Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 29 – Rande & Albus opatruje dieťa časť I

Pre keishatko a lupinu ;-)
Vám ostatným prajeme pekné prázdniny a leto.

Dobby a Biggi

Echo pred sebou držala jedny šaty, potom druhé. Frustrovane vzdychla, lebo nemohli skryť jazvu tiahnucu sa po celom jej trupe.
Jazva samotná nebola taká strašná, bola to len tenká čiara trošku bledšej pokožky. Severus tú ranu opatrne zahojil, aby nevznikla ryha tam, kde sa kraje tkaniva opäť scelili. Jedného dňa by si na to mohla zvyknúť, ale tá spomienka na to, ako k nej prišla, bola príliš čerstvá v jej mysli. Teraz by tá jazva mohla žiariť a pulzovať, tak nápadne jej pripadala.
Posledné šaty hodila na posteľ a ťažko vzdychla. Severus ju prekvapil, keď ju pozval na večeru a tanec dnes večer a nemohla si obliecť nič, z jej obľúbených šiat. Všetky boli príliš neformálne. Jej znalosti v Šatymeniacich kúzlach boli tiež dosť chabé.
"Nie že by som mala obrovský výber," zamrmlala nešťastne nad jej celým šatníkom vyloženým na posteli. Sledovala ako jedna blúzka spadla na zem v jemnej kaskáde priesvitnej bavlny.
"Echo!" Harryho hlas zvolal a hlasno zabúchal na dvere.
Pritiahla si opasok na župane, prešla ku dverám a čiastočne ich otvorila. Chlapec bol takmer skrytý za obrovskou krabicou, takmer väčšou, než on sám.
"Preboha! Čo tam máš, Harry?"
"Ocko mi povedal, aby som ti to dal, Echo," odpovedal a jeho oči a nos sa objavili nad krabicou. "Povedal, že je to prekvapenie."
Echo zobrala krabicu od Harryho. "Ďakujem ti, srdiečko."
"Nemáš za čo. Môžem vidieť to prekvapenie?" opýtal sa s očami dokorán.
"Iste. Otvoríme ho spolu." Echo pozvala Harryho do jej spálne a položila obrovskú krabicu na posteľ. Vrchnák bol prichytený veľkou zlatou stuhou. Echo povedala Harrymu, aby chytil jeden koniec a ona chytila druhý. Potiahnutím oboch koncov stuha spadla. "Chcel by si tú stuhu, Harry?"
"Hej! Naozaj by dobre vyzerala na Hectorovi."
"Oh áno, naozaj. Dobre, pozrime sa, čo je v tej krabici."
Harry si zobral dlhú stuhu a postavil sa vedľa Echo, keď opatrne nadvihla vrchnák krabice. Bol tam fialový papier, ktorý vybrala, aby odkryla nádherný červený hodváb.
"Oh, páni..." vydýchla a vybrala šaty z krabice. "Toto je... oh páni... oh pozri sa na to, Harry."
"Sú veľmi krásne," povedal Harry jemne.
Echo mala vždy rada tmavé, teplé farby. Červená však bola farba, na ktorú nebola dosť odvážna, no napriek tomu vyzerala úchvatne na jej pokožke. Niekoľko minút len stála pred zrkadlom a držala šaty na svojom tele.
Harryho pozornosť bola odtrhnutá od šiat ku krabici. "Chceš si nechať ten výplňový papier, Echo?"
"Chcel by si ho?" usmiala sa, keď sa jeho zelené oči trblietali ako oči straky, keď vidí lesklý predmet. S nádejou prikývol. Echo zobrala ten pekný, fialový papier a podala ho chlapcovi.
"Harry, teraz sa potrebujem pripraviť. Mohol by si za mňa poďakovať tvojmu otcovi a povedať mu, že budem hotová o hodinu?"
"Okej!" Harry vybehol von so svojou výhrou a zabuchol za sebou dvere.
Tie šaty boli absolútne dokonalé, ale Echo sa nemohla zastaviť a prechádzala ustarostene prstami po svojej viditeľnej jazve.


Harry, stojac na stoličke, česal otcove vlasy, kým si Severus uväzoval bielu hodvábnu kravatu.
"Teraz si môžeš uviazať vlasy, oci," vyhlásil Harry, keď položil hrebeň na umývadlo.
"Najprv vestu, synček. Donesieš mi ju?" vážne a kriticky zazrel na svoj odraz v zrkadle.
Harry zliezol zo stoličky a bežal do otcovej izby, kým si Severus pripínal smaragdovú brošňu na kravatu. Napravil hodváb a prezrel si brošňu, ktorá bola málokedy nosený kus šperku, ktorý sa v rodine Princeovcov dedil už takmer dve storočia. Mierne sa usmial. Jedného dňa bude patriť jeho synovi.
"Nech sa páči, oci!"
Harry priniesol vestu z čierneho zamatu a tmavozlatého brokátu, ktorú si Severus obliekol na bielu hodvábnu košeľu. Pozapínal si gombíky z čierneho ónyxu a potom si napravil rukávy košele. Potom si privolal čierny, letný, vlnený, pletený, dlhý kabát, ktorý si nechal rozopnutý. Použil Chladiace kúzlo na kabát a pásikované čierne nohavice; jeho malý trik, ktorý zdokonalil už veľmi dávno. Jeho syn mu potom podal zamatovú stuhu a Severus si ňou uviazal vlasy do copu.
"Čo si myslíš, Harry?" opýtal sa Severus, keď sa posudzujúco obzeral v zrkadle.
Harry nahol hlavu na stranu. "Nemyslím si, že by si mal mať teraz cop."
Severus sa pozrel dolu na svojho syna. "Si si istý?"
Harry sa pozrel na otca v zrkadle, potom sa pozrel priamo na neho. Potom pevne prikývol. "Hej. Myslím si, že to bude vyzerať lepšie."
Severus sa uškrnul, pohladil svojho syna po líci a stiahol si stuhu z vlasov. "No, poďme ťa odviesť na Rokfort."
"Nebudem vidieť Echo?" opýtal sa Harry sklamane.
"Ona ide s nami, takže som si celkom istý, že ju uvidíš. Teraz choď počkať do obývačky, kým sa pôjdem pozrieť, ako je na tom mladá dáma."
Harry odbehol do obývačky a Severus prešiel ku dverám do izby Echo a zaklopal. Na prvé zaklopanie nedostal odpoveď a tak zaklopal ešte raz. Po tom, čo sa zdalo ako nekonečných 60 sekúnd, počul vo vnútri slabý hlas.
"Si to ty, Severus?"
"Áno som to ja, Echo. Si v poriadku?" jej hlas znel, ako keby bola rozrušená. Dúfal, že nemala námietky proti šatám, ktoré jej daroval. Severus vedel, že využil šancu, aby jej tie šaty daroval, ale dúfal, že ju prinúti zistiť, že jej krása zatieni akékoľvek jazvy na jej tele.
Neodpovedala na jeho otázku, ale jednoducho ho požiadala, aby vstúpil. Severus pomaly otvoril dvere,  keď si bol istý, že nevyrušuje, vošiel do izby.
Echo stála pred veľkým zrkadlom, oblečené mala červené hodvábne šaty. Krásne ju zahaľovali, vykresľujúc jej krivky a padali z nej ako hodvábny karmínový vodopád. Rukávy boli rovné ramienka, lemované jemnou, tmavoružovou hodvábnou čipkou, ktorá prechádzala dolu okrajom tvarovaného výstrihu, čím zvýrazňovala tvar jej dekoltu.
Severus si pomyslel, že vyzerá absolútne úchvatne v tých šatách, až na jej dlhé vlasy, chaoticky prehodené cez rameno. Hneď vedel, že sa snažila skryť tú jazvu a s výsledkom nebola spokojná.
Postavil sa za Echo, odhrnul jej bohaté kučery a jemne prešiel prstami po tej časti jazvy, ktorá bola odhalená v jej výstrihu.
Echo zachytila jeho prsty a zastavila ich. "Nie," povedala ticho. "Je ohavná." V zrkadle videl, že jej krásne tmavomodré oči sa lesknú od potláčaných sĺz. "Tie šaty sú tak nádherné, Severus, ale ja nemôžem..."
"To ty si nádherná, Echo," povedal jemne, pobozkal ju jemne na kľúčnu kosť, kúsok nad miestom, kde začínala jej jazva. Cítil, ako sa mierne chveje. "Tie šaty sú nič. Ako aj táto jazva." Malým vykrútením jeho zachytenej ruky mal teraz jej ruku vo svojej dlani a úmyselne viedol jej prsty dolu tenkou čiarou svetlej pokožky.
Echo sledovala, opretá o telo prísneho čarodejníka. Doteraz sa tej jazvy takto nedotkla, lebo sa bála, že keď to urobí, premôže ju nočná mora o tej chvíli s Olandom v jaskyni a ona nebude schopná mu uniknúť.
Severus otočil Echo vo svojich rukách a zodvihol jej bradu, aby jej videl do očí. Veľmi mierny dotyk Legilimencie stačil, aby videl jej strach. "Ak dovolíš tvojmu strachu, aby bol kontrolovaný cez toto," zámerne prešiel ukazovákom po jazve na jej kľúčnej kosti. "potom získa Oland to, čo od teba chcel." Echo ostro pokrútila hlavou. Severus chytil jemne jej bradu. "Áno, získa."
"Ale, nebudú vedieť?" opýtala sa, chvejúc sa, mysliac tým všetkých, ktorí by mohli vidieť jej jazvu.
Otočil ju, aby sa znovu pozrela do zrkadla. Zodvihol jej vlasy, privolal si hrebene zobené drahokamami, ktoré mala na bielizníku a umiestnil ich do jej vlasov tak, aby jej jemné pramienky kučeravých vlasov lemovali tvár a dlhé vlasy spadali na chrbát, ale aby držali trochu ďalej od jej krku. Bolo to elegantné a jemné. "Nebudú vedieť nič, uvidia iba výzor veľmi peknej, mladej ženy."
"Kúzlo?" trvala na svojom.
"Je zbytočné, moja drahá lejdy. Trpela si, prežila si a vyhrala si. Nemala by si sa hanbiť..."
"Ale ty si svoju jazvu skrýval," obvinila ho trochu zúfalo.
"Echo, ty si si toto znamenie nevybrala. Temné znamenie som si musel vybrať, aj keď moja lojalita patrila inam. Dokonca aj tí, ktorých som kedysi považoval za priateľov, by ma poslali do Azkabanu a dostal by som Dementorov bozk, keby to videli. Žiadne Albusovo presviedčanie by ich nezastavilo."
"Severus, prepáč. Ja sa na to pozriem a bojím sa, že sa znovu ocitnem v tej jaskyni."
Pevne jej položil ruky na plecia, kým obaja hľadeli na tú jazvu v zrkadle. "Tú jazvu máš preto, že si sa mu odmietla pokloniť, Echo. Prežila si, čo iní neprežili." Prešiel prstami dolu jej krkom a jemne po nahej pokožke jej pliec. Pobozkal ju zdržanlivo za uchom, potom sa na ňu do zrkadla usmial.
Keď sa na jej perách po hodnej chvíli objavil mierny tieň úsmevu, Severus chytil Echo za ruku, vytiahol ju z kúpeľne a viedol ju za sebou do obývačky.
Harry naprázdno prevracal stránky v knihe mytológie od Hemiony, keď Echo vošla do miestnosti. Kniha mu spadla z kolien, keď ju zbadal. Jeho pery vyformovali 'O' a oči sa mu rozšírili.
"Echo! Ty si anjel!" vydýchol Harry.
Na potešenie malého chlapca a súčasne na jeho neskoršie zahanbenie, Echo sa zohla a objala ho. Plánoval sa vykrútiť, ale ona veľmi pekne voňala, tak jej dovolil, aby mu dala pusu na líce.
"Harry, ty si poklad," usmiala sa a ťukla mu prstom po nose. "Ďakujem, že si taký úprimný."
Harryho líca zružoveli. Jeho otec ho zachránil pred odpoveďou tým, že vytiahol Echo na nohy. "Myslím, že sme všetci pripravení ísť, okrem Hectora," povedal Severus.
"Hector!" zrúkol Harry a obaja Echo aj Severus zvraštili tváre.
"Harry," napomenul ho otec. "Kričanie nie je potrebné. Vieš, že je vonku, tak ho prosím choď zobrať."
Harry si veselo odfrkol a potom bežal na zadný dvor vziať svojho psa. Keď sa vrátil, jeho otec mal oblečený dlhý čierny kabát a Echo mala cez plecia prehodený čierny zamatový kabát.

Harry bol mierne zelený po tej dlhej trase precestovanej cez krb, napriek krátkej prestávke na prestup na Krbovej stanici v Írsku. Ležal, s hlavou na kolenách svojho otca, na malej pohovke v riaditeľni a Severus mu podal elixír proti nevoľnosti. Albus sa potešene rozplýval nad tým, ako Echo skvelo vyzerá a na jej úľavu nepovedal vôbec nič o jej jazve.
"Tak, cíti sa Harry lepšie?" opýtal sa Albus a pohladkal chlapca po líci.
"Len musí zostať ešte 10 minút ležať, Albus, a potom bude fit ako rybička," odpovedal Severus.
"Nenávidím cestovanie krbom," zamrmlal Harry do otcovej nohy.
Severus pohladkal jemne chlapca po hlave a potľapkal ho po chrbte. "Upozornil som ťa, aby si zatvoril oči, dieťa."
"Ale mne sa páčia všetky tie krby svištiace okolo!"
"A preto ti je vždy zle," chechtal sa Harryho otec. Opatrne sa vymanil spod Harryho a postavil sa. "Budeš poslúchať dedka, však?"
"Uh huh," povedal do vankúša.
"O 7:30 do postele, Albus, ale keby bol výnimočne veľmi dobrý, môže zostať hore do 8. Žiadne sladkosti, prosím, po 6:00 inak sa budeš musieť vyrovnať s 'Hyper Harrym'." Harry sa zachechtal a zopakoval: 'Hyper Harry.' Severus jemne capol Harryho po zadku. "Áno. Je to strašné monštrum, Albus."
Albus sa žiarivo usmial: "Ja ti verím, môj chlapče. Harry a ja budeme v poriadku. Bežte už a užite si to, drahí moji." Starý čarodejník ich odtlačil ku krbu.
"Vrátim sa ráno, aby som ťa vyzdvihol, Harry." Severus sa odklonil od riaditeľa a nahol sa, aby pobozkal Harryho. Zašepkal mu: "Ľúbim ťa, dieťa."
"Aj ja ťa ľúbim, oci." Harry stiahol otca dolu a pobozkal ho na líce a znovu si položil hlavu na vankúš. "Ahoj!"
Keď bol pred krbom, Severus vhodil do plameňov prášok a zvolal: "Krbová stanica Londýn, južná brána!" Zachytil zvedavý pohľad Echo, významne sa usmial a stiahol ju do zelených plameňov so sebou. Párik zmizol a plamene zbledli na hrejivú oranžovú.

Severus rýchlo odprevadil Echo z rušnej Krbovej stanice v Londýne k obrubníku, kde na nich trpezlivo čakal vyleštený čierny koč s lesklými mosadznými doplnkami. Kočiš nadvihol pred svojimi pasažiermi svoj vykefovaný klobúk, potom zoskočil, aby pomohol mladej dáme nastúpiť do koča. Nízkym hlasom zadal Severus kočišovi destináciu a potom sa vyšplhal do koča a posadil sa vedľa Echo.
"Vaša prikrývka, ako Ohrevné kúzlo," povedal kočiš s poetickým prízvukom rodeného Londýnčana,  Severus vedel povedať, že je to len pre efekt. "Ale je pekný večer, takže by ste ju nemuseli potrebovať." Kočiš tľoskol jazykom a kone začali klusať rýchlejšie dolu dláždenou cestou.
Čarodejnícky Londýn s plynovými lampami a kočmi ťahanými koňmi vyzeral ako z minulého storočia. Bola to tá jednoduchosť a elegancia, ktorá spôsobila Severusovu vďačnosť za to, že je čarodejník. Muklovský svet mal veľa vecí, ktoré čarodejnícky svet nemal, ale v čarodejníckom svete bol vzduch čistejší.
"Kam ideme, Severus?" opýtala sa Echo a chytila ho za ruku.
"Bola si už niekedy v Londýne?" opýtal sa, ladne tak obišiel jej otázku.
Pokrútila hlavou. "Iba dve miesta: Grécko a Spojené štáty."
Severus sa oprel o mäkké operadlo sedadla. "Ja som vlastne nikdy nestrávil veľa času v čarodejníckom Londýne, ale veľakrát som ušiel do muklovského Londýna."
"Páči sa ti muklovský svet?"
"Má svoje čaro. Oveľa častejšie bol pre mňa miestom na skrývanie, keď som sa s nikým nechcel baviť. Londýn je miesto, ktoré som našiel a zistil som, že by som tu mohol zapadnúť, dokonca, niekedy, oblečený ako čarodejník."
Echo sa nahla bližšie a on jej položil ruku okolo pliec. "Bolo často nutné skrývať sa?" zašepkala mu do ucha.
Jej sladký dych ho šteklil na krku a otočil sa, aby si ukradol krátky bozk. "Bola to povaha mojej práce. Buď som sa musel skrývať pred Smrťožrútmi, ktorí chceli získať moje miesto vo Voldemortovom vnútornom kruhu, alebo som utekal pred aurormi, ktorí nevedeli o mojej dvojitej úlohe vo vojne."
Echo pokrútila hlavou. "Nedokážem si predstaviť, aké to pre teba muselo byť, Severus. Pre mňa bola vojna tak ďaleko, že mi to často pripadalo ako rozprávka. Vedel si, že keď sa správy o Voldemortovej smrti dostali k nám na Solonus, nedostali sa ani na prvú stranu Gréckeho Posla?"
Severus sa mierne posunul. "Viem o tom, že v mnohých krajinách to nazývali 'Britská temná vojna'," komentoval Severus sucho.
Echo prikývla. Počula ten výraz mnohokrát, dokonca aj keď chodila do školy. "Akokoľvek bol Voldemort hrôzostrašný, nemal celosvetový dopad, ako Grindelwald. Som veľmi rada, že som to nezažila tak, ako moji rodičia. Historky, ktoré som čítala sú ako nočná mora. Nebol porovnávaný s muklovským diktátorom?"
"Adolf Hitler," odpovedal Severus.
Gellert Grindelwald, zdá sa, že mnohí dnešní čarodejní už na neho zabudli, stále sedel vo svojom väzení v Nurmengarde, prenasledovaný prízrakmi tých, ktorých mučil a zabil. Grindelwald nemal magickú moc ako Voldemort, ale mal vnútorný šarm presvedčivej reči. Grindelwaldove machinácie sa rozšírili polovicou čarodejníckeho sveta, v čase keď ho Albus Dumbledore porazil a uväznil Temného čarodejníka, rozumne odstránil možnosť komunikácie s okolitým svetom.
Posledné články napísané bývalou Ritou Skeeterovou, pochybné týždenné výsmešné klebety zo Škótska obťažovali Severusa ich prifarbenými útokmi proti Dumbledorovi a jeho 'bande rebelských Fénixov'. Bolo mnoho idiotov, ktorí lačne čítali výplody v Skeeterovej článkoch a aj keď Severus vedel, že čoskoro sa na ne zabudne, obával sa, že sa zabudne aj na dôležitejšiu históriu. Voldemortovo zlo mohlo ľahko zničiť čarodejnícky svet a nikto, ako sa zdalo, skutočne nechápal, čo urobil Dumbledore a jeho Rád a Harry Potter, mimo hraníc Británie.
Severus sa striasol, pocítil neprirodzený chlad na krku. Pritiahol Echo bližšie k sebe, striasol zo svojej mysle obrazy minulosti a namiesto toho sa sústredil na ženu vo svojom náručí.
Echo stíchla, nepochybne zistila, že ich konverzácia nabrala značne neromantický smer. Bola krásna, jasná noc, hviezdy práve vychádzali a žiarili na oblohe. Severus bol silný a teplý po jej boku a ona vdychovala jeho vôňu korenia, yzopu a vetiverie. Keď sa striasol, položila mu dlaň na hruď. Jeho ruka na jej ramene ju na chvíľu zovrela pevnejšie a potom jeho prsty hravo potiahli za jej zablúdenú kučeru. Zodvihla hlavu a pobozkala ho na pery.

Ostré trhnutie koča znamenalo neochotný koniec ich bozku. Severus sa neodtiahol hneď a jemne zašepkal: "Ty si krása samotná, drahá Echo."
Hanblivo sklopila oči a usmiala sa, keď jej teplo v krvi vzrástlo. Keď Severus vystúpil z koča, podal jej ruku, aby jej pomohol vystúpiť, aby si mohla prečítať, kam prišli.
Stáli pred oblúkom mohutnej, skrútenej, ružovej visterie, ktorý viedol na dvor malej, dôvernej, vonkajšej reštaurácie. V strede dvora bolo obrovské otvorené ohnisko, ktoré vydávalo teplú žiaru na okolité okrúhle stoly, pokryté purpurovočervenými obrusmi a ozdobené antickými mosadznými svietnikmi s jednou sviečkou.
Echo a Severusa privítal domovník, vysoký, veľmi chudý muž, ktorý vyzeral, že by mal jedávať viac v tej reštaurácii, v ktorej pracoval.
"Vitajte vo Visterii," jeho hlas bol ostrý, ale mal honosný nádych.
Domovník sa uklonil, viedol ich na dvor a k privátnemu stolu, ktorý len letmo osvetľovalo svetlo z ohňa v ohnisku. Echo si rozopla zdobenú sponu na kabáte a domovník si ho úhľadne  prehodil cez rameno. Potom urobil to isté so Severusovym ťažkým kabátom, keď mu ho Majster elixírov podal. Mávnutím prútika odoslal kabáty do šatne. Rovnako efektívne odtiahol Echo stoličku, pomohol jej posadiť sa, potom privolal fľašu vína a dva malé kryštálové poháre na víno. Každý pohár naplnil len tak, aby mohli ochutnať.
"Dnes predstavujeme vína z našej vlastnej vinárne, Visteria Rose. Je to perfektne harmonická značka hrozna s buketom, ktorý pokúša a unáša." Domovník prikývol a obaja zodvihli poháre.
Echo nikdy neochutnala tak luxusné víno a opatrne sledovala, ako Severus najprv privoňal k vínu, potom si odpil trošku, ktorú vychutnával na podnebí. Nakoniec ho prehltol a dopil pohár. Rýchle Severusovo prikývnutie a Echo zopakovala to, čo urobil on.
Neisto ovoňala víno, bola prekvapená bohatou arómou, pri ktorej pomyslela na ťažké, šťavnaté bobule hrozna pod talianskym slnkom. Malý hlt, ktorý držala na jazyku ju preniesol do letného Toskánska. Zatvorila oči, nikdy sa necítila taká unesená niečím tak jednoduchým, ako je víno.
Zrazu bola prekvapená, keď boli jej pery v zajatí a prudko otvorila oči. Severusove pery chutili božsky, a keby niekto ten bozk sledoval, Echo to nezaujímalo. Hladiac zadnú časť jeho krku cítila ruku okolo jej pásu, ako ju pritiahol bližšie. Po tom, čo sa zdalo ako večnosť dokonalého šťastia, bozk skončil a sladko omámená Echo hľadela do šibalsky žiariaceho pohľadu Majstra elixírov.
"Páni," usmiala sa.
"A to bolo len víno," uškrnul sa Severus.
Echo žmurkaním odohnala omámenie a jej pohľad blúdil po okolí. "Ten domovník... uhm..." dotkla sa svojich krásnych, opuchnutých pier a krásne sa začervenala, keď sklonila pohľad k stolu. "On ne... teda..."
Severus sa jemne zachechtal a chytil Echo za ruku. Jeho hánky jej jemne prešli po spodnej pere. Vtedy si všimla, že už medzi nimi nie je stôl. Severus sa posunul, aby sedel vedľa nej. "Bol preč, než si vôbec ochutnala to víno, moja drahá." Severus jej podal jedálny lístok.
Echo si zobrala menu a rýchlo si ho prečítala. Nevedela, čo si má vybrať. Pozrela sa na čarodejníka po svojom boku a cítila sa trochu stratená.
"Pravdu povediac, nikdy som tu nejedol," priznal sa Severus na jej nevyslovenú prosbu o pomoc. "Arthur mi odporučil toto miesto. Nedávno sem vzal Molly, na ich výročie a jej sa to veľmi páčilo. Vysoké ocenenie od čarodejnice, ktorá je známa svojim varením."
Echo sa nahla k nemu, jedálny lístok držala pritlačený k hrudi. "Tak čo si vyberieme?"
"Veríš mi?" opýtal sa tajnostkársky.
"Absolútne," povedala, zatvorila lístok a položila ho na kraj stola.
Behom niekoľkých minút Severus pre nich objednal a čašník im obom nalial ďalší pohár vína Visteria Rose'. Keď čašník odišiel, Severus zodvihol pohár na prípitok.
"Nech je tvoje srdce teplé a šťastné v rytme tvojho smiechu..." Severus ťukol svojim pohárom k poháru Echo a tie jemne zvonili, kým dokončil: "Každý deň a každú chvíľu, na vždy a na veky."
Odpili si z vína a keď mu Echo hľadela hlboko do očí, bol si istý, že objavil krásne začervenanie na jej lícach. Usmial sa, nahol sa bližšie a znovu ju pobozkal na pery.

Albus hovoril do malého ručného zrkadielka, ktoré bolo začarované tak, aby pomocou neho mohol komunikovať s kýmkoľvek, kto mal podobne začarované zrkadlo. Len Albus vedel, že 'Komunikačné zrkadlo' ako ho nazýval, vynašiel Sirius Black, keď bol ešte študent. Riaditeľovi unikalo takmer celý semester, ako medzi sebou Chrabromilskí záškodníci komunikujú, než to konečne zistil. Keď skončili školu, Albus požiadal Siriusa, aby začaroval zrkadlá pre niekoľkých členov Rádu. Podľa Albusovej vedomosti, len on a Minerva mali stále tie svoje.
Riaditeľ sa teraz rozprával s Minervou a Harry stál vedľa neho a každých niekoľko sekúnd mával svojej tete Minerve.
"Dnes večer mi budeš chýbať, moja drahá," povedal jemne.
"Zajtra večer som späť, Albus. Som si istá, že Harry ťa udrží vhodne zabaveného." Prísny čarodejnicin výraz prerušil úzky úsmev, ktorý sa zrejme naučila od Severusa Snapa.
"Udržím ho zaneprázdneného, tetuška!" súhlasil Harry.
"Viem, že áno, zlatko. Len tvojho dedka veľmi neunav." V jej sivomodrých očiach sa zaiskrilo a Harry sa zachechtal.
"Dobrú noc, moja drahá. Ľúbim ťa," usmial sa riaditeľ.
"Tiež ťa ľúbim, Albus. Dobrú noc."
Odraz v zrkadle sa zavlnil a Albus položil svoje zrkadlo dolu tvárou a vzdychol.
"Kedy sa oženíš s tetou Minnie, dedko?" opýtal sa Harry, keď prstami prečesával dedkovu dlhú bradu.
"Dobrá otázka, Harry. Minerva a ja sme boli tak zaneprázdnení, že sa zdá, že sme si nenašli ani chvíľku na to, aby sme si niečo naplánovali." Zodvihol chlapca na kolená. "Uuf! Rastieš, dieťa!"
"Ocko hovorí, že budem mať o niekoľko rokov rastový skok. Oh, viem, kedy sa môžeš oženiť, dedko."
Albus sa usmial a vytiahol si prameň brady spomedzi chlapcovych prstov. Harry to nevedel, ale ťahal ho a to jeho dedka nepríjemne štípalo na brade.
"Kedy by sme sa teda mali zosobášiť?" opýtal sa.
"Môžete mať svadbu, keď sa budú brať Echo a ocko," povedal Harry pevne.
"Úžasný nápad, ale ako vieš, že Echo a tvoj ocko budú mať svadbu?"
Harry vystrčil jeden prst, "Ocko bozkáva Echo a povedal, že to robí pre to, že ju má rád." Potom vystrčil druhý prst. "Zobral Echo na rande, takže to znamená, že ju ľúbi. A dal jej krásne šaty. To musí niečo znamenať, ale nie som si istý čo."
Albus sa zachechtal. "Verím, že je to trochu komplikovanejšie, dieťa."
Harry sa zamračil. "To je dospelácka vec, však?" Albus prikývol. "Z tých ma bolí hlava." Harry zliezol z dedkovych kolien práve vo chvíli, keď sa v krbe objavila Remusova hlava za hlasného zahučania zelených plameňov.
"Ahoj, Harry! Nečakal som, že ťa tu uvidím," usmial sa vlkolak milo.
Harry si kľakol pred krb. "Ahoj, Remus. Necíti sa tvoja hlava smiešne v takomto stave?"
Remus sa zachechtal. "Cítim jemné šteklenie, ale nie je to nepríjemné. Čo tu robíš?"
Albus ho prerušil: "Dávam na Harryho pozor dnes večer, kým je Severus na rande s Echo."
Remus nadvihol obočie. "Skutočne? No, už bolo na čase!"
"Ocko musí s Echo najprv randiť, potom ju urobí mojou mamou a ja budem veľký brat," vysvetlil Harry.
Obaja čarodejníci sa zachechtali, potom sa Albus opýtal, "Potreboval si niečo, Remus?"
"Chceli ste, aby som vám priniesol moje študijné plány na Hodiny prípravy do aurorského kurzu pre siedmakov, Albus."
"Oh páni! To bolo dnes večer?"
"Som si istý, že môžeme..." začal Remus.
"Nie, nie. Prejdi sem, Remus." Hlava mladšieho čarodejníka na chvíľu zmizla. Potom Remus vystúpil z krbu. "Harry, veľmi ma to mrzí, ale mám nejakú prácu, o ktorú sa s Remusom musíme postarať. Stále tu mám poličku s tvojimi knihami a hračkami, tam pri Félixovom bydle. Tiež sa môžeš porozprávať s ktorýmkoľvek portrétom, ak nespia."
"Okej, dedko."
Harry sa bavil asi 15 minút sám, tým že si čítal, ale potom sa rozhodol, že sa pôjde porozprávať sa s Phineasom Nigellusom Blackom. Vtedy si všimol, že Hector nie je v riaditeľni. Chcel sa opýtať riaditeľa, či nevidel jeho psa, ale Albus a Remus o niečom diskutovali a Harry ich nechcel rušiť.
Videl, že dvere do riaditeľne sú otvorené, Harry zistil, že Hector odišiel tadiaľ a išiel pohľadať svojho chlpatého kamaráta skôr, než sa ten pes dostane do problémov, alebo sa stratí.

12.03.2014 11:37:23
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one