Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po krátkej prestávke je tu pokračovanie. Užite si ho. O preklad sa postarala Biggi, týmto jej za nás všetkých ďakujem.

Dobby

Severus si zapol čistú, bielu košeľu a pozrel sa na to, čo napísal v noci pred spaním. Bol to príbeh len pre jeho syna, a to, čo dúfal, že by mohlo pomôcť Harrymu s jeho opakujúcimi sa nočnými morami.

Vedľa príbehu ležal list na Rokfort pre Čaromedičku, Poppy Pomfreyovú. V tom liste vysvetlil problémy, ktoré mala Echo s tehotenstvom a možnosť, že donucovacia mágia s tým môže mať niečo spoločné. Žiadal ju o odporučenie niekoho, kto by mohol byť pre Echo najlepším Liečiteľom.

Zodvihol pohľad pri zvuku smiechu, mohol vidieť Harryho a Draca, ako sa hrajú naháňačku okolo veľkého olivovníka.

Severus sa na niekoľko minút zastavil, keď sledoval a vychutnával si čistú nenútenú radosť na tvárach oboch chlapcova. Draco, ktorá po dlhú dobu neveril, že bude mať budúcnosť, na ktorú by sa mohol tešiť, včera odtiahol Severusa nabok, aby sa s ním pozhováral o vážnosti jeho vzťahu s Hermionou Grangerovou.

"Strýko Severus, nemáš námietky voči mne a Hermione, však?" opýtal sa Draco nervózne a v ruke si otočil šálku s čajom.

"Isteže nie," odpovedal Severus trochu prekvapený tou otázkou. "Očakávam, že sa budeš správať úctyhodne k slečne Grangerovej a keby ste sa obaja rozhodli, že sa zosobášite, odporúčal by som, aby ste počkali, kým dokončíte štúdium na Rokforte."

"Oh! Nie, Hermiona už povedala, že to nepadá do úvahy. Ona tiež súhlasí, že sa zoberieme až keď dokončíme školu. Najmä po tom, čo som jej povedal, že by mi nevadilo, keby si našla miesto učňa u niekoho, alebo keby išla na univerzitu."

Severusovo obočie sa skepticky zodvihlo a Draco sa pomrvil na gauči pod jeho stálym pohľadom. "Je to naozaj pravda?"

"Hej!" vyhlásil Draco trochu náhle. "Teda... ona by nemusela pracovať. Nikdy. Povedal som jej to, ale Hermiona..." ťažko vzdychol. "Poznáš Hermionu."

"Verím, že áno, Draco. Tá mladá dáma, nepochybne, bola najprv trochu urazená tvojim návrhom, že ju budeš úplne podporovať, a potom neoblomne trvala na tom,  že prispeje svojou časťou?"

Dracovi sa rozšírili oči. "Ako vieš, že to všetko povedala? Merlin! Musel som sa schovať v skrinke na metly, keď som jej pripomenul, koľko mám peňazí."

"Trochu nerozumné, povedať to, však?" uškrnul sa Severus významne.

"Hej. Je to tvrdohlavá žena," a Draco sa usmial, jeho city k Hermione úplne priehľadné. "Ja som len chcel, aby vedela, že sa vždy budem o ňu starať, ale úprimne, naozaj mi nevadí, ak bude chcieť pracovať. Nenávidel by som, keby sa Hermiona zmenila na moju matku." Vystrúhal grimasu a odpil si z čaju.

"Takže, to naozaj je tvoj úmysel, oženiť sa so slečnou Grangerovou?" opýtal sa jeho krstný otec.

Draco prikývol. "Ale len ak ma matka nezabije ešte pred svadbou." Vzdychol a odpil si zo svojho upokojujúceho čaju. "Je dosť zlé, že matka stále hovorí o mojej nelojalite k otcovi, ale ak sa dozvie o tom, že som sa zaľúbil do... do... humus..." zovrel pery pri tej urážke. "Stratím matku úplne, strýko Severus?"

Severus mohol vidieť tú stratu a bolesť jasne vpísanú do tváre jeho krstného syna. Nenávidel to, že musel priznať, že napriek všetkým chybám Luciusa Malfoya, on bol rodič, ktorý sa staral o svoje dieťa. Láska staršieho Malfoya neprišla bez záväzkov, ale bolo niekoľko chvíľ, viac keď bol Draco ešte maličký, keď Lucius – otcovskou láskou prevážený Lucius – zvíťazil nad Obchodníkom /Smrťožrútom. Severus raz dúfal, že časom a bez vplyvu Temného pána, by si Lucius mohol vážiť svojho syna iba kvôli tej radosti, že má dieťa.

Narcissa Malfoyová nemala vôbec žiadny materský cit, ktorý zo ženy robí matku. Dva dni po narodení jej syna zmizla do Talianska na pol roka, aby sa zotavila z toho 'ohavného utrpenia'. Keď bol Draco perfektný, bezchybný syn, Narcissa ho s potešením ukazovala v čistokrvnej spoločnosti. Keď nebol perfektný, vždy to vyzeralo ako osobný útok proti nej a ako vždy, jej odpoveďou bol útek. Dokonca aj teraz cestovala medzi Talianskom a Parížom, rozhodnutá 'potrestať' Draca za jeho predpokladané hriechy proti jeho otcovi.

Narcissa nemala právo odobrať Dracovi prvorodenstvo, pretože Lucius bol teraz mŕtvy a Draco bol právoplatnou hlavou urodzeného domu Malfoyovcov, ale mohla ublížiť svojmu synovi tým, že ho zaprela a zriekla sa dieťaťa kvôli tomu, že sa zamiloval do muklorodenej čarodejnice.

„Prial by som si, aby som to mohol povedať inak, Draco, ale poznáš odpoveď na túto otázku rovnako ako ja.“ Dracove ramená poklesli. „Narcissa neochvejne verí v čistokrvnú rétoriku, napriek drvivým dôkazom vo vlastnom rodokmeni ohľadne nebezpečenstva v krížení. Nie je nič, čo by si mohol povedať alebo urobiť, aby to spôsobilo, že tvoja matka prijme Hermionu.“ Severus sa naklonil a dotkol sa Dracovho predlaktia. „Bude stačiť, že som nielen, že som schválil, ale rád by som vám dal požehnanie ako tvoj kmotor na vašej svadbe?“

Draco s usmial, odložil čaj a vytiahol svoju vreckovku. Predstieral, že v jeho očiach bolo niečo iné, ako slzy, usmial sa šťastne na jeho krstného otca.

Neskôr v ten večer Harry prebudil domácnosť svojimi výkrikmi z nočnej mory. Severus sa s Harrym maznal, kým Echo pripravovala horúcu čokoládu. Draco si tiež dal dorúcu čokoládu s obavami o svojho mladšieho brata. Potom, čo videl Severusa uložiť jeho svojho syna do jeho postele a spať ho s jeho drakom, bol to Draco, ktorý navrhol, aby napísal príbeh pre Harryho, ktorý by mu mohol pomôcť s jeho nočnými morami.

„Ja nechápem, ako by to pomohlo,“ povedal Severus trochu príliš ostro. Bol unavený a mal obavy o Harryho.  

„Nepamätáš si? Keď som mal tri roky a ty si sa o mňa staral, zatiaľ čo matka s otcom išli na dovolenku v lete? Mal som nočné mory o Smrťožrútoch.“

Severus prikývol a spomenul si, že v tých dňoch, po smrti Voldemorta v Godrickovej úžľabine, Lucius pozval ostávajúcich Smrťožrútov na Malfoy Manor. Bol to ponurý a desivý čas, nie príliš príjemný pre malé dieťa.

„Povedal si mi príbeh o upírovi, s ktorým som sa spriatelil a on sa stal mojim poručníkom, že ma stráži z tieňa. Nemal som potom žiadne také desivé nočné mory, pretože som si predstavoval, ťe upír číha v tieni, aby zabil niečo, čo by sa mi pokúsilo v spánku ublížiť.“

Takže, aj keď naozaj chcel vliezť späť do jeho postele a spať, Severus zobral svoje brko a napísal príbeh len pre Harryho v nádeji, že obrazy príbehu by mu dal odvahu, ktorú potreboval v rámci svojich nočných môr, aby ich odohnal.

Trochu vyšiel z cviku v písaní beletrie, ale akonáhle začal, cítil sa príjemne, že sa stratil v malom svete, ktorý vytvoril, keď jeho brko odhodlane škriabalo cez pergamen. Severus nebol vôbec zdrvený stratou spánku, keď si potom čo skončil uvedomil, že je takmer päť hodín ráno.

„Severus,“ povedala Echo po zaklopaní na dvere. Presťahoval pohľad z dvoch chlapcov hrabajúcich sa pri koreňoch stromov a otvoril svoje devere. Usmial sa ako sa naklonil, aby mierne pobozkal Echo. „Hedviga je tu, aby odprevadila Kvíka späť domov a doručila dnešné ranné listy.“

„Perfektné. Mám jeden na odoslanie pre Poppy za jej pomoc pri hľadaní liečiteľa.“

„Povedal si jej to?“ spýtala sa Echo ustarostene.

Severus išiel doniesť list a potom sa dotkol Echiinej tváre. „Verím Poppy celým svojim životom, moja drahá. Ak jej poviem pravdu, ona bude najlepšie vedieť, kto nám môže poradiť.“

„No, tak to je potom dobre.“ Zdvihla list pre čaromedičku z jeho ruky. „Radšej ma nechaj o ne postarať. Remus mešká s vyzdvihnutím Hectora, tak som si myslela, že by si ho mohol zavolať.“ Uškrnula sa Echo a zamierila dole krátkou chodbou.

„Urobím to.“ Prejduc do obývacej izby ku krbu, Severus pokľakol a prikrčil sa, keď jeho koleno zapraskalo. Poslal Hermione svoju predstavu o novej komunikácii prostredníctvom začarovaných zrkadiel (za tie stratené, ktoré vytvoril Sirius Black) a dievča bolo ako predpokladal návrhom nadšené. Hermiona pokračovala tam, kde Severus skončil pri jej vývoji, ale ona požiadala svojho profesora Čarovania, Filiusa Flitwicka, aby preskúmal jej celú prácu.

Ako sa Siriusovi Blackovi, ktorý vyzeral, že nikdy nič neštudoval, pretože bol príliš zaneprázdnený vystrájaním žartov celej slizolinskej fakulte, podarilo sa mu vytvoriť teké dômyselné zariadenie, bol Severus za. Aj keď to bolo nepríjemné prisudzovať niečo tomu bastardovi, Severus pripustil, ze by to k tomu mužovi bolo čestné, ak by výsledný výrobok bol pomenovaný po ňom. Aký by mohol byť jeho názov, to bol len dohad, ako doteraz, Severus prudko vetoval nasledujúce smiešne názvy ako: Siriusov prístroj, Blackove sieťové zrkadlo, Siriho rýchle volanie.

„Izby profesora Lupina, Rokfort!“ zreval Severus do zelených plameňov. O pár sekúnd neskôr strčil hlavu do plameňov a pocítil na krku slabý tlak, ako sa mu krk neskutočne tiahol na dlhú vzdialenosť a to prostredníctvoch dvoch rozdielnych hodín v čase do izieb Remusa Lupina. „Lupin!“ zareval, ako sa jeho hlava objavila v Remusovom krbe.

Remus rýchlo s krývaním vyšiel z jeho spálne, prehodil si cez ramená jeho učiteľský plášť. „Severus! Ospravedlňujem sa za moje meškanie, ale Minerva...“

„Dobre! Dobre! Stačí prísť a zobrať Hectora, nie?“ vyštekol krátko Majster elixírov. Jeho hlava zmizla a za pár minút neskôr Remus prešiel do domčeka na ostrove Solonus.

Vlkolak mierne zakolísal kvôli dlhému cestovaniu krbu. Keď sa nespamätal, Severus ho nasmeroval na stoličku. Necukol, keď Majster elixírov chytil jeho bradu a skúmal jeho oči.

„Tvoje zrenice sú rozšírené, Lupin. Stihol si si zobrať Elixír na odstránenie príznakov?“ spýtal sa ustarostene. Bolo to pár dní po splne.

Remus prikývol. „Tretí. Zdá sa mi, že dostávam závrat, keď sa premiestnim alebo presuniem krbom, ale rýchlo to prejde.“

„Hmm. Vzdialenosť mohla predĺžiť závrat, ale... zostaň v pokoji, Lupin.“ Vytiahol prútik, spustil diagnostiku. „To je dobre. Nemám údaje o krvácaní. Vôbec sa to nestalo pri prvej alebo druhej verzii elixíru?“

„Nie, Severus. Bol by som to zapísal,“ ubezpečil ho nahnevane Remus.

Severusa sa podráždene zamračil na čarodejníka a urobil ešte jedno diagnostické kúzlo. Zaklial, keď kúzlo zlyhalo a opakoval to. Pred očami Remusa sa krátko zablyslo svetlo a on nepohodlne zažmurkal.

„Čo to sakra bolo, Severus?“ požadoval Remus.

„Ospravedlňujem sa, Lupin. Musím zdokonaliť svoje Očné diagnostické kúzlo. Blesk bol súčasťou kúzla, ktoré fungovalo správne,“ vysvetlil čiernovlasý čarodejník.

„Takže, čo na to povedať?“

„Koreň Valeriánu je v elixíre problém. Si v poriadku, ale už neber tretí elixír. Budem na tom pracovať,“ povzdychol si. „Akonáhle sa dostaneš naspäť s Hectorom, na desať minút si sadni a potom budeš v pohode. Prídem a vyzdvihnem si psa, keď budeme naspäť.“

Remus vstal a bol rád, že závrat je teraz preč. Krátko sa usmial a rukou si prehrabol vlasy. „Vďaka, Severus. Tak, kde je môj chránenec?“

Obaja Remus a Severus sa rozhliadli po obývačke. Echo a Draco trpezlivo čakali, ale Harry nebol nikde v dohľade. Draco ukázal smerom k zadným vrátkam. Obaja muži sa otočili k dverám v rovnakom čase ako Harry vstúpil s jeho veľkým miláčikom.

„Ahoj, Remus!“ pozdravil Harry. „Tu je Hector.“ Potisol psa smerom k pieskovo-sivovlasému čarodejníkovi.

Hector Remusa očuchal a spoznal ho z jeho čias v Rokforte.

Tvídový čarodejník. Nie na jedenie, ale dobrý k môjmu chlapcovi. Dobre.

Hector sa pozrel na svojho chlapca, keď pochopil, že bol na chvíľu poslaný preč. Pes by bol asi vystrúhl jeho najlepšiu trucujúcu šteňaciu tvár, keď jeho skvelé čuchové zmysli zachytili nádhernú vôňu. Hector strčil nos k vrecku Tvídovaného čarodejníka.

JEDLO!

Remus sa zasmial, strčil ruku do vrecka a vytiahol pevnú sušienku ochutenú slaninou. „Je to to, čo hľadáš, Hector?“

Hector zaštekal a bol vďačný, že sa rýchlo dostal k sušienke. Prakticky v sekunde zmiyla. Hector rýchlo olízal svojho chlapca, ale o chvíľu nasledoval Tvídovaného čarodejníka. Dúfal, že čarodejník mal oveľa viac jedla, takže by mohol leňošiť niekde na chrbte s plným bruchom.

Severus a Harry sledovali, ako Remus s Hectorom odišiel. Pes sa ani raz neobzrel.

„Ten pes sa dá príliš ľahko ovplyvniť potravou,“ zahundral Severus.

Harry pokrčil ramenami. „Hector a ja sme sa rozprávali. Ostal by s nami, ak by som mu to povedal.“

„Harry, vieš, že Hector bude s Remusom v poriadku, však?“

Harry prikývol a potom smutne povedal, „Ale, čo keď na mňa zabudne?“

„Hector ťa miluje a je ti úplne oddaný, synak. Sľubujem, že na teba nezabudne.“ Severus počkal, až kým mu jeho syn nevrátil malý úsmev. Teraz už moholi odísť! „No. Meškáme, takže sa do dokov namiesto chôdze premiestnime,“ oznámil Severus. „Harry, Draco, uistite sa, že ste na nič nezabudli.“

Obaja chlapci pokrútili hlavami. Harry ukázal na jeho malý dračí batoh. Severus prikývol a usmial sa. Počas niekoľkých okamihov sa Echo premiestnila s Harrym a Severus s Dracom. Teraz boli v dokoch na ostrove Solonus.


Draco znechutene hľadel na parník, ktorý kašľal a vzdychal cestou k nim. Rýchlo sa pozrel ponad rameno, jeho žalostný pohľad prešiel po nádherných líniách krásnej plachetnice, ktorá bola čierna so zlatým pásom a mala tmavo červené plachty s namaľovanými Fénixami. Cítil, ako mu ťuká krstný otec ukazovákom po brade. Keď zodvihol pohľad, jeho krstný otec bol pobavený. Draco sa zamračil.

"Tá vec vyzerá, ako keby sa už mala potopiť... alebo vybuchnúť," povedal Draco veľmi ostro.

"Uisťujem ťa, že jej schátraný výzor je klamný," uškrnul sa Severus. "Je dosť oceánovzdorná."

"Snape!" kričal Harley Walnut, mávajúc umastenou červenou vreckovkou. "Hej, Echo!" Livingston narazil k mostíku a Draco ustúpil, naraziac pri tom do Severusa.

"Dobrý deň, pán Walnut!" pozdravil Severus.

"Rada ťa vidím, Harley!" usmiala sa Echo.

"Harley!!" Harry neváhal a začal sa štverať na palubu. Harley zachytil enthuziastického Harryho skôr, než by spadol z mostíka do vody.

"Harry! Môj co-pilot. Rád ťa znovu vidím." Harley pomohol každému na palubu a smial sa nad pritepleným blondiakom, ktorý odmietol jeho ruku. "Chceš ju prijať, alebo padnúť do vody?"

Draco sa pozrel na tmavomodrú vodu a vzdychol. Ako ho Hermiona stále kritizova, mal by prestať posudzovať ľudí podľa ich výzoru. Harley Walnut vyzeral a znel ako neohrabaný, nepovšimnuteľný šmukel, ale Harry a Severus mali na toho muža dobrý názor. Echo sa s ním kamarátila.

Zaťal zuby, vytrčil ruku a Harley ho pevne chytil a vytiahol na palubu. Šmukel sa nahol bližšie a uškrnul sa: "Je to len špina a olej, chlapče. Teplá voda a mydlo je jediné, čo treba na ich odstránenie." Potľapkal veselo Draca po chrbte, na čo takmer spadol z nôh, keď mieril k lavičkám, kde práve Severus premieňal vankúše na pohodlnejšie, aby bol ich výlet príjemnejší.

Harry dal svoj ruksak v tvare draka svojmu otcovi, vytiahol z vrecka svoju vlastnú červenú vreckovku a utekal za Harleym. Draco sledoval, ako jeho malý brat – nemohol si pomôcť, a usmial sa nad tým -- na Harleyho pokyn kopol do pece v strede člnu, na čo z nej vyšiel strašný smradľavý kúdol dymu a Harryho posypalo sadzami. Harry nadskočil a smial sa na tom, čo sa mu podarilo urobiť. Severus pokrútil hlavou a zamrmlal niečo o 'varení odmastňovača'.

"Draco," Echo ho štuchla do pleca. "Chceš radšej zostať čistý a iba pozorovať celý deň, alebo sa chceš tiež poriadne zamazať?" Echo videla tie drobné iskry v Dracovych očiach, ktoré odzrkadľovali túžbu malého chlapca, ktorý sa často musel prizerať, ako sa iné deti hrajú, kým on sa držal v pozadí, ako čistý, perfektný princ Malfoy.

Draco chvíľu zaváhal, potom si vyzliekol habit, vyhrnul si rukávy na košeli a prešiel k Harleymu s Harrym. "Môžem vám nejako pomôcť?" opýtal sa lačne.

Harley sa uškrnul. "Poď, vyzeráš dosť starý na to, aby si mohol navigovať. Pomôž mi navigovať túto starú lejdy."

Draco pochopil detaily navigácie parníka veľmi rýchlo a žiaril hrdosťou, keď ho nechali samého vo chvíli, keď opustili prístav a oboplávali ostrov. Harry kŕmil bruchatú pec, Louisu, drevom, kým Severus jedným okom dozeral na svojho syna a uisťoval sa, že si nespáli prsty. Harley pobehoval medzi obomi chlapcami a uisťoval sa, že Livingston napreduje, kým popoludňajšie slnko nekleslo nižšie.

Echo stiahla Draca z jeho postu k obedu, kým Severus robil čo mohol, aby kúzlom očistil čo najviac špiny zo svojho syna.

"Kúzla sú jedna vec, Snape," chechtal sa Harley, opierajúc sa o stĺpik držiaci striešku nad lavičkami. "Ale tú špinu nikdy nedostaneš dolu, pokiaľ nepoužiješ vodu a mydlo."

Harley vzal vedro a prešiel na kraj člna, ponoril vedro, naplnil ho vodou a potom našiel mydlo a podal ho Harrymu. Severus prikývol a prikázal, aby si Harry vydrhol ruky do čista.

"Aj pre teba som priniesla sendvič, Harley," povedala Echo a podala jeden Severusovi, potom Dracovi, keď skontrolovala, či má čisté ruky.

"Vďaka, Echo. To je papkanica." Pozrel sa do chladničky. "Jedna z tých magicky zmenšených vecí?" opýtal sa.

Prikývla. "Mám celého moriaka na večeru, veľa nápojov a dokonca aj nejaké čokoládové žabky."

Harleymu sa rozšírili zreničky a ústa sformovali 'O'. "Čokoládové žabky vravíš?"

Echo sa zachechtala, pohrabala sa v chladničke a vytiahla jednu krabičku s čokoládovými žabkami. Hodila ju a Harley ju chytil. Šmukel žabku rýchlo rozbalil, chytil ju keď skočila a zahryzol do nej. Na moment sa jeho umastený výraz, celý od sadzí zmenil na blažený, keď si vychutnával čokoládu. Potom šťastne vzdychol a pozrel sa na zberateľskú kartičku.

"Heh. 'Hrdina poslednej vojny," Severus nedokázal potlačiť čiastočný úškrn, keď si predstavil pubertiaka Harryho Pottera na kartičke s pozlátenými hranami. Harley čítal ďalej: "Špión pre stranu Svetla, Majster elixírov, Výnimočný čarodejník, Severus T. Snape." Než stihol dočítať detaily vytlačené drobnejším písmom, Severus vytrhol kartičku z ruky majiteľa parníka.

"Kartička?! Oni dali MŇA na kartičku?!" lapal po dychu Severus. Draco sa prisunul bližšie, aby mohol nahliadnuť ponad plece svojho krstného otca.

"Oohh! 'Premožiteľ Šialenej čarodejnice, Bellatrix Lestrangeovej'. Sila, strýko Sev!" vychvaľoval Draco. "Uh-oh!" Draco zbledol nad poslednou vetou.

Echo ju prečítala a snažila sa potlačiť chechtanie. "Oh páni! To je fakt zlé!"

Harley prečítal, "'Podľa týždenníka čarodejnica Najvhodnejší voľný starý mládenec'. Jak to?"

"Ja ich zažalujem," vrčal Severus rozhodne cez zaťaté zuby.

"Vyzeráš, že sa naozaj na niekoho hneváš," poznamenal Harry ku fotke, keď sa pretlačil pod otcovo rameno, aby aj on videl tú kartičku.

"Myslím si, že tvoj otec vyzerá naozaj okúzľujúco," chechtala sa Echo.

Severus si odfrkol, "Nevyzerám!"

"Myslím, že Harry to vystihol," podpichoval Draco. "Nie je to ten pohľad, ktorý dostáva Longbottom, keď nechá vybuchnúť kotlík?"

"Postav sa dolu po vetre, chlapče," zavrčal Severus na Draca. "Smrdíš." Mával si sarkasticky rukou pred nosom.

Draco si odfrkol, potom sa zasmial a odišiel od svojho krstného otca, aby dojedol svoj sendvič.

Severus horil kartičku ponad plece Harleymu a posunul Harryho ku Echo. "Aj ty smrdíš. Dojedz a choď sa postaviť ku Dracovi." Keď sa Harry pozrel ponad plece, aby zistil, či bol urážaný, alebo či urobil niečo zle, jeho otec na neho rýchlo žmurkol.

"Môžem dostať autogram?" požiadal Harley zpoza jeho chrbta.

Teras sa Severus otočil na sedadle. "Čože?! Nie!"

"Ale, notak, profesor. Bude mať väčšiu cenu s vaším podpisom." Harley strčil urážlivú kartičku s brkom čarodejníkovi pod nos, ten hlasno nesúhlasne zavrčal, ale podpísal tú hlúpu kartičku jedným ťahom.

"Ak ju predáte, uistite sa, že to bude za najvyššiu možnú ponuku," vyprskol slávny čarodejník. "Najmä keď je nesprávne, že som 'voľný'." Zodvihol ruku Echo a pobozkal jej prsty.


Harley sedel vedľa Draca s rukou na tej jeho na kormidle, keď opatrne navigivali Livingston do vnútrozemia. Kanál, ktorým sa plavili bol len tak široký, aby mohli vojsť. Pod strieškou bol Harry zvinutý na kolenách svojho otca. Posledných 15 minút spal. Echo pred chvíľou tiež zaspala a Severus mal tiež chuť na chvíľu zatvoriť oči.

Všetci sa naraz zobudili, keď Harley oznámil, že dorazili do cieľa. Kým Draco pomáhal Harleymu uviazať parník k veľkému stromu, Severus pomohol Echo vystúpiť na pevninu a potom jej podal Harryho a nakoniec sám ladne zoskočil.

Prišli do odľahlej zátoky, ktorá bola nádherným výklenkom v ostrove, skrývajúcim úzky vodopád, ktorý zurčal po skalách a končil v takmer tyrkisovom jazere plnom priezračnej vody. Obklopené kamennými stenami ostrova a veľmi starými olivovníkmi, tráva bola zelená a iskrila množstvom rôznych byliniek a lúčnych kvetov. Bol to taký malý raj, ktorý podľa Harleyho poznal len málokto.

Draco poďakoval Harleymu za to, že ho nechal pomáhať riadiť parník a potom sa pridal ku krstnému otcovi a jeho malému bratovi.

"Si si istý, že nechceš ísť s nami, Harley?" opýtala sa Echo.

"Nie som fanúšikom pevniny, Echo. Vy si to užite. Viete, kde ma nájdete, keď budete niečo potrebovať." Zamával a potom sa usadil k odpočinku v tieni.

Prejsť cez lesík ku 'záhrade' s vodopádom bol len kúsok. Každý zastavil, aby sa pokochal nádherným, ukrytám údolím.

"Môžeme si zaplávať, oci? Môžme? Prosím?" Harry začal poskakovať pred svojim otcom.

"Postavím stan a potom si môžeš obliecť plavky a ísť sa hrať," odpovedal Severus, keď z vrecka vytiahol niečo, čo vyzeralo ako vrecúško čaju. Poťukal po ňom prútikom a odhodil ho na miesto, kde nestáli stromy a vrecúško sa začalo zväčšovať, o chvíľu tam stál veľký stan so zelenými a striebornými pruhmi. Stan sa uložil na zem so zvláštnym vzdychom. Ďalšie poťukanie prútikom otvorilo stan.

Echo nazrela dnu. "Oh! Ja jednoducho milujem tieto magické stany!" Zmizla v stane a hneď ju nsaledoval Harry, potom Draco, a nakoniec Severus.

Interiér stanu bol nádherne zariadený všetkými tými luxusnosťami, ktoré väčšina čarodejníkov nechcela opustiť, keď mali tráviť čs vonku v nepohodlí. Tento stan mal tri kúpeľne, i keď malé, ale pohodlné ležadlá. Hlavná miestnosť mala jedálenský kút a časť na sedenie, ktorá vyzerala skôr ako z arabského paláca. Boli tam vankúše na sedenie, ktoré pokrývali celú podlahu v rôznych farbách. Mäkké koberce ešte viac prispievali k pohodliu.

Na ničom z toho však nezáležalo, keď Harry odhrnul jeden záves a radostne vykríkol: "Záchod!"

Draco si odfrkol, potom sa prehol od smiechu, keď vzdal pokus udržať svoje pobavenie.

Severus pokrútil hlavou a vytiahol z vrecka plnú hrsť ich batožiny. Mávol prútikom a ich ruksaky sa vrátili do svojej pôvodnej veľkosti. "Tak," povedal smerom k Harrymu a Dracovi, "ak chcete ísť plávať, tak sa prezlečte. Harry, prines so sebou mydlo. Naša stanová sprcha by si určite neporadila s tým množstvom oleja, ktorý je na tebe."

"Okej, oci!" Harry si vybral spálňu a zmizol v nej aj so svojim ruksakom plným oblečenia.

"Predpokladám, že Harry a ja sa budeme deliť o izbu," Slizolinčan nadviol žartovne obočie.

"Ak v tom mieniš pokračovať, malý drak, tak radšej zmizni. Hneď." Hrozil Severus.

Echo schmatla svoj ruksak a vydala sa ku svojej izbe s tichým chechtaním, keď ju Severus chytil okolo pása.

"A kam si myslíte, že idete, slečna Prosperová?" Jeho oči vyzývavo iskrili a jeho zamatový hlas sa jej vsakoval pod kožu.

"Idem si obliecť plavky a skočím do tej studenej vody, než skončím pri tom, že sa budem deliť o spálňu s vami, Majster Snape." Rýchlo ho pobozkala a šikovne sa vymanila z jeho pobjatia jednou rukou.

Severus ticho zavrčal. Páčilo sa mu, ako jeho telo a jeho myseľ reaguje na Echo, ale jeho prísaha, že ju 'nespozná' úplne, kým jej nedá Manželskú prísahu, začínala byť stále neznesiteľnejšia. Uškrnul sa, keď sa pozrel smerom k závesu, ktorý oddeľoval jej izbu. Dúfal, že je to rovnako ťažké aj pre Echo!


"Neverím!" zízal Draco, kď zastal uprostred špliechania vody. Echo, plávajúca vedľa Harryho, ktorý mával rukami a nohami, tiež zastala.

"Oh môj bože!" zalapala po dychu.

"Oci!" Kričal Harry a mával. Netušil, čo považovala Echo a Draco za také čudné na výzore jeho otca.

Severus Snape bol zrejme jediný čarodejník v magickom svete, ktorý mal čierny plávací kostým. Vľmi podobný tomu z edvárdorskej éry (doba, v ktorej uviazla väčšina čarodejníckej módy), bol to jeden kus ľahkej letnej vlny, ktorý pokrýval šľachovitého čarodejníka po lakte a po kolená.

Tmavovlasý čarodejník ignoroval jeho publikum a pevne vošiel do vody pred vodopádom, ako keby tá voda nebola nič iné, len fatamorgána. Kým nevstúpil do vody až po pás a potom, ako u všetkých mužov, sa takmer zoznámil s hornými hranicamijeho hlasu. Aj keď sa mu citlivo rozšírili zreničky, našťastie nevydal žiadny zvuk, až kým cítil, že má opäť kontrolu nad svojimi hlasivkami.

Severus sa temne zamračil nad ľahkým úsmevom na tvári jeho snúbenice, keď plávala k nemu. "Neopováž sa..."

"Trochu chladná, najdrahší?" uškrnula sa Echo.

"Povedal som to už predtým," vzdychol melodramaticky, "si krutá žena, Echo Prosperová."

Echo ho zrazu ošpliechala a chlad, ktorý sa mu pomaly dostával pod kožu, ho zrazu šokujúco zavalil. Čarodejnica so smiechom odskočila, keď sa na ňu Severus vrhol.

Draco a Harry tlieskali a kričali, keď Severus ladne plával vo vode ako žralok. Bližšie, bližšie a bližšie približoval sa k svojej obeti. Severus sa potom ponoril pod vodu... a zmizol. Echo plávala ešte kúsok ďalej, než zistila, že nie je za ňou. Jej zaskočenie sa jej stalo osudným, keď zastavila a šliapala vodu, keď sa snažila hľadieť pod hladinu. Echo zaskočene vykríkla a zmizla pod vodou.

"Ocko! Echo!" kričal Harry. Nebál sa, lebo vedel, že jeho ocko zvláda veľa vecí, ale mal strach. Draco zachytil svojho malého brata, než sa vydal do hlbšej vody.

O pár sekúnd neskôr sa obaja dospelí vynorili nad hladinu. Severus sa chechtal a Echo lapala po dychu.

"Ty! Ty!" vydala zo seba, keď vypľúvala vodu.

"Neschopná slova, moja drahá?" doberal si ju. Chytil Echo okolo pása a pobozkal ju na líce. Pošepkal jej do ucha: "Ľúbim ťa, moje drahé dievčatko."

Echo sa oprela o jeho hruď a chytila sa jeho predlaktí. "Aj ja ťa ľúbim, môj drahý Majster elixírov."


Severus bol ohromený tým, že aj po pol hodine vo vode, Harry mal stále mastné fľaky od nosa až po prsty. Kým sa Echo vyštverala von, aby sa usadila na slnku, on ukázal Harrymu, aby prešiel do plytšej vody na kraji jazera.

"Poď sem, ty mastný fľak!" zavolal. Harry špliechal vodu na okolo a Severus ho chytil pod pazuchami, zodvihol ho ta, že sa chrbtom oprel o jeho hruď a usadil chlapca medzi svojimi nohami. "Kde je to mydlo, ktoré som ti kázal priniesť?"

"Mama ho má, oci," ukázal Harry.

Severus svojho syna rýchlo objal a privolal si mydlo do ruky. Harry netušil, čo to urobilo v jeho srdci, keď nazval Echo mamou. Pre Merlinovu bradu! Prisahal by som, že to bol teplý a chlpatý pocit! Vzdychol naštvane vo svojej mysli. Ako dobre, že končím s kariérou učiteľa. Mohol by sa mi pošmyknúť jazyk a mohol by osm pochváliť nejakého študenta!

"Oci?" opýtal sa Harry, keď jeho otec použil kúzlo, ktoré udrží mydliny mimo jeho očí a začal mu mydliť vlasy.

"Áno, Harry?"

"Budeš čakať večne, než nás oženíš s mamou... Teda s Echo?"

"Pravdupovediac, Echo a ja sme sa ešte nedohodli na dátume svadby. Máš nejaký návrh?"

Harry nemohol hneď odpovedať, lebo mu otec oplachoval vlasy a mohla by sa mu dostať do úst mydlová voda. Keď mohol, tak navrhol: "Prečo sa neoženíme teraz? Možno tu. Je to tu naozaj krásne."

Severus zodvihol Harryho pravú ruku a poriadne ju vymydlil. "To je zaujímavý nápad. Ale koho by sme pozvali?"

"Remusa a Hectora, a dedka a tetu Minnie, a Hermiona by musela prísť, lebo je s Dracom. Ron by mohol prísť tiež a Molly a pán Weasley. Oh, a čo ten strašidelný muž s tým čudným okom, čo je dedkov najlepší priateľ?"

Severus opláchol Harryho ruku a zamračil sa na fľak obzvlášť odolnej špiny a rozmýšľal, či je to olej, alebo niečo iné. Znovu mu namydlil ruku. "Myslíš Alastora Moodyho. Myslím, že aj on by mohol prísť."

"Au!" Harry odtiahol ruku. "To je moc silno, oci!"

"Prepáč, synu. Myslím, že niečo z toho bude musieť jednoducho opadať samo. Začánam si myslieť, že pán Walnut bol permanentne zafarbený sadzami a olejom z jeho parníka." Harry sa chechtal. "Zdá sa ti to zábavné, že?" Harry vykríkol, keď ho jeho otec pošteklil na rebrách, než mu začal mydliť druhú ruku.


Moriak na večeru bol skutočne vynikajúci a každý jedol viac, než obvykle, vrátane vynikajúceho dezertu v podobe čokoládových koláčikov plnených šľahačkovým krémom, ktorý z nich priam vytekal. Severus, ktorý skutočne neobľubuje sladkosti, zjedol tri, než sa donútil odísť od stola.

Echo odložila zvyšky do chladničky, Harry sa uložil do hniezda z vankúšov spolu s Dracom. Oprel sa o hruď svojho brata, Draco preložil jednu ruku cez neho a v druhej držal veľkú knihu s gréckymi mýtmi, ktorú dala Harrymu k narodeninám Hermiona. Draco ticho čítal ospalému malému chlapcovi.

Echo poslala chladničku  do kúta a poobzerala sa po stane. Niekto chýbal. "Draco, nevieš náhodou, kde je tvoj krstný otec?"

Draco obrátil pohľad od knihy na Echo a pokrútil hlavou. "Videl som ho odchádzať zo stanu. Možno sa išiel prejsť? Veľa toho zjedol." Zachechtal sa a Echo sa tiež zasmiala.

"To teda zjedol. Nemyslím, že som niekedy videla niekoho s takou obľubou ku moriakovi ako má Severus." Echo sa posadila na zem vedľa Harryho. Otočil sa, chytil Echo za ruku a zazýval.

"Ty tu chceš zaspať, Snapelet?" opýtal sa Draco s úškrnom, keď malého chlapca pobozkal na spánku.

Harry pokrútil hlavou. "E-e. Dokonči ten príbeh, Drak, prosím."


O hodinu neskôr, keď sa Severus vrátil z prechádzky, našiel svoju malú rodinu uloženú okolo jeho syna a všetci tvrdo spali. Bez toho, aby niekoho z nich zobudil, použil mágiu, aby ich všetkých uložil do postelí. Potom s tajomným úsmevom na tvári sa vybral aj on do postele.

30.12.2012 00:33:39
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one