Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Túto kapitolku chcem venovať Giner, ako povzbudenie do návratu k písaniu a hlavne jej prajem, aby ju obchádzali všetky zdravotné a osobné problémy.

Dobby
Rozčúlená žena, ako Severus zistil sa mohla pohybovať veľmi rýchlo. Bola mimo dohľad z domčeka a takmer v polovici skrútenej cesty z domčeka do dediny. Mal privolať jeho topánky z pláže skôr, ako išiel po Echo, ale jej nohy boli bosé a cesta bola skalnatá.

„Slečna Prosper!“ zaburácal svojim najlepším učiteľským hlasom. „Okamžite zastaňte!“

Echo sa prudko otočila a zamierila svoje vlastné zamračenie na vysokého muža. „To všetci počúvajú, keď takto kričíte?“

„V skutočnosti, tak robia,“ povedal hodvábne ako sa blížil k mladej žene. „Vzhľadom k tomu, že som vás vytiahol z mora si myslím, že by by ste mali byť prístupnejšia k niečomu, čo musím povedať.“ Teraz stál pri Echo. Založil si ruky na hrudi, ktorá bola oblečená len v bielej ľanovej košeli. „Ak samozrejme nepreferujete, že by som vás radšej hodil späť.“

„To neurobíte!“

„Nerád plýtvam úsilím, že som vás vyniesol z toho chladného mora a priviedol vás späť k životu, slečna Prosper, ale je to naozaj to, čo chcete...“

„Išla som do mora! Nežiadal som vás, aby ste ma zachránil!“ vykríkla.

Uškrnul sa. „Naozaj si myslíte, že ste jediný človek, ktorý stratil niečo vďaka Smrťožrútom a podvodníkovi?“ urobila krok dozadu, keď sa mierne predklonil. „Môj syn prišiel o rodičov a svojho krstného otca. Moj otec, Albus, ide stratiť zlaté časy jeho odpočinku, pretože ho kliatba oberá o život! Ja som skoro stratil svoju dušu!“ strhol si na ľavej paži manžetu košele odhaliac Znamenie zla.

Čakal slzy. Alebo krik. Možno aj facku. Emocionálne ženy to niekedy urobili. To, čo nečakal bolo, že sa mu vrhla okolo krku a zahrabala hlavu do jeho hrude. Povzdychol si podráždene a pozrel na oblohu, pokusne ovinul vlastné ruky okolo Echo. Vzdialená časť jeho myšlienok sa čudovala, že to bolo niečo, čo bol schopný urobiť, než prijal svojho syna.

„Slečna Prosper,“ oslovil ju nakoniec po pár minútach. „Mali ste to šťastie byť u nás, keď ste so zlým úmyslom mierili do mora. Prosím, nemyslite si, že potom, čo som vás zachránil a počuli sme váš príbeh, že by sme sa tak ľahko obrátili chrbtom od vášho nešťastia. Chceli by sme vám pomôcť.“

Echo sa oprela trochu späť, nie tak celkom ochotná opustiť pohodlie jeho sľachovitých, tvrdých ramien. „Nemali by ste cítiť záväzok, pán Snape. Nemám právo žiadať nič od vás alebo od vašej rodiny.“

Sám sa zbavil objatia mladej ženy a náhle sa cítil zbavený svojho tepla. Odsunúc tento pocit, pozrel sa jej do hlbokých modrých očí. „Buďte pravdivá, slečna Prosper, kde budete dnes v noci spať?“

„Ja... ja naozaj neviem. Oland včera zrušil naše manželstvo a dnes som dostala oznámenie od jeho právnika, že môj obchod a môj dom mi už nepatrí. Bola som trochu... pustovník, myslím, takže som nikdy nemala žiadnych priateľov.“

Usmial sa, ale víťazne. „Nepochybujem o tom, že Albus v tejto chvíli pre vás v našom dome pridáva priestor. Vrátite sa so mnou, slečna Prosper?“ natiahol k nej lakeť.

Echo prikývla a vkĺzla rukou do ohybu jeho lakťa. Šli niekoľko minút po pláži, späť k domu, keď sa Snape pozrel dole na jej pomerne dosť pekné, ale bosé nohy.

„Nemáte žiadne topánky, slečna Prosper?“

„Mala som. Nejaké sandále. Myslím, že ich museli odniesť vlny.“ Pokrčila ramenami a trochu sa začervenala. „Keď som povedala, že Oland mi vzal všetko, myslela som aj toto. Nemám prístup ani k môjmu oblečeniu.“

Severus sa zastavil, zobral pár kameňov a premenil ich na slušné sandále. Echo do nich vkĺzla.

„Ste si istý, že nie je nič, čo môžete urobiť preto, aby ste získala späť svoj majetok a svoju firmu, slečna Prosper?“

„Podpísala som mu všetko.“ Pozrela sa na pochybovačný výraz v jeho tvári. „Prosím vás, pán Snape, nechcem sa cítiť hlúpejšie, ako už viem, že som! Bol to môj manžel. Nevidela som nič zlé na podpisovaní papierovanie, o ktoré ma požiadal.“

„Albus má níekoľko ľudí na ministerstve mágie, s ktorými môže hovoriť. Som si istý, že by sa niekto pozrel na tie papiere a posúdil by, či máte alebo nemáte žiadne odvolanie. Do dej doby snáď budete súhlasič, že zajtra pôjdete so mnou a Harrym na nákupy? Som si istý, že návštevou obchodu s oblečením môžete doplniť svoj šatník.“

Echo náhle zastavila, na čo sa Snape zastavil tiež. „Nemám žiadne peniaze, pán Snape. Ako očakávate, že sa s vami vyrovnám?“

Pohľad, ktorým obdarovala Snapa bol prinajmenšom urážlivý. Robil čo mohol, aby sa zdržal nakričania na ňu, prehovoril ticho a pevne, „Viete variť?“ usmial sa ako ju táto otázka zasiahla.

„Č-čo? Variť?“

„Nemáme v dome domáceho škriatka. Určite, že po nás nebudete upratovať, ale bolo by... užitočné... ak by som si mohol povinnosti s varením rozdeliť s niekým iný. Takže moja otázka je, slečna Prosper, viete variť?“

Echo niekoľkokrát zažmurkala. „Hmm, áno. Myslím, že som pomerne dobrá.“

„Potom sa o nič nemusíte starať, slečna Prosper.“

U bránu do domčeka, Snape zavolal z pláže jeho vonkajší plášť a jeho redingot. Trvalo to niekoľko minút, ale čoskoro doplachtili vzduchom smerom k nemu. Chytil ich a prešiel cez bránu.

Vo vnútri domčeka, Albus jemne chrápal pri krbe, na kolenách mal deku. Harry vyskočil z pohovky a usmial sa na Echo. Schmatol ju za obe ruky. „Poďte sa pozrieť na izbu, Echo. Povedal som dedkovi ako ju vyzdobiť.“

Snape sa pozrel na Harryho. „Práve si nazval Albusa dedkom, synček?“

Harry sa samoľúbo usmial. „Ty si ho nazval svojím otcom, takže to z neho robí môjho dedka, nie?“

„Hm, myslím, že áno.“ Prehrabol Harryho vlasy a naznačil, že dieťa by ich malo zaviesť do izby Echo.

Albus pridal piatu miestnosť oproti malému Severusovmu laboratóriu a vedľa Albusovej izby. To diskrétne umiestnilo Albusa medzi Severusa a Echo. Izba samotná bola veľká, s dvojnásobne veľkou posteľou s nebesami, viseli v nej baldachýn s tmavozelenými zamatovými závesmi. Bola tam šatníková skriňa, stôl, stoličky pred úzkym krbom. Možno najlepší aspekt miestnosti bolo rohové okno so zabudovaným polstrovaným sedákom, z ktorého bol výhľad na more a peknú časť nádvoria domčeka.

V spálňu ďalej ozdobovali bohaté, smaragdovo zelení, krásne huňaté koberce a svetlo zelené závesy na oknách.

„Miestnosť vyzerá krásne, Harry,“ poznamenala Echo. „Mám rada zelenú farbu.“ Potom sa usmiala a skolonila sa, pobozkala ho na tvár. „Zodpovedá tvojim úžasným očiam.“

Harry bol polichotený a uvedený do rozpakov, keď ho Echo pobozkala na tvár. Nemohol si pomôcť a zaboril tvár do stehna svojho otca. Severus ho poklepal po ramene a otočil ho tvárou k tvári mladej ženy. Zabudol uznať kompliment.

„Rado sa stalo, Echo,“ vydýchol nesmelo Harry.
04.11.2011 14:00:28
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one