Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
JE TU PRE VÁS VIANOČNÝ DARČEK OD BIGGI

Prajem príjemné čítanie všetkým. Dobby

Raňajky na druhý deň ráno začali ako obyčajne každú sobotu, na začiatku školského polroka. Chrabromilský stôl bol neobvykle tichý, vďaka absencii Weasleyovského klanu, ale vzrušený šum pri Slizolinskom stole to viac ako nahrádzal. Ako Snape predpokladal, školská soviareň vyzerala byť poriadne používaná počas posledných pár dní, keď sa odhalenie o novom opatrovníkovi Harryho Pottera dostávalo medzi zástupy slizolinských rodičov. Dumbledore bol mierne prekvapený, že túto novinku ešte nenafúkli v Dennom prorokovi a dokonca ani v iných novinách, ale Snape to ani inak neočakával. Slizolinskí rodičia- ako aj ich deti, zvykli dlho a poriadne popremýšľať o následkoch ich konania, radšej ako len tak bezhlavo skočiť niekam bez toho, aby vedeli kam. Tí, ktorí (ako Malfoyovci) boli Voldemortovými stúpencami sa nepochybne čudovali, či Snapovo konanie nebolo nejakou súčasťou nejakého smrťožrútskeho spiknutia, vykonaného priamo pod nosom rokfortského riaditeľa. Tí, ktorí boli proti Voldemortovi, otvorene, alebo akokoľvek inak, taktiež nemali chuť prehovoriť a zradiť svoju oddanosť pokiaľ by im to neprinieslo nejaké výhody.

Snape dobre vedel, že keby sa táto novinka dostala ku Chrabromilčanom, on, riaditeľ a McGonagallová by už dávno boli zavalení vrešťadlami a reportérmi, lebo celý infarktujúci čarodejnícky svet by sa dožadoval vysvetlenia, ako je možné že Slizolinčanovi a ešte k tomu bývalému smrťožrútovi mohli zveriť blaho Chlapca Ktorý Prežil. I keď si bol istý, že ten deň raz príde, ale dovtedy, sa Snape rozhodol užiť si pokojné raňajky.

Prinajmenšom to bol jeho plán.

Dnes ráno trošku meškal, vďaka dvom Bifľomorským šiestakom, ktorí zneužili tichú chodbu pred jeho bytom (jeho bytom! Vážne!) ako dobré miesto na skoré raňajšie maznanie. To že im za tento nápad poriadne vynadal, mu neočakávane zdvihlo náladu. Zamyslel sa nad tým, či im tým nemohol spôsobiť dlhotrvajúce... alebo trvalé následky, keďže ich prerušil v dosť chúlostivom momente, ale rozhodol sa, že čokoľvek, čo slúžilo na zníženie pubertálneho búrenia hormónov, mohlo byť jedine dobrou vecou.

Všimol si, že zvyšok profesorského zboru už zaujal svoje miesta pri stole a naberali si jedlo na taniere, tak si sadol jedinú voľnú stoličku. Bola hneď vedľa Albusa. Ako obvykle formálne pozdravil riaditeľa. Potom sa otočil doprava aby poprial Minerve dobré ráno, a v tom zbadal, ako na neho tupo zíza s výrazom úplného šoku.

“Čo?” opýtal sa a hneď predpokladal, že jedna z tých malých príšer sa odhodlala a hodila na neho nejakú vzhľad meniacu kliatbu, ale keďže dvojčatá Weasleyové boli v Brlohu, ťažko by pomenoval najpravdepodobnejšieho podozrivého.

“Ty – ty – “ staršia čarodejnica vyzerala byť neschopná reči.

Snape sa pozrel za ňu, dúfajúc, že ostatní profesori sa budú vedieť súvislejšie vyjadriť. Pomona Sproutová zamrzla s napichnutými smaženými vajíčkami na vidličke a celý ten obsah skončil v jej lone. Ona si ho všimla až teraz a očami uviazla na Severusovom zovňajšku.

“Filius –“ začal Snape s nádejou. Flitwick s úsmevom zodvihol pohľad od svojej omelety, no stratil aj svoj úsmev aj rovnováhu, keď sa jeho pohľad stretol so Snapom a so zapišťaním spadol zo svojej levitujúcej stoličky.

Teraz ešte viac rozčúlený, ako bol ochotný si priznať, Snape sa otočil doľava. Albus pokojne pokračoval v jedení, ale v jeho očiach sa poriadne iskrilo. Za ním, Hagrid sa vôbec netrafil do úst a vidličku plnú slaniny si pichol do brady. Aj on užasnuto zízal na Snapa, tak ako Madam Hoochová vedľa neho. Quirrell zasa vyzeral byť až príliš prekvapený na to, aby sa trhol, či zakoktal, a vedľa neho Trelawneyová vykríkla: “To je znamenie! Znamenie apokalypsy!”

Prirodzene, toto zachytilo pozornosť študentov a všetci sa pozreli na učiteľský stôl, aby zistili, čo vykoľajilo ich bláznivú učiteľku veštenia ešte viac, ako obvykle. Konverzácie vo Veľkej sieni jedna po druhej utíchali, keď sa všetky oči otočili na Snapa a rozšírili sa.

“Albus!” Snape zasyčal, bojujúc s takmer premáhajúcou túžbou utiecť. “Čo do čerta sa tu deje?”

“To naozaj netuším, môj chlapče,” povedal starší čarodejník zdvorilo, jasne klamajúc pomedzi zuby. “Nedáš marmeládu?”

“Minerva!” Snape bol pripravený prefackať tú čarodejnicu, ak by to zmazalo ten omráčený výraz z jej tváre. “Čo pre Merlina sa s vami deje? ”

“Severus,” pokúsila sa prehovoriť, sťažka preglgla a pokúsila sa o to znovu. “Ty – ty vyzeráš…”

“Čo?” požadoval, zatínajúc päste, aby zabránil pokusu dotknúť sa vlastnej tváre.

“Tvoje vlasy –“ vydýchol Filius dvíhajúc sa na vlastné nohy, “je to – teda – sú –“

“Nádherné!” vyhŕkla Pomona Sproutová.

“Čože?” spomedzi všetkých prídavných mien, ktoré Snape očakával, práve toto tam nepatrilo.

“Čo si urobil? Sú tak... dlhé. A j-jemné,” vydýchla Pomona. Snape na ňu zízal. To boli všetci pod nejakou divnou formou Imperiusu?

“Severus, vyzeráš tak nejako… inak,” Minerva konečne prehovorila. “Skôr – erm – “

“Sexy!” zvreskla jedna z Bystrohlavských piatačiek svojej susede. “Nikdy som si nevšimla že je taký príťažlivý!”

Snape zbledol, keďže to vyzeralo, že sa s podobnými výrokmi pretrhlo vrece. Na jeho totálne zdesenie, v tom všetkom bľabotaní dokonca začul aj nejakú Chrabromilskú piatačku, ktorá sa hádala o tom, či jeho vysoký, tmavý a pekný vzhľad dokazoval, že je vlastne „silný a rozvážny“, skôr ako „nefér a zlomyseľný“. Väčšina chlapcov vo Veľkej sieni vyzerala zaskočene, alebo nahnevanie, ale Snape si všimol viac ako jedného (vrátane tých, od ktorých to vôbec nečakal), ktorí sa na neho pozerali s otvorenou špekuláciou.

“Severus, to si bol celý ten čas pod nejakým kúzlom milnej predstavy? ” požadoval Filius, stále na neho hľadiac s otvorenými ústami.

“Tvoje nádherné, nádherné vlasy a ich dĺžka... Prečo vyzeráš skôr ako Sirius Black počas jeho posledného roku tu!” Vyhlásila Hoochová s – neprekvapivo – kompletným nedostatkom taktu. Ešte horšie, vyrazila zasnene, “Dievča by sa normálne chcelo vyšplhať po tvojom tele a rukami prejsť dolu tvojim...”

Spanikárený, Snape zasyčal na učiteľku lietania (ktorá bola od neho staršia o viac ako 3 desaťročia), “Sladký Merlin, ženská! Držte sa!”

“Oh, myslím že budem musieť,” odpovedala Hoochová veľavravne.

Snape sa začervenal – čo bolo niečo, o čom by odprisahal, že to už dávno zabudol- a nesúvisle zakoktal. Riaditeľ si prečistil hrdlo, konečne rozhodnutý, že najmladší člen jeho pedagogického zboru bol mučený už dosť. “Ak maličká zmena šampónu mohla spôsobiť takúto odozvu, normálne sa bojím, čo by ste všetci urobili, keby sa Severus rozhodol rozšíriť svoj šatník,” povedal karhavo.

“Len zmena šampónu?” povedala Minerva začudovane. Neprítomne zodvihla ruku a bola by ňou prešla po Severusovych vlasoch, ak by neuhol hlavou a nezavrčal.

“McGonagallová! Robíte zo seba blbca!” zavrčal, cítiac sa tak vysilený, ako keď ho chytili záškodníci a zamkli ho do záchodu na piatom poschodí. Medzi študentmi a svojimi kolegami sa Snape cítil ako zlatá strela uprostred metlobalového ihriska, počas svetového pohára v metlobale.

“Vyzeráš… úžasne,” vykoktala Sproutová.

Filius sa zasmial, jeho vysoký hlas znel znepokojujúco ako detský chichot. “Oh milý, Severus, predpokladám, že budeš musieť zmeniť svoje vyučovacie plány na najbližších pár týždňov.” Na zmätený výraz mladšieho kolegu dodal: “Najlepšie by bolo, keby si nepreberal elixíry, ktoré by mohli vybuchnúť. Pri dievčatách, ktoré budú príliš zasnené na to, aby boli schopné nasledovať tvoje inštrukcie, a tými, ktoré budú naschvál vyhľadávať zámienky aby mohli zostať po škole, v nádeji, že ostanú s tebou osamote, stojíš pred hrozbou, že počas najbližších dní uvidíš viac výbuchov, ako za posledných 5 rokov!”

“To je všetko vaša vina!” zasyčal Snape na Albusa, i keď popravde- niekde hlboko popri všetkom tom ponížení- v jeho hrudi bol skôr radostný pocit. Nikdy predtým nedostal kompliment za svoj vzhľad, vlastne skôr naopak. Vždy bol vychudnutý, nešikovný pubertiak s obranne zhrbenou postavou a v oblečení zo sekondhandu a nikdy si nevšimol, z kukly neohrabaného pubertiaka sa vynoril chudý, húževnatý dospelý muž.

Vždy predpokladal, že jeho viackrát zlomený nos (láskavosť, najprv od jeho otca, potom od záškodníkov a nakoniec od Voldemorta) a krivé zuby (tak ako predtým) sa zmenili na strašnú obyčajnosť. Merlin vie, že jeho otec ho nazval odporným, ohavným malým škriatkom toľkokrát, že tomu aj sám začal veriť. Mastné vlasy len zavŕšili to, čo bolo podľa neho, na dlhom zozname jeho neatraktívnych charakteristických znakov. To že ho považovali za príťažlivého obrátilo jeho predstavu o sebe úplne hore nohami.

Teraz, keď jeho žiarivé vlasy lemovali jeho tvár v jemných vlnách, namiesto toho aby viselu rovno dolu v mastných prameňoch, jeho žiariace oči, silná brada a zreteľné lícne kosti mohli byť ocenené po prvý raz za celé roky. Doplnené jeho dominantným vystupovaním, nebolo žiadnym prekvapením, že zasiahol ženskú populáciu na Rokforte (a samozrejme aj niekoľko mužov)  ako blesk.

“No dobre, môj chlapče, vždy sa môžeš rozhodnúť pre návrat k svojmu predošlému vzhľadu,” poukázal Albus jemne, ignorujúc nesúhlasné vzdychy z oboch strán od ženskej časti jeho pedagogického zboru.

Snape asi sekundu a pol zvažoval túto možnosť, než ju s pohŕdavým odfrknutím zavrhol. Uľahčiť život študentom a kolegom? Čo by už len na tom bolo zábavné? Oveľa príjemnejšie bude ich mučenie.

Pohodil hlavou, prekvapený a potešený pri tom vzdychu, ktorý vydal zástup študentiek a najpovýšeneckejším tónom, akého bol schopný povedal: “Neviem si predstaviť, prečo by mal byť môj vzhľad vrcholom konverzácie pri raňajkách. Prosím podajte mi toast.”

Eventuálne, novinka o jeho vzhľade utíchla, Sproutová si vyčistila vajíčka z habitu, Hagrid odstránil slaninu zo svojej brady a Trelawneyová prestala nariekať nad koncom sveta. Vtedy , bohužiaľ, Snape vo svojej povahe našiel predtým neobjavenú trochu samoľúbosti. Vedel, že bol ospravedlniteľne hrdý na svoje úspechy Majstra elixírov, ale po prvý raz začal chápať, ako sa musel cítiť ten hlupák Black, s dievčatami omdlievajúcimi pred ním všade naokolo. A čo viac, Snape zistil, že sa mu to páči. Naozaj, sa mu to páči.

Našťastie, jeho talent na oklumenciu mu dovolil potlačiť také prízemné emócie. V čase, keď o 10:00 Potter zaklopal na jeho dvere, Snape sa pozbieral dosť na to, aby ho privítal so zamračením. Skôr dúfal, že ten fagan bude meškať a tak nebude mať dôvod na to, aby sa držal plánu, ale presnosť toho malého darebáka mu zabránila využiť túto výhovorku.

“Potter, chcel som aby ste sem prišli, aby –“

“Nech sa páči, pane!” Potter nie len že mal tú drzosť prerušiť ho, ale strčil mu do ruky nejaký ošúchaný pergamen.

Na šťastie pre chlapca, Snape hľadal rozptýlenie. “Čo je to?” požadoval, rozvíjajúc trochu zlepený zvitok.

“To je moja esej o liečivých elixíroch,” vysvetlil Harry šťastne. Vedel, že profesor sa poteší, keď bude vidieť, že Harry svoj čas využil zmysluplne. “Pamätáte? Povedali ste mi, že mám napísať 12 palcov, keď som si myslel, že sa do nich používajú špinavé ponožky –“

“Pamätám sa, Potter,” Snape prerušil toho darebáka. Prezrel si dokument a bol zdráhavo ohromený. Ten chlapec nie len že tam zahrnul dôležité informácie, ale napísal to oveľa krajšie ako ktorúkoľvek z jeho predošlých prác. Očividne sa na svojej poslednej lekcii po škole aj niečo naučil.

“Oh, a tu je viac.” Skôr ako mohol potrestať toho fagana pre záhadnú lepkavosť jeho pergamenu, nespomínajúc jeho úbohý vzhľad, vtlačil mu do ruky ďalšie dva zvitky.

“To je zasa čo?” jeden rýchly pohľad mu potvrdil, že toto bolo písané iným písmom ako Potterovym.

“No, požiadal som Hermionu Grangerovú, aby sa mi pozrela na esej, aby som si bol istý, že je v poriadku, a tak chcela aj ona niečo napísať pre body navyše,” vysvetlil Harry nevinne.

“Čo sú ‘body navyše’?” požadoval Snape. Znelo mu to podozrivo ako ‘práca navyše’.

“Viete,” povedal Harry prekvapene. “To je keď študenti robia niečo navyše, čo ste im neprikázali a zlepšuje to ich známku.”

“Ešte ani nie sme v druhom týždni školského vyučovania a slečna Grangerová sa už ukázala ako neznesiteľná vševedka. Prečo pre Merlina by si ona myslela, že potrebuje robiť prácu navyše? ” požadoval Snape.

Harry mykol plecami. “To je Hermiona. Každopádne, pokiaľ sme spolu pracovali na našich esejach, prechádzal okolo Neville a Hermiona ho donútila – erm, navrhla mu – že aj on by mal jednu napísať, lebo potom možno nebude taký zmätený a vystrašený na hodine.”

“Potter, jediná práca navyše na mojich hodinách je tá, ktorú zadám ja ako trest!” vyprskol Snape. “Myslíte si, že ja nemám nič lepšie na práci, ako opravovať prídavné eseje od nič nevediacich Chrabromilčanov? Čakáte odo mňa, že budem čítať tri derivácie esejí o liečivých elixíroch?”

Harry sa zaškeril. “Vedel som, že to poviete!” Snape zmätene zažmurkal. “Povedal som Hermione, že nemôže napísať esej na rovnakú tému ako ja, tak sa rozhodla, napísať o Všehodžúse. Čítala o ňom v jednej z jej kníh a myslela si, že to znie zaujímavo. A potom povedala Nevillovi, aby napísal o elixíre z minulého týždňa, ktorý pokazil, aby ste videli, že on to naozaj pochopil.”

Snape nasadil na tvár úškľabok a chcel toho malého zloducha informovať o tom, že nemá v pláne prezerať si žiadne nevyžiadané eseje, a už vôbec im za to nedá žiadne „extra body“, keď sa na neho Harry pozrel. Tá dôvera v tých zelených očiach mala nečakaný účinok na jeho hlasivky a tak zistil že si namiesto toho musí prečistiť hrdlo.

“A už som aj začal písať tých mojich 500 riadkov,” povedal mu Harry hrdo. Rozhodol sa, že spôsob ako presvedčiť profesora Snapa o tom, že je dobrý vychovávateľ, je ukázať mu, že Harry berie svoje tresty seriózne. Minulý večer v Chrabromilskej klubovni napísal prvých 100 riadkov a asi po prvom tucte sa ho prišli spýtať viacerí starší študenti, čo robí. Aj keď boli zaskočení samotnou informáciou, že píše riadky pre Snapa, u ostatných Chrabromilčanov to vyvolalo zvedavosť a chceli vedieť, čo má písať. Čoskoro sa jeho “Nebudem citovať mojich otrasných príbuzných” zmenili na “Moji príbuzní sú hlúpi klamári”, “Moji príbuzní sú tlsté balóny” (Chrabromilčania si naozaj užili to, ako Snape nazval jeho uja), a “Nebudem dbať na to, čo kedy povedali moji hlúpi, tuční príbuzní”, spomedzi iných, oveľa vynaliezavejších návrhov jeho kamarátov Chrabromilčanov. Harry dúfal, že profesorovi nebude vadiť, že tých 500 riadkov nie je identických, ale predpokladal, že ak nič iné, tak tá rozmanitosť z nich urobí pre Snapa oveľa zaujímavejšie čítanie.

“Hmf,” Snape zavrčal, dozhodnúc sa že, (len tento jediný raz!) by mohol povoliť, aby bol v jeho triede použitý tento divný muklovský spôsob získania “extra bodov”. Bol trochu zvedavý, čo mohla urobiť u muklov narodená prváčka z tak komplikovaného elixíru ako Všehodžús, a úprimne, čokoľvek, čo pomôže Longbottomovi neroztopiť svoj kotlík môže byť jedine dobrá vec.

Len bude musieť neskôr Harrymu vysvetliť –  veľmi prísne – že takáto vec sa už znovu nesmie stať. Tá drzosť toho malého fagana! Mysliac si, že môže prehovárať jedného zo svojich profesorov! Mal by poslať to arogantné šteňa do svojej izby, ale predstava o tom, čo by tam našiel mu v tom zabránila.

“Potter, poďte so mnou,” vyprskol a viedol ho do chlapcovej izby.

Harry ho poslušne nasledoval. Bol potešený sám sebou. Predstavte si, on bol schopný poučiť jeho profesora o extra bodoch! “Videli ste, že na raňajky som mal ovsenú kašu a ovocie?” pípol, kráčajúc za vysokým mužom. “Hermiona povedala, že je to veľmi výživné. ”

“Dúfam, že nie ste tak zadubený, že budete očakávať záplavy pochvál a darčekov zakaždým, keď urobíte čo som vám kázal,” povedal Snape represívne. Len to, že v knihách sa píše, že treba uznať a odmeniť dobré správanie radšej ako jednoducho poukázať na a potrestať zlé správanie neznamenalo, že sa bude usmievať na toho malého fagana a híkať zakaždým, keď si dokáže sám utrieť nos. “Vstúpte.” Otvoril dvere jeho izby a ukázal dnu.

Harry nedokázal potlačiť úsmev, keď vstúpil do jeho izby (jeho izby!), i keď trochu opadol, keď zbadal na posteli metlu. “P-pane?”

Spomienky na to, ako ho vytiahli z komory pod schodmi a dostal do ruky mop a vedro, mu prešli mysľou, aj keď –pripomenul si rozhodne – bolo to iba fér, ak by od neho profesor očakával, že trochu uprace. “Chcete, aby som vám upratal byt?” opýtal sa dúfajúc, že to neznelo ufňukane.

Nevadilo mu upratovanie, nie po všetkých tých úžasných veciach, ktorými ho Snape zasypal, len si myslel, že možno Snape nebude taký brutálny ako boli jeho teta a ujo. To že dostal do ruky metlu, mop, alebo fľašu saponátu bolo u Dursleyovcov pravidlom a slúžilo na to, aby mu objasnili, že jediná vec, ktorú si na Harrym cenili bola jeho schopnosť vykonávať domáce práce.

Snape hľadel na toho chlapca a bojoval s túžbou otrieskať si hlavu o stenu. Jasné, jedno poobedie na Rokforte nevynahradí všetky tie roky otroctva u muklov. “Potter,” povedal potichu, “ty si čarodejník, nie mukel.”

“A-áno, pane?” súhlasil Potter nervózne. Nebol si istý, čo tým profesor myslel. Mal sa dostať do problémov pre niečo, čo čarodejníci nemajú radi?

Snape ho chytil za rameno a otočil ho ku posteli. “Čarodejníci nepoužívajú metly na čistenie, Potter. Používajú ich na lietanie.” Nechal chlapca, aby sa pozrel na nový Nimbus 2000.

Harry sa výdatne začervenal. On bol taký idiot! Nie len že zabudol na lietanie na metlách, ale bol dosť drzý na to, aby si predstavil – zasa! – že profesor Snape by sa správal ako jeho príbuzní! Stále zabúdal, aj napriek tomu, že ho profesor zakaždým uistil, že už nikdy sa o neho nebude tak starať ako predtým. Profesor Snape si musel myslieť, že Harry je úplný debil. A samozrejme, profesor sa určite cítil, ako keby ho Harry urazil, zakaždým keď od neho očakával, že sa bude správať ako strýko Vernon. Harrymu narástla v krku horúca hrča a skoro ho zadusila.

Profesor Snape mu práve kúpil ďalší darček a Harryho odpoveďou bolo, že ho porovnal s jeho príbuznými. Cítil sa mizerne. Želal si, aby Snape zobral tú metlu späť a zmlátil ho s ňou. On bol tak hlúpy, nevďačný fagan, ktorý –

Snape sledoval tú úzkosť vpísanú na Harryho tvári s narastajúcou vinou. Samozrejme, že prostriedky na muklovské upratovanie vyvolajú u toho chlapca hrozné spomienky. Harry už odhalil, že trpí zábleskami minulosti, a tu bol on – údajne informovaný, zodpovedný dospelý – ktorý ich spustil. Vystrel nemotorne ruku a potľapkal toho chlapca po pleci, napoly očakávajúc, že sa od neho stiahne.

Namiesto toho sa Potter otočil a zaboril tvár do Snapovho habitu.“Prepáčte!” zakňučal. “Prepáčte!”

“Potter, nemusíte sa ospravedlňovať pri každom ďalšom nádychu” začal.

“Ale musím!” Harry sa pritisol ešte viac k tomu mužovi. “Ja som zabudol! JA som to tak nemyslel! Len som zabudol!”

“Si nováčikom v čarodejníckom svete,” poukázal Snape. “Je prirodzené, že si si spomenul na návyky z celého tvojho života.”

“Ale mal som vedieť lepšie,” povedal Harry zronene, pozrúc sa na neho. “Myslím, že vy ste oveľa lepší ako Dursleyovci, a -“

“No to ale nič nevysvetľuje, Potter,” prerušil ho Snape sucho.

“Naozaj sa hneváte?” Harry si robil starosti a potiahol nosom. “Nechcem, aby ste sa cítili zle. Je to všetko moja vina, viete, nie vaša. ”

“Potter, to bude ešte dlho trvať, kým sa zotavíte zo zlého zaobchádzania vašich príbuzných, a ešte viac, kým sa oboznámite s čarodejníckym svetom. Ja si veľmi dobre uvedomujem, aké pokroky robíte a som tak trochu- potešený- s vašim pokrokom.” Tak. To bola pozitívna podpora.

Harry  sa zhlboka nadýchol, uistený profesorovými slovami. Bola to pravda – za pár týždňov prešiel od osamotenej existencie sluhu u Dursleyovcov do tohto úplne nového sveta, novej školy, novej kultúry, k novým priateľom a novému opatrovníkovi... Možno že nakoniec nebol až taký idiot. Snape povedal, že urobil veľký pokrok a neznelo to, že sa hnevá.

Harry cítil príval vďačnosti voči tomu vysokému, tmavému profesorovi. Koľko iných ľudí by bolo tak trpezlivých a odpúšťajúcich voči takému ufňukanému naničhodníkovi? Znovu Snapa objal. Cítil, že všetko to zlé, čo doteraz prežil by konečne mohlo byť vyrovnané. Bol taký šťastný, že má tak úžasného opatrovníka.

“Potter,” prerušil ho Snape, skôr ako tá emocionálna malá kreatúra mohla znovu upadnúť do hystérie. “Nahnevám sa, ak okamžite nepreukážete lepšie maniere ako nejaký negramotný pavián. Práve ste dostali darček. Čo by ste mali urobiť?”

Harry zarazene zodvihol pohľad a utrel si nos do rukáva. “Nie sú všetky paviány negramotné?”

“Potter! Nebuďte drzý! ” Privolal si balíček vreckoviek a zazerajúc ho podal tomu faganovi.

Harry sa zamračil, očividne kvôli tým vreckovkám. “Nebol som drzý,” protestoval. “Ale paviány – prinajmenšom v muklovskom svete – nevedia čítať.” Potom sa po prvý raz skutočne pozrel na tú metlu a všetky myšlienky o paviánoch, Dursleyovcoch a nedorozumeniach mu vyšumeli z hlavy.

“To – toto je pretekárska metla!” vykríkol. “Ron mi ukazoval obrázky v jeho metlobalovom magazíne!”

Snape prevrátil očami. “Gratulujem, pán Potter.  Dospeli ste k tvrdeniu niečoho priam oslepujúco očividného. ”

“Ale toto je typ metly, ktorú používajú profesionálni hráči,” pokračoval Harry, pokúšajúc sa vysvetliť profesorovi, prečo je taký vzrušený. Spomenul si na rannú konverzáciu s metlobalovým týmom. “Oliver má jednu, a aj jedno dievča z Bystrohlavu, ale nikto iný –“ Prestal, aby sa mohol nadýchnuť. “Je – je táto naozaj pre mňa?” zašepkal a doširoka otvorenými očami hľadel na svojho profesora.

“Je mi jasné, že ste Chrabromilčan, Potter, ale ten fakt, že leží na vašej posteli, vo vašej izbe, by vás mohol doviesť k tomuto záveru,” odpovedal Snape, nanajvýš znepokojený tým, čo sa začínalo zračiť v chlapcovom výraze. “Určite dokonca aj vy ste mali dosť času na to, aby ste zistili, že stíhač musí mať adekvátnu metlu, aby mohol vykonávať svoju činnosť. To ste si mysleli, že by som vás počas zápasov nechal používať nejakú starú školskú metlu? ”

“Ale to myslíte, vy – vy ste ju kúpil pre mňa?”

Snape  sa zamračil, skutočne v rozpakoch a naštvaný, že ten fagan ho donútil otvorene sa k tomu priznať. Stručne zvážil vysoko sarkastickú odpoveď, ale vďaka takmer úplnej ignorácii toho idiota voči čarodejníckemu svetu, nespomínajúc jeho chrabromilskú dôverčivosť, bolo vysoko pravdepodobné, že by uveril hocičomu, nech by to bolo akokoľvek nepravdepodobné. “Áno.”

Harry zažiaril ako supernova a objal ho. “Ďakujem! Ďakujem! Ďakujem!”

Snape sa snažil nadýchnuť. Ak to Potter bude robiť aj ďalej, bude mať na rebrách permanentné modriny. Možno by bolo rozumné použiť nejaký typ brnenia – bude sa musieť opýtať Charlieho Weasleyho dnes pri večeri. Určite tí, čo pracujú s drakmi, majú nejaký druh osobnej ochrany pred takou traumou.

Vážený Mesačník Chovateľov drakov, dôkladný prieskum preukázal, že ostré čelo podvyživeného 11 ročného človeka môže spôsobiť náraz s rovnakým účinkom ako pazúr dospelého Chvostorožca. Akú ochrannú pomôcku v tomto prípade odporúčate, berúc do úvahy, že obranné omráčenie nie je v školskom prostredí možné?

“Potter!” pokúsil sa vydýchnuť. “Láskavo okamžite prestaňte s týmto nedôstojným vyvádzaním! Jednoduché vyjadrenie vďaky a popis toho, ako ten darček využijete by bolo viac ako postačujúce. ”

Harry sa vyškeril. Úbohý profesor Snape! Vždy tak zružovel okolo uší, keď mu Harry poďakoval. Všimol si ako, aj počas trestu, profesor nemal rád, keď Harry priťahoval pozornosť na milé veci, ktoré pre neho robil, ako to, že dal Harrymu občerstvenie alebo to, že mu pomohol vylepšiť písmo. Profesor Snape bol ako jeden z tých ľudí, ktorých Harry videl v televízii – teda, počul o nich zo svojej komory, každopádne – taký, čo radšej konal potichu, ako by mal dostať priveľa pozornosti. Nazývajú sa „anonymní dobrodinci“ a v telke vraveli, o jednej takej osobe, ktorá dala veľkú sumu peňazí do jednej nemocnice, kde potrebovali nové vybavenie. Ďalšia venovala nové počítače do školy v chudobnej časti Londýna. Profesor Snape bol presne taký. Nemohol byť úplne neznámy, samozrejme, ale nemal rád, keď okolo toho Harry príliš vyvádzal. Obzvlášť odkedy sa snažil stále presviedčať Harryho, žesi takúto starostlivosť zaslúži.

Harry pomaly začínal chápať, že Dursleyovci sa o neho poriadne nestarali, ale nebol taký hlúpy aby nevedel, že to aký k nemu bol profesor Snape milý je neobyčajné. Nevykrikovali jeho vlastní spolužiaci od úžasu a závisti, keď im opísal svoju izbu? Harry vedel, že profesor bol jeden z najmilších, najláskavejších mužov, ktorých kedy stretol a on na to nemienil zabudnúť. Už nikdy.

“Ďakujem vám, pane. Naozaj, naozaj sa mi tá metla páči. To zo mňa urobí najlepšieho stíhača všetkých čias!” povedal Harry, rukami prechádzajúc po metle. Dokonca mohol cítiť, aká je rýchla!

“Hmf,” Snape potiahol nosom, potešený sám sebou. Ten chlapec bol očividne vzrušený z jeho darčeka, a ak bol dosť hlúpy na to, že svoje stíhačské schopnosti pripisoval metle, potom ak mu Snape tú metlu za trest zabaví, pre nejaký priestupok, , bude to pre neho ešte devastujúcejší úder. Ha! Každý galeón, ktorý za tú metlu zaplatil, bol hodný vedomia, že pre tú malú príšeru to bude vysoko efektívny spôsob trestu. “Tak? Na čo čakáte?” požadoval. “Za necelú hodinu máte metlobalový tréning! Choďte si tú metlu najprv vyskúšať. ”

Harryho’s face tvár sa rozžiarila. “Áno, pane!”

“A buďte tu dnes večer 17:30, aby sme mohli ísť do Brlohu!” Snape zakričal za chlapcom, keď upaľoval preč. Vážne! Takéto otrasné maniere! Snape si narovnal habit na ramenách a sadol si za stôl, aby opravil tri doplnkové eseje.

Harry ten večer prišiel skoro, čo bolo dobré, lebo Severus mohol trvať na tom, aby si obliekol nejaké zo svojich nových vecí. Nanešťastie, ten čas im nestačil, lebo Severus zistil, že popri jeho novej túžbe po upravených vlasoch a Harryho očareniu z ligotavého oblečenia, im trvalo oveľa dlhšie, kým sa pripravili, ako pôvodne plánoval.

“Potter, poďte sem, lebo inak!” zakričal Snape nakoniec, s rukou plnou hop-šup prášku, sypúceho sa mu pomedzi prsty.

“Už som tu,” povedal Harry, ponáhľajúc sa do obývačky. Posledný raz zaťahal za jeho nové oblečenie.

“Myslíte si, že zvládnete prechod hop-šup sieťou tento raz sám, alebo chcete, aby som vás znovu odniesol?” uškrnul sa Snape.

“Ja to zvládnem!” odpovedal Harry rýchlo. Vedel, že tam budú všetky Weasleyovské, čo vyhubilo jeho túžbu po tom, aby ho profesor odniesol.

“Výborne. Oči a ústa majte zatvorené. Nedýchajte a hneď ako púristanete, vylezte z krbu čo najrýchlejšie, lebo ja pôjdem hneď za vami.”

“Áno, pane.” Harry preglgol a pevne zavrel oči, keď Snape vhodil do krbu hop-šup prášok a vykríkol “Brloh!” Cítil profesorovu ruku, ako ho potlačila dopredu a potom letel cez studené plamene a objavil sa u Weasleyovcov v obývačke. Molly ho chytila keď vypadol z krbu a odtiahla ho nabok, oprašujúc z neho niekoľko sadzí.

Harry otvoril jedno oko a keď videl, že v poriadku dorazil na miesto, otvoril aj druhé a zhlboka sa nadýchol. “Prvýkrát si sám použil hop-šup sieť, zlatko? ” spýtala sa Molly neveriaco. “Išlo ti to výborne!”

Harry sa zaškeril, presne vtedy, keď z krbu majestátne vykročil Severus. “Severus, aké milé …” Mollyn hlas zlyhal, keď sa po prvý raz pozrela na Snapa.

Po raňajšej reakcii, Snape letmo zodvihol kútik úst. “Dobrý večer, Molly,” odpovedal.

24.12.2009 15:17:38
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one