Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 52 – Poďme oťažkotnieť!

Kapitolku venujeme len a len Katie1, sambe, ft a pancuche. Uzite si pokracovanie ;-)
Kedze verne komentujete tuto poviedku ako odmenu dostanete odo mna po ukoncení prekladu pdf subor s celou poviedkou na vas mail ;-)

Dobby

Echo radostne zazívala a mierne sa otočila v posteli. Nadvihla sa len kúsok, aby si mohla ľahnúť na svojho manžela tak, že jej ruky spočívali na jeho nahej hrudi a bradu si položila na ruky. Usmiala sa a sledovala, ako spí.

"Nevadí ti?" zamrmlal jeho hlboký baritón z hĺbky krátkeho, príjemne omamného spánku. "Snažím sa spať a ty mi brániš v dýchaní." Severus mal len chvíľku na to, aby sa uškrnul, než sa jej pery spojili s tými jeho. O chvíľku sa odtiahla.

"Veľmi milé," povedal a zaplietol prsty do jej kučier. Pritiahol si svoju manželku bližšie a hlboko ju pobozkal.

"Myslím, že som hladná, Severus," zachechtala sa Echo.

"Myslíš, že si?" uškrnul sa šibalsky. "Tak sa poďme uistiť, či naozaj!"

Echo sa s výkrikom zasmiala.


Dobby pripravoval veľké raňajky pre madam a pre pána, ktoré budú výživné a plné kalórií. Robiť deti je vyčerpávajúca práca a vyžaduje dobrého domáceho škriatka, aby udržal svoju rodinu v tip-top stave. Nakoniec, je dôležité, aby sa z Harryho stal veľký brat tak skoro, ako to len bude možné.

Dobby naservíroval raňajky hneď ako sa madam a pán objavili vo dverách ich spálne. Potešene sa uškrnul, keď si všimol ich zamyslené výrazy, ale zmizol skôr, než si ho všimli.

"To máme zjesť toto všetko?" opýtala sa Echo, keď udivene hľadela na to množstvo jedla.

Boli tam cestoviny troch druhov, rožky, chlebové tyčinky a cesnakový chlieb, veľká misa šalátu s parmezánom a rímskym syrom a absolútne dekadentný dezert v podobe jahôd v čokoláde.

Severus sa uškrnul a posadil sa vedľa svojej manželky. "Myslel som, že umieraš od hladu."

Echo sa zasmiala. "Oh! Áno, to je pravda. Umieram od hladu."

O pol hodiny zjedli väčšinu jedla vrátane polovice dezertu.

"Ugh!" vyhlásila Echo a zviezla sa na stôl a položila si hlavu na prekrížené ruky.

Severus sa zachechtal a postavil sa. "Poď, Kráska. Myslím, že potrebujeme spáliť tie kalórie."

Echo zodvihla hlavu. "Oh nie! Severus, milujem ťa. Skutočne. Šialene. Hlboko. Ale ja sa nemôžem pohnúúúúúúúúúúť."

"Šup. Šup. Šup," poháňal ju a pomohol jej vstať od stola. "Myslím, že obaja potrebujeme prechádzku. Oblečieme sa a prejdeme sa po pozemku?"

S rukou okolo Severusovho chrbta, Echo kráčala s manželom hore schodmi a späť do ich spálne.


"Tak na čo je to prekvapenie? Má Hermiona narodeniny?" opýtal sa Harry Draca, keď odbočili z hlavnej ulice v Rokvile do jednej bočnej uličky.

"No, dúfam, že po našom mizernom hereckom výkone to bude aj naďalej prekvapenie," zamrmlal Draco, sám pre seba.

"Čo?" opýtal sa Harry.

"Nehovor, čo, Harry. Povedz prosím, keď niečo nerozumieš."

"Znieš ako tatko," uškrnul sa Harry, keď začal skákať len na každú druhú dlažobnú kocku na chodníku.

"Cvičím."

"Na čo?" Harry hľadel na svoje nohy a dával pozor, aby neskočil na medzeru medzi kameňmi.

"Na deň, keď sa stanem otcom." Prichytil chlapca, ako sa snaží napodobniť žabu a opatrne ho odtiahol od dvoch starých čarodejníc, ktoré prechádzali okolo.

"Ty a Hermiona teda budete mať deti?" opýtal sa Harry, keď zastal uprostred skoku a takmer stratil rovnováhu.

Draco ho zachytil. "Niekedy, ale ešte dlho nie. Obaja musíme dokončiť školu, potom sa zosobášime a rozhodneme sa, kde budeme žiť."

"Ty nemáš dom, Draco?" Harry zastal a pozeral sa na mladého muža. Práve si uvedomil, že Draco nikdy nehovoril o domove.

"Tak nejako. Je to dom, ktorý má moja mama v Londýne, ale nikdy tam nie je. Sídlo, v ktorom som vyrástol skonfiškovali aurori, lebo tam bolo veľa artefaktov čiernej mágie, ktoré môj otec zbieral. Bolo magicky kontaminované." Draco sa zaškľabil.

"Chýba ti tvoj otec?" Harry chytil Draca za ruku a potiahol za purpurový gombík na svojom kabáte.

"Niekedy si myslím, že áno. Naozaj to nebol milý čarodejník a urobil... on uhm... no, myslím, že ublížil mnohým ľuďom. Nie som si istý."

"Ale aj tak to bol tvoj ocko," trval na svojom Harry.

"Hej, to bol. Keď som bol malý, a nebol tu žiadny Temný pán... no, nebol moc zlý."

"Ale... neubližoval ti?" opýtal sa Harry opatrne.

Draco sa zastavil a pozrel sa dolnu na Harryho. "Odkiaľ toto všetko pochádza, Snapelet?"

Harry ustúpil niekoľko krokov a Draco ho zachytil za ramená, aby nespadol z chodníka na cestu. "Nechcel som byť zvedavý, ale Ron a Ginny hovorili niečo o tvojom otcovi, keď si išiel na záchod. Hermiona sa na nich nahnevala, lebo to bolo drzé, ale myslím si, že tak nejako súhlasila."

"Budeš počuť veľa zlých vecí o Luciusovi Malfoyovi, Harry. A hej, niekedy mi ublížil, ale nie veľmi zle. V škole je veľa detí, ktoré si myslia, že môj otec ma bil jeho palicou, ale to nerobil. A ani nikdy nepoužil kliatby na to, aby ma potrestal. Otec vedel kričať tak strašne, ako sa vie strýko Sev mračiť. Tiež mi dal niekedy zaucho. To sa strýkovi Sevovi nepáčilo. Myslím, že to je dôvod, prečo som často zostával s tvojim otcom, lebo to bolo pre môjho otca dosť ťažké, aby dostal svoju povahu pod kontrolu."

"Prečo sa tvoj otec pridal k tomu zlému čarodejníkovi, Draco?" Harry bol naozaj zvedavý. Niekde hlboko cítil, že ten druh človeka, ako je Draco, musí odniekiaľ pochádzať, a nie len z vplyvu jeho krstného otca.

Draco pokrčil plecami a dlhú chvíľu kráčali v tichosti. "Myslím, že môj starý otec ho prinútil, aby sa k nemu pridal. No, môj starý otec Abraxas... on bol naozaj zlý človek. Dokonca strašný. Zranil veľa ľudí, nie len Muklov. Viem, že prinútil môjho otca, aby sa pridal k Temnému pánovi."

Draco pritiahol Harryho ku kovovej lavičke pri chodníku a oprel sa lakťami o svoje kolená. Cítil závrat, napriek tomu, že už odpovedal na mnohé podobné otázky, keď to medzi ním a Hermionou začalo byť vážne.

Byť synom Luciusa Malfoya bolo pre Draca veľmi ťažké. Bol ako každý syn, ktorý hľadal pochvalu a akceptovanie od niekoho, o kom si myslel, že je neomylný. Lucius Malfoy bude navždy známy ako čarodejník tak temný a tak zlý ako samotný Voldemort, ale Draco mal niekoľko spomienok, ktoré si uchovával v pamäti, skryté hlboko v jeho srdci, na otca,  ktorý ho ľúbil. Tie spomienky vybledli, keď Draco dospel. Lucius bol odhodlaný vidieť, ako sa z jeho syna stane 'poriadny čistokrvný dedič' vznešeného rodu Malfoyovcov.

Túžba jeho otca po moci a po vychvaľovaní sa jeho nadradenosťou ale nebola Dracovou. Bolelo to, vidieť pravdivo svojho otca, keď dospieval, ale svoje myšlienky si nechal pre seba. Bolo lepšie poslúchnuť jeho otca, než riskovať jeho hnev.

Položil ruku na svoju hruď a cítil tam amulet, veľkosti malej mince, ktorý videl na jeho krku, skrytý pod tričkom.

Draco ho zrazu vytiahol a ukázal ho Harrymu. "Toto je amulet, ktorý mi dal môj otec, keď som mal 6 rokov. Bolo to prenášadlo."

"Funguje ešte?" opýtal sa Harry, keď sa natiahol, aby sa dotkol striebornej mince.

Draco pokrútil hlavou. "Môj otec je mŕtvy a tak mágia už nefunguje. Ale nechal som si ho, aby mi pripomínal, že nech bol akokoľvek strašný, alebo nech urobil čokoľvek, časti z neho na mne záležalo a chcela, aby som bol v bezpečí."

"Kam by ťa to prenášadlo odnieslo?"

"K čarodejníkovi, o ktorom môj otec vedel, že ma udrží v bezpečí dokonca aj pred ním." Draco nostalgicky zovrel amulet v dlani a povedal veľmi jemne. "Strýko Severus."

"Draco?" opýtal sa Harry ustarane, položiac ruku na plece jeho brata. "Už sa nebudem nič pýtať, keď si smutný kvôli tvojmu otcovi."

Draco otočil hlavu a usmial sa na Harryho, keď si schoval amulet späť pod tričko. "Nah, je to v poriadku."

"Pomáha to, že som tvoj malý brat?"

Draco objal Harryho tak opevne, až zapišťal. Postrapatil chlapcovi vlasy a potom ho pobozkal na vrch hlavy, čo bol jediný spôsob, ktorý Draco poznal, aby dal Harrymu vedieť, že jeho vlastným spôsobom lásky bol jedným z tých ľudí, ktorí mu zachránili život.

"Poďme kúpiť Hermione to prekvapenie, Harry," navrhol Draco a vstal.

"Hej!" Harry vyskočil na nohy, schmatol svojho veľkého brata za ruku a spolu bežali hore cestou.


Harry začal byť ospalý, keď sa s Dracom znovu pripojili k ostatným u Dribblesa, v obchode so zmrzlinou. Ale veľmi sa snažil, aby nezaspal, lebo jeho otec ho už nenútil spávať po obede. Keď počúval príjemné hlasy mladých čarodejníc a čarodejníkov, ako sa rozprávajú o škole, ich príprave na MLOKY a všeobecne o živote bez Voldemorta a Smrťožrútov, Harry zaspal opretý o Lunu.

"Vezmem ho, ak chceš, Luna," ponúkol Draco, keď videl, ako sa Harrymu zatvorili jeho ťažké viečka nad jeho jasnými zelenými očami.

Luna prechádzala prstami po jeho vlasoch. "To je v poriadku, Draco. Je mu perfektne pohodlne." Usmiala sa na malého chlapca, opretého o jej bok.

"Vieš, Luna," podpichla Ginny, "myslím, že malý Harry je do teba buchnutý." Hermiona sa zachechtala a Neville si odfrkol.

"Vážne? To si myslíš?" opýtala sa Luna. Jej prekvapenie bolo tak úprimné, že pobavené pohľady na tvárach ostatných mierne pohasli. Keď sa pozrela dolu na spiaceho Harryho, mierny úsmev zvlnil kútiky jej pier. Priložila si prst k perám a pozrela sa na svojich spolužiakov. "Jeho Duchovia spánku sú tak pestrí."


Dobby, s rukami na bokoch, zazeral na madam a pána. Ich líca boli začervenané, ale celkom iste nie od zimy. Pohrozil im prstom, ako keby boli dvaja pubertiaci v rokfortských ružových kríkoch.

"Dobby nie je šťastný, madam a pane! Trávite priveľa času vonku v zime a ak prechladnete, Dobby nebude akceptovať zodpovednosť. Dnu! Dnu!" prikázal, keď na neho čarodejnica s čarodejníkom zízali s otvorenými ústami.

Škriatok ich priviedol dnu a potom zmizol. Vyzliekli si ťažké plášte a zavesili ich na vešiak, Echo sa opýtala: "Neplatíme ho?" zachechtala sa, keď ju Severus pobozkal na jej studené ucho.

"Dva sikle a tabuľku čokolády na týždeň," zamrmlal a pritiahol si manželku bližšie.

"To myslíš vážne?" Echo sa otočila v jeho náruči. "Dva sikle?"

"Albus mu platil jeden. Ja som to zdvojnásobil." Mierne sa zamračil. "Ty s tým nesúhlasíš," vyhlásil Severus.

"No..." Echo mierne pootvorila ústa a znovu ich zatvorila a vtiahla Severusa do obývačky. Stáli pred krbom. "Ja neviem. Celkom určite som nikdy nepočula o slobodnom škriatkovi a pravdu povediac, Salemská akadémia nemala škriatkov. Myslím si, že platiť Dobbymu je fajn, ale si si istý, že by nemal dostávať viac? Harry dostáva galeón na týždeň ako vreckové. Dva sikle sa mi zdajú trochu nefér."

"Dobby je dobrý vyjednávač, ako som zistil," odpovedal Severus. "Prečo to neprediskutujeme s ním?" Echo prikývla a Majster eliírov privolal škriatka.

"Madam a pán potrebujú Dobbyho?" opýtal sa škriatok.

"Dobby," začal Severus. "Posaď sa, áno?"

Echo a Severus sa posadili na sedačku pred krbom, tak Dobby sa ostražito posadil na kraj koženej taburetky. Prekrížil si ruky a trpezlivo čakal.

Echo sa snažila neusmiať sa nad škriatkovou tichou slušnosťou, lebo vyzeral tak úprimne. "Dobby, chcela som vedieť, či máš naozaj pocit, že dva sikle na týždeň sú pre teba dostatočným platom?"

"A tabuľka čokolády, madam. Dobby má tiež svoju vlastnú izbu s posteľou, nespí na zemi, a Dobby má miesto v krajčírskej dielni." Šťastne prikyvoval hlavou.

"Predpokladám, že to je poriadne bohatstvo podľa škriatkovských štandardov?" opýtala sa mierne.

"Oh áno, madam! Dobby je teraz bohatý. Dobby má záhradu, kde môže sadiť, rodinu, ktorú môže chrániť a Dobby má malého Harryho. To je dobré, madam." Uškrnul sa a pokýval hlavou na svojom tenkom krku.

"Tak, nie je nič iné, čo by si chcel, alebo potreboval, Dobby?" opýtal sa Severus pevne.

Dobby si pošúchal ruky, pozrel sa na strop, potom na podlahu a potom si niekoľkokrát napravil svoj modrý sveter.

"Čo je to, Dobby?" opýtala sa Echo. "Môžeš od nás žiadať čokoľvek."

Dobby sa pozrel napravo, naľavo a potoom sa mierne nahol dopredu: "Dobby by..." zaboril svoje tenké prsty do okraja svojho svetra. "Dobby by chcel čítať a písať, madam. Domáci škriatkovia majú veľa spomienok, ale Dobbymu povedal pán Lucius, že Dobby je hlúpy, bezvýznamný domáci škriatok." Sebavedome sa uškrnul. "Ak bude Dobby čítať, Dobby si bude kupovať aj knihy!" Jeho úsmev zmizol, keď sa pozrel na pána. "Ak bude mať Dobby dovolené knihy."

"Naučím ťa čítať a písať, Dobby," povedala Echo, veľmi potešená malým škriatkom.

Dobbyho nadšenie bolo obrovské. Začal tlieskať a pišťať a bľabotať poďakovania a chváliť svoju madam a pána.

Niekoľkokrát sa Severus pokúsil utíšiť škriatka, kým nakoniec nezvýšil hlas a neprikázal: "Dobby! Ticho!" Dobby okamžite zmĺkol a posadil sa.

"Prepáčte, pane. Dobby je len veľmi šťastný."

"To som si všimol. Tiež ti povolím prístup do našej knižnice, keď začneš čítať." Severus vstal a položil ruku škriatkovi na plece, lebo sa zdalo, že vyskočí z kože. "Nateraz, prosím, zober Hectora na prechádzku a potom máš na dnes voľno. Echo a ja si uvaríme večeru spolu."

"Dobby tak urobí, madam a pane." Uškrnul sa a s puknutím zmizol.

Echo sa zachechtala. "On je neoceniteľný, Severus!"

"Začínam si myslieť, že Lucius ani len netušil, akého mal škriatka." Zodvihol svoju manželku do náruče. "Poď, drahá. Než začneme s večerou, rád by som uspokojil iné chute."

Echo sa šialene usmiala. "Ohhh, to znie ako poriadna zábava!"


Severus a Echo uvarili dusené mäso s opekanými zemiakmi a parenou zeleninou.

"Moje laboratórium je hotové," vyhlásil Severus počas odmlky v ich konverzácii.

"Znamená to, že ho konečne môžem vidieť, Severus?" opýtala sa, keď dojedla svoju zeleninu.

Prikývol. "Ak si dojedla, môžeme sa ísť pozrieť hneď."

O pár minút už boli v pivnici, kde Severus vybudoval svoje laboratórium. V hlavnej miestnosti boli dva dlhé pracovné stoly pozdĺž ľavej a pravej steny. Povrch tvoril hladký, matný, tmavý mramor. Na poličkách pri stene boli kotlíky, pipety, fľaše všetkých veľkostí a tvarov, nože, dýky, miešacie tyčinky a všetko príslušenstvo, ktoré potrebuje majster elixírov ku svojej práci. Boli tu tri tabule na písanie poznámok popri varení a na stenách viseli tabuľky. Na opačnom konci laboratória stál veľký dubový stôl, fľakatý rokmi státia v elixírovom laboratóriu. Vedľa stola boli všetky Severusove elixírové denníky.

"Toto vyzerá úžasne, Severus," povedala Echo, keď prešla rukou po hladkom mramore jedného zo stolov. "Pustíš sem dolu Harryho?"

"Niekedy. Ale bude potrebovať zdravý rešpekt. Toto nie je miesto, kde by mohol pobehovať bez toho, aby myslel na nebezpečenstvo, ktoré mu tu hrozí." Usmial sa. "Ale myslel som na neho." Presunul ju ku stolu vpravo, kde mal začarovanú stoličku tak, aby sa zodvihla a tiež na nej bolo tlmiace kúzlo. "Je dosť široká, takže keď na nej bude chcieť kľačať, ako je zvyknutý, môže tak pohodlne urobiť."

"Miesto len pre neho! Úžasné, Severus. Harry sa bude veľmi tešiť."

"Tiež pre neho mám stoličku pri mojom stole a miesto pre jeho vlastné denníky." Mal mierne samoľúby výraz na tvári.

"Máš tu aj miesto na jeho prísady, Severus?"

Jeho tmavé oči zažiarili. "Samozrejme, že mám. Poď sa pozrieť do skladu."

Severus viedol Echo k ťažkým kovaným dverám. Dotkol sa ich, zašepkal heslo a dvere sa ticho otvorili.

Sklad prísad bola pôsobivá miestnosť veľká skoro ako hlavná miestnosť laboratória. Bola dôkladne organizovaná a zahŕňala aj malý skleník s očarovaným oknom pre Melanktónie. Pri dverách boli dvere označené bronzovou plaketou s nápisom 'Harryho sklad'. Bola to oddelená, malá miestnosť s dverami, kde sa už nachádzali všetky Harryho prísady do elixírov. Niektoré boli z jeho sád pre mladých majstrov elixírov, ale bolo tam aj niekoľko sušených prísad, ktoré zozbieral Harry spolu so svojim otcom.

Echo ho podpichla: "Ty z neho vážne ideš vychovať majstra elixírov, však?"

"Je to syn svojho otca," Severus hrdo vytrčil hruď. Tešil sa na roky odovzdávania svojich tajomstiev a znalostí Harrymu.

Echo si zamyslene poťukala po brade, keď sa poobzerala okolo. Severus sa zamračil, keď sa na neho pozrela "Zdá sa, že si plánoval so všetkým, ale myslím si, že je tu ešte niečo, čo potrebuješ." Poukázala. "To miesto pri tvojom stole je dosť prázdne a mohlo by tomu poslúžiť."

"Čo máš na mysli, moja drahá?" opýtal sa obozretne.

"Pozrime sa, či to zvládnem..." Echo vystrela ruky, ako keby niečo formovala zo vzduchu. Priesvitné tvary nábytku sa začali mihotavo objavovať. "Čo si myslíš?"

"To vyzerá byť miesto na sedenie s čajovým stolíkom." Prezrel si priehľadnú konštrukciu.

Echo sa uškrnula: "Áno! To je presne ono!"

"Elixírové laboratórium naozaj nie je miesto na sociálne stretávky, Echo." Jeho hlas bol opatrný.

"Normálne nie, ale ty tu dolu budeš pracovať naozaj veľa. Čo znamená, že Harry a ja nebudeme vždy spokojní hore, keď ty budeš tu dolu sám. Takto by sme mohli mať čaj spolu s tebou a donútiť ťa k primeraným prestávkam."

"Uvážiac, že niektoré substancie sú nepríjemne aromatické alebo prchavé, budeme potrebovať niekoľko kúziel, ktorými budeme môcť ľahko prejsť, ale ktoré budú filtrovať tie substancie, aby udržali čistý vzduch."

"Budeš to môcť urobiť, Severus?" opýtala sa.

"Mohol by som urobiť niekoľko z toho. Albus by mi s tým mohol pomôcť so zvyškom." Uškrnul sa, hľadiac bokom na svoju ženu. "Môžeš tu mať svoje malé rodinné miesto."

Echo sa zasmiala, spojila ruky a zasypala Severusa tuctami nadšených pusiniek.


Harryho odprevadil Draco do riaditeľne asi pred hodinou. Oblečený v pyžame sedel na diváne, schúlený pri svojom dedkovi, keď rozprával o dobrodružstvách z toho dňa.

"Neville vie naozaj veľa o rôznych rastlinách. Chce mi ukázať tú rastlinu, čo môže byť prakticky domácim miláčikom. Hovorí, že je rozkošná. Ale potom sme stretli Lunu a ona hovorila o tých naozaj čudných zvieratách a pikulíkoch a iných. A Luna vie kresliť svetlom a dokonca mi poslala Patronusa! Je to ten najkrajší malý zajačik, akého si kedy videl, dedko. Vieš urobiť patronusa?"

Albus sa usmial. "Chcel by si ho vidieť?" Harry nadšene prikývol. Riaditeľ vytiahol z rukávu prútik a zvolal: "Expecto Patronum!" Nádherný, striebristo sivý fénix vyletel z jeho prútika.

"Oooohhh! To je ako Félix!"

"Pošleme ho za tvojimi rodičmi so správou, Harry?"

"Môžeme povedať čokoľvek?" Fénix patronus pohladkal Harryho krídlom po líci a on sa zachechtal.

"Čokoľvek. Len povedz, čo chceš a patronus správu doručí," povedal Albus.

"Okej! Tu je moja správa...!"


Echo bola privinutá k boku svojho manžela pod hrubou dekou. Kým si čítal, rukou jemne hladil jej vlasy. Echo pracovala na svojej výšivke.

Patronus v podobe fénixa vrazil cez stenu a posadil sa na operadle prázdnej stoličky.

Severus zreteľne stuhol. "Albus? Je všetko v poriadku?"

Fénix otvoril zobák a z neho vyšiel Harryho usmiaty hlas: "Ahoj mami a oci! Mal som úžasný deň v Rokvile. Dedko a ja sme hrali muklovskú stolnú hru s názvom Život, a teraz som ženatý, mám 4 deti a som bankár. O chvíľu musím ísť do postele, ale nebudem mať zlé sny, lebo Luna mi povedala, že mám dvoch úžasných Duchov snov, vlka a hada, ktorí ma strážia. Nepovedal som jej o tvojej magickej rozprávke, oci. Ona je jednoducho naozaj veľmi, veľmi múdra. Oh! A aj krásna! Okej. Dedko vraví, že mám povedať dobrú noc. Tak, dobrú noc. Oboch vás ľúbim a neviem sa dočkať, kedy vás zase uvidím. Ahoj!

15.10.2013 10:06:58
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one