Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
 

Začal posledný týždeň pred zimnými prázdninami plán Echo, že doženie Minervu a Albusa k poriadnemu sobášu, konečne začal prinášať ovocie. Na Albusovu žiadosť (ktorá prišla, keď sa konečne poddal nekonečnému prehováraniu Echo), Severus mal vykonať Obrad spojenia. Obaja Minerva a Albus odmietli sobáš podľa ministerského práva, ale Arthur, v jeho neoficiálnom výkone Ministra mágie, bude riaditeľovym svedkom, takže zaručí, že ich zväzok bude legálny aj v očiach ministerstva. Minerva požiadala Molly, aby bola jej svedkom.
Vo Fairwinds boli Snapeovci v to ráno veľmi zaneprázdnení pri obliekaní sviatočných šiat. Severus vyzeral úžasne v jeho tmavo šedých nohaviciach, bielej ľanovej košeli pod tmavo zelenou zamatovou vestou a rozopnutým dlhým, tmavosivým kabátom. Jeho vonkajší slávnostný habit bol rovnakej tmavozelenej farby ako jeho vesta. Harry mal oblečený čierny smoking s čistou bielou košeľou. Jeho otec mu práve uviazal kravatu, kým Harry stál na stoličke v jeho kúpeľni.
"Je to príliš tesné, oci," sťažoval sa Harry a prehnane kašľal.
Severus mierne capol synovi po ruke, aby ju stiahol z perfektného uzla kravaty. "Nie je to príliš tesné, Harry. Len ty na to nie si zvyknutý." Naznačil Harrymu, aby sa otočil chrbtom k nemu.
"Nemôže ma učesať mama?" Harry sledoval otcov odraz v zkadle, ako sa ne neho zamračil.
"Tvoja mama je zaneprázdnená obliekaním." Harry vzdychol. Severus sa uškrnul a jemne prikázal: "Tvárou vpred."
Harry sa pozeral rovno do zrkadla a sledoval, potichu, ako mu otec česal vlasy, ktoré mu teraz siahali po plecia. Po niekoľkých minútach sa opýtal: "Môžem mať cop ako ty?"
"Mohol by som," opravil ho Severus.
"Ty ho už máš," chechtal sa Harry.
"Aký si vtipný," zatiahol Severus sucho, čiernou zamatovou stuhou stiahol synove vlasy do copu na šiji. "Hotovo," vyhlásil starší čarodejník. Zložil Harryho zo stoličky. "Choď si obliecť sviatočný habit a sadni si v obývačke." Harry sa rozbehol z kúpeľne, keď ho otec chytil za rameno. "Žiadne bežanie a snaž sa neušpiniť."
"Áno, pane!" uľkrnul sa Harry a odcupkal preč.
Severus vyšiel z Harryho kúpeľne práve v momente, aby zbadal, ako sa Harry rozbehol von z izby. Severus vzdychol. Bude sa musieť s týcm chlapcom porozprávať o jeho zlozvyku bežať po dome. Niekedy to znelo ako stádo hipogrifov.
Keď došiel pred dvere ich spálne, zaklopal. "Môžem vojsť, Echo?"
Dvere sa otvorili, keď Echo mávla rukou. Stála pred vysokým zrkadlom a kriticky hľadela na svoj odraz. Mala oblečené nádherné šaty zo strieborného saténu, ktorý sa leskol vo farbách dúhy, keď kráčala. Severus bol zdrvený, keď videl, ako si Echo podvedome prechádzala rukou po jemnej jazve, ktorú jej zanechal jej mŕtvy exmanžel Oland. Výstrih jej šiat mal štvorcový tvar a krásne zvýrazňoval jej krivky, ale jediné, čo Echo stále videla, bola jemná bledá čiara jazvy, ktorá končila tesne nad jej pupkom.
Severus sa postavil za svoju manželku a chytil jej ruku, ktorou sa neúspešne snažila zakryť svoju jazvu. Pobozkal jej prsty.
"Accio kefa na vlasy." Strieborná keda vletela Severusovi do ruky a začal prečesávať Echo vlasy. Obaja mlčali, kým Severus jemne prečesával havranie kučery, stiahol ich dozadu a umiestnil do nich dva hrebienky s modrými kamienkami. Keď bol hotový, pobozkal časť jazvy na kľúčnej kosti a jemne zašepkal: "Jediné, čo každý uvidí, si ty, kráska moja."
"Je to nevestin veľký deň, nie môj. Všetci by mali venovať pozornosť Minerve," usmiala sa Echo.
Severus zovrel svoju manželku v náručí a chcel ju obozkať, keď počul buchnutie z dola. Zavrčal.
"Nemôže to dieťa sedieť v tichosti aspoň 5 minút?" zastonal.
"Myslím si, že je nemožné očakávať niečo také od ktoréhokoľvek dieťaťa mladšieho než 10 rokov." Echo zovrela Severusovu ruku. Spolu vyšli zo spálne a zišli dolu schodmi, aby zistili, čo to bolo za hluk.

Harry sa naozaj snažil ticho sedieť. Sadol si na gauč a hľadel do plameňov v krbe po dobu, ktorá sa zdala ako 10 rokov. Pozrel sa na schody, ale ani jeho mama ani otec sa neukázali. Ťukal si prstami po stehne, potom si hmklal, potom rytmicky dupkal nohou. Nakoniec už nevydržal sedieť a tak vstal, prechádzal sa po obývačke, kým neprišiel ku stene. Veľmi opatrne začal kráčať späť pätou jednej nohy pred špičku druhej nohy. Začal rátať kroky a rozpažil ruky, aby udržal rovnováhu.
Harry bol tak sústredený na udržanie rovnováhy, že zabudol dávať pozor na prekáždy v jeho ceste. Gauč mu zablokoval cestu a v snahe obísť ho stratil rovnováhu a spadol na stolík, na ktorom ležali tri veľmi ťažké knihy, ktoré Severus čítal. Harry padal na zem, ale jeho pozornosť bola zameraná na knihy a na to, aké problémy bude mať, keď spadnú.
O niekoľko minút neskôr našli Harryho jeho rodičia v obývačke, usadeného na zemi a hľadiaceho v zamrznutom prekvapení na tri knihy, ktoré sa lenivo vznášali okolo seba vo vzduchu nad jeho hlavou. Echo chcela zaujať Harryho pozornosť, keď ju Severus zastavil.
"Náhodná mágia," zašepkal veľmi jemne. Keby Harryho teraz vyrušili, nie len že by to prerušilo Náhodnú mágiu, ale tie ťažké knihy by spadli ich synovi na hlavu. Harry bol nanešťastie priamo pod vznášajúcimi sa knihami. Vytiahnuc prútik z rukáva, Severus použil tiché Wingardium Leviosa. Knihy sa prestali otáčať, ale zostali sa vznášať nad Harryho hlavou. Miernym hlasom Severus požiadal: "Echo, napravíš prosím ten stolík? Harry?"
Harry vyskočil pri hlase svojho otca a takmer znovu spadol na mamu. Echo ho zachytila, odsunula ho stranou a napravila stolík. Keď bol späť na mieste, Severus presunul vznášajúce sa knihy späť na miesto na stole.
"Mrzí ma to, mami, oci!" vyhlásil Harry. "Len som meral obývačku a nevidel som stôl."
"Myslím, že som ti povedal, aby si sa posadil a čakal," napomenul ho Severus so zamračením.
"No hej, ale to bola celá večnosť, a ja... uhm... ale nezašpinil som sa," poukázal Harry. Jeho úsmev bol trochu neistý pri tom nahnevanom pohľade jeho otca.
Severus prešiel k nemu a narovnal synovi habit. "Máš šťastie, že sa musíme dostať na Rokfort, inak by si stál v kúte, aby si mi dokázal, že vieš byť trpezlivý."
"Ooo-ciií," našpúlil sa Harry.
"Žiadne hádky," zastavila ich Echo. "Už musíme ísť. Som si istá, že Albus má už módnu dilemu."
"Naozaj," súhlasil Severus, vzal za hrsť Hop-šup prášku z alabastrovej krabičky na krbovej rímse. "Riaditeľova pracovňa, Rokfort!"

Echo, Harry, a Severus pristáli rovno v riaditeľni. Nervózny malý škriatok s jantárovými očami ich privítal.
"Oh! Oh! Majster Snape! Pán riadteľ povedať Nitzi, že sa zblázniť! Vy byť potrebný u pána riaditeľa! Prosím, poďte! Rýchlo!"
Severus vzdychol. Vedel, že predpoveď jeho manželky sa stala skutočnosťou. Pozrel sa na Echo. "Pokračuj, Severus," odpovedala. "Ja vezmem Harryho k Dracovi a potom sa pôjdem pozrieť, ako je na tom Minerva."
"Stretneme sa pred Veľkou sieňou," povedal Severus. "Harry, poslúchaj Draca."
"Budem, oci. Pozdravuj odo mňa dedka."

Severus bral schody po dvoch a čoskoro prešiel cez balkón, ktorý viedol k Dumbledorovmu súkromnému bytu. Rýchlo zaklopal na dvere a v tom momente si všimol, že malý škriatok zmizol.
"Poď, poď, môj chlapče! Som v koncoch!" Albus posúril Severusa do svojej izby a zhodil zo seba likérovo žltý habit. Severus rýchlo zatvoril oči a mierne pootvoril jedno viečko, aby sa uistil, že starý čarodejník má na sebe aspoň tielko a boxerky. Albus bol čarodejník, ktorý sa stále držal starej tradície, že habit je jediným potrebným odevom človeka.
"Čo sa deje, Albus?" opýtal sa Severus, keď hľadel na niekoľko divoko sfarbených habitov s podivnými vzormi, ktoré ležali na zemi.
"Minervina jediná podmienka bola elegantné," vystrúhal grimasu, "a žiadne nechutné vzory." Vzdychol a poškrabkal sa na hlave, čím si postrapatil svoje dlhé vlasy.
Severus sa uškrnul. Riaditeľov vkus na habity ani zďaleka nie je v medziach elegantnosti. Ten muž mal vkus slepého plameniaka, trpiaceho morskou chorobou. Vzal jeden habit, modrý s malými žltými kuriatkami. "Albus? Dovolíš mi?"
"Žiadna čierna, Severus," zavtipkoval nervózny čarodejník a obliekol si habit, ktorý mu podal mladší čarodejník.
Severus raz obišiel okolo Albusa, potom mávol prútikom. Pozrel sa na výsledok a znovu mávol prútikom. Ešte niekoľko ďalších mávnutí prútikom a zdalo sa, že je hotový. Potom otočil staršieho čarodejníka k vysokému zrkadlu, stojacemu v rohu miestnosti.
Albusove dlhé vlasy a brada boli teraz uhladené a bez žmolkov. Červeno ryšavé pramienky oživovali čisto biele pramene vlasov. Jeho habit mal teraz nádhernú kráľovskú purpurovú farbu bez vzoru a zdobený bielymi a zlatými pierkami. Na hlave mal kónickú čiapku v rovnakej farbe. Starší čarodejník mal impozantnú postavu a usmial sa, jeho modré oči šialene iskrili spokojnosťou.
"Myslím, že Minnie sa to bude páčiť, Severus. Ďakujem." Dumbledore použil Tempus, aby zistil, koľko je hodín, 11:30, a potom mávol prútikom, aby zmazal žiariace číslice. "Poďme, môj chlapče. Nechcel by som prísť neskoro na moju vlastnú svadbu."
"Ani Minerva ani Echo by to nedovolili, Albus," uškrnul sa Severus sarkasticky.
"Celkom pravda," chechtal sa Albus. "Tvoja manželka dokáže vymyslieť celkom inovatívne vyhrážky." Pozrel sa na mladšieho čarodejníka a napravil si klobúk na hlave.
"Mám na ňu výborný vplyv," povedal Severus samoľúbo.
"Tiež by som nechcel zistiť, aký trest by vymyslela drahá Minerva. Vieš, že tieto škótske dievčatá sa rady mstia."
"To som počul." Než si riaditeľ stihol upraviť klobúk, bradu alebo habit, Severus vytlačil svojho mentora z jeho izby.

Všetci rokfortskí študenti sa zúčastnia obradu a fakt, že im vďaka tomu odpadlo vyučovanie, stačil na to, aby mali všetci oslavnú náladu, keď si obliekali slávnostné habity.
V Chrabromilskej veži Ginny, už oblečená, pomáhala Hermione s účesom. Obe dievčatá konečne našli kúzlo, ktoré skrotilo obvyklé strapaté kučery, ktoré sa Hermione zjavili na hlave vždy, keď ich ostražito nesledovala. Pôvabná, mladá čarodejnica muklovského pôvodu mala teraz vlasy farby pálenej umbry v jemných vlnách, ktoré sa oveľa ľahšie česali. Dracovi sa páčilo, keď mala Hermiona vlasy vypnuté, tak Ginny vypla hore vlasy svojej kamarátky do voľného drdola, ktorého voľné pramienky jemne lemovali jej tvár.
Keď si obe upravovali make-up, Parvati Patilová vbehla do izby, lapajúc po dychu. "Ginny! Tu si!"
"Čo sa deje, Parvati?" opýtala sa mladšia dievčina.
"Myslím, že Neville dostal záchvat paniky. Veľmi čudne dýcha," vysvetlila Parvati trochu nejasne.
"Z čoho je nervózny?" opýtala sa Hermiona.
"Ron hovorí, že Neville sa obliekal, potom vyslovil meno Ginny a omdlel."
"Ty si povedala, že čudne dýcha, nie, že je v bezvedomí!" Ginny prudko vzdychla.
"Je... Teda, bol v bezvedomí, ale teraz... Teda. Je to tvoja vina." Parvati sa usmiala na Hermionu. "Vyzeráš skutočne pôvabne, Hermiona."
So zamračením smerom k strelenej Parvati, Ginny vybehla z internátu, dolu schodmi a bežala do Ronovej a Nevillovej izby.
"Si v pohode, kamoš," povedal Dean a pobúchal Nevilla po chrbte.
Zdalo sa, že sa Neville pozbieral, kým sa neotočil a nezbadal Ginny. Mala na sebe nádherné šaty zo zeleného saténu so špagetovitými strapcami. Na moment vyzeral, že znovu omdlie, ale Ginny pribehla k nemu, objala ho okolo pásu a vytiahla ho von z izby.
"Myslím, že sa musíš najesť, Nev, potom ti bude lepšie," povedala Ginny, keď viedla vysokého chlapca dolu schodmi do spoločenskej miestnosti Chrabromilu. Minerva prikázala škriatkom, aby pripravili ľahké občerstvenie pre študentov, keďže obed bol zrušený a najbližšie jedlo sa podávalo až po Obrade spojenia.
"Vyzeráš úžasne, Ginny," povedal Neville s hanblivým úsmevom, keď mu najmladšia z Weasleyovcov podala uhorkový sendvič.
Ginny sa žiarivo usmiala. "Neville, teraz spolu chodíme, takže si fakt myslím, že by si sa mal dať dokopy a prestať lapať po dychu zakaždým, keď na mňa myslíš." Pobozkala ho na líce.
Neville si odhryzol zo sendviča a začervenal sa, keď ho Ginny napomenula. "Mne nevadí, že pri pomyslení na teba lapám po dychu, Ginny."
Zachechtala sa a pokrútila hlavou. Ginny vzhliadla a videla Hermionu schádzať dolu schodmi.
"Stretneme sa vo Veľkej sieni. Idem sa pozrieť, ako sa má Draco," povedala Hermiona.
"Pochybujem, že omdlieva," posmieval sa Ron, keď zišiel dolu schodmi za Hermionou. Dean a Seamus boli hneď za ním. Nasledovali Rona k stolu s občerstvením a všetci traja chlapci sa začali napchávať.

Echo a Harry práve došli ku križovatke chodieb, ktoré viedli dolu do žalárov a tiež do Slizolinskej klubovne, keď sa zrazili s Lunou kráčajúcou vedľa Takmer Bezhlavého Nicka.
"...to je pravda, moja drahá," tvrdil duch. "Aj keď, nemôžem povedať, že som nejaké videl v poslednom storočí, ale nikdy nevieš. Usilovná čarodejnica ako ty, by mohla zistiť, či sú ešte stále tu, alebo nie."
"Luna!" zvolal Harry. Odbehol od mamy a rozbehol sa za vílím dievčaťom.
"Ahhh!" usmial sa Nick. "Nie je to náhodou mladý majster Snape! Ako sa máš, Harry?"
Harry sa pozrel hore na ducha a usmial sa: "Mám sa dobre, Nick. Aj ty ideš na svadbu?"
"Verím, že tam budeme všetci, aj keď nie viditeľní, duchom určite," zachechtal sa nad vlastným vtipom. "No, nechám vás všetkých ísť tam, kam potrebujete. Príjemný deň, Harry, Luna, a Madam Snapeová!" Než stihli vôbec žmurknúť, Takmer Bezhlavý Nick zmizol v stene chodby.
Keď už duch nestál medzi ním a Lunou, Harry podišiel bližšie k nej. "Vyzeráš naozaj krásne, Luna."
Luna mala oblečené jemne iskriace ľahučké šaty, vďaka ktorým vyzerala ako nadpozemská mesačná víla. Svoju plnú pozornosť venovala Harrymu a jeho komentáru k jej výzoru. "Tak milý kompliment, Harry. Stáva sa z teba skutočný gentleman."
Harry sa výdatne začervenal, ale narovnal sa. Echo potlačila pobavený úsmev, keď jasne videla náklonnosť, ktorá jasne žiarila v Harryho očiach pre Lunu.
"Harry, chcel by si, aby ťa Luna odprevadila dolu do Slizolinskej klubovne?" opýtala sa jeho mama.
"Hej! Môžeš, Luna?" opýtal sa Harry s nádejou v hlase.
"Isteže!" súhlasila. Potom sa zohla a zvláštnym šeptom chlapcovi povedala: "Takmer Bezhlavý Nick mi povedal, že dolu v žalároch boli blikajúce šrústy. Možno sa nám podarí jedného chytiť. Nick hovorí, že nosia šťastie a pokoj."
"Wow," vydýchol Harry. "Ako ho chytíme, Luna?"
Echo ich prerušila: "Luna, povieš prosím Dracovi, že budem s Minervou, ak by ma potreboval?"
"Samozrejme, Madam Snapeová," prikývla Bystrohlavčanka. Luna vzala Harryho za ruku a zamierili dolu do žalárov a Luna opisovala, ako blikajúce šrústy vyzerajú a ako ich treba chytať. Echo ich sledovala, kým nezmizli za rohom. Potom zamierila hore do Chrabromilskej veže, kde sa nachádzal Minervin súkromný byt.

Minerva McGonagallová nebola nervózna nevesta. Popravde, cítila sa, ako keby svoje srdce a dušu spútala s Albusovou Dumbledoreovou už veľmi dávno. Dnešný obrad len potvrdí ich jednotu v očiach všetkých študentov Rokfortu, ich priateľov a pred všetkými v celom čarodejníckom svete.
Sediac pred zrkadlom, dotkla sa útlymi prstami striebristých pramienkov, ktoré svietili pomedzi červenohnedé vlasy. Jej vlasy, i naďalej jej okrasa a radosť, boli rozpustené z pevného uzla a splývali jej na chrbát ako hodvábna vlna, ktorá so sebou priniesla krásu Minervinej mladosti, ktorú už dávno jemne skryl vek.
Molly prechádzala kefou cez jej lokne a v tom sa k nim primiestnil škriatook s jantárovými očami, ktorý predtým privítal Snapeovcov v riaditeľni. V útlych rukách držal Minerviny svadobné šaty. Keď Molly prevzala šaty od škriatka, niekto zaklopal na dvere.
"Nitzi, mohla by si otvoriť, prosím?" požiadala Molly a položila šaty na Minervinu posteľ.
"Áno, pani Weasleyová, Nitzi to rada urobí!" škriatok vybehol z Minervinej spálne a o chvíľku priviedol Echo.
"Perfektné načasovanie, Echo!" pozdravila ju Molly.
"Ahoj, Molly, Minerva. Ako sa má naša nevesta?" opýtala sa, kým Minerva vstala a prešla k posteli.
"Oveľa lepšie než ženích, nepochybne," poznamenala Minerva. "Je Severus s Albusom?"
"Áno, je," zachechtala sa Echo. "Ako som predpokladala, úbohý riaditeľ mal módnu dilemu, keď sme prišli. Som si istá, že Severus to vyrieši."
Minerva si uľahčene vydýchla. "Oh, výborne! To znamená, že Albus si neoblečie nič s nejakým podivným vzorom. Vďaka Merlinovi!"
"Dúfam, že ho Severus neoblečie do čiernej," zavtipkovala Molly.
"Ja úbohá! To by bolo rovnako strašné," zasmiala sa Minerva. "Som si istá, že Albus si kvôli tomu dokáže dupnúť!"
Všetky tri dámy sa nahlas rozosmiali. Molly potom zodvihla svadobné šaty a spolu s Echo začali strojiť nevestu.
Minervine šaty mali krémové a zlaté čipky a na nich mala jemný vlnený kockovaný tartan, na znak jej Škótskeho pôvodu. Štvorcový výstrih rámovala krémová čipka. Vlasy jej voľne viseli na chrbát, čím sa zo zvyčajne prísnej a odmeranej zástupkyne riaditeľa stala milá kráska z hôr.
"Oh, Minerva, Albus sa do teba znovu zamiluje," rozplývala sa Molly.
"Neviem sa dočkať, ako sa bude tváriť, keď ťa uvidí," vydýchla Echo.
Minerva sa otočila, aby sa pozrela do veľkého zrkadla a začervenala sa. Ani ona sa nevedela dočkať, ako sa bude Albus tváriť!

"Snapelet!" pozdravil Draco, keď Crabbe vpustil Harryho a Lunu do Slizolinskej klubovne. "Ahoj, Luna."
"Chceš mne a Lune pomôcť chytiť blikajúce šrústy, Draco?" opýtal sa Harry, keď objal svojho veľkého brata.
"Chytiť čo?" opýtal sa Draco.
"Blikajúce šrústy," odpovedala Luna. "Takmer Bezhlavý Nick mi povedal, že majú radi tmavé miesta ako sú žaláre. Nosia šťastie a úspech. Harry a ja sme si mysleli, že by bolo milé, keby sme nejakého chytili a dali profesorom Dumbledoreovi a McGonagallovej."
"Ahh... hej," povedal Draco neisto. Všetci vedeli, že Bystrohlavčanka je zrejme švihnutá, ale bola celkom neškodná. Okrem toho, jeho malý brat bol do tej dievčiny celkom iste buchnutý, takže sa tváril, že ho tie blikajúce oné zaujali. "Ako vyzerajú?"
Harry znalecky odpovedal: "Vyzerajú ako kusy cukrovej vaty, ale je ich len ťažko vidieť. Musíš ich hľadať, ale musíš sa tváriť, že ich nehľadáš. Sú prefíkané."
Niekoľký Slizolinčania prešli pohľadom z malého chlapca na usmiatu, očividne zasnenú Bystrohlavčanku, a niečo si zamrmlali. Draco potlačil akúkoľvek hroziacu urážku hlbokým zamračením, ktoré sľubovalo nedozierne následky, ak by niekto tie urážky vyslovil.
"Uhm, no," začal Draco, "O pár minút sa mám stretnúť s Hermionou vo Vstupnej hale, tak prečo nie?" uškrnul sa a mykol plecom. "Ak uvidíme jedného z tých blikajúcich ... er... oných, chytíme ho."
"Super!!" vykríkol Harry. Vybehol z dverí na chodbu. Draco vedel, že Harry sa dokáže ľahko stratiť, keď na neho nikto nedáva pozor, bežal za ním. Luna zamávala Slizolinčanom a nasledovala Harryho s Dracom.
Goyle pokrútil hlavou. "Myslíte, že je čiastočná víla?"
"Čiastočná?" odfrkol si Andrew Dermott. "Nemyslím si, že je vôbec človek."
"Nebuď blbý, Andy," varovala ho Millicent. "Celkom iste je človek, aj keď je možné, že má víliu krv."
Crabbe sa zasmial: "Ja si myslím, že je len cvok."

Draco rýchlo dobehol jeho malého brata a schmatol ho, než stihol zle odbočiť. "Tadiaľto, Harry." Napravil ho Draco. "A zostaň mi na dohľad, dobre? Ovládam Lasové kúzlo a nebudem váhať použiť ho, ak znovu zdrhneš."
"Ty by si ma dal na vodítko ako psa?" opýtal sa Harry neveriaco.
"Okamžite. Už si sa tu dolu stratil. Vieš, čo by mi urobil tvoj tatko, keby som ťa stratil ešte raz?"
Harry sa zachechtal. "Spravil by z teba prísady do elixírov."
"Ha ha," uškrnul sa Draco. "To by asi fakt urobil."

Hermiona trpezlivo čakala vo Vstupnej hale a mierne sa triasla z chladného vánku, ktorý vanul do hradu cez obrovské drevené vstupné dvere. Tu sa mala stretnúť s Dracom, aby mohli spolu sedieť vo Veľkej sieni počas obradu. Hermiona kráčala hore-dolu, aby sa trochu zohriala a keď sa otočila, zbadala Draca, Harryho a Lunu vychádzať z chodby vedúcej do žalárov. Usmiala sa a zamávala im.
"...nemôžme ísť ešte trochu hľadať?" pýtal sa Harry trochu plačlivo.
"Nemáme čas, Harry," povedal Draco už tretí raz. "My..." zmĺkol, len čo zbadal Hermionu.
Hermiona mala dlhé šaty z nebesky modrého hodvábu s korzetom vyšívaným so zlatými lístkami. Korzet mal naberaný výstrih. Na krku jej visel nádherný zafírovo-diamantový náhrdelník. Na jej ušiach sa trblietali k nemu ladiace náušnice.
Luna sa nahla k Dracovi. "Odpadneš, ak sa znova nenadýchneš, Draco."
Zalapal po dychu a rozkašľal sa. S obrovským uznanlivým úsmevom prešiel k Hermione, vzal ju za ruky a povedal: "Vyzeráš..." len na moment stratil slová a potom sa spamätal: "očarujúco, Hermiona. Som tak rád, že si si vzala šperky mojej prababky. Pristanú ti."
Hermiona prešla prstom po náušnici na veľký zafír v tvare slzy, obklopený malými, trblietavými diamantmi. "Si si istý, že to nie je príliš veľa?"
"Páči sa mi, ako žiaria," pochválil Harry. "Vďaka tomu ti žiaria oči."
Hermiona sa ticho zasmiala a sčervenali jej líca, "Nežiaria, Harry! Nerob si srandu."
Luna súhlasila: "Harry má pravdu, Hermiona, žiaria ti oči tak veľmi, ako sa ligocú tie ozdoby. Vyzeráš nádherne."
"Veľmi," prikývol Draco, keď sa zohol, aby pobozkal Hermionu na líce. Od toho Halloweenskeho večierku tento párik držal svoju vášeň na uzde a správali sa, ako im prikázal Severus.
Draco si všimol, že sa Hermiona chveje, tak si vyzliekol plášť a prehodil jej ho cez ramená. Keď vojdú do Veľkej siene, tam bude teplejšie. Vo Vstupnej hale bolo vždy dosť chladno.
Obrovské dubové dvere sa otvorili a dnu vošiel veľmi chladný vzduch a sneh. Draco odtiahol Hermionu na stranu a Luna odtiahla Harryho z cesty prichádzajúcich hostí.
Rodina Weasleyovcov spolu s krásnou mladou blondínkou práve vchádzali  do dverí. Arthur mal líca červené od chladu alebo od hnevu, a v každej ruke držal za ucho jedno dvojča.
"Áu, oci!" sťažoval sa George.
"Sme úspešní podnikatelia!" dodal Fred.
"Myslím, že ťahanie za uši..."
"Je nelegálne! Au!" lamentoval Fred, keď  ich Arthur ťahal preč od Veľkej siene.
Luna, Draco, Harry, a Hermiona sledovali, ako dvojičky – obaja vysokí mladí muži, ale nie tak vysokí ako ich otec, museli rýchlo kráčať na špičkách, aby udržali krok s ich naštvaným otcom.
"Čo urobili?" opýtal sa Draco zvedavo.
Arthur konečne pustil svojich synov. Fred a George si pošúchali uši, ale podaril sa im drzý úsmev na Draca, Hermionu, Lunu, a Harryho.
"Slizové balóny," uškrnul sa George.
"Čo sú slizové balóny?" opýtal sa Harry.
Fred sa usmial na Harryho. "Niečo, čo sme dúfali, že nám pomôžeš otestovať, malý Harry."
"Nanešťastie," pokračoval George, "naša limitovaná zásoba bola zhabaná."
"Nespravodlivo," lamentoval Fred. Obe dvojčatá sa zronene pozreli na ich otca. Odfrkol a usmial sa.
Molly ospravedlňujúco vzdychla. "Keby nebolo Charlieho, kto vie, aký neporiadok by títo dvaja spravili na tej svadbe."
"Dobre, že mama bola so mnou," pokračoval Charlie, "lebo by som ich musel zabiť a skryť ich telá."
V tom dorazil Bill, trochu zadýchaný. Všetky myšlienky na slizové balóny zmizli hneď, keď ho videli, ako sa usmial na svoju krásnu blondínku. Objal ju a pobozkal. "Všetci už poznáte moju snúbenicu?" opýtal sa, hľadiac na študentov a Harryho.
Dracovo obočie sa zodvihlo poznaním. "Nie si ty tá dievčina z Beauxbatonsu, ktorá súťažila v Trojčarodejníckom turnaji? Er, Flower... eh..."
"Fleur Delacourová," opravil ho Bill.
Niekoľko minút sa všetci navzájom zoznamovali, potom sa Fleur opýtala Charlieho, "Naozaj by si zavraždil svojich súrodencov?"
Bill pokrútil hlavou a srdečne sa zasmial. "Nah, Charlie by to naozaj neurobil. Jednoducho by to nebolo slušné, v deň riaditeľovej svadby."
"Draco, je to pravda, že profesor Snape bude dnes vykonávať obrad?" pípol Percy Weasley pomedzi smiech jeho súrodencov.
Draco prikývol. "Hej, dobre si počul, Percy."
"A nie je oblečený v čiernom!" dodal Harry.
"Naozaj?" opýtala sa Molly s úsmevom na tvári.
"Vôbec žiadna čierna, Harry?" opýtala sa Hermiona.
"Nie!" zachechtal sa Harry.
"Zdá sa ti môj odev smiešny, mladý muž?" Harry bol schmatnutý a zodvihnutý zo zeme, na čo nadšene zapišťal, keď ho jeho otec zozadu zodvihol na ruky.
"Ahoj, oci! Čo tu robíš?" opýtal sa Harry.
"Prišiel som sem, aby som doprial Albusovi pár minút súkromia," odpovedal Severus. Pobozkal syna na líce a zložil ho na zem. Pozrel sa na Weasleyovcov, Draca, Lunu a Hermionu a navrhol: "Mali by ste sa ísť všetci posadiť, lebo o chvíľu začíname."
Arthur začal všetkých vháňať do Veľkej siene. "Pohľadaj Remusa Molly, drží nám všetkým miesta. Severus, mám ísť s tebou?"
"Áno, Arthur," odpovedal Severus. Pokračoval: "a Molly, keď budú všetci usadení, choď cez dvere pre personál a cez dvere naľavo, tam nájdeš Minervu. Pošli Echo von, dobre?"
Molly potľapkala Severusa po ramene. "Urobím to. Vyzeráš veľmi dobre, Severus." Ticho sa zachechtala a nasledovala svoje potomstvo plus ostatných do Veľkej siene.
Severus prešiel cez skrytý vchod, ktorým prejde do zasadačky, kde čaká Albus. Zdá sa, že všetko pôjde hladko. Práve táto istota ho prinútila zastaviť a obzrieť sa hore a dolu chodbou na ktorej stál. Ustarostene si vzdychol a dúfal, že sa nemýli.

Na pravé poludnie sa Severus postavil pred celú školu, na pódium odkiaľ riaditeľ Dumbledore zvyčajne dával pokyny alebo vyhlasoval hostiny. Pred ním stáli Albus a Minerva. Po ich bokoch stáli ich svedkovia, Molly a Arthur Weasleyovci. V prvom rade stoličiek pár metrov za nimi sedeli Weasleyovci, Remus Lupin, Echo, Harry (ktorý v tom momente hanblivo zamával svojmu otcovi), Draco, Hermiona a Luna (ktorá vyzerala, ako keby sledovala niečo nad hlavami páru - Severus sa snažil, veľmi, aby sa tam nepozrel tiež).
Obrady spojenia boli flexibilným rituálom, vytvoreným buď priamo párom, ktorý si želal byť spojený, alebo ho vytvoril niekto iný, ak nie rodič, alebo dospelé dieťa, potom to bol priateľ. Pred niekoľkými týždňami požiadal Albus Severusa, aby vykonal obrad, a tým teda napísal prejav k jeho a Minervinmu Obradu spojenia.
Severus naozaj netušil, čo by mal napísať, ale nechcel odmietnuť takúto žiadosť. Obrad spojenia je rituálom posvätnej mágie a Severus bol čarodejník, ktorý veril, že mágia samotná nevznikla len pri samotnom obrade, ale vznikla v momente, keď sa pár začal pripravovať na deň Obradu. To znamenalo, že Albusova žiadosť, aby tento obrad vykonal, bola súčasťou snovania posvätnej mágie spojenia.
Napriek tomu však nebolo pre Severusa ľahké niečo napísať a pracoval na obrade každú voľnú chvíľu. Tesne pred tým, ako sa pripojil k Albusovi a Minerve na pódiu, kde zvyčajne stával učiteľský stôl, prezrel si svoje poznámky a zahodil ich do koša. Hneď ako zavládlo ticho, signalizujúce, že môže začať, jeho srdce sa ho pokúsilo uškrtiť a takmer privolal naspäť svoje pokrčené poznámky z koša v zasadačke.
Albus zachytil Severusov spanikárený pohľad a usmial sa. Práve tá dôvera v mladého čarodejníka, ktorého považoval za svojho syna, pomohla Severusovi uvoľniť sa. Nadýchol sa a pozrel sa na zástup tvárí, plných očakávania a Severus pocítil prvé praskliny, keď sa to posvätné roztrhlo.
"Draco Lucien Malfoy!! Neopováž sa oženiť s tou odpornou humu...!!"
Všetky oči sa otočili smerom k dverám do Veľkej siene v momente, keď Severus vytiahol prútik a zakričal: "Nehýb sa!"
Narcissa Malfoyová sa vrátila... ako tornádo.
 
04.02.2014 23:45:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one