Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 57 – Vianoce prichádzajú



"Ja nechcem na raňajky mlieko, chcem tekvicový džús!" požadoval Harry. Severus, skrytý za Denným prorokom, mal blízko k strate trpezlivosti. Navyše k tomu, že sa pri stole správal ako drzý spratok, privodil Severusovi bolesť hlavy už skôr ráno, keď sa snažil nájsť svojmu synovi vhodné oblečenie. Harry všetko odmietal s nepresvedčivým odôvodnením. Nakoniec Severus obliekol Harryho magicky a urobil to tak, že si to oblečenie nemohol vyzliecť, kým sa s ním nezmieril.
Teraz, keď sa chlapec snažil imitovať otravné trojročné dieťa, Harry dupal pätami v neznesiteľnom rytme do nôh stoličky.
Echo položila raňajky pred svojho syna a potom sa posadila k svojim. Po pár minútach sa pozrela na Harryho, ktorý sa svojich vajíčok a klobások ani len nedotkol. K malej miske s ovocím sa ani len nepriblížil.
"Môžem si dať na ovocie cukor?" opýtal sa Harry trochu ufňukane.
"Nie," povedal jeho otec ostro a varovne capol novinami po stole.
Harry sa zamračil a nabodol klobásku na vidličku. Bola naozaj veľmi chutná, ale on chcel na raňajky radšej palacinky a tekvicový džús. Zamračil sa na vysoký pohár s mliekom. Mlieko bolo fajn na cereáliách, alebo v ovsenej kaši, ale piť ho len tak samé bolo 'fujky'.
Ťukanie na okno jedálne znamenalo, že prišla sova. Privítajúc akúkoľvek výhovorku, aby mohol opustiť svoje neuspokojivé raňajkym Harry vyskočil od stola. Ako kobra útočiaca odnikiaľ, vystrelila Severusova ruka a zachytila jeho syna za rameno.
"Harry!" vyprskol jeho otec spoza novín. "Sadni si a dojedz raňajky."
Harry skoro povedal svojmu otcovi, čo môže spraviť s tými raňajkami (myslel na to, že by ich dal Hectorovi), ale rozmyslel si to. Severusov hlas mal ten strašidelný, varujúci tón, ktorý znamenal, že je veľmi blízko k tomu, aby dostal po zadku. Sadol si na stoličku a jeho mama mávla rukou. Jej mágia otvorila okno, aby mohla sova vletieť dnu.
Kvík preletel okolo jedálne vo vernej napodobenine cukrom nadopovaného Harryho pri včerajšej oslave po obrade. Echo sa pokúsila chytiť toho švihnutého vtáka, ale vyletel hore a potom sa vrhol dolu na Severusove noviny. Kvík noviny pretrhol, vrazil do čarodejníkovej hrude a spadol mu do lona.
Severus tresol zvyšok novín na stôl, zodvihol sovu a položil ju na stôl, kde zostala ležať s nohami do vzduchu.
Harry si nemohol pomôcť a zachechtal sa nad Kvíkovym šantením, práve keď mal pusu plnú mlieka. Zakašľal a prskal a všetko mlieko vypľul.
"Moje nervy!" vyprskla Echo. Keď vyskočila, aby nechala zmiznúť neporiadok, ktorý Harry narobil. "Mám chuť povedať Molly, aby toho vtáka na jar pochovala."
Harry sa nahol ponad svoj tanier a obomi rukami zodvihol malú sovičku. "To je hnusné, mami!" Pohladil sovičku a odviazal jej z nohy zmenšenú správu. "To je pre teba, oci."
Severus sa snažil opraviť svoje noviny, aby ich mohol dočítať, ale vzdal to. Vzal si list od svojho syna. "Ďakujem ti, Harry."
"Nemyslela si to vážne, však nie, mami?" opýtal sa Harry, keď sa Kvík tešil, že ho Harry hladká.
"Nie, srdiečko, nemyslela som to vážne. Môžeš kvíka odložiť a priniesť mu trochu Hedviginho krmiva?"
"Okej." Harry opatrne položil sovičku na stôl a vybehol zo stoličky do kuchyne. Vrátil sa o pár minút neskôr s malou miskou s krmivom. "Čo je to, oci?"
"Pozvanie do Brlohu na Štedrý večer," odpovedal Severus váhavo. "Neviem, čo s tým."
"Prečo?" opýtal sa Harry, keď sa konečne pustil to svojej vlažnej praženice.
"Len že tam bude veľa ľudí."
"Myslím, že by sme tam mali ísť, Severus. Viem, že aj Draco a Hermiona boli pozvaní, a pre prípad, že by si zabudol, Vernon Dursley bude predstavený klanu Weasleyovcov." Usmiala sa Echo šibalsky.
Severus sa uškrnul. "To je pravda. Na to som zabudol."
"Aj ja som zabudol," povedal Harry. "Prečo tam bude strýko Vernon?"
"Tvoj strýko chodí so sesternicou Molly Weasleyovej, Madison Prewettovou. Madison, ktorej jediná žijúca rodina je Molly, predstaví Vernona a Dudleyho Molly a jej rodine."
Severus zízal na Echo. "Kde si sa o tom všetkom dozvedela?" opýtal sa s nádychom pobavenia v hlase.
"Klebety, môj drahý! Kde inde?" uškrnula sa Echo. Vstala a mávnutím ruky poslala svoj a Severusov tanier do drezu. "Mal by si odpovedať Severus, a oznámiť Molly, že tam budeme."
"Hneď sa o to postarám, kráska," odpovedal Severus. Vstal, pozrel sa na svoje zničené noviny, potom zamieril zamračenie na Kvíka a odišiel do svojej pracovne.
"Dojedz si raňajky, Harry," povedala jeho mama a prešla do kuchyne.
"Sú studené," sťažoval sa, keď miešal na tanieri zvyšok svojej praženice. Echo mu jedlo ohriala a varovne sa na Harryho zamračila. Harry vzdychol a dojedol svoje raňajky.
V kuchyni Dobby umýval riad a pohmkával si vianočné koledy.
"Dobby uvažoval, Madam, ísť vy, pán a Harry dnes nakupovať na Vianoce?"
"Ak nie dnes, Dobby, pôjdeme zajtra. Máme ti tam niečo vyzdvihnúť?" opýtala sa Echo.
"Nie, nie, Madam. Dobby potrebovať tiež ísť nakupovať, ale Dobby nechcieť odísť, keď rodina byť preč."
"Dnes popoludní budem vedieť, aké máme plány, Dobby. Severus má nejakú prácu, cez ktorú sa musí prelúskať," vysvetlila.
"To byť fajn, Madam." Dobby sa uškrnul a znovu začal hmkať koledy.

Neskôr v to predpoludnie sedela Echo na zemi z ľavej strany stolíka v obývačke. Harry kľačal vedľa nej, opieral sa o lakte a sledoval, ako jeho mama kreslí. Echo pracovala na rozložení jej plánovanej knižnice.
"Kde chceš, aby všetci sedeli? " opýtala sa Echo Harryho.
Prezrel si plánik a ukázal na prázdne miesto. "Tu. Mohla by si dať do rohu okná a tu by mohla nejaká pani podávať čaj. Budeš mať aj kávu a tekvicový džús?"
"Nevidím dôvod, prečo nie. Aspoň bude tvoj otec rád, že sa bude podávať aj káva," uškrnula sa Echo a ponad plece sa pozrela na Severusa, sediaceho pri krbe.
"Oh! Mami, mala by si tam mať aj krémeše!" vyhlásil Harry rozžiarene.
Severus vzhliadol od papierov, cez ktoré sa prehrýzal. "Bude to knižnica alebo kaviareň? Káva, čaj, lievance, keksíky, krémeše. Nepočul som nič o knihách."
"My máme knihy, oci!" Harry zodvihol pergamen a priniesol ho otcovi. Oprel sa o rameno jeho kresla a ukázal na niekoľko oblastí. "Pozri, tu vpredu bude obchod. Tam bude veľa kníh, ktoré si chcú ľudia kúpiť. Potom tu bude stáť pani s čajom a bude obsluhovať zákazníkov. Keď chceš robiť výskum, prejdeš tadiaľto a vidíš tieto čiary?"
"Vidím ich, Harry. Čo je to?" opýtal sa Severus.
"To su ochrany. Veľa kníh je naozaj starých, alebo sú vzácne a ľudia by sa mohli pokúsiť ich ukradnúť, tak mama použije tieto ochrany, ktoré ľuďom zabránia kradnúť. A budú tam aj kúzla, ktoré udržia veľmi veľmi staré knihy skonzervované."
"Zakonzervované," opravil ho jeho otec. Severus ukázal na miesto za oddelením pre výskum. "Čo bude tu?"
"Zvitky. Tie budú mať svoje špeciálne ochrany, lebo sú viac... uhm... ako si to povedala, čo sú, mami?" opýal sa Harry a otočil sa k mame.
"Chúlostivé, Harry," odpovedala. "Hej, to je ono. Sú chúlostivé." Harry ukázal na ďalšiu oblasť vedľa miestnosti so zvitkami. "A hneď vedľa miestnosti so zvitkami je mamina pracovňa. Vidíš ten malý box hneď tu?"
Severus predstieral, že musí žmúriť, aby mohol vidieť malý box s drobmými písmenkami nad ním. "H. S. Hmmm, rozmýšľam, čo to môže byť? Hladné svište?"
Harry sa usmial nad otcovym doberavým úškrnom. "To je Môj stôl! Mama povedala, že aj ja tam budem mať miesto!"
Severus si zobral pergamen do ruky a dôkladne si ho prezrel. "Nikde nevidím miesto pre mňa. Čo tak elixírové laboratórium?"
"To by sme mohli urobiť," povedal Harry, keď vzal vážne otcov vtip.
Severus sa ticho zachechtal. "Ďakujem ti, ale myslím, že zostanem verný tomu laboratóriu, ktoré už mám, Harry."
Echo schmatla plánik z ruky jej manžela. "Budeme na tom pracovať neskôr. Severus, si s tým papierovaním v takom bod, že by si si mohol urobiť prestávku?"
Severus sa pozrel dolu na návrhy zmlúv, ktoré si prezeral. "Myslím, že áno." Mávnutím prútika poslal zmluvy do pracovne. "Cítim vo vzduchu nejaké plány?"
Echo ho pobozkala na čelo. "Áno, je čas na vianočné nákupy."
"Jupí!!" Harry začal tancovať po obývačke a potom sa rozbehol hore schodmi do svojej spálne skôr, než ho jeho otec stihol vyhrešiť za behanie v dome.
Severus sledoval, ako jeho syn zmizol. "To bolo krátke oslavovanie," zamyslel sa a vstal, privolal kabáty pre seba aj pre Echo. "Čo potrebuje zo svojej izby?"
"Myslím, že si išiel zobrať zoznam a ušetrené vreckové," povedala Echo a obliekla si svoj hrubý zamatový kabát.
O chvíľku neskôr už Harry hlasne dupal dolu schodmi. Severus sa zamračil. "Harry James Potter Snape!" Harry zamrzol na mieste, keď počul otcov zvýšený hlas.
Harry pomaly a pokorne vošiel do obývačky. "Áno, oci?"
"Už veľakrát som ti povedal, aby si v dome NEBEHAL. Prečo ma nepočúvaš?" požadoval Severus.
Harry hľadel na svoje nohy. Naozaj nemal žiadnu odpoveď, ktorá by uspokojila jeho otca. Behanie bola druhá najlepšia vec po lietaní a jednoducho vás to dostane rýchlejšie tam, kam potrebujete ísť.
Keď sa zdalo, že nedostane žiadnu odpoveď, Severus pevne povedal: "Žiadna odpoveď? Fajn. Počúvaj, mladý muž. Nabudúce, keď ťa prichytím bežať po dome, dostaneš 5 capnutí po zadku a 20 státia v kúte."
Harry prudko zodvihol hlavu a spadla mu sánka. "Ale ooo-ciii!!!"
"Žiadne ale. Už ma nebaví stále opakovať, aby si nebehal po dome, keď ma aj tak nepočúvaš. Tak či tak, naučíš sa počúvať, keď požiadam, aby si niečo urobil." Natiahol ruku. "Accio Harryho purpurový kabát!" Kabát vyletel zo skrine rovno do jeho ruky.
Harry zazeral na Severusa a prekrížil si ruky na hrudi. "Už nechcem nikam ísť."
Severus rýchlo napočítal do desať a podráždene vydýchol. "Predpokladám, že toto je tvoj plán, potrestať všetkých tvojich priateľov?"
Harry sa zamračil. Nechápal, ako tým potrestá svojich priateľov. Hneval sa len na svojho otca za to, že z toho robil takú vedu, že beží v dome.
"Nikoho netrestám," vyhlásil a jeho zamračenie trochu povolilo.
"Oh?" Severus nadvihol pravé obočie. "Ak si sa rozhodol, že dnes nepôjdeš na vianočné nákupy, tak tvoji priatelia od teba nedostanú žiadne darčeky. Nezoberieme ťa inokedy."
"To nie je fér," zamrmlal Harry.
Echo zobrala Harryho kabát z manželovej ruky. "Život nie je vždy fér, srdiečko. Tak poď sem a pozrime sa, či môžeme ešte zachrániť dnešný deň."
Harry vzdal svoju vzburu, nateraz, a nechal mamu, aby mu pomohla obliecť kabát, klobúk a omotala mu okolo krku jeho šál. Malý chlapec potom nasledoval svojich rodičov von z domu a dolu dlhou cestou k odmiestňovaciemu bodu, ktorý Severus spolu s Albusom vytvorili, keď prerábali ochranné bariéry sídla Fairwinds. Keď Harry automaticky omotal ruky okolo svojho otca, Severus vedel, že aspoň na dnes má odpustené, že je príliš panovačným rodičom. Potľapkal svojho syna po chrbte a premiestnili sa do Rokvilu.

V Rokvile práve začali padať ľahučké snehové vločky, keď dorazila rodinka Snapeovcov na hlavnú cestu. Hlavná cesta bola plná čarodejníkov a čarodejníc, nakupujúcich vianočné darčeky na poslednú chvíľu. Vo výkladoch blikali svetielkujúce víly, sviečky alebo boli vyložené cezmínou a brečtanom. Všade, kam človek vošiel rozvoniavali borovice, brusníc, klinčekov, muškátových orieškov a škorice. Skupina koledníkov stojacich pred Tromi metlami dotvárala vianočnú atmosféru.
Echo a Severus sa rozdelili, aby mohli zaobstarať prekvapenie jeden pre druhého, alebo pre Harryho pod vianočný stromček. Harry išiel najprv so svojim otcom a s mamou bude nakupovať až keď sa niekde naobedujú.
Severusova prvá zastávka bola v Pisárovom obchode s brkami. Harry nasledoval svojho otca a kopal do naviateho snehu pri obrubníku. Keď kopol sneh na otcove lýtka už tretí raz, Severus chytil chlapca za ruku a prinútil ho kráčať vedľa seba. Keď boli v obchode, Severus Harryho pustil, ale rýchlo ho varoval, aby sa ničoho nedotýkal.
Harrymu sa páčil Pisárov obchod. Stojany na brká, podložky pod brká a kalamáre boli najzaujímavejšími vecami v obchode. Mali tam naozaj rôzne, od čiste funkčných, cez dekoratívne až po ohavné. Harry videl set kryštálových kalamárov. Bolo ich 7, každý v inej farbe dúhy. K setu tiež patrilo 7 malých fľašiek atramentu. Vytiahol si zoznam a poobzeral sa, aby videl, kde je jeho otec, poznamenal si zmenu v nákupnoom zozname a odišiel od setu.
Severus bol takmer hotový so svojim nákupom u Pisára a prešiel k Harrymu, ktorý si prezeral všetky drobné doplnky.
"Potrebuješ kúpiť niečo pre niekoho z tvojho zoznamu, Harry?"
"Hermione, možno. Hore na tej poličke, tam nedočiahnem." Harry ukázal a Severus sa pozrel na poličku s niekoľkými porcelánovými stojanmi na brká.
"Máš vybratý ten, ktorý chceš pre slečnu Grangerovú?" opýtal sa Severus.
"Ten s tými ružovými dámami." Harry sledoval, ako jeho otec zodvihol stojan, aby sa naň mohol pozrieť z blízka. Mal podstavec s francúzskym motívom v tmavej ružovej a samotný stojan bol ozdobený bustou krásnej francúzskej dievčiny. Harry sa ismial. "Hej. Myslím, že Hermione by sa mohol páčiť. Môžem si to dovoliť, oci?"
Severus otočil stojan hore nohami a našiel tam magicky žiariacu cenovku. "Dva sikle."
"Super!"
"Tak teda poďme zaplatiť." Severus položil ruku na chlapcov chrbát a nasmeroval ho k pokladni, kým chlapec lovil vo svojej peňaženke správnu sumu peňazí.
Zaplatili za svoje nákupy a niektoré si nechali zabaliť do darčekového papiera. Ešte než vyšli z obchodu, Severus zmenšil ich nákup a schoval si ho do vrecka. Vyšli von na bočný chodník a chceli  zabočiť k ďalšiemu obchodu, keď Harryho pozornosť zaujal rozruch asi o tri obchody ďalej. Zastavil a keďže Severus ho držal za ruku, musel zastaviť aj starší čarodejník.
"Harry, ideme tadia..."
Harry začal bežať k malému hlúčiku ľudí, ktorý sa tam zhromaždil. Severus sa chcel rozbehnúť za svojim nezbedným synom, keď cítil, ako sa mu zježili vlasy na krku. Zúžil pohľad, aby si prezrel ten hlúčik zhromaždených čarodejníc a čarodejníkov a okamžite sa k nim rozbehol.
"Mami!! Mami!!" Harry videl kus purpurového zamatu z kabáta jeho mamy. Pretlačil sa pomedzi ľudí, niekoho kopol do členka, lebo sa nechcel uhnúť.
"To je moja manželka! Nechajte ma prejsť!" prikázal Severus, keď odtlačil niekoľko očumovačov z cesty.
Dav sa rozostúpil, okrem jednej čarodejnice, ktorá držala Echo hlavu vo svojom lone. Echo, ktorej olovová pokožka len zriedka prezrádzala jej telesný stav, vyzerala veľmi bledá. Severus si kľakol do snehu a nebol prekvapený, keď videl Harryho na kolenách, ako drží mamu za ruku.
"Omdlela, profesor," povedala čarodejnica.
Severus sa na ňu pozrel a spoznal ju, bola to Edwina Gingoldová; Slizolinčanka, ktorá skončila školu asi pred 3 rokmi.
Edwina pokračovala: "Bolo by lepšie, keby sme ju odniesli dnu, profesor Snape."
Severus zodvihol ochabnuté telo svojej manželky na ruky, poobzeral sa a videl Edwinu ukázať na obchod. "Sem, pane. Toto je môj obchod." Edwina otvorila dvere a vpustila dnu Severusa a jeho syna. Rýchlo transfigurovala stoličku na pohovku a Severus tam jemne Echo položil. Edwina prikryla Echo dekou.
"Čo sa stalo, slečna Gingoldová?" požadoval Severus.
Harry sa posadil na pohovku k maminym nohám. Edwina odpovedala: "Madam Snapeová u mňa kúpila nejaké priadze a drobnosti na šitie. Vyzerala celkom v poriadku, kým sme sa rozprávali, a potom vyšla von a ja som sa pozrela von oknom práve vo chvíli, keď spadla na zem."
"Sev... Severus?" zašepkala Echo, keď sa pomaly prebrala.
"Pripravím čaj, dobre?" opýtala sa Edwina.
"Prosím," povedal Severus trochu ostro. Jeho hlas sa upokojil, keď sa chrbtom ruky dotkol Echo na čele a na lísi. "Ako sa cítiš, moja drahá?"
"Fajn. Omdlela som?" opýtala sa a pokúsila sa posadiť.
Severus pomohol svojej manželke posadiť sa. "Áno, omdlela si."
Edwina priniesla čaj a podala šálku Severusovi, ktorý ju podal Echo. "Ja som omdlela?" Odpila si z čaju.
"Echo, myslím, že by sme sa mali vrátiť domov," navrhol Severus.
"Nezmysel. Už mi je lepšie," vyhlásila Echo pevne.
"Aspoň mi dovoľ použiť Diagnostické kúzlo." Prútik už mal v ruke a chcel kúzlo použiť, keď mu Echo položila ruku na prútik a zazrela na neho.
"Je mi fajn, Severus. Mohli by sme jednoducho dokončiť nákupy?"
Aj keď to znelo ako otázka, Severus vedel, že bude lepšie na ňu neodpovedať. Jeho manželka si nepýtala povolenie. Vzdychol a prikývol. "Tak teda v poriadku, drahá. Ale keď prídeme domov, budeme kontaktovať liečiteľku Bellovú."
Echo odložila čaj a zložila nohy na zem. "Nie, nebudeme," vyprskla. "Len som sa dnes ráno poriadne nenajedla." Otočila sa k Edwine a usmiala sa na ňu. "Ďakujem veľmi pekne za čaj."
Edwina prikývla. "Nemáte za čo, madam Snapeová."
Severus vyviedol svoju manželku a syna von z obchodu na ulicu. Pozrel sa dolu na Echo a prezrel si ju. Stále mal obavy, ale vyzerala byť úplne v poriadku. Echo nebola žena, ktorej by len tak prišlo zle, a to Severusa naďalej znepokojovalo.

Keď boli Snapeovci doma z vianočných nákupov, Severus sa snažil presvedčiť Echo, aby zavolala liečiteľke Bellovej.
"Severus, povedala som, že som v poriadku," vzdychla Echo, keď dosadla na gauč v obývačke.
"Echo, odkedy sme sa stretli, nedostala si ani len nádchu. Teraz omdlieš a myslíš si, že to nič nie je?"
Harry prispel svojou troškou, keď si vyzliekal svoj teplý zimný kabát. "Bolo to strašidelné, mami."
Severus vzal Harryho šál, kabát a čiapku a zavesil ich do skrine pri dverách.
"Viem, že to vyzeralo strašne, ale nič to nebolo, Harry. Naozaj sa teraz cítim dobre," uistila ho Echo.
Harry pribehol k nej, pobozkal ju a po otcovom prikývnutí odišiel do svojej izby.
"Keby si mi aspoň dovolila použiť..." skúšal to Severus znovu, ale rovný, temný varovný pohľad od jeho ženy ho donútil konečne ustúpiť. Zavesil svoj kabát, pleskol dverami skrine trochu prudšie a odišiel z obývačky pracovať do svojej pracovne. Tými dverami už pleskol poriadne.
Echo sa oprela o operadlo gauča a vzdychla. Vstala a najprv si išla zavesiť kabát, potom prešla ku dverám Severusovej pracovne. Chvíľu zaváhala, než zaklopala. Neozvala sa žiadna odpoveď. Zaklopala znovu a aj tak nedostala odpoveď.
"Severus? Prosím, pustíš ma ďalej?" Dvere pracovne sa rozleteli a odhalili Severusa za stolom, predstierajúceho, že pracuje na papieroch, ktorými bol zavalený celý stôl. Echo sa nervózne posadila na opačnú stranu stola a zopla ruky. Severus stále nezodvihol pohľad od svojej práce. Čakala niekoľko veľmi dlhých minút, než sa rozhodla, že je to na nej, aby prehovorila.
"Nechcem, aby si na mňa použil Diagnostické kúzlo, lebo... lebo som nebola pripravená..." Echo sa odmlčala a Severus sa na ňu pozrel práve vo chvíli, keď značne zbledla.
Severus mal okamžite prútik v ruke a použil Diagnostické kúzlo na svoju manželku, keď si skryla tvár do dlaní.
"Ty si tehotná," zašepkal. Echo zodvihla hlavu a Severus bol znepokojený, keď videl, že vôbec nevyzerá šťastná zo svojho stavu. "Ako dlho to už vieš?" jeho tón bol mierne vyčítavý.
"Tri týždne." Echo nenávidela ten tieň bolesti v očiach jej manžela. Rýchlo prehovorila, "Nechcela som ti to povedať pre prípad..." zaváhala.
"Mala si strach, že potratíš?" predpokladal Severus.
"Potratila som v piatom týždni a potom v siedmom týždni. Chcela som len počkať... aby som si bola istá..." vzdychla a sklopila pohľad na svoje ruky.
"Použila si Tehotenské kúzlo?" Echo prikývla. "Bolo to také, ktoré ti povie, v koľkom si týždni?"
"Dnes začína ôsmy týždeň." Nepohodlne sa pomrvila na stoličke. "Plánovala som, že ti to poviem na Vianoce. Chcela som sa len dostať cez tých 7 týždňov, Severus."
Severus hľadel na Echo dlhú chvíľu, než sklonila hlavu a hľadela na svoje topánky. "Si z toho šťastná?" Opýtal sa znepokojene.
Echo prudko zodvihla hlavu a položila si ruky na bruško. "Ja... bola som vydesená. Najprv. Nedala som si šancu, byť skutočne šťastná." Nesmelo si prešla po brušku.
"Upokojilo by ťa, keby sme kontaktovali liečiteľku Bellovú?" Severus sa obával, že možno Echo skutočne nie je šťastná z toho, že je tehotná. A čaká ich dieťa.
Echo sa pozrela do očí svojho manžela a videla v nich to, čo nechce vysloviť. "Chcem ho, Severus. Veľmi ho chcem," povedala pevne. "Len som si nechcela dovoliť tešiť sa z toho, že som tehotná. Ty si šťastný?"
Severus neodpovedal hneď, lebo sa ešte snažil spracovať fakt, že mu to Echo nepovedala hneď, keď sa dozvedela, že je tehotná. Nikdy nechcel, aby bola v tomto sama, a bolelo to, že neprišla za ním. Odohnal tú bolesť a bol rád, že je tehotná. Bola to radosť, o ktorú bol pripravený pri Harrym, lebo Lily zatajila pravdu o tom, kto je otcom jej syna.
"Som, Echo, ale nechcem byť vynechaný zo žiadnej časti tohto tehotenstva. Ak máš obavy, alebo strach, chcem tu byť pre teba. Prosím, nevynechávaj ma z toho."
"To som naozaj nechcela, Severus, a mrzí ma, že som ti to nepovedala skôr. Naozaj by to bolo ľahšie, keby som to urobila." Echo niekoľko minút mlčala a potom sa usmiala. "Nemôžem sa dočkať, keď ťa pošlem na nákup pre moje prvé chúťky!"
Severus zvraštil tvár a potom sa na svoju manželku usmial zodvihnutím kútila pier. "Myslím, že mám elixír na to, aby som tomu zabránil."

Keď nechal svojich rodičov dolu na prízemí, Harry si vzal baliaci papier, lepiacu pásku, nožnice a všetko to spolu s darčekmi, ktoré nakúpil, hodil na svoju posteľ. Vyšplhal sa do postele a usadil sa uprostred toho všetkého a Hector sa k nemu pridal a usalašil sa na konci postele. Hedviga ich sledovala zo svojho bydla pri okne.
"Tento je pre Andrewa," povedal Harry Hectorovi, keď zodvihol jeden z darčekov, ktoré mal rozložené okolo seba. "Kúpil som Andrewovi toto fakt suprové brko, lebo rád píše príbehy ako ocko. Má v sebe nejakú mágiu, takže sa dajú meniť farby."
Harry odstrihol príliš dlhý kus modrého papiera a obalil krabičku s brkom dvakrát dookola. Konce papiera boli oveľa ďalej, než konce krabičky, tak ich zakrútil a uviazal na ne kučeravé, žlté stuhy. Potom zodvihol malú kartičku a napísal: Pre Andrewa od Harryho, a zastrčil ju do balíčka.
"Tento ďalší je perfektný, Hector." Zodvihol niečo, čo vyzeralo ako tuba na diplom. Priložil si užšiu časť tuby k oku a pozrel sa cez ňu na Hectora. "Vieš, čo je to?" Chytil tubu za každý koniec a stlačil ich k sebe. "Teleskop! Je začarovaný, aby si mohol vidieť rôzne vzory v rôznych farbách, a môžeš vidieť psov, alebo knézlov, alebo vtáky, alebo hipogrify. Chcel som mu kúpiť pirátsky kryt na oko, lebo vieš, Hammy má rád pirátov. Povedal som mu o tom kapitánovi lode, ktorého sme videli v lete a povedal, že aj on chce byť jedného dňa kapitánom. Alebo pirátom. Ale ja si nemyslím, že piráti sú naozaj takí skvelí. Čo myslíš?"
Hector raz štekol a Hedviga zahúkala a našuchorila perie.
"Hej, to som povedal, ale Hammy má aj tak rád pirátov. Čítal príbeh o Ostrove pokladov a povedal, že v ňom bolo veľa zlých pirátov, ale Dlhý John Silver bol naozaj dobrý pirát. Nikdy neublížil tomu dieťaťu tam. Vypýtal som si ten príbeh k Vianociam. Myslíš, že mi ho Santa Claus donesie?" Hector znovu štekol a Harry sa uškrnul. "Super!"
O hodinu neskôr Harry vyliezol zo svojej izby s rukami plnými zabalených darčekov. Tiež bol pokrytý červenými, zelenými, striebornými a zlatými trblietkami vo vlasoch a na oblečení a okolo zápästí mal omotaných niekoľko kučeravých stúh.
Opatrne schádzal po schodoch, lebo si nevidel pod nohy. Keď zbadal svoju mamu v obývačke, zakričal: "Mami! Pomôž mi!"
Echo rýchlo vstala a prešla k svojmu synovi. Vzala od neho niekoľko darčekov a poslala ich ku krbu, kde sa nahromadili.
"Mám tam dať aj tvoje a ockove?" opýtal sa Harry.
"Nie, tie môžu ísť pod náš stromček, Harry." Navŕšila na ne darčeky, ktoré spolu so Severusom kúpili a zabalili.
Keď mal konečne ruky prázdne, chcel odísť z obývačky, keď ho Echo zastavila.
"Harry," povedala a potľapkala miesto na gauči vedľa seba, "môžeš ísť sem? Potrebujem sa s tebou chvíľu rozprávať."
Harry zaváhal. Hlas jeho mamy neznel nahnevane, ale určite tam bol ten tón, pri ktorom si myslel, že má problém. Zostal stáť na mieste, niekoľko stôp od gauča. "Nespravil som nič zlé, však nie?"
Echo znovu potľapkala po gauči. "Harry, poď sem." Aj keď ten príkaz nezakričala, celkom iste to bol príkaz. Harry sa došuchtal ku gauču a posadil sa vedľa mamy. "Chcela som s tebou hovoriť o tvojom behaní po dome."
Harry podráždene vzdychol. "Už to neurobím, mami. Ocko povedal, že mi nahádže po zadku."
"Viem, že to povedal, Harry ale hovorím... nie, žiadam ťa, aby si len nehovoril, že už nebudeš behať, ale aby si to aj myslel vážne. Nie si veľmi zlý v dodržiavaní pravidiel, ale toto jedno vyzerá, že nechceš poslúchnuť."
"Ja rád bežím. Je to ako lietanie," vysvetlil Harry. "Neviem, čo je zlé na behaní v dome, keď ma to len dostane tam, kam chcem ísť, oveľa rýchlejšie než chôdza."
"Behanie je na vonkajšok. Vôbec to nie je bezpečné, behať v dome, lebo by si mohol do niekoho naraziť, alebo niečo zhodiť a rozbiť. A tiež to spôsobuje zbytočný hluk."
Harry sa oprel o operadlo gauča. Na chvíľu sa zamračil, potom povedal: "Vieš, že som dieťa, však mami?"
Echo sa uškrnula: "Myslím, že som si to všimla, Harry."
"No, deti bežia. Veľa. Je to niečo, čo musíme robiť. Je to... uhm... je to ako... dýchanie! Hej, vidíš, tak je to. Takže ty a ocko mi vravíte, aby som prestal dýchať." Uškrnul sa nad svojim veľmi logickým argumentom.
"Akokoľvek úžasný sa ti ten argument zdá, aj tak nesmieš behať v dome. Je to jedno z pravidiel a je neanulovateľné."
Harry sa zamračil. "Čo to znamená?"
Echo sa usmiala a pobozkala ho na čelo. "Znamená to, že nech sa deje čokoľvek, toto pravidlo sa nezmení."
"Dospelí majú príliš radi pravidlá," zavrčal Harry, keď sa odtiahol od mamy. "Keď budem ja dospelý, nechám každého, nech beží v mojom dome!" S víťazným smiechom opustil obývačku a vyšiel na schody vedúce k jeho spálni.
Echo sa oprela o operadlo gauča, natiahla si nohy a položila si ruky na bruško. "Tak, drobček, čo si myslíš o tvojom veľkom bratovi?" Bolo príliš skoro na kopanec na odpoveď, ale Echo odpovedala za svoje nenarodené dieťa: "Myslím, že sa do neho absolútne zamiluješ."
06.05.2014 10:37:18
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one