Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem: Nade, Kat, Lily, denice, ktoré komentovali predošlú kapitolku. Veľmi si vaše komentáre vážim. Prajem vám príjemnú zábavu.

Dobby

Koľko máte rokov, Echo?“ spýtal sa Harry veselo o niekoľko večerov neskôr počas večere.

Severusova vidlička zarachotila na tanieri a Albus si odkašľal do jeho obrúska a v očiach mu nechutne zaiskrilo. Mladší čarodejník strelil pohľadom na staršieho, ktorý hovoril veľmi jasne: „Prestaň s tým prekliatym žmurkaním!“

Echo ignorovala hluk od oboch čarodejníkov a venovala pozornosť Harrymu. „Prečo sa pýtaš, Harry?“

Bol pripravený na túto otázku. „Mám v júli narodeniny, tak som chcel vedieť, kedy si mala ty, aby som to vedel, kedy ti nemám zabudnúť darček. Potom som premýšľal o tom, aká stará si. Môj ocko má 36, Albus 121 a ja mám 6.

„Fascinujúce,“ povedala s podpichujúcim úsmevom. „Koľko si myslíš, že mám?“

Harry odložil vidličku a nôž a prižmúril oči, ako by opatrne študoval Echo. „Hmm... dvadsať?“

Echo sa smiala a vreckovkou si utrela oči. „Och, Harry! Toto je najlepší kompliment, aký som po dlhej dobe dostala! Nezažila som taký za mojich posledných 20 rokov... dobre, niekedy to vyzerá na desiatky rokov.“

Harry nebol príliš nadšený, že sa smiala, aj keď jeho odhad bol niečo ako kompliment. „Takže koľko máte rokov? Alebo je to tajomstvo, ktoré si chcú udržať všetky dievčatá, pretože mi ocko povedal, aby som sa vás to nepýtal.“

Severus udrel svojím nožom, zamračil sa a nemohol nič povedať svojmu impertinentnému synovi, keď sa Albusova ruka jemne položila na tú jeho.

„Vek ženy nie je naozaj tajomstvo, miláčik. Je to len tým, že väčšine žien sa nepáči pripomínanie ich veku. Je to súčasť ich ješitnosti. Pokiaľ ide o mňa, nevadí mi, keď si sa spýtal, koľko mám rokov. Mám tridsaťdva rokov a narodeniny mám v decembri.“ Potom žmurkla na Harryho. „A mám rada hrebene do svojich vlasov. To je moja malá márnivosť.“

Severus to videl, ale Echo si to nevšímala. V bystrých očiach jeho syna sa objavil rýchly záblesk nejakého plánu. Severus zaškrípal zubami a snažil sa dojesť svoje jedlo.


Pred spaním Harry čakal na svojho otca, aby prišiel a čítal mu. Severus konečne dorazil, ale nesadol si hneď na stoličku kvôli jeho čítaniu. Stál nad svojim synom s oznamovacím výrazom na jeho tvári, si v problémoch.

„Staráš sa vôbec o to , aké škody máš v rukáve, moje drzé dieťa?“ spýtal sa šibalsky.

„Ja som nič neurobil!“ tvrdil Harry.

„Potom, čo som ti výslovne povedal, aby si nepýtal slečny Prosper na jej vek.“

„Ale ona nebola nahnevaná!“ opáčil.

„O to, že nereagovala negatívne nejde, Harry. Nepočúvol si ma. Okrem toho, doviedol si ma do rozpakov pred naším hosťom.“

Harry sa dlho zadíval na svojho otca. Trápil svojho otca. Jeho žalúdok sa skrútil, pretože sa necítil dobre. Bolesť bola ešte horšia, keď si uvedomil, že Severus s ním naozaj nebol vôbec spokojný. Trvalo to chvíľu, pretože jeho otec bol na neho naštvaný. Dúfal, že nebude kričať, pretože jeho krik bol desivý.

„Nechcel som, ocko,“ zašepkal nesmelo. „Je mi to ľúto. Budeš na mňa kričať?“

Severus sa zhlboka nadýchol, aby sa upokojil. Objavil celkom náhodou, že Harry sa ho bojí, keď kričal. Zdalo sa, že mu to pripomína až príliš veľa hlasov strýka Vernona a tety Petúnie z jeho detstva. Hlas Petúnie bol okrem toho piskľavý ako Banshee, ale Vernonov hlas bol ako hrom.

„ja nechcem ísť spáť!“ Harry cúval sám od seba do rohu v obývacej izbe a prekrížil ruky tvrdohlavo na svojej ešte slabej hrudi.

„Harry, mal si dlhý deň...“

„Nechcem... nechcem ísť... do... postele!“

Snape prišiel neskoro na jeho stretnutie s Dracom a podráždene vytiahol Harryho z podlahy, odniesol ho do jeho spálne a zvolal: „Okamžite choď do postele!“

Vystrašený Harry sa skryl pod prikrývkami, prakticky sa odtiahol od nahnevaného hlasu svojho otca.

„Opováž sa vyliezť, mladý muž, lebo budeš naozaj v problémoch. Rozumieš?“

„Ááá-no,“ ozvala sa koktajúca odpoveď.

Snape sa otočil a vykročil z Harryho izby, zavrel za sebou dvere a potom použil kúzlo, ktoré by mu umožnilo zistiť, či sa chlapec pokúsil odísť. A potom sa vydal do svojej kancelárie na stretnutie s Dracom. Nikdy nepočul nejaké fňukanie, ktoré vyšlo z pod prikrýviek jeho syna.

Snape sa vrátil do jeho a Harryho izieb asi o tridsať minút neskôr. Bol rád za ponuku Draca Malfoya, že mu pomôže udržať Harryho v bezpečí. Tie by mu poskytol pomoc, keď by navyše nemohol dozrieť na svojho syna a nemohol ho okamžite poslať k Molly.

Nalial si brandy, vyhľadal knihu, ktorú čítal a posadil sa pri krbe. Nedostal sa veľmi Ďaleko v knihe, keď počul dvere, cvaknutie kľučky ako sa otvorili a nohy oblečene do mäkkých papúč vstupujúce do obývacej izby.

„Ocko?“ Harry bol po Snapeov lakeť, trel si začervenané oči.

„Plakal? Čo sa stalo? „Mal si nočnú moru, dieťa?“ spýtal sa mierne. Odložil knihu a brandy a natiahol sa pre Harryho, zodvihol ho do svojho lona, ale k jeho šoku, Harry o krok ustúpil o krok dozadu.

„Budeš sa teraz na mňa hnevať?“ Harryho hlas bol tak tichý, že ho Snape skoro ani nepočul.

„Harry, prečo si myslíš, že budem na teba kričať? Čo sa stalo?“

Dieťa smutne zasmrkalo a utrelo si novú slzu, ktorá mu stekala po tvári. „Bol som zlý a ty si na mňa kričal. Kedykoľvek kričal strýko Vernon alebo teta Petúnia znamenalo to, že sa ma chystajú potrestať. Takže ma zbiješ, pretože mne je naozaj ľúto, že som zlý chlapec. Sľubujem, že to znovu neurobím! Naozaj!“

Severus meškal. Harry nechcel ísť spať. Nahnevaný kričal na svojho syna. A jeho milovaný malý Harry ho práve prirovnával k vreštaniu Petúnie Dursleyovej a tej hore sadla Vernonovi Dursleymu. Snape krátko sklonil hlavu do dlaní. Mohol by si vybrať viac efektný spôsob ako kričať?

Snape vedel, že sa nemôže utápať vo svojom sebeckom zúfalstve nad tým, že je hrozný otec. Nie s jeho dieťaťom stojacim vedľa neho, čakajúcim na pekelnú búrku.

„Harry, je mi to veľmi ľúto, že som na teba kričal tak, ako som to urobil. Naozaj som to tak nemyslel. Len som meškal a áno, správal si sa ako decko, ale ja som jednoducho nemal čas... meškal som na stretnutie.“ Jeho konanie malo zmysel dovtedy, kým sa začal cítiť ako idiot. Nemal by mať môj syn prednosť pred všetkým ostatným?

„Nedostanem bitku?“ spýtal sa Harry, pristúpil bližšie k svojmu otcovi.

„Nie, nedostaneš. Poď sem.“ Harry sa vyšplhal na kolená svojho otca. „Vystrašil som ťa svojim krikom?“ Harry prikývol. Snape cítil ako sa jeho tvrdé srdce bolesťou trhalo. „A preto plačeš?“ Ďalšie prikývnutie a ďalšie trhliny v jeho srdci. Pritiahnuc si svoje dieťa bližšie k jeho telu, pomyslel si, že je úbohá, mastná náhrada rodiča.

Severus nemohol sľúbiť, že nebude nikdy znovu kričať, ale povedal Harrymu, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby na neho nikdy nekričal, keď by bol znova nahnevaný. Bol nahnevaný a takmer pri stole kričal, správanie, ktoré bolo do neho prakticky vtlčené, keď bol ešte dieťa mu v tom bránilo. Napriek tomu bol chlapec rozrušený, ale mohol ho viniť za to, čo urobil? Albus mu len pár minút predtým povedal, že Harry je proste normálne dieťa. Chlapec mohol vedome neposlúchnuť svojho otca, ale určite nechcel, aby jeho otec vyzeral ako hlupák. Harry bol dieťa Jamesa Pottera, ale Severus zistil, že Harry bol oveľa viac ako Lily, než ako James. Harry mal Lilyine veľkorysé srdce a naozaj mu záležalo na každom. Nemohol zniesť pohľad na niekoho zraneného.

Severus sa posadil na Harryho okraj postele. „V skutočnosti neexistuje žiadny dôvod, aby som na teba kričal, ak keď si ma nahneval. Myslím že to, že som sklamaný je dostatočným trestom.“

„Je mi to ľúto, ale bol som naozaj zvedavý, ocko,“ povedal kajúcne Harry.

„Viem, že si bol. Niekedy ti musím povedať príbeh o tom, ako zvedavosť zabila mačku.“ Harry sa uškrnul, keď si pomyslel na Hermioninho oranžovo červenkastého kneazla Krivolaba. Snape obdaroval Harryho jedným zo svojich vzácnych úsmevov. „Dnes nie, potom.“

„Ocko, máš rád Echo?“ Po prísnom pohľade svojho otca rýchlo dodal, „mám na mysli ako priateľku.“

Snape obdaroval svojho syna zamysleným pohľadom. „Považujem jej spoločnosť za prípustnú.“

„Hmm... niekedy to vyzerá, že sa o ňu bojíš.“

Snape na to odfrkol. Niekedy ho desila len prítomnosť tej ženy! „Poviem ti tajomstvo, Harry a je to medzi nami ako mužmi. Ženy to nevedia a my im to nikdy nemôžeme povedať, dobre?“

Harry prikývol a rýchlo sa vystrel, aby sa mohol oprieť bližšie k jeho otcovi. Miloval tajomstvá! „Nepoviem to nikomu,“ zašepkal svoj sľub.

„To je tajomstvo,“ prehovoril Snape tichým hlasom v blízkosti ucha dieťaťa: „všetci muži majú strach zo žien.“

„Naozaj?“ Harry vydýchol prekvapením. „Dokonca aj dedo?“

„Dokonca aj dedo. Nikdy sa neodvážil povedať profesorke McGonagallovej, aké pocity má ohľadne nej.“

Snape sa uškrnul, keď Harrymu klesla brada. „Dedo má rád tetu Minnie?“ spýtal sa neveriacky Harry.

„Má ju rád veľmi dlhú dobu. Avšak, ako si videl, Minerva môže byť pomerne... hm, pichľavá?“ Harry prikývol. Miloval tetu Minnie, ale vždy vyzerala ako niekto, kto sa cíti zle. Okrem prípadov, kedy sa usmiala. „No, Albus sa tým trápi.“

Snape si povzdychol. Už sledoval Albusove natískanie sa zástupkyni riaditeľa školy a nikdy nič nepovedal. Každému z nich. Severus nebol typ človeka, ktorý zasahuje. Teraz ho napadlo, či by snáď nemal robiť niečo viac. Keby nebol schopný dať Albusovi elixír druhej šance, možno by sa tí dvaja nikdy nedozvedeli, čo k sebe cítili a prvýkrát v živote by táto strata medzi dvomi dospelými, ktorým na sebe záleží spôsobila, že ho jeho vlastné srdce rozbolelo.

„Tak ako to, že Hermiona a Ginny sa nezdajú desivé. Och! A pani Weasleyová je desivá len vtedy, keď kričí na Freda a Georgea.“

„Dievčatká nie su také desivé, kým nevyrastú, Harry,“ odmlčal sa druhýkrát, potom sa rozhodol, že vnorenie sa do tajov a zvláštností dospievajúceho dievčaťa nebolo predmetom, na ktorom mu záležalo. „Pani Weasleyová už nie je taká desivá, pretože je vydatá za Arthura.“ Snape sa v duchu uškrnul popri tom, čo ho hovoril svojmu synovi, ale potom v hĺbke duše priznal, že možno to čo hovoril bola pravda: Ženy sú trochu desivé. Aj keď pokladal spoločnosť Echo za príjemnú a bolo to strašne krásne, keď sa ho v jeden čas držala, často sa cítil okolo nej mimoriadne trápne, keď nič nehovoril. Chcelo to každý kúsok schopností, ktoré sa naučil ako špión, aby to dokázal medzi nimi uhrať.

S detskou logikou Harry vydal smrtiaci úder. „Takže, ak by si si vzal Echo, potom by si sa jej už nemusel báť, však?“

Snape si povzdychol a potom vytiahol nohy na Harryho posteľ a oprel sa chrbtom o čelo postele. Potom pomohol svojmu synovi stočiť sa do klbka pri jeho boku.

„Viem, že by si chcel mladšieho brata alebo sestru, takže by si mohol byť veľkým bratom, Harrym, ale musíš niečo pochopiť. Je to ťažké a môže to byť ťažké pochopiť, pretože máš šesť rokov, ale ty si ten najchytrejší šesťročný, akého poznám. Takže, počúvaj pozorne.“

Harry sa posunul trochu bokom, aby mohol ľahko pozrieť na svojho otca. Začal sa pomaly hrať s gombíkmi redingotu jeho otca, pretože nemal jeho vrchný habit.

„Pamätáš si všetko, čo som ti povedal o zlom čarodejníkovi Tomovi Riddleovi a ako sme Albus a ja tvrdo pracovali, aby sme s ním bojovali?“

„Vollymort,“ prikývol Harry.

„Voldemort,“ opravil ho Snape s miernym zachvením. „A čo som ti hovoril, že som urobil?“

Harry pozrel na ľavú ruku svojho otca a prešiel prstami pokusne po rukáve, ktorý skrýval Znamenie zla. „Volla... Voldemort mal iných zlých čarodejníkov ako otrokov, tzv. Smrťožrútov. Ty si dobrý čarodejník, ale bol si otrokom, aby su pomohol dedovi a jeho priateľom zabiť zlého čarodejníka. Hovoril si mi, že je to veľmi, veľmi nebezpečná práca.“

„Tak to bolo, Harry. Pracoval so veľmi tvrdo, aby som sa udržal nažive, ale naozaj som veril, že jedného dňa budem chytený a zabitý.“

„Ale nebol si!“ usmial sa Harry.

Snape odhrnul dieťaťu vlasy z čela. „Nie, nebol som. Nevedel som, že by som prežil a pretože som si bol tak istý, že zomriem, nikdy som nemal v pláne mať rodiny. Keď si prišiel do môjho života bol som po prvý raz po veľmi dlhej dobe voľný, pretože zlý Tom Riddle zahynul a nikdy, ale nikdy sa nevráti. Naučil si ma ako sa stať dobrým rodičom, Harry a vďaka tebe som sa začal vážne zamýšľať, že si raz niekoho vezmem. Avšak nie som si istý, či som pripravený. Skôr som úzkostlivý kvôli času, keď som s tebou najmä preto, že tak rýchlo každý deň rastieš.“

„Máš ma rád preto, že som malý?“ spýtal sa Harry trochu zmätený.

„Milujem ťa, pretože si môj syn.“

„Takže sa o mňa nechceš deliť?“ Harry sa snažil porozumieť väčšine toho, čo jeho otec hovoril, čo nechápal bolo to, prečo to muselo byť tak zložité. Ak jeho otec chcel manželku, tak potom si stačilo jednu zobrať. Echo bola milá a krásna a bola blízko veku jeho otca. Neznamenovalo to vari, že by sa mali vziať?

„Nie, myslím, že nie som teraz pripravený deliť sa o teba. Spomeň si, čo som ti povedal predtým, že každá žena ktorú si vezmem ťa bude milovať rovnako ako ja teba.“

„Ale, Echo mi povedala, že sa ťa má rada, keď sme boli na ruskom kolese, ocko. A že má rada mňa a dedka.“

„Mať rád nie je ako láska, Harry.“

Harry sa zamračil a prekrýžil si ruky na bruchu. „Vy dospelí robíte veci príliš ťažkými,“ zamumlal.

„To robíme, dieťa, ale to je to, čo je dospelosť. Veci, ktoré sa zdajú tak jednoduché pre nás ako deti, sa zdajú byť iné, keď vyrastieme.“

Harry na chvíľu pozeral na svojho otca. „No, to je jednoducho hlúpe,“ vyhlásil podráždene.

Snape sa zasmial a pobozkal Harryho na čelo. „Možno to je, dieťa, možno je. Avšak myslám si, že by si ma mal nechať, aby som si mohol nájsť ženu a matku pre teba. Dovoľ mi to urobiť vtedy, keď si budem myslieť, že je čas,  dobre?“

Snape vstal z Harryho postele a pomohol mu zaliezť dolu pod jeho prikrývky. „Dobre, ale môžeš mať stále rád Echo?“

„Môže byť ešte priateľkou, Harry. Rovnako ako je Minerva.“

„Dobre, dobrú noc, ocko.“

Vo dverách Snape ticho prehovoril: „Dobrú noc, Harry.“

Tesne predtým, než sa dvere zavreli, ozval sa Harryho hlas: „Ocko?“

„Áno, dieťa?“

„Je to v poriadku, keď ti budem hovoriť ocko v prítomnosti Echo? Nechcem, aby si myslela, že som decko.“

„To je úplne v poriadku, Harry. Teraz choď spať.“ Tlmené dobrú noc vyšlo z prikrývky a Snape za sebou zavrel dvere. Potom vyčaroval nočné ochranu, ktoré by ho upozornili na neskoré nočné pobehovanie alebo nočné mory.

10.01.2012 11:42:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one