Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Prajem všetkým krásny rok 2010. Nech sa Vám splnia Vaše najtajnejšie túžby a priania.
Kapitolku venujem úplne všetkým, ale hlavne Biggi :-) a ospravedlňujem sa za jej oneskorené zverejnenie, pretože som sa práve v tejto chvíli vrátila z chaty.

Dobby

Po raňajšej reakcii, Snape letmo zodvihol kútik úst. “Dobrý večer, Molly,” odpovedal.

„Deti! Sú tu!“ Arthur kričal ponad svoje rameno, keď vstúpil do obývacej izby. Podišiel dopredu s rukou natiahnutou k Severusovi. „Ahoj, Sev-“ záplava červenovlasých hláv, ktorá preplávala cez dvere ho prekvapila.

„Harry! Ty si tu!“ jačal Ron, vedúci skupinu. „Prečo si nám nepovedal novinky, kamoš?“

„Áno, Harry –“ prišli dvojčatá.

„ – Čo si si -“

„ – myslel, keď si s plánmi nepodelil –“

„ – s nami? A Profesor –“

„ – teraz, keď budete jedným z nás –“

„ – to znamená, že vás môžeme požiadať o pomoc –“

„ – s našimi elixírmi?“

„Tažko si dokážem predstaviť profesora Rokfortu, ako vám pomáha s vašimi nedovolenými experimentmi,“ posmieval sa Percy vstúpujúc do miestnosti.

„Oh, no tak, Percy,“ obrovský ryšavec s dračím zubom okolo krku postrapatil prefektove vlasy, priveľmi na Percyho mrzutosť. „Profesor Snape by mohol dohliadať na dvojčatá v rámci nutnosti ohľadne ich zdravia a bezpečnosti.“

Ďalší vysoký ryšavý muž vstúpil do obývacej izby, tentoraz s dievčaťom jazdiacom na jeho chrbte. Harry začal trochu pociťovať klaustrofóbiu a ustúpil rýchlo späť, postavil sa bližšie k Snapeovi.

O chvíľu neskôr cítil profesorovu ruku na svojom ramene. „Ak sa pokúšate zahnať nás späť do Rokfortu,“ povedal Snape jemnejšie, „láskavo nám dovoľte zobrať si nejaký hop-šup prášok predtým než nás zatlačíte do kozubu.“

„Úprimne povedané, takéto spôsoby! Čo si o nás Harry a profesor Snape pomyslia!“ Vykríkla Molly, zaháňajúca každého naspäť. „Dokonca nemali ešte ani príležitosť pozdraviť vášho otca!“

Arthurovi sa konečne podarilo potriasť Snapovi rukou a postrapatiť Harryho vlasy. „Ako sa máš, Harry?“

„Dobre, pane. Ďakujem vám.“ Povedal zdvorilo Harry a dával si pozor, aby zabránilo vzniku „negramotných opičiek“.

„Severus, viem,nepotrebujete žiadne predstavenie našich synov, ale Harry, zatiaľ čo poznáš našich štyroch mladších chlapcov, toto sú naši dvaja najstarší: Bill –“ vysoký ryšavec sa na neho usmial a Harry si všimol muža s náušnicou „– a Charlie.“

„Ahoj, Harry!“ svalnatý mladík chytil Harryho ruku do jeho vlastných veľkých mozoľnatých, ale jeho stisk bol nežný. Harry na neho usmial, hneď si ho obľúbil..

„A pochybujem, že niektorý z vás stretol našu dcéru, Ginny.“ Bill sa zohol tak, že dievča mohli vidieť dievča na chrbte. Očervenela po ich pohľade a vybľabotala „hoj.“

Ron vyvalil oči a zašepkal Harrymu, „Neviem, či je plachá kvôli tomu, že počula tak veľa príbehov o Snapeovi alebo „sa do teba zaľúbila – pretože si Chlapec, ktorý prežil.“ Uviedol, keď videl, že Harryho obočie sa pozdvihlo. „Tak, či tak, nenechaj sa zmiasť. Normálne je Ginny rovnaká ako mama, len hlasnejšia!“

Harry sa uškrnul.

„Mami,“ zvolal Ron. „Môžeme zobrať Harryho a ísť sa hrať?“

„Samozrejme, drahý,“ zvolala naspäť Molly. Harry strelil pohľadom po Severusovi a prijal prísne kývnutie, ponáhľal sa preč s ostatnými. Ginny so zavrtením zliezla dolu z Billovho širokého chrbáta a pripojila sa k nim, opustila tak Snapa s Billom, Charliem, Molly a Arthurom.

Arthur si povzdychol v náhlom tichu. „Už som zabudol, ako znie ticho,“ povedal nostalgicky.

„Páriaci draci sú omnoho tichší ako naša partička,“ povedal Charlie s tým, že Snape bol znepokojený zistením, že to bola neskrývaná hrdosť. Čo si preboha myslel, keď nechal zdvorilého, tichého Harryho hýriť s týmito diablami?

„Posaďte sa,“ Molly vyzvala Severusa – ach nie, zase – hrboľaté kreslo a on sa rezignovane vzdal svojmu osudu.

Medzitým bol Harry náhlibo odtiahnutý preč až do najmenšej izby mladšieho Weasleyho.

„V poriadku,“ povedal Ron odhodlane.“Čo na teba použil? Crucio? Imperius?“

Harry zažmurkal. „Čože? Kto?“

„Snape!“ povedal netrpezlivo Ron. „Čo spravil, že dostal tvoj súhlas s týmto? Alebo si nedostal inú možnosť? Stačí povedať slovo, kamoš. Vymyslíme nejaký spôsob, ako ťa dostať preč od toho umasteného darebáka.“

„On nie je umastený!“ nesúhlasila nečakane Ginny. „Vždy ho tak voláte, ale on nie je.“

„No, to nie,“ priznal pomaly Ron. „Vyzerá dnes trochu ináč.“

„V skutočnosti veľmi Nesnapeovsky –“

„ – pravdepodobne súčasť sprisahania –“

„ – pokúša sa učičíkať rodičov falošným pocitom –„

„ – bezpečnosti.“

„Oni ho majú radi,“ povedal Ron, krútil svojou hlavou. „Nemožem uveriť, že mama niekomu sadla na lep. Chcem tým povedať, ocko nepočul všetky tie príbehy, ale mama počula!“

„Skoro nás uškrtil –“

„ – v tom čase sme vylepšili sfarbenie jeho fakulty -“

„ – a nikdy nám za to nepoďakoval! Len sa uistil, že mama –“

„ – navštívila Rokfort so svojou drevenou varechou –“

„ Prakticky na tom trval, tiež to sledoval –“

„ – umastený darebák.“

„On nie je umastený!“ arhumentovala Ginny, iba aby bola ignorovaná.

„Vy dvaja ste si zaslúžili každý úder za vaše žarty,“ povedal Percy represívne. „Som prekvapený, že profesor Snape vás nevyhodil. Ako by sa vám páčilo, keby nejaký Slizolinčan premenil nás všetkých na červených?“

„Fantastické!“ vykríkli obe dvojčatá naraz k Percyho veľkému odporu.

„Pozri Harry,“ Ron ignoroval svojich súrodencov. „Počul som všetkých mojich bratov – dokonca aj Percyho – hovoriť o tom, aký je Snape strašný. Je podlý a nechutný a nič ma nie je do toho, čo hovorí hociktorý z dospelých, nemal by si s ním žiť.“

Harry bol dojatý. Mal takého skvelého najlepšieho priatelia! Ron a celá jeho rodina len chceli mať istotu, že Harry bol dobre zaopatrený. „Vďaka, Ron, ale úprimne, Snape nie je taký.“ Ignoroval posmešné odfrknutie dvojčiat a tiež Percyho viacmenej zdržanlivý nesúhlasný šepot. „Naozaj bol jednoducho geniálny. Dal mi moju vlastnú izbu a naplnil ju vecami – počkajte, keď to uvidíte! A pomáha mi s mojím rukopisom a nedovolil riaditeľovi, aby ma vylúčil a –“

Ron podozrievavo prižmúril oči. „Nedal ti trest?  A riadky? Ani ti nepovedal, že ťa zbije po hodine lietania s Madam Hoochovou?“

„No, áno,“ pripustil Harry. „Ale naozaj ma to nebolelo alebo niečo podobné. A dokonca mi počas trestu dal nové pero na použie na moje riadky a nechal mi tam desiatu...“

„Takže on ťa v skutočnosti nenechal hladovať –“

„A bitie  nebolo príliš hrozné –“

„Harry, to neznie príliš dobre –“

„- pre nás.“

„Áno, Harry,“ povedal Percy trocha nafúkane. „Musíš si uvedomiť, že existujú pravidlá, ktoré sa spájajú s výchovou detí a mladistvých v čarodejníckej spoločnosti. Ak profesor Snape tieto pravidlá porušil, potom –“

„Prestaň, Percy!“ dodal Ron, vyhýbal sa podráždeniu staršieho brata. „Kamoš, ja proste neviem. Chcem povedať, že som rád, že ho máš celkom rád, ale vonku sú aj lepší opatrovníci!“

Harry si povzdychol. Stávalo sa to otravným. „No tak, Ron, on je skvelý.Nejačí na mňa ale ma nezraňuje alebo –“ prestal, keď si uvedomil, čo by mohlo presvedčiť metlobalom pobláznených Weasleyovcov. „Nielen, že mi dovoli hrať ako chrabromilskému stíhačovi, ale dal mi na to aj novú metlu.“

Dvojičky ožili. „Novú metlu –“

„ – Pre chrabromilského stíhača –“

„ – poklona riaditeľa Slizolinu?“

„Musí to byť sabotáž –“

„ – Alebo nejaká stará trieskami naplnená antika!“

„Je to úplne nový Nimbus 2000,“ informoval ich chladne Harry.

„Ale ak si mysléte, že je sabotovaná, potom si ju nemusíte požičať.“

„Nimbus?“ dokonca aj Ginny bola ohromená.  

Ron tam sedel žmurkajúc. „Snape ti kúpil Nimbus? Nimbus 2000?“

Harry samoľúbo prikývol. „Dostal som ju dnes k dispozícii. Je skvelá!“ povedal s nadšením, ktoré nahradilo jeho hnev. „Mali by ste vidieť, ako sa s ňou manévruje. Katie mi ukázala ten nový pohyb – Wronské niečo – a s tou novou metlou to je hračka.“ Zastavil sa. „Nechcete to vyskúšať, keď sa dostanete naspäť do školy?“

Ron prikývol tak rýchlo, že si Harry myslel, že jeho krk by mohol byť vykrútený. „Samozrejme!“

„Poď, Harry –“

„– V skutočnosti by si nás nevylúčil –“

„- vyskúšať to tiež, však?“

„Wow! Nimbus 2000! Ja som len –“

„- predstavil som si ako lietam prvý –“

„- rád by som!“

„Môžem to vyskúšať? Môžem to vyskúšať?“ prosila Ginny.

Harry sa nad ňou zľutoval. Budúcu návštevu sa spýtam profesora Snapa, či ju môžem priniesť so sebou, dobre? Musíte tu mať nejaké miesto na lieranie, však?“

„Poď sa pozrieť na naše ihrisko!“ pozval ho Ron.

„Nezabudnite, že nemôžeme lietať pred večerou,“ varoval ich Percy, ponáhľal sa za ostatnými.

„Čo keby sme –“

„- skúsme tú ockovu muklovskú hračku –“

„- priniesol ju nám. Možno Harry bude vedieť –“

„- čo s tým robiť?“

Potom, čo to nebola ani zďaleka nekonečná chvíľa, ako sa Snape obával, Molly naznačila, že večera bola takmer hotová. Bill Weasley, ktorého si Snape matne pamätal, ako otrasného žiaka v elixíroch sa stal očarujúcim, vtipným rozprávačom. Rozprával vtipné príbehy o práci so škriatkami a Charlie sa zhodoval s vlastnými príbehmi zo života medzi drakmi.Medzi nimi dvomi Snape nemusel vôbec veľa rozprávať a zistil, že si radšej užíval prestávku – aj keď to nemal v úmysle niekomu pripustiť. 

Molly zavolala na deti a všetci najmladší členovia rodu ryšavcov obklopujúcich jednu tmavovlasú hrivu vleteli do domu.Mali nejakú muklovskú futbalku, takže sa s ňou hrali a prehnali sa cez obývačku ako hlučná masa. „Nehrajte sa s tou vecou v dome!“ kričala na nich Molly. „Počujete ma? Nie v dome!“

Zúrivosť prešla do vzdialenejšej časti domu a Arthur a Severus si vymenili pohľad. „Ja neviem, ako sa vám darí zmieriť so školou plnou detí, deň čo deň,“ povedal Arthur a zavrtel hlavou.

„Áno,“ opakoval Charlie. „Chcem tým povedať, že sme dosť strašní a prinajmenšom, keď nás má mamka s ockom okolo.“

„Nemáte niekedy pocit, že ste nastúpili do nejakej inej, pokojnejšej práce, ako šéf zaklínačov ale vrátnik u Sv. Munga?“

„Stáva sa to často,“ povedal sucho Snape.

„Posaďte sa,“ pokynula od dverí Molly. „Zavolám znovu deti.“

Muži zaujali miesta okolo stola, ako Molly kričala znova na ostatných. Hladina šumu začala stúpať a Bill povedal, „Možem ich teraz počuť prichádzať.“

„Aj mŕtvy by ich počul prichádzať,“ poukázal na to Charlie.

Predtým, než sa zjavilo ktorékoľvek z detí, zjavila sa z nejakého dôvodu muklovská lopta. Vrútila sa do miestnosti obrovskou rýchlosťou, presúvala sa elegantným oblúkom, ktorý skončil, keď sa ostro odrazila od Arthurovej hlavy, letela do steny, odrazila sa skrine (rozbila počas cesty ferebnú vázu) a pristála s hlasným šplechnutím vo veľkej mise s hrachovou kašou.

Zrazu nastalo mŕtvolné ticho.

Severusovi a Billovi sa podarilo vyčarovať včas Protego, ale Charlie a ešte stále ohromený Arthur boli teraz poriadne obliati zelenou kašou, ako aj obrusy, okolité prestieranie a dve steny.

Mladšie deti sa zhrčili vo dverách, bez slova preskúmavali spúšť. Molly sa objavila vo dverách do kuchyne a prerušila ticho výkrikom. Každý sa zľakol, keď sa otočila na deti so zábleskom v očiach. „Kto to urobil?“

Na chvíľu bolo úplné ticho, potom: Ja!“ vykríkol Rom, práve keď dvojačá povedali „My!“ a dokonca Percy ponúkol „Eh – ja.“ O sekundu neskôr, Ginny naliehala, „Bola som to ja!“

Päť dospelých si vymenilo dlhý pohľad, dokonca aj keď sa osamelý brunet pomaly pretlačil dopredu. „To som bol ja,“ priznal biedne Harry so sklesnutými ramenami.

„Nie, to nebol!“ Trval na tom Ron, snažil sa Harryho znovu strčiť za ostatných. „Mami, on to nebol!“

Harrymu sa podarilo obdarovať slabým úsmevom svojho priateľa. „To je v poriadku, Ron. Vďaka.“ Zodvihol svoje oči až sa stretli so Snapeovými. „To som bol ja.“

Snape sa dotkol starodávnym obrúskom svojich pier a odhodil ho na tanier. „Ak by ste boli takí láskaví, ospravedlňte nás na chvíľu,“ povedal ostatným, pričom chytil Harryho za rameno. „Arthur, môžem použiť vašu pracovňu? Ďakujem vám.“

Postrčil Harryho do malej knihami lemovanej izby a zavrel za nimi dvere. Chvíľu sa pohrával s myšlienkou vyčarovať tíšiace zaklínadlo, ale nakoniec sa rozhodol proti. Okrem toho je hrubým porušením etikety, takéto kúzlo je ťažko nutné v Brlohu, kde okolitá hladia hluku úspešne zabránila úspešnému odpočúvaniu.

„Tak.“ Založil si ruky na prsia a pozeral sa dole na svojho chránenca, použil čo najväčšie zamračenie. „Čo mi o tom môžeš povedať? Nepočul si inštrukcie pani Weasleyovej, že sa vo vnútri nesmie hrať s loptou?“

Harry si prial, aby spadol z metly počas metlobalového tréningu a zlomi si ruku ako Neville. Potom prišiel do Brlohu a zahanbil sím seba – a rozšírene aj profesora Snapa – tak hrozným spôsobom. Nikdy predtým neurobil nič také hrozné. Dokonca aj u Dursleyovcov väčšina jeho zločinov bola kvôli veciam, ktoré v súčasnosti považuje za náhodnú mágiu, ktorá bola mimo jeho kontrolu. Ešte nikdy vedome, zámerne neurobil niečo takéto. Mohol si len predstaviť, čo by s ním spravila jeho teta a strýko, keby zničil jeden z ich večierkov, ako to práve urobil pani Weasleyovej.

Pravdepodobne by mu teraz nikdy nedovolila vrátiť sa do Brlohu, v skutočnosti by pravdepodobne povedala Ronovi a ostatným, aby sa držali ďaleko od neho. Bolo to ďalšie neuposlúchnutie a preto to spôsobilo hotový zmätok.

Nedokázal sa na Snapea ani pozrieť. Muž mu dal najlepšiu metlu len pár hodín predtým, čo mu závidí celý metlobalový tím a ako mu to Harry splatil? Keď prišiel do Brlohu a správa sa ako nejaký primitívny hulvát – práve túto vec Snape najviac nenávidel. Bol si istý, že Snape by ho nenechal padnúť ako horúci zemiak, ako predpokladal Weasleyovci tiež, ale tiež si všimol, že Snape dal svoju nespokojnosť veľmi jasne najavo.

Vedel, že keby Snape chcel mohol by ho udrieť tak tvrdo, ako strýko Vernon a on mohol byť rád, ak by dostal jeden pohlavok, ako ten počas prvého trestu. Alebo to profesor len s vecami začne a potom nechá pána a pani Weasleovcov, aby mu mohli dať nejakú bitku tiež? Nemal by im to za zlé, ak by to spravili. Potom, čo Harry urobil s ich jedálenským stolom? Bol prekvapený, že Snape hodotiahol sem pre trochu súkromia – aspoň pre začiatok.

„Tak čo, Potter?“ Profesor požadoval, aby pristúpil bližšie k nemu a Harry si nemohol pomôcť, ustúpil.  

Snape sa náhle zastavil. Chlapec sa zdal zhypnotizovaný jeho vlastnými nohami, ignoroval Snapeovu požiadavku o vysvetlenie, takže bolo len prirodzené, že sa Snape presunul k nemu, aby jeho potresením dodal trochu rozumu arogantnému spratkovi. Ale sotva sa pohol, chlapec sa nahrbil, ako keby čakal nejaký naozaj brutálny trest.

„Harry,“ povedal Snape, donútil svoj hlask trochu menej krutému tónu. „Očakávaš odo mňa, že ťa potrestám?“

Chlapec prikývol, oči mal pevne zatvorené, ruky zaťaté do pästí.

„Tým, že ťa zbijem?“

Prikývol, očividne opäť zbieral odvahu.

Snape na neho civel. „Idiot. Či som jasne nevysvetlil svoje používanie telesných trestov pre teba?“ 

Chlapec otvoril prekvapene oči. „Ale to-to sú pravidlá v škole, pane.“ Prehltol. „Toto nie je Rokfort. Chcem tým povedať, že tie pravidlá su pre, vy viete, každodenné veci. Ako som tu, bol som naozaj zlý. Čo ste nevideli stôl pani Weasleyovej?“

„Bláznivé dieťa, ja som tam sedel!“ Poukázal podráždene Snape. Chrabromilský hlupák. „A čo myslíš tými školskými pravidlami? Naozaj si predstavuješ, že nemám nič lepšie na práci, ako prísť s novými pravidlami pre všetky možnosti? Čo čakáš? Pravidlá pre Brloh, pravidlá pre Rokfort, pravidlá pre Deravý kotlík, pravidlá pre Šikmú uličku –“

„Čo je -“začal nesmelo Harry.

Snape ho ignoroval. „- pravidlá pre teba, keď máš jedenásť, pravidlá, keď budeš mať dvanásť, pravidlá keď máš tréning, pravidlá na každý utorok, pravidlá pre mesiace, ktoré obsahujú „r“?“ Ako profesor kričal, Harry sa začal trochu uvoľňovať. Ako nahnevane Snape znel, Harrymu neušla skutočnosť, že profesor vysvetľoval pravidlá o treste, ktoré neboli iba pre Rokfort.

„V-vy mysléte, že nepoužijete na mňa opasok?“ dokázal preglgnúť Harry. „Alebo necháte Weasleyovcov? Chcem tým povedať, že musia byť naozaj rozhnevaní.“

Snape sa ešte viac zamračil. „Ty si môj chránenec, Potter. Je mi jedno, či by si ich prekliaty dom zapálil, nikto okrem mňa sa ťa nikdy nedotkne. Rozumieš?“

Harry prikývol, oči doširoka otvorené.

„A pokiaľ ide o „výprask“poznáš na to odpoveď, však?“

Harry preglgol a prikývol, plachý úsmev prebehol po jeho tvári.

„Už sa láskavo nepokúšaj rozptyľovať ma z tvojho otrasného správania ukladaním hlúpych otázok.Si si dobre vedomý, že si sa správal otrasne a budeš potrestaný, ale nie fyzicky odo mňa alebo kohokoľvek iného.“ Snape sa hrozivo týčil nad nespratníkom. „V skutočnosti to, čo budete robiť, keď sa ťa niekto napríklad pani Weasleyová pokúsi udrieť,“

„B-brániť sa?“ Harry neisto odpovedal, ale spolovice veril, že odpoveď nebude pre neho znamenať facku.

„Presne tak,“ Snape sa na neho na chvíľu zamračil. „Teraz. Pokiaľ ide o tvoje otrasné správanie, čo môžeš za seba k tomu povedať, ty nemožný spratok?“

Harry si povzdychol, keď cítil ako ho opustil posledný kúsok hrôzy. Vedel, že Snape bol stále na neho nahnevaný a to bola jediná vec, ktorá mu znemožnila objať mužav úplnej úľave a vďačnosti. Nemohol uveriť, aké má šťastie. Keby sa niečo podobné stalo aj pred dvoma týždňami, bol by zmlátený tak nemilosrdne, že výsledné rany a modrinyby vydržali týždne. Snape bol naozaj láskavý. Na druhú stranu sa Harry o to cítil horšie, že muža sklamal. Prinútil sa k posmrkávaniu.

„Mrzí ma to,“ zamrmlal so sklonenou hlavou.

„Nepočúval si pani Weasleyovú?“

„Počul som ju,“ priznal Harry.

„A predsa si ju neposlúchol?“

Harryho ramená sa zhrbili ešte viac.

„Je to kvôli tomu, že ostatní ju tak ignorujú, tak...“ znova zasmrkal.

„Ty nie si hosťom v tomto dome?“ Harry prikývol. „Napriek tomu necítiš žiadnu povinnosť rešpektovať svoju hostiteľku?“ Harry sa zahanbene zavrtel. „Po všetkých láskavostiach, ktoré ti pani Weasleyová ukázala, nemôžeš ju zdvorilo počúvnuť v takej jednoduchej veci?“

Harry cítil ako skĺzla prvá slza. „Je mi to ľúto,“ zašepkal znova.

„Ach budete, Potter.“ Prisľúbil pochmúrne Snape.

„Prečo si myslíte, že pani Weasleyová urobila pravidlo o žiadnom futbale v dome?“

„A-by sa nič nerozbilo.“

„A aby sa nikomu nič nestalo. Čo keby pána Weasleyho trafila lopta do tváre?“ Snape potlačil potulný chichot pri spomienke na Arthurov výrau, keď lopta narazila do jeho hlavy. Zamračil sa, aby viac nahnal strach ufňukanému faganovi. „Čo potom?“

„Ospravedlňujem sa.“ Harry si utrel slzy.

„A čo keby už mala pani Weasleyová vybraný koláč, ktorý pre teba urobila? Koláč a celá ťažká Mollyina práca by mohla byť zničená!“

„Pani Weasleyová urobila koláč? Pre mňa?“ Harry bol tak ohromený, že prestal plakať. Civel nedôverčivo na Snapa. Niekto si skutočne dal námahu s pečením koláča na jeho počesť? Dudley mal vždy tortu na svoje narodeniny, ale dnes neboli Harryho narodeniny a napriek tomu pani Weasleyová upiekla koláč?

„Áno a dala si veľkú námahu, aby tak urobila,“ nadával Snape, v duchu prevracal očami pri spomienke na Mollyin podrobný opis. Došlo k tomu nešťastnou prestávkou medzi Billovými príbehmi o prelomení starej kliatby Transylvánie a Charlieho skúsenosťami so snahou vytvoriť chovnú kolóniu nórskych drakov. Molly to vyplnila podrobným mučivým opisovaním koláča, ktorý urovbila „pre malého Harryho.“ Čo si myslíš, ako by sa cítila, keby tvoja neopatrnosť zničila celú jej prácu?“

„Urobila koláč pre mňa?“ zopakoval šťastne prekvapený Harry.

„Potter!“ zavrčal Snape, potriasol jeho ramenom, po čom Harry nadškočil. „Dávaj pozor!“

Harry potláčal svoje teplé hrejivé pocity a pretvoril svoje rysy do ľútostivého výrazu. Profesor Snape mu  vynadal a on nechcel, aby si úbohý muž uvedomil, že vzdychal. Zvlášť nie tu v Brlohu v blízkosti pána Weasleyho. Harry by mal profesorovi Snapeovi pomôcť, aby to vyzelo dobre a usmievať sa ako šialenec počas prísneho výprasku nebol spôsob ako to urobiť. „Prepáčte,“ opakoval kajúcne, obklopil sa vynikajúcim pocitom, že pani Weasleyová urobila pre neho koláč, ale tiež – počas nadávania – sa profesor Snape uistil, že si toho bol vedomý.   

Snape dúfal, či by urobil správnu vec zbitím chlapca. Chcel len to malé monštrum prebrať, keď bolo jasné, že jeho pozornosť bola mimo, ale teraz chlapec vyzeral zničený. Napriek tomu si Snape hovoril, že si chlapec zaslúžil pokarhanie za jeho neopratrné konanie. „Len preto, že sa Weasleyovci nesprávajú vhodne, nie je pre teba ospravedlnením urobiť to isté,“ dodal rozhodne. „Nie si taký idot, aby si iných slepo nasledoval. Očakávam, že naučíš Weasleyovcov správať sa viac rozumne a zrelo, aby si sa sám nestal chuligánom, ako majú tendenciu. Chápeš to?“

„Áno pane,“ povedal Harry pokorne. Super. Profesor Snape od neho veľa očakával. To bolo fajn. Iné, ale príjemné. Strýko Vernon vždy hovoril, že Harry bol povinný skončiť ako bezcenný opilec v priekope. Teraz profesor Snape od neho očakával, že naučí ostatné deti (staršie deti), ako sa správať.

„A aj keby mali na teba hádzať alebo kopať loptu, prečo ťa nenapadlo chytiť ju a ukončiť hru, alebo trvať na tom, že ju hodíš len niekomu, kto pôjde von? Alebo ju aspoň odhodiť iným smerom? Neuvedomil si si, čo sa stane, ak nikto loptu nechytí? Zaručene si schopný vypočítať predpokladanú dráhu strely, ty bezohľadný spratok. Zlyhanie len ukazuje tvoju úplnú ľahostajnosť k pravidlám domu. Musíte používať váš mozog, Potter,“ povedal nahnevane Snape, slabo pobúchal Harryho po hlave svojimi prstami. „Mali by ste myslieť dopredu, nie  hlúpo ako nejaké tupé zviera. Ste zverencom Slizolinčana, mladý muž. Chrabromilčan, alebo nie, naučíte sa myslieť skôr, ako začnete konať.“

„Áno, pane.“ Wow! Profesor Snape si naozaj myslel, že je múdry! Profesor bol nahnevaný, pretože cítil, že Harry bol príliš šikovný, aby sa správal tak hlúpo – a to bolo rovnaké, ako kompliment, nie?

Robil čo mohol, aby sa neusmieval na profesora Snapa, vedel, že sa od neho očakáva pokorný, skrúšený výraz.

Snape zvážil svoj ďalší ťah. Chlapec sa očividne kajal. Takmer plakal alebo mal niekoľkokrát slzy na krajíčku počas kázne a Snape si bol dobre vedomý toho, že ten spratok, napriek jeho darebáctvu, naozaj nechcel ublížiť. V skutočnosti, profesor tvrdohlavo premýšľal, bola to všetko vina tých Weasleyovcov! Oni boli tí, ktorí zlákali Harryho k neuposlúchnutiu, aj keď to bolo samozrejme nespratníkove šťastie, že bol ten, kto vlastne spôsobil škodu. Napriek tomu sa ostatné deti aspoň snažili Harryho chrániť – čo veštilo do chlapcovej budúcnosti plus, keď bude potrebovať takých lojálnych spojencov proti Voldemortovým silám.

Snape pozrel na chlapca. Čo ďalej? Vedel, že by si zaslúžil na zadok, ale mal podozrenie, že vzhľadom na to, akým krehkým sa Harry zdal predtým, možno by bolo lepšie predstierať, že si to neuvedomil. Nebolo by to tak, aky by to chlapec sám pripomenul.    

Harry pozeral na profesora. Čo ďalej? Vedel, že by si zaslúžil výprask, ale mal podozrenie, že profesor by na to rád zabudol a tiež by to mohlo pre pána Weasleyho znamenať, že profesor bol zlý opatrovník. „Neposlúchol som,“ poukázal rýchlo Harry. „Mali by ste capnúť.“

Snape zakryl prekvapenie za ohromné zamračenie. „Myslíš si, že som si to neuvedomil, však?“ Dobrotiví bože. Chlapec nemal žiadny zmysel pre sebazáchovu. Zrejme to tí odporní muklovia z neho vytĺkli. Bude sa musieť spoliehať na Weasleyovcov, hlavne na dvojčatá, vylepšia Harryho inštinkty na sebazáchovu. Pri tomto tempe, na základe poznania Voldemortových plánov, chlapec by mohol povstať a vyzvať Temného Pána k súboju v pretláčaní alebo k inému rovnako hlúpemu chrabromilskému súboju. Pravdepodobne by to dokonca vzal na seba, aby vysvetlil Voldemortovi čo čaruje s tým, že sa ešte musí učiť v naivite, že Temný Pán by zabránil ich použitiu. Snape by už teraz mohol počuť spratka: „Yoo Hoo, Lord Voldemort, ja som tu! Celá tá nejasnosť ohľadne boja preto, že je pre teba ťažké so mnou hovoriť? Namier trochu vľavo!“ Očividne bol veľmi prevychovávaný.

V tejto chvíli však malý idiot naklonil sám seba. Snape sa načiahol a obrátil chlapca na seba. Zaznamenal, že deti dali preč jeho habit, aby sa hrali s absurdnou muklovskou hračkou a pripomenul si pre seba adekvátne capnutie.

Harry sa ochotne sklonil a oprel, zvedavý, či sa vzhľadom na rozsah jeho zločinu Snape rozhodne, že dve (alebo viac) capnutia by boli na mieste.

Snapeova ruka dopadla na jeho zadok, znelo to oveľa horšie, ako to bolelo, keď sa hlučná rana ozvala v malej miestnosti, ale len následkom mierneho buchnutia. Harry čakal na ďalšie capnutie, tvár skrivil očakávaním, ale sekundy ubiehali a nič sa nestalo. „Och.“ Narovnal sa a pozrel na miesto, kde čakal Snape a mračil sa na neho. „Ehm – Au!“ povedal oneskorene, snažil sa, aby to znelo  lepšie. Preniesol ruky späť na svoj zadok, aby si ho dobre pošúchal. „Už to znova neurobím,“ sľúbil, skrivil tvár, akoby pozostatok úderu bolo akútne bolestivé.

„“Uvidíš, že nie,“ vyštekol automaticky profesor, ale zdalo sa, že je niečím znepokojený.

„Nemusíš sa stále držať alebo byť ticho, keď si bol potrestaný,“ pripomenul mu konečne Snape, stále mal zamračené čelo. Chlapec je ešte stále tak vydesený z telesných trestov, že sa nemohol prinútiť, aby kládol odpor v takých malých veciach? Musel si dávať pozor, aby nebol príliš hrubý na Harryho, po tom všetkom, bolo capnutie cieľom, oznámiť mu svoju nevôľu nie spôsobiť mu veľké bolesti.

„Ja viem,“ odpovedal Harry, pokúšal sa premýšľať o dôvode, prečo sa nekrútil alebo nekričal. Pravda – jediné capnutie ho nezranilo dosť na to, aby sa trápil – bolo samozrejme neprijateľné.

„Erm, ale pretože som si bol istý, že ma ešte stále budete biť po mojom zadku, nedávalo mi moc zmysel snažiť sa o to.“

To sa javilo ako dobrá odpoveď. Zamračené rysy vybledli a Snape sa na neho zaškeril. „Nech je to pre teba výzva.“

Harry naoko pokračoval v držaní svojho zadku, ale štípanie bolo preč. Hoci hy ešte mohol povedať, kde pristál úder, nepretrvávalo žiadne nepríjemné teplo – capnutie nebolo trvalo nepríjemné. „Pane,“ ubezpečil sa, že Snape spravil svoje otcovské povinnosti a nechcel ho dostať do problémov s pánom Weasleym alebo riaditeľom školy za neprimerané riešenie Harryho zlého správania, „čo mám zatiaľ robiť, kým vy ostatní budete jesť?“

Snapove strašné zamračenie sa vrátilo. Zdalo sa, že spratok spomína na červoplazov. Neprešli tým po ich poslednej návšteve Brlohu? „Potter, budete jesť pri stole s nami. Predsa nemôžete zameškať vaše posledné jedlo tu, tak rýchlo!“

Hary prekvapene zamrkal. „Chcete povedať, že mám stále dovolené večerať? Dokonca aj po tom, čo som urobil?“

„Aj keď ste mohli začať svojich 500 riadkov, zdá sa, že ste doteraz neuverili slová, ktoré prepisujete.“ Pokarhal ho Snape. „Zvyk vašich rodinných príslušníkov zakázať vám jedlo a hladovať bol neľudský. Samozrejme, že sa posadíte k zvyšku rodiny. Dostali ste vynadané a bitku, váš trest je teraz skončený. Chápete to?“

Harry na neho žiaril. „Áno, pane!“

„Narovinu povedané, nebudete čakať a napchávať sa koláčom, aj keby bol podaný na vašu počesť. Tiež – na základe bolesti z nepočúvania ma!“ povedal Snape varovne. Harry prikývol, aby preukázal svoje pochopenie. „ – jesť zvyšok jedla a predovšetkým zeleninu.“

Harry pokrčil nos, ale s povzdychom rezignoval. „Áno, pane.“

Snape sa odmlčal. „Tiež však môžete vynechať hrachovú kašu.“

Harry si pobavene odfrkol a – len na chvíľu – Snapov normálny prísny výraz sa trochu uvoľnil.

„Pripravený? Napriek tomu sa ospravedlníte našim hostiteľom za svoje otrasné správanie,“ povedal stroho Snape a otočil sa ku dverám.

Harry prikývol a Snape otvoril dvere, čím prílivová vlna ryšavcov spadla do miestnosti, ktorá sa opierala o dvere a načúvala.

Harry civel na Weasleyovcov, zatiaľ čo Snape privrel oči a len sledoval so založenými rukami, ako sa rodina snažila vymotať.

„Nemôžem dýchať! Nemôžem!“ zajačala Ginny, zo spodu masy, kým sa Molly a Arthur snažili vyhrabať z vrchu masy.

„Ehm – ospravedlňte nás – my – ehm – len – kontrolujeme – nebojte sa – večera – idem sa pozrieť – ospravedlňte ma!“ rárala nesúvisle Molly a utiekla do kuchyne.

„Áno – ehm, čo povedala,“ opakoval Arthur, celý červený ako jeho vlasy. Utiekol za svojou manželkou.

„No, ospravedlňujem sa,“ zazubil sa Bill, neskrotný ako vždy. „Len som si musel overiť, či ste nazabili Chlapca, ktorý prežil.“ Popadol začervenaný nemého Percyho a zamieril naspäť do jedálne.

Charlie zodvihol Ginny, červený v tvári, zamrmlal ospravedlnenie a rýchlo ušiel.

„Ehm, ospravedlňujem sa, že –“

„Profesor, my sme jednoducho nechceli –“

„ – uveriť, že ste nebol –“

„ – a ako vidíte –“

„ – máte hroznú povesť!“ po tej charakteristickej drzej poznámke dvojčatá odišli, opustili Rona ako posledného zástupcu, ktorý čelil Snapeovmu hnevu.  

Predtým, ako mohol profesor začať obyčajné dohováranie – ktoré má byť spravodlivé, mal by sa pravdepodobne zamerať na jeho rodičov – Ron požiadal Harryho. „Je to tak?“

Harry zažmurkal. „Čo?“

To je celý trest, ktorý dostaneš? Chcem tým povedať, nič iné, keď sa vrátiš domov?“

Harry pozrel na Snapa kvôli potvrdeniu, potom prikývol.

„Ale on na teba nekričal alebo neuzemnil ťa alebo ťa dokonca silno zbil!“ Ron sa zastavil. „Nie?“

Harry si nebol istý ako odpovedať. Nechcel priznať pravdu a spôsobiť, že by sa Snape cítil tak, ako keby neodviedol dobrú prácu, ale nechcel však klamať svojho najlepšieho priateľa. „Ehm, nie je to zlé,“ povedal konečne.

„Správne. To je to, čo som si myslel.“ Prikývol hneď rozhodne Ron. „Dobre, keď budeme mať problém v škole, chcem tvojho otca, aby potrestal nás oboch.

Harry preskočil ustaraným pohľadom na ohromeného Snapa. „On nie je naozaj môj otec,“ začal, neistý pokiaľ ide o to, či chce alebo nechce Snape po Ronových slovách zaútočiť.

Ron mával odmietavo rukou. „Opatrovník, čokoľvek.“

„Ale Ron,“ protestoval Harry, „máš svoju vlastnú rodinu, ktorú –“

„Áno!“ povedal znechutene Ron- „Mám celú tlupu starších bratov, ktorá si myslia, že môžu všetci na mňa kričať a biť ma pretože sú väčší ako ja a Percy je ten najhorší zo všetkých, obzvlášť teraz, že je prefekt. A moja mama... Dobre, že si ešte nepočul Vrešťadlo, Harry, ale ja som sledoval moju mamu, ako ho pripravuje a ide poslať Charliemu a dvojčatám a ja nehcem, aby som jedno nakoniec dostal do Veľkej siene. Chcem tým povedať, že je to dosť zlé, keď mama na teba kričí osobne, ale aby sa to stalo pred všetkými v škole? Nie, ďakujem. Radšej chcem tvojho otca – ehm, profesora – aby sa o to postaral... Je to v poriadku?“ spýtal sa zrazu neisto. „Vám to nevadí, však? Len som si uvedomil, že od tejto doby, čo sme teraz niečo ako bratia a profesor Snape je Weasley, bude to v poriadku – ako keď na teba kričí strýky, keď tvoj otec nie je nablízku. Ale ak ho chceš pre seba...“

„Nie, to je v poriadku!“ upokoji Harry svojho priateľa. Cítil sa skôr pyšný, že Ron preferoval Harryho opatrovníka oproti celej, svojej skutočnej rodine. Nedokazovalo to, aký skvelý profesor Snape bol? „Pre mňa za mňa, podeľme sa. Môžeš ho tiež využiť.“

Snape otvoril a zatvoril svoje ústa, ale nemohol dostať zo seba žiadne slovo. Ako sa môžu tieto dve sebavedomé štenatá odvážiť hovoriť o ňom ako keby bol dar, nie to ešte robiť si plány, ako keby bol nejaké domáce zviera, o ktoré sa budú deliť! Zatiaľ čo rozumel najmladšieho Weasleyovského chlapca usilujúcemu sa vyhnúť obom, bitkám bratov a Mollyinmu ohlušujúcemu prejavu, nemal najväčšiu chuť byť dotiahnutý k dozoru nad dvomi faganmi namiesto jedného. A potom Weasleyovský potomok sa na neho odvolal ako Weasleyho a strýka, pre Merlina! On neboj žiadny tovar alebo niekto, kto bude slúžiť ako STRÝKO tejto ryšavej bande maniakov!  

Najhoršie, že najmladší Weasleyovský chlapec povedal „keď“ nie „ak“ a Harry mal starosti, tak to bolo jasné, že nehovoril len teoreticky. Snape potreboval neodvolateľne objasniť týmto dvom diablom, aby sa o tom nezmieňovali pred zvyškom Weasleyovského klanu, že sa nechystal –

„CHLAPCI! OBED!“ kričala Molly.

Na Snapeovu hrôzu a šok, Harry a Ron ho každý popadli za jednu z jeho rúk a ťahali ho ku stolu. „Poďme, profesor!“ fučal Harry. „Je neslušné nechať ich čakať!“

Musela to byť nejaká strašná nočná mora, možno spôsobená nejakým predĺženým záchvatom po Cruciatuse, pomyslel si Snape zúfalo. Musel mať halucinácie – iste bol pekne v bezpečí a je mučený Temným Pánom a sadať si k jedlu ako najnovší člen Weasleyovskej rodiny? Ale jeho slabá túžba bola prerušená, keď sa Molly usmievala a podávala mu košík s pečivom. Bez ohľadu na to, ako dlho bol pod Cruciatusom, dokonca jeho väčšina horúčkovitej predstavy nemohla zobraziť ruku s obrúskom ozdobeným šťastnými domácimi škriatkami, ktorou bolo zakryté pečivo.

Albus, prisľúbil si pre seba Snape, keď sa Ron a Harry šťastne posadili na stoličky po jeho oboch stranách, ja vám to vrátim, aj keby to mala byť posledná vec, ktorú urobím.  

01.01.2010 13:09:12
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one