Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 59 – Vianoce v Brlohu - časť II

Vám všetkým, moji najdrahší, sa ospravedlňujem za nehorázne dlhé čakanie, ale verím, že vianočná nálada v tejto kapitole Vám aspoň trochu zlepší náladu a dúfam, že ste na mňa aj napriek takému dlhému meškaniu ešte celkom nezanevreli. Teším sa na Vaše komentáre a prosím, dajte mi vedieť, či chcete pokračovanie, lebo nasledujúca kapitola je poslednou kapitolou tejto poviedky a zároveň prvou kapitolou jej pokračovania (ktoré má 28 kapitol :D ).

Biggi
 

Dudley a Vernon Dursleyovci sedeli v kuchyni u Weasleyovcov a cítili sa trochu omráčene po ich prvej ceste Hop-šup sieťou. Aj keď sa všetci navzájom zoznámili, Muklovia vedeli, že polovicu mien zabudnú a budú sa na ne musieť znovu pýtať.
Arthur, ktorý mal stále slabosť pre Muklovský svet, bol potešený ich prítomnosťou a bombardoval Vernona otázkami o Muklovskom svete. Dudley sa cítil dosť nepohodlne, keď na neho hľadeli dvojičky a Ron. Pri tých pohľadoch mal pocit, ako keby ho tí traja nejako posudzovali. Vedel, že budú mať na neho otázky, nepríjemné, a tak Dudley nasucho prehltol, keď prehovoril Ron ako prvý.
"Ty si vymyslel 'Lov na Harryho'?" Otázka bola jedovatá a poriadne Dudleyho zaštípala. Nedokázal na ňu mladému čarodejníkovi odpovedať.
Keby Arthur venoval pozornosť svojim synom, diplomaticky by zasiahol, ale bol príliš ponorený do rozhovoru s Vernonom. Avšak bol to Severus, ktorý položil ruku na Dudleyho rameno a druhú na Ronovo. Jeho pohľad, vážny a ostrý, venoval trom Weasleyovcom, ktorí poznali Pottera najlepšie.
"Ľudia sa menia," prehovoril, jeho hlas znel varovne. Jeho pohľad dopĺňal to, čo nevyslovil a práve dvojičky tú správu pochopili. Ron nepochopil.
"Tento otrasný lump..." Ron ukázal prstom a jeho hnev už takmer vrel.
"Pán Weasley!" Aj keď Severus nezodvihol hlas, bol to hlas zamatovej hrozby, ktorý terorizoval množstvo študentov, počas 15 rokov, kým tento muž učil na Rokforte. Ronove líca sčervenali a vyrovnali sa farbe jeho vlasov.
Keď Severus prehovoril, všetci v kuchyni zmĺkli. Dudley vyzeral, že by najradšej zmizol tak, ako to robia čarodejníci. Vernonov ochranársky inštinkt Dudleyho otca spôsobil, že ten muž na mieste napol všetky svaly. Dúfal však, že sa s nikým nebude musieť pobiť. Mágia, nemágia, Vernon bude svojho syna brániť.
Severus pokračoval, keď videl, že mu všetci venujú pozornosť, "Minulosť je za nami a bola prepáčená." Pevne, ale jemne stisol rameno svojmu synovcovi. Dudley si vydýchol a znovu sa začala normálna konverzácia. Rýchle zamračenie sa na Rona Weasleyho bolo posledným varovaním, ktoré dostal on Majstra elixírov, aby sa správal slušne.
Sympatická, jahodovo-blonďatá žena, ktorá sa podobala na Molly, položila pred Vernona kávu a pred Dudleyho tekvicový džús. Chápavo sa usmiala. Toto bola Madison Prewettová, sesternica Molly Weasleyovej. Zohla sa a pobozkala Vernona na líce, na čo Vernon sčervenal ako paradajka, keď si uvedomil, že ich sleduje viacero ľudí.
"Vernon sem naozaj chcel odšoférovať," vysvetlila Madison s úškrnom, ale to by nám ubralo kopu vzácneho času z prázdnin. Okrem toho, krbom som necestovala už roky a myslela som si, že to bude zábava."
Molly objala svoju sesternicu. "Tak či tak, ste tu a všetci si to poriadne užijeme a bude zábava."
"Zábava!" uškrnul sa Fred. "To je to, čo nám treba."
George sa tiež uškrnul. "Guľovačka, pridá sa niekto?"
"Ja! Ja!" Harry poskakoval hore-dolu vedľa svojho otca, kým ho jeho ruka nezastavila. "Ocko! Budeš v mojom tíme?"
Severus trochu zbledol. Nevadilo mu, že chce Harry mrznúť pri guľovačke, ale on sa ani náhodou nechcel dostať k snehu tak blízko.
Arthur prehovoril skôr, než Severus. "Myslím, že guľovačka je to pravé. Charlie? Bill?"
Dvaja najstarší potomkovia Weasleyovcov svorne vyhlásili: "Sme za!"
Fleur si prezrela ženy v Brlohu. "Guľovačka? To je tak nedôstojné."
Ginny zazrela na Fleur. "Ja idem hrať."
"Aj ja!" usmiala sa Hermiona. "A Draco tiež."
"Hej! Ja nechcem ísť von! Mrzne!" protestoval Draco, keď počul, že ho Hermiona prihlásila do hry.
Severus sa nahol k Dracovi a so znalým úškrnom povedal: "Zvykni si na to, Draco. Ženy to vždy vedia lepšie."
Draco zavrčal niečo nezrozumiteľné. Echo chytila Severusa za ruku a keďže počula, čo jej manžel zašepkal svojmu krstnému synovi, sprisahanecky sa uškrnula, "Budem v tom tíme, v ktorom nebude Severus!"
Teraz sa zamračil Severus a niečo nezrozumiteľné zavrčal. Jeho a Dracove chabé protesty boli ignorované, než stihli čokoľvek urobiť, zvolili sa tímy, stanovili pravidlá (všetko sa ráta) a začal boj!
Minerva a Albus mali každý svoj tím. Minerva mala Freda, Rona, Echo, Harryho (zmenil názor na to, že bude v Severusovom tíme, lebo chcel hádzať snehové gule na Severusa), Ginny, Sarah, Vernona a Remusa v jej tíme. Albus mal Severusa, Draca, Charlieho, Billa, Fleur, Jareda, Dudleyho, Madison a Percyho v jeho tíme. Molly a Arthur zostali vnútri, pripravení na to, keď bude po zápase.
Najprv postavili pevnosti, ktoré tvorili dve stopy vysoké steny zo zamrznutého snehu. Keď dokončili pevnosti, každá strana mala chvíľu na to, aby si narobili zásoby snehových gúľ. Aby začala hra, každá strana dovolila najmladšiemu členovi, aby hodil prvú guľu. Jared zodvihol snehovú guľu za svoj tím a Harry za ten jeho. Snehové gule začali lietať vzduchom a v tom momente sa začalo aj podvádzať.
Severus použil prútik, aby nasmeroval Harryho guľu rovno na jeho mamu. Remus tento podvod vyrovnal tým, že Jaredovu guľu namieril späť na jeho tím.
Od tej chvíle každý vrhal gule bez toho, aby vôbec mieril, len aby niekoho trafil. Práve Dudley a Vernon Dursleyovci sa ukázali ako najlepší triafači a väčšina ich gulí trafila cieľ.
Bitka sa zostrila ešte viac, keď Minerva a Albus, sediac na postranných čiarach, začali ovplyvňovať snehové gule.
Taktický manéver od Freda a Georgea s pomocou Echo a jej bezprútikovej mágie, poslal vlnu snehových gúľ rovno na Severusa.
Severus zhromaždil svoj tím a poslal snehový vír na ich oponentov. Echo použila obrovský štít, ktorý ich ochránil pred snežným vírom. Tím Echo si pripravil ešte viac snehových gúľ, ktoré dvojičky zafarbili rôznymi farbami. Nádherné snehové gule krásne explodovali pár stôp pred ich cieľom, keď Remus vyčaroval štít, ktorý ich zablokoval.
Nakoniec nebol žiaden jasný víťaz, lebo každý, ako deti, tak dospelí, bol kompletne mokrý a mrzol.
Arthur každého privítal sušiacim kúzlom a horúcim rumovým punčom (pre mládež samozrejme bez alkoholu). Molly pridala ohrievacie zaklínadlo a všetci sa zhromaždili v obývačke.
"Teta Molly?" kričal Harry z obývačky. "Môžeme už otvoriť darčeky?" Harry sa snažil predstierať, že nevidel varovné zamračenie jeho otca za to, že kričal. Drzo sa uškrnul a Severus len prevrátil očami.
Molly vošla do obývačky spolu s poslednými oneskorencami z guľovačky. Potľapkala Harryho po pleci a usmiala sa. "Myslím, že s tým teraz začneme, Harry, zlatko. Potom budeme mať väčšiu chuť na sviatočné jedlo."
"Juchú!" tešil sa Harry. Jeho nadšený krik vyvolal široké úsmevy na tvárach najmladších dvojičiek v rodine Weasleyových, Percyho adoptívneho syna a dcéry, Sarah a Jareda. Percy sa posadil na dlážku a zamával na jeho deti, aby prišli k nemu. Sarah si sadla k nemu z ľavej a Jared z pravej strany. Ich oči žiarili od radosti, keď lačne hľadeli na trblietavý stromček a hromadu darčekov pod ním.
Obývačka v Brlohu sa čoskoro premenila na vír levitujúcich darčekov vznášajúcich sa k ich novým majiteľom, zovšadiaľ sa ozývalo trhanie fólie a papiera a šušťanie spolu s ochkaním a vzdychaním a natešeným vískaním. Čoskoro bol trblietavý stromček oslobodený spod návalu farebných darčekov. Uprostred podlahy sedeli Fred a George, Sarah a Jared, a Harry a Draco a stavali malý model Rokfortského expresu.
"Nie, Harry," opravila ho Sarah a vytrhla mu koľajnice z ruky. "To ide sem." Pripojila koľajnicu a samoľúbo sa uškrnula.
Harry schmatol koľajnicu späť a upevnil ju tam, kde pôvodne zamýšľal, než mu ju Sarah zobrala.
"Nie!" kričala Sarah rozhorčene.
"Nechytaj to!" prikázal Harry a rukami zakryl svoju časť koľaje.
Sarah zrazu udrela Harryho do hrude obomi rukami. Harry nespadol, ale stratil rovnováhu. Harry sa bránil päsťami. Jeho hánky trafili Sarah do líca dosť tvrdo, aby zanechali červený fľak, z ktorého bude modrina. Očakávané slzy však neprišli. Namiesto toho sa Sarah vrhla na Harryho a začala ho udierať, kopať a snažila sa ho pohryznúť.
Draco vstal z dlážky a schmatol Sarah okolo pásu a zodvihol ju z Harryho. George chytil Harryho a začal hľadať modriny a rezné rany, či uhryznutia.
"Prestaňte sa biť, vy dvaja," napomenul ich Draco prísne, skôr než mohol zasiahnuť niekto z dospelých. Hermiona ho pozorne sledovala ponad hranu svojej šálky s čajom s miernym úsmevom na perách.
"Ale je to moja koľajnica," fňukal Harry.
"To tam nepatrí!" kričala Sarah. Snažila sa odtiahnuť od Draca, aby ešte mohla Harryho udrieť, ale Draco ju držal pevne.
"Sarah! Choď do toho kúta, hneď! Desať minút." Draco položil dievča na zem a posunul ju smerom k prázdnemu kútu na opačnej strane gauča.
Sarah sa pozrela na Percyho. Jednoznačne sa mu tá bitka nepáčila a nemienil sa svojej dcéry zastať. Trucovito našpúlila pery a prešla do kúta. Ešte sa otočila k Harrymu a vyplazila na neho jazyk.
Harry jej vyplazenie jazyka vrátil, ale zaskočene zapišťal, keď ho trafila po zadku Dracova ruka. Ďalšie capnutie ho prinútilo hľadieť na svojho staršieho brata pohľadom takmer plným zrady.
Draco pohrozil prstom svojmu mladšiemu bratovi. "Neopováž sa nikdy viac udrieť dievča, Harry. Choď do toho kúta. Aj ty máš desať minút."
"Si zlý!" protestoval Harry.
Draco zopakoval: "Do kúta. Hneď!"
Harry pomaly prešiel do kúta, pery mal dotknuto našpúlené. Než sa odvrátil, riskol pohľad na svojho otca. Severus ho sledoval a zachytil synov pohľad. Jeho výraz bol Harrymu jasný; súhlasil s Dracovym trestom, vrátane toho capnutia po zadku. Harry sa postavil do kúta, ktorý okupoval už predtým.
Draco každému dieťaťu venoval ešte finálne varovné zamračenie, ktoré bolo presne také, ako najlepšie zamračenie jeho krstného otca. Severus ten pohľad zachytil a unikol mu malý, hrdý úsmev.
S povzdychom, viac pre seba, prešiel Draco ku Hermione a posadil sa vedľa nej. "Harry ma teraz asi bude nenávidieť."
Hermiona sa usmiala. "Nebude. Urobil si správnu vec." Chrabromilčanka bola veľmi hrdá na svojho Slizolinčana.
"Myslíš, že teda raz zo mňa bude dobrý otec?" opýtal sa s mierne šibalským leskom v očiach.
"Budeš ten najlepší otec na svete, láska!"
Vernon s Madison, sediaci na nízkom kresle vedľa gauča sa nahli k Severusovi. "Ty si to vedel, Snape," obvinil ho Vernon s úsmevom. "Si ma nemohol varovať, pred Maddyinou rodinou, čo?"
Severus sa uškrnul: "Ušla by mi tvoja reakcia, Dursley."
"Musíš uznať, Vernon," povedala Madison s úškrnom, "keď si všetkých zbadal, najradšej by si sa vrhol späť do plameňov."
Vernon si odfrkol: "Len na moment som o tom uvažoval, drahá." Usmial sa a chytil Madison za ruku.
Echo, ktorá počúvala rôzne konverzácie okolo, sa spýtala Madison, "Vy ste učiteľka? V muklovskom Londýne?"
Madison prikývla. "Učím algebru na Dudleyho škole. Čudujete sa, prečo čarodejnica žije s muklami?"
Echo sa ospravedlňujúco usmiala. "Rozmýšľala som. Chvíľu som žila s muklami v Amerike, ale žila som v meste, kde žili muklovia aj čarodejníci spolu."
"Narodila som sa a vyrastala som s mágiou. Zvedavosť ma priviedla do muklovského sveta, najmä keď bol Voldemort tak veľmi proti muklom. Nemohla som si pomôcť, len rozmýšľať, čo je na nich také zlé. Tak som strávila rok v muklovskom Londýne a našla som tam spokojnejší život," odpovedala Madison a mykla plecom. Zovrela Vernonovu ruku a drgla ho plecom.
"Chýba vám niekedy mágia?" opýtala sa Echo.
"Oh, používam ju, aby som nevyšla z cviku," odpovedala Madison. "Napriek tomu, že ma kvôli môjmu rozhodnutiu zatratila celá rodina, ja som ho nikdy neľutovala."
"Zdá sa, že Molly úplne akceptuje vaše rozhodnutie," predpokladala Echo.
"Rodina pre Molly veľa znamená. Ona ma najprv nechápala, ale nikdy sa ku mne neotočila chrbtom." Madison sa zrazu uškrnula na Vernona. "Práve preto som musela priviesť Vernona a Dudleyho so sebou."
Echo nezbedne zažiarili oči pri pohľade na Vernona a Madison: "Takže vám čoskoro zazvonia svadobné zvony?"
Madison sa začervenala a pozrela sa na Vernona. Vernon odpovedal: "Berieme veci pomaly." Pozrel sa na Dudleyho, sediaceho na zemi uprostred potrhaných papierov a ztužiek. Harry, ktorému uplynul čas v kúte a prestala ho baviť hra s vlakom a panovačnou Sarah, sa snažil zahrabať svojho bratranca do lesklého odpadu. "Dud sa stále vyrovnáca so stratou jeho matky. Teraz je to trochu horšie, lebo Petunia odmieta jeho návštevy."
"To je strašné," vzdychla Echo. "Ako to mohla urobiť svojmu vlastnému synovi?"
Vernon pokračoval a jeho hlas znel prázdnejšie: "Pre nejaký nepochopiteľný dôvod, Petunia obvinila Duda z nášho rozvodu."
Severus, ktorý ticho počúval, kým sledoval, ako jeho syn vystrája spolu s jeho bratrancom, sa opýtal: "Petunia stále verí, že Harry je..." nechcel to povedať nahlas, ale Vernon pochopil.
Odkedy bola v ústave, Petunia Dursleyová robila veľký rozruch okolo toho, že zabila Harryho a jeho telo zahrabala v zadnom dvore na Privátnej ulici č. 4. Jej pevné presvedčenie spustilo vyšetrovanie a obhliadku majetku, kým Vernon neposlal list Severusovi. Majster elixírov jedno popoludnie priviedol údajnú obeť vraždy pred muklovskú políciu.
Vernon pokrútil hlavou. "Podľa jej doktora o Harrym už vôbec nehovorí, ale teraz obrátila svoj hnev na môjho chlapca. Pre Duda to bolo ťažké, ale akceptuje Madison, tak si myslím, že mu to pomôže." Zovrel Madison ruku a ona ho pobozkala na líce. Vernon potom odbočil od tej melancholickej témy o jeho ex a usmial sa: "Dud sa teší z listov, ktoré mu Harry posiela. Myslím, že dúfa, že k narodeninám dostane vlastnú sovu."
Ozvalo sa šťastné pišťanie, keď Harryho napadol jeho bratranec spod hromady papiera a začal malého chlapca štekliť na rebrách. Ozvali sa výkriky od Freda a Georga, keď im Harryho a Dudleyho vyčíňanie zničilo časť trate vedúcej po celej obývačke. Harry zaútočil a začal štekliť Freda, ktorý bol najbližšie. Vyústilo to do poriadnej štekliacej vojny medzi Dudleym, Harrym, Fredom, Georgeom a Jaredom. Draco by bol vtiahnutý do hry, ale rýchlo sa odpratal z cesty. Sarah nebola pri tom detskom šteklení, lebo bola so svojou novou starou mamou Molly v kuchyni a pomáhala prestierať na stôl.
O pár minút neskôr vošla Molly do obývačky, aby oznámila, že je čas na večeru. Deti vrátane Hermiony a Draca poslala hore, aby si umyli ruky. Schody vedúce do všetkých smerov na kolísajúce sa poschodia atakoval minimálne tucet dupajúcich nôh. O pár minút neskôr dupot ohlásil ich návrat.
Hneď ako sa všetci usadili, Molly mávla prútikom a hromada tanierov s jedlom začala svoj tanec, aby sa každý mohol obslúžiť. Poháre sa samé plnili nápojmi.
Keď si každý nabral jedlo, zavládlo ticho, okrem hlasných pochvál perfektného jedla. Počas toho sa Harry snažil skryť svoju brokolicu pod zemiaky, ale Severus ho prichytil a odkryl brokolicu spod zemiakov.
"Očakávam, že tú zeleninu zješ, mladý muž," povedal Severus jemne a nahol sa ku svojmu synovi. "Inak nebude žiadny puding."
Harry si napchal brokolicu do úst a zalial ju tekvicovým džúsom. "Bleh!" Vystrúhal grimasu a napchal si do pusy zemiaky. Keď opadla tá divná chuť brokolice s tekvicovým džúsom, Harry sa víťazne usmial na svojho otca.
"Nemachruj," uškrnul sa Severus, "lebo ti naberiem ďalšiu brokolicu."
Harry vzdychol a dojedol to, čo mal na tanieri. Sarah sa nahla k Harrymu a namyslene povedala: "Deti, ktoré nejedia svoju zeleninu prídu o zuby a kosti sa im zmenia na gumu."
"Si blbá!" zavrčal Harry. Naozaj nemal Sarah rád. Fakt škoda, že nebola zábavná ako jej brat.
"Si drzý!" vyprskla Sarah.
"Nie som!" bránil sa Harry.
"Si a moc!" Sarah mu to vrátila.
"Nie som...!" Harry prehltol, keď mu otec položil ruku na rameno. Severus stál medzi dvomi hádajúcimi sa deťmi.
"Môžem vám sľúbiť, deti, že nabudúce, keď budete stáť v kútoch, bude to preto, že ani jeden z vás si nebude môcť sadnúť na zadok," pohrozil Severus svojim najzamatovejším profesorským hlasom. "Rozumeli ste mi?"
Sarah, ktorá nikdy nevedela, aký strašný vie byť profesor Snape, zaskučala, zliezla zo stoličky a bežala za Percym, aby ju ochránil.
"Nenechal by si ho, aby ma zbil, však?" zašepkala Sarah roztrasene.
Percy jej napravil mašľu vo vlasoch a odpovedal: "Vieš, že to nemám rád, keď vyvolávaš hádky, Sarah. Ak nebudeš poslúchať, nemám problém nechať profesora Snapa, aby ti nahádzal na zadok."
Sarah naštvane našpúlila pery. "Si zlý," vyhlásila bez zlosti.
"Ja viem, ale aj tak ťa ľúbim." Percy pobozkal svoju dcéru na čelo a posunul ju späť k jej stoličke.
Ako dezert bol devastujúco pôžitkársky cheescake s bielou čokoládou, zdobený malinami a jahodami. Harry a Jared dojedli svoje kúsky cheesecake-u a začali sa v tichosti hrať na dlážke so zmenšeninou Metlobalového štadiónu s hráčmi, ktorí lietali nad ihriskom. Sarah takmer zaspávala pred Molly, ktorá ju česala.
"Ako sa ti páči byť otcom, Percy?" opýtala sa Echo a usmiala sa na dvojičky.
Percy si odpil z vína. "Vždy som chcel deti. Neočakával som, že si ich niekedy adoptujem, ale keď som zistil, koľko je sirôt od konca vojny, jednoducho som cítil povinnosť, urobiť to."
Ginny štuchla Percyho do pleca: "A zamiloval si sa do tých dvoch, však?"
Percymu trochu zružoveli líca. Echo vyzvedala: "Ako si ich našiel?"
Percy sa oprel v kresle v ktorom sedel. "Robil som inšpekciu niekoľkých sirotincov, ktoré máme, lebo sme mali hlásenia o zanedbávaní a zneužívaní v jednom z nich. Našťastie Sarah a Jared neboli v tom sirotinci, ktorý Ministerstvo zatvorilo po odovzdaní môjho reportu." Sledoval, ako Molly zodvihla malú Sarah, ktorá už zaspala s palcom v puse. Percy, ktorý sedel vedľa svojej mamy sa nahol a jemne jej vytiahol prst z pusy.
Pokračoval vo svojom príbehu: "Práve keď som tam robil inšpekciu, priviedla ich tam sociálna pracovníčka z Oddelenia Starostlivosti o Čarodejnícke deti. Asistentka v sirotinci mi vysvetlila, že keď niekto adoptuje dvojičky, väčšinou ich rozdelia. Zriedka si niekto chce adoptovať viac, než jedno dieťa." Percyho prerušil Jared, ktorý za ním prišiel a vyšplhal sa otcovi na kolená. Percy posunul chlapca, aby sa im pohodlne sedelo, usmial sa a pobozkal chlapca do vlasov. Čoskoro Jared zaspal v Percyho náručí tak, ako Sarah zaspala v náručí starej mamy.
O chvíľu na to sa Harry vyšplhal na kolená svojmu otcovi. Snažil sa nezaspať, keď Remus Lupin a jeho otec diskutovali o Protivlkolačom elixíre a Elixíre na úľavu od symptómov. Netrvalo dlho a začal zívať a chvíľu na to zaspal.
Potom sa oslava skončila.
Echo pozbierala všetky darčeky, ktoré dostali, zmenšila ich a dala si ich do vrecka kabátu. Severus opatrne zodvihol Harryho. V spánku Harry chytil golier otcovho plášťa a oprel si hlavu pod Severusovu bradu.
Snapeovci sa rozlúčili a po takmer 20 minútach zdržovania a rozlúčok, Echo a Severus zmizli v plameňoch krbu.
Keď dorazili domov do Fairwinds, Severus uložil Harryho do postele, kým Echo vybrala niekoľko zabalených darčekov, ktoré skryla pred Harrym a položila ich pod stromček. Dobby sa primiestnil do obývačky, pozdravil Echo  a podal jej plnú náruč malých zabalených darčekov. Bol tak euforický z dovolenkovej atmosféry (alebo vaječného likéru) že sa knísal dopredu a dozadu na nohách.
"Malý Harry bude prekvapený, madam," vložil niekoľko balíčkov, ktoré držal do obrovskej červenej ponožky, visiacej na krbe. Tá ponožka bola pre Harryho.
"Dobby, viem, že si odmietol, pridať sa k nám pri zajtrajších raňajkách, ale musíš sa k nám pridať, keď budeme po raňajkách otvárať darčeky."
"Oh áno, madam! Dobby si želá vidieť úsmev malého Harryho."
"Dobre, Dobby," usmiala sa Echo. "Môžeš si ísť ľahnúť."
"Áno, pani madam! Dobre sa vyspite." Dobby zamával a odmiestnil sa z obývačky. Keď škriatok zmizol, Echo si privolala ponožku, na ktorej bolo vyšité Dobbyho meno s trblietkami. Harry ho zdobil v škole pre 'jeho kamaráta'. Echo naplnila ponožku drobnosťami na pletenie, ktoré kúpila v Šikmej uličke, niekoľkými lesklými ornamentami od Severusa, a za hrsť červených a zelených trblietavých cukríkov, ktoré Harry nakúpil pre každého.
"Harry spí," povedal Severus jemne, keď zišiel dolu schodmi do obývačky.
Echo prešla k svojmu manželovi a objala ho okolo pása. "Myslím, že keď povieme Harrymu našu správu, zabudne na všetky ostatné darčeky."
Severus položil ruku na bruško Echo. V jej deviatom týždni tam cítil len menšiu oblinu. "Tento darček si ušetríme na koniec."

Harry sa na druhý deň ráno zobudil hneď na svitaní. Na tvári mal široký úsmev a dúfal, že ich Santa Claus už navštívil. Vyskočil z postele a bežal do kúpeľne. Hector svojho chlapca nasledoval a trpezlivo počkal, kým Harry použil WC, vyčistil si zuby a umyl tvár. Potom si Harry obul papuče a obliekol župan a bežal po chodme do spálne jeho rodičov.
Severusa a Echo, ktorí hlboko spali, vytrhol z príjemných snov vzrušený malý chlapec a obrovský pes, ktorí im skočili do postele. Severus len o chlp unikol tomu, aby ho pes tvrdo pošľapal.
"No tak, mami, oci! Sú Vianoce!"
Echo sa pokúsila schmatnúť chlapca, ale odskočil, skočil z postele a vybehol z izby rovno dolu schodmi.
"Harry, nebe...!" Severus nezakričal dosť skoro. Z chodby sa ozvalo tupé zadunenie, nasledované bolestivým fňukaním. Severus vyskočil z postele a vyrazil z izby na chodbu.
Jeho syn sa potkol o jednu z Hectorovych hračiek a tvrdo spadol. V strede chodby bol síce koberec, ale bol to tenučký behúň na vysoko leštenej drevenej podlahe. Severus si kľakol k Harrymu, krotý sa držal za koleno a roztrasene nariekal.
"Ja som s-s-spadooool!" nariekal, kým mu jeho otec opatrne vyhrnul pyžamovú nohavicu, aby videl zranené koleno.
"To vidím," povedal Severus jemne, keď odhrnul Harryho ruky a prezrel si koleno. Mohol povedať, že Harry naň spadol dosť tvrdo a bude tam mať modrinu. Privolal si Hojivú masť, práve keď vyšla Echo z ich izby.
"Au!" zamrmlal Harry, keď mu Severus začal jemne nanášať masť okolo rany.
"Už vidíš, prečo nechceme, aby si v dome bežal, dieťa?" opýtal sa Severus, keď naniesol masť a zatvotil pohárik vrchnákom.
"Ale sú Vianoce, oci," fňukal Harry.
Echo vyčarovala vreckovku a podala ju svojmu synovi. Harry si utrel slzy a potom nos. Severus stiahol zrolovanú nohavicu a pomohol synovi vstať.
"Ako sa cítiš?" opýtal sa Severus.
"Už je to okej," vzdychol Harry. "Nechcel som utekať, oci. Len som sa priveľmi tešil." Harry si spomenul na ten incident z večera s rozliatym atramentom rovno pred mamou, než šli do Brlohu. Dostal za to po zadku. To znamená, že ho za to otec zbije a Harry si mohol len predstaviť, aké to bude strašné, že dostal výprask rovno na Vianoce. Znovu začal plakať a zovrel svojho otca a tvár zaboril Severusovi do boku.
"Myslel som, že si povedal, že je to lepšie," povedal Severus a potľapkal Harryho po chrbte. Ďalšie slzy ho zaskočili.
"Ty ma... zb-zbiješ a to, to je s-strašné, na V-vianoce!" koktal Harry.
"Myslím, že udreté koleno je na dnes dostatočným trestom, Harry. Zajtra mi budeš pomáhať s prípravou prísad do elixírov, dobre?"
Harry zafňukal a pozrel sa na otca, "Okej." Potom sa usmial, potešený, že sa vyhol bitke. Nasledoval svojich rodičov dolu schodmi, kde ich už čakal Dobby.
Veselé Vianoce, rodina!" Dobby poskakoval a tlieskal od nadšenia. "Dobby pripravil veľké, špeciálne raňajky. Každého obľúbené!"
"Čokoládové palacinky?" opýtal sa Harry lačne.
"Áno! Áno!" Dobby rýchlo objal Harryho a jeho úsmev sa ešte rozšíril. "Madam dostane Francúzsky toast s čučoriedkami a vajíčkami na mäkko, a Pán dostane Benediktínske vajíčka s pikantnou klobáskou a veľa kávy!"
Dobby odviedol svoju milovanú rodinu do jedálne, kde každého člena obslúžil. Ani na moment mu nezmizol z tváre úsmev.

Harry sa zosunul nižšie na stoličke za jedálenským stolom. Cítil sa plný z jeho čokoládových palaciniek. Nadmerný cukor trochu zneutralizovali melónové guličky a niekoľko koliečok klobásky. Napriek tomu sa Severus každých párminút pozeral ponad svoje noviny v obozretnom očakávaní neodvratného návalu cukru, ktorý čoskoro zasiahne jeho syna.
Neodvratné sa dostavilo po pár minútach sedenia na stoličke, Harry vyskočil a odkráčal veľmi rýchlo do obývačky. Severus zložil svoje noviny, dopil kávu a pozrel sa na svoju manželku. Usmiala sa, vstala zo stoličky a natiahla ruku k manželovi. Spolu pomaly odkráčali do obývačky.
Harry a Dobby sedeli spolu na kraji gauča. Obaja sa rovnako široko usmievali a obaja vyzerali, že sú pripravení vyskočiť z kože od vzdušenia. Severus a Echo sa posadili na pohovku.
"Ste pripravení?" opýtal sa Severus s úškrnom.
"Hej!"
"Áno, Pane!" odvetil Dobby.
Severus začal s doplna napchatými ponožkami, pripnutými na krbe. Jedna červená ponožka odlevitovala k Harrymu, druhá k Dobbymu.
"Vyrobil som ju pre teba, Dobby," povedal Harry.
Dobby šťastne zafňukal. "Malý Harry je tak dobrý na Dobbyho. Ďakujem!" Dobby vytiahol klbká nite, ihlice na štrikovanie, sedem lesklých ornamentov a cukríky. "Smie Dobby jesť cukríky, Pane?" opýtal sa.
Severus prikývol. "Samozrejme, Dobby. Daj si."
Dobby kýval hlavou a otvoril cukrík zabalený v zelenej fólii. Hodil si karamelku do úst a zatlieskal.
Darčeky, ktoré kúpil Dobby pre svoju rodinu prileteli spod stromčeka rovno k ich prijímateľom. Nadšene ich sledoval pri otváraní darčekov.
Severus zalapal po dychu, keď videl, čo mu Dobby daroval. Dostal šesť dlhých tenkých fľaštičiek s veľmi vzácnymi prísadami do elixírov. Boli tam Krokodílie slzy, Šupiny z Vacquity, Dreň z listov Encephalartosu Woodii, Sušená divá Dagga, Prášok z rohu Tamarawa, a ešte sušená Posvätná modrá ľalia. Nemohol si pomôcť a musel sa oýtať, kde sa podarilo škriatkovi zohnať tak vzácne prísady.
"Dobby je prezieravý domáci škriatok, ktorý pozná veľa iných domácich škriatkov, ktorí pomohli zozbierať prísady. Páči sa Pánovi darček?" Dobby si začal s obavami mnúť ruky.
"Páči, Dobby. Veľmi. Ďakujem ti," uložil fľaštičky späť do zamatom vystlanej krabice, v ktorej boli zabalené.
Echo otvorila svoj darček a našla tam strieborné ihlice, ktoré boli začarované tak, aby plietli samé. Spolu s ihlami dostala aj tucet malých klbiek farebnej, hodvábnej nite.
"Ďakujem ti, veľmi, Dobby! Sú úžasné."
Dobbymu potešením zružoveli líca. Potom sledoval, ako si Harry otvorí svoj darček. Malý chlapec najprv zodvihol zabalenú krabicu a všimol si, aká je ťažká. Potom z nej strhol papier. Pod papierom bola krabica, obalená tmavočervenou kožou. Medené nity zdobili hrany a nechali miesto iba na medenú západku. S krátkym úsmevom na Dobbyho otvoril západku a opatrne otvoril krabicu.
"Ohhhhhh," Harry vzdychol, keď zbadal oblý, brúsený kus kryštálu. Harry zodvihol ozdobu a podržal ju vo svetle, prichádzajúceho z okna. Pukliny a pavučinové fragmenty v kryštále zachytávali slnečné svetlo, otáčali a odrážali ho a vznikli z toho drobné dúhy, tancujúce po stenách, koberci a každom objekte v obývačke.
"Keď po ňom trikrát poťukáš, malý Harry, bude lietať," povedal Dobby a nervózne si mnul ruky.
Harry tak urobil a kryštál vzlietol z jeho dlane a vznášal sa v slnečnom svetle prichádzajúcom z okna. "Úžasné! Veľmi ti ďakujem, Dobby!" Objal rukami chudého škriatka a pevne ho zovrel, až Dobby zapišťal.
Dobby tľapkal chlapca po chrbte, kým ho Harry nepustil. Jeho oči jasne žiarili láskou a náklonnosťou k jeho rodine.

Severus sa postaral o posledné kusy roztrhaného papiera a stúh z darčekov, kým Echo sedela na gauči s Harrym schúleným po jej boku. Čítala mu z knihy Ostrov pokladov, ktorý mu dala Hermiona.
Echo urobila pauzu v čítaní, keď sa Severus posadil vedľa syna z druhej strany. Harry sa pozrel na svojho otca a usmial sa.
"Toto bol naozaj zábavný deň, však, oci?" vyhlásil Harry.
"To skutočne bol, ale..." Severus sa odmlčal a rýchlo sa pozrel na Echo, ktorá mu prikývla. "Myslím, že je tu ešte jeden darček."
Harry sa zvedavo pozrel na stromček, ale nevidel tam žiadny zabudnutý darček. "Žiadny nevidím, oci."
"To preto, že je to darček, ktorý sa nedá rozbaliť, Harry," povedala jeho mama s jemným, ale trochu pobaveným úsmevom.
Harryho obočie sa zodvihlo v nechápavom zamračení. Severus zodvihol synovu ruku a položil ju na malú oblinu na brušku Echo. Jeho ruku roztiahol nad Harryho. Echo položila obe ruky na tie ich.
"Čo je to?" Harryho šepot naznačil, že si myslí, že by mohol vedieť, čo je tým darčekom, ale naozaj chcel, aby mu rodičia povedali, čo je tou záhadou.
"Koncom júna," začal Severus.
"Sa z teba stane veľký brat," dokončila Echo.
Harry užasnuto hľadel na ich ruky a potom sa pozrel na rodičov. "Naozaj? Budeš mať bábätko, mami?"
"To budem, Harry, zlatko," odpovedala Echo.
"Už si sa rozhodla, či budeš mať dievčatko, alebo chlapca? Teda, obe sú okej. Môžem vymyslieť meno pre bábo? Ako dlho budeme čakať? Už čoskoro budeš veľká?" Harryho otázky boli tak rýchlou paľbou, že jeho rodičia ani všetky nestihli zachytiť.
Severus sa snažil odpovedať na synove otázky: "Nevieme, či je to chlapec, alebo dievča a asi to ani nezistíme, až kým sa dieťa nenarodí."
"A určite môžeš pomôcť s výberom mena, zlatíčko," potvrdila Echo a pobozkala syna na čelo. "Ale vymýšľaj mená aj pre chlapca aj pre dievča."
"Okej!" Harry zodvihol ruku a šťastne hľadel na mamino bruško. Potom jemne povedal: "Ahoj, bábätko. Ja som tvoj veľký brat."

Autorská poznámka:
Vacquita – najmenšia veľryba na svete.
Encephalartos Woodii – extrémne vzácny typ cykasu.
Divá Dagga – veľmi vzácna rastlina, spôsobujúca eufóriu.
Roh Tamaraw – čiže roh z trpasličieho byvola.
Posvätná modrá ľalia – vzácna rastlina, ktorá poskytuje čistotu mysle.
26.08.2014 13:00:50
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one