Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Keďže cestujem do nedele preč mimo republiku prinášam Vám novú kapitolku k tejto poviedke. Prajem príjemné čítanie a ďakujem za všetky komenty.

Dobby
Ďalší deň Albusa strážil jeho fénix Félix, Harry, Severus a Echo išli do dediny, aby urobili nejaké nákupy. Nebol trhový deň, ale dedina bola malebným miestečkom s množstvom zaujímavých obchodov. Harryho oči upútalo ruské koleso, ktoré sa dvíhalo tak vysoko do neba, že z neho bol dobrý výhľad na dediny a celý ostrov Solonus.
„Môžeme ísť na ruské kolo, prosím, ocko?“ prosil Harry, keď naliehavo ťahal svojho otca za habit.
„Harry, predtým som ťa požiadal, aby si ma takto neťahal za šaty. Získaš si moju pozornosť bez problémov tým, že na mňa prehovoríš.“ Harry trucoval a Severus ho prstom jemne pohladil pod bradou. „Poďme sa postarať o slečnu Prosper, potom pôjdeme na ruské kolo.“
S úsmevom a jeho súhlasným „dobre“ bol Harry ochotný čakať na svoju jazdu na ruskom kolese. Kráčal medzi svojím otcom a Echo, väčšinou sa postaral o rozhovor na vlastnú päsť.
„Prečo ti tvoji rodičia dali meno Echo?“ spýtal sa náhle Harry.
„Moja matka sa zamilovala do veršov básne od Miltona a vedela, že keby niekedy mala dcéru, dala by jej meno Echo,“ odpovedala mladá žena.
„Aká je to báseň?“ spýtal sa Harry.
Zastavil sa a počúval, ako Echo recitovala refrén z „Comus“ od Miltona:

"Sweet Echo, sweetest nymph, that liv'st unseen
Within thy aery shell
By slow Meander's margent green,
And in the violet-embroidered vale,
Where the love-lorn nightingale
Nightly to thee her sad song mourneth well;
Canst thou not tell me of a gentle pair
That likest thy Narcissus are?
O, if thou have
Hid them in some flowery cave,
Tell me but where,
Sweet queen of parly, daughter of the sphere,
So may'st thou be translated to the skies,
And give resounding grace to all heaven's harmonies."

(pozn. prekladateľa – ponechala som originálne znenie, nakoľko sa neviem dostať k tomuto dielu)

„Znie to pekne,“ povedal veľmi zdvorilo Harry, „ale ja neviem, čo to znamená.“
Echo sa zasmiala. „To je v poriadku, Harry. Bolo to dlho predtým, než som to pochopila ja sama.“
„Toto miesto by mohlo byť vhodné, slečna Prosper,“ povedal Severus, pohľadom ukázal na nápis s vyrezávanými ružami.
Echo prečítala nápis, „Galliana, odevy pre náročné dámy.“ Pozrela sa ustarane na Severusa. „Pán Snape, tento obchod je pomerne drahý. Snáď by sme mali...“
On len mávol rukou. „Nezmysel. Najprv sa tam pozrime, než poviete nie. Harry, zostaň na blízku a na nič nesiahaj.“
Harry strčil ruky do vreciek. Vždy sa dotýkal vecí a mal zlý zvyk hrať sa s čímkoľvek, čo je lesklé. Severus ich odprevadil do obchodu a vzal na vedomie ostrý, mierne nesúhlasný pohľad nevraživo vyzerajúcej majiteľky zameraný na Echo.
„Dobré popoludnia, pane.“ Staršia žena, ktorá na sebe mala zle aplikované kúzlo na zamaskovanie svojho skutočného veku utekala k nim a oni boli napadnutí ohromujúcou vôňou pomaranča a vanilky. „Ako vám dnes môžem pomôcť?“
Severus si všimol, že majiteľka obchodu úplne ignorovala Echo a smerovala svoje oslovenie len k nemu. Premýšľal, čo to bolo za vyhýbanie. „Moja priateľka potrebuje, aby bol nahradený jej šatník,“ začal.
Ženin vrúcny úsmev sa zmenil na strašný úškľabok, keď sa pozerala na Echo s krajnou nechuťou, potom odpovedala: „Niekto ako one nepotrebuje dámske oblečenie!“
Echo chytila Severusovu pažu, keď si uvedomila, že tmavovlasý čarodejník mienil prejaviť kúsok zo svojej netopierej pohavy. „Prosím!“ zašepkala. „Nie! Nie pred Harrym!“
Severus bez slova odprevadil svojho syna a Echo z obchodu. Vonku si nemohol pomôcť, ale spýtal sa: „Čo to bolo za hrubé správanie?“
„Pochádza zo zvestí, ktoré o mne Oland rozšíril, ako dôvod rozvodu.“ Echo sa pozrela na Harryho a dala mu ruky cez uši. Hovorila ticho k Severusovi. „Kedže sme boli spojení pomocou mágie, nemohli sme sa rozviesť. Musel dokázať, že som bola neverná. Nič z nich nebola pravda, ale povesti pretrvávajú.“ Povzdychla si rovnako, ako sa Harry od nej dostal. Pozrel sa na na oboch dospelých, keď Echo dodala, „Nemusíme tu mať veľa šťastia.“
„Budeme hľadať ďalší obchod, ale ak sa stretneme znovu s takým hrubým správaním, potom pôjdeme do Šikmej uličky. Madam Amália Mallkinová je najústretovajšia krajčírka.“
Výlet do Šikmej uličky nebol nutný, pretože čoskoro sa našiel ďalší obchod, nie tak efektne vyzerajúci, ako ten prvý, ktorý patril dvom sestrám v strednom veku, ktoré aj keď už zrejme počuli zvesti o Echo, ignorovali ich a Echo privítali. Obchod sa nazýval Sara Sisters – módne oblečenie pre rodinu.
Sestry nielen že sami odievali, ale tiež mali dobrý second-hand (alebo ako volali „málo použité veci“) s oblečením pre deti. Kým bola Echo veselo premeriavaná sestrami, kvôli všetkému čo potrebovala, Severus a Harry si pozerali mierne obnosené oblečenie. Harry našiel výstredné oranžové tričko Kudleyovských kanónov, rovnaké zelené tričko a ešte niekoľko párov šortiek. Severus tiež našiel peknú bavlnenú košeľu s gombíkmi, samozrejme bielu a pomerne pekné tmavošedé nohavice.
Harry bol spokojný s viacerými ponožkami (mal zlozvyk, že si dával na zlé miesto vždy len jednu z páru), ale bol tvrdohlavý vo svojej túžbe po ďalších farbách, okrem bielej. Po krátkej hádke medzi obomi, keď zneli skôr ako malé syčiace hady, keď sa snažili zvyšovať hlas, Severus rezignoval a Harry si vybral naozajsnú dúhu farebných ponožiek. Severus potom prešiel na nové balíčky spodnej bielizne a to bolo to miesto, kde Harry robil povyk.
„Nie, ocko!“ zalapal po dychu, tlačil balíčky spodnej bielizne, ktoré mal jeho otec v ruke späť do regálu, odkiaľ prišli. Harry sa díval opatrne cez rameno na Echo.
„Harry, prestaň!“ nadával jeho otec, keď vytiahol ďalší balíček.
„Ooo-ckoo,“ prosil chrapľavým šepotom. Potom pristúpil bližšie k Severusovi. „Nemôžeš mi, to brať takto...!“ Nie, keď je to dievča za nami!“
Severus dal balíčky späť na policu. „Bolo by prijateľné, keby som požiadal sestry, by ti poslali spodnú bielizeň v samostatnom balíčku?“
„Nieee!“ Harry zatiahol, ako by jeho otec bol tupý zámerne.
Severus prižmúril oči na svojho syna, ale zrejme to vzdal. Do tej doby setry skončili s Echo. Kým Echo stála s Harrym, Severus vybavil účet, ktorý má byť zaplatený a mal osobitný balíček, ktorý poslal priamo svojmu synovi. Usmial sa sám pre seba, keď odchádzal z obchodu.
Ich ďalšou zástavkou bol obchod s obuvou, kde si Harry vybral pevné športové topánky, ktoré kúzlom odpudzovali nečistoty. Bolo to trochu zvláštne, ale Severus mal naozaj nemal prestavu, ako veľmi si Harry mohol zašpiniť svoje topánky a bol unavený z používania čistiaceho kúzla na jeho súčasný pár po celú dobu.
Dovtedy bol Harry smädný a potreboval malú chlapčenskú izby. Išli do neďalekej kaviarne, kde Severus pre všetkých kúpil čaj a malý olovrant. Echo čakala pri stole kým prinesú čaj a koláčiky, zatiaľ čo Severus sprevádzal Harryho na toaletu. Keď sa Harry postaral o svoje potreby, Severus trpezlivo čakal pri umývadle, našťastie čistej toalety.
„Ocko?“ Harryho hlas sa rozliehal po kúpeľňovej dlažbe.
„Áno, Harry?“
„Ako to, že nechceš hovoriť s Echo?“
„Nemám tušenie, čo máš na mysli, Harry. Hovoril som so slečnou Prosper.“
„Nie, nehovoril. Začlenil si ju medzi ostatných, s ktorými jednáš ako s dutohlavcami. Nemal by si s ňou hovoriť ako s normálnou dospelou?“
Harry nepočul odpoveď na jeho otázku, lebo v tom momente spláchol záchod. Vynoril sa z kabínky a Severus ho nasmeroval k umývadlu. Harry bol príliš malý, aby dosiahol cez okraj umývadla, takže ho jeho otec levitoval, aby si mohol umyť ruky.
„Uterák, synu! Neutieraj si ruky do nohavíc.“
„Prepáč, ocko.“
Otec a syn sa čoskoro vrátili k stolu, kde Echo čakala s čajom. Harry sa naklonil nad ten jeho. Severus automaticky použil chladiace kúzlo na Harryho čaj, takže si nepopálil ústa.
Oboznámený s tým, že Harry mal pravdu o jeho pozorovaní, ako Severus hovoril s Echo, pokúšal sa viac konverzovať.
„Vravela ste, že ste boli v Spojených štátoch... ehm...“ Hlupák! Vtedy boli zabití jej rodičia. Prehltol žlč, ktorá sa v ňom zodvihla a poriadne premýšľal, či to to bola jedna z tých vecí, ktorým sa bol schopný vyhnúť, ktoré si všimol, keď špehoval pre Rád. „Kde ste chodili do školy, slečna Prosper?“
„Salemská akadémia pre čarodejnice a čarodejníkov. Je v Amerike taká prestížná, ako Rokfort tu v Británii.“
„Páčilo sa ti tam?“ spýtal sa Harry, ústa mal plné olovrantu.
„Nehovor s plnými ústami, Harry,“ varoval ho jeho otec. Severus zobral do ruky chlapcov obrúsok a otrel nejaké omrvinky z jeho brady.
„Páčilo sa mi to tam, Harry. Strávila som tam posledné štyri roky štúdia. Vedel si, že v Amerike majú po škole promócie?“ Harry pokrútil hlavou.
„Trochu zbytočné, nie?“ spýtal sa Severus. „Potom, čo študent dokončí školu, nie je naozaj nutné, aby si túto záležitosť pripomínali.“
„Bolo to pomerne hlučné a príliš pompézne. Musela som nosiť tie hlúpe šaty z niektorej zo syntetickžch tkanín, v ktorých bolo úplne sparno. Na mojej hlave bol klobúk, ktorý bol ako štvorcová doska.“ Harry sa zasmial pri predstave klobúka na jeho hlave. Echo sa usmiala a Severus si všimol, ako jemné vrásky smiechu lemovali rohy jej krásnych očí. „Bolo to smiešne, Harry. Najmä preto, že ich každý nosil. Ale najhoršie boli vysoké podpätky, ktoré som musela nosiť. Dávam prednosť bosým nohám alebo keď musím sandálam na každý deň, ale bolo povedané, že ženy nosia vysoké podpätky. Počas štyroch hodín! A zo zmäkčovacím kúzlom na nohách boli moje nohy ochromené v čase, keď sme mali chodiť.“
Echo zodvihla olovrant a jemne do neho zahryzla. Severus sa pristihol, že hľadí na trochu polevy va jej prerách. Keď jej jazyk vyrazil von a zlízal ďalšiu polevu, nedokázal si spomenúť, kedy naposledy niečo také videl... také, delikátne.
„Čo učíte na Rokforte, pán Snape?“ spýtala sa Echo, jej otázka ho priniesla späť na zem.
„Elixíry. Robil som to pätnásť rokov,“ odpovedal jednoducho.
 „Takže vy ste Majster elixírov, však?“ prikývol a sledoval, ako sa jej zvraštilo čelo. „A nikdy ste mi nepovedali, že som vás zle oslovovala?“
„Ako by si sa mal volať, ocko?“ spýtal sa Harry. Natiahol ruku za ďalším olovrantom, ale Severus ho zastavil. Harry trucoval, ale rýchlo ho zamenil za drzý úsmev.
Severus odpovedal na otázku jeho syna. „Majster elixírov sa nazýva Majster. Majsterka elixírov sa nazýva Majsterka, ak nie je vydatá, Madam, ak je vydatá.“
„Mohol by som ti hovoriť Majster, ocko?“ spýtal sa Harry, ako vypil posledný dúšok svojho čaju.
„Nebuď hlúpy, Harry,“ Snape obdaroval chlapca posmešným pozdvihnutím obočia, potom jemne prikázal. „Posaď sa do kresla. Nie si taký malý.“
Harry sa zvalil na stoličku. Echo sa na Harryho usmiala a napila sa čaju. Bolo to v tú chvíľu, keď si olizoval pery, keď si uvedomila, že má ešte stále veľmi intenzívnu pozornosť od Majstra elixírov. Pozrela sa na chvíľu dole na stôl a potom sa opýtala: „Dovolia ženatým profesorom žiť v Rokforte?“
Severus takmer všade vyprskol čaj. Nebol schopný udržať v sebe čaj, aby sa neudusil a bol nútený odložiť šálku a poutierať si slzy, ktoré sa mu nahrnuli do očí.
„Ach, pán Snape! Ste v poriadku?“
Ako sa pozrel, na tvári mladej ženy bol diabolský, samoľúby úsmev. Temne sa zamračil s vedomím, že ho zámerne takto nachytala. „Som úplne v poriadku,“ odpovedal pomaly nazhromaždil svoju dôstojnosť. Starostlivo sa znovu napil čaju a potom s úškrnom odpovedal na jej otázku.
„Ženatý učiteľ má určite dovolené žiť v Rokforte. Je to pomerne veľký hrad, viete? Máte snáď v pláne zobrať si učiteľa, ktorý tam pracuje, slečna Prosper?“
Teraz bol rad na Echo, že sa takmer udusila a jej veľké rozpaky spôsobili, že sa nesprávala ako vychovaná dýma, ale vykašľala zvyšky svojho čaju.
„Vôbec nie,“ povedala ironicky, keď sa konečne spamätala. „Som si absolútne istá, že tam nebude nikto o koho sa budem zaujímať.“
Harry bol pomerne zmätený z celej výmeny a len prekvapene pozeral na dve dospelé osoby. Pokrčil plecami, keď zobral posledný olovrant z dosky pred svojim otcom, ktorý ho mohol vidieť a strčil si ho do úst.
16.11.2011 23:08:14
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one