Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Aj napriek tomu, že administrátori webgardenu dočasne zablokovali diskusiu, niektorí z vás zanechali k predošlej kapitole odkazy. Preto im venujeme túto kapitolku. Keishatko, grid, katie11, Lupina, larkinh užite si to.

Dobby a Biggi

Albusovi trvalo skoro hodinu, kým Dobbymu vysvetlil, že ide Harryho navštíviť ako priateľ a nie ako domáci škriatok, aby sa s ním hral. Škriatok nemal vykonávať žiadne domáce práce ani ponúkať, že nejaké urobí. Pogratuloval si, keď to Dobby pochopil a povolil mu odmiestniť sa k Snapeovcom.
Dobby veľmi dobre rozumel, o čo ide, ale nevadilo mu, že to čarodejníci nie vždy chápali. Len potľapkal chudú ruku pána riaditeľa a šťastne prikývol. Čarodejníci ich vždy podceňovali. Domáci škriatkovia boli veľmi inteligentné tvory.
So svojimi piatimi najobľúbenejšími klobúkmi na hlave (každý inej farby samozrejme), v modrom svetri s písmenom 'D', a s jednou červenou ponožkou so žltými pásikami a druhou čiernou s tekvicami, Dobby kráčal ku predným dverám a zaklopal na ne.
"Dobby!"
Škriatok bol rád, že má plnú náruč nadšeného chlapca. Šťastne kýval hlavou, keď dlhými tenkými prstami potľapkal svojho priateľa po chrbte.
"Dobby je rád, že pán Harry zavolal Dobbyho na návštevu!"
"Ja som rád, že si mohol prísť," povedal Harry, keď vzal Dobbyho za ruku a vtiahol ho do domu. "Oci, toto je Dobby. On mi pomohol nájsť Hectora."
Severus prikývol hlavou smerom k škriatkovi. Dobby sa veľmi hlboko uklonil. "Dobby si pamätá pána Majstra Snapea, pane."
Pohľad náhlej bolesti prešiel cez Severusovu tvár. Rozmýšľal, ako je možné, že si nespomenul na škriatkovo meno, ale jeho hlas a veľké svetlozelené oči si pamätal. "Ty si škriatok Luciusa Malfoya," jeho hlas znel plocho a mŕtvo.
Dobby pevne pokrútil hlavou. "Dobby je slobodný škriatok, majster Snape." Škriatok sa potom významne pozrel na syna Majstra elixírov. Riaditeľ mi tiež vysvetlil, že Dobby by sa mal pokúsiť, nespomínať Chlapca Ktorý Prežil. Dobby nepoukázal, že už vedel, že Harry Potter-Snape a pán Harry Potter, ktorý oklamal jeho bývalého pána Luciusa Malfoya, nie sú ten istý čarodejník.
Echo, prichádzala z kuchyne a zachytila koniec Severusovho komentára a chytila ho za rameno, prerušila napätie skôr, než mohla atmosféra ešte viac zhustnúť. "Harry, toto je tvoj priateľ, Dobby?"
"Áno! Dobby, toto je Echo Prosperová," predstavil ich Harry.
Dobby sa uklonil. "Dobby je potešený stretnutím pani Prosperovej."
"Okej, môžeme sa už ísť hrať?" opýtal sa Harry.
"Môžete, Harry," odpovedal jeho otec. "Dobby, očakávam, že sa budeš správať k môjmu synovi so starostlivosťou, akú si mal pre Draca Malfoya."
"Áno, Majster Snapes. Dobby rozumie."
"Poď, ukážem ti moju izbu, Dobby." Dobby šťastne ktáčal za malým chlapcom.
Severus počul tiché odfŕknutie a otožil sa, aby zazrel na Echo. Zakryla si rukou ústa a predstierala, že kašle.
"Stále sa nad týmto smejete, slečna Prosperová?" opýtal sa temne.
"Oh nie, Majster Snapes, pane, ja len mala kašeľ." Otočila sa, aby utiekla do kuchyne, ale nie dosť rýchlo na to, aby sa vyhla ostrému capnutiu po zadku. Echo vykríkla a potom vybuchla smiechom, sama v kuchyni. Severus povýšene potiahol nosom a zamieril do svojho laboratória. Keď prechádzal okolo Harryho izby, nazrel dnu, ale uistil sa, že ho ani škriatok ani jeho syn nevidia.
Dobby sa pozeral na Harryho stenu pokrytú jeho výkresmi, maľbami a skicami. "Vy byť dobrý umelec, pán Harry. Dobbymu sa páči tento portrét pána Draca."
Dobby ukazoval na nákres ceruzkou Dracovej tváre a pliec, ako sa na niečom smeje. Ten sa páčil aj Severusovi, alebo bolo dlho len veľmi málo vecí, na ktorých by sa najmladší Malfoy smial. Harry zachytil svojho priateľa počas oslavy jeho narodenín pred pár týždňami.
"Takže ty poznáš Draca, Dobby?"
Škriatok prikývol. "Dobby vychovával pána Draca od bábätka. Robil čo mohol, aby bol v bezpečí, objal, keď nie." Dobby nešťastne vzdychol. Chýbal mu jeho pán Draco a často rozmýšľal, či aj on chýbal Dracovi.
Harry si nevšimol tú trochu melanchólie, lebo keď sa otočil ku škriatkovi, videl len jeho široký úsmev. "Ocko vraví, že keď mám hostí, môžu si vybrať, s čím sa budeme hrať najprv. Takže, ty si hosť, Dobby, čo by si si chcel zahrať?"
Malé slzy mu zažiarili v očiach, ale Dobby ich potlačil pri smrknutí. Ďalšia vec, ktorú mu pán riaditeľ vysvetlil bola, že nemusí byť vďačný a poctený každým ústupkom, ktorý urobí pán Harry. Usmial sa a ukázal na malý kútik, kde mal Harry svoje umelecké potreby.
"Pán Harry a Dobby urobia pekné obrázky, pán Harry?"
"Jasné!"
Severus sa uškrnul a odišiel do svojho laboratória a jeho syn sa ponoril do skrine s umeleckými potrebami.


Keď zobrali niekoľko potrieb, Harry a Dobby sa presunuli do kuchyne, kde všetko rozložili na stôl. Malý chlapec a domáci škriatok strávili skoro dve hodiny kreslením, vyfarbovaním a maľovaním niekoľkých kusov umeleckých diel.
Dobby mohol použiť aj trochu svojej mágie (najprv si zdvorilo vypýtal od pani Prosperovej dovolenie) aby im zadovážil farebné lepidlo, trblietky, napodobeniny drahokamov a niekoľko ďalších vecí, ktoré Harry nemal.
Severus si v jednej chvíli urobil prestávku, vošiel do kuchyne a videl ten neuveriteľný, iskrivý, umelecký neporiadok, ktorý sa z nej stal a rovno vyšiel von. O niekoľko minút neskôr prišla za ním Echo do laboratória a priniesla mu sendvič a kávu. Párik tak získal chvíľu pre seba, kým sa Echo neochotne neodtiahla, aby mohla ísť pripraviť večeru pre Harryho a jeho hosťa.
Upratali umelecký neporiadok a potreby odpratali na miesto. Echo im dovolila primontovať ich umelecké diela na prázdnu stenu v kuchyni. Každý nakreslil niekoľko kresieb a Echo bola prekvapená neskutočným talentom, ktorý preukázal Dobby pri kreslení budov. Malý chlapec spolu so škriatkom spolu vytvorili žiarivé dielo, ktoré vyzeralo ako veľká domáca mačka s rohami a celá bola pokrytá rôznymi trblietkami a žiarivými konfetami. Mačka chrlila jasnooranžový oheň na muža s haďou tvárou s bielou pokožkou a červenými očami. Hadí muž mal v ruke prútik, z ktorého vychádzalo zelené svetlo.
To Echo spôsobilo dostatočné mrazenie na chrbte na to, aby vytiahla Severusa z jeho laboratória, aby sa na to pozrel, kým Harry a Dobby piknikovali na prednom dvore s pečeným kuraťom, kapustovým šalátom, sušienkami a tekvicovým džúsom.
Severus si pozrel to oslepujúce umelecké dielo, okamžite rozoznal Godrickovu úžľabinu v pozadí. Tá rohatá, trblietavá, oheň chrliaca mačka bola svojrázna, ale ten hadí muž, ako ho Echo nazvala, bol pre Severusa príliš ľahko identifikovateľný.
"Je to príšerné," nemohol si pomôcť a ticho vyhrkol.
"Dobby na to chcel použiť Animačné kúzlo. Nedovolila som mu to." Ukázala na hadieho muža. "To je... to je Voldemort, však, Severus?" opýtala sa a rukou objala jeho rameno.
"Je. Veľmi málo ľudí vedelo, že dokonca aj vtedy menil Voldemort svoj výzor pomocou nepretržitej infúzie Jedu z Naga. Keď sa ukazoval v 'slušnej spoločnosti' používal sofistikované kúzlo aby mal svoju ľudskú tvár. Godrickova úžľabina... keď zavraždil Jamesa a Lily, ukazoval sa ako nejaká obscénna príšera." Severus potom ukázal na zvláštnu čmuhu za Temným pánom, dekorovanú iba strebornými trblietkami. "Smrťožrúti."
Echo ukázala na dve postavy vedľa mačky. "Severus, myslíš, že by to mohli byť...?" nechala otázku visieť.
Prikývol, cítil mrazenie na chrbte. "James a Lily," zamrmlal. "Dobby a Harry to urobili spolu?"
Echo prikývla. "Opýtala som sa ich, či na tom pracovali rovnako a povedali, že áno, ale Harry povedal, že on riadil, čo nakreslia. Nemá stále nočné mory, však?"
"Myslel som si, že prestali. Kvôli žiadnej ma nezobudil." Dlhú chvíľu hľadel na desivú postavu Voldemorta. Mal znepokojujúci pocit, že tie červené oči hľadia rovno na neho; obviňujú ho. "Opýtam sa na to Harryho neskôr, ale len čo Dobby odíde, zvesíme tú vec."

Keď sa Dobby a Harry najedli, Severus ich zobral na pláž. Jedným okom ich neustále sledoval, keď sa posadil do piesku a čítal jeden zo starších výtlačkov žurnálu o Elixíry.
Škriatkovia boli dosť čulí a Dobby bol naozaj dobrý plavec. Veľmi dobre dozeral na svojho pána Harryho, kým malý chlapec špliechal v plytkej vode.
"Ty vieš plávať, Dobby?" opýtal sa Harry.
"Veľmi dobre, pán Harry. Vy viete, ako plávať?"
"Echo ma to učila. Viem plávať ako pes, ale stále hltám veľa vody."
"Dobby môže naučiť pána Harryho plávať. Bez mágie." Dobby sa uškrnul na povzbudenie.
"Okej!"
Dobby zamával na Harryho, aby prišiel bližšie a Harry sa prebrodil cez vlny bližšie ku škriatkovi.
"Pán Harry sa najprv musí vznášať na bruchu." Harry sa pokúsil roztiahnuť na vodnej hladine, ale iba sa potopil. Dobby sa chechtal, zachytil chlapca a potľapkal ho po chrbte, aby odstránil vodu, ktorá mu zabehla.
"Ako sa to robí, Dobby?" opýtal sa Harry, pľujúc do oceánu.
"Dobby vystrie ruku a pán Harry bude na nej balansovať. Potom bude pán Harry plávať ako ryba!"
Z Dobbyho úst to znelo jednoducho, ale bolo na to treba oveľa viac práce, než Harry očakával. Podarilo sa mu celkom ľahko balansovať na Dobbyho ruke, ale keď mal plávať, vyzeral skôr ako hádzajúca sa, topiaca sa ryba, než ako plávajúca ryba. Raz, keď sa Harry naklonil nebezpečne dopredu, jeho noha tvrdo dopadla na Dobbyho nos.
Harry sa hneď ospravedlňoval, ale Dobby sa len smial a zahojil si zranenie. "My škriatkovia sme veľmi odolní, pán Harry. Skúste znovu. Dobby myslí, že pán Harry skoro plával."
Malý chlapec zaujal pozíciu na Dobbyho ramene. Jeho hádzanie sa bolo rovnako strašné ako predtým, ale upokojil sa a Dobby cítil, že dieťa má správny rytmus, stiahol svoju podpornú ruku a Harry plával. Prešiel len niekoľko stôp, ale pre Harryho to bolo ako niekoľko míľ.
"Oci! Ociii! Ja viem plávať!" kričal Harry. Hodil sa do vody a preplával nemotorný, väčšinou špliechajúci kruh okolo škriatka, ale neplával ako pes.
Severus zatlieskal a usmial sa. "Excelentné, Harry!"
O niekoľko minút neskôr, unavení z plávania, škriatok a malý chlapec dobehli k Severusovi. Harry dosadol vedľa svojho otca a premočil Severusovi bok.
"Harry! Pozri, čo si urobil?" zavrčal Severus.
Harry vykríkol, keď sa otcove prsty zaborili do jeho rebier. Dobby nadšene tlieskal, kým Severus šteklil malého mokrého chlapca, ktorý sa zvíjal v piesku a bol ešte viac špinavý.
Domáci škriatok použil niekoľko kúziel, aby očistil otca a syna a potom ich osušil. Severus sa znovu venoval svojmu žurnálu a robil si poznámky nad už kedysi urobené poznámky, kým Dobby a Harry stavali hrady z piesku. Keď už boli unavení z hrania sa v piesku, vrátili sa do domu a hrali sa na naháňačku spolu s Hectorom na prednom dvore.
Piata hodina prišla pre Harryho veľmi skoro a naozaj nechcel Dobbyho pustiť. Dobby ho pevne objal, potľapkal ho po chrbte a povedal Harrymu, že musí pomáhať ostatným škriatkom pripraviť večeru pre pána riaditeľa a pani McGonagallovú a ostatných učiteľov, ktorí už pomaly prichádzali na Rokfort z dovolenky. S poklonou pre Echo a Severusa sa Dobby odmiestnil a Harry okamžite dopadol na gauč a zaspal, lebo po obede nespal.
Keďže sa Echo nezaujímala o obrovský nákres Voldemorta viac než Severus, rozhodol sa, že by mali ísť všetci spolu na večeru do dediny. Kým si Harry hodinku pospal, Echo odišla do svojej izby, aby sa pripravila. Severus prešiel do svojho laboratória, kde zvalil niekoľko elixírov, na ktorých pracoval dnes popoludní. Napísal rýchly list, zmenšil krabicu a privolal Hedvigu.
Pripevnil sove na nohu teraz už zmenšenú krabicu a pohladkal ju po perí na chrbte. "V mojom liste som požiadal o odpoveď, tak prosím zostať, kým ju nenapíše."
Hedviga ho jemne ďobla do prsta a vyletela z laboratória, dolu chodbou a von cez otvorené okno v obývačke. Severus sa uistil, že v laboratóriu je všetko čisté a potom ho opustil, zamkol a zabezpečil a prešiel do svojej izby.
Práve, keď si Severus zapínal gombíky na kabáte, vošiel Harry s úsmevom na perách aj v jeho zelených očiach.
"Prečo sa obliekaš, oci?" opýtal sa a usadil sa na veľkú posteľ.
"Myslel som si, že by bolo milé, keby sme sa išli všetci spolu navečerať von."
"Jéj!" Harry tleskol rukami.
"Choď sa len rýchlo osprchovať a potom si obleč pekné tričko a čierne nohavice."
"Okej, oci!" Harry vybehol z otcovej izby a nezatvoril za sebou dvere.

Nákres Voldemorta padol za obeť bežnej nehode, keď vraj spadol zo steny, kým boli vonku na večeri a Hector ho rozžuval na kúsky. Harry bol nešťastný, ale Severus mu trpezlivo vysvetlil, že to psy robia a že chudák Hector naozaj nevedel, že robí niečo zlé. Len sa bavil, kým boli jeho ľudia preč.
Harry svojmu miláčikovi odpustil, a keď chlapec zaspal, Severus psa odmenil polovicou steaku, ktorý priniesol z reštaurácie.
Kým si Hector vychutnával svoju malú odmenu, Severus sa prezliekol do pyžama a županu, obul si papuče a vrátil sa do izby k jeho synovi. Transfiguroval Harryho stoličku na pohodlnejšie kreslo, kde sa usadil, aby mohol sledovať svojho spiaceho syna.

Niekedy v noci Severus zadriemal v kresle vedľa postele svojho syna. Pocit, že niečo nie je v poriadku ho okamžite zobudil. Lúč mesačného svetla prechádzajúci cez okno osvetľoval jeho syna, ktorý sa prehadzoval v posteli a ticho kričal. Hector bol na zemi pod oknom a nepočul nepokoj svojho chlapca viac, než Severus.
"Dočerta!" zasyčal Severus a vstal z kresla. "Finite Incantatem!" V momente, keď kúzlo ukončilo kúzlo Harryho Náhodnej mágie, nariekavý krik malého chlapca, volajúceho svojho otca Severusa posúril. Vymotal svojho syna z prikrývok a zodvihol ho do náruče.
"Harry, dieťa, zobuď sa, maličký." Zľahka potľapkal svojho syna po lícach a Harry sa s trhnutím zobudil.
"Hadí muž zabil maminku!" Harry plakal a hodil ruky Severusovi okolo krku a plakal do jeho pleca.
"Tíško, maličký," šepkal Severus a húpal svojho syna a tľapkal ho po chrbte. "To je v poriadku, ocko je s tebou." Vzhliadol, ranený bolesťou svojho syna, práve, keď vošla Echo do Harryho izby.
"Vezmi ho do obývačky, Severus," povedala jemne. "Urobím horúcu čokoládu."
Keď Echo odišla, Severus mohol cítiť, že Harryho slzy ustupujú. Privolal hrubú deku, prehodil ju svojmu synovi cez ramená a odniesol ho do obývačky. Keď sa usadil do svojho kresla pred krbom, plač jeho syna prestal plakať.
"Harry? Pozri sa na mňa, dieťa," prehovoril Severus jemne. Zodvihol hlavu a potiahol nosom. Vytiahol z vrecka vreckovku a utrel si slzy. "Ako dlho máš nočné mory?"
Harry pokrčil ramenami a položil si hlavu na otcovu hruď, aby mohol počúvať pravidelný tlkot jeho srdca. "Vždy."
"Myslel som si, že prestali, keď zmizla tvoja jazva," zašepkal, najmä sám pre seba. "Môžeš mi povedať, o čom bola tá nočná mora?"
Harry potriasol hlavou. "Je tam maminka a to odporné zelené svetlo a ten hadí muž, oci. Ako si vedel, že mi máš prísť pomôcť? Vždy som ťa volal a nikdy si neprišiel."
Echo priniesla horúcu čokoládu a podala šálku Severusovi. Ofúkal ju a potom podržal šálku pred Harryho ústami a nechal ho odpiť si.
"Nikdy som nepočul, že si ma volal, dieťa. Tvoja Náhodná mágia vyčarovala Tíšiace kúzlo, tak sme ťa nemohli počuť."
"Prepáč! Nechcel som používať mágiu! Prosím, nebi ma! Prosím!"
Harry bol tak rozrušený, že prudko drgol do Severusa a spôsobil, že sa mu horúca tekutina vyliala do rozkroku. Severus pri tej bolesti vystrúhal grimasu, ale bol veľmi vďačný, že Echo vzala šálku preč a rýchlo vyčistila tú rozliatu čokoládu. Privolala chladnú látku a položila ju do Severusovho rozkroku, kým sa on snažil upokojiť svojho syna.
"Harry!" nakoniec musel kričať. "Prestaň s tým!" Harryho celé telo porazene ochablo. "Počúvaj ma, dieťa. Náhodná mágia je perfektne normálna. Veď si čarodejník. Celkom iste ťa nebudem trestať za niečo, čo je očakávané."
"Ale teta Petunia to nenávidela," zašepkal, zaboril prsty do otcovych vlasov.
Severus si jemne vymotal Harryho prsty z vlasov. Takmer si želal, aby mal na sebe svoj kabát, aby sa mohli Harryho nervózne prsty hrať s jeho gombíkami.
"Tvoja teta Petunia bola krutá žena plná predsudkov, Harry. Čo ti povedala o mágii, bolo nesprávne."
"Takže ma nezbiješ?" Pokúsil sa strčiť si do úst palec, ale Severus zachytil jeho ruku a preplietol svoje prsty s tými Harryho. Harry ticho vzdychol nad otcovym pevným, ale jemným zovretím.
"Celkom určite nie," posunul svojho syna na svojich kolenách trochu pohodlnejšie a vzal si od Echo šálku s horúcou čokoládou, aby ponúkol Harrymu niekoľko ďalších hltov. "Rozumiem tomu správne, že tvoja teta bola nahnevaná, keď si mal nočnú moru?"
"U hmm. Dostal som bitku a zobrala mi prikrývku, tak som si začal želať, aby nikto nepočul, že mám nočné mory, aby som nedostal za to trest."
"Ah. Želal si si, aby si nás nerušil?" opýtal sa jemne.
Harry prikývol. "Len som nechcel nikoho zobuduť, ale potom, bol som chytený v tej nočnej more a aj keď som vedel, že ma nemôžeš počuť, aj tak som chcel, aby si prišiel, ale ty si nikdy neprišiel!"
"Budem ťa môcť počuť volať ma, ak si už nebudeš želať opak. Echo a mne nevadí, ak nás zobudíš." Pobozkal svojho syna na čelo.
Harry sa pozrel na Echo. Usmiala sa na neho a zastrčila mu za ucho prameň jeho vlasov: "Urobím ti horúcu čokoládu zakaždým, keď budeš mať nočnú moru, srdiečko. Neboj sa, že by si ma obťažoval. Dobre?"
"Okej." Harry zazýval a tento raz sa mu podarilo strčiť si palec do úst, čím ukončil akúkoľvek ďalšiu diskusiu. Severus vytiahol Harrymu palec z úst, pevnejšie omotal deku okolo svojho syna a jemne oprel chlapcovu hlavu o svoju hruď. Echo zobrala šálku, zaniesla ju do kuchyne a keď vyšla von, zľahka pobozkala Severusa na líce.
"Ďakujem ti, drahá," zašepkal a pohladil ju po ruke skôr, než odišla do svojej izby.

Okolo deviatej ráno vošla Echo do obývačky a našla Harryho stále spiaceho na kolenách svojmu otcovi a Severus ticho chrápal s hlavou svojho syna pod jeho bradou. Jemne odlevitovala dieťa do jeho postele a prikryla ho. Hector sa vyšplhal do postele, nie celkom ospalý, ale aby strážil svojho chlapca, pre každý prípad. Keď sa Echo znovu vrátila do obývačky, Severus stál a naťahoval sa, aby ho prešla bolesť v chrbtových svaloch.
"Začínam byť príliš starý na to, aby mi malý chlapec spal na kolenách celú noc," zamrmlal.
Echo sa usmiala a pobozkala jeho strniskom porastené líce. "Prestaň sa sťažovať, Severus. Skôr, než si to uvedomíš, bude príliš veľký na tvoje kolená."
Severus neodpovedal a znovu sa natiahol. Vedel, že Echo má pravdu. Rozmýšľal, kedy sa tak pevne naviazal na to dieťa. "Môj syn," zašepkal jemne. Echo ho nepočula, lebo už bola v kuchyni. Usmial sa a odišiel do svojej izby a rovno do kúpeľne, aby sa osviežil.
O chvíľu neskôr, oblečený v ležérnych tmavosivých nohaviciach a bielom tričku, Severus vstúpil do kuchyne. Pikantná aróma klobásky a vajíčok šteklila jeho čuchové zmysly. Položil ruku Echo na chrbát, dal jej rýchly bozk na líce a odstúpil, aby si pripravil svoju rannú kávu.
"Severus," začala neisto, "zvažoval si už terapiu?"
"Čo? Pre mňa?" takmer nasypal priveľa kávových zŕn do mlynčeka.
"Samozrejme, že nie pre teba! Myslela som Harryho nočné mory. Premýšľala som, a viem, že prekračujem moje hranice, ale možno je to niečo na uváženie?"
"Uvedomuješ si, samozrejme, že oblasť Mentálneho zdravia v čarodejníckom svete nie je až tak pokročilá ako v muklovskom svete, však?"
"Vlastne, Severus, Spojené štáty sú oveľa pokročilejšie než čarodejnícka Európa. Jedna dievčina, s ktorou som chodila do školy, má kariéru v oblasti Mentálneho zdravia. Špecializuje sa na čarodejnícke deti."
Severus zomlel kávové zrná otáčaním kľuky na mlynčeku. Chvíľu hľadel na Echo, kým sa nepohodlne nepomrvila pod jeho pohľadom. "Ako dlho si o tom rozmýšľala?"
"Len od poslednej noci. Pamätám si trochu na moje hodiny Elixírov a viem, že deti v Harryho veku nemôžu užívať Elixír na bezsenný spánok."
"Nie, to nemôžu."
Pokrčila ramenami a vyškrabala vajíčka na tanier. "Je to len návrh."
"Vážim si tú myšlienku, Echo. Na teraz, myslím, že by som mohol pomôcť Harrymu sám. Plánujem ho dostať k tomu, aby sa so mnou rozprával o svojich nočných morách a prečo ho stále strašia." Zobral taniere s vajíčkami k stolu a mávnutím ruky vyčaroval kúzlo, po ktorom sa na stole objavil príbor a poháre.

Vernon Dursley sa v to ráno zobudil neskoro, obliekol si župan a obul papuče, a potom zliezol dolu schodmi. Prešiel k predným dverám, aby si vyzdvihol čerstvý výtlačok novín. Keď otvoril dvere, učupil sa a vykríkol, keď niečo biele preletelo cez dvere, zahúkalo, a potom sa to usadilo na operadle kresla.
"Čo do...?"
Hedviga zahúkala znovu a ukázala mu malú krabicu uviazanú na jej nohe.
"Hmph. Ty si vták môjho synovca." Vernon pristúpil opatrne k sove. "Radšej ma neďob, lebo nájdem mačku, ktorá ťa zožerie."
Hedviga pohoršene zahúkala a potriasla nohou. Vernon zavrčal, natiahol ruky ku sove a rýchlo odviazal balíček z jej nohy.
Hedviga naježila perie a preletela na parapetu, kde si začala čistiť pierka.
V tej chvíli Vernon vykríkol, lebo krabica sa zrazu sama zväčšila.
Hedviga nahlas zahúkala. Vernon na sovu zazrel. "Neobviňuj ma! Nemôžem povedať, že by som to čakal!" Nešikovne sa zohol a zodvihol krabicu, aby ju odniesol do kuchyne. Hedviga ho nasledovala, preletela do kuchyne a usadila sa na chladničke. Dvakrát zahúkala a zažmurkala takým požadovacím spôsobom.
"Vydrž, vták. Duds ti zohnal nejaké vtáčie žrádlo..." začal otvárať skrinky. "Len, kam ich dal... ah!" Našiel krabicu s krmivom pre vtáky, nasypal si za hrsť a položil ho na chladničku vedľa Hedvigy.
Hedviga povýšenecky zahúkala na malé granule.
"Buď to, alebo rajčinu, ty zlodejská príšera." Hedviga ticho rezignovane zahúkala a začala zobať granule.
Vernon prešiel ku krabici a videl, že je to drevená bednička. Veko bolo priklincované, tak sa pozrel do skrinky pod drezom, kde mal svoje nástroje. Vytiahol kladivo a rýchlo povyťahoval klince. Nadvihol veko a pozrel sa na výstelku z jemnej slamy, kde ležalo 6 fľašiek a niekoľko tuctov malých fľaštičiek. Na jednej strane bol zastrčený list, tak ho vytiahol a začal čítať.
Pán Dursley,
Považujte toto za olivovú halúzku z mojej strany. Toto sú elixíry, ktoré som uvaril, ktoré fungujú u nemagických ľudí. Malé fľaštičky obsahujú jednorazové dávky pre vás. Zmiernia vašu túžbu po alkohole a uvoľnia menšie abstinenčné symptómy. Neužívajte viac ako 3 denne. Ak budete potrebovať viac, dajte mi vedieť. Po roku by ste ten elixír už nemali potrebovať.
Tie väčšie fľaše obsahujú Nutričný koncentrát, ktorý pomôže vám a vášmu synovi k dosiahnutiu straty hmotnosti. Dodáva dôležité minerály a vitamíny na urýchlenie straty hmotnosti, bezpečne. Dávkovanie je jedna čajová lyžička pri jedle v akomkoľvek nápoji, podľa vášho výberu. Najlepší je džús. Koncentrát je bez chuti, takže neovplyvní príchuť vášho nápoja. Udržujte ho na chladnom mieste. Máte zásobu na 6 mesiacov. O pol roka vám pošlem ďalší.
Ocenil by som odpoveď, aby ste mi dali vedieť, či táto krabica dorazila v poriadku.
Severus Snape
Vernon zodvihol fľaštičku, podržal ju oproti svetlu a do druhej ruky vzal fľašu s koncentrátom.
"Hunh, myslím..." začal pochybovačne.
Hedviga niekoľkokrát zahúkala a roztiahla krídla a zamávala nimi.
"Fajn! Fajn!" prskal Vernon Dursley. "Vyskúšame ich, ale nechaj si svoje poondiate rady pre seba, vták!"
Hedviga jemne zahúkala a skryla si hlavu pod krídlo. Pokojná aura magického vplyvu v domácnosti Dursleyovcov sa pomaly usádzala. Starší Dursley jej rozumel skoro ako jej chlapec!

12.03.2014 11:44:35
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one