Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 46 – Návšteva u Dursleyovcov


Dudley odpovedal na list, v ktorom ho Harry žiadal o návštevu:

Drahý bratranec,

Bol som si istý, že prídeš počas vianočných prázdnin, ale ak nás chceš navštíviť trochu skôr, je to v poriadku. Otec sa cíti oveľa lepšie, odkedy strýko Severus pre nás pripravil tie elixíry. Myslím si, že nás ani nespoznáš, keď nás uvidíš.

Otec vraví, že tento víkend je okej.

Hej! Myslím, že oco s niekým randí. Začal byť fakt tajnostkársky a veľa sa usmieva. Aj strýko Severus sa toľko usmieva, keď je teraz ženatý?

S láskou,

Dudley

Severus si obzrel Harryho stále veľmi žltú izbu. Naozaj sa predtým poriadne nepozrel a skutočne videl problém.

"Sú to víly?" opýtal sa pochybovačne, keď ukázal prútikom na trepotajúcu sa, iskriacu skupinu štylizovaných víl, ktoré vystrájali závratnou rýchlosťou na strope. Toto celkom iste neboli tie zúrivé magické víly, známe v čarodejníckom svete. Mali nevýraznú eleganciu, ktorá bola príliš... rozkošná.

Harry prikývol. Jeho postoj a prekrížené ruky boli odrazom postoja jeho otca. "Iskria a myslím, že sa aj smejú. V noci ma fakt rozčuľujú."

"Tak teda žiadne víly." Severus mávol prútikom a víly so zaiskrením zmizli. "Tak, je nejaká farba, okrem purpurovej, ktorú by si chcel?" Harry pokrútil hlavou. Severus sa pozrel dolu svojim nosom na malého chlapca. "Celkom iste netvrdíš, že chceš, aby bola celá izba purpurová?"

Harrymu zaiskrili oči nádejou. "Môžeš to urobiť?"

"Nie." Zamračil sa Severus a Harry našpúlil pery. "Nebudem vychovávať Albusa Juniora."

"Huh?" Harry nechápavo zvraštil obočie.

"Tvoj dedko má otravnú náchylnosť k purpurovej. So žltými hviezdičkami. Ktoré blikajú."

Harry sa zachechtal. "Mne sa ten habit páči."

"Viem, že áno," uškrnul sa Severus. Mávol rukou, vyslovil impozantne znejúce kúzlo v latinčine a Harryho izba sa zmenila z maslovo žltej na bohato purpurovú. Purpurová bola značne zmiernená bielym a zlatým akcentom.

Závesy na okne boli luxusné z purpurového zamatu s ľahšou záclonou z jemnej zlatej gázoviny s iskrivým nádychom. Závesy aj záclony mali šnúrky na zviazanie z krúteného zlatého lana.

Obliečky na posteli ladili so závesmi. Ťažká prikrývka bola z purpurového zamatu, vyšívaná zlatou s ťažkými strapcami na každom rohu. Prestieradlo bolo viac modré, s jemným levanduľovým odtieňom. Koberec bol tiež purpurový, ale v jeho keltskom, špirálovom dizajne bola zlatá, levanduľová a burgundská červená.

Steny NEBOLI purpurové. Severus odmietal použiť tú farbu na stenu. S ďalším mávnutím a zaklínadlom sa zvyšná žltá a sedmokrásková tapeta zmenila na obklad z čerešňového dreva. Tapeta bola jednoducho s veľmi bledými levanduľovými a krémovými pásikmi.

Severus si prekrížil ruky na hrudi a prezrel si svoje dielo. "No, Harry?"

Čarodejník sa pozrel dolu na svojho syna a videl blažený úsmev na jeho tvári. Severus pokrútil hlavou a zachechtal sa.

"Vaša výsosť? Vyhovuje farba vášmu kráľovskému veličenstvu?" uklonil sa Severus.

"Oh hej!!" Harry vošiel so svojej izby a začal prechádzať rukami po zamatovej prikrývke, ťažkých závesoch a strapcoch. O pár minút jeho hmatové zmysly prešli všetko. Objal svojho otca. "Je to úžasné, oci!"

"No, teraz keď je to hotové... Tempus!" Severus sa pozrel na hodiny, ktoré na moment pred ním zažiarili. "Čoskoro by ma prísť Remus, tak choď pohľadať Hectora, dobre?"

Harry vyrazil zo svojej izby a s dupaním zišiel dolu schodmi. Echo sa vynorila z ich spálne s kabátom prehodeným cez ruku. Pobozkala Severusa na líce a nazrela do Harryho izby.

"Myslela som, že si povedal, že sa budeš krotiť," poznamenala s úškrnom. Jej manžel sa zamračil. "Vyzerá to ako spálňa kráľa Georga."

"Hmm. Máš dôvernú znalosť spálne posledného šialeného kráľa?" naznačil Severus šibalsky.

"A ak áno?" podpichla Echo.

Severus položil ruku na pás svojej manželky a pritiahol si ju bližšie. "Tak potom o tom chcem vedieť všetko."

"Vy ste zlý, majster Snape!" zasmiala sa a vymanila sa mu.

Prehnane vzdychol. "To som. To som."


O desiatej dorazil Remus, aby cez víkend postrážil Hectora.

Rodina Snapeovcov sa potom premiestnila do muklovského Londýna. Keď sa objavili v muklovskom Londýne, Severus, Echo, a Harry si zmenili odev na muklovský, aby lepšie zapadli. Vzali si taxík a čoskoro dorazili k Dursleyovcom, okolo jednej popoludní.

Dudley mal stále hmotnosť, z ktorej mohol chudnúť, ale stratil už skoro 45 kg a začínali sa mu rysovať svaly, ktoré definovali jeho vysokú postavu. Tmavé blond vlasy mal ostrihané nakrátko a Harry sa zachechtal na jeho briadke a fúzikoch, ktoré mu narástli.

Mladší Dursley si podal ruku s jeho čarodejníckym strýkom, prijal pusu na líce od tety a bol prekvapený nadšeným objatím od Harryho. Nadšené, absolútne neodsudzujúce objatie prinútilo Dudleyho bojovať, aby udržal svoje emócie pod kontrolou.

Dudley sa tešil, ale tiež mal obavy z tohto stretnutia. Vedel, že jeho malý bratranec odpustil jemu, aj jeho otcovi, ale Dudley tiež vedel, že Harry nemal spomienky o tom, ako ho Dudley šikanoval a bil päsťami, s ktorými sa on bude trápiť už navždy.

Vďaka jeho terapii teraz už vedel, že on bol rovnako zneužívaný jeho matkou, Petuniou, ako bol aj jeho bratranec Harry. Vedel, že jeho šikanovanie jeho bratranca bolo spôsobom, ako zo seba dostať vplyv zaobchádzania jeho matky s ním samotným, a nemohol byť za to obviňovaný, ale aj tak Dudley sa obviňoval. Harry mu odpustil, ale Dudley, aj keď už bol blízko, ešte nebol pripravený odpustiť sám sebe.

Dudley viedol Snapovcov do skromného, štvorspálňového, dvojposchodového, tehlového domu. Previedol ich cez obývačku do kuchyne, kde, zázrak zázrakov, Vernon varil obed!

Vernon sa zmenil tak veľmi ako jeho syn. Stratil takmer 70kg a teraz bol chudý a svalnatý. Oholil si fúzy a strýko, o ktorom si Harry vždy myslel že je starý, vyzeral o niekoľko rokov mladšie.

Vernon bol stále skôr nevrlý, ale v jeho hlase nebola žiadna nevraživosť.

"Vyzeráš dosť dobre, Dursley," poznamenal Severus.

"Díky, Snape. Aj sa tak cítim." Vernon vypol sporák pod polievkou, ktorú pripravoval a otočil pohľad k svojmu malému synovcovi. Vina a hanba z toho, ako sa toho chlapca nikdy nezastal ho bodala ako nôž do brucha. Nepríjemne prehltol.

Harry, opierajúc sa mierne o svojho otca, si prezrel svojho strýka Vernona. Mal len 6 rokov spomienok, z ktorých mohol vychádzať, Harry si pamätal na vysokého muža, ťažkého, ktorý dupal po dome. Veľa kričal a to, viac než ten muž samotný, bolo strašidelné pre malého chlapca. Tiež si pamätal na to, že jeho strýko si často rád vypil. Pach alkoholu Harry nemal rád.

"Harry," prehltol Vernon.

"Strýko Vernon," začal Harry a natiahol sa za otcovym plášťom. Keďže ho na sebe nemal, Severus chytil synovu nervóznu ruku. "Teraz ma už máš rád?"

Vernon ťažko vydýchol a oprel sa o kuchynskú linku. "Ja... áno, Harry. Odpustíš svojmu strašnému, starému strýkovi?" Vernonovo obočie zatienilo jeho oči. Trochu sa bál odpovede.

Harry vážne prikývol. "Niekedy si pomohol, strýko Vernon. Želal som si aby.... niekedy..." pevnejšie zovrel otcovu ruku.

"Viem, Harry. Viem, že som pre teba mal urobiť viac. Nemám na to ospravedlnenie, ale dúfam, že môžeme založiť novú rodinu. Tým správnym spôsobom." Vernonovi obeleli hánky, ako zvieral kuchynskú linku, ako keby sa bál, že sa mu podlomia kolená.

Dlhú chvíľu bolo v kuchyni ticho, a potom Harry pustil otcovu ruku a pomaly prešiel k svojmu strýkovi. Na moment stál pred vysokým Dursleym (ktorý prestal dýchať) a potom zodvihol ruky.

Vernon vydýchol, usmial sa a zodvihol svojho synovca na ruky, objal ho, ale nie príliš silno.

"Ľúbim ťa, strýko Vernon," zašepkal Harry veľmi ticho do ucha svojmu strýkovi.

Vernon pevne zovrel viečka, usmial sa do chlapcovych vlasov a pevne ho zovrel, než ho položil na zem. Vernon potiahol nosom a vyhlásil: "Cibuľa. V polievke."

Severus prikývol. Dobre tomu rozumel. Cibule sú strašné.


Harry sa delil o Dudleyho spálňu, čo im dvom dovolilo rozprávať sa dlho do noci.

"Páči sa ti v škole, Duds?" opýtal sa Harry, keď sa hral s bratrancovou baterkou.

"Je to oveľa lepšie než Smeltings. Je to jednoducho obyčajná verejná škola, takže po škole môžem ísť domov. Aká je tvoja základná škola?"

"Je úžasná," odpovedal Harry. "Pani Molly je naozaj veľmi milá a múdra. Nedarí sa mi tak dobre, ako by som chcel na matike, ale vo všetkom ostatnom som naozaj dobrý. Ešte máš priateľku?"

"Hej. Alison Michaelsovú. Býva oproti cez cestu." Dudley si mierne odfrkol. "Ty máš priateľku v škole?"

"No, možno Dani? Myslím si, že je poriadne šikovná a má pehy a naozaj krásne oči."

"Vyzerá byť pekná, Harry," podpichoval Dudley mierne.

"Asi." Harry zazíval.

"Poďme radšej spať, malý bratranec," navrhol Dudley.

"Musím tú baterku odložiť, Duds?" opýtal sa Harry uprostred ďalšieho zívania.

"Nie. Ale vypni ju, lebo vybiješ baterky."

"Okej." Svetlo z baterky zhaslo a čoskoro obaja zaspali.


O niekoľko hodín neskôr Severusa zobudila jasná svetelná žiara. Hneď mal v ruke prútik a telom chránil Echo. Zažmurkal, keď sa svetlo pohlo a svietilo mu do tváre. Už chcel použiť omračujúce kúzlo, keď počul hlas jeho syna.

"Ocko?"

"Harry!" zašepkal prudko. "Čo je to za svetlo?"

"To je Dudleyho baterka." Svetlo zmizlo zo Severusovej tváre, keď sa Harry štveral k rodičom do postele.

"Harry? Zlatko, čo sa deje?" opýtala sa Echo a zobrala mu baterku.

Jeho rodičia sa posunuli tak, aby sa malý chlapec mohol uložiť medzi nich. "Snívalo sa mi, že bol ocko zranený v mojej nočnej more, tak som sa chcel presvedčiť, že je v poriadku."

"Som v poriadku, Harry," zašepkal Severus, keď pobozkal svojho syna na čelo.

Po niekoľkých minútach opierania sa o hruď svojho otca Harry vzdychol: "Môžem spať tu? Dudley chrápe."

"Nie si trochu starý...?" začal Severus. Pocítil ruku Echo na svojom ramene.

Echo sa opýtala: "Si si istý, že chceš spať tu, Harry?"

Malá časť v Harrym si pomyslela, že je príliš starý na to, aby spal s rodičmi, ale nechcel opustiť svojho ocka pre prípad, že by sa jeho nočná mora stala skutočnosťou.

Severus vykĺzol z postele a prešiel ku stoličke, ktorú transfiguroval na posteľ veľkú presne pre Harryho. Potom transfiguroval malú sošku na plyšového psa.

"Poď sem, dieťa," Severus potľapkal po posteli.

Harry pobozkal Echo, zoskočil z postele a prešiel k tej transfigurovanej. Severus vyčaroval plachtu, prikrývku a vankúš. Zodvihol prikrývku a Harry vliezol do postele. Otec ho potom zakryl a podal mu plyšového psa. Severus sa nahol, odhrnul synovi z čela ofinu a pobozkal ho na líce.

"Dobrú noc, ocko. Buď v bezpečí."

"Budem v poriadku, teraz keď tu mám teba a tvoju mamu, Harry."

"Dobrú noc, mami," zamrmlal Harry do plyšáka.

"Dobre sa vyspi, zlatko," odpovedala Echo a Harry sa usmial, lebo vedel, že aj jeho mama sa usmieva.


Zdalo sa, že víkend prešiel veľmi rýchlo, ale návšteva bola dobrá. Harry a Dudley hrali futbal, počítačové hry a sledovali filmy v televízii.

Ich posledný večer boli dospelí v obývačke a pili čaj. Severus nakoniec načal tému, ktorej sa celý víkend vyhýbali-Petunii.

"Mestká nemocnica," vyhlásil Vernon bez záujmu, keď hľadel do svojej šálky s čajom. "Psychické zrútenie, ako povedal jej psychiater."

"Oh páni," vydýchla Echo ticho.

Vernon vzdychol. "Raz sa to muselo stať. Som prekvapený, že sa to nestalo skôr. Samozrejme, nestalo sa to pri chlapcoch, tak myslím, že to je šťastie."

"Berie nejaké lieky?" opýtal sa Severus.

"Celkom dosť. Ale nevedia povedať, či jej to pomôže." Mykol plecom, cítil sa nepríjemne.

"Beriem to tak, že sú pesimistickí, čo sa týka Petuniinho uzdravenia?" Severus vedel, že tlačí na mužove hranice, ale musel to vedieť.

Vernon prikývol. "Zašla príliš ďaleko. Mrmle o jej 'sestre zlej čarodejnici, a..." Vernon sa znepokojene pozrel na čarodejníka. Severus prikývol, aby pokračoval. "Hovorí, že je rada, že jej sestra je mŕtva. Vraví, že zakopala Harryho na zadnom dvore a preto sú jej ruže také pekné." Vernon pokrútil hlavou a odpil si z čaju.

Severus sa chcel opýtať ďalšiu otázku, ale Echo na neho zazrela. Potom prehovorila ona: "Dudley spomínal, že si si asi niekoho našiel, Vernon? Je to pravda?"

Vernon ožil pri šanci zmeniť tému a dokonca sa trochu začervenal. "Vdova, učiteľka na Dudleyho škole. Madison Prewettová." Uškrnul sa. "Ona je čarodejnica."

Echo vytreštila oči, ale Severus sa skoro zadusil čajom. Echo vzala šálku svojmu manželovi a pevne ho udrela po chrbte.

"Čarodejnica? Si si istý?" opýtal sa Severus, hlas mal trochu drsný.

Vernon sa zachechtal. "Vedel som, že ťa to prekvapí. Hej, povedala mi to pred pár týždňami. Má rodinu v Devone, ktorú tieto Vianoce navštívime."

"Devon?" opýtal sa Severus pomaly.

"Vydrí Sv. Dráb."

"Weasleyovci!" Severus si zahryzol do jazyka, aby sa nerozosmial, čo naozaj hrozilo.

"Maddie nikdy nespomenula ich priezvisko, ale jej sesternica sa volá Molly." Vernon sa mierne zamračil. "No tak, Snape. Ty poznáš tú Molly?"

Severus prikývol. "Harryho učiteľka, Molly Weasleyová. Jej manžel, Arthur, je Minister mágie."

"Hmm, tak teda dôležitá rodina?"

"Dobrá rodina," vyhlásil Severus. "Budeš mať zaujímavú návštevu, dovolím si tvrdiť, Dursley."

Echo lakťom štuchla Severusa a podala mu jeho z polovice vypitú šálku s čajom. Potom sa žiarivo usmiala na Vernona. "Keď ti povedala, že je čarodejnica, mohlo by to byť vážne, Vernon?"

"To by mohlo," povedal ticho, jasne dúfal, že to bude.

18.06.2013 12:16:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one