Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 34 – Dracov príchod a obavy Echo

Po dovolenkovej prestávke vám prinášame pokračovanie.

Dobby a Biggi

Ďalšie ráno po raňajkách začal Harryho a Severusov rituál písania a odpovedania na listy. Harry dostal nečakaný list od Rona. Bol to jednoduchý list, ktorý písal o tom, aké bolo jeho leto, o jeho bratoch a o niekoľkých darebáctvach, do ktorých sa zaplietli.

Harry, ktorý si ešte stále nebol istý, či má rád Rona, lebo podľa Harryho sa jeho nálada menila zo studenej k vriacej a späť veľmi rýchlo. Harry sa ale listu potešil a hneď naň odpovedal. Jeho list bol veľmi dlhý a keď ho dokončil, požiadal svojho otca, aby mu ho skontroloval.

Keď napísali všetky potrebné listy, Severus podal svojmu synovi ľahký sveter a pozval ho na spoločnú prechádzku.

Vyšli von zadnými dverami a cez malú bránku. Zatvoriac bránku, otec a syn vykročili smerom ku pláži.

Bol taký lenivý deň a mierna hmla z rozvíreného mora príjemne ochladila vzduch. Harry sa zohol, aby zodvihol mušle a malé kúsky lesklého skla. Čoskoro boli jeho vrecká plné jeho drobnej zbierky a tak začal Harry podávať to čo zodvihol svojmu otcovi.

Blížiac sa k veľkému kusu vyplaveného dreva, Severus namieril Harryho práve k nemu a spolu sa naň posadili.

"Chceš hovoriť o mojich snoch, však, oci?" opýtal sa Harry jemne a hral sa s kúskom okrúhleho modrého skla.

Severus neukázal svoje prekvapenie. Trochu ho to vyviedlo z rovnováhy, že bol Harry taký vnímavý. Prikývol, ale potom povedal : "Áno," keď videl, že sa na neho jeho syn nepozerá.

"Už si viac nebudem želať, aby som bol ticho," nádej v jeho hlase, že jeho otec ukončí diskusiu v tomto bode, mu zovrela vnútornosti.

"To je dobre, synček. Vieš, že je dôležité, aby som vždy vedel o tom, keď si zranený alebo vystrašený, však?"

"Teta Petunia povedala, že priveľa nariekam," vyhlásil Harry ticho, keď zahodil ten kúsok skla a z vrecka vybral mušľu, ktorú si prevracal v dlani.

"Ty nenariekaš," povedal Severus meravo. Zamračil sa a potom sa jeho tvár uvoľnila, keď ho niečo napadlo. "Harry, keby si bol rodič, ako by si sa cítil, keby bol tvoj syn alebo dcéra vystrašený, ale ty by si o tom nevedel?"

Harry sa zamyslel nad otázkou. "Moje dieťa mi nemôže povedať, že sa bojí?"

"Nie. Celý život bola nútená, aby si svoju bolesť a strach nechávala pre seba, takže nie, nemohla by ti nič povedať."

"Ale ja by som to nejako zistil, však?" Harry stále prevracal v ruke mušľu, ale jeho otázky, ktoré kládol otcovi, boli úprimné. Chcel odpovedať na otcovu otázku, ale potreboval viac informácií. To ho Severus učil o výskume.

Kútik Severusovych pier sa mierne zodvihol. "Áno, ty to zistíš."

"No, myslím, že by som bol naštvaný, najprv, ale nie na moje dieťa, lebo ja sa nerád hnevám na niekoho, koho ľúbim. A asi aj frustrovaný."

"Čo myslíš, že by si mohol urobiť s tvojou dcérou, aby ti začala dôverovať dosť na to, aby ti povedala, keď je vystrašená, alebo zranená?" opýtal sa Severus opatrne.

"Veľa bozkov a objatí, lebo, no, toho nikdy nie je dosť. A potom by som... uhm... oh," odmlčal sa, keď mu niečo napadlo. "Oci, má moje dieťa... moja dcéra... hračku alebo domáce zviera, alebo niečo také?"

Severus bol fascinovaný tým, kam Harry mieri s jeho hypotetickým dieťaťom, takže pokračoval v hre. "No, keďže ja ťa nechávam spať s hračkou a veľkým psom a sovou, myslím, že ty by si bol k tvojmu dieťaťu rovnako štedrý, nie?"

"Oh hej, to by som bol." Harry sa usmial a na moment fantazíroval o tom, že niekedy bude mať vlastné deti, s ktorými sa bude hrať a bežať a robiť všetky tie skvelé veci spolu s nimi, tak ako to robí jeho otec s ním.

"Okej, no, vieš, že deti sa niekedy hanbia, keď sú vystrašené a je to dosť ťažké, hovoriť o tom s mamou alebo otcom. Rodičia sú dosť emotívni, vieš?" Severus si zahryzol do pery, aby zabránil hroziacemu zachechtaniu. Prikývol Harrymu. "Dobre, tak... uhm... tak zviera alebo hračka sú veľmi dôležité pre to dieťa, lebo sú to ich strážcovia tajomstiev a nie sú rozrušení z toho, čo ich dieťa prežíva."

"Skutočne? Na to som nikdy nemyslel." Naozaj nemyslel. Určite dávno nie. Pamätal si veľmi ošúchaného medvedíka, ktorého kedysi mal, keď mal štyri roky. Jeho kučeravá srsť bola ošúchaná, obe oči mal odtrhnuté a jeho vyšívaný nos dávno nebol taký lesklý. Keď ho jeho otec, Tobias, zbil, vždy sa schúlil do klbka vo svojej posteli s medvedíkom v náručí a kým plakal, hovoril svojmu medvedíkovi o všetkých svojich snoch a nádeji, o tom, čoho sa najviac bál a aj o svojich najväčších tajomstvách. Medvedík ho nikdy neodsudzoval, nikdy nebol rozrušený ani pobúrený a nikdy nikomu nepovedal jeho tajomstvá.

"Vidím, že je to dôležité, Harry, ale potom, čo by si robil ako rodič, keby si potreboval vedieť, čo spôsobuje, že tvoje dieťa je vystrašené, alebo zranené? Ako dobrý rodič by si chcel pomôcť zastaviť to, čo spôsobuje strach a zahojiť rany." Bol veľmi zvedavý, či má jeho syn na toto odpoveď.

"No, to je jednoduché," povedal Harry bezstarostne. "Jednoducho by som objal moje dieťa a namiesto toho, aby som ho nútil hovoriť so mnou, len by som ho držal, kým bude hovoriť so svojim psom alebo hračkou."

Severus položil ruku okolo ramien svojho syna, pritiahol si ho bližšie a pobozkal ho na vrch hlavy. "Tvoje deti budú mať veľké šťastie, že budeš práve ty jedného dňa ich otcom, Harry."

Harry sa začervenal. "Ja som sa len učil od teba, oci. Ale aj tak, niekedy si aj otec potrebuje spomenúť, aké to bolo, keď bol dieťa."

"To je pravda. Chceš hovoriť k Hectorovi alebo tvojmu drakovi?"

Harrymu spadla mušľa a tak zoskočil z dreva, aby ju zodvihol. Zostal zohnutá a prstom prešiel po piesku.

Vedel, že jeho otec chce využiť jeho nápad a vôbec nebol zlý, ale aj tak dosť dlho váhal. Zastrčil si mušľu späť do vrecka a opýtal sa: "Hector, ale môžeme sedieť pod olivovníkom?"

"Samozrejme. Možno by sme si mohli dať aj zopár černicových tortičiek od pani Weasleyovej."

Harry chytil otca za ruku a vytiahol ho z dreva na nohy.


Usadení medzi dvomi veľkými koreňmi a niekoľkými strategicky umiestnenými Vankúšovými kúzlami, Harry sedel na kolenách svojmu otcovi, chrbtom opretý o jeho hruď a Hector pohodlne ležal vedľa nich s hlavou na Harryho kolenách. Harry prstami držal Hectorov obojok a hladkal ho po hlave.

Harry nemal žiadny úvod. Jednoducho začal k Hectorovi jemne hovoriť, najprv psovi povedal o nočnej more z poslednej noci. Severus počúval, všetky otázky, ktoré mal, si nechal pre seba. Keď Harry otvoril dvere prívalovej vlne jeho strachu z nočnej mory o Haďom mužovi, ktorý zabil jeho mamu, malý chlapec sa posunul tak, aby ho mohol jeho otec držať bližšie.

"Ja viem, že moja mama je mŕtva, Hector, a nevráti sa, ale chcel by som, aby som mohol mamu zachrániť aspoň v mojom sne. Ja som len malé bábo a on je veľký a má veľkú moc a jediné čo môžem urobiť je plakať. Nie je to fér, vieš, ale ja sa stále pokúšam."

Harry objal Hectora a pes mu olizol tvár. Severus sa ani nepohol a ešte nič nepovedal a čoskoro začal Harry hovoriť svojmu psovi o ďalšej nočnej more.

"Robil som všetko dobre, Hector. Vajíčka boli perfektné, slanina tiež, ale bola to chyba strýka Vernona. Nevstal na raňajky a teta Petunia sa preto naštvala. Potom, keď sa  obliala masťou zo slaniny, keď sa pokúšala poháňať ma rýchlejšie a umyť riady, začala vrieskať a bola strašidelná. Masť vyletela z panvice a ona s ňou mávala. Dudley vybehol z kuchyne a kričal: 'ona toho čudáka zabije!' Aj som si myslel, že to urobila, lebo tá panvica ma trafila do hlavy. Presne ako v tých kreslených rozprávkach, ktoré mi niekedy Dudley dovolil pozerať, videl som hviezdičky krúžiť okolo mojej hlavy. Potom som videl sám seba v truhle, ale tú vyhodili do smetí, lebo nikto nebol smutný z toho, že som zomrel."

Harry sa nahol dopredu, aby si položil bradu na Hectorovu hlavu. "Niekedy, keď som bol v prístenku, modlil som sa, aby som zomrel, aby som mohol byť s mojou mamou. Ale potom prišiel môj ocko a ja už som nechcel zomrieť. On by bol veľmi smutný, keby som zomrel. Ale aj tak mi stále chýba moja mama. Teraz už sa mi tak často nesníva o tete Petunii, odkedy si s Dudleym píšeme listy. Aj on sa bál tety Petunie a niekedy ma bil, ale to bolo preto, že mu ubližovala. Dudley nemohol mať domáce zviera, lebo sú špinavé, a keď mal 4 roky, bol už veľký na plyšové hračky a teta Petunia mu vyhodila jeho opičku z ponožiek."

Harryho tiché rozprávanie odbočilo od jeho nočných môr a Severus ďalej počúval, keď Harry šťastne rozprával o Dracovi, Hermione, a dokonca aj o Ronovi. Rozprával o Metlobale, ale ten nebol až taký zábavný ako samotné lietanie. Severus bol trochu zaskočený, keď zistil, že Harry netúži po tom, aby bol v Rokfortskom fakultnom metlobalovom týme.

"Som lepší v Elixíroch, Hector, a keď chcem jedného dňa pracovať na lodi, musím byť v Elixíroch fakt dobrý. Záleží na tom, vieš?"

Po niekoľkých minútach ticha Severus videl, že Harry zaspal s rukami okolo Hectorovho krku. Levitujúc chlapca, trvalo niekoľko minút, než sa ladne vymanil z koreňov olivovníka, ale keď sa mu to konečne podarilo, odniesol svojho syna do jeho spálne a uložil ho do postele.


Echo rýchlo odpratala raňajky a riad. Na obed bude zvyšok včerajšej večere, takže nemusela variť.

Kým sa Severus prechádzal so svojim synom, Echo prešla do obývačky a usadila sa na koniec gauča. Potom si privolala čalúnenú krabicu s potrebami na vyšívanie.

Salemská akadémia v Massachusettes mala niekoľko veľmi staromódnych nápadov a jedným z nich bol aj ten, že ženy musia mať aj kreatívne, domáce zručnosti spolu so silnými vedomosťami o Domácej mágii. Bol to prístup, ktorý jej často liezol na nervy, najmä keď videla, že chlapcov užili lietať a dievčatá nie. Dievčatá tiež nemali povolenú účasť v Metlobalových družstvách, čo bol jeden z dôvodov, že Salemská akadémia neusporiadávala turnaje s inými školami, ktoré povoľovali účasť dievčat.

Echo naučil jej otec variť ešte skôr, než nastúpila do základnej školy, takže keď si mala vybrať jej kreatívnu, domácu zručnosť počas svojho druhého ročníka, vybrala si vyšívanie, lebo to sa zdalo byť najmenej otravné.

Nenávidela vyšívanie, kým bola v škole. Jej inštruktorka nebola viac umelecky inšpirovaná, než jej učiteľka Elixírov. Naučili ju základné štychy, naučili ju, ako vyšívať na rôznych typoch tkanín a rôznymi typmi nití. Urobila svoje úlohy a keď skončila školu, prisahala, že už nikdy nevezme do ruky ihlu  a niť.

Bolo to až počas začiatku jej podnikania v obchode s knihami, keď znova vzala do ruky ihlu. Niekedy nebolo v obchode čo robiť a aj keď veľmi milovala svoje knihy, nemohla celý čas len čítať.

Samozrejme, bola to kniha, ktorá ju prinútila znovu vziať do ruky ihlu a niť, a tento raz sa jej zdalo vyšívanie kreatívnou príležitosťou. Nadšená starodávnymi tapisériami, ktoré by ste našli v starých hradoch, Echo nevyšívala všedné veci ako obliečky, manžety či okraje sukne. Svojou prácou s ihlou vytvárala miniatúry a svoje drobné umelecké diela začala aj predávať.

Keď Oland prevzal jej život, práve keď jej zakázal chodiť do jej obchodu, nedovolil jej ani vyjadriť sa cez vyšívanie.

Keď Severus, Draco, a Remus vyprázdnili skrytú miestnosť v jej dome, bola potešená, keď zistila, že jej stará krabica s potrebami na šitie je ešte v jej vlastníctve.

Echo nebola taká dobrá vo vyšívaní tvárí, ako by chcela byť, ale aj tak vedela vyšívať krásne krajinky. Ostrov Solonus mal mnoho malebných zákutí, ktoré sa stali inšpiráciou pre jej miniatúry. Lode v prístave boli ďalším subjektom, ktorý mala rada. Teraz pracovala na lodi, podľa predstavy, kotviacej v prístave ostrova Solonus.

"To je nádherné."

"Auč!" Pichla si ihlou do prsta, keď sa zľakla a kvapka krvi spadla na ľanové plátno. Pichnutý prst si strčila do úst.

Severus sa natiahol ponad operadlo gauča a mávnutím prútika odstránil krv z plátna. "Ospravedlňujem sa, Echo."

"Vážne, Severus, asi ti pripevním na čižmy ostrohy!" zavrčala.

Jemne sa zachechtal a posadil sa vedľa nej. Zodvihol jej ruku a pobozkal jej zranený prst a jemne ho olizol.

Echo ticho vydýchla. "Snažíš sa ma rozptýliť," vzdychla.

"Som úspešný?" Pobozkal jej ostatné prsty a jeho jazyk prešiel po každom z nich.

"Celkom určite áno..." pritiahla si jeho tvár a bozkávala ho, až kým ich nevyrušilo známe zahučanie krbu. Vypadol z neho poskladaný pergamen a Severus ho zodvihol z podlahy.

"To je informácia o Dracovej ceste. Pricestuje medzi 10:50 a 11:00 v piatok." Severus znovu poskladal pergamen a schoval si ho do vrecka. Potom položil ruku okolo Echo a pritiahol si ju bližšie. Zodvihol jej bradu a palcom sa dotkol jej pier. "Tak, kde sme to skončili?"


V piatok ráno sa obyvatelia chalupy zobudili zavčasu, rýchlo sa naraňajkovali a potom sa pripravili na to, že pôjdu vyzdvihnúť...

"Príde Draco! Príde Draco!" Harry pobehoval po obývačke ako rotujúci čert. Mal pokojne sedieť, čakať, kým sa jeho otec a Echo oblečú, ale tí boli príliš pomalí.

Hector vyšiel z kuchyne a čoskoro poskakoval a štekal. Nevedel, čo je to 'Draco', ale dúfal, že je to na jedenie.

"Dne-ees... dne-ees... prí-íde Dra-co!!" Harry teraz už len pochodoval a jeho nohy dupali po podlahe.

"Harry!! Okamžite prestaň robiť hluk!" kričal jeho otec z jeho izby.

"Dnes príde Draco, oci!" kričal Harry späť a stále pochodoval.

Severusova hlava vykukla z dverí do jeho spálne a zamračil sa dolu chodbou. "Okamžite usaď svoj zadok, mladý muž! Ak budem musieť prísť za tebou, prilepím ťa ku gauču. A teraz BUĎ TICHO!"

Keď jeho otec zabuchol dvere, Harry sa mrzuto posadil na gauč. Hector vyskočil k nemu. Zrazu sa Harry uškrnul na veľkého psa a spevavým hlasom mu zašepkal do ucha: "Dnes príde Draco, jupí!"

Hector olizol Harryho tvár.


"Ale je to len Draco, oci. Nechápem, prečo si mám obliecť habit," protestoval Harry, keď mu jeho otec napravil golier na košeli. Harry potiahol za golier, dramaticky sa dusiac. Jeho otec mu odtiahol ruky od goliera a pevne ich pritlačil k jeho bokom.

"Lebo som povedal," zavrčal Severus, keď česal Harryho vlasy. "Čoskoro budeš potrebovať ostrihať."

"Ja sa nechcem ostrihať!" Harry sa odtiahol od otcovych protestujúcich prstov. "Môžeme už ísť?"

"Nefňukaj. A dáš sa ostrihať pred začiatkom školského roka, takže sa so mnou nehádaj."

"Ja sa nehádam," vyhlásil Harry pevne. "Poďme už."

Severus, na konci so svojou trpezlivosťou, chytil svojho syna za ramená a zodvihol ho na stoličku. Posadil chlapca a kľakol si, aby boli ich oči v jednej rovine.

"Harry, dupeš mi po poslednom nerve," začal Severus ostro. "Viem, že sa tešíš na Draca, ale ak s tým neprestaneš, zavolám dedka, aby na teba dal pozor."

"Nie som dieťa!" našpúlil Harry pery.

"Tak sa tak prestaň správať!" Severus zrazu skríkol.

Vo chvíli, keď sa Harry prudko oprel dozadu na stoličke, Severusa ostro odtiahlo za rameno. Chcel vyprsknúť na Echo, keď mu strčila pod nos dve fľaštičky s elixírom.

"Obaja ho potrebujete, teraz to vypite," prikázala.

Krátku chvíľu Severus hľadel na tie dve fľašky, potom ich obe zobral do ruky. Spoznal Upokojujúci elixír a vypil ho. Potom podal druhú fľašku svojmu synovi.

"Len malý hlt, Harry. Prosím?" povedal jemne.

Harry si rýchlo zobral fľašku, poslušne si odpil malý hlt a potom podal fľašku späť svojmu otcovi. Zostal prikrčený opretý o operadlo stoličky.

"Harry?" Strach v očiach jeho syna bol ako úder do brucha. "Synček, prepáč, že som na teba kričal. Nechcel som ťa tak vystrašiť."

Harry, teraz už cítil účinok elixíru, sa zhlboka nadýchol a opatrne otca objal okolo krku. Držal otca tak pevne, ako Severus objímal jeho.

"Prepáč, ocko. Ja len chcem vidieť Draca. Mrzí ma, že som ťa donútil kričať."

Postrapatil synovi vlasy a pobozkal ho na čelo. Severus mu potom pošepkal do ucha: "V živote sú veci, ktoré nemôžeš uponáhľať, dieťa, a jednou z nich sú aj ženy, ktoré sa pripravujú niekam vyraziť."

Severus zazrel, keď pocítil plesknutie na jeho temene. Harry, videl, odkiať to plesknutie prišlo a bol z toho šokovaný. "Echo! To nemôžeš!"

Zúženým pohľadom pozrela na Severusa, keď sa narovnal do plnej výšky so svojim synom na rukách. "Tvoj otec by nemal znevažovať ženskú časť čarodejníckej populácie, Harry."

"Znevažovať?!" povedal uštipačne Severus. "Musím vám oznámiť, Madam, že som oznamoval môjmu synovi jednoduchý fakt. Ženy vždy meškajú."

Echo sa uškrnula a namierila prst do tváre majstra Elixírov. "Tento deň budete ľutovať, majster Snape."

Chytil jej ruku a pritiahol si mladú ženu bližšie k sebe. Práve keď premiestnil svoju malú rodinu, uštipol Echo do zadku a ona vykríkla.


Severus, Echo a Harry dorazili pred Prenášadlovú stanicu na čarodejníckej strane ostrova Cyprus.

"Severus Snape, hráš nečestne!" Skôr než čarodejník stihol položiť svojho syna dolu, Echo uštipla jeho kostnatejšie pozadie a bola odmenená hlasným pohoršeným výkrikom od toho muža a čiernookým šokovaným pohľadom.

"Nemôžem uveriť, čo si práve urobila!" S jej nevinne iskriacimi modrými očami sa sladko usmiala a hanblivo zažmurkala. "Také nevinné stvorenie... a s tak mravnými spôsobmi. Vy ste líška, slečna Prosperová." Nahol sa k jej uchu a zašepkal: "A takú ťa chcem." Položil ruku okolo jej pása, druhou rukou chytil tú Harryho a spolu prešli k rušnej stanici.

"Vy dvaja ste čudní," podotkol Harry a pokrútil hlavou, keď prešli cez dvojité dvere.


Stanica bola veľká, plná cestujúcich na dlhé vzdialenosti, ale aj domácich, cestujúcich do práce na ďalších gréckych čarodejníckych ostrovoch. Harry nikdy nemal rád zástupy ľudí a tak sa pretlačil medzi Severusa a Echo, aby mohol každého držať za ruku.

Zrazu zastali a Severus vybral z vrecka dosť pokrčený kúsok pergamenu a prečítal si ho. Potom sa pozrel na obrovské hodiny, ktoré boli magicky viditeľné z každého smeru.

"Primiestňovacia Brána 15," povedal Severus a vrátil pergamen do vrecka. "Čoskoro by mal doraziť. Echo, ja sa budem pozerať na bránu a ty sa prosím pozeraj do haly."

"Aj ja sa budem pozerať, oci," pípol Harry.

"Ďakujem, Harry." Severus znovu chytil svojho syna za ruku a rýchlo prešli ku Bráne.

Bol to práve Harry, kto zbadal Draca ako prvý. Vymanil sa z otcovej ruky aj od Echo a bežal ku Bráne, kričal Dracovo meno a blondák ho zachytil, keď sa na neho Harry vrhol.

Draco sa uškrnul a pevne zovrel Harryho, čím mu takmer vyrazil dych. Harry sa chechtal a odtlačil Draca, aby ho pustil na zem.

"Hej, Snapelet! Myslím, že som ti chýbal." Postrapatil Harryho vlasy.

"Chýbal! Aj ja som ti chýbal, Draco?" opýtal sa Harry.

"Absolútne. Keby som nemal Hermionu, ktorá mi robila spoločnosť, bol by som taký osamelý." Zodvihol pohľad práve vo chvíli, keď prišiel k nim jeho krstný otec. "Ahoj, strýko Severus, slečna Prosperová."

Silno sa začervenal, keď ho Echo krátko objala. "Vitaj v Grécku, Draco. Pamätáš sa, že ma môžeš volať Echo?"

"Áno, madam," odpovedal milo. Vytrčil ruku smerom k jeho krstnému otcovi a bol úplne ohromený, keď ho starší muž pevne, ale krátko objal.

"Je leto, Draco. Harryho pravidlo, tu sa objímame," vysvetlil Severus trochu meravo.

Draco sa pozrel na usmiateho chlapca, potom späť na svojho krstného otca. Uškrnul sa. "To pravidlo sa mi páči."


Premiestnili sa späť do chalupy a zložili Draca v jeho izbe. Severus využil chvíľu na to, aby sa s chlapcom porozprával, kým Echo išla uložiť Harryho na krátky poobedňajší spánok.

"Dúfam, že ti neprekáža, že musíš dozerať na Harryho, kým budeme preč, Draco, ale potrebujeme upreveriť dom Echo tak, aby sme ho mohli čoskoro predať."

"To je ok, strýko. Chceš aby som urobil pre neho aj niečo na jedenie, keď sa zobudí?" Draco vybaľoval svoj kufor, kým sa rozprávali.

"Ak by si mohol, prosím. V chladničke je toho dosť. Ale žiadny tekvicový džús. Ten dostáva iba na raňajky. Môže dostať čokoládovú žabku, alebo černicovú tortičku, ale nie oboje."

Draco sa zachechtal. "Viem o tvojej averzii voči sladkostiam, strýko Severus. Sľubujem, že ho nebudem napchávať sladkosťami, ako to robil Weasley."

"Ah, áno. Musel som pánovi Weasleymu poslať Vrešťadlo za to porušenie s čokoládovými žabkami, lebo semester skončil a ja som mu nemohol strhnúť body. Nenašiel som iba skryté zásoby s 15 čokoládovými žabkami, ale aj vrecko chrumkavých švábov, kanárikový krém a tie odpornné fazuľky každej chuti."

"Skutočne?! Tak veľa?" Draco krútil hlavou. "Ako je možné, že Weasleyovci majú ešte stále všetky zuby je mimo moje chápanie."

"Severus? Harry chce, aby si mu dal pusu," informovala ho Echo, keď prišla k nim do izby.

"Hneď tam prídem." Severus sa otočil späť k Dracovi. "V prípade núdze zavolaj pracovňu profesora Lupina. Riaditeľ dnes trčí na ministerstve, takže Lupin ma uistil, že bude dostupný. Prosím ťa, udrž Harryho na dvore. Bol by som radšej, keby ste nešli dolu na pláž, kým nebudem s vami."

"Som si istý, že si nájdeme veľa vecí, ktoré nás udržia zaneprázdnených, strýko. Dokonca som priniesol zopár kúskov bižutérie od Hemiony a jej príbuzných, aby som Harryho nejako zabavil."

"Ah," uškrnul sa Severus. "Žiarivé objekty."

"Priznaj to, strýko, tvoj syn je straka." Draco zavrel svoj kufor. "Vieš... rozmýšľam, keď sa Harry vráti na Rokfort, myslíš, že bude znovu zaradený do Chrabromilu?"

"Echo a ja máme stávku." Zachechtal sa, keď videl, ako na neho Draco vypleštil oči. "Verím, že by mohol byť zaradený do Bystrohlavu. Jeho láska ku knihám je tak nenásytná ako tá slečny Grangerovej. Ale Echo má pocit, že je predurčený pre Slizolin."

"Slizolin? Snapelet? Ako na to prišla?"

"Vraj sa rozhodol, že sa stane prvým majstrom Elixírov, ktorý bude tiež známy umelec A kapitán veľkej lode."

"Vieš, myslím, že to aj urobí, strýko. Môžem sa aj ja pridať k tej stávke?" uškrnul sa.

"Myslím, že nie, Draco," uškrnul sa Severus.

"Ooo-ciiii!" ozval sa Harryho žalostný hlas.

"Som rád, že si tu, Draco," priznal Severus s krátkym úklonom a Draco slušne a potešene prikývol. Severus vyšiel z izby a svižne prešiel do spálne jeho syna, kde ho uložil do postele a vytiahol z neho sľub, že bude Draca poslúchať.


Echiin dom sa nachádzal v tesno susedstve mimo obce a na útese s výhľadom na more. Bol to jednoduchý, malý dom s malou, ale umierajúcou predzáhradkou a veľmi malým dvorčekom.

Echo sa snažila ignorovať tlak v bruchu, keď sa ona a Severus blížili k domu. Zaváhala len na okamih, než sa pohla a išla až k domovým dverám. Severus bol prekvapený veľkým kosteným kľúčom, ktorý Echo vytiahla z vrecka plášťa.

„Oland mal rád kostené kľúče,“ zamumlala. „Je začarovaný.“ Zámok zaiskril, keď otočila kľúčom a potom sa dvere otvorili.

Ďalšie zatlačnie na dvere ich otvorilo, Echo zavolala Severusa rýchlo dnu a potom prudko zatvorila dvere.

Severus ťažko udržal svoju čelusť, aby neklesla pri pohľade na malú obývaciu izbu. Každý štvorcový centimeter vpravo dole presne umiestnených drobností bol biely. Všetko v miestnosti pôsobilo dojmom, že je to umiestnené tak, že ak by bolo niečo presunuté, môže to narušiť rovnováhu Zeme. Neexistovala jediná vec v miestnosti, ktorá by naznačovala nejakú osobnosť.

Miestnosť bola znepokojujúca, antiseptická a to Severusa nahnevalo. Svojim kolenom štuchol do nízkeho konferenčného stolíka.

„Severus, nie!“ Echo si pritisla ruku na ústra. Bola šokovaná obavami, že sa môže obaviť Oland v predných dverách pripravený nadávať jej za to, že narušila symetriu v obývacej izbe.

„Je mŕtvy, Echo,“ pripomenul potichu Severus.

„Ja viem,“ jej hlas bol tichý. „Tadiaľto,“ mávla rukou, pobádala ho k vnútorným dverám. Tie sa otvorili tak ticho, že to spôsobilo, že vlasy na zadnej strane krku Majstra elixírov sa zodvihli. Neopustil ho desivý pocit, keď vstúpil do miestnosti, ktorá bola Echina a Olandova spálňa. Keby nič iné, bolo to viac šokujúce, ako v obývacej izbe a nemohol si pomôcť, ale zaujímalo ho, ako pre všetko na sveti si ona udržiavala svoje duševné zdravie.

Rovnako ako obývacia izba bola bez poškvrny a úplne čistá, spálňa bola úplne bez emócií, celá čierna. Nebol tam jediný kúsok farby, dokonca ani spoza ťažkých čiernych závesov nad oknami, čiernych listov, vankúšov, povlakov, koberca a nábytku.

„Oland sem nikdy nedovolil pustiť svetlo,“ povedala a jej hlas znel ako farba v tejto miestnosti.

„Nie som si istý, či chcem vedieť, aká je tvoja kuchyňa a kúpeľňa,“ povedal Severus s odporom.

„Kúpeľňa je žltá a kuchyňa je... červená. Nemohla som vydržať jesť v tej kuchyni. Bolo to, akoby to bolo od krvi.“

„Je niečo v kuchyni, čo chceš?“ opýtal sa znepokojene.

„Žiadnu z tých prekliatych vecí,“ zvolala a on sa uškrnul. „Tadiaľto.“

Echo ho viedla k šatníku. Otvorila dvere, ignorovala oblečenie a išla rovno k sete. Priskla ruky na dve konkrétne oblasti, potom prudko zatlačila proti múru. Ozvalo sa ťažké škrípanie a Echo odtiahla depresívny kus múru naľavo. Keď zmizla do ešte hlbšej čiernej diery Severus išiel za ňou, ale náhle bol oslepený veľmi vítaným teplom desiatok sviečok od nástenných svietnikov, ktoré sa zapaľovali vo vnútri.

Skrytá miestnosť bolo všetkým, čím bola Echo. Bol tam nábytok, ktorý nesúhlasil, obrazy, kuriozity, malé sošky, knihy, koberce, bielizeň a oblečenie. Bola to eklektická zbierka vecí, kde niektoré veci boli zatvorené, iné nie a niektoré vôbec. Nábytok bol prevažne drevený, čalúnený, husto tkaný hodvábnym gobelínom, posteľ bola chladná a príjemná a veľká šatníková skriňa z vyrezávanej čerešne ukazovala svoj obsah. Knihy všetkých veľkostí a veku boli všade tam, kde bol priestor pre knihy.

Severus si konečne všimol, že Echo ukázala oveľa väčší obsah a uvoľnila sa, keď sa jej prsty ponorili do otvorenej šperkovnice. „To bol môj zdravý rozum. Oland o tom nevedel. Každý deň, keď odišiel do... kdekoľvek išiel, toto bolo miesto, kde som bola so svojim tajomstvom sama.“ Usmiala sa. „Toto sú moje veci.“

„Čo chceš urobiť so zvyškom domu, Echo?“

„Vyhodiť všetko. Podlahy pod kobercami sú z tvrdého dreva. Steny vymaľovač len krásnym smotanovým odtieňom.“ Slza skĺza po jej tvári a Severus k nej pristúpil, vzal Echo do náručia a pobozkal tú slzu.

„Keď to bol môj dom, Severus, bolo to najkrajšie miesto na svete. Teraz je to škaredé, zlé a ja tu absolútne nemôžem vydržať.“

„Ideme domov, moja drahá. Draco, Remus a ja sa o to postaráme po večeri. Nebudeš už o tom musieť premýšľať.“


„Hej ospalá hlava.“

Harry sa zavŕtal hlbšie pod jeho prikrývky. Nesúvisle zamrmlal. Draco strhol prikrývku a začal chlapčeka štekliť. Harry sa zasmial a prudko trhol, až sa mu podarilo oslobodiť.

Draco sa usmial, „Všetko na obed pre nás som pripravil, tak sa obleč, Snapelet.“ Urobil falošný výpad na malého chlapca, ktorý vykríkol a vyrazil do jeho kúpeľne.

Len o niekoľko minút neskôr dorazil Harry do kuchyne a posadil sa k stolu. Zobral si veľké sústo kuracieho sendviča a snažil sa neúspešne hovoriť s plnými ústami. Podarilo sa mu vypľuť niečo zo sendviču.

„Harry, to je odporné!“ uškrnul sa Draco. „Bral si lekcie jedenia od Lasice?“

Predtým než by si Harry asi utrel ústa do rukáva, Draco pred neho strčil obrúsok. Nie. Len som hladný.“

„Na tak spomaľ,“ nabádal ho blonďák. „Bude ti zle a potom budem musieť stáť v kúte, keď sa tvoj otec vráti.“

Harry sa zasmial. „Ocko by ti to neurobil!“

„Chceš sa staviť?“

Oči dieťaťa sa rozšírili. „Ocko by ťa potrestal? Môže to urobiť svojmu synovcovi?“

„Jasné, že môže.  A jeho Slizolinčanom.“ Harrymu poklesla čeľusť. „Čo robí?“ spýtal sa napoly šeptom.

„No, v škole zvyčajne zoberie body a dá nám trest, ale už niekoľkokrát dal výprask niekomu z prvákov.“

„Vari ti ocko niekedy naplácal?“

Draco opatrne prikývol. „Ach, áno. On to urobil, raz alebo dvakrát počas môjho prvého ročníka v Rokforte, ale veľmi často ma strážil, naplácal mi alebo ma nechal pozerať na stanu. Nenávidel som, keď som sa musel pozerať na stenu.“

„Ty nie si naštvaný keď dostaneš bitku?“

„No... hej, ale ja neviem. Akokoľvek neustále státie a pozeranie na stenu sa mi zdalo, ako by trvalo večne!“

Harry múdro prikývol. „Ocko hovorí, že musím premýšľať o tom, čo som urobil zle. Takže premýšľam a premýšľam, ale moje myšlienky idú všade a potom musím ísť na záchod.“

Draco si hlasno odfrkol a schmatol servítku predtým, než mu posledné sústo jeho sendviču vypadlo z úst. Rýchlo sa napil mlieka a zavrtel hlavou.

„Merlin, ja som si myslel, že som jediný, kto má niekedy takéto pocity! Myslel som si, že občas umriem, pretože som potreboval ísť tak strašne a strýko Sev práve nado mnou stál, aby som prišiel na to, ako by som nevydesil Hagridove kurčatá alebo niečo také. Nestaral som sa o hlúpe vystrašené kurčatá. Chcel som ísť na záchod!“

Obaja chlapci sa zrútili od smiechu na niekoľko minút. Potom Draco videl, že sú obaja hotový s obedom, zodvihol taniere a dal ich do dresu. Ako išiel po poháre, všimol si veľkú šmuhu od horčice na Harryho tvári a on mu ju automaticky utrel obrúskom.

„No tak, Snapelet. Pomôž mi s riadom a potom sa pôjdeme hrať.“

Harry sa odlepil od stola, schmatol kuchynskú stoličku a keď už raz bola v prednej časti drezu, vyliezol na ňu. „Ty utieraš,“ nariadil Harry.

„Áno, pane!“ odsalutoval Draco.

„Môžeme lietať, Draco? Vieš, že ocko povedal, že je to v poriadku?“

„Nespomenul to, ale myslím si, že ak budeme lietať na dvoje a ostaneme nízko, tak to bude v poriadku. Ak keď si musíš dať svoj sveter, pretože je tam trochu veterno.“

Harry sa usmial. „Som rád, že si tu, Draco.

Draco sa ovinul ruky okolo jeho pása a stisol Harryho, čo vyvolalo u dieťaťa zajačanie. Uškrnul sa a prehrabol chlapcove dlhé vlasy. „Som tiež rád, že som tu, Harry.“


Draco, Severus a Remus vyčistili tajnú miestnosť v Echinom dome od jej vecí pred niekoľkými hodinami. Pobočka Gringottbanky nachádzajúca sa na ostrove pridala veci do úschovy na starý účet Echo, takže takmer všetko šlo bez nej. Niekoľko kúziel sa postaralo o neprirodzený nábytok a výzdobu, takže dom ostal prázdnu, ale vhodný na pozvanie budúceho kupca.

Remus ostal na rozhovor a horúcu čokoládu (on nikdy neodmietol čokoládu) a hovorili o rade zaujímavých tém.

„Rozhodli ste sa, kde budete bývať, Severus?“ spýtal sa Remus.

Severus, ktorý obvykle sedel vo svojom obľúbenom kresle sa rozhodol, že večer bude sedieť vedľa Echo, ktorá vyzerala nezvyčajne pokojne. Harry a Draco mali plné ruky práce s trochu pokojnou hrou šachu. Severus nemal pochýb o tom, že by sa zvrhla čoskoro do hlučnej bitky.

„Pozeral som sa po niektorých miestach, ale myslím si, že moje rozhodnutie bude mať vplyv na to, kde bude Harry navštevovať všeobecnú školu. Presmýšľal som nad jednou muklovskou. Škola, ktorú som navštevoval ja a Lily, je stále veľmi dobrá. Rokvil má tiež veľmi dobre akreditovanú školu. Mohli by sme si prenajať na chvíľu miesto tam, najmä preto, že Bill sa sťahuje do by učiteľa elixírov.“

Remus zachytil mierny tón nenaplnenej túžby v Severusovom hlase. „To ma nenapadlo. Žil si tam naozaj dlho, Severus.“

„Naozaj,“ Čarodejníkov hlas bol plochý a neponúkol nič viac, než to.

Len pár dní po tom, čo Albus prijal jeho rezignáciu, ho skutočnosť, že by opustil jediný domov, ktorý poznal hneď nezasiahla. Keď sa pozrel na jeho prázdne izbu mohol myslieť len na krátku dobu, ktorú strávil so svojim synom v týchto izbách. Čo mu naozaj spôsobilo bolesť bolo to, keď išlo o jeho súkromné laboratórium. Len veľmi málo ľudí vedelo, že má laboratórium a nikto nevedel, že laboratórium bolo veľmi veľkorysý dar od Albusa a on v ňom strávil celý svoj čas ako učiteľ na Rokforte a premenil ho na jeho perfektné elixírové laboratórium. Chcel všetko čo v ňom bolo odniesť a zapečatiť ho. Severus bol príliš sebecký, aby mohol niekomu dovoliť v ňom byť.

Diskusia sa presunula na ďalšie témy, až prešli do diskusie o ich ďalších plánoch, Echo, s ospravedlnením sa na bolesti hlavy, odišla do svojej spálne.

Severus vycítil, že bolesť hlavy bola lesť, ale ospravedlnil sa svojim hosťom, aby jej priniesol elixír na bolesť hlavy, fľaštičku s Elixírom na bezsenný spánok a šálku jej obľúbeného harmančekového čaju. Echo sa poďakovala Severusovi za jeho prezieravosť, ale poprosila ho, že chce byť sama.


Echo sedela na posteli, pozerala na albumy svadobných fotografií. Už zničila takmer všetky fotografie až sa dostala k poslednej. Bola to tá, kde ju Öland pobozkal tesne predtým, ako nastúpila do ich svadobného kočiara. Na prvý pohľad to vyzeralo ako jednoduchá fotografia šťastného páru. Echiine oči boli plné lásky, ktorú ona vždy ukazovala Ölandovi, v reči jeho tela  bolo možné odhaliť drobné narážky, ktoré ohlasovali jeho finálnu zmenu k jeho pravému ja. Bola zaslepená láskou, že to nikdy nevidela.

Po pätnástich minútach, Echo roztrhla fotografiu a zničila zvyšky.

Mohla by to priznať len pre seba, ale Echo bola veľmi zamilovaná do Severusa Snapea. Aj keď bola vystrašená.

Keď sa Echo stretla s roztomilo podvodníckym Ölandom Childermassom, zúfalo túžila po šťastnom rodinnom živote, ktorý stratila, keď boli jej rodičia zabití Voldemortom. V jej mysli, život jej rodičov bol detsky idealizovaný, že nikdy nebojovali, vždy sa usmiali, bolo to perfektné.

Po pravde povedané, jej rodičia bojovali pomerne často. Yasmin Leandros Prosper bola vášnivá a temperamentná žena. Antonio Prosper by mohol byť rovnako výbušný, keď jeho žena zatlačila na jeho tlačidlo. Echo vedela, že jej rodičia sa veľmi milovali, ale ich súboje boli obrovské, často zahŕňali rozbitý riad a niekoľko kliatob a to trochu Echo strašilo.

V Ölandovi, tam nebola vášeň, ktorú mali jej rodičia, ale bolo tam to, o čom si myslela, že je to bezpečný a dokonalý život. Prechod zo sna k nočnej more bol vtedy malý, ale teraz to bolo pre ňu nepríjemné uvedomiť si, že v okamihu, keď sa vrátila do svojho domčeka, že sa jej svet už mení.

Echo nedokázala odolávať a argumentovať, príliš ľahko sa podvolila Ölandovým požiadavkám. Každý jej pohyb nechala na neho a dovolila mu, aby zmenil jej dom do tej miery, že ju to malo extrémne varovať, dokonca ju vystrašiť, ale ona sa stále spoliehala na nejakú predstavu, o ktorej si myslela, že je to láska.

Ölandove zneužívanie sa vystupňovalo po tom, čo získal starý text, ktorý ho naučil kúzlo, ktoré mu dovolilo mať kontrolu nad Echo, čo všetko zmenilo na nočnú moru, ktorá trvala viac než rok. Uväznená vo svojom vlastnom dome, jej jediným oddychom od jeho kúziel a Ölanda samotného, keď zmizol na celý deň, takže sa mohla schovať do svojej tajnej miestnosti.

V rámci jej tajnej miestnosti sa jej podarilo udržať trochu jej rozumu. Odpoveď na otázku, prečo nikdy neutiekla, keď mala možnosť bola jednoduchá: Öland ju uveznil v dome a nemohla odísť.

Bolo to divné, ale keď jej manželstvo skončilo stratou jej nevinnosti, jej obchodu a jej domu, cítila sa smutná, ale nie dosť smutná, že sa zabije. To, čo ju prinútilo ísť do rozbúreného mora, ktoré obklopovalo Solonus bol desivý strach zo samoty. V tej chvíli, keď ju vlny začali niesť do hlbín Neptúna, Echo nepochybovala o tom, že smrť alebo Öland boli lepšie než byť sám.

Ako sa blížil deň začiatku školského roka v Rokforte, znamenalo to, že je bližšie k tomu, že bude zase sama. Echo hlúpo nerobila nič, aby si našla nejaké miesto na život, akonáhle sa Harry a Severus vrátia k ich životu.

Echo chcela Severusa vo svojom živote. Spolu s ním tam bola vášeň, ktorú mnohokrát videla medzi svojimi rodičmi. Pochybovala, že sa niekedy dostanú do sporov, kde by sa hádzal riad, ale nedokázala si predstaviť spory, ktoré by sa neskôr vytvorili, blažená obklopená ich vášňou.

A Harry. Jej srdce bolo uchvátené pre toto roztomilé dieťa. Častokrát sa mohla označovať za Harryho matku, zvlášť keď nikdy sama nemohla mať dieťa.

Problém bol, že nechcela urobiť chybu. V hĺbke duše vedela, že Severus Snape nebol Childermass Öland. Zdravý rozum jej hovoril, že sa nikdy nebude musieť báť Majstra elixírov, napriek tomu v nej bolo, že sa jej zlý duch Ölanda vysmieva, uškriekaným, majetníckym hlasom, ktorý jej nedával zmysel a kŕmil jej obavy.

Ak ponecháme stranou jej nedokončený čaj, Echo pozerala chvíľu na ampulky Elixíru na bezsenný spánok a zhasla jej svetlo. Vnorila sa do jej prikrývok a tvrdo zaspala, keď sa o polhodiny neskôr Severus v stálych obavách o mladú ženu na ňu išiel pozrieť.


Bola späť v jaskyni s Ölanom v bolestiach z jeho kliatby Cruciatus. Napriek tomu si priala, aby prišiel viac ku nej. Echo vedela, že bude bojovať, aj keby to znamenalo, že zomrie. Nikdy by nebola nechala Ölanda dotknúť sa jej, ako sa mal, keď boli manželia. On nemal žiadne právo!

Öland sa nezastavil, keď bojovala proti zväzujúcej kliatbe. Zdalo sa, že to pokladal za smiešne. Možno preto si úplne nevšimol, že sa trochu oslobodila. Keď sa jeho pery ocitli na jej, nedokázala bozk zastaviť. Bolo to vtedy, keď sa stiahol späť a pohladil ju prstami na pery, keď ho tvrdo uhryzla.

Jej víťazstvo z jeho výkriku malo krátke trvanie, keď ucítila, akoby jej z krku do brucha prúdil oheň.

Echo prudko vystrelila nahor, zatiaľ čo sa jej nebezpečne kolísal žalúdok. Zakryla si ústa, keď utekala do kúpeľne, kde vyvrátila večeru. Pot sa zjavil na jej čele a na zadnej strane krku a ona klesla na kolená, keď sa jej začali triasť nohy. Ešte dvakrát vyprázdnila svoj žalúdok, nebola si vedomá, že jej vlasy sú držané a na jej zadnú stranu krku bola priložená príjemná tkanina. Čoskoro jej bol k perám pritlačený elixír. Chuť bola taká, že sa takmer znovy vyzvracala, ale našťastie elixír pôsobil dostatočne rýchlo, keď sa konečne usadil v jej žalúdku.

Cítila ako bola zodvihnutá a odnesená späť do postele, kde bola uložená. Ďalšia studená handrička uvlažila jej tvár a k perám jej bol priložený pohár vody. Vypila niekoľko dúškov a zavrela oči.

„Čo tu robíš, Severus?“ spýtala sa unavene.

„Nedošlo mi to, až kým Harry nemal nočnú moru, ale ja som ťa nepočul prebudiť sa zo všetkých nočných môr a viem, že si teraz zoberieš Elixír na spánok bez snov, ktorý som ti dal.“ Priložil k jej perám opäť pohár vody. „Potom som premýšľal, či si tiež použila tlmiace kúzlo, tak som na izbu použil kúzlo, ktoré toto kúzlo zakazuje a upozorní ma, či si v núdzi.“

„Myslím, že by bolo príliš hlúpe, aby som použila Harryho ospravedlnenie, že so si nepriala, aby som ťa obťažovala?“

Prikývol a jeho odpoveď nadväzovala veľmi úzko na to. „To áno. Prečo si myslíš, že by som nechcel, aby som ti s tým pomohol, Echo? Do čerta so všetkým, ženská, vytiahol som ťa z mora!“ vyštekol, udržiaval hlas tichý.

„Pretože by som mala byť schopná vysporiadať sa s tým sama!“

„Ty hlupáčik,“ pokarhal ju jemne, končekmi prstov pohladil jej tvár. „Echo, neuvedomuješ si napriek tomu, že nikdy nemusíš týmito nočnými morami trpieť sama?“ snažila sa odvrátiť, ale on ju chytil za bradu a pomaly otočil jej tvár späť k nemu. „Nikdy by som to neurobil nikomu o koho sa starám.“

„Ja...“ jej hlas sa zasekol ako čelila Ölandovi, jeho posmešnému smiechu, ktorý ju znova strašil. Echo sa postavila tak rýchlo, že takmer vyrazila pohár zo Severusovej ruky. Chytil ju a pritiahol si ju pevne blízko k sebe. „Severus, obávam sa,“ povedal chrapľavo proti jeho krku.

Jeho srdce vynechalo úder, ako sa jemne odtiahol a pozrel jej hlboko do očí. Bol v pokušení použiť na jej myšlienky Legilimens, ale neurobil to. Bol si celkom istý, čoho sa bála.

„Nie je to Childermass, čoho sa bojíš, však?“ pokrútila pomaly hlavou.

„Viem, že by som sa nemala. Nie si Öland... Kirké, ty nie si taký ako Öland!“ jej mierny smiech bol v škriekavý. Echo natiahla ruky a zobrala medzi ne jeho tvár. „Chcem,... ale ja... nemôžem...“ spustila ruky do lona.

Severus vzal jej zložené ruky do svojich. „Keď je to možné, budem tu. Rovnako ako sľubujem, že budem po tvojom boku, keď ťa tvoje sny zobudia zo spánku. Dovolíš mi tu byť, Echo?“

„Žiadne ďalšie kúzla?“ usmiala sa krátko.

Palcom pohladil chrbát jej ruky. „Žiadne ďalšie kúzla. Je mi jedno či by som nespal jedinú hodinu kvôli tebe a Harrymu. Nechcem, aby ani jeden z vás trpel pod tíšiacim kúzlo.“ Postrčil ju späť do jej vankúšov a opäť ju prikryl. Začal ju bozkávať, keď ho odtlačila späť. „Čo sa deje?“

„Severus!“ zasmiala sa. „Bolo mi zle“ Nemyslím si, že by si ma mal bozkávať.“

„Dobrý postreh,“ uškrnul sa. „Daj mi potom tvoju tvár, drahá.“ Otočila mierne hlavu a pobozkal jej tvár, ešte raz ju pohladil končekmi prstov. Vstal, ale vo dverách sa otočil.

„Chápem, že chceš používať Elixír na bezsenný spánok, ale budem na tom trvať, keď budem mať pocit, že nemáš dostatok spánku. V poriadku?“

Echo prikývla. „Súhlasím. Dobrú noc, Severus.“

„Dobrú noc, moja milá.“ Zhasol svetlo a zavrel dvere. Na okamih stál v temnej chodbe. Severus vedel, že jeho srdce patrí Echo. Táto strata mu vôbec nevadila.

02.09.2012 23:37:00
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one