Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 48 –Problémy s Emily - časť II, Zlomenie kliatby & jarmok


Emily bola v pondelok späť, k Harryho odporu. Naozaj dúfal, že sa už nevráti. Harry len zostal tak ďaleko od Emily, ako len bolo možné, a trochu bol potešený, keď videl, že ostatní žiaci zostali s ním.

Emily sa chvíľu odúvala, keď videl, že Hamish ju ignoruje, ale potom ignorovala ona všetkých. Nikoho to nezaujímalo, okrem Molly, ktorá sa snažila dievčinu prinútiť, aby sa zapájala do aktivít.

Cez obednú prestávku sa Emily snažila hrať na malú koketu a pritiahnuť Hamisha späť na svoju stranu.

"Hammy," Emily povedala trochu ufňukaným hlasom, keď sa pozrela na Hamisha sediaceho za vedľajším stolom s ostatnými. "Nejdeš si sadnúť ku mne?"

"Nie." povedal Hamish pevne. Chlapec sa potom odvrátil, aby povedal niečo Harrymu, keď Daniella vykríkla. Emily hodila jej pomaranč na Harryho, ale zle namierila a trafila Daniellu, čím jej zhodila z tváre okuliare.

Hamish naštvane vyskočil a výhražne prešiel k tmavovlasej dievčine. "Radšej sa ospravedlň, Emily!"

"Ale, Hammy," vyškerila sa Emily a zažmurkala svojimi dlhými mihalnicami na pekného chlapca. Emily sa natiahla po Hamishovom rukáve.

Molly zakročila. "Emily, dojedz a potom pozametáš a umyješ dlážku v šatni."

"Ja som Čistokrvná! Ja nerobím prácu domácich škriatkov!" zvreskla Emily.

Molly Weasleyová bola často stelesnením zanietenej materskej postavy, ale keď mala jednať s neposlušným dieťaťom, vedela byť hrozivejšia, než Severus Snape v jeho najhoršej podobe. Emily Soongová mohla byť rozmaznaný malý sopliak, ale dokonca aj ona vedela, že keď si pani Molly založila ruky v bok a týčila sa nad ňou, bude najlepšie urobiť to, čo povedala.

Molly nechala zmiznúť Emilyn obed a ukázala smerom k šatni. "Metla a mop je v skrini s čistiacimi potrebami. Daj sa do práce."

Emily melodramaticky zafňukala a odišla do šatne. Podaril sa jej rýchly úškrn smerom k Harrymu, ktorý mal ruku ochranne okolo Danielly.

Zvyšok dňa bol pre Emily nepríjemný a bola rada, keď pre ňu prišla jej mama, aby ju zobrala domov. Okamžite sa začala sťažovať, ako ju Hamish zradil. Našťastie zahučanie krbu ju umlčalo a nikto nemusel počúvať jej fňukanie.


Ďalší deň, keď prišla Emily do školy, zdalo sa, že sa otočila o celých 180 stupňov s jej prístupom. Bola slušná, keď bolo treba a zúčastňovala sa školských aktivít. Len sa s nikým nerozprávala.

Emily sa veľmi snažila vrátiť sa k Hamishovi, ale on odmietal mať s ňou niečo spoločné. Molly očakávala, že dievča niekedy v priebehu týždňa vybuchne, ale keď prišiel piatok, Emily sa vrátila domov s jej mamou. Dievča bolo veľmi zdvorilé a dokonca zamávala na rozlúčku Hamishovi.

Molly si robila starosti.


Ale cez víkend sa na Emily zabudlo. Tento víkend mal Bill konečne voľno, aby mohol zrušiť Potratovú kliatbu na Echo.

Napriek tomu, že Bill chcel pomôcť Severusovi a Echo hneď, tlak školy, toho že je učiteľ, a učenia sa zaobchádzať s deťmi v Slizoline, priviedlo Billa k bodu zlomu. Severus verbálne vyplieskal mladšieho čarodejníka a poslal ho k madam Pomfreyovej na jej patentované lekcie o 'starostlivosti o seba samého'. Keď prišiel posledný septembrový víkend, profesor Weasley sa viac usadil a pevnejšie sa zžil so svojou prácou a študentami; inými slovami, bol organizovanejší.

Piatok večer po večeri poslali Harryho k Remusovi. Hector išiel s nimi. Remus sľúbil víkend plný zábavy, lebo pôjdu na jarmok v muklovskom Londýne.

"Harry?" opýtal sa jeho otec, keď prezeral ruksak svojho syna. "Chceš tvojho..." Harry rýchlo pokrútil hlavou a pribehol bližšie k Severusovi. Starší čarodejník sa nechápavo zamračil. Zohol sa dolu a zašepkal: "Čo sa deje, synček?"

Harry prešiel pohľadom medzi Remusom a jeho otcom. Harry nevedel, že vlkolakov ostrý sluch dokázal zachytiť šepot celkom jasne, takže počul, keď Harry ticho povedal Severusovi, že chcel svojho draka, ale nechcel, aby si Remus myslel, že je malý, keď ho chce mať so sebou.

"Počkaj tu," povedal Severus a ponáhľal sa hore schodmi. O pár minút neskôr zišiel dolu a niesol prikrývku, ktorú Harry nikdy predtým nevidel. "Myslím, že Harry by mal rád so sebou niečo z domu, kým bude preč, Remus. Jeho obľúbená deka." Severus roztiahol deku so zámerom, zrejme, poskladať ju, ale Harry mohol vidieť svojho Opálookého draka ako súčasť dizajnu. Usmial sa.

"Oh hej! To som potreboval, oci!" Severus žmurkol na svojho syna a Remus si svoj úsmev nechal pre seba. Deku zložili, zmenšili a zbalili do ruksaku.

"Ešte jedna vec, Harry!" Echo vyšla z kuchyne s balíčkom v károvanej látke.

"Ohh! To úžasne vonia!" poznamenal Remus. Severus sa zamračil.

"Orieškové koláčiky." Podala ich Remusovi a Hector prišiel ku nemu vrtiac chvostom, aby ich oňuchal.

"Vážne, moja drahá, naozaj si myslíš, že títo dvaja potrebujú dezert navyše, k jarmočnému jedlu, ktoré si nepochybne obaja doprajú?" opýtal sa Severus nesúhlasne.

Echo sa žiarivo usmiala na svojho manžela. "Naozaj, myslím, lebo mi bude tento víkend veľmi chýbať môj malý syn." Zohla sa dolu a objala Harryho a pobozkala ho na líce. Pevne objal svoju mamu. Potom sa odtiahla a odhrnula mu vlasy z tváre. "Teraz buď dobrý, Harry."

"Budem, mami!" Harry natiahol ruky k otcovi. Severus sa zohol dolu a objal svojho syna a Harry ho pobozkal na nos a zachechtal sa.

"Veľmi vtipné," zamračil sa Severus. Jeho tmavé oči sa leskli pobavením. "Lupin, len jeden kúsok toho koláča, nezabudni. Nepotrebujem, aby si vrátil nášho syna nadopovaného cukrom."

"Predpokladám, že cukrová vata teda nepadá do úvahy, Severus?" uškrnul sa Remus.

"Pre Merlinove zuby, Lupin! Tá vec je čistý hnusný cukor! Neopováž sa dať niečo také Harrymu," prikázal Severus prísne.

"Harry bude mať skvelý, bezpečný a zdravý víkend, Severus." Chytil Harryho za ruku. "Pripravený, Harry?"

Harry potiahol k sebe Hectora, ktorého mal na vodítku. "Som pripravený, Remus."

Echo vhodila Hop-šup prášok do krbu a zvolala: "Číslo 12, Grimmauldovo námestie." Zelené plamene s hučaním vzplanuli a Harry, Remus a Hector do nich vošli. V okamihu boli preč.


V sobotu ráno priviedol Severus Billa do Fairwinds. Echo pripravila chutné raňajky a všetci traja dospelí sa zámerne vyhýbali rozhovoru o zrušení kliatby.

Po raňajkách sa začal Bill pripravovať na zrušenie Potratovej kliatby. Potom sa dostavila Liečiteľka Bellová a spolu s Billom sa nejaký čas rozprávali, kým Echo a Severus nepohodlne čakali na gauči.

"Tak, začnime!" Billovo nadšenie nebolo celkom vítané u nervóznych Snapovcov a tak sa ospravedlnil, keď sa posadil oproti nim. "Prvá vec, ktorú potrebujem zistiť je, ktorú kliatbu máš. Pre teba to bude bezbolestné, ale pre nás trochu nudné." Pozrel sa na Severusa a Liečiteľku Bellovú. "Ty, Echo, budeš spať."

Liečiteľka Bellová vytiahla prútik. "Na uspanie použijem kúzlo. Nemôžme riskovať, že účinok elixíru vyprchá uprostred Billovho zisťovania."

Severus pomohol Echo ľahnúť si na gauč a potom sa presunul na stoličku vedľa Billa. Natiahol ruku a Echo ju chytila.

"Pripravená?" opýtala sa Liečiteľka.

"Som," povedala Echo. Po mávnutím prútika a zvolaní krátkej inkantácie Echo zaspala.

Bill vstal, vytiahol prútik a začal odhaľujúce kúzlo. Nebolo to ľahké, lebo musel vnoriť časť svojho vedomia dolu do kliatby, aby ju mohol preskúmať. O menej než minútu hľadel na kliatbu v Echo.

Temná mágia Potratovej kliatby bola nepochybne umelecká, ako farebné povrazy sa ťahala Echo v maternici. Bolo to nekontrolovateľne sa šíriace zlo, krásna infekcia, ktorá pulzovala ako živý tvor. Vyslala tucet výhonkov k Billovi, snažila sa ho pohltiť. Odklonil kliatbu a vrhnutím mágie sa ľahko natiahol k magickému jadru Echo. Povraz jeho mágie sa snažil dotknúť tej jej a bol odhodený von výbuchom iskrivej červenej ochrany, ktorá odhodila jeho telo späť na stoličku, v ktorej sedel predtým. Ťažko dýchal a bojoval proti pocitu v jeho tele, že je bez kostí.

Keď sa Bill 'prebral' Liečiteľka na neho používala Diagnostické kúzlo. Severus priniesol mladému čarodejníkovi pohár vody, ktorý lačne vypil. Bill sa snažil posadiť, ale jeho ruky boli stále trochu gumené. Severus ho vytiahol pod pazuchy. Bill zvraštil tvár, keď bol ten muž trochu viac hrubý.

"Čo sa stalo?" opýtal sa Severus ostražito.

Bill sa usmial a pokrútil hlavou. "To je v poriadku. Moja chyba. Zabudol som na Starú mágiu, ktorou ste vy dvaja zviazaní, Severus."

"Myslel som že som niečo... zacítil," zamrmlal Severus. Nechcel vysloviť ten strašný a iracionálny pocit, ktorý v ňom vsplanul v momente, keď Billa odhodilo dozadu. Cítil, že mladý čarodejník sa snažil ohroziť jeho ženu.

Ale Bill vedel presne, čo Severus cítil. "Nebudem to môcť urobiť bez tvojej pomoci, Severus," začal Bill vysvetľovať. "S tou väzbou, nech akokoľvek pristupujem k mágii Echo, alebo k tej kliatbe, vždy sa stretnem s... odporom."

Severusove pery sa stiahli do úzkej čiary. Nepovedal by to nahlas, ale bol rád, že mal nejakú možnosť pomôcť svojej žene. "Čo mám urobiť, William?"

"Použijeme kúzlo Infero Maledicto, aby sme mohli preniknúť naším vedomím do koreňa tej kliatby. Nič fyzické ti neublíži, ale jej mágia, alebo kliatba samotná, môže spôsobiť značnú škodu. Ako si videl," vysvetlil Bill.

"Vyzerá to podobne ako Legilimens," okomentoval to Severus.

Bill sa usmial. "To je fakt! Je to veľmi podobné ako Legilimens. Čo potrebujem, aby si urobil v momente, keď budeme pri koreni kliatby je, aby si sa natiahol k mysli Echo a uistil ju, že jej tam nechceme ublížiť. Udrž ju v pokoji a potom nás budem môcť spojiť s jej magickým jadrom, aby som mohol analyzovať tú kliatbu."

Severus vytiahol prútik, sledoval, ako Bill predviedol pohyb prútikom a potom spolu zvolali: "Infero Maledictio!"

Aj keď to nebolo jeho skutočné telo v tej pulzujúcej, farebnej mase Potratovej kliatby, Severus dostal závrat. Bill ho chytil za rameno a stabilizoval ho.

"To je ono?" opýtal sa Severus udivene.

"Nie je čas na okružnú prehliadku, Severus," varoval ho Bill. "Kontaktuj tvoju ženu."

Severus si v tom momente uvedomil, že si nie je istý AKO má kontaktovať Echo. Keďže mal zrejme len niekoľko sekúnd, len si predstavil, že hľadí do jej nádherných, hlbokých oceánovo modrých očí.

Veľmi ticho zašepkal: "Legilimens."


Severus prešiel jemne do mysle Echo a ocitol sa v jej snoch. Bol v škôlke, ktorú mu Echo opísala v ten večer po ich návšteve u Liečiteľky Bellovej. Echo stála pri okne chrbtom k nemu. Ramená sa jej mierne chveli a počul, len veľmi slabo, ako plače.

"Echo?" oslovil ju jemne.

Otočila sa a bežala k nemu, hodila sa mu okolo krku. "Oh, Severus! Mýlili sme sa! Liečiteľka sa mýlila! Nikdy nebudem môcť mať tvoje dieťa!"

"Kráska, počúvaj ma," povedal jemne, ale s nádychom naliehania. "William pracuje na tej kliatbe, ale kým sa neupokojíš a nebudeš mu veriť, nebude môcť tú kliatbu zlomiť."

"Naozaj?" zašepkala, jej telo sa triaslo. "Bola som si istá, že sa vrátil späť na Rokfort. Je tu? Teraz?"

"Áno. Teraz sa prosím upokoj. Ver mi."

Steny škôlky sa zavlnili a teraz boli v obývačke v ich sídle Fairwinds. Severus sa posadil s jeho ženou na gauč a pritiahol si ju k sebe. Čas zamrzol a keď zažmurkal, opäť stál vedľa Billa.

Severus videl modré vlákno Billovej mágie voľne omotané okolo strieborného vlákna jeho vlastnej mágie. Práve keď Stará mágia vyrazila vpred ako nejaká obrovská, neforemná obluda, Severus podvedome o krok ustúpil. Bill ho zachytil.

"Nehýb sa!" zasyčal Bill.

Stará mágia sa vlnila okolo čarodejníkov ako nebezpečná kobra, pripravená zaútočiť. Vyšľahol z nej jeden výhonok, dotkol sa Severusa a v ňom vsplanula Stará mágia ako plameň, keď prešla do prepleteného vlákna mágie dvoch čarodejníkov. Ochranná mágia Echo rýchlo odstúpila, ustupovala ako jemná vlna. Mohli ju vidieť len periférne; výstraha, že stále chráni Echo.

"Úžasné!" zašepkal Bill. Odtrhol svoju učenú myseľ od správania väzby medzi Severusom a Echo a snažil sa pripojiť svoje a Severusovo magické jadro k jadru Echo . Nič ho neprerušilo a Bill mohol preskúmať Potratovú kliatbu.


Keď sa Bill a Severus vynorili, obaja boli vyčerpaní, potrebovali vodu a niečo na jedenie. Liečiteľku Bellovú kontaktoval Albus a poslal k nim Dobbyho, aby pomáhal. Škriatok prišiel presne na čas s podnosom plným jedla, na ktorý sa obaja lačne vrhli. Liečiteľka zobudila Echo, skontrolovala ju a obe ženy sa pripojili k hostine.

Po jedle sa Bill posadil na stoličku, ktorú okupoval predtým. "Dokázal som identifikovať tú kliatbu a zistil som, ako ju možno zlomiť." Nahol sa dopredu, lakťami sa oprel o kolená. "Musím vás varovať, že jej odstránenie nebude ľahké a bude to bolieť. Spôsobí to nejaké škody..." Echo zalapala po dychu a chytila Severusa za ruku. Bill zodvihol ruky. "Preto je tu Liečiteľka Bellová, Echo."

Lauren Bellová potľapkala Echo po pleci a jemne sa usmiala. "Budete v poriadku, pani Snapeová."

"Prečo mi to teda hovoríš?" vyprskla Echo a ťažko vydýchla.

"Musíš vedieť, čo máš očakávať, aby si nepanikárila. Bude to bolieť, spôsobí to škodu, ale dá sa o to postarať. Stále budeš môcť mať deti," Bill hovoril prísne ale vľúdne.

"Prepáč, že som na teba vyprskla. Ďakujem ti, Bill," povedala jemne. Echo sa potom pozrela na svojho manžela. "Môžeme to dokončiť?"

"Môžeme," prikývol Severus. "Začnime, William."


Jarmok bol úžasný! Harrymu žiarili oči, lebo bol nadšený úplne všetkým. Jeho najobľúbenejšou časťou bola mini zoo. Boli tam pásikované kone (Remus ich volal zebry), a kozy, jahniatka, krásny kohút, ktorý mal chvost dlhší, než bol Harry vysoký. Bola tam hra Umazané prasiatko a Harry sa zapojil do tej špinavej zábavy. Prasiatko nechytil, ale poriadne sa zabavil tým, že sa celý umazal.

Po tom, čo Remus vzal Harryho na odľahlé miesto, očistil chlapca rýchlym mávnutím prútika. Harry bežal rovno späť k zoo a Remus utekal za ním. Chcel vidieť krotkého bizóna. Videl ho na plagáte a hneď ho uchvátil.

Veľmi veľký bizón mal pre seba celý roh Minizoo. Staral sa o neho chudý ale silný, starší muž so strapatou briadkou.

"Ako sa volá?" opýtal sa Harry chudého muža, ktorý držal bizóna na dlhom koženom remeni.

"Roy. Poď ho pohladkať po nose, mladý muž," povzbudil ho mukel.

Remus stál za Harrym, dosť opatrný pred veľkým zvieraťom. Zrejme by zvládol zožrať Harryho na jeden hlt. Harry opatrne natiahol malú ruku a veľmi zľahka sa dotkol obrovského bizónieho teplého, jemného nosa. Bizón si poriadne odfúkol a Harry zapišťal, keď odskočil dozadu na Remusa.

"Fúúúúúj! Bizónie sople!!" vyhlásil Harry, keď sa pozrel dolu na oslizené tričko.

"Royovi sa páčiš," chechtal sa starý muž. Pevne potľapkal bizóna po boku. "Poď sem a potľapkaj Roya."

Harry odstúpil od Remusa a najprv zľahka pohladkal bizóna po boku. Potom ho potľapkal. Harry sa zachechtal, keď bizón potriasol svojou veľkou strapatou hlavou. Malý chlapec pribehol k Remusovi. Široko sa usmieval.

"Bavíš sa, Harry?" chechtal sa Remus.

"Hej!"

Odišli od bizóna, aby mohli preskúmať zvyšnú časť jarmoku. Boli tam lode, maľovanie na tvár a veľa stánkov. Harry vybral zaujímavý malý obrázok pre svoju mamu. Bol na ňom iskrivý jednorožec pod hviezdnatou oblohou s vílami poletujúcimi okolo jeho rohu. Pri ďalšom stánku Harry našiel zväzok zaujímavých sušených bylín, o ktorých si myslel, že by sa mohli páčiť jeho otcovi, tak niekoľko z nich kúpil.

"Pozri, Harry!" Remus sa usmieval a ukazoval na jeden z mnohých stánkov s jedlom.

"Cukrová vata!" vykríkol Harry.

"Myslím si, že naozaj musíme nejakú ochutnať, nemyslíš?" opýtal sa Remus.

Harry vážne prikývol. "Boli sme veľmi dobrí. Doteraz sme mali len hotdogy a hamburgery."

Prešli ku stánku, kde jeho majiteľ namotával farebnú cukrovú pavučinu na paličku. "Akú farbu chceš, Harry?" opýtal sa Remus.

"Purpurovú!" Harry čoskoro vlastnil obrovskú purpurovú cukrovú vatu. Remus mu ukázal, ako má odtrhnúť kúsok tej tenučkej hmoty a zjesť ho. "To sa topí!"

"Je to veľmi sladké," poznamenal Remus. Severus ho zabije, keď sa Majster elixírov niekedy dozvie, že nakŕmil jeho syna čistým cukrom.

"Chutí mi to!"

O pár minút neskôr boli Harryho ruky, líca, pery a aj jazyk celé purpurové od farby použitej v cukrovej vate. Tiež bol celý lepkavý a podarilo sa mu dostať to aj do vlasov, keď si odhŕňal ofinu z čela, takže mu vlasy dosť šialene odstávali.

Remus, na jeho zlosť, bol len mierne menej lepkavý než Harry.


Na prelomenie kliatby Bill prikázal presunúť Echo do jej a Severusovej spálne. Severus sedel vedľa svojej ženy, držal ju za ruku, kým Liečiteľka Bellová použila trvalo bežiace kúzlo monitorovania vitálnych funkcií.

Bill stál pri nohách postele s prútikom pred sebou. Tento raz nepotreboval ísť do kliatby. Jeho kúzlo bolo v jazyku, o ktorom Severus čítal len v najstarších knihách o kúzlach.

"Držte ju na mieste, pán Snape," prikázala Liečiteľka, keď sa Echo začala zmietať na posteli.


Remus sa usmieval a skoro sa nahlas rozosmial, keď sledoval, ako si Harry nechal pomaľovať tvár od cigánsky oblečenej mladej ženy s modrými, zelenými a žltými prameňmi v jej tmavých blond vlasoch. Harry sa snažil neusmievať a už vôbec nie smiať, keď ho jemný štetec šteklil na tvári.

"Ty musíš ísť tiež, Remus!" vyhlásil Harry, keď potlačil ďalšie zachechtanie.

"Oh, to si nemyslím, Harry. To je len pre deti," protestoval Remus.

"Nie, nie je," vyhŕkol Harry, keď sa nakoniec zachechtal.

"Povedala som ti, aby si sa nehýbal," doberala si ho cigánska dievčina, keď poťuhala Harrymu po nose opačným koncom štetca. Mladá žena sa potom pozrela na Remusa, jej jantárové oči na neho koketne žiarili. "Máte skvelú tvár na kreslenie."

"Naozaj?" Remus obrátil svoju pozornosť na mladú ženu a okamžite bol očarený jej krásnymi očami, a krásnym úsmevom. "No nemyslím si, že by som chcel mať na lícach kvetinky."

"Nejaké zviera," navrhol Harry.

Cigánske dievča prestalo maľovať, zdalo sa, že jej oči vidia priamo cez Remusa. Mierne ho to znepokojilo, ale udržal rozvahu a iba umelkyni zmätene opätoval pohľad.

Po tom, čo sa zdalo byť niekoľko dlhých minút, ale bolo to len pár sekúnd, Remus si nemohol pomôcť a opýtal sa: "Akú zvieraciu tvár by ste pre mňa vybrali?"

Odvrátila pohľad od Remusa a naniesla niekoľko trblietok pod Harryho oči. Keď sa k nemu znovu otočila, Remus mal silný pocit zlej predtuchy. Skoro ho to rozdlávilo, keď cigánska dievčina povedala zamatovým hlasom: "Vlk."

"Mám rád vlky," povedal Harry.

Cigánka sa znovu pozerala na Harryho, keď pokračovala v maľovaní, ale jej slová patrili jasne Remusovi. "Vlci boli kedysi spoločníkmi človeka. Viedli starovekých ľudí počas ich lovov a chránili ich sny v noci. Spriateliť sa s vlkom v dnešnej dobe je veľmi vzácna vec, lebo tí, ktorí sa priatelia s vlkom, v ňom nájdu dobré srdce, nespútanú lojalitu a veľkého učiteľa."

Remusovi začalo bolestivo tĺcť srdce. Určite nemôže vedieť, čo som. Tá žena je Mukel!

"Si skutočná cigánka?" opýtal sa Harry, keď utierala trochu farby, ktorá mu kvapla na bradu.

"Kočovná krv je v mojej línii predkov, ale ja nemám klan. Moji rodičia žili na jednom mieste a vychovávali ma, aby som tak žila aj ja." Harry sa na ňu nechápavo pozrel. "Oni neboli cigáni. Čo sa týka mňa, jasom duša, ktorá sa prispôsobí tu i tam, kamkoľvek ma vietor odveje." Zasmiala sa a odložila štetec. "Iní by ma nazvali záhadnou ako pikulko."

"Pikulík," automaticky ju opravil Harry.

"Aj to," žmurkla na neho, keď mu podržala zrkadlo.

"Wow!" Harryho tvár sa vďaka maľbe zmenila na tvár sovy. "Vyzerám ako Hedwiga, Remus!" Otočil sa k Remusovi. "Páči sa ti to?"

"Myslím, že je to naozaj výnimočné, Harry. Budeme ťa musieť odfotiť pre tvojich rodičov." Remus vytiahol peňaženku, v ktorej mal muklovské peniaze. Vybral z nej bankovku a začal ju podávať tej očarujúcej žene, ale ona zovrela jeho ruku okolo bankovky a prikryla ju svojimi.

"Človek nikdy neberie peniaze od priateľa, Remus." Zachytila jeho pohľad a na moment sa zdalo, že čas zastal.

"Obvykle však človek pozná meno svojho priateľa," povedal s väčšou dávkou odvahy, než akú práve cítil.

"Journey Leedsová." Pomaly odtiahla ruky z jeho a mierne sa odvrátila, ako keby ho prepustila. Remus sa zrazu cítil sám, kým ho Harry nechytil za ruku.

"Journey," povedal  jemne.

Enigmatická Journey Leedsová sa zrazu otočila a z jej prstov sa sypali trblietky, kým sa smiala. "Preč s vami, dobrí cestovatelia!"

Zaskočení náhlou ukážkou ani muž, ani chlapec nevideli mladú ženu odchádzať. Keď chcel Remus niečo povedať, možno jej poďakovať, nebolo ju nikde vidieť.

"Je zvláštna, Remus," usmial sa Harry. "Ale, páči sa mi."

"Celkom iste bola neobvyklá, Harry. Poď. Myslím, že je čas na jedlo." Je možné, že je čarodejnica? Opýtali sa jeho myšlienky.

"A ďalšiu cukrovú vatu?" Harrymu nezbedne žiarili oči a Remus sa hlasne zasmial.


Echo naposledy unavene vykríkla, keď sa konečne podarilo kliatbu prelomiť a jej zvyšky vytiahnuť z jej tela. Spadla dozadu na postel, keď pocítila znepokojujúce stekanie niečoho teplého dolu jej stehnami.

"Von! Von!" odháňala Liečiteľka. "Severus, dajte tomu chlapcovi Povzbudzujúci elixír, Elixír proti bolesti hlavy a nejakú polievku." Severus pomáhal Billovi, ktorý sa o neho sťažka opieral, ale vystrašene sa pozrel späť na svoju ženu.

Zvyčajne teplá, olivová tvár Echo bola teraz popolovo sivá. Pot zmáčal jej celé telo a jej vlasy odstávali, pri čom vyzerala oveľa zraniteľnejšie. A potom Severus zbadal krv.

Liečiteľka Bellová schmatla Severusa obomi rukami za ramená a vytlačila ho von z dverí. "Vaša žena bude v poriadku, pán Snape," vyhlásila pevne, "teraz ma nechajte pracovať."

Záblesk hnevu vyslal zamračenie na jeho tvár, keď mu pred nosom zatvorila dvere do ich spálne.

"Profesor," zašepkal Bill, čím priviedol staršieho čarodejníka ku práci, ktorú mal pred sebou.


Bill jedol druhú misku s polievkou, keď Liečiteľka konečne vyšla zo spálne. Než sa stihol Severus postaviť zo stoličky, vtlačila ho späť na miesto.

"Ako sa má Echo?" opýtal sa Severus ustarosteným hlasom.

Liečiteľka sa usmiala a privolala si šálku kávy. "Má sa dobre, pán Snape. Ospravedlňujem sa za to, že som na vás bola taká prísna, ale bola som tu pre vašu ženu a vy ste sa museli postarať o pána Weasleyho. Určite budete rád počuť, že poškodenie bolo minimálne a lieči sa. Teraz spí a bude spať celých 12 hodín."

Severus položil otázku, o ktorej vedel, že na ňu bude chcieť Echo poznať odpoveď: "Bude môcť mať moja žena deti, Liečiteľka?"

"Nevidím problém, pán Snape. Ale, ako som povedala vám a vašej žene predtým, budem ju potrebovať monitorovať, aby bolo všetko bezpečné." Liečiteľka sa usmiala, ale Severus sa necítil celkom presvedčený.


Ďalší deň mohol Severus konečne vidieť svoju ženu. Priniesol jej vývar a hrubý krajec chleba s maslom.

Echo sedela v posteli podopretá vankúšmi. Vyzerala zdravo a usmievala sa.

"Ako sa máš, kráska?" opýtal sa jemne a položil pred ňu podnos s jedlom.

"Cítim sa, ako keby zo mňa opadol tucet reťazí, drahý majster Snape," šťastne vzdychla a nahla sa, aby ovoňala vývar. "Myslím, že budem potrebovať viac, než len vývar."

"Liečiteľkin príkaz. Vývar a chlieb až do zajtra. Dobby si želal, aby som sa uistil, že budeš vedieť, že pripravil sladké maslo len pre teba."

Echo sa zasmiala. "On je ten najčudnejší domáci škriatok! Určite mu neskôr poďakujem."

Severus sedel na stoličke vedľa postele a sledoval Echo, ako si dala niekoľko lyžíc vývaru a potom ochutnala chlieb. "Ohhh! Toto je úžasné! Budem musieť získať od Dobbyho recept. Myslíš, že by sa oň mohol podeliť?"

"Neviem o tom, že by sa niekedy domáci škriatok podelil o tajomstvá prípravy jedla, ale, ako si sama povedala, on je čudný, takže by mohol."

"Ako sa má Harry? Je mu dobre s Remusom?" Severus vystrúhal grimasu. "Oh páni! Čo sa stalo?"

"Bolesti brucha. Obaja sa prejedli jarmočným jedlom, vrátane cukrovej vaty. Imbecil vlkolačí!" Nahol sa a servítkou utrel trochu masla Echo z brady. "Remus volal neskoro v noci a žiadal elixír, a potom sa musel 10 minút ospravedlňovať. Skoro som priviedol nášho syna domov hneď v tej chvíli."

Echo sa usmiala. "Ale neurobil si to. Je možné, že si konečne dovolíš dôverovať tomu mužovi?"

Severus mykol plecom. "Okrem tých chvíľ, kedy by som ho najradšej uškrtil... no... Možno. Trochu?"

"Viem, že si k nemu priateľský, lebo financuje tvoj výskum Protivlkolačieho elixíru, ale myslím, že Remus by tiež chcel byť tvojim priateľom."

Jeho grimasa bola takmer nezreteľná, ale Echo ju zachytila. Chcel povedať niečo iné, možno urážlivé, ale potom si položil ruky na brucho a natiahol nohy na posteli vedľa svojej ženy. "Pochybujem, že by som vedel, čo mám robiť s priateľom."

Echo zjedla niekoľko ďalších lyžíc vývaru. "Len daj veciam šancu, Severus. Nikdy nevieš, kam môžu viesť." zazívala.

Rýchlo vstal a poslal podnos späť do kuchyne. "Čas na trochu viac odpočinku, kráska," povedal Severus a pomohol jej pod prikrývku.

"Ľúbim ťa, Severus," povedala Echo jemne, žiarivo sa usmievajúc.

"A ja teba." Pobozkal pery svojej ženy, zostal tak chvíľu dlhšie a potom sa neochotne odtiahol.

11.07.2013 12:03:00
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one