Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 35 – Registrácia & Prekvapenie

A je tu pokračovanie. Dej sa trochu posunie. Veríme, že si kapitolu užijete.

Dobby a Biggi

Draco sa zobudil so zavrčaním na perách. Nejaká príšera mu poskakovala ako blázon na jeho posteli. Schmatnúc spomínaného blázna, prevalil sa na neho, napriek tomu, že bol zamotaný v prikrývke a začal štekliť Harryho rebrá, až kým nezačal škriekať.

"Uh oh!" Draco prestal, keď počul, ako buchli dvere.

"To je ocko!" zachripel Harry a zahrabal sa pod Dracovu prikrývku.

Severus, s vlasmi rozlietanými na všetky strany, jeho županom voľne uviazaným a hrozivým zamračením na tvári, rozrazil dvere a týčil sa v otvore dverí.

"Je šesť hodín ráno, dočerta," informoval chlapcov stručne. "Čo pre Merlinove zuby sa tu deje?"

"Ja... uhm..." Ugh! Dracov žalúdok sa nepríjemne stiahol. Toto bol jeho krstný otec v plnom móde strašného profesora Snapa. Draco sa chcel zahrabať pod prikrývku k tej hrči na konci jeho postele.

Severus vrkočil do izby a capol po vytŕčajúcom zadku tej hrče pod prikrývkou. "Harry!" zavrčal, keď hrča zajačala. "Ukáž sa!"

Hrča sa krútila a hýbala a v ďalšej sekunde vykúkal Harry spod prikrývky a drzo sa škeril na svojho otca. Draco bol skutočne šokovaný, že ten malý chlapec vystrašene neutiekol pred zastrašujúcim zazeraním, ktoré dokázalo roztopiť kosti a uvariť mäso.

"Dobré ráno, oci!"

"Harry," začal Severus v tom hodvábnom tóne, ktorý často predpovedal strhnutie bodov a týždne trestu po škole. "Si si vedomý toho, že je šesť hodín ráno... sobota ráno, a že tvoj otec preferuje spánok až do deviatej?"

Draco ochranne omotal ruky okolo malého chlapca. Oči jeho krstného otca mali ten nebezpečný nádych. Harry, trochu menej nadšene odpovedal: "Ale, ooo-ciii, je tu Draco. Ty vážne nechceš márniť čas spaním, že nie?"

"Bolo by to skvelé," povedal starší muž ironicky. K Dracovmu prekvapeniu, strašný netopier z Rokfortských žalárov zmizol, a nahradil ho trochu pokrčený, rozladený čarodejník s nevyspatými očami. "Fajn," zavrčal. "Osprchujte sa, oblečte sa a ja urobím nejaké palacinky. Zajtra, Merlin pomáhaj mi, ak ma znovu zobudíš jačaním, ako myš v pasci, dám ti dôvod na to, aby si jačal." Otočil sa, na čo mu dramaticky zavial župan, Severus opustil Dracovu izbu.

"Súhlasím s tvojim tatkom, Snapelet. Ani mňa nebuď tak odporne poondiato skoro."

Harry vzdychol a vymotal sa z Dracovych rúk a prikrývok a zoskočil na zem. "Zjedz nejaké mydlo, Draco!" Vybehol z izby a Draco sa uškrnul, keď počul slabé chechtanie.


Severus potlačil zývnutie, keď otáčal palacinku na panvici. Práve prišla Echo a použila Ohrievacie kúzlo na ohriatie javorového syrupu.

Vošiel Draco a neobťažoval sa skryť svoje zývnutie. "Strýko Severus, naozaj sa ospravedlňujem za dnešné ráno. Nevedel som, ako je skoro, keď na mňa Harry skočil."

"Nevadí, Draco," povedal Severus a pozval ho ku kuchynskému stolu. "Harry čakal na tvoju návštevu od začiatku prázdnin. Toto som mal čakať."

Draco sa chechtal. "Aj ja som to mal čakať."

"Ako bolo v Spojených štátoch?" opýtal sa Severus a položil kopu palaciniek pred svojho krstného syna.

"Američania rozprávajú smiešne. Polovicu času som si nebol istý, o čom Hermionine sesternice vôbec rozprávajú. Hermiona tomu hovorí 'slang'."

"Bol niekto z nich magický?" opýtala sa Echo.

Draco pokrútil hlavou. "Vôbec nikto. Najprv to bolo čudné. Stále som chcel siahnuť po prútiku, kvôli čomukoľvek. Ale poviem vám hneď teraz, nenávidím elektrinu! Je to nebezpečné! Neverili by ste mi, koľkokrát som si myslel, že veci ako hriankovač alebo vypínač na mňa útočia, lebo som dostal šok."

"Ale aj tak sa ti podarilo zhotoviť dve krabičky bez použitia mágie," pripomenul Severus. Hrdosť v hlase staršieho čarodejníka donútila Draca začervenať sa a starostlivo sa venoval svojej palacinke.

"Vyrastala som s Muklami v Massachusettes," poznamenala Echo. "Bratranca môjho otca a jeho manželky, ktorí sa o mňa starali, iritoval fakt, že moja mágia niekedy spôsobovala skraty v ich spotrebičocht. Počas leta mi nedovolili používať mágiu."

"My nemodeme poudívat mágiu v lete," informoval Draco s plnými ústami.

"Nerozprávajte s plnými ústami, pán Malfoy," varoval ho šéfkuchár.

Draco prehltol. "Prepáčte pane." Pozrel sa na Echo. "Zákaz používania mágie neplnoletým. Mali ste aj vy niečo také v Amerike?"

"Amerika je väčšinou oveľa laxnejšia. Každé dieťa nad desať rokov môže používať mágiu pod dozorom dospelého, ak žijú buď v kompletne čarodejníckej oblasti alebo čarodejnícko/muklovskej."

Draco si odpil z džúsu. "Bol som prekvapený, koľko miest je čarodejnícko-muklovských..."

"Ahoj!" Harry konečne dorazil na raňajky a usadil sa na svoju stoličku, práve keď pred neho Severus postavil tanier s palacinkami. Vysoký muž sa trochu nahol nad svojho syna na obracačkou na palacinky mieril na jeho nos.

"To o zajtrajšom ráne myslím vážne, Harry," varoval ho Severus prísne.

Harryho úsmev trochu opadol a vzdychol: "Áno, oci."

Severus sa uškrnul: "Dobrý chlapec." Potom sa pripojil k ostatným pri stole a začal jesť svoje palacinky.

"Strýko Severus," začal Draco, keď dojedol svoju poslednú palacinku a zapil ju trochou mlieka. "Čítal som o pretekoch na metle, ktoré sa tu konajú koncom leta. Vedel si, že je to amatérsky pretek?"

Severus hľadel na svojho krstného syna a mierne nadvihol ľavé obočie. "Áno? Naozaj som sa o to nezaujímal."

"No, uhm... rozmýšľal som, že by som sa zúčastnil, ale..." Draco prehltol. "Musel by som mať povolenie od opatrovníka, aby som sa mohol zaregistrovať a, no, mama nepodpísala registračné papiere, ktoré som jej poslal pred dvomi týždňami."

Severus zaťal zuby. Nie kvôli svojmu krstnému synovi, ale kvôli Narcisse Malfoyovej, ktorá zrejme padala hlbšie do svojej sebaľútosti, dosť pravdepodobne sa v nej vyžívala.

Draco mu niekoľkokrát napísal a sťažoval sa na zvyk jeho matky, že ignorovala listy od svojho syna, alebo sa horko sťažovala na synovo otvorené odsudzovanie jeho zosnulého otca. Starší čarodejník bol dávno schopný čítať medzi riadkami listov od svojho krstného syna a z chlapcovej reči tela.

Lucius Malfoy nebol nikdy obzvlášť milujúcim otcom pre Draca. Jeho syn, jeho dedič, bol cena, ktorú povyšoval nad spoločníkmi a jeho Čistokrvnými vrstovníkmi.

Lucius urobil všetko možné, aby svojho syna vyformoval do viac než len presnej fyzickej kópie, tiež sa snažil vyformovať aj Dracovu myseľ. Lucius ale zabudol, že Draco mal svoju vlastnú myseľ a dokázal myslieť sám za seba. Lucius tiež urobil chybu v deň, keď sa narodil jeho syn a stanovil Severusa za chlapcovho krstného otca.

Každú chvíľu, ktorú Severus strávil s Dracom, nepatrne podporoval chlapca, aby myslel sám za seba a aby sa pýtal. Ale naučil ho, aby nikdy nekládol otázky svojmu otcovi. Lucius nikdy nebil svojho syna, ale jeho slová a nesúhlas rezali rovnako hlboko.

Aj keď Draco vedel, že má svojho krstného otca, ktorého zbožňoval, ale smrť jeho otca a vyhlásenie, že bol naozaj neochvejne verný Smrťožrút,  sa mu akceptovali len ťažko. Draco dúfal v utešenie, povzbudenie od Narcissy Malfoyovej, ale nedostal ho. Narcissa, verná svojmu menu, myslela iba na seba a nikdy nepomyslela na svojho syna.

Severus sa ešte neopýtal Draca na jeho vzťah s Hermionou, ale vedel, že táto Chrabromilčanka musí byť dobrá pre dušu mladého muža. Úprimné šťastie, ktoré z neho vyžarovalo, bolo niečo, čo bolo veľmi zriedkavé, kým žil Lucius. Je to smutné, Lucius, že si nikdy nepoznal túto stranu tvojho syna, pomyslel si Majster Elixírov.

Severus si utrel pery do servítky a potom ju hodil do taniera. "Máš ďalšiu prihlášku, Draco?"

Dracove oči sa nádejou otvorili doširoka. "Áno, mám, strýko. Mám ju priniesť?"

"Prosím. Rád by som si ju prezrel." Draco vybehol z kuchyne, kým si Severus nalial druhú šálku kávy.

"Podpíšeš to, však?" opýtala sa Echo.

"Pšt, ženská!" vyprskol, šialený úsmev žiaril z jeho tmavých očí.

Echo vstala a začala upratovať zo stola. Štuchla Harryho do ramena a on zodvihol pohľad od poslednej palacinky, ktorú zmenil na sirupovú kašu. "Myslím, že si dojedol, srdiečko. Pomôžeš mi?"

"Hej." Harry zodvihol svoj tanier a odniesol ho do drezu.

Draco vbehol do kuchyne a skoro sa zrazil s Harrym. Zodvihol malého chlapca, odložil ho doľava a pokračoval ku stolu.

"Toto je povolenie, registračný formulár a nejaké informácie o preteku," povedal bez dychu, keď podal všetky dokumenty Severusovi. Draco chcel stáť, kým si jeho krstný otec čítal tie papiere, ale dlhý prst ukázal na jeho stoličku a tak sa posadil.

Severus si dôkladne čítal papiere o pretekoch na metle a odpíjal si z kávy, než si všimol, že Draco nervózne a rýchlo dupe nohou. S úškrnom privolal brko a podpísal povolenie a potom aj registračný formulár. Potom podal papiere Dracovi.

"Vyplň to všetko a dnes poobede to pôjdeme odovzdať do registračnej kancelárie." Severus vstal od stola. "Riady sú na vás, chlapci. Bez mágie, Draco," prikázal prísne. Dracovi mierne klesli ramená. Severus potom položil ruku Echo okolo pliec. "Moja drahá lejdy, prejdeme sa?"

Draco a Harry sledovali, ako obaja dospelí, držiac sa za ruky, kráčali smerom k pláži, nasledovaní poskakujúcim Hectorom.

"Tak poď, Snapelet. Umyjeme riad a potom mi môžeš pomôcť vyplniť tie papiere na preteky."

Harry sa usmial. "Myslíš si, že budem môcť trénovať s tebou, Drake?" Vytiahol malú stoličku z kúta a postavil ju pred drez. Potom sa na ňu vyšplhal.

Draco vyprázdnil taniere a podal ich Harrymu, ktorý ich začal umývať. "Jasné že môžeš. Budeme lietať každý večer pred večerou, lebo som si istý, že tvoj tatko má pre nás naplánované aj iné veci."

"Oh hej! V nedeľu pôjdeme na trh a možno si ocko zahrá šach s Bidom. Ja som Bida porazil, ale dostal som sa do poriadnych problémov."

Draco sa zachechtal. "Pamätám sa, že si mi o tom písal, Harry. Je strašné, že si si nemohol nechať to, čo si vyhral."

"A ani som nedostal moju zmrzlinu," vzdychol Harry príliš dramaticky.

"V nedeľu ti za to kúpim zmrzlinu, ale nepovedz tatkovi, za čo to je, okej?"

"Hej!" Harry víťazne zodvihol ruky, vďaka čomu skončilo niekoľko mydlín na Dracovej hlave.

"Hej! Dávaj bacha, Snapelet!" Draco si nabral plnú hrsť mydlín a hodil ich na Harryho. Harry sa uhol a mydliny sa rozliali po sporáku.

Trvalo len pár minút, kým v kuchyni spravili poriadny neporiadok. Keďže to boli väčšinou mydliny a voda, netrvalo dlho, než to upratali. Potom doumývali riad a upratali ho. Keď sa Echo a Severus vrátili z prechádzky, vyzerajúc príliš začervenaní na to, že boli iba na prechádzke, Draco a Harry vypĺňali papiere na preteky na metle.


Hlavná cesta, ktorá sa tiahla a krútila po dedine bola počas týždňa plná koní a kočov a bočné ulice boli plné čarodejníc a čarodejníkov, ktorí preferovali pešiu chôdzu a potrebovali sa dostať za prácou.

Echo, držiac Harryho za ruku, kráčala pred Dracom a jeho krstným otcom. Draco bol väčšiu časť cesty ticho, ale keď videl, ako sa Harry potkol a Echo ho zachytila skôr, než sa mohol zraniť, konečne nabral odvahu opýtať sa otázku, ktorá ho pálila už odkedy prišiel do Grécka.

"Strýko, myslíš, že by si sa mohol oženiť s Echo?" Severus na Draca krátko zazrel, ale ten chlapec sa iba chápavo uškrnul. "No, zdá sa, že ju máš trochu rád," zavtipkoval.

"Trochu," súhlasil Severus neurčito. Teraz bolo na Dracovi, aby zazeral. "Ak ti to nevadí, Draco, toto nie je niečo, o čom by som chcel s tebou v tejto chvíli diskutovať."

Z času na čas mal Draco zlozvyk preukázať znervózňujúce chrabromilské črty a robil to práve teraz tým, že trúfalo a nehorázne ignoroval žiadosť svojho krstného otca. "Myslím, že sa k tebe veľmi dobre hodí."

"A čo ty o tom vôbec vieš?" odsekol Severus napäto. "Nepoznáš Echo dlhšie než deň a pol a pár hodín na Harryho narodeninovej oslave."

Draco mykol plecom. "Nemusím vedieť viac, strýko. Je mi veľmi jasné, že Echo má na teba dobrý názor a no, ty si do nej dosť strelený... AU!" Draco vystrúhal grimasu a uhladil si vlasy, kde ho Severus práve udrel po hlave. "To len dokazuje, že mám pravdu, strýko," povedal a vrtko uhol na bok, aby nedostal ďalšie capnutie po hlave a uškrnul sa.

Severus natiahol ruku a schmatol svojho drzého krstného syna za predlaktie a pritiahol si ho bližšie, aby mohol prehovoriť v tom nízkom, nebezpečnom tóne, ktorý všetci jeho študenti poznali ako posledné varovanie.

"Nemysli si, že akákoľvek náklonnosť, ktorú k tebe prechovávam, ty idiotské decko, mi zabráni použiť ťa v jednom z mojich elixírov. Flákací elixír by sa iba vylepšil pridaním mrštného ľudského jazyka." Draco naštvane vzdychol a prekrížil si ruky na hrudi, neodvážil sa striasť Severusovu ruku zo svojho predlaktia. "Draco..." odmlčal sa a zbavyl svoj hlas výhražného tónu. "Draco, to je... komplikované. Môžeme to nechať tak?"

Draco prikývol a uvoľnil ruky. "Prepáč, strýko Severus, ale, môžem ti povedať jednu vec?" Severus pustil ruku svojho krstného syna a vrhol na neho pochybovačný ale varovný pohľad. Chlapec sa usmial a pokrčil ramenami. "Len som chcel povedať, že mám Echo rád."

Severus položil ruku na Dracovo rameno a postrčil ho, aby sa pohli, lebo dosť zaostali. Potom sa usmial, veľmi nepatrne. "Ďakujem, Draco."


Kancelária pre Amatérsky pretek na metle ostrova Solonus bola dva bloky od prístavu. Harry bol úplne ohúrený novou vysokou loďou v prístave, čo znamenalo, že Echo vzala Harryho, aby sapozrel na loď, kým Draco a Severus išli vybaviť registráciu v malej kancelárii.

Malá, bolo skromné vyjadrenie. Registračná kancelária bola sotva úzka búdka na konci aleje. Čarodejnica, ktorá preberala prihlášky bola svetlooká bruneta len o pár rokov staršia než Draco, ktorá nemohla prestať hádzať oči po mladom chlapcvi. Draco bol našťastie, alebo nanešťastie, zameraný na jediné, očividne.

"Budem potrebovať doklad identity, doklad o opatrovníctve a preukaz vašej metly." Žiarivo sa na Draca usmiala. Bol to už piaty taký úsmev za necelých 5 minút.

Draco si ten úsmev ani len nevšimol a ani iskrenie v čarodejniciných očiach a tak sklamane vzdychla, kým sa hrabal vo vrecku habitu, aby našiel potrebné doklady.

"Strýko, ja ich nemám!" skoro plakal.

Severus vytiahol požadované dokumenty zo svojho vrecka a položil ich pred mladú ženu. Teraz, keď mala čo robiť, čarodejnica použila Kopírovacie kúzlo na všetky dokumenty, zapísala účasť do veľkej hrubej knihy a potom znovu zodvihla pohľad.

"Registračný poplatok je 5 Galeónov," povedala, teraz už pracovným tónom, keďže jej flirtovanie bolo na nič.

Draco jej podal zlaté peniaze a kým si čarodejnica zapísala poplatok, mrzuto klopkal prstami. Severus položil ruku na chlapcove prsty a svižne vzal od mladej čarodejnice potvrdenku a registračné číslo.

"Ďakujem," prikývol. Jej žiarivý úsmev patril teraz iba Severusovi a on sa snažil nezačervenať sa nad nehanebnou výzvou v jej výraze. Rýchlo sa otočil a dúfal, že ho jeho krstný syn nasleduje.


Veľká loď, na ktorú Harry hľadel s ústami dokorán, bola fialová s bielymi a zlatými pásmi. Plachty boli biele s obrazom siluety draka v strede každej z nich. Galiónová figúra bol krásny zlatobiely drak, ktorého chvost obkrúžil provu. Loď bola príznačne pomenovaná Biely Drak.

"Naozaj sa chcem plaviť na jednej z nich," vzdychol Harry smutne.

"To je vždy možné. Možno by si sa mal naučiť niečo o týchto lodiach, Harry," navrhla Echo.

"Čo ako?"

"No, vieš, prečo ich čarodejníci stále používajú a Muklovia nie?" opýtala sa Echo.

Harry sa spýtal oveľa výstižnejšiu otázku: "Na čo sa používajú?"

"Import a export tovaru, väčšinou. Sú aj také, ktoré vozia pasažierov, ale tie sú oveľa luxusnejšie, než tie, ktoré prichádzajú sem." Zohla sa k nemu. "Teraz, hádaj, prečo sa tieto lode používajú namiesto, povedzme... lietadiel?"

"Elektrina!" odpovedal Harry okamžite. "Technické záležitosti," dodal samoľúbo.

"Máš pravdu, Harry! Väčšina lodí, lietadiel a dokonca aj nákladných áut, ktoré jazdia po pevnine, sú ovplyvňované našou mágiou. Nie vždy sú ovplyvnené individuálnou mágiou, preto môžu niektorí čarodejníci šoférovať auto, ale väčšina vecí, ktoré sa transportujú, sú magické. Mohli by..."

"Vyhodiť nákladiak do vzduchu?" opýtal sa Harry vážne.

"Nie celkom. Nákladiak by sa jednoducho nepohol. To isté platí aj pre muklovské lode, ich autá, lietadlá a dokonca aj vlaky."

"Vlaky? Ako to, že Rokfortský expres funguje?"

"Poháňa ho para, Harry. Pamätáš si Harleyho čln?" Harry sa zachechtal a prikývol. "Hmmm, neviem, či to môžeš nazvať poháňaním, ale naozaj ho poháňa para."

Harry sa mierne nahol k Echo, keď sa pozeral na vysokú loď Biely Drak. Keď sledoval jej posádku šplhať sa po lanách a nakladať tovar, počul Kapitána kričať príkazy, chcel si to vpáliť do pamäte. Niekedy bude aj on na takej lodi. Vedel to.


Draco hral šach proti Echo a Harry sedel za svojim stolom a pracoval na obrázku, ktorý nechcel nikomu ukázať. Jeho otec sedel poslednú polhodinu v jeho obľúbenom kresle pri krbe, svoje dlhé nohy mal natiahnuté a listoval v starom denníku.

"Harry, mohol by si ísť sem?" požiadal Severus a prerušil ticho.

Harry rýchlo zakryl svoj výkres, postavil sa išiel zistiť, čo chce jeho otec. Severus si potľapkal po stehne a Harry sa mu vyšplhal do lona. Nikdy neodmietol možnosť pritúliť sa. Jeho otec posunul hmotnosť svojho syna tak, aby sedeli obaja pohodlne a Harry sa roztopil v Severusovom čiastočnom objatí.

"Čo je to?" opýtal sa Harry, keď sa pozrel dolu na denník.

"Toto je jeden z mojich denníkov z času, keď som bol len trochu starší ako ty. Po tom, čo som ťa dnes videl hľadieť na všetky tie lode v prístave, myslel som si, že by sa ti toto mohlo páčiť."

Severus otvoril stránku, na ktorej bola načrtnutá veľká loď na búrkou rozbúrenom oceáne, ktorú ohrozovala obrovská morská príšera. V dolnom rohu boli iniciálky 'S. S.'

"To si nakreslil ty, oci?" opýtal sa Harry, keď veľmi jemne prešiel prstami po náčrte.

"Áno. Ale nikdy som nenadobudol taký talent, ako máš ty, lebo Elixíry odviedli moju pozornosť naozaj skoro. Ale bol som trochu lepší v písaní príbehov." Severus otočil stranu.

Harry nahlas prečítal nadpis: "Morská príšera, napísal Severus Snape." Oči mu zažiarili. "Ty si písal príbehy?"

"Keď som vyrastal, nedostal som sa k čítaniu tak často, ako ty. Pokiaľ to neboli učebnice. Tak som sa musel nejako zabaviť a rád som písal."

"Ešte stále píšeš príbehy, strýko?" Draco, zvedavý na rozhovor medzi otcom a synom, opustil šachovú hru a posadil sa na gauč. Echo bola rovnako zvedavá a sadla si na opačný koniec gauča.

Starší čarodejník varovne zazrel na Draca. "Povedz o tom niekomu z tvojich priateľov, vrátane tvojej Hermiony, a ja to popriem a dostaneš trest po škole."

Draco sa uškrnul. "Platí. Tak prečítaš nám ten príbeh?"

Severus, zrazu trochu nesebavedomý z ďalšej pozornosti, takmer zatvoril denník. "Je to strašidelné, oci?" opýtal sa Harry, čím nevedomky odohnal otcove obavy.

"Trochu," povedal a rýchlo svojho syna objal. "Ale myslím si, že sa ti to bude páčiť." Tesne pred tým, ako začal čítať, videl ako sa Echo schúlila opretá o operadlo gauča a Draco sa natiahol v podvedomej imitácii svojho krstného otca.

Severus otočil stránku a zamatovým hlasom, ktorý okamžite uchvátil jeho malé publikum, začal čítať.

"Liam Shanter zodvihol harpúnu na rameno, keď kolísavo prechádzal po prístave ku svojej novej lodi menom Slepý Lovec Velerýb. Minulú noc si ho najal kapitán Olmet Gauss. Nie veľa ľudí mora si zvolilo prácu pre Kapitána Gaussa, ktorý si vyslúžil prezývku od tých, ktorí sa s ním plavili  Šialený Kapitán. Ale Liam sa o to nestaral. Bol majster harpunár a plavil sa s kýmkoľvek, kto ho potreboval a bol za to dobre platený."

"S pesničkou z krčmy, oživujúcou sivý deň a úsmevom rozžarujúcim jeho tvár, Liam sa na to tešil, na jeho posledný lov velerýb. Plánoval sa usadiť s krásnou Annie Moss, a mať tucet drobcov na malom kúsku kraja."

"Liam ani len netušil, že jeho plavba so Šialeným Kapitánom Gaussom, mu dá príbeh, ktorým bude zabávať svoje pravnúčatá."

Trvalo iba 45 minút, kým Severus príbeh prečítal, ale jeho publikum bolo fascinované. Obaja Harry a Draco povzbudzovali pri boji Liama so Šialeným Kapitánom, keď jeho posádka zistila, že nelovia veleryby, ale morskú príšeru, ktorá zabila stovky mužov a zničila mnohé lode.

Harry zovrel otcov habit, keď sa po prvý raz objavila morská príšera a takmer zlomila loď na polovicu svojimi mnohými chápadlami.

Echo vydala tlmený výkrik zdesenia, keď Liamovho najlepšieho priateľa z paluby zmietla z paluby strašná búrka, ktorá sa rozpútala, keď sa snažili utiecťpred neúnavnou morskou príšerou.

Každý víťazne vykríkol, keď Liam vrhol harpúnu a vypichol morskej príšere jej jediné oko a zabil ju.

Harryho oči žiarili úprimnou úctou, keď sa pozrel do otcovej tváre. "To bolo úžasné, oci! Prečítaš nám ešte jeden?"

"Hej, strýko!" zatlieskal Draco. "To bolo fantastické!"

"No, ja..." Severus zaťal zuby, keď cítil teplo na lícach, keď sa začervenal.

"Oh prosím, Severus?" požiadala Echo veľmi sladko. Pozrel sa do jej tmavomodrých očí, hľadajúc náznak, že by sa mu mohla iba vysmievať, ale žiadny tam nebol. S malým úsmevom otočil stranu a dovolil Harrymu prečítať nadpis.

Harry znížil hlas a dúfal, že dosiahol dramatický tón: "Legenda o Bonhamovi Scottovi, Obávanom pirátovi z Karibiku, napísal Severus Snape."

Severus začal čítať: "Neexistuje významnejšia legenda o širokých moriach, než tá o Kapitánovi Bonhamovi Scottovi, bývalom obávanom pirátovi Karibiku..."

Trochu viac než o pol hodiny neskôr, Severusov hlas klesol na pohrebný tón, keď prečítal posledný riadok príbehu: "...a s poklesom a natiahnutím krku skončila krvavá kariéra Kapitána Scotta... na konci lana."

Rozprávač Majster Elixírov dostal malý, ale veľmi precítený potlesk, keď zatvoril starý denník. Položil ho na stolík na ľavo od kresla, a potom zložil Harryho zo svojho lona.

"Čas na sprchu," prikázal.

"Píšeš úžasné príbehy, oci." Harry sa nahol ponad opierku kresla a Severus sa k nemu mierne naklonil, aby ho Harry mohol pobozkať na líce. Malý chlapec potom odbehol do spálne.

Draco vstal a ponaťahoval sa. "Skutočne dobré, strýko," usmial sa. "Vezmem Hectora von a potom pôjdem do postele." Hector vstal od krbu a kráčal popri blonďatom chlapcovi -- ktorý NEBOL na jedenie, ale aj tak mal svoju hodnotu – keď vyšli von zadnými dverami.

Severus si niekoľkokrát poplieskal po stehnách. "Harry konečne nadobúda značnú váhu," vystrúhal grimasu nad stŕpnutím z dlhého nedostatku cirkulácie vo svojej nohe.

"Nabudúce skús bežné tlmiace kúzlo. Ako to, že sa tvoje kostnaté nohy nezarezali do jeho..."

"Ste nehanebná, urážajúca žena, viete to, slečna Prosperová?" uškrnul sa, keď vstal z kresla.

"Ah, ale ja tak dobre bozkávam," odpovedala a jej oči dobiedzavo žiarili.

Nahol sa k nej s rukami za chrbtom. "Pokiaľ nie ste pripravená podložiť takéto vyhlásenie dôkazom, nemali by ste poskytovať také šokujúce tvrdenia."

Využijúc jeho nahnutý postoj bolo jednoduché narušiť jeho rovnováhu. Severus sa nemotorne zrútil rovno Echo na kolená, na čo prekvapene vykríkla. Rýchlo prevzal kontrolu nad situáciou a prišpendlil ju pod sebou a samoľúbo sa na ňu usmial.

"Ako sa ti podarilo takto sa presunúť?!" požadovala, snažila sa zostať vážna, ale nepodarilo sa jej zadržať úsmev.

"Byť nečakane prekvapený by mohlo jednoducho znamenať moju smrť, moja drahá. V tomto prípade je to zajatie oveľa..." zľahka ju pobozkal na pery, "...príjemnejšie. Teraz, čo to vaše absurdné chvastanie sa?"

Echo sa neuráčilo odpovedať. Len stiahla Severusa bližšie a bozkávala ho, až kým si obaja neuvedomili, že muchlať sa ako puberťáci na gauči v obývačke, kde by ich mohli veľmi ľahko odhaliť, nie je rozumné. Ani jeden nechcel byť prvý, kto ukončí bozk, ktorý mal naozaj príjemné vedľajšie účinky. Zachránila ich slušnosť, keď Severus, veľmi neochotne a tak uhladene, ako bolo možné, vzhľadom na tie vyššie zmienené vedľajšie účinky, ukončil bozk a uvoľnil mladú ženu spod seba.

"Radšej by som mal ísť skontrolovať Harryho," povedal Severus, želal si aby mohol povedať niečo iné. Ponáhľal sa do izby svojho syna a Echo sa zviezla späť na gauč a zatvorila oči, so šťastným úsmevom na tvári.

"Povieš mu, čo cítiš?"

Echo vykríkla a otočila sa, zazrela na trochu namyslene sa tváriaceho 16-ročného chlapca. "Je to niečo, čo učia všetkých Slizolinčanov?" vyprskla.

"Čo?" opýtal sa úplne zaskočený.

“Plýžiť sa za ľuďmi,” zamrmlala Echo.

"Možno," uškrnul sa šibalsky. "Ale ty nie si zo Slizolinu, takže ti nemôžem prezradiť tajomstvá našej fakulty."

"Ha ha," povedala sarkasticky.

Draco prešiel na druhú stranu gauča. "Nebojíš sa, však?" Echo sa nechápavo zamračila. "Teda, po všetkom tom s tvojim ex? Severus je skutočne posledná osoba, ktorej by sa mali báť... uhm... počkať, pokiaľ nie si nepriateľ. Alebo Chrabromilčan. Hej, potom sú veci, ktorých by si sa mala báť." Uškrnul sa a jeho sivé oči žiarili.

"Nie, nebojím sa tvojho krstného otca, Draco," potľapkala ho po ramene. "Bojím sa seba. Nechcem urobiť chybu."

"Tak potom mu to povedz. To by nebola chyba." Draco nevedel, že má rovnaký názor ako Harry, ale veľakrát dospelí vyzerali oveľa hlúpejšie než deti a robili veci oveľa komplikovanejšie, než by mali byť.

Poznal svojho krstného otca, a pravda bola taká, že ho nikdy nevidel uvoľnenejšieho, alebo usmiateho a vtipkujúceho tak často, ako ho videl, odkedy stretol Echo na Harryho narodeninovej párty. Vedel, že niečo z toho je spôsobené tým, že má syna, ktorého veľmi ľúbi a ktorý ľúbi jeho, ale Draco videl isté svetlo v očiach svojho krstného otca, ktoré žiarilo len pre Echo. To isté svetlo mala v očiach Echo pre Severusa.

Echo stále nič nepovedala, tak Draco využil taktiku, ktorú by iba puberťák použil na iného puberťáka. Prekrížil si ruky a vrhol na ňu pohľad typu Ja-Viem-Čo-Je-Správne a vyhrážal sa: "Ak mu to nepovieš, Echo, poviem mu to ja."

Echo šokovane padla sánka. Zúžila oči a zatvorila ústa. "Ty nežartuješ, však?" Pokrútil hlavou a dúfal, že neprekukne jeho blaf. "Fajn!" vyprskla Echo. Vstala z gauča a krátko prikázala: "Choď do postele, Draco," a potom zmizla v kuchyni.

Draco sa zachechtal a potom odišiel do svojej izby. Keď prechádzal okolo kuchyne a videl Echo upratovať stojan s koreninami, zavolal tak veľmi sladko: "Dobrú noc, Echo. Sladké sny."

Niekoľko minút len ukladala dózičky s koreninami na poličku. Práve keď treskla na poličku cesnak zavrčala na papriku: "Bude to vražda, ak si to ten malý had zaslúžil?"

"Obávam sa, že áno."

Zaskočená už druhý raz v ten večer tichým Slizolinčanom, Echo vyhodila do vzduchu dve dózičky a potom spadli na zem a rozbili sa. Echo sa zvrtla k Severusovi bez dychu, oprela sa o pult.

"Nerob to!!" vyprskla ostro.

Severus sa zachechtal. "Sľubujem, že nabudúce budem robiť trochu viac hluku. Tak mi povedz, čo urobil môj krstný syn, že si zaslúžil to, že uvažuješ o jeho vražde ako o riešení?"

Echo, rozrušená bozkom na gauči, jej neneúmyselnou, ale nie nevítanou odpoveďou, Dracovou detskou vyhrážkou a jej vlastnými obavami, schmatla uterák, aby vyčistila neporiadok z rozbitých koreničiek bez mágie.

Bez toho, aby si to premyslela zamrmlala: "Tá malá príšera sa mi vyhrážala, že ti povie, že ťa ľúbim, ak ti to nepoviem sama... ohhhh..." pustila uterák, Echo sa vyhla Severusovmu dosahu a vybehla von na zadný dvor cez kuchynské dvere.

Severusovo srdce sa prudko rozbúšilo z toho neúmyselne vyblafnutého priznania. Ale okamžitá reakcia Echo a to že od neho utiekla, rýchlo schladili jeho emócie až do nebezpečnej časti jeho psychiky: pochybnosti.

Okamžite nechal zmiznúť neporiadok z podlahy a potom odišiel za Echo.

Našťastie na oblohe žiaril štvrťmesiac, inak by bolo ťažké nasledovať tú ženu. Echo opustila zadný dvor a bežala dolu plážou. Keď Severus bežal k nej, mal zvláštny pocit Deja Vu, keď za ňou bežal po tom, čo ju vytiahol z oceánu. Iracionálne dúfal, že nemá v úmysle hodiť sa do vĺn mora.

Echo nešla do mora. Išla len tak ďaleko, že jej vlny omývali jej bosé nohy. Vedela, že Severus je za ňou a srdce v hrudi jej tvrdo búšilo.

"Echo..."

Severus..."

Obaja prehovorili naraz, keď sa dotkol jej ramena. Echo schmatla jeho ruku do oboch svojich, takmer ako kotvu.

"Predpokladám, že teraz už to vieš," povedala jemne.

"Možno. Ale myslím, že by som to chcel počuť znova." Jeho druhá ruka hladila jej líce a potom zodvihla jej bradu, aby mu hľadela do očí.

"Severus... ja... ja..." zovrela jeho ruku nepohodlne pevne, ale on ju neodtiahol.

"Mohlo by to byť jednoduchšie," začal, jemne si ju privinul bližšie, "keby som ti povedal, ako veľmi ja ľúbim teba, Echo Prosper." Jej tuka ho zovrela pevnejšie a jej pohľad sa uzamkol s tým jeho. "Chýbaš mi, keď nie si pri mne. Rád ťa sledujem, keď si s mojim synom. Zbožňujem tvoj úsmev, tvoj smiech, a nedokážem si predstaviť môj život bez teba. Bola len jedna jediná žena, ktorej som dôveroval dosť na to, aby som jej dal moje srdce, ale ona bola láskou mojej mladosti. Ja chcem teba po mojom boku, v mojej náruči a v mojej posteli." Sklonila pohľad, keď sa začervenala nad tom rozkošne hriešnom úsmeve, ktorý zdobil jeho úzke pery.

Pokračoval, jeho zamatové tóny zvodne plynuli okolo nej: "Nechcem, aby si bola niekedy znovu vystrašená. Chcem, aby si bola v bezpečí, chcem ťa rozosmievať. Chcem, aby si bola mamou môjho syna, lebo viem, že jeho srdce už patrí tebe." Krátko ju pobozkal. "Tak ako moje srdce je celkom nepochybne tvoje. Moja jediná obava je, že ty necítiš to isté ku mne."

Bolo ticho, kde bolo počuť iba vlny, ktoré prichádzali k jej nohám a zmáčali jeho topánky a ponožky. Severus sa snažil nezadržať dych, ale mizerne sklamal. Práve keď si myslel, že by ho mohla odmietnuť, Echo omotala ruky okolo jeho krku a pobozkala ho tak dôkladne, že sa mu točila hlava, keď zrazu ukončila bozk.

Stále držala Severusa pevne a zašepkala mu do ucha: "Chcem všetko len s tebou, Severus. Chcem byť Harryho mamou a chcem byť po tvojom boku a... a chcem sa schúliť vedľa teba v noci a chcem sa vedľa teba prebúdzať každé ráni. Ľúbim ťa tak veľmi, že to bolelo vždy, keď som sa príliš bála povedať ti to. Ľúbim ťa, Severus, a chcem vedľa teba zostarnúť."

Bozkávali sa veľmi dlho v pevnom objatí a knísali sa v rytme prílivu. Bez prerušenia jemného rytmu, Severus sa usmial na Echo a odhrnul jej kučierku z čela.

"Myslím, že je iba jedna vec, ktorú treba urobiť," povedal Severus jemne a pobozkal ju ľahko na líce, potom na ucho a na krk.

"Nemôžme!" vydýchla Echo, pobúrená tou myšlienkou, keď sa snažila ignorovať túžbu svojho tela. "Čo Draco a Harry?"

Severus sa smial, vibrácie príjemne zneli v jeho hrudi, kým objímal Echo. "Oh, veľmi rád by som sa oddal takému pôžitkovému správaniu, moja pôvabná kráska, ale neurobím to." V mysli si zašepkal, nie tento raz. Pobozkal ju na čelo a potom sa len jemne dotkol perami tých jej. "Čo som myslel, najdrahšia Echo, je, že by som sa ťa chcel opýtať..." Severus pohladil jej líce a potom strčil ruku do vrecka. Podal jej malú krabičku obtiahnutú tmavomodrým zamatom. "...či by si súhlasila, stať sa mojou ženou?"

Echo otvorila malú krabičku a pozrela sa na oválny smaragd v jemne zdobenom bielom zlate.

"Ohhh, páni moji! Samozrejme, že áno, Severus. Áno!" jej prst prešiel po prsteni a usmiala sa. "Je tak krásny. Mám ho teraz nosiť?"

"Je to snubný prsteň, moja drahá," uškrnul sa, jeho obočie sa mierne zodvihlo, keď vybral prsteň z krabičky. Potom chytila krabičku do pravej ruky, keď zodvihol jej ľavú ruku a nasunul jej prsteň na prst.

Severus sledoval s miernym pobavením, ako obdivovala prsteň na svojom prste. Po niekoľkých minútach ho objala a pozrela sa na neho so žiarivým úsmevom.

"Budem tvojou ženou, Severus!" potom sa zachechtla, vzdychla a pobozkala ho, kým nebol príjemne omráčený.

30.09.2012 23:26:32
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one