Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pre Katie a sambu, ktoré komentovali predošlú kapitolu.

Dobby a Biggi

Harry pobehoval po svojej izbe, vyberal si oblečenie do školy. Nakoniec sa usadil na zemi a tam ho našla jeho mama, keď si zaväzoval šnúrky na teniskách.

"Harry, nemôžeš si obliecť krátke gate," karhala ho jeho mama, keď videla dieťa v jeho obľúbených kgaki šortkách s maskáčovým vzorom.

"Prečo nie?" opýtal sa Harry, zaväzujúc šnúrky na druhej topánke.

"Vonku je zima. Zamrzli by ti nohy." Prešla k jeho skrini a vybrala dlhé nohavice.

"Nie je mi zima." Postavil sa a vzdychol, keď videl čierne nohavice, ktoré držala jeho mama v ruke.

"Obleč si tieto," prikázala mierne.

"Nie." Odpovedal rovnako mierne, ale s podtónom tvrdohlavosti.

Echo vzdychla. Harry posledné dni hovoril 'nie' príliš často. Vyslúžil si tým niekoľko nepríjených domácich prác a niekoľkokrát musel stáť v kúte. Takmer si tým vyslúžil nahádzanie po zadku, ale jeho veľmi rýchle a úprimné ospravedlnenie jeho otcovi dokázalo zmeniť hroziacu bitku na pomáhanie jeho otcovi pri zberaní Bubotuberózového hnisu, k čomu si Harry rozvíjal zdravý odpor.

Echo nemala náladu na rannú hádku, tak len mávnutím ruky vymenila šortky za čierne nohavice. Harry si prekrížil ruky a zazeral.

"To nie je fér, mami!"

Echo sa usmiala. "Viem, ale aj tak ťa ľúbim."

Harry nemohol zostať nahnevaný, keď jeho mama povedala niečo tak milé, pri čom cítil teplo v hrudi. Vzdal sa svojej rebélie a prešiel za otcom, ku krbu. Severus podal svojmu synovi jeho purpurový plášť, klobúk a rukavice. Keď ich mal oblečené, potom podal svojmu synovi malú fľašku s Elixírom proti nevoľnosti. Harry ho vypil, vystrúhal grimasu a potom omotal ruky okolo svojho otca.

"Oci? Nemôžme si kúpiť auto?" opýtal sa Harry žalostne, tesne pred tým, ako jeho otec vhodil do krbu Hop-šup prášok.

"Auto? Nie sme Muklovia, Harry."

"Nenávidím premiestňovanie a cestovanie krbom. Stále mi je z toho zle. A ten elixír chutí ako mokrý pes." Harry zaboril tvár do otcovho habitu a pevne zatvoril oči.

Severus na to nič nepovedal. Vedel o Harryho náchylnosti k závratom a niekedy aj k zvracaniu z tohto typu cestovania a že to začínalo chlapca rozčuľovať. Nikto z jeho spolužiakov v škole nemal taký problém. Harry bol zahanbený, ale Severus si začínal robiť starosti.

Potľapkal svojho syna po chrbte a zvolal: "Weasleyovej škola!" a Severus a Harry zmizli v zelených plameňoch.


Keď svojho syna odprevadil do školy, Severus sa vrátil domov a zišiel dolu schodmi, aby mohol ďalej pracovať na svojom laboratóriu. Mal väčšinu zásob, ktoré potreboval a keď prešiel dlaňou po nerovnom povrchu jedného zo stolov, zvažoval potrebu nových pracovných stolov.

"Čistý mramor bude najlepší," zamrmlal si popod nos. Jheo slová zachytilo strieborné Diktabrko, ktoré sa vznášalo pri jeho pravom pleci. Jeho dlaň prešla po surovom, drevenom povrchu druhého stola a vystrúhal grimasu, keď pocítil, ako mu do prsta zadrela trieska. "Rozpočet na dva, možno tri pracovné stoly. Tieto vybrúsim a nechám si ich do skleníka."

Po hodine sa pri ňom objavil čaj a on sa uškrnul nad tým, ako šikovne sa o neho Dobby stará a pri tom sa vyhýba laboratóriu. Transfiguroval stoličku na pohodlnejšie kreslo a posadil sa ku svojmu čaju. A zazíval.

Zdalo sa, že Harry je presvedčený, že teraz je z neho Veštec, lebo sa mu snívalo u Dursleyovcov o tom, že jeho otec bude zranený. Severus vedel dosť na to, aby rozumel tomu, že deti, obzvlášť deti v Harryho veku, zvykli brať ich sny vážne, keď sa zdali tak jasné a boli o ľuďoch, na ktorých im záležalo. Harry nemohol celkom chápať, že jeho obavy zo straty jeho otca sa pretavovali do jeho nočných mor. Harrymu sa už predtým snívalo, že stratil Severusa. Tie sny boli nepríjemne časté počas prvých troch mesiacov po tom, ako chlapca adoptoval.

Severus čítal Harrymu jeho príbeh o Vlkovi a Hadovi, čo pomáhalo, ale nebolo to perfektné. Stále boli noci, keď Harry budil svojich rodičov. Niekedy sa Severusovi podarilo odviesť napoly spiaceho chlapca späť do jeho izby.

Nočná mora z poslednej noci však vyvolala obavy, o ktorých si Severus nemyslel, že sa s nimi bude musieť vyrovnať tak skoro.

Severus sa vyvliekol z teplého objatia svojej manželky, obul si papuče a obliekol župan a odprevadil Harryho späť do jeho izby. Privolal z kuchyne kakao, ktoré pomaly pili z teplých šálok počas niekoľkých minút, keď sedeli vedľa seba na harryho posteli.

"Nejaká nočná mora?" opýtal sa Severus.

Harry prikývol. "Tento raz som ťa stratil v lese. Počul som veľa strašidelných zvukov a stále som ťa volal. Táááák veľmi som sa bál, že si zranený alebo mŕtvy alebo že sa ti stalo niečo zlé."

"Ale vidíš, že som v poriadku, nie?" uisťoval ho Severus.

" Ale... ale čo ak jedného dňa nebudeš? Pozri, čo ti urobil Emilyn otec? Myslel som si, že so mnou budeš navždy, ale teraz..." Harry hľadel hlboko do svojej šálky s horúcou čokoládou.

"Myslel si si, že nikdy nezomriem?"opýtal sa Severus jemne so začínajúcim pochopením.

Harry vyzeral zahanbene a mykol plecom. "Ty a mama by ste mali žiť večne, lebo to chcem. Ale to sa naozaj nedá, však? Môžete sa zraniť." Harry pevne zatvoril oči, snažil sa zaplašiť obraz jeho otca v šatni, padajúceho k zemi a krvácajúceho z mnohých rezných rán.

"Želám si, aby to tak bolo, maličký, ale my všetci musíme niekedy zomrieť. Čarodejníci a čarodejnice žijú dlhšie než Muklovia a niekedy, pri nehode, dokážeme predĺžiť svoj život, ale eventuálne všetci raz zomrieme. To je prirodzené."

Bolo počuť tiché čľupnutie, keď Harryho slza spadla do jeho kakaa. "My... vieme, kedy zomrieme?"

Severus pokrútil hlavoou. "Nevieme to. Dôležité je, že žijeme a užívame si každý deň, ktorý môžeme stráviť s tými, ktorých ľúbime."

Harry sa pevne privinul ku svojmu otcovi. Ešte stále nespustil plač, ale slzy mu už stekali po lícach a brade.

"Ocko, keď bola moja prvá mama zabitá, bál si sa a bol si smutný a cítil si sa sám?" opýtal sa Harry veľmi ticho.

Hľadiac dolu na svojho syna, Severus videl jeho významné zamračšnie, z ktorého sa mu urobili na čele vrásky, keď sa snažil niečo pochopiť.

"Presne to všetko a navyše som bol naštvaný. Hneval som sa na Temného čarodejníka, ktorý ju zabil a bol som rozzúrený... rozzúrený sám zo seba, lebo som nebol schopný urobiť viac, aby som tomu zabránil. Trvalo to veľmi dlho, ale nakoniec sa moje srdce zacelilo. Ty si tomu veľmi pomohol."

Harry sa pozrel hore na otca a usmial sa, potešený, že vidí otcov zriedkavý úsmev. Tiež mohol vidieť pravdu otcovych slov v jeho tmavých očiach.

"Naučil som sa, od teba, že som naozaj Lily nestratil tak, ako som si myslel, že sa to stalo. Je tak veľa z Lily práve v tebe, Harry. Ona žije v tebe. A som spokojný keď vie, že každý deň, keď vyrastáš, budeš mať v sebe viac aj zo mňa. Budeš mať svoje spomienky na mňa, moje slová a viac. Dokonca aj keď zomriem..." na moment, Harryho úsmev ustarane opadol. Severus položil dlaň na hruď svojho syna. "Jedného dňa, keď zomriem, nebudeš úplne sám, lebo toto je miesto, kde ma budeš mať navždy."

Harry položil svoju dlaň na tú otcovu. "Aj mama je tu?" Severus prikývol. "A Draco?"

"Každý, koho ľúbiš, alebo kto ľúbil teba je tu navždy."

"Taaaak, mama a James sú už tu?" Harry sa usmial.

"Áno, sú."

Nechal zmiznúť prázne šálky z kakaa a potom Severus privolal Harryho draka, ktorý spadol na zem. Harry schmatol mäkkého plyšáka a privinul si ho k hrudi. Privinul sa ku svojmu otcovi a Severus okolo neho položil ruku v ochrannom geste. Druhou rukou hladil Harryho vlasy, kým nezaspal.

Severus dopil posledný čaj a natiahol si nohy, znovu zazíval. Dovolí si hodinku spánku a potom sa dá znovu do práce na laboratóriu.


V piatok Harry nešiel do školy. Severus vzal Harryho k pediatričke, Liečiteľke Saroyanovej, kvôli jeho problémom pri cestovaní krbom a premiestňovaní.

Harry sedel vedľa svojho otca v čakárni, vyzeral podráždene a úplne nešťastne, že je tam znovu v tak krátkom čase. Severus priniesol malú knihu, aby si Harry mohol čítať, ale zdalo sa, že je príliš zaneprázdnený kopaním pätami do nôh stoličky, na ktorej sedel. Práve keď Severus takmer stratil trpezlivosť s jeho synom, zavolali ich do ordinácie.

Harry sa snažil vliecť, ale drobné varovné zovretie jeho pleca, keď ho otec posunul vpred, ho prinútilo cupitať zarovno so Severusom. Keď bol v ordinácii, Harry sa usadil na vyšetrovací stôl, keď naň Severus mlčky ukázal.

Liečiteľka Lya Saroyanová ich oboch pozdravila a urobila rýchlu kontrolu Harryho vitálnych funkcií. Usmiala sa nad dobrým výsledkom.

"Takže máš stále problém s čarodejníckym cestovaním, však, Harry?" opýtala sa vľúdne.

"Nie." Odpovedal tvrdohlavo.

Severus sa zamračil. "Áno, má. A tiež sa zdá, že sa u neho vyvinula nadmerná záľuba v používaní slova 'nie' po celý čas."

Liečiteľka Saroyan sa zasmiala. "No, táto vzbura jednoducho musí odoznieť sama. Obávam sa, že u malých chlapcov a dievčat sa táto záľuba vyskytuje veľmi často v tomto veku. Avšak myslím si, že by sme mohli vyliečiť tie problémy s cestovaním." Usmiala sa na Harryho a potom sa otočila k Severusovi. "Harry lieta na metle, však?"

"Už niekoľko mesiacov sa tomu venuje," odpovedal Severus. Jedným okom sledoval svojho syna, ktorý začal slintať nad terapeutickými kryštálmi, ktoré ležali na bočnom stolíku.

"Ukázali sa u neho niekedy nejaké problémy pri lietaní na metle?"

Severs pokrútil hlavou. "Nie. Pred tým, ako omladol, bol veľmi prirodzený letec, s trochu rušivým sklonom k nervy trhajúcim Metlobalovým manévrom."

Poťukala po spise svojim prútikom, a potom sa opýtal: "Harry nosil okuliare?"

"Zlý zrak bol výsledkom kúzla, ktoré na neho použila Lily po pôrode. Bola to kombinácia Lilynych vlastných kúziel, ktoré si myslíme, že mohli byť ovplyvnené DNA Jamesa Pottera."

"Ah áno. Bol takmer presnou kópiou svojho nevlastného otca?" opýtala sa Liečiteľka.

"Okrem farby jeho očí." Slabý tieň preletel Severusovou tvárou, keď si spomenul, nepohodlne, na jeho prvý pohľad na 11-ročného Pottera. Ten chlapec, okrem Lilynich tmavo smaragdových očí, mohol byť Jamesovo dvojča.

Liečiteľka použila niekoľko Diagnostických kúziel. Nad výsledkom každého zahmkala a urobila poznámku do Harryho zdravotnej karty.

"Pán Snape, vy ste nedávno zistili, že ste vlastne Harryho biologický otec. Mali ste niekedy problémy s rovnováhou ako dieťa?" opýtala sa Liečiteľka, ťukajúc si prútikom po stehne.

"Nemal som," odpovedal. "Lily, občas spadla, keď vychádzala krbu. Premiestňovala sa výborne, ale preferovala Prenášadlo pred premiestňovaním a krbom."

"Ako znášal Harry cestovanie pomocou Prenášadla?"

"Trochu lepšie. Ľahká dezorientácia, ale nikdy mu nebolo zle." Zobral Harrymu z ruky kremenný kryštál, ktorý zodvihol a položil ho späť ku ostatným. Harry sa na chvíľu mračil a potom zameral pohľad znopvu na kryštály.

"Mnoho detí aj dospelých lepšie znáša Prenášadlo. Nemá vplyv na vnútorné ucho v takej miere ako premiestňovanie a cestovanie krbom. Otestujem jeho sluch."

Harry musel vrátiť svoju blúdiacu pozornosť späť k aktuálnej úlohe, testu sluchu. Bolo to oveľa ľahšie, než si myslel a nezdalo sa, že by ho nespravil. Usmial sa, potom ignoroval oboch dospelých a natiahol sa za ónyxocým kryštálom. Severus zachytil Harryho ruku a položil ju chlapcovi do lona. Harry vzdychol a zavrčal.

O pár minút neskôr, keď si liečiteľka prezrela výsledky testov, vyhlásila: "Jeho sluch je perfektný." Liečiteľka sa natiahla, zodvihla sodalitový kryštál v tvare vajca a podala ho Harrymu. Potom sa posadila.

"Myslím si, že sa stále jedná o normálny vývin rovnováhy. Zvyčajne vo veku 6 rokov sa u väčšiny detí rovnováha stabilizuje. Keď vezmeme do úvahy to omladnutie a Harryho podmienky u Muklov, mohlo by to jednoducho trvať trochu dlhšie, než sa stabilizuje. Navrhujem podávanie Rovnovážneho elixíru desať minút pred premiestňovaním a pred cestovaním krbom. Bude to fungovať oveľa lepšie než Upokojujúci elixír a Elixír proti nevoľnosti." Liečiteľka napísala predpis na elixír a podala ho Harryho otcovi.

Severus sa pozrel dolu na predpis. "Rok?"

Liečiteľka prikývla. "Stále podávate Harrymu Nutričný elixír?"

"Áno!" odpovedal Harry namiesto jeho otca, a samoľúbo sa na Severusa pozrel. Chcel ukázať svojmu otcovi, že vážne nebol až tak zamilovaný do slova 'nie'. "Ocko vytvoril štyri príchute, čučoriedkovú, pomarančovú, hroznovú a tekvicovú. Jeden dostávam na raňajky a jeden na večeru. Naozaj sú dobré."

Severus sa uškrnul na svojho syna a Liečiteľka sa milo usmiala. "Pán Snape, chcela by som, aby ste zvýšili obsah vápniku a vitamínov B a D v Nutričnom elixíre. Myslím si, že by bolo tiež dobré podporiť Harryho v konzumácii citrusových plodov a zeleniny." Harry ukázal svoj názor na to tak, že vystrúhal znechutenú grimasu. Liečiteľka Saroyanová sa zasmiala. "Som si istá, že existuje zelenina, ktorú máš rád, Harry."

"Nie. Všetku ju neznášam," vyhlásil pevne.

"Tak potom predpokladám, že už nebudeme musieť kupovať tekvicový džús," vyhlásil Severus.

"Čože? prečo?" opýtal sa jeho syn ostro.

"Tekvicový džús sa vyrába z tekvicovej dužiny, synu. Tekvice sú zelenina." Severus sa na svojho syna víťazne uškrnul.

Harrymu pri tom len spadla sánka.

"Má Harry slabé kosti?" opýtal sa Severus znepokojene, čím zabránil nejakej drzej odpovedi, s ktorou by jeho syn mohol prísť.

Liečiteľka Saroyanová prikývla. "Nie veľmi, ale po tom ako som dostala oznámenie o jeho zlomenom členku toto leto, bola som znepokojená. Ako viete, omladnutie niekedy so sebou prinesie nedostatky z minulosti danej osoby, alebo ich dokonca môže zhoršiť. Kvôli vážnemu dietnemu zanedbávaniu, okrem ostatných faktorov, kým žil u Dursleyovcov..."

Harry ju neochvejne prerušil: "Dudley mi nechcel ublížiť. Teta Petunia bola vždy zlá aj k nemu."

Liečiteľka zoztala na moment prekvapená, potom pokračovala. "Chcem sa len uistiť, že kým stále rastie a vyvíja sa, urobíme všetko čo môžeme, aby sme zabezpečili, že z neho vyrastie zdravý dospelý muž."

Severus jednoducho prikývol a vzal si od Liečiteľky návrh na zmenu elixíru. Petunia mohla Pottera vyhladovať, ale tiež neurobila nič dobré jej synovi, keď mu dovolila stať sa tak nebezpečne obéznym. Po tom čo Vernon spomenul Majstrovi elixírov obzvlášť znepokojujúce zdravotné výsledky z Dudleyho ďalších zdravotných problémov, spôsobených jeho obezitou, Severus uvaril Posiľňovač kĺbov, ktorý bude Dudley užívať pred cvičením a Elixír na podporu imunity, ktorý bude užívať raz za mesiac, aby sa znížila chlapcova náchylnosť k chorobám.

Severus bol rád, že obaja, otec aj syn Dursleyovci vyzerali dobre, upravene a boli na ceste k lepšiemu životu. Všetci sa zotavovali.


Po stretnutí s Liečiteľkou, Severus vzal Harryho na nákup do Šikmej uličky.

Ich prvá zastávka bola Apatieka Slug & Jiggers, kde Ecklon Jiggers hrdo ukazoval živého Slimákočerva, ktorého práve dostal. Slimákočerv bol vlastne ryba, ktorá vyzerala, ako keby to bola zlá genetická nehoda medzi hadom a sumcom. Malo to dlhé, vlniace sa, sivohnedé, bahnité telo s drobnými plutvami v prednej časti jeho tela. Malo to dravú papuľu s tuctami malých, ostrých zubov, ktoré vyzerali, že ich je jednoducho priveľa. Navyše, nad vypuklými očami a lícami a pod papuľou to malo hrubé výčnelky, ktoré vyzerali ako mačacie fúzy.

Otec aj syn boli obaja fascinovaní tým tvorom, ktorý lenivo plával v nádrži s bahnisto zahmlenou vodou.

"Koľko stojí ten Slimákočerv?" opýtal sa Severus.

"30 galeónov," odpovedal Jiggers.

Severus takmer prevrátil oči nad tou cenou. Harry sa trochu ustarane opýtal: "Nezabil by si ho, však, oci?"

To bol nešťastný aspekt pri Elixíroch, že mnohé ingrediencie boli živé. Severus nikdy nenútil žiadneho zo svojich študentov zabiť niektorú z prísad, vrátane múch zlatoočiek, ktoré žili len 3 dni. Vždy mal pocit, že deti musia čeliť dostatočnému množstvu krutostí, takže nechcel pridávať k erózii ich nevinnosti tým, že ich bude učiť zabíjať Slepé myši na použitie v Elixíre na opravu zraku.

Kedykoľvek to bolo možné, Severus prederoval zaobstarávanie ingrediencií, o ktoré sa už postaral dodávateľ z Apatiaky. Hneď keď sa Harry opýtal jeho ustarostenú otázku, Severus si spomenul na príhodu, ktorá sa stala na Rokforte len niekoľko mesiacov po tom, ako adoptoval Harryho.

Severus zaslal objednávku vnútorností Dúhového hada do inej Apatieky. Alatieka neposlala nakladané vnútornosti, ale poslala živé hady. Naozaj krásne, dúhovo sfarbené magické hady. Hneď keď Harry zbadal dva tucty živých hadov, chcel si ich všetky nechať ako domáce zvieratká.

Neuvedomujúc si potenciálne rozrušenie a jednoducho nepremýšľajúc, Severus znechutene zamrmlal, že bude musieť tie hady pozabíjať, než ich budú môcť študenti použiť na vyučovaní. Severus sa odvrátil od krabice s hadmi, a keď sa k nim znovu otočil o chvíľku neskôr, Harry už bežal z triedy aj s tými prekliatymi hadmi.

Harry sa skryl v Hagridovom tekvicovom záhone, kým ho tam jeho otec nenašiel. Spolu sedeli otec a syn medzi obrovskými tekvicami, Harry držal krabicu s hadmi, kým Severus vysvetľoval jednu z menej atraktívnych stránok výroby elixírov. Harry neplakal len kvôli hadom, ale kvôli všetkým kedysi živým prísadám, ako skarabeovia, hovnivále a dokonca hnusné slizočervy, ktoré sa stali ingredienciami, s ktorých prípravou pomáhal jeho otcovi.

"Ale prečo?" Harry stále plakal, keď odložil krabicu s hadmi a presunul sa otcovi na kolená, do jeho objatia. Severus ovinul svoj plášť okolo svojho syna, keď jeho srdce pomali pukalo pre to dieťa.

Severus trpezlivo vysvetlil, že existuje veľmi veľa prospešných elixírov, ktoré sa pripravovali z mŕtvych zvierat. Bolo to nepríjemné vysvetľovanie, pri čom si bol starší čarodejník viackrát istý, že to len zhoršuje a vystraší tým svojho syna na celý život.

Bol to Harry, jeho vlastným, detským spôsobom, kto zachránil Severusovo nepríjemné vysvetľovanie, a tiež mu dal nové porozumenie pre umenie vytvárania Elixírov.

"Hermiona mi čítala ten pekný príbeh o Inuitoch. Ich Šaman, myslím si, že to je niečo ako čarodejník, možno? Každopádne, požehnával lovcov a potom požiadal Veľkého ducha, aby požehnal a poďakoval dušiam zvierat, ktoré ulovili aby mal kmeň čo jesť. Myslíš si, že duše zvierat a chrobákov a ostatných použitých v elixíroch sú šťastné, že urobili dobrú mágiu?"

"Rovnováha Duševnej mágie," Severus zašepkal udivene. Objal svojho malého syna. "Predpokladám, že pokiaľ je elixír nápomocný, ich duše budú potešené. Ako sa ti darí učiť ma tak úžasné veci, Harry?"

Harry len pokrčil plecami a smutne sa pozrel na hady. "Ja to chápem, ale musí to tie hady bolieť, keď zomrú?"

"Nie, Harry. Je spôsob, ako to urobiť úplne bezbolestne. Nebudú cítiť žiadnu bolesť a nebudú sa báť. Sľubujem."

Sedeli a sledovali hady ešte dosť dlhých minút, než Harry nasledoval svojho otca späť do hradu, nesúc krabicu s hadmi. Severuovi stiahlo hrdlo, keď sledoval ako sa jeho syn rozlúčil s hadmi.

"Pomôžete naučiť ockovych študentov robiť dobré elixíry. Ocko k vám bude milý," zašepkal Harry. Malý chlapec potomvybehol z triedy a nechal hady s jeho otcom.

Až potom, keď sa postaral o hady a pripravil ich vnútornosti pre študentov (úloha, ktorú obvykle udeľoval za trest, ale teraz mal pocit, že to musí urobiť sám), si to Severus uvedomil -- Harry nepovedal ani jediné slovo v Parselčine.

"Slimákočerv má mnoho využití zaživa, Harry. Ale žijú iba rok," vysvetlil jeho otec.

Harry poťukal po nádrži a smutne hľadel na škaredú rybu lenivo plávajúcu hore-dolu po nádrži.

Severus potľapkal Harryho po chrbte. "Myslím, že Slimákočerva necháme tu, Harry. Vyzerá, že je dosť spokojný."

Harry vypustil takmer nepostrehnuteľný úľavný výdych. "Hej, vyzerá tak." Harry rybe zamával a nechal sa otcom odtiahnuť preč.

Severus kúpil niekoľko položiek a tiež dal Ecklonovi Jiggersovi dlhý list s objednávkou položiek, ktoré práve nemali na sklade. Keď skončil, otec a syn prešli oproti cez cestu do Scribbulusovych Vždysameniacich Atramentov. Severus kúpil niekoľko roliek pergamenu, písacie potreby pre Harryho, brká, niekoľko fľašiek atramentu a pečatný vosk. Harry našiel sadu atramentov, v ktorých boli trblietky, a tak ich Severus pridal k nákupu.

"Môžeme si dať zmrzlinu, oci?" opýtal sa Harry, keď vyšli z obchodu s písacími potrebami.

"Potom by si nezjedol večeru," vyhlásil Severus.

"Ale to je až o niekoľko hodín!"

"To je o 45 minút," opravil Severus.

"Ale ja naozaj chcem zmrzlinu. Prosím? Prosím, oci?"

Severus sa zamračil dolu na svojho syna. "Povedal alebo nepovedal som práve nie, Harry?"

"Nie. Nepovedal si nie." Harry našpúlil pery.

"Nesnaž sa chytráčiť, dieťa, vieš veľmi dobre, čo som myslel." Snažil sa posunúť svojho syna k obchodu Flourish & Blotts, ale Harry sa vytrhol a zostal stáť na mieste.

"Dnes som bol dobrý a mama mi vždy kúpi zmrzlinu, keď som dobrý. No tak!"

Severus opätoval Harryho zamračenie svojim vlastným. Keď si prekrížil ruky na hrudi, nejako sa zdalo, že je vyšší a zrejme... aj keď by to nikto iný nepotvrdil, ale Harry si bol istý, že obloha bola zrazu tmavšia.

"Vieš, že tvoja mama ťa tak nerozmaznáva, tak sa neopovažuj mi klamať."

Ľudia prechádzajúci okolo otca so synom sa im snažili zďaleka vyhnúť. Niekoľko matiek vedelo presne, čo príde a nechceli byť zachytené uprostred toho.

"Si na mňa hnusný! Neklamem a chcem zmrzlinu!!"

"Prestaň kričať!" Severus nekričal, ale bol nahnevaný na svoje neposlušné dieťa.

"Chcem zmrzlinu!! Hneď!! Zaslúžim su ju ty hnusný starý darebák!!"

V momente, keď videl ako sa od hnevu blýska v otcovych tmavých očiach, Harry vedel, že z neho budú rozdrvené hnusné prísady do elixírov. Harry zmenil postoj a dal sa na útek, ale tento raz Severus jeho útek očakával. Ľahko zachytil svojho syna, ktorý sa rozhodol, že bude dobrý nápad začať kričať a plakať.

To nebol dobrý nápad.

Severus mal sto chutí premiestniť sa rovno domov, ale to, navyše k jeho vystrájaniu, by spôsobilo Harrymu nevoľnosť. Naštvaný na niekoľko vražedných pohľadov, ktoré dostal, Majster elixírov chcel zahnúť dolu cestou, keď zbadal riešenie.

Weasleyovské výmysly.

Severus zodvihol teraz sa vzpierajúceho syna na rameno a vošiel do obchodu. Pár zákazníkov odtiaľ rozumne rýchlo utieklo. Fred hľadel na svojho bývalého učiteľa Elixírov s otvorenými ústami. O sekundu neskôr sa George naštvane vynoril z jeho pracovne.

"Fred! Čo má znamenať to otrasné vrieskanie... Profesor Snape! Harry?"

"Mohol by som použiť vašu pracovňu, pán Weasley?"

Fred odpovedal. "Hej, môžete vojsť, pane."

Harry naštvane kričal: "Chcem moju zmrzlinu!!!"

Otec a syn zmizli za dverami a okamžite nastalo hrobové ticho, keď čarodejník použil Tlmiace zaklínadlo.

"Niečo mi hovorí, že tú zmrzlinu nedostane, Gred," odfrkol George.

"Nejako ti pri tom chýba mama, nie, Forge?" usmial sa Fred.

"Myslíš, že by sme mali ísť cez víkend na návštevu? Pozrieť sa ako sa darí našim rodičom?" opýtal sa George.

"Úžasný nápad, oh brat môj!" Fred privolal brko a pergamen a začal písať krátky list.

O niekoľko minút neskôr, keď George pripevňoval dopísaný list na nohu ich sovy menom Puck, veľmi uplakaný, fňukajúci, zahanbený a strašne ľutujúci chlapec vyšiel z pracovne dvojičiek Weasleyových. Za ním stál jeho frustrovaný otec ss kamennou tvárou. Severus postrčil Harryho vpred.

"Ja... ospravedlňujem sa že... že som spôsobil... inko... inkon... že som narobil problémy." Harry znovu zafňukal, keď si pravou rukou pošúchal bolestivé miesto na zadku. Harryho ľavá ruka zvierala otcov habit.

"Aj ja sa ospravedlňujem, páni. Ďakujem vám za možnosť použiť vašu pracovňu." Severus sa mierne, ostro uklonil, a odišiel z obchodu spolu so svojim synom.

Fred si odfrkol. "To fakt nie je sranda, Fred," napomenul ho George s miernym úškrnom.

Fred pokrútil hlavou. "Len ťa to núti ubezpečiť sa, že nebudeš mať deti ešte veľmi, veľmi dlho, však?"

"Oh áno. Veľmi veľmi dlho."

Dvojičky sa vrátili k práci s vedomím, že budú mať o čom hovoriť svojim rodičom, keď ich cez víkend navštívia.


Krb vo Fairwinds zahučal, keď z neho vystúpila Echo rovno do obývačky. Cítila vôňu varenia a nasledovala svoj nos do kuchyne, kde sa zdalo, že Severus vraždí hlávkový šalát. Neusmial sa a ani nevzhliadol, keď jeho manželka vošla.

"Severus?" opýtala sa jemne. "Je všetko v poriadku? Teda, je Harry...?"

"Harry je dosť zdravý. Zmením zloženie jeho Nutričného elixíru, aby sme posilnili jeho kosti, a jeho pediatrička mu predpísala Rovnovážny elixír pred cestovaním." Šalát bol dokončený, tak ako ďalšiu napadol rajčinu. Echo zvraštila tvár, keď vrazil nôž cez celú úbohu rajčinu.

"To je dobre. Takže hádam, že bol problém na ceste domov?"

Severus šmaril nôž na stôl vedľa zmrzačenej rajčiny. Konečne sa pozrel na svoju ženu.

"Hysterický záchvat. Rovno uprostred Šikmej uličky. To šteňa sa dokázalo rozčúliť až tak, že som sa s ním nemohol premiestniť domov, aby som sa mohol postarať o jeho trest, tak som ho musel vziať do obchodu Weasleyovcov a potrestať ho tam!" Nadýchol sa a prešiel k drezu, aby si umyl ruky. Nechal chladnú vodu stekať po pulzujúcich miestach na jeho zápästí, aby mu to pomohlo upokojiť sa.

"Bolo to malé zahanbenie. Niečo, čo sme mohli Harry ja jednoducho prežiť a zabudnúť na to, ale nie... nikdy to nie je tak prekliato jednoduché, všakže?!"

Studená voda nepomohla a Echo bola každou chvíľou znepokojenejšia. Mávnutím ruky vypla plameň pod bravčovými rezňami na sporáku.

"Severus, čo sa ešte stalo?" opýtala sa jemne.

Ukázal ostro na mierne roztrhnutý zvitok na kuchynskom stole. Echo prešla k pergamenu, rozvila ho a začala čítať. Jej výraz sa zmenil z nechápavého na zdesený a potom prešiel k hnevu.

"Toto je ohavné! Severus, môžu to urobiť?"

"Zdá sa, že môžu," zavrčal temne. Vyšiel z kuchyne, chvíľu sa prechádzal po obývačke a potom ťažko dosadol do svojho kresla. Potom sa nahol dopredu a skryl tvár do dlaní.

"Sev... Severus, hovoril si s Albusom?"

"Bol som príliš rozrušený," odpovedal unavene. Keď zodvihol hlavu, Echo videla krátku iskru strachu v jeho očiach, keď sa striasla. Hnev sa vrátil, keď zaťal zuby. "On je môj," vyhlásil temne.

Echo zaťala zuby na moment a potom privolala Upokojujúci elixír. Snažila sa podať ho jej manželovi, ale on ho odmietol. "Vezmi si to, Severus. Viem, že tvoj hnev je oprávnený, ale nepomôže nám. Vypi to a potom tu seď, kým sa upokojíš dosť na to, aby si mohol kontaktovať Albusa. Je Harry v jeho izbe?"

Severus prikývol. Vzal si elixír, ale iba naň hľadel. "Je Harry teraz v poriadku?"

S rezignovaným výrazom vypil elixír. "Spí odkedy sme sa vrátili domov. Hector je s ním a Dobby tiež."

Echo pohladila prstami Severusovo obočie a cítila, že má trochu zvýšenú teplotu. Potom sa zohla a pobozkala ho. "daj tomu elixíru ešte pár minút a potom zavolaj Albusa. Ja pôjdem dokončiť večeru."

Práve keď sa chcela otočiť, Severus zachytil jej ruku a pevne ju držal. Echo sa otočila späť.

"Nenechám ich vziať nám nášho syna," vydýchol.

"Oh Severus. K tomu nepríde. Viem, že nie." Zovrela jeho ruku a potom ju pustil.


Albus sedel v obývačke vo Fairwinds, kým Severus sa snažil nebehať hore dolu. Riaditeľ dôkladne čítal list, ktorý Severus dostal od Čarodejníckeho oddelenia starostlivosti o deti (ČOSoD) hodinu po Harryho príliš verejnom hysterickom záchvate v Šikmej uličke. Echo sedela vedľa svojho manžela, za jej tichou prítomnosťos sa Severus každú chvíľu natiahol, ako keby sa chcel uistiť, že je skutočná.

"Verím, že si jednoducho spanikáril..."

"Čože?! Ja nepanikárom, Albus!" zareagoval Severus naštvane. "Vyhrážajú sa, že mi zoberú syna!"

"Severus, upokoj sa," prikázal Albus pevne, ale jemne. Mladší muž zaťal zuby a snažil sa upokojiť dych. Echo chlácholivo hladila jeho chrbát. "Toto je len varovanie, môj chlapče."

"Je to prekliate obťažovanie!" vyhŕkol Severus. Pri prísnom, varovnom pohľade od jeho učiteľa pevne zatvoril ústa, jeho pery boli len úzkou čiarou a takmer biele.

"Severus, nepoviem k tomu už ani slovo, kým nedostaneš svoju náladu znovu pod kontrolu. Toto nie je moja vina a nebudem tolerovať tvoj krik. Rozumieš?"

Severus sa zhrbil. Dupkanie nohou sa zatiaľ neukázalo, ale toto bol riaditeľ z jeho minulosti. Práve on ho prichitil pri varení neskoro v noci v jednom z opustených laboratórií v žalároch, počas jeho druhého ročníka. Toto bol ten riaditeľ, ktorý ho hrešil, súkromne, v jeho treťom ročníku, za nasledovanie starčích chlapcov zo Slizolinu pri škaredom žartíku na jedno Bifľomorské dievča.

"Ospravedlňujem sa, riaditeľ," povedal Severus.

Úsmev a iskrenie v očiach sa vrátilo pri použití jeho titulu, od zarazeného malého chlapca v tele dospelého muža.

"Severus, vedel si, že toto sa jedného dňa stane. Harry je normálny sedemročný chlapec a verejné ukážky nálad sú očakávané." Zodvihol ruku v zamietavom geste, keď sa zdalo, že Severus chce niečo povedať. "Že ťa prenasleduje tvoja minulosť tak bolestivo je nepríjemné, ale nie neprekonateľné. Toto je výstraha. Ľudia, ktorí reagovali na Harryho výbuch len konali ako by konal každý znepokojený rodič."

Severus vyzeral skepricky. Skôr si myslel, že tam mohla byť aspoň jedna pomstychtivá osoba, ktorá nenávidela Severusa Snapa - Smrťožrúta, ktorá zrejme využila túto príležitosť na to, aby mu znepríjemnila život.

Albus mykol plecom. "Možno že dôvod na to nemusel byť až tak altruistický. Na tom naozaj nezáleží, môj chlapče. Na čom záleží je, že si dostal list od ČOSoD, ohľadom toho, ako je o Harryho postarané v tvojej starostlivosti. Zákonom je stanovené, že musia prešetriť akýkoľvek možný náznak zneužívania, bez ohľadu na to, čie to dieťa je. Toto oznámenie je len varovaním, že niekto bol znepokojený. Ráno budem kontaktovať Arthura a spolu s ním sa za teba prihovoríme."

"Nemal by si," zavrčal Severus. "Neurobil som nič, eo by ublížilo môjmu synovi. Napriek tomu, že práve vrieskal ako zmyslov zbavený kvôli poondiatej zmrzline a najradšej by som ho bol preklial..."

"Oh prestaň, Severus!" vyprskla Echo. "Si oveľa lepší rodič, než si myslíš a nemal by si dovoliť, aby ťa to tak znepokojovalo."

Severus zavrčal na svoju ženu. "Ale bol som naštvaný! Jediné, čo som urobil, bolo, že som mu povedal jedno poondiate 'nie' na žiadosť o poondiatu zmrzlinu a on sa zmenil na uvrešťaného fagana!" Vyskočil na nohy a schmatol list od Albusa. "Čo ak to Harry spraví znovu? Čo ak bude chcieť nejakú hračku a ja mu ju nekúpim? To sa mám podriadiť jeho každej drobnej žiadosti, len aby sa nenaštval, čo by ma mohlo hodiť rovno do Azkabanu?" Hodil list na zem. Echo sa zohla a zodvihla ho.

"Sadni si!" Napriek tomu, že Albus nezodvihol hlas pri tom príkaze, Severus vedel veľmi dobre, že má poslúchnuť. Ťažko dopadol späť do kresla. "Toto správanie je nevhodné, môj chlapče, a vôbec nepomáha tejto situácii."

"Albus, ja som dobrý otec," povedal Severus ticho. "Viem, že som do toho šiel naslepo a mal som pocit, že o sebe pochybujem každú chvíľu. Zakaždým, keď Harry pre niečo plakal, znovu som o sebe pochyboval. Vždy, keď sa bál, nebol som si istý, či mu poskytujem dostatočnú útechu. Pre Merlina, Albus! Keď som ho musel po prvý raz potrestať, skončilo to tak, že som ušiel za tebou!" Rozrušený čarodejník pevne zovrel ruky. "Som dobrý otec," zašepkal.

Albus sa nahol a položil svoje chladné, chudé prsty na Severusove zovreté ruky. Teplo sa usmial. "Si tým, čo som vždy vedel, že budeš, synu. Skús sa týmto dnes už viac netrápiť. Zajtra zavolám Arthurovi a v pondelok večer toto bude už len zlou spomienkou."

"Ocko?" veľmi plachý, trochu ospalý hlas zavolal Severusa od schodov.

Dospelí sa otočili a videli Harryho v pyžame, bosého a ťahal za sebou svojho draka za chvost. Keď si ho všimli, Harry sa ponáhľal za svojim otcom a nahol sa nad jeho stehná.

"Deje sa niečo, Harry?" opýtal sa Severus jemne. Harry prikývol. Zodvihol svojho syna a položil si ho na kolená. Echo privolala deku a prehodila ju jej synovi cez bosé nohy.

"Naozaj ma mrzí ten dnešok," povedal Harry a oprel si hlavu o otcovu hruď. "Naozaj nie si hnusný. Nikdy. Nechcel som zraniť tvoje city."

Severusove obavy kvôli tej katastrofe z dnešného dňa zrazu zmizli, keď držal svojho malého chlapca na svojich kolenách. Stále mal obavy kvôli tej výstrahe od ČOSoD, ale na tom nezáležalo, keď jeho dieťa prišlo za ním pre útechu. A navyše sa mu ospravedlnilo.


Bolo neskoré ráno, keď Albus vošiel do kancelárie Ministra mágie na Ministerstve. Kancelária, kedysi luxusný pozostatok pompéznosti Corneliusa Fudgea, mala teraz mierny nádych vkusu Molly Weasleyovej. Bol tam pohodlný gauč, cez ktorý bola prehodená deka zošitá z rôznofarebných kusov látky, veľký stôl bol pekný, ale mierne použitý, niekoľko skriniek s knihami a na jednej stene viseli tucty fotografií Arthurovej veľkej rodiny.

Arthur Weasley nebol nikdy považovaný za organizovaného muža, najmä kvôli tomu, že mal zlozvyk zbierať muklovské predmety, ktoré zvykli byť starými rárohami. Jeho pracovňa bola ale pekná a množstvo papierov na jeho stole bolo zorganizované do upravených stohov. Albus si bol istý, že Percy, Arthurov syn, bol zodpovedný za udržiavanie otcovho ministerského sveta v poriadku.

"AWWWWK! Pozor na trblietavé drahokamy!!"

"Pre Merlinovu bradu!" vydýchol Albus, keď hľadel na veľkého modrého papagája, sediaceho vedľa dverí, ktorý hľadel na Albusa mierne hore nohami.

Arthur vzdychol a zamračil sa na vtáka. "Zoznám sa Kohlom, Arou hyacintovou, ktorú som dostal k narodeninám od dvojičiek, Albus."

"Kanárikový krém! Kúp dnes nejaký!" zapišťal papagáj a potom vydal niečo, čo znelo ako piskľavý smiech.

"Myslel sim si, že ťa tvoji synovia majú radi, Arthur," chechtal sa Albus.

"Možno už nie," usmial sa Arthur krivo. "Celá rodina si myslela, že nadišiel čas, aby som prestal ničiť malého Kvíka, tak toto je jeho náhrada." Arthur poškrabkal papagája pod zobákom a dal mu kúsok sušienky.

"Aaach! Drahý Artie!" hrkútal papagáj.

"Poď a posaď sa, Albus." Obaja sa posadili ku krbu a Arthur privolal čaj. "Kohl je vlastne veľmi užitočný ako domáce zviera. Včera odhalil niekoho pod účinkom Všehodžúsu."

"Všehodžús! Všehodžús! Zzzap!" Tentoraz si bol Dumbledore istý, že sa vták zasmial.

"Ďalší pokus o vraždu?" opýtal sa riaditeľ jemne.

Arthur ťažko vzdychol a prikývol. "Ďalší maskovaný Smrťožrút."

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Percy dnu strčil hlavu. "Merridwyn Cross z ČOSoD, Minister."

"Pošli ho dnu, Percy."

Percy stiahol hlavu a Arthur s Albusom sa postavili, keď do kancelárie vošiel červenolíci, chudý muž v šedo-hnedom habite. Jeho sivé vlasy viseli pod jeho plecia a vyzerali neučesane. Polmesiačikové okuliare, veľmi podobné tým riaditeľovym, mal na konci nosa.

"Dobre, že ste prišli do mojej pracovne, pán Cross," pozdravil Arthur. "Chcel som, aby ste sa stretli s Albusom Dumbledorom.

Cross sa mierne uklonil každému mužovi. Arthur vyčaroval tretie kreslo a vyzval hosďa, aby sa posadil.

"nemal by tu byť pán Snape?" opýtal sa ostro, výrazným nosovým tónom hlasu.

"Ja vystupujem v záujme Severusa, pán Cross," povedal Dumbledore s úsmevom. Iskrenie v jeho modrých očiach bolo tlmené.

Crossov nos sa mierne zvraštil a otočil sa k Arthurovi. "Musím priznať, Minister, že som oveľa znepokojenejší týmto obvinením, keďže sa zdá, že ste sa do toho zaangažovali aj vy sám."

Arthurov tón bol pevný a sebavedomý. "Normálne by som zaujal neutrálne postavenie v takejto záležitosti a zasiahol by som len, keby to bolo nutné. Avšak, považujem Severusa Snapa nie len za priateľa, ale tiež za človeka, ktorému som sebaisto zveril životy všetkych mojich detí. Keďže moja manželka a ja sme už dávno považovali Harryho Snapa..."

Cross prerušil a pozrel s dolu do spisu, ktorý držal v rukách. "Potter, Minister. Nemám záznam o formálnej zmene mena."

"Keď má problém, je to Potter-Snape. Avšak Harry preferuje priezvisko svojho otca. Neodpovedá na oslovenie Harry Potter, lebo toho považuje za niekoho iného."

Cross sa zamračil a urobil si niekoľko poznámok. "Zvláštne," vyprskol ostro.

"Pán Cross," Albus oslovil muža z ČOSoD a jeho tón hlasu prinútil toho muža zodvihnúť hlavu. "Otázka Harryho mena tu dnes nie je dôležitá. Prišli sme sem prediskutovať nepodložené obvinenie o zneužívaní dieťaťa."

Cross sa na dlhšiu chvíľu odmlčal, keď si uvedomil, že sedí pred najmocnejšími čarodejníkmi (jeden politicky, druhý magicky) v čarodejníckom svete. Prehltol a prikývol. "Predpokladám teda, že obaja máte pocit, že k žiadnemu nedošlo. Avšak ja mám Mysľomisu so spomienkami, dokazujúcimi, že pán Snape karhal svojho zverenca..."

Albus ostro prerušil: "Jeho syna. Nedávno sa dokázalo, že Severus je Harryho biologický otec."

"On... čožč?" Cross zízal a začal šialene prevracať stránky v spise. Albus sprivolal výsledky elixírového testu otcovstva, ktoré on a Severus predložili pred ČOSoD  a ministerstvo, a tie prileteli Crossovi pod nos. Ten ch schmatol a prezrel si ich. Po niekoľkých minútach ich vložil späť do spisu. "Ah, dobre! To ma ale neodradí od vyšetrovania možnosti..."

"NIE JE možnosť, že by Severus ublížil svojmu synovi." Napriek tomu, že sa Albus usmieval, bez iskrenia v jeho očiach a s nádychom chladu v jeho hlase sa Cross striasol.

"A-ale ja mám dôkazy!" vykoktal Cross a pozrel sa na Arthura.

Arthur sa usmial. "Povedali ste mysľomisu, pán Cross." Čarodejník z ČOSoD prikývol. "Tak si tú spomienku teda pozrime, nie?"

Arthur vytiahol mysľomisu, ktorú dedili všetci ministri mágie spolu s postom. Agent ČOSoD  vytiahol dlhú, tenkú fľaštičku zo zdanlivo bezodného spisu, ktorý držal v rukách a vylial striebristú spomienku do mysľomisy. Všetci traja muži sa ponorili do spomienky nejakého diváka, prizerajúceho sa Harryho hysterickému záchvatu v Šikmej uličke.

Albus sa vynoril zo spomienky, krútil hlavou a chechtal sa. "Ahh, úbohý Severus."

Arthur sa tiež usmieval a jeho oči iskrili. "Harry začína byť poriadne nezbedný, však? To mi pripomenulo príhodu, keď mal Charlie 8 rokov a ja som ho priviedol ku mne do práce. Niekoľko hodín bol v poriadku, potom začal byť podráždený a mal taký hysterický záchvat, že som ho musel vyplieskať po zadku priamo u mňa v kancelárii. Moja úbohá sekretárka, bola zo mňa priam vydesená."

Cross neveriaco prechádzal pohľadom medzi obomi mužmi. "Ale nevideli ste, aký bol HROZIVÝ?! Snape je desivý!"

"Bol teraz?" opýtal sa Albus, vyzeral naozaj nechápavo.

"Severus tak vyzerá stále, Merridwyn," povedal Arthur. "To je pohľad, ktorý si zdokonalil ako učiteľ a napriek tomu, že ho študenti nemali radi, rešpektovali ho. Jeho záznam na Rokforte je priam ukážkový."

"Rokfort?" Cross sa pozrel dolu do svojho spisu. "On bol učiteľ?"

"Vážne, pán Cross," napomenul ho Albus. "Nemali by ste vedieť takéto relevantné fakty o rodičovi, ktorý bol obvinený zo zneužívania?"

Cross vzhliadol na riaditeľa, pritlačil si okuliare ku koreňu nosa a hľadel na neho s otvorenými ústami. Mal veľmi nepríjemný pocit, že mal opäť len 12 rokov.

"Malý Harry Snape absolútne zbožňuje svojho otca a odvtedy sa ospravedlnil za to správanie v Šikmej uličke. Severus jednal rýchlo, aby dostal svojho syna z ulice tam, kde s ním bude môcť jednať súkromne." Albus podal zrolovaný pergamen čarodejníkovi. "Myslel som si, že toto by vám mohlo pomôcť. Písomné prísažné vyhlásenie od Freda a Georgea Weasleyových, ktorí vyhlásili, že Harry len dostal veľmi zaslúžené nacápanie po zadku od jeho otca. Veľmi vhodné, nemyslíte si, kvôli správaniu toho dieťaťa?"

"Nesúhlasím s telesnými trestami," vyhlásil Cross naškrobene.

"Nevedel som, že máte deti, Merridwyn," vyhlásil Arthur kalkulatívne.

"Uh... nie. Nemám, pane."

"Tak teda sa tu s vami nebudem dohadovať o výhodách alebo nevýhotách telesných trestov a počkám si na to, kým budete mať vlastné deti. Ale toto nie je otázka, či mal alebo nemal Severus Snape nacápať na zadok svojmu synovi. Bol obvinený zo zneužívania svojho syna na verejnosti. Úprimne, iný fakt než ten, že považujete Severusa za 'hrozivého', nevidel som v tej spomienke nič, čo by aspoň vzdialene naznačovalo, že bol Harry zneužívaný. Ak vôbec niečo, tak by som mohol obviniť Harryho zo zneužívania svojho otca a za jeho verejné zahanbenie tým výbuchom."

"Čože?!" vykríkol Cross. "To je absurdné! Minister! Vážne, toto začína byť groteskné a musím protestovať...!"

"Celkom súhlasím, pán Cross," vyhlásil Arthur. "Toto celé obvinenie je absurdné a verím, že je to v mojej právomoci Ministra mágie, takže to idem zamietnuť."

Cross sa pozrel dolu na formálne hlásenie o zneužívaní, ktoré ležalo v jeho spise a šokovane sledoval, ako bolo magicky podpísané Arthurom a opečiatkované ako UZAVRETÉ.

"Pán Snape bude musieť dostať podmienečný trest," začal Cross trochu nepresvedčivo.

Arthur sa prudko narovnal a zamračil sa. Bol to pohľad, ktorý používal nespočetnekrát na svoje deti, keď mali problém. "Pán Cross, za žiadnych okolností si nevyžaduje správanie pána Snapa k jeho synovi podmienečný trest a dám vás vyhodiť, ak sa tak stane. Severus Snape je dobrý otec. Ak pre vás nie je dosť dobré moje slovo a slovo Albusa Dumbledora, ktorý pozná Severusa takmer celý jeho život. Verte mi, dokážem v sekunde zaplniť vašu pracovňu ľuďmi, ktorí to dosvedčia. Rozumiete mi?"

Cross rýchlo prikývol, zatvoril spis a ten zmizol. "A-a-áno, pane! Úplne!" Poklonil sa Arthurovi, potom Albusovi a prakticky vybehol z ministrovej kancelárie.

Albus prikývol Arthurovi, jeho oči naplno iskrili. "Arthur Weasley, som skutočne ohromený." Potľapkal teraz sa červenajúceho čarodejníka po pleci. "Je dobré, že si vzal túto prácu, Arthur. Veľmi dobré."

10.08.2013 00:28:12
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one