Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je to tu ;-)

Dobby

Harry nemal žiadne nočné mory odvtedy, čo odišli z Rokfortu, takže bol zaskočený, keď sa jeho príjemné sny zmenili do vrieskajúcej atmosféry v Dursleyovskej domácnosti.
Harry sa dozvedel, že keď bol veľmi mladý, že ho teta Petúnia nemala rada. Strýko Vernon sa niekoľkokrát pokúsil byť viac príjemný k dieťaťu, ale Petúnia začala kričať a tak pre neho bolo jednoduchšie Harryho ignorovať. Ak začalo byť Petúniine správanie k jej synovcovi príliš zložité pre Vernona, aby ho zvládol, musel bežať do práce alebo do najbližšieho baru na pivo, než bolo bezpečné vrátiť sa domov.
Vernon kričal, ak Harry urobil niečo zlé. Jeho hlas bol búrlivý a často spôsoboval, že zo stropu padala mietka v miernom prášku. Dudleymu sa podarilo utiecť, keď Vernon kričal, ale nemohol a bez pochýb než by Vernon dokončil krik, Petúnia kričala na svojho synovca a mlátila okolo rukami, ale netrafila ho. Zatiaľ nie.
V piatich rokoch Petúnia udrela Harryho panvicou po hlave, protože rozbil jej obľúbenú misu na omáčku, keď robil večeru. Nemohol si spomenúť, či cítil bolesť po údere panvicou po hlave, ale cítil, že mu je hrozne zle od žalúdka. Po celú noc a ďalší deň ho veľmi bolela hlava a hrozilo, že sa pozvracia. Strávil dva dni veľmi nešťastne schúlený v jeho prístenku.
V jeho sne, vykĺzla misa na omáčku z jeho prstov a kĺzajúc narazila na podlahu v kuchyni. Harry vedel, že sa ho do zadnej časti hlavy chystá zasiahnuť panvica skôr, ako sa mohol začať ešte ospravedlňovať. Keď sa pokúšal zohnúť a vyhnúč sa panvice, dlhé, bledé, tenké prsty stisli jeho ruku. Panvica sa leskla ako striebro...
„Nie, nie môj Harry!“ kričala ryšavá žena so zelenými očami, rovnakými ako jeho. Snažila sa k nemu natiahnuť, ale bol zadržaný späť stvorením so striebornou maskou zahalenej do čiernej farby. Petúnia bola v pozadí, pišťala strašlivým smiechom.
„Tak toto je ten chlapec o ktorom predpovedalo proroctvo, že ma zabije.“ Harry sa prudko otočil, aby čelil mužovi s planúcimi očami. Jeho koža bola smrteľne bledá a jeho čierne vlasy boli riedke. „Harry Potter“. S mavánutím prútika vyčaroval podivnú kliatbu. Zelené svetlo vytrysklo z prútika a jeho matka vykríkla.
Harry sa snažil tiež kričať, ale jeho hrdlo bolo zmrznuté. Zlý človek s planúcimi očami vdýchol do Harryho tváre. „Žiadny otec. Žiadna matka. A teraz, žiadny Harry Potter.“
Ako sa zelený záblesk obalil okolo neho ako démonický plášť, Harry konečne našiel svoj holas mimo nočnej mory a kričal. Natočil sa hore, vyskočil zo spleti svojich prikrývok na podlahu. Príšera so strieborno-čiernou tvárou stála pri jeho okne a červenooký muž stál nad ním. Harry utekal štvornožky od priezračného zjavenie z jeho nočnej mory. Akonáhle dosiahol krátku chodbu, zamieril priamo k izbe jeho otca.
Ako vrazil do dverí, nariekal: „Ocko! Zachráň ma!“
Severus bol už hore, keď počul zdesený krik jeho malého dieťaťa. Znovu a znovu Harry nabádal svojho otca, aby ho zachránil, keď sa vrhol do náručia svojho otca. Nemohol sa dostať dosť blízko, aby objal svojho otca a ovinul krátke nohy okolo jeho pása a zaboril hlavu do otcovho ramena s vierou, že strašné obrazy odídu.
Severus spravil čo bolo v jeho silách, aby zabezpečil malému chlapcovi pohodlie, prehodením jeho prikrývky cez neho. Harry sa držal pevne, pretože bolo nepravdepodobné, že by bol schopný dostať sa z vystrašeného detského zovretia počas niekoľkých minút. Tiež sa s ním nesnažil hovoriť, ale napriek tomu, zovrel ruky okolo svojho syna a šepkal mu upokojujúce nezmysly do ucha.
Ozvalo sa opatrné klopanie na dvere a on sa pozrel hore s očakávaním, že uvidí Albusa, ale bola to Echo. Chystal sa na ňu vyšteknúť kvôli rušeniu, keď sa ticho spýtala, „Pomôže nejaký čaj, Severus?“
„Horúca čokoláda, ale pozriete sa prosím najprv na Albusa? Som si istý, že počul Harryho kričať,“ povedal Severus.
„Oci, nechoď!“ nariekal Harry.
„Som tu, dieťa,“ hovoril veľmi ticho. „Ja nikam nejdem.“
Echo sa pozrela do Albusovej izby práve vo chvíli, keď sa pokúšal vstať z postele. Videl Echo vo svetle z chodby. „Počul som Harryho. Mal nočnú moru?“
„Áno. Zdá sa, že to bola jedna z veľmi desivých. Je práve teraz v Severusovej izbe. Idem robiť horúcu čokoládu. Dáte si tiež?“
„Áno, prosím, Echo. Prídem do obývacej izby.“
Videla ako sa tenké paže staršieho čarodejníka trasú, keď sa sám pokúšal postaviť z postele. Bez opýtania, Echo prišla pomôcť Dumbledorovi. Ovinula mu ruku okolo pása, pomohla mu vstať a podopierala ho, kým si privolal palicu. Kým sa Albus ťažko oprel o palicu, pomohla staršiemu mužovi obliecť si tmavočervený zamatový župan a potom mu pomohla vkĺznuť nohami do papúč.
„Ďakujem vám, dieťa,“ povedal Albus vďačne.
Echo zmizla v kuchyni a Albus pomaly zamieril k Snapeovej spálni. Pozrel sa dovnútra.
„Severus?“ spýtal sa Albus potichu.
„Nočná mora,“ odpovedal Snape. „Ako sa zdá zlá.“ Harryho vzlyky sa zmenili na čkanie.
„Budeme v obývacej izbe s horúcou čokoládou, chlapče.“ Albus sa odvrátil, takže sa Snape mohol postarať o svojho syna.
„Harry,“ povedal Snape ticho, „povieš teraz oteckovi, čo sa stalo?“
„Je to tak... (štiknutie) s-strašidelné, ocko,“ povedal otrel si tvár o tvár svojho otca a chytil ho pevne za pyžamovú košeľu.
„Viem, že je dieťa. Počul som ťa zobudiť sa z nej. Povedz mi, bol v tvojich snoch muž s červenými očami?“
Harry prikývol. „A teta Petúnia, chystala sa ma udrieť a potom tam boli démoni so striebornými tvárami všetci v čiernej farbe... oni držali! Videl som...! Zelená ju zabila a ona kričala!“
Severus potlačil zachvenie, ktoré ním prebehlo. Harry sníval o smrti svojej matky v rukách Voldemorta. Zrazu sa Harryho prsty zamotali v Snapeových vlasoch, bolestivo ho potiahli. Zadržujúc výčitku, starostlivo odmotal prsty dieťaťa z jeho vlasov a vytiahol spod vankúša prútik. Privolal vypchatého Opálookého draka, ktorého dal na Vianoce Harrymu Draco. Potom štuchol hračku do Harryho náručia. Harry konečne uvoľnil smrteľné zovretie okolo jeho otca a obkrútil ho okolo vypchatej hračky.
Položiac sa na bok a oprúc sa o lakeč, Severus prešiel prstami druhej ruky upokojujúco po tmavých vlasoch svojho syna. Po niekoľkých minútach sa potichu spýtal, „Dáš si horúcu čokoládu, aby si odlašil zvyšok nočnej mory, dieťa?“
„Nepôjdeš ďaleko?“ spýtal sa plačlivo Harry.
„Ja nikam nejdem, dieťa. Len si vezmem župan a papuše a potom sa pripojíme k Albusovi a Echo na horúcu čokoládu.“ Opatrne zliezol z postele a videl Harryho, ako schmatol blízko seba vankúš a draka. Neodtrhol oči od svojho syna. Severus privolal svoj župan, hodil ho na seba a zapásal a vkĺzol bosými nohami do papúč. Zobral navyše deku, nechal ju zložiť sa na konci svojej postele, rozložil ju a potom ovinul okolo Harryho. Odstránil vankúš z ruky malého chlapca a potom zodvihol zavinuté dieťa do náručia a vyšiel von do príjemného svetla  vychádzajúceho z veľkého krbu v obývacej izbe.
Snape sa posadil na pohovku s Harrym usadením v lone. V jednej ruke držal Harryho hlavu a ramená. Echo priniesla šálku horúcej čokolády Harrymu a pomohla mu ovinúť prsty okolo pohára. Jeho ruky sa stále triasli, takže jeho otec ovinul svoje veľké ruky okolo svojho syna, aby stabilizoval pohár.
Harry sa pozrel na Echo, ktorá sa skrčila pred neho a jeho otca. „Ja nie som dieťa,“ zašepkal.
„Určite nie. Nočné mory strašia každého a to vrátane dospelých,“ odvetila ticho a potom sa presunula sadnúť si vedľa Snapea. „Vypi čokoládu, zlato. Pomáha odstrániť nočné mory.“
Harry sa poslušne napil a opresl sa chrbtom o rameno svojho otca. „Oci,“ povedal Harry potichu po niekoľkých minútach so zameraním sa na sladký nápoj. „Nikdy som netušil, kto to bol, ale bola to moja mama.“
Snape prikývol. „Tvoja matka, Lily, bola veľmi statočná žena, Harry. Obetovala sa, aby ťa zachránila. Jej láska ťa chránila, keď sa ťa Tom Riddle pokúsil zabiť rovnakým kúzlom.“
„Ale nezabil. Kričal a bol tááák naštvaný a bolela ma moja jazva.“
„Bolela ťa len v tvojom sne, Harry?“ spýtal sa ustarostene Snape.
„No, áno. V tom sne,“ potvrdil Harry. Potom si odhrnul niekoľko prameňov vlasov z tváre a Echo sa na neho pozrela.
„Je preč!“ vykríkla.
„Čo je?“ spýtal sa Harry.
Severus naklonil Harrymu hlavu a mierne odhrnul dlhé vlasy. K jeho prekvapeniu čelo dieťaťa bolo bez jazvy. „Tvoja jazva je preč, Harry.“
„Ach. Keď som utekal od muža v striebornej maske, ktorý stál v mojej spálni, moja mama sa jej dotkla. Zobrala ju a povedala, aby som išiel za tebou, tak som to urobil.“
„Pozoruhodné,“ zamrmlal Albus. „Trúfam si tvrdiť, dieťa moje, že si nemyslím, že už budeš mať nočné mory o Voldemortovi.“
Severus zúžil varovne svoj pohľad na staršieho čarodejníka. „Nehovor niečo také môjmu synovi, Albus. Nemôžeš mu sľúbiť, že tie nočné mory zmiznú.“
„Ale môžem,“ tvrdil pevne Dumbledore. „Bola to jazva po kliatbe. Ako dobre vieš, neexistuje takmer nič, čo môže odstrániť jazvu po kliatbe.“
Harry sa na to usmial. „Moja mamička ma milovala.“
Severus prikývol. „To áno, Harry, ale to nutne neznamená, že nočné mory sú nadobro preč.“ V duchu Severus premýšľal, či sa pri Harrym neobjavil Lilyin duch. Bolo to možné...
Harry sa zhlboka napil čokolády. „Myslím, že zlý čarodejník je preč, ocko... ehm, oci. Mám taký pocit, ako by vybuchol.“
Severus si odfrkol a pripomenul si, že to bolo presne to, čo sa nakoniec stalo s Temným Pánom. Harry ho doslova nechal vybuchnúť.
15.01.2012 00:53:02
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one