Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 41 – Leto sa končí začína semester

Kedže je veľkonočné obdobie a ja som si našla trochu času na zverejnenie pokračovania prekladu od Biggi tu ho máte. Táto kapitola je venovaná všetkým, ktorí pravidelne zanechávajú komentáre pri jednotlivých kapitolách. Prajem všetkým príjemné čítanie.

Dobby


Piatok

Piatok ráno začal formálne posledný deň ich letných prázdnin, upratali chalupu, zbalili a zmenšili všetky svoje nazbierané veci.

Harry pretrpel tri cesty Krbom, vďaka Upokojujúcemu elixíru a Anti-Nausea elixíru.

Neskoro popoludní ich pri bráne Rokfortu privítal Dobby, ktorý ich odprevadil do ich izieb, pri čom šťastne informoval Severusa, že sa mu s Minervinou pomocou podarilo nadopovať riaditeľa silným uspávacím elixírom, aby toho muža prinútili poriadne si oddýchnuť pred nedeľou.

Echo uložila unaveného a podráždeného Harryho do postele, kým Severus premiestnil Draca ku Grangerovcom. Chcel stráviť čas s Hermionou a spolu s ňou nasadnúťv nedeľu na Rokfortský expres.

Piatok skončil pre čerstvých mladomanželov veľmi skoro, keď sa uložili v ich malej, ale útulnej spálni.


Sobota

Ďalšie ráno bolo posledné ráno, kedy sa mohol Severus poriadne vyspať a tak si vychutnával pohodu postele a blízkosť svojej manželky až do deviatej.

Keď spolu s Echo opustili spálňu, ešte stále v županoch, našli harryho zobudeného, ako raňajkoval spolu s Dobbym. Dobby bol zahanbený, že ho prichytili pri raňajkovaní, ale Severus trval na tom, aby tam zostal ako Harryh hosť a on s Echo sa usadili, aby sa aj oni najedli.

"Čo budeš dnes robiť, ocko?" opýtal sa Harry, keď prežúval kúsok chrumkavej slaninky.

"Dnes sa stretnem s profesorom Weasleym. Musíme doladiť niekoľko vecí o tom, ako sa dohodneme na Slizolinskej fakulte a podobne. Ale aj ty budeš mať čo robiť," uškrnul sa jeho otec vševediaco.

"Naozaj?" Harry zodvihol denočkavý pohľad.

"Ty a tvoja mama dnes pôjdete nakupovať školské veci do Šikmej uličky."

"Super!" zatlieskal Harry. "Môžeme si dať zmrzlinu, mami?"

"Uvidíme," povedala Echo vyhýbavo. "Budeš musieť byť výnimočne dobrý. Je niečo, čo by som mohla za teba vyzdvihnúť, kým tam budem, Severus?"

"V lekárni Slug & Jiggers mám osobnú objednávku, ktorá na mňa čaká. Harry si tam môže prezrieť knihy pre juniorov a pozrieť sa, či by si chcel skúsiť niečo so mnou uvariť." Harry sa na svojho otca uškrnul. "Ale iba jednu knihu, Harry."

"Dve sú vždy lepšie," vyjednával jeho syn šibalsky.

"Jednu," trval na svojom jeho otec. Severus vstal, postrapatil Harryho vlasy a poslal ho do izby, aby sa obliekol.

Dobby zmizol spolu s riadom, pre každý prípad, keď odišiel jeho malý priateľ, jeho prítomnosť už nemusela byť tolerovateľná.

"Raňajky s domácim škriatkom," zamyslel sa Severus.

Echo rýchlo pobozkala svojho manžela. "Bill ťa bude čoskoro čakať, drahý, takže by sme sa mali ísť obaja obliecť."

Severus vzdychol, objal svoju manželku okolo pása a na boku ju pošteklil.

"Myslíš si, že som tučná?" opýtala sa z ničoho nič, čím Severusa zaskočila tak, že nevedel nájsť reč.

"Prosím?" Predtým už počul tie vtipy o tom, ako manžel pravdivo odpovedal na takú nezmyselnú otázku svojej ženy a trpko to oľutoval. Bolestivo. Ale Echo nebola vychudnutá, aristokratická čarodejnica. Mala obliny a jemu sa veľmi páčili. Určite si nemyslel, že Echo je tučná, ale ani nemohol povedať, že je chudá. Ak odpovie, bude mŕtvy čarodejník.

"Nemohol si stiahnuť zrak z toho dámskeho Metlobalového tímu, keď sme včera uviazli na Hop-šup stanici v Paríži. A ony sú všetky... no, dosť fit. Len som... premýšľala?" Echo vzhliadla na svojho manžela a na tvári mal nedôverčivé polozamračenie.

Severus sa zohol, takže sa jeho nos takmer dotýkal toho jej a z jeho polozamračenia sa stalo úplné, aké používal na študenta, ktorý bol úmyselne hlúpy. "Miloval som sa s tým Metlobalovým družstvom dnes ráno, alebo s tebou?"

Jeho otázka položená tým jeho zamatovým hlasom, o ktorom si myslela, že by mal byť trestný, prešla veľmi príjemne každým jej nervom. Akokoľvek potešená bola, jej zrak klesol k manželovym veľmi zaujímavým koženým papučiam.

"So mnou," vyhlásila Echo.

Severus si chcel doberať svoju manželku ešte trochu dlhšie, keď videl, že si rukou prešla po dlhej jazve, ktorá ju stále trápila. Rozhodol sa, že doberanie nie je odpoveď, objal svoju manželku, pobozkal ju na vrhu tej jazvy, a potom veľmi dôkladne, tak aby už nedošlo k takým otázkam, pobozkal Echo.

"Oh," vydýchla šťastne, ako vo sne. "Myslím, že dnes si môžem dať zmrzlinu s Harrym."

"Presne tak!" súhlasil, pritiahol si ju k boku a rozmýšľal, že by na svoje stretnutie s Billom mohol prísť trochu neskôr.


Echo mala na tvári stále taký tajomný úsmev, keď s Harrym vstúpila do Šikmej uličky. Netušila, čo ju prinútilo opýtať sa Severusa takú blbú otázku po raňajkách a napriek krásnemu dôsledku, keď jej jej manžel dokázal, celkom oduševnene, ako veľmi miluje jej obliny, sľúbila si, že sa ho už nikdy neopýta takú blbosť.

"Mama! Prestaň snívať s otvorenými očami!" povedal Harry naštvane a poťahal ju za rukáv. Sťažoval sa, aké je to nefér, že Hector nemohol prísť do hradu a jeho mama nepočula ani slovo, lebo sa usmievala ako blázon.

"Prepáč, Harry," ospravedlnila sa úprimne. "Len som rozmýšľala, kam musíme dnes ísť. "Myslím, že najprv do lekárne."

"Okej." Usmial sa šťastne, že mu už Echo venovala plnú pozornosť.

Harry si užíval ruch Šikmej uličky, keď rodičia robili na poslednú chvíľu nákupy školských potrieb pre ich deti. On a jeho mama niekoľkokrát narazili do iných nakupujúcich, ale napriak tomu, väčšina ľudí bola dosť zdvorilá.

"Harry!" počul ako niekto zakričal jeho meno. Boli to Ron a Ginny Weasleyoví. Boli spolu s Molly, ktorá i keď bola unavená z nakupovania, sa úprimne usmiala na pozdrav.

"Tak ako sa má nová pani Snapeová?" opýtala sa Molly s podpichujúcim tónom hlasu.

"Veľmi dobre, Molly. Ako sa máte vy?" odpovedala Echo.

"Začínam byť príliš stará na túto rutinu. Vďaka Merlinovi, že mi ostávajú ož len tieto dve potvory."

Ron prevrátil očami, kým Ginny úplne odignorovala tú milujúcu urážku. Ginny sa usmiala dolu na Harryho. "Vyzeráš, ako keby si v lete trávil veľa času na slnku, Harry. Bavil si sa na Solonuse?"

"Oh jasné! Dúfam, že sa tam niekedy vrátime. Chcem vidieť, ako Draco znovu vyhrá preteky na metle."

"Draco vyhral preteky?" opýtal sa Ron neveriaco.

"Hej. Fakt bol dobrý, aj keď ho skoro prevalsoval vták."

Ron sa na tom zachechtal. "To by soom rád videl!" Ginny na neho výstražne zazrela. "Nemyslel som to tak, Gin. Viem, že teraz sa s ním kamarátime, okej?"

Ginny uľavene vydýchla. "Dobre. Hej, Echo?" Echo prestala hovoriť s Molly a venovala pozornosť najmladšej z Weasleyovcov. "Možno by ste sa mohli spolu s Harrym pridať ku mne a Ronovi a mame asi tak o dve hodiny u Fortescuea?"

"Zmrzlina?" Harrymu zažiarili oči pri tom prísľube niečoho sladkého.

Echo  sa smiala. "Určite. Môžeme to urobiť, Ginny. Myslím, že dovtedy by sme mohli mať nakúpené."

"Tak teda o dve hodiny," povedala Molly a potľapkala Echo po ruke, a potom vzala svoje dve najmladšie deti za ruky.

Echo namierila Harryho k Madam Malkinovej, ale než vstúpila dnu, zastala. Boli to kvalitné odevy a habity, ale aj bez toho, aby sa pozrela na cenovky, Echo vedela, že toto je drahý obchod. Harry nevyrastal zo svojich vecí veľmi rýchlo, ale už mu boli tesné. Nohavice boli roztrhané, tričká mali fľaky, ktoré ani mágia nedokázala vyčistiť, tenisky boli ošúchané, ako aj všetko ostatné. Na zákazku vyrobené oblečenie jednoducho nebolo vhodné pre zaneprázdneného malého chlapca, ani nebolo praktické pre rodinu, ktorá bude musieť začať sledovať každý Sikel a Knut.

Pozrela si malú mapu Šikmej uličky, ktorú jej Severus nakreslil a spolu s Harrym zamierili do bočnej uličky k Abromovym Second Hand Pokladom, obchodu, ktorý predával oblečenie z druhej ruky.

Harry bol potešený úzkym ale dlhým obchodom, ktorý bol zaprataný čistým, veľmi pekným oblečením z druhej ruky. Bolo tam oddelenie len pre chlapcov a Echo mu pomohla vybrať pulóvre, tričká, šortky, nohavice, tenisky a veľmi pekné čižmy na zimu. Harry nákupca s dobrým úsudkom a odložil jeho najmenej obľúbené farby: žltú a oranžovú. Vyhlásil, že tieto farby sú pre dievčatá.

Najnudnejšie bolo skúšanie každej veci, aby sa presvedčili, že dobre sedí. Ak bolo niečo príliš veľké, nechali si to, lebo Echo vedela používať Prispôsobujúce kúzlo na oblečenie. Posledné čo hľadali boli zimné vonkajšie odevy. Harry bol šťastný, keď objavil v jeho obľúbenej purpurovej farbe jeden set, ktorý obsahoval ťažký vlnený kabát, vlnený klobúk a rukavice a ešte aj pulóver pod kabát.

Echo našla nejaké oblečenie aj pre seba a krásny tmavozelený dlhý kabát v pánskom oddelení pre Severusa. Tiež vzala niekoľko bielych pracovných tričiek.

Iba raz stratila svoj úsmev, keď prešla okolo oddelenia odevov pre mamičky. Jej srdce vynechalo jeden úder a rýchlo sa musela odvrátiť. Chcela sa pozrieť, ale časť v nej sa proti tomu varovne vzbúrila. Echo sa odtiaľ odtiahla a prešla ku pokladni, aby mohla za všetko zaplatiť.

Echo všetko zmenšila, aby to mohla schovať do vrecka, a potom zamierili do Eyelopsovej Soviarne, aby mohli nakúpiť krmivo pre Hedwigu. Cestou tam prešli okolo malého obchodu, na ktorom stálo NA PRENÁJOM. Echo a Harry spolu nazreli dnu cez výklad, keď chceli vidieť interiér.

"Mohli by sme tam bývať?" opýtal sa Harry.

Echo sa uškrnula. "Je to trochu malé na bývanie a ty si povedal, že potrebuješ stromy." Harry sa zachechtal. "Ale bolo by z toho pekné malé kníhkupectvo, nemyslíš?"

"Ako by si nazvala svoj obchod, mami?"

"Hmmm. To je dobrá otázka. Porozmýšľame nad tým? Aj ocko nám s tým bude musieť pomôcť. Možno že spolu vymyslíme zaujímavé meno."

"Okej," súhlasil Harry. "Dnes večer porozmýšľam nad nejakými menami."

Ich poslednou zastávkou bol obchod s písacími potrebami, kde kúpili sadu s tuctom bŕk, nôž na brká s Bezpečnostným kúzlom a tri fľašky atramentu. Keď chcela ísť Echo zaplatiť za nákup, pristihla Harryho, ako túžobne hľadí na školské tašky.

"Mami?" požiadal s nádejou, držiac tašku, na ktorej bola zobrazená snežná sova veľmi podobná Hedwige.

Echo si nerozhodne zahryzla do pery. Harry už mal tašku. Tú, ktorú mu dal Remus, s vyobrazeným drakom. Bola síce trochu ošúchaná na rohoch, keďže ju už používal na skladovanie vecí, ale ešte stále mohla vydržať aspoň rok. Echo sa musela mentálne otriasť. Severus Snape nebol chudobný muž a mal celkom slušný kapitál, takže jeho rodina nebude trieť biedu. Zdržal ju len nepríjemný pocit, ktorý mala, keď mala čerpať z konta Snapeovcov. Kým bola vydatá za Olanda, nikdy nemala prístup k peniazom a mala iba tie, ktoré jej daroval jej ex-manžel.

Hnev na mŕtveho muža v nej na moment vzplanul a ona schmatla tašku a zvesila ju z háčika, na ktorom visela. "Chcel by si ešte niečo, Harry?" Harry sa iba usmial a pokrútil hlavou.

Pri pokladni si Echo odložila do peňaženky posledné peniaze, ktoré ráno dostala od Severusa,  a tú si vložila do vrecka. Spolu s tou školskou taškou jej výdavky prekročili sumu, ktorú mala pri sebe. S náznakom strachu podpísala šek na výber danej sumy z účtu Snapeovcov v Gringott banke. Keď ju nezasiahol žiadny blesk, Echo si uľavene vydýchla.

"Pripravený na zmrzlinu, Harry?" opýtala sa Echo s úsmevom.

"Hej!"

Keď sa Echo a Harry blížili ku cukrárni, zdalo sa, že sa súrodenci hádajú.

"...pobozkal ju!" vyhŕkla Ginny. "Prečo si myslíš, že ti bude Gabby tolerovať, že bozkávaš niekoho iného, ty dement?"

"Nepobozkal som Lavender! Ona pobozkala mňa!" vyprskol Ron frustrovane. "Koľkokrát ti to mám povedať?"

"Jasné, ona pobozkala teba a ty si jej to potom vrátil. Je jedno, kto to začal, Ron," vysvetlila Ginny pevne. "Ty si to dokončil a Gabby vás pri tom prichytila. Má právo byť na teba naštvaná."

"No, veď ja nie som Gabbyn majetok," zamrmlal temne.

"Vážne?" vyprskla Ginny. "Ale určite sa správaš ako keby ona bola tvoj! Alebo to bol niekto iný, kto udrel Deana Thomasa len za to, že sa na Gabby pozrel?"

Molly zbadala Echo a zamávala jej. Tá žena vyzerala, že potrebuje zachrániť pred svojimi hádajúcimi sa deťmi.

"Ahoj, Molly. Si si istá, že si pripravená na šiestich študentov v pondelok?" opýtala sa Echo a posadila sa oproti čarodejnici.

Molly sa uškrnula. "Oh! Už sa nemôžem dočkať! Arthur mi postavil krásny malý červený školský domček. Je presne ako ten, o ktorom som čítala, keď som bola malá. Trochu meškáme s pripojením na Hop-šup sieť, tak prosím povedz aj Severusovi, že bude musieť prísť v pondelok do Brlohu."

"Poviem mu to, Molly," prikývla Echo. Prišiel čašník a zapísal si ich objednávky.

"Budeš hrať metlobal aj tento rok, Ron?" opýtal sa Harry.

Ron mykol plecom. "Myslím, že hej, ale toto bude ťažký rok s VČÚ a tým všetkým. Ale aspoň sa nemusím už viac trápiť s Elixírmi alebo Veštením."

"Akot o, že nemáš rád Elixíry?" opýtal sa Harry.

"Som z nich dutý," zachechtal sa Ron. "Okrem toho, myslím si, že Snape si zrejme myslí, že bezo mňa to bude v triede bezpečnejšie. Ale ešte má Nevilla."

"A Draca," dodal Harry. "Ale môj tatko už viac nebude učiť Elixíry."

"Hej," povedala Ginny s úškrnom. "Som zvedavá, aký bude Bill učiteľ."

"Som si istý, že ťa nechá po škole, Gin," uškrnul sa Ron.

Ginny si odfŕkla. "To určite."

"Neopovážte sa dostaťť s trest, mladá dáma," vmiešala sa do rozhovoru Molly výhražne. "Vážne, niekedy si tak zlá ako Fred a George."

Ginny vzdychla. "Nie som!"

"Predpokladám, že moje Azalky pokryli cukrovou vatou záhradní trpaslíci?" opýtala sa Molly mierne. Echo sa zachechtala.

"To bola chyba, mami," vyhlásila Ginny. "A očistila som to." Štuchla lakťom Rona do rebier, lebo sa šialene chechtal.

"Prečo si pokryla Azalelky cukrovou vatou, Ginny?" opýtal sa Harry zvedavo.

"Azalky," opravila Ginny.

"Okej. Tak prečo?" vyzvedal Harry.

Ale odpovedal mu Ron, "Ginny nechcela, ale precvičovala si nejaké kúzlo a nepodarilo sa jej a tá ružová cukrová vata začala striekať z jej prútika!" veľký chlapec sa zasa začal smiať. "Pokryla aj ju a ešte aj dostala výprask!"

Ginnyne líca boli zrazu rovnako červené ako jej vlasy a tvrdo udrela svojho brata do pleca. Ron zvraštil tvár.

"Dostala si bitku?" Harry prekvapene vytreštil oči.

Ginny pevne skrížila ruky a znovu odpovedal Ron. "Ona nemôže čarovať cez leto. Nikto mladší než 16 rokov nesmie."

"Drž. Hubu. Ron."

Napätie medzi súrodencami prerušil príchod čašníka so zmrzlinou.


Keď konečne prišli domov, Echo a Harry odložili ich balíky. Echo položila poskladané tričká na posteľ, aby si ich Severus neskôr prezrel a roztiahla dlhý kabát vo vzduchu. Usmiala sa naň. Bol to naozaj krásny kúsok s malými gombíkmi z čierneho ónyxu, veľmi jenmou, svetlozelenou výšivkou na manžetách a rube. Severus v ňom bude vyzerať veľmi pekne.

Keď vyšla zo spálne, Echo prichytila Harryho, ako sa usadil s knihou. "Harry, je čas, aby si si išiel pospať."

Zamračil sa. "Som príliš starý  na poobedný spánok. Draco prestal spávať po obede už keď mal 5 rokov!" Harry vlastne nevedel, či je to pravda, ale myslel si, že to znie pravdivo a že mu to prejde, keď to povie.

Echo sa na neho podozrievavo pozrela, ale nemala náladu na hádku. "Dobre. Žiadny spánok, ale toto bude tichá chvíľa. Dobre?"

Harry sa uškrnul nad svojim malým víťazstvoom. Posunul sa pohodlnejšie na svojej stoličke a otvoril knihu. "Díky, mami!"


O hodinu neskôr zodvihol Harry pohľad od svojej knihy a videl, že Echo leží na gauči a spí. Jeho otec sa ešte stále nevrátil a Harry sa nudil. Zatvoril knihu, zliezol z kresla a prešiel do svojej malej izby. Zťažka vzdychol. Naozaj si chcel kresliť, možno si aj povešať svoje obrazy, ale všetko to bolo ešte zbalené v izbe jeho rodičov.

Harry opustil svoju izbu a poobzeral sa po malej obývačke a mrzuto si vzdychol. Možno že by mohol ísť pohľadať Hectora, aby sa s ním mohol hrať.

Malý chlapec vyšiel na chodbu a cítil sa istý, že pozná cestu ku hlavnému vchodu. Sebavedome sa usmial, Harry zliezol dolu schodmi z hosťovskej veže a potom prešiel prázdnou chodbou.

Čoskoro sa Harry ocitol na jasnom slnku a videl strechu Hagridovej chalupy pri Zakázanom lese. Rozbehol sa a chvíľu na to k nemu dobehol Hector, ktorý radostne štekal a poskakoval, keď Harryho zbadal. Harry psa objal a nevadilo mu, že ho veľký pes zhodil z nôh. Hector, aj keď bol energický, bol s malým chlapcom vždy opatrný.

"'Ahoj, 'Arry! Čo robíš tu vonku!" pozdravil Hagrid. V ruke niesol dva králiky a tri mu viseli z opasku.

"Ahoj, Hagrid!" zamával Harry, keď sa vytiahol spod Hectora. "Mama spí a ocko je na stretnutí a profesorom Weasleym, tak som si pomyslel, že sa prídem hrať s Hectorom. Poslúcha ťa aj Tesáka?"

Hagrid odložil králiky (ktorými neskôr nakŕmi testraly), a umyl si ruky v blízkom vodovode. "Tesák je nadšený, že má hosťa. Hector ho drží v kondícii. Možno aj trochu schudne." Hagrid sa zachechtal.

"Môžeme sa hrať na naháňačku, Hagrid?" požiadal Harry.

"Jasné! Počkaj, donesiem Tesákovu veľkú loptu. A kde je vôbec ten psisko?" opýtal sa poloobor a poobzeral sa po okolí.

"V tekvicovom záhone!" skríkol Harry ukazujúc na Tesáka. "Poď, Tesák! Ideme sa hrať!"

Tesák zodvihol jeho veľkú hlavu a otriasol sa, pri čom poslintal najbližšie tekvice. Zazýval, natiahol si predné laby a zadkom vrtel vo vzduchu. Potom Tesák hlasno zaštekal a skočil k poloobrovi a radostne štuchol do svojho bradatého čarodejníka.

Hagrid potľapkal tmavú hlavu svojho psa a vyhodil loptu do vzduchu. Hector, Tesák a Harry sa spolu vrhli za loptou.


Bill a Severus si urobili prestávku v prechádzaní cez Billov návrh vyučovacieho plánu. Doteraz bol Severus väčšinou spokojný, tu a tam mal zopár návrhov k tomu, ktorý elixír učiť v ktorom ročníku. Diskutovali o pridaní novej triedy Aurorskej Predprípravy pre siedmakov, ktorú budú vyučovať učitelia OPČM, Elixírov, Kúziel a Transfigurácie. Bude to malá trieda, ale veľmi dôležitá, lebo sú potrební dobre kvalifikovaní Aurori.

"Uvažujem o tom, že sa v Predpríprave budeme venovať rýchlo účinkujúcim Hojivým elixírom," povedal Bill, kým dopĺňal Severusovu šálku čajom.

"A protijedom," navrhol Severus pevne. Bill sa zohol ku svojmu pergamenu s rozvrhom a zapísal si poznámku.

"Čo si myslíte o Antwerpovom Antidóte?" opýtal sa Bill.

"Blbosť," vypľul Severus. Bill sa pozrel na Majstra elixírov. "Ten fakt, že to niekedy funguje záleží iba na tom, kto ho uvaril."

"Mal som s tým pochybný úspech," priznal Bill. "Čo sa vám na ňom nepáči?"

"Antwerpovo Antidótum sa spolieha len na drvený bezoár. Keď rozdrvíš bezoár, vydrvia sa z neho aj účinné vlastnosti. Preto obsahuje tak veľa feniklu, aby nahradil to, čo sa z bezoáru stratilo." Severus vstal a natiahol sa.

Bill vzdychol. "Je veľa univerzálnych protijedov a niekoľko som už použil, ale bez žiadneho reálneho úspechu. Spomalili otravu, ale nezastavili ju."

"Najlepšie je poznať niekoľko z tých najlepších, a vzbudiť v študentoch zvyk, mať po ruke ďalšie, neelixírové antidóta. Ktoré časopisy o elixíroch čítate?" opýtal sa Severus.

"Aby som povedal pravdu, som trochu mimo obraz. Počas môjho štúdia ma môj školiteľ prinútil odoberať mesačník Odvary, ale zdá sa, že ten už nevychádza."

"Majstrov žurnál je najlepší, ale tiež by som odporúčal objednať si aj týždenníky Elixíry, Liečiteľ a Hodina s elixírmi." Pozrel sa na mladého muža, ktorý mal zvesené plecia. Severus položil Billovi ruku na plece. "William, bude z vás dobrý učiteľ. Nepochybujte o sebe."

Bill sa usmial trochu šokovaný, že dostal takú podporu od niekoho, kto bol známy tým, že nikdy žiadnemu študentovi neponúkol milé slovo. "Ďakujem, pane. Ja som len... naozaj nervózny, myslím."

"Váš prvý rok bude drsný, William, práve preto som chcel zostať ako váš asistent až do Vianoc. Budúci rok už budete skúsený. Našťastie tu už nie sú vaši bratia, Fred a George, aby vám vyhodili do vzduchu celú triedu."

Bill sa srdečne zasmial. "Ohh! Na to by som si pripil, Severus! Ako sa vám podarilo udržať tých dvoch na krátko, to nikdy nepochopím."

"Zistil som, že dovoliť vašim bratom ponoriť sa do záľuby v experimentovaní počas hodiny malo často menej explozívne výsledky, keď som bol nablízku, aby som im mohol udeliť tresty a strhnúť body," uškrnul sa Severus.

"No, celkom iste im to udržalo hlavu na krku." Bill odložil papiere a na niekoľko minút sa ospravedlnil. Vypil priveľa čaju a musel sa postarať o konečný účinok toho množstva čaju.

Severus, keď bol sám sa poobzeral po byte, ktorý bol predtým jeho domovom. Bol celkom iný. Zdalo sa, že Bill má rád farby púšte. Severus predpokladal, že je to vplyv Egypta, ktorý bol Billovou poslednou zastávkou. Vlastne, nad krbom bol veľký obraz stratenej Faraónovej hrobky a sarkofágu. Bolo tam niekoľko objektov, alebo artefaktov, ktoré boli egyptské, vrátane setu alabastrových kamennách pohrebných nádob. Vedľa nich sa opierala o stenu staroveká čarodejnícka palica. Vyrezávaná hieroglyfmi a dekorovaná svetlou glazúrou a na vrchu mala slzu Lapis Lazuli. Veľmi málo čarodejníkov používalo v dnešnej dobe palicu, takže táto bola veľmi vzácna a nepochybne znamenala neoceniteľný majetok.

Odhliadnuc od palice, Severusovi sa celkom páčili tie pieskovo krémové a zlaté odtiene, ktoré zdobili obývačku. Hodili sa k trom úzkym, ale vysokým začarovaným oknám, z ktorých malo každé iný výhľad na pozemky okolo Rokfortu. Severus sa postavil k jednému z nich a videl svojho syna dolu, ako sa hrá na naháňačku s Hectorom a Tesákom a Hagridom. Pri tom pohľade sa usmial a rozmýšľal, kde môže byť Echo. Možno ju tie nákupy unavili.

Odvrátil sa od okna a bol zaskočený, keď zbalad Billa v učiteľskom habite so Slizolinským erbom. Habit bol tmavozelený, pod ním mal tmavošedé nohavice a tmavozelenú vestu. Z vrecka mu visela strieborná retiazka s hodinkami.

"Nie je to príliš, alebo áno?" opýtal sa mladý muž.

Severus pokrútil hlavou. "Celkom vhodné," povedal a mierne sa uškrnul pri tom fakte, že pred ním stál Chrabromilčan v Slizolinských farbách a so Slizolinským znakom.

Bill sa uškrnul. "Ak mám povedať pravdu, vždy som mal radšej zelenú, než červenú. Ale nehovorte to Minerve. Zabila by ma."

"To by určite urobila. Máte nejaké starosti ohľadom mojich Hadov, William?" opýtal sa Sheverus.

"Dali ste mi dosť odhaľujúcu... prednášku o vašich súčasných študentoch, Severus. Cítil som sa, ako keby som spoznával mnoho Slizolinovych tajomstiev." Vyzliekol si učiteľský habit a zavesil no na vešiak.

"Svojim spôsobom, áno," potvrdil Severus. "Piataci, šiestaci a siedmaci budú tí najproblematickejší, William. Bude to pre nich prelomový rok. Mnohí mali rodičov, ktorí boli buď z diaľky lojálni Voldemortovi, alebo stratili rodičov, ktorí boli Smrťožrútmi. Budú vpotrebovať pevného, ale chápavého dospelého."

Bill naznačil Severusovi, aby sa znovu posadili a usadil sa vo svojom obľúbenom kresle. "Máte obavy z toho, že som Chrabromilčan a budem vedúci Slizolinu?"

"Vôbec nie. Verím, že vaše skúsenosti s prácou s inými magickými tvormi vám pomôžu pochopiť predsudky, s ktorými sa stýka moja fakulta už veľmi dlhú dobu. Blíži sa zjednotenie fakúlt, ale aj tak sa bude stále šepkať o 'Temných čarodejníkoch' ktorý vychádzajú len zo Slizolinu. Vy musíte byť ich šampión, William, nie len tu na Rokforte, ale aj mimo neho."

Severus mu potom vysvetlil, že jedno z najväčších tajomstiev, jedno veľmi hanebné tajomstvo Slizolinu je podliehanie hrozbe násilia, ktorému mnohé deti musia čeliť, než prídu na školu. Zneužívané deti sú rodení bojovníci a to zvyčajne stačí na to, aby boli zaradené do Slizolinu. Až keď prišiel Severus Snape, ktorý bol sám obeťou zneužívania, a začal neochejne hovoriť o svojej hanbe svojej Fakulte, Slizolin sa stal silnejší a prispôsobil sa ušľachtilým ideálom Majstra elixírov.

Severus popísal jeho nariadenie povinných prehliadok pre všetkých jeho prvákov a individuálne rozhovory. Boli tu aj pravidelné stretnutia fakulty, inšpekcie a voľné večery, kedy sedával v Slizolinskej klubovni a jeho Hadi si čítali, rozprávali sa alebo hrali hry. Žiadne domáce úlohy neboli povolené. Toto mu dalo možnosť zbadať začínajúce problémy.

Bill bol prekvapený a potom veľmi ohromený starším čarodejníkom, sediacim oproti nemu. Vedel o Severusovej dobe, kedy bol špiónom pre Svetlo, ale netušil, ako veľmi sa ten muž cítil ochranársky k deťom v jeho Fakulte. Dokonca aj tí najhorší zo všetkých, tí neodvratne stratení a upísaní Voldemortovym rozmarom, boli ranami na duši Severusa Snapa, ktoré sa nikdy nezahoja.

Keď dopili čaj a Severus odišiel, Bill v sebe našiel nový rešpekt k svojmu učiteľovi, ktorý bol často očierňovaný študentami a spolužiakmi. Bill mohol len dúfať, že sa mu bude so Slizolinskými hadmi dariť tak ako sa darilo Severusovi.

30.03.2013 12:30:20
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one