nariekal Harry, keď trhol rukou, aby ho otec pustil.
Severus sa ostro otočil a zazrel na svojho syna. "chceš, aby som ťa potrestal tu?"
Harrymu padla sánka a zbledol. Bol takmer úplne biely, keď videl v očiach jeho otca, že stačí málo a prehne ho cez koleno rovno tu na ulici.
"Oci, ja..."
"Ani slovo," prikázal jeho otec úsečne a znovu schmatol jeho ruku.
"Au! Oci! Moje prsty!"
Severus urobil vedomé úsilie, aby uvoľnil zovretie, keď počítal do desiatich už po niekoľký raz. NEBUDEM si vybíjať zlosť na mojom dieťati.
Na kraji dediny mal Harry len niekoľko sekúnd, aby sa vydýchal, než Severus chytil Hectora za obojok a zovrel pevne svojho syna okolo pása.
Premiestnili sa na predný dvor pred ich domom. Severus sa uistil, že je Harry pevne na nohách a potom ho pustil. "Dnu. Choď rovno do svojej izby," prikázal Severus.
Harry začal naštvane kráčať k domu, keď  ho zastavilo pokarhanie od jeho otca. "Okamžite prestaň s týmto postojom, mladý muž, inak ti sľubujem, že dnes pri večeri nebudeš schopný za stolom sedieť."
Harry si zahryzol do pery, vbehol do domu okolo Echo, a rovno do svojej izby, kde veľmi opatrne zavrel svoje dvere, po tichu. Hector bezstarostne vošiel do domu a prešiel do kuchyne, kde sa napil.
Echo v tichosti sledovala, ako Severus vošiel do domu, vybral z vrecka svoju zmenšenú metlu, zväčšil ju a položil do kúta za dvere. "Kde si ho našiel?"
"V dedine. Hral šach. Nemal som ho nechať dokončiť tú hru, ale..." Severus pokrútil hlavou. Nemohol si pomôcť, ale užíval si fakt, ako dobre hral jeho syn proti tomu šachistovi. Sťažka si sadol na kraj svojho kresla. "Naozaj mi odľahlo, keď som ho našiel, ale teraz sa na neho veľmi hnevám."
Echo na moment stlačila pevne jeho rameno. "Dovoľ mi priniesť ti čaj, než pôjdež sa Harrym. Pomôže mu to vyzúriť sa, kým sa ty upokojíš."
Severus sa vo svojom kresle oprel a Echo prešla do kuchyne. Zatvoril oči a pokúsil sa potlačiť hnev, ktorý cítil.
Videl svojho syna medzi davom divákov a zabolelo ho srdce, keď vedel, že je v bezpečí. Bolo to neskôr, keď prišiel bližšie a začal sledovať šachovú hru, keď začal cítiť hnev.
Ako sa môže hrať, keď ja sa obávam, že sa mu mohlo stať to najhoršie? Ako môže netušiť, že mám obavy? Čo sa mu preháňa tou prekliatou malou lebkou? Očividne tomu malému faganovi na tom jednoducho nezáleží!
Tieto myšlienky sa mu zas a znova preháňali mysľou, sťažovali možnosť potlačiť ten hnev. Severus vedel, že kým je naštvaný, nemôže pokarhať svojho syna. Vznášajúci sa duch trestu v rukách jeho vlastného otca... a údery päsťami spôsobili, že sa zreteľne roztriasol.
Cítil, že mu Echo zodvihla ruku a vložila do nej šálku s čajom. Vzal si šálku a priložil si pariaci, voňavý nápoj k perám a odpil si. Vzdychol a otvoril oči, keď mu Echo prešla prstami po obočí.

Harry sa hneval, najprv, a naštvane prechádzal po izbe hore dolu. Jeho otec ho ignoroval, koniec koncov. Takže to znamenalo, že to bola jeho vina, že sa vybral na prechádzku a skončil v dedine. Tak čo!
Čím dlhšie čakal na svojho otca, tým viac z neho hnev opadával. Teraz si robil starosti.
Možno som mal len zostať na dvore. Ja som len chcel ísť a odviezť sa na Ferrisovom kolese a ani som sa k nemu nedostal. Prečo musel robiť na tom sprostom elixíre práve dnes?
Nadskočil, keď jeho otec o pol hodiny neskôr hlasno zabúchal na dvere jeho izby. "Áno?"
Severus vošiel do izby a na moment tam stál, vysoký, vždy hrozivý učiteľ elixírov na Rokforte a zazeral.
"Povedal som ti, aby si nikdy neopustil dvor bez toho, aby si mi povedal, kam ideš a ty vieš že si určite nikdy nedostal povolenie zatúlať sa do dediny úplne sám."
"Ale mal som so sebou Hectora..." pokúsil sa Harry o protest, ale skôr, než mal šancu povedať niečo viac, bol prehnutý cez otcovo koleno.
Zrazu dostal 5 capnutí po zadku. Pri treťom capnutí bol Harry v slzách, ktoré rovnako bolestne trhali aj Severusovo srdce. Pri piatom capnutí sa Harry ospravedlňoval cez slzy a zúfalo túžil, aby ho otec objal a odpustil mu.
Severus Harryho objal a jednoducho ho rytmicky tľapkal po chrbte, kým sa nárek nezmiernil na fňukanie. Potom Harryho pustil, utrel mu slzy vreckovkou a vyfúkal mu nos.
"Prečo nie si schopný počkať, kým dokončím prácu?"
Harry len mykol plecom a o chvíľu odpovedal svojou vlastnou otázkou: "Prečo si nemohol jednoducho prestať, alebo ma nechať pomáhať?"
"Vysvetlil som ti to dnes ráno..."
Harry ho prerušil: "Len si mi povedal, že musíš pracovať na tom elixíre a že to bude trvať niekoľko hodín. Potom si sa na mňa naštval a povedal si, aby som odišiel!"
"Povedal som ti, aby si išiel do dediny?"
"Nie."
"Zobral by som ťa tam, keby si bol počkal."
"Ja som čakal. A čakal. Hral som sa hry, kreslil som si a čítal a dokonca som si aj pospal a vyvenčil Hectora. Nudil som sa z toľkého čakania. Dokonca aj Hector sa nudil."
"Harry, musíš pochopiť, že budú časy, keď sa s tebou nebudem môcť hrať. Mám prácu, ktorú musím urobiť. Je to súčasť toho, byť dospelý."
"Ale, nemohol som ti pomôcť?"
"Pracoval som na veľmi delikátnom elixíre, dieťa, a nemohol som si dovoliť byť rozptyľovaný..."
Harry na svojho otca zazrel, urazený, že ho Severus obvinil z rozptyľovania.
"Ty ma nechceš," našpúlil pery.
"Nebuď idiot, dieťa," napomenul ho jemne, odhrnul mu z tváre prameň vlasov a pobozkal ho na spánku. "Jasné, že ťa chcem. Vždy. Vystrašil si ma na smrť, keď som ťa nemohol nájsť a myslel som si, že by som ťa mohol stratiť. Laboratórium nie je miesto na hranie a ty to vieš. Keď si tam, potrebujem vedieť, že ťa môžem udržať v bezpečí tak, ako udržujem v bezpečí mojich študentov. Ale bude niekoľko elixírov, na ktorých pracujem, pri ktorých mi nebudeš môcť asistovať, kým nebudeš oveľa starší."
Harry ťažko vzdychol a oprel si hlavu o hruď svojho otca. "Ale je leto. Nemal by si pracovať."
"Som dospelý. Vždy pracujem. Okrem toho, keď oddychujem a hrám sa s tebou." Počul jemné zachechtanie a pobozkal Harryho na čelo.
"Prepáč, oci. Naozaj som nechcel ísť do dediny, teda ja a Hector, prechádzali sme sa a tak nejako som nezastavil a potom som bol..."
"Rozptýlený?" uškrnul sa Severus.
Harry na chvíľu zovrel pery ale potom sa usmial. "Hej. Je tam toho veľa na pozeranie, vieš?"
"To je. Už sa budeš správať vzorne a poslúchať pravidlá, dieťa?" opýtal sa.
Harry prikývol a objal otca okolo krku. "Naozaj ma mrzí, že som ťa vystrašil, ocko," zašepkal. "Už od teba nikdy neodídem. Nikdy." Pobozkal svojho otca na líce a potom, s grimasou, sa opýtal: "Musel si ma zbiť tak silno?"
"Chceš ďalšie capnutie za tú otázku?" vyhrážal sa Severus posmešne.
"Nie díky!" uškrnul sa Harry a zliezol z kolien svojho otca. Vykríkol a pošúchal si zadok. "Myslím si, že dnes pri večeri nebudem môcť sedieť."
Severus vstal, podal ruku svojmu synovi a mierne sa usmial: "To sú dôsledky, dieťa. Poď so mnou večerať. Dnes máme moriaka."
Harry podal otcovi ruku a usmial sa, keď vyšli z jeho spálne.

Harry umýval riad, kým Severus a Echo sedeli na gauči v obývačke. Hlas dieťaťa, keď sa rozprával s Hectorom pri umývaní riadu bol príjemný zvuk, kým si Severus natiahol svoje dlhé nohy ku prázdnemu krbu a hlavu položil na vankúš.
"Teraz viem, že som z oceánu vytiahol najlepšieho kuchára na svete," vzdychol šťastne. Echo sa zachechtala a pokrútila hlavou, keď si prechádzal prstami po bruchu.
"Ahh, takže ty si ma zachránil pre moje zručnosti s moriakom, však?" pokúšala.
"Je nejaký iný dôvod, prečo zachrániť topiacu sa ženu?"
"Ah jajaj! Vážia si ma len pre moje varenie! Ja úbohá," uťahovala si melodramaticky, našpúlila pery.
Severus lenivo otvoril jedno oko. Potom ho pomaly zavrel. "No, mohla by si mať aj iné kvality vyvažujúce nedostatky."
"Naozaj? Mohli by ste to zozviesť, majster Snape?"
Severus omotal ruku okolo jej pása a pritiahol si Echo bližšie. Posunul sa, aby mali obaja pohodlie.
"Pozrime sa teda," poťukal si prstom po spodnej pere a zvraštil obočie, ako keby potreboval dôkladne premýšľať o tom, čo povie. "Tvoje krásne, tmavé kučery," Echo sa usmiala. "Nie. To nie." Zamračila sa. "Ah! Tvoja jemná pleť, bozkávaná slnkom!" Šťastne vzdychla. "Počkať, to nie je to, čo som myslel." Jej kobaltové oči sa nebezpečne zúžili. "Áno! Mám to! Máš jednoznačne fascinujúci spôsob usporiadania korenín v regáli!"
Echo ho udrela do ramena a on sa s chechtaním odtiahol. "Ty si myslíš, že si vtipný, však?"
"Som," súhlasil a uškrnul sa na Echo. Jej modré oči šialene iskrili, ale jej zhovievavý úsmev ho očaril.
Echo sa nahla bližšie a jemne ho pobozkala. Potom mu pošepkala niečo do ucha. On zružovel, začervenal sa, pozrel sa ponad plece, aby videl, či je jeho syn ešte stále v kuchyni, potom na ňu vrhol šibalský, významný pohľad.
"Nepokúšaj ma," zašepkal a vášnivo Echo pobozkal.

05.01.2014 17:03:41
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one