Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 44 – Harryho prvý školský deň a darček ku svadbe


Pondelok ráno, 1. Sept. 1997 - šiesty ročník pre Draca, Rona & Hermionu

Harry robil cirkus a Severus bol blízko ku strate trpezlivosti so svojim synom. Zúfalo sa snažil pripraviť svoje dieťa na prvý deň v škole s Molly Weasleyovou, ale Harry bol strašný darebák.

Najprv si Severus myslel, že by to mohol byť dobrý nápad, nechať Harryho vybrať si, čo si do školy oblečie. Tričko s krátkymi rukávmi, sveter pre prípad, že by sa ochladilo, šortky, ponožky a tenisky. Severus čoskoro zistil, že Harry má teraz priveľa oblečenia a takmer si začal trhať vlasy a mal chuť nechať zmiznúť všetko oblečenie svojho syna, ktoré práve pokrývalo jeho posteľ aj dlážku v jeho izbe.

Už mal plné zuby Harryho nerozhodnosti, schmatol modré tričko, krémové šortky, modrý sveter, ponožky a tenisky.

"Obleč sa," prikázal Severus prísne a hodil oblečenie chlapcovi. Začal zbierať a skladať ostatné šortky, aby ich mohol odložiť do skrine.

"Neznášam modrú!" Harry hodil šaty na zem a stál so zaťatými päsťami na jeho v slipoch odetých bokoch.

"Ak neznášaš modrú, prečo si si ju teda vybral, keď si bol s mamou nakupovať?" požadoval Severus chladne. V mysli niekoľkokrát napočítal do desať. Nie je dovolené vypitvať svojho vlastného syna.

"Vtedy to bolo okej, ale teraz nie je!" Dupol nohou na dôraz.

To dupnutie bola zlá vec, ktorú mohol Harry urobiť a v sekunde, keď na neho jeho otec zazrel, otočiac sa od skrine, Harry vedel, že má problém. Urobil jedinú vec, ktorá mu napadla: bežal.

"Dočerta!" Severus pustil šortky, ktoré práve zodvihol a rozbehol sa za synom.

"MAMA! Pusti ma! To nie je fér!!" Harry sa metal Echo v náručí. Chytila ho hneď, ako vybehol z izby.

"Nestratil si niečo, Severus?" uškrnula sa Echo, keď sa jej syn metal dolu hlavou v jej zovretí.

"Zdá sa, že tu máme módny kolaps," vystrúhal grimasu. Zobral Harryho od svojej manželky a položil ho pevne na zem. Zohol sa k nemu, aby sa mu mohol pozerať rovno do očí. "Ty, chlapec môj, si takto blízko..." ukazovák a palec dal blízko k sebe. "...k tomu, aby si dostal po zadku. Teraz choď so izby a obleč sa, inak ti sľubujem, že tvoj prvý deň v škole celý prestojíš. Rozumieš mi?"

Harryho dych sa trochu zasekol a roztriasla sa mu spodná pera. "Ja tam nechcem ísť, oci," zašepkal.

"Hlupáčik," vzdychol Severus. "Myslel som si, že máš rád Molly. Posledný semester si rád chodil do Brlohu. Prečo sa to zmenilo?"

Harry pokrčil ramenami. Potom položil ruky na plecia svojho otca a nahol sa bližšie. "Čo ak sa zo mňa budú ostatné deti smiať?"

Severus zažmurkal a takmer mu spadla sánka. Kde sa v jeho synovi vzala táto obava? Zobral Harryho na ruky a posadil sa s ním na gauč. Omotal svoj habit okolo jeho synal, lebo mal na sebe len slipy a triasol sa.

"Prečo si myslíš, že sa ti budú smiať, Harry?"

Harry sa začal hrať s gombíkami na otcovej veste. "Musel som chodiť do škôlky, keď som mal dva roky a všetky deti ma volali bábo, lebo som bol malý. Často ma bili a nikto sa so mnou nechcel kamarátiť, lebo Dudley im povedal, že som zlý chlapec."

Severus zaťal zuby a žila na krku mu varovne pulzovala. Vedel, že nemalo zmysel za tie hriechy obviňovať bratranca jeho syna, ale jeho rodičov, ale aj tak to bolo tvrdé, počuť o tom zneužívaní, ktorým si Harry musel prejsť. Obzvlášť v tak mladom veku.

Severus bol ticho ďalšiu minútu a prstami prehrabával vlasy svojho syna. Možno sa neskôr nakope za rozhodnutie, ktoré teraz spraví, ale sľúbil si, že Harry bude mať šťastné detstvo, a ak pri tom bude musieť byť príliš ochranárskym rodičom, aby sa tak stalo, tak nech.

"Mám pre teba návrh, Harry," začal Severus. Harry s očakávaním vzhliadol na svojho otca. "Choď dnes do školy a potom ešte do konca týždňa, bez hádky. Ak sa ti budú vysmievať a nebude sa ti tam páčiť a tiež si tam nenájdeš žiadnych priateľov, potom ťa nebudem nútiť tam chodiť. Nájdem ti súkromného učiteľa, než budeme môcť skúsiť inú školu."

"Okej, oci. To môžem urobiť."

"Dobre. Môžeš sa, prosím ťa, ísť obliecť?"

Harry sa zošmykol z kolien jeho otca a bežal do svojej izby. Severus niekoľko minút hľadel za svojim synom a potom sa oprel o ošúchané operadlo gauča.

"Predpokladám, že si myslíš, že to bol nerozumný návrh?" opýtala sa Echo opatrne.

"Naše dieťa, Severus, sa musí citiť pohodlne v škole, do ktorej bude chodiť. Za každú cenu. Ale aj tak, skôr si myslím, že Harry bude prekvapený." Echo sa sklonila a pobozkala svojho manžela na čelo.

Pocítil ruky Echo na svojich pleciach, ako z nich masážou odbúravajú strnulosť. Vzdychol a zatvoril oči.


Asi o 20 minút neskôr Harry a Severus prišli krbom do Brlohu. Harry mal oči pevne zatvorené a držal sa svojho otca. Nepotlačilo to závraty úplne, ale aspoť mu teraz nebolo na zvracanie.

"Vitaj Harry! Severus!" pozdravila Molly. "Prišli ste prví, zlatko. Si nervózny?" Molly automaticky ponúkla Harrymu keksíky.

S plnou pusou keksíku Harry ostro pokrútil hlavou a potom o pár sekúnd prikývol. Molly sa jasne usmiala. "Bude to v poriadku. Som si istá, že si budeš s ostatnými deťmi rozumieť."

"Kto ďalší sem bude chodiť, Molly?" opýtal sa Severus.

"Andrew Bulstrode, Emily Soongová, Hieronymus Tonks..."

Severus ju prerušil. "Tonks? Nehovor mi, že Nymphadora mala súrodenca?"

"Bratranca. Jej otec, Theodore Tonks, mal viac magických predkov, než si všetci mysleli. Hieronymus je syn Theodorovho brata Alfreda a muklovskej manželky, Elise. Dieťa ostalo sirotou po tom čo Smrť...  Pri nájazde TÝCH zahynul jeho otec," vysvetlila diplomaticky. "Jeho matka zahynula pri jeho pôrode. Andromeda a Theodore adoptovali Hieronimusa minulý rok. Je to pre nich požehnanie."

"Takže Hieronymus?" pousmial sa Severus nad tým nemožným menom.

Molly sa zachechtala. "Andromeda vraví, že preferuje prezývku 'Mouse'. Myslím si, že Harrymu sa bude páčiť. Ďalší dvaja študenti, ktorých tu mám sú Daniella Spinnetová a Hamish Madley."


Trvalo takmer hodinu než prišli ďalší Mollyni študenti. Harry trpezlivo čakal v kuchyni a zjedol ľahké raňajky.

Hamish Madley bol chlapec s pieskovo blonďatými vlasmi a bol najvyšší z triedy. Vyzeral veľmi dobre a zjavne si toho bol vedomý. Jeho slušné správanie sa Harrymu zdalo predstierané. Harry sa hneď rozhodol, že sa mu ten chlapec nepáči.

Daniella Spinnetová bola pekná malá blondýnka s pehovanou tvárou, okuliarami, zelenomodrými očami a dvomi chýbajúcimi prednými zubami. Pri príchode pevne zvierala veľkú knihu. Harry čoskoro zistil, že má rada knihy tak veľmi ako on, takže sa mu hneď zapáčila.

Emily Soongová okamžite zaujala k Harrymu odpor a nechcela sa s ním ani rozprávať. Zdalo sa, že má oči len pre Hamisha, tak Harry zistil, že nebude mať rád ani ju.

Andrew Bulstrode bol veľký ale očarujúci, priateľský chlapec s hnedými vlasmi a hnedými očami. Mal so sebou knihu o Metlobale. Andrew mal rád každého, dokonca aj nadutú Emily a bezohľadne ambiciózneho Hamisha. Harrymu sa naozaj páčil.

Hieronymus Tonks prišiel posledný. Bol chudý a malý. Skoro tak vysoký ako Harry. Mal svetlohnedé vlasy, ktoré vyzerali že majú svoju vlastnú myseľ a svetlé jantárové oči. Bol hanblivý a nemohol si pomôcť, ale zvlhli mu oči, keď ho tam jeho teta Andromeda nechala. Harry išiel k chlapcovi, potľapkal ho po chrbte a ticho mu zašepkal.

"Aj ja sa bojím. Možno že ak budeme kamaráti, nebude to také strašidelné?"

Mladý Tonks zafňukal a jemne sa na Harryho usmial. "Rád by som mal kamaráta. Ja som Mouse. Vlastne je to Hieronymus, ale to je príliš ťažké, tak ma volaj Mouse."

"Ja som Harry." Harry sa uklonil, ako ho to učil jeho otec a Draco, a Mouse sa zachechtal a nemotorne vrátil poklonu.

A tak začalo priateľstvo Mousa a Harryho. Neskôr, na veľkú úľavu jeho otca, Severus bol potešený, že nebude musieť svojmu synovi hľadať inú školu.


Severusova prvá hodina elixírov v ten deň začínala až o 10:00 hod, takže bol trochu prekvapený, keď videl ako sa Albusova hlava vynorila z krbu, keď dúfal, že bude mať chvíľku ticha pre seba.

"Deje sa niečo, Albus?" opýtal sa Severus.

"Môžem prejsť?"

Severus pozval riaditeľa ďalej a zvraštil tvár nad krikľavo oranžovým habitom, ktorý mal starší čarodejník na sebe.

"Merlin, Albus!" vyhlásil Severus. "Ten habit spôsobí niektorým našim študentom záchvaty."

"Nonsens, môj chlapče!" usmial sa a posadil sa na pohodlnú stoličku.

Echo vyšla zo spálne. "Myslela som, že som počula tvoj hlas, Albus." Usmiala sa a zľahka ho pobozkala na líce.

"Moja drahá Echo. Zdá sa, že manželstvo ti pristane," komplimentoval riaditeľ.

"Myslím, že áno," posadila sa vedľa svojho manžela na gauč a preplietla prsty s tými jeho. "Kedy myslíš, že skočíte na metlu ty a Minerva?"

Starší čarodejník sa zachechtal: "Skôr si myslí, že Minerva a ja si užívame... ako to volajú Muklovia? Oh áno, 'život v hriechu'." Severus sa nesúhlasne zamračil, na čo sa riaditeľ ešte potešenejšie zasmial. "Aby som povedal pravdu, obaja sme mali toľko roboty, že ešte sa budeme musieť dohodnúť na dátume."

"Vianočné prázdniny by boli perfektným časom," vyhlásila Echo. "Porozprávam sa s Minervou a uvidíme, čo povie."

Severus si užil, len niekoľko sekúnd, úplne zmĺknutého a dosť možno aj šokovaného riaditeľa. Uškrnul sa a zovrel pevne svoju manželku. Tá je ale poriadny Slizolinčan!

Albus si odkašľal, utrel si vreckovkou čelo, aby získal čas na spamätanie sa, a potom sa usmial. Severus stratil svoj namyslený úsmev a ostražito zúžil pohľad. Ten riaditeľov úsmev bol zvyčajne predzvesťou informácie, ktorá ho vôbec nepotešila. Riaditeľ sa zachechtal pri výraze mladšieho čarodejníka.

"Albus, sľubujem ti, že ťa prekľajem, ak mi nepovieš, čo máš za lubom," varoval ho Severus.

"Pamätáš si na Fairwinds Manor, môj chlapče?"

"Jeden z bezpečných domov Rádu. Skryl si ma tam, keď som..." Severus sa pozrel na Echo. Zovrela jeho ruku povzbudzujúco. "Boli časy, keď som sa vracal zo Smrťožrútskych stretnutí... v dosť zlom stave a nebolo vždy vhodné, aby som zostal na Ošetrovni."

Echo bola priama: "Mučil ťa."

Severus prikývol. "Už som nemal môj dom na Spinner's End a boli časy, keď som potreboval bezpečné miesto, aby som sa zotavil. Fairwinds bolo... príjemné miesto."

"A chátra," uzavrel Albus a pritiahol ich späť do prítomnosti. "Aj keď si myslím, že tieto hosťovské byty sú pohodlné na krátky čas, nemyslím si, že sú vhodné. Tak a myslím si, že aj keď sa Harry veľmi rád zhovára s portrétmi a duchmi, nie je to vhodné miesto pre zvedavé dieťa."

Echo sa usmiala a Severus prikývol. "Presne toto som hovoril Echo včera večer."

"Plánujem sa v pondelok stretnúť s realitným maklérom, Albus," dodala Echo.

"Dobre teda," Albusovi sa zaiskrilo v očiach. "Poslal som zástup škriatkov, aby pripravili Fairwinds. Aby to miesto dokonale upratali a zásobili kuchyňu. Tiež tam presťahujú vaše veci, kým budeš dnes učiť. Verím, že keď budete žiť mimo hraníc Rokfortu, budete lepšie schopní rozhodnúť sa, kde sa chcete nakoniec usadiť."

Severus prikývol. Naozaj to vôbec nebol zlý nápad. Potreboval sa oddeliť od svojich študentov, tak ako to urobil s jeho Slizolinčanmi včera večer, ale potreboval to urobiť aj s inými celoživotnými zvykmi. Jeho nočné hliadky, jeho doučovanie, tresty po škole a známkovanie. To všetko bude teraz zodpovednosť profesora Weasleyho. A, dodal ticho, ja by som sa zbláznil ešte pred Vianocami, keby som nemal čo robiť, len zízať na tieto štyri steny.

"To znie prijateľne, Albus," súhlasil Severus.

Albus sa šťastne usmial. "Teraz k tebe, Echo. Včera večer som zistil, že kým budeš môcť znovu otvoriť svoj obchod s knihami, budeš mať veľmi málo práce. Naša knihovníčka, madam Pinceová, by mohla potrebovať asistentku. Počas leta dostal Rokfort veľmi veľa kníh od mnohých pozostalostí Smrťožrútov, keď ich majetky zhabalo ministerstvo. Ministerstvo ich prezrelo len do tej miery, aby zistili, či nie sú chránené alebo napustené temnou mágiou. Aj tak je veľmi pravdepodobné, že mnohé z tých kníh by sa nikdy nemali dostať do rúk deťom. Chcela by si pomôcť?"

Tmavomodré oči Echo sa rozžiarili. Aj ona sa obávala, že sa bude potulovať iba po malom rokfortskom hosťovskom byte a nebude mať čo robiť, kým nezískajú nový domov. "Samozrejme, že pomôžem, Albus! To by bolo úžasné!"

"Tak teda dobre," povedal Albus a vstal. "Oznámim madam Pinceovej, aby ťa očakávala hneď, keď Severus odíde učiť. Dobby vás bude môcť všetkých odviesť do domu, dnes po večeri."


Po poslednej hodine Severus odišiel vyzdvihnúť svojho syna z Brlohu. Keď Weasleyovský pán domáci odprevadil Majstra elixírov von k malému červenému školskému domčeku, ktorý postavil pre Molly.

Harry zotieral tabuľu a Molly vracala knihy do poličiek.

"Najradšej mám Mousea. On je len naozaj veľmi hanblivý. Hamish k nemu vôbec nebol milý, ale ja a Andy, a Dani budeme najlepší kamaráti a potom bude v poriadku."

"Myslím si, že je to veľmi milé, Harry. Ale chcem, aby si dal Hamishovi a Emily šancu. Viem, že dokážu byť trochu neznesiteľní, ale majú dobré srdcia."

"Asi hej," vzdychol. "Hamish, možno, ale Emily sa na mňa ani len nepozrie. Chcel som sa jej opýtať prečo a ona ma udrela." Našpúlil pery, nechápavosť konania malej dievčiny bola najeho tvári zreteľná.

Severus nerád počul, že jeho syna udrela, ale zostal ticho, aby mohol počuť, čo Molly odpovie.

"To bolo celkom nesprávne od toho dievčaťa, Harry. Keby bola moja dcéra, hneď by som ju prehla cez koleno." Harry sa zachechtal. Molly sa usmiala. "No, dúfam, že ten čas v kúte pomohol. Ak nie, bude musieť zajtra trhať burinu, alebo odtrpaslíkovať zahradu. Tvrdá práca vždy otupí ostrie detského temperamentu."

"Pani Molly?" opýtal sa Harry, keď potiahol za lem jeho nezapraveného trička.

"Áno, zlatko?"

"Ak Emily zostane zlá, budem musieť opustiť školu?"

"Určite nie, Harry!" Molly sa otočila od jej stola a sadla si vedľa Harryho, ktorý stál vedľa svojho stola. "Očakávam od všetkých mojich študentov, že sa budú dobre správať, že ukážu rešpekt jeden druhému a mne. Ak sa Emily nedokáže riadiť týmito pravidlami, tak bude musieť odísť ona, nie ty." Červenovlasá čarodejnica potom vstala a potľapkala Harryho po pleci. "Len si myslím, že by sme mali dať Emily trochu času a ona sa spamätá."

"Dúfam," vzdychol, utrápený prístupom toho dievčaťa k nemu. "Len by som chcel vedieť, prečo ma nemá rada. Ja som jej nič neurobil!"

Severus sa rozhodol, že je na čase, aby oznámil svoju prítomnosť. "Ste pripravený ísť domov, pán Snape?"

Harry sa otočil za hlasom svojho otca a venoval mu široký úškrn. Bežal za svojim otcom ahodil sa na neho. Severus ho chytil a zodvihol na ruky.

"Oci! Bolo to skvelé! Mám tu nových kamarátov, ale môj najlepší kamarát je Mouse. Tiež som zvládol matiku a čítanie a bol som druhý v našej včielke výslovnosti. A dostal som aj hviezdičky!" Toto všetko sa rýchlo sypalo z Harryho úst.

"Hviezdičky?" opýtal sa Severus nechápavo.

Harry sa mrvil Severusovi na rukách a jeho otec ho pustil na zem. "Poď sa pozrieť na moju tabuľku s hviezdičkami." Schmatol otca za ruku a odiahol ho k stene, kde viseli tabuľky s menami detí a dňami v mesiaci. Malé štvorčeky s dátumom boli prázdne okrem dnešku, 1. septembra. Harry mal 4 žiarivé hviezdičky.

Harry ukázal na každú hviezdičku. "Táto je za matiku. Každý príklad som mal dobre. Táto je za skamarátenie sa s Mousom. Táto je za včielku výslovnosti. A táto je za čítanie nahlas. Ak získam každý školský deň hviezdičku, na konci mesiaca dostanem zmrzlinu od Fortescuea!"

Severus si prekrížil ruky a pozrel na svojho syna dolu svojim dlhým nosom. "Tak, mám to brať tak, že to znamená, že budeš chodiť do školy aj naďalej?"

Harry prikývol. "Hej! Je to úžasné!"

"To rád počujem. Choď pohľadať tvoju tašku. Tvoja mama nám zohrieva večeru." Harry zmizol za závesom, rozdeľujúcim miestnosť. Severus hádal, že tam je šatňa. "Dúfam, že Harry poslúchal, Molly?"

"Veľmi dobre, Severus, aj keď tu bola menšia roztržka medzi Harrym a Hamishom pri obede." Výraz tváre tmavovlasého muža rýchlo stemnel. Dve bitky? "Môžem ťa uistiť, že to nebola Harryho vina. On sa len bránil."

"Harry nebol zranený, však?" temný pohľad zmizol, ale teraz ho nahradilo rodičovské znepokojenie.

Molly sa len usmiala. "Len trochu postrkovania, trochu chvastania. To chlapci robia, Severus. Hamish a Harry sa snažia nastoliť spoločenský rebríček."

Severus sa mierne zamračil. "Ah. A kde sa v tom rebríčku nachádza môj syn, Molly?"

"Harry je Ochranca. Hamish, nanešťastie, preukazuje všetky znaky násilníka. Na to budem dozerať. Dúfam, že sa mi podarí odučiť to Hamisha, než pôjde na Rokfort."

"A čo to dievča, ktoré zbilo Harryho?" opýtal sa, dal jej vedieť, že počul ich konverzáciu. „Neudrel ju späť, však?"

Molly pokrútila hlavou. "Bol trochu sklamaný, ale neoplatil jej to." Molly stíšila hlas: "Emilyni rodičia sú Leanne a Tak Soongovci. Arthur mi povedal, že okrajovo podporovali Veď Vieš Koho ideály ohľadom polovičných a tých narodených u Muklov, a tiež finančne. Podľa čistokrvných spôsobov bola hneď pri narodení sľúbená Hamishovi."

"Poznám to. Sú aristokrati viac než čistokrvná elita."

"Presne tak," súhlasila Molly. "Nanešťastie sa zdá, že Hamish a Emily sú kompletná obchodná transakcia." Potľapkala Severusa po ramene. "Ver mi, Severus, vyhodím oboch, ak budú aj naďalej robiť problémy. Ale stále dúfam, že sa to zmení." Žiarivo sa usmiala a on krátko súhlasne prikývol.

Harry vyšiel zo šatne, snažil sa dostať školskú tašku na plecia. Nevšimol si, že má prekrútený jeden popruh a tak sa mu nedarilo do neho trafiť. Severus ho ľahko odmotal a podržal ho tak, aby do neho mohol Harry strčiť ruku.

"Ďakujem oci," povedal Harry slušne. "Ďakujem, pani Molly. Mal som naozaj skvelý deň."

"To som veľmi rada, zlatko. Ďakujem, že si mi pomohol poupratovať."

Molly sledovala s pobaveným úsmevom na tvári, ako malý Harry chytil za ruku svojho otca a spolu odišli. Vysoký, kedysi prísny Majster elixírov (ktorý stále preferoval čiernu, nezabudnite) sa nahol k svojmu synovi, počúval ako Harry šťastne hovorí o VŠETKOM, čo sa stalo v škole.


Hneď po večeri sa Dobby primiestnil, aby odprevadil Snapeovcov do Fairwinds Manoru. Kým Severus premiestnil seba, Echo, a jeho syna, Dobby priniesol Hectora. Primiestnili sa na primiestňovacie miesto na konci dlaždenej cesty. Dobby ukázal Severusovi, ako odomknúť bránu a ochranné kúzla, a keď cez ne prešli, ochrany prešli pod jeho kontrolu a obrovská brána z točeného železa sa otvorila.

Potom nasledovali poskakujúceho škriatka po dlaždenej príjazdovej ceste hore miernym briežkom, kým mohli vidieť dom, ktorý bol usadený v malom, krásnom údolí.

Fairwinds dva a pol podlažný, alžbetínsky polodrevený dom, pôvodne postavený začiatkom 18, storočia. Mal obrovský predný a zadný dvor, stupňovitú záhradu vpredu, ktorá viedla k širokému, priestrannému nádvoriu ako terasa, zo vzorovaného kameňa, ohradená dve stopy vysokým, točeným železným plotom. Aj keď záhrady boli trochu zanedbané, na rôznych miestach sa na stenách držal kvitnúci brečtan, alebo sa ťahal spolu s ťažkou, fialovou vistériou po stĺpoch. Všade bolo veľa kvetov a stromov, pod ktorými mohol Harry sedieť, alebo sa na ne šplhať, alebo z nich mohol oberať ovocie.

Dom samotný mal veľké výklenkové okná na prvom poschodí a na druhom poschodí bol balkón, ktorý lemoval celé poschodie.

Echo spadla sánka, keď sa na to pozerala. Chytila svojho manžela za ruku a pevne ju zovrela. "Toto je naozaj nádherné, Severus!"

Dom sa nachádzal uprostred odľahlej krajiny, ktorá bola obklopená vysokým múrom z riečnych kameňov a železa. Krajina sa mierne a príjemne vlnila od kopca do údolia.

"Vzadu je oveľa prepracovanejšia záhrada. Bol tam miniatúrny labyrint zo živého plotu. Tiež sú tam mramorové lavičky a nejaké sochy, som si istý, že tie sa budú Harrymu páčiť," povedal Severus, položiac ruku Echo okolo chrbta. "Na severnej strane, smerom dozadu je malý hosťovský domček, ktorý je zmenšeninou veľkého domu."

Albus ukázal Severusovi čo nevedel, a to že majetok bol situovaný v kraji niekoľko míľ vzdialenom od Rokvilu. Dolu rovnou cestou bol tiež veľmi veľký park, kde sa mohol Harry hrať s ďalšími deťmi.

Hector odbehol od škriatka a šťastne a poctivo skúmal okolie. Harry, zlákaný svetlom svetlušiek odbehol od jeho rodičov, aby mohol naháňať tie iskrivé svetielka.

"Severus, nájdeme niekedy niečo tak krásne ako je toto?" opýtala sa Echo, keď prechádzali na terasu.

"Je to niečo, čo by sa ti páčilo?" opýtal sa Severus.

"Je to ako z rozprávky. Áno, chcela by som niekedy mať dom, ako je tento, ale predpokladám, že to je oveľa viac, než si teraz môžeme dovoliť." Vzdychla smutne.

"Ako Albus vysvetlil predtým, Fairwinds bol jeden z bezpečných domov, ktoré Albus získal na používanie pre členov Fénixovho Rádu. On má veľa majetkov a presvedčil ma aby som... aby som prijal tento dom ako svadobný dar." Echo mohla len nemo zízať na svojho manžela. Mávnutím sa v jeho ruke objavil zvitok a otvoril sa. Keď jej spadla sánka, jemne jej prstom ťukol po brade. "Je to dobré miesto na založenie rodiny. Rokvill je blízko, je tu park, kde sa môže Harry hrať a Albus hovorí, že je tu excelentný suterén, kde si môžem zriadiť laboratórium. Je tu šesť spální..."

"Je to naše?" opýtala sa Echo, stále v šoku. "Patrí to nám?"

Severus sa usmial a pobozkal jeho manželku. "Ak si to želáš, dom je náš." Severus bol zrazený z nôh na zadok do mäkkého záhonu s kvetmi, keď ho Echo prudko objala a zasypala ho bozkami po celej tvári. Echo zapišťala, vyskočila, pomohla Severusovi vstať, potom sa na neho vrhla znovu s ešte viac bozkami.

Harry počul ten výkrik a bežal na terasu, aby zistil, či je všetko v poriadku.

"Čo sa deje... awk!" Harry sa ocitol v rýchlom objatí, zasypaný bozkami jeho mamy.

"Harry! Tvoj dedko nám dal tento dom," vyhlásila Echo. Harry to celkom nechápal a žmurkal ako sova. "Je náš! Prečo nejdeš dnu a nevyberieš si izbu?"

"Okej!!" Harry bežal ku dverám a Severus rýchlo mávol prútikom, aby odomkol dvere. Otvorili sa a Harry vbehol dnu.

"To je smola, že si tak nespokojná s týmto svadobným darom, moja drahá," zatiahol Severus provokačne.

"Ticho!" vyhlásila, vytrhla zvitok Severusovi z ruky. "Tomu chlapovi budem musieť až do konca jeho života piecť tie najlepšie Citrónové koláčiky na svete!"

"Poobzeráme sa tu trochu pokojnejšie, moja drahá?" opýtal sa Severus a ponúkol Echo svoje rameno.

"Poďme!" Echo prijala jeho rameno a spolu vošli do domu.


Všetko, čo bolo v Severusovom byte na Rokforte a v skrytej miestnosti Echo bolo poupratované do vhodných miestností v dome. Zvyšné miestnosti už boli zariadené nábytkom, celkom elegantne. Očividne sa Albus nezapájal do dekorácie.

Na prvom poschodí bola obrovská kuchyňa, jedáleň s krásnym veľkým oknom s výhľadom na dvor. V hlavnej časti bola obrovská obývačka s krbom, dvomi veľkými oknami s výhľadoom na predný dvor. Maliarsky podstavec a doska na kreslenie stáli pri jednom z okien, čo mohol Harry používať ako umelecký kútik. Na konci prvého poschodia bola malá, drevom obložená klubovňa, spojená s veľkou knižnicou. Severusove knihy a knihy Echo boli opatrne umiestnené a zatriedené v knižnici.

Na prvom poschodí bola tiež menšia obývačka, veľká kúpeľňa a šijacia dielňa.

Na druhom poschodí bola herňa a šesť spální. Polovičné podlažie bolo kedysi podkrovím, ale bolo premenené na poloskleník, kde boli paprade, bylinková záhradka a plyšové sedačky na chvíle príjemného oddychu.

V tomto poloskleníku sa Severus rád zotavoval. Nezáležalo na období, slnečné svetlo zapĺňalo miestnosť cez strešné okná a presklené steny. Severus vždy predpokladal, že na tejto miestnosti je umiestnené Kúzlo pohody.

Hlavná spálňa bola rovno oproti hlavnému schodisku. Bola samozrejme najväčšia zo šiestich spální. Krásne zdobené sklo a Francúzske dvere viedli na dlhý, rovný balkón. Pred krbom bol kútik na sedenie a rovné okno.

Ich postel stála pri stene oproti krbu a nábytok z tajnej miestnosti Echo obsahoval skriňu, stoličky a kreslo pre zaľúbených. Severusova skriňa a bielizník boli tiež v miestnosti.

Echo a Severus našli Harryho v spálni oproti hlavnej spálne. Bolo tam obrovské okno s okennými sedačkami, s výhľadom na zadný dvor. Harry nadšene skákal na obrovskej posteli.

"Harry!"

Pri zvuku ostrého napomenutia jeho otcom, Harry ťažko dopadol na zadok na jeho posteľ. Slabo sa usmial a zamával.

"Čo som ti povedal o skákaní na posteli?" požadoval Severus.

"Že to nemám robiť." Štuchol do žltej deky.

"A prečo?"

Harry sa našpúlil? "Bo je to nebezpečné a mohol by som spadnúť a rozbiť si lebku." Potom sa uškrnul. "Ale tak dobre sa na nej skáče!"

"To. Ma. Nezaujíma." Severus zazeral na svojho syna, keď sa nad neho nahol. "Choď sa umyť. O chvíľu to oslávime pudingom."

Harry sa zodvihol, pobozkal otca na nos a s chechtaním sa odvrátil od Severusa a zliezol z postele. Vybehol zo spálne a už bol skoro v kúpeľni, ktorú našiel predtým a prudko zastavil.

"Oci?"

"Áno, Harry?"

"Tá izba sa mi páči, ale mohli by sme ju zmeniť? Žltá je príliš dievčenská. Ja chcem červenú!"

"Nie dnes večer, ale popracujeme na tom." Mávol rukou, podporiac Harryho aby pokračoval do kúpeľne. "Choď!"

"Červená! Červená! Červená!" spieval Harry a zmizol v kúpeľni.


Počas ich pudingu priletela neskorá sova od madam Pomfreyovej. Poppy našla Liečiteľa, ktorý sa špecializuje na neplodnosť. Liečiteľka Lauren Bellová súhlasila, že sa stretne so Severusom a Echo už budúci piatok popoludní.

16.05.2013 22:47:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one