Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Tak a ešte jedna kapitolka, tento raz od Biggi

Neprešlo betareadom!!!

Našťastie, zvyšok večere prebehol bez nehody. Po prvý raz, Snape mal dôvod oceniť sebeckú povahu detí, keď Weasleyovie potomstvo nekultivovane táralo o banalitách, pričom ho odbremenili od potreby rozprávať. Neuveriteľne, Arthur a Molly vyzerali, že si užívajú ten hluk a šialenstvo a ku koncu večere, Harry táral a smial sa s ostatnými. Snape si unavene všimol, že po návšteve Brlohu budú nutné doplnkové hodiny o správaní sa pri stole - najmä o tom že sa nemá rozprávať s plnými ústami.

Potom sa mohol decentne rozlúčiť. Harry, zrazu hanblivý, prišiel k nemu, keď stál pri krbe, netrpezlivo čakajúci na odchod. Snape sa na neho pozrel. “Budeš sa správať slušne.” Nebola to otázka.

Harry poslušne prikývol. “Áno, pane.”

“Zajtra večer sa uvidíme v Rokforte. Nezabudni si dokončiť úlohy.” Snape sa natiahol pre hop-šup prášok, aby mohol odísť, ale Harry ho popadol za pás skôr, ako mohol dokončiť ten pohyb.

Dočerta! To malé tvrdé čelo z neho vždy vyrazilo dych. Hneď na to ho Harry pustil a trieliac preč mu ešte ponad plece zakričal “Vidíme sa zajtra!” a bežal preč, aby sa pripojil k Weasleyovským deťom.

Snape si masíroval brucho a zazeral za tým faganom. Molly a Arthur sa usmievali. “Er – ďakujeme, že si prišiel,” povedal Arthur. “Dúfam, že to môžeme robiť pravidelne. ”

Snape zodvihol jedno obočie. “Všetko čo sa dnes stalo?”

Arthur sa začervenal. Molly, samozrejme, zahanbenie prešlo skôr. Na jeho veľké pobúrenie, Severusa objala. “Ale no tak, čím menej sa o tom hovorí, tým skôr sa na to zabudne!” Svoju rozlúčku s ním ukončila hlasným bozkom na líce, a len pevné sebaovládanie, ktorému sa naučil, keď čelil Voldemortovmu Cruciatu, mu zabránilo v tom, aby si ho zotrel.

“Samozrejme,” povedal tak mrazivo, ako to len dokázal. “Dobrú noc.”

Ušiel – ponáhľal sa – cez krb a s uľaveným povzdychom sa uvoľnil, keď vstúpil do svojho bytu. Odľahlo mu, keď zistil, že aj napriek tomu, že mu to pripadalo ako celá večnosť, bol u Weasleyovcov len pár hodín. Stále mal dosť času na to, aby zrealizoval svoj plán.

Strčil hlavu do krbu a zavolal Albusa. Hneď na to z krbu do Snapovho bytu vkročil riaditeľ. “No tak, môj chlapče, aký si mal večer?”

Snape na neho zazrel z miesta, kde ležal rozvalený na jednom z kresiel. “Čo si myslíte, starec? Bol som obklopený Weasleyovcami, vystavený architektúrnym nedostatkom Brlohu a nútený jesť Mollyno jedlo.”

“Som si istý, že ty aj Harry ste mali krásny večer,” povedal Dumbledore príjemne, bezstarostne ignorujúc aj obsah, aj tón Snapovej odpovede.

Snape prevrátil očami. “Váš drahý Chrabromilský princ je bezpečne uvelebený medzi tými červenovlasými pohromami. Obaja Bill a Charlie tam dnes zostanú, takže si sotva môžete robiť nejaké starosti o útoku smrťožrútov na ich rodinu – a ešte k tomu tie ochranné kúzla – a ja idem užiť elixír na bezsenný spánok a budem dúfať, že zabudnem na to, že sa tento deň niekedy stal. Bol by som vám vďačný, keby ma počas mojej absencie na nočných hliadkach niekto zastúpil, aby to študenti nezneužili. ”

Albus sa usmial a potľapkal mladšieho muža po pleci. “Dobre, dobre. Porozprávam sa s Argusom, aby som zaistil, že študenti nebudú robiť viac darebáctiev ako obvykle a aj ja sám by som mohol párkrát obísť hrad, ak ťa to upokojí. ”

Ha! Úspech! Snape svoje víťazstvo zamaskoval do zavrčania a zodvihol sa z kresla, “Som si istý, že cestu von nájdete sám,” zasyčal a odišiel do svojej spálne.

Zahučanie v krbe pohltilo Albusovo zaželanie dobrej noci a Snape sa lačne uškrnul. Počkal ešte 10 minút, len pre prípad, že by si Dumbledore na niečo spomenul a vrátil sa. A ešte chvíľu a bude si myslieť, že Severus je vďaka elixíru mimo vedomia a uvedomí si, že by sa k nemu vracal zbytočne.

Potom, s Dumbledorom v diaľke a pekne zabezpečeným vlastným alibi, Snape mal voľné pole pôsobnosti, aby mohol zrealizovať svoje plány na dnešné noc.

Možno jediná dobrá vec na tom, že bol synom Tobiasa Snapea bola, že v čase keď mal 9 rokov, Severus bol, vďaka jeho otcovi, dobre oboznámený s druhou stranou života. Buď poslal svojho syna uzatvoriť stávku, alebo kúpiť mu ďalšiu fľašu alkoholu, Tobias nemal zábrany vystaviť Severusa surovým spoločenským podmienkam. Aj po tom, čo nastúpil na Rokfort Severus udržiaval niekoľko kontaktov s muklovským podsvetím. Pôvodne to bolo tak, že počas návštev doma stále dbal na Tobiasovo posolstvo, ale jeho konexie sa tiež osvedčili počas jeho smrťožrútskej služby, nie preto že by Voldemort niekedy uvažoval o spojení sa s muklami, ale preto, že vďaka tomu Severus pochopil presadzovanie muklovských zákonov, čo mohol Voldemort využiť vo svoj prospech.

Dnes večer Snape plánoval navštíviť jedného starého známeho z detských čias, ktorý bol teraz dobre situovaným členom muklovskej kriminálnej elity. Svoje oblečenie transfiguroval tak, aby nepriťahoval zbytočnú pozornosť a premiestnil sa na dohodnuté miesto do jedného pubu blízko miesta, kde vyrastal. Niekoľko minút sedel v tmavom kúte, kým neprišiel muž, na ktorého čakal.

“Oi – vyzerá to tak, že život bol k tebe milý, Severus,” poznamenal John Marvin, zodvihol svoj pohár k prípitku. “Tvoj otec by bol potešený.”

Snape sa pohŕdavo usmial. “Môj otec by bol maximálne znechutený, a ty to dobre vieš. Neznášal ma a tento cit bol obojstranný. ”

Marvin mykol plecom. “Hej, fakt. Tak – očividne tu nie si len preto aby sme pokecali o starých časoch. Čo teda chceš? ”

Snape sa oprel o stoličku. “Mám úlohu pre teba a tvoju organizáciu. Zaujímalo by ťa to?” Za posledné skoro dva týždne, odkedy sa dozvedel o tom, ako zle Dursleyovci zaobchádzali s Harrym, Snape veľa rozmýšľal, ako by im čo najlepšie odplatil ich mizernú starostlivosť o čarodejnícke dieťa. Nanešťastie, vo svojich možnostiach bol dosť obmedzený tým, že Albus mu dal túto úlohu a bude očakávať hlásenia.

Keďže ten starý čarodejník bol prekvapivo citlivý ohľadom fyzického násilia – ale vôbec nie na zámernú manipuláciu ostatných, buď pre ich neskutočný úžitok alebo pre “vyššie dobro“ – Snape vedel, že bude musieť upustiť od neodpustiteľných kliatob, či dokonca všetkého príliš temného. Ak by jeho zaobchádzanie s Dursleyovcami, podľa Dumbledora prevyšovalo, čo si zaslúžia, ten starý čarodejník by ho mohol dokonca poslať do Azkabanu, rozhodnúc, že to príliš nebezpečne vplýva na Harryho. Nevyslovený podtext všetkého, čo sa týkalo Harryho bol strach, že ten chlapec by vyrastal preto, aby sa pridal ku Voldemortovi a nie preto, aby sa mu postavil, a ak by Dumbledore cítil, že Snape nejako podporuje takéto správanie... Dobre, Severus už vedel, že riaditeľ ho chcel obetovať, ak by to bolo potrebné. Urobil by to neochotne a s obrovským smútkom, ale urobil by to. Snape bol rozhodnutý, nedať mu žiadny dôvod na to, aby to urobil.

Starcova neprimeraná (podľa Snapa) milosť voči čarodejníkom, ktorí si to nezaslúžia, bola na vine tomu, že mnohí smrťožrúti – vrátane Luciusa Malfoya, Bellatrix LeStrangeovej, a samozrejme Snapa samotného – boli stále nažive. Dumbledore trval na tom, že Fénixov rád bude používať nesmrtiace riešenia, vždy, keď to bude možné a Snape bol presvedčený, že odmietne všetko, čo bude príliš kruté pre tých „úbohých muklov“. Dumbledore očividne stále dúfal, že Harryho príbuzní by si mohli uvedomiť, že šli zlou cestou. Snape by bol radšej, keby videli svoje vlastné vnútornosti.

Vzdychol. Keďže to sa nemalo stať, mohol aspoň vymyslieť ďalší dosť dobrý plán. Dlho a tvrdo o tom premýšľal a dosť rýchlo zamietol použitie akýchkoľvek kúziel či kliatob na tých muklov. Dumbledore by určite nesúhlasil s tým, aby použil nejakú kliatbu, čo by nenávratne viedla k pomalej, mučivej smrti, ale Snape netúžil po tom, nechať Dursleyovcov bez ekvivalentnej prísnej lekcie.

Nakoniec sa rozhodol pre dva kroky. Prvý – o tom Albusovi povie –  vyzeralo primerane potrestať muklov muklovskými metódami. Bol presvedčený, že John Marvin by bol, s vhodnou motiváciou, schopný zničiť Dursleyovcom ich kvalitu života a tiež pokoj myslí.

“Je tu jedna rodina v Surrey,” začal, “ktorá mi lezie na nervy. Chcem sa uistiť o tom, že za to budú trpieť. ”

Marvin pomaly prikývol. “Vždy si bol malá pomstychtivá špina. Čo máš v pláne?”

Snape pokrčil ramenami.“Som si istý, že ty vieš byť oveľa vynaliezavejší ako ja. Určite sú cesty, ako zabezpečiť, že budú sužovaní najrôznejšími byrokratickými požiadavkami?”

Marvin sa uškrnul. “Je úžasné, čo dnes dokážeš urobiť s pomocou počítačov. Falošné zatykače, zadržané vodičské preukazy, a samozrejme, že keď sa raz dostaneš na zoznam daňovníkov, tvoj život je v troskách. ”

Snape zanedbateľne mávol rukou. “Áno, áno. Pre mňa za mňa, použi tých tvojich „vydieračov“. Hlavné je, aby bol pre nich každý deň ich života utrpením.”

Marvin si niečo zapisoval niečo na svoju servítku. “Dobre, dobre. Toto nie je ani z ďaleka tak neobvyklá požiadavka, ako by si si mohol myslieť. Vždy rád poslúžim priateľovi... ”

“A tiež by som chcel, aby si použil viacero... ortodoxných... metód zastrašovania.”

“Použiť na nich zastrašovačov? Jednoduché. Máš nejaké nápady? ”

“Nejaký prepad, keď budú nastupovať do auta na parkovisku. Možno nejaké vlámanie do ich domu, kým budú preč, porozhadzovať im tam veci, len aby ich to naštvalo... Bolo by tiež zábavné, keby sa zobudili na to, že im pri posteli stojí nejaký vlamač, ” Snape sa usmial. “Ale žiadne trvalé poškodenie – nechcem, aby táto hra skončila príliš rýchlo.”

“Dobre, dobre. Skôr hrať na nervy ako otvorený útok? No aj takýchto požiadaviek máme veľa, ale zvyčajne je to len pre jedného alebo dvoch.” Marvin si stále zapisoval. “Dočerta, ale aj tak, čo ti tí ľudia urobili? ”

“Záleží na tom?”

“Nah – len som zvedavý.”

“Zneužívali dieťa, ktoré mali v opatere, ale nechcem, aby o tom tvoji zamestnanci hovorili. Lepšie bude, ak nebudú vedieť prečo ich máte na muške. ”

Mukel hvizdol.  “Fajn, je dobré vidieť, že si sa moc nezmenil, Sev. Raz zlý bastard, stále zlý bastard. Koľko členná rodina? Mohol by som žiadať príplatok, ak ich je príliš veľa. ”

“Traja. Dvaja rodičia, jedno dieťa, vek 11 rokov.”

“Chceš to dieťa osamote?”

Snape si pošúchal bradu. “Nie-e. Tak by som to nepovedal. Ale nemusíte mu preukazovať rovnakú pozornosť ako jeho rodičom, ale tak ako oni, mohli by ste ho prinútiť, aby sa cítil bezmocne a prenasledovaný. ”

“Hmmm. Netušíš, kam ten malý smrad chodí do školy?”

Snape pokrútil hlavou.

“Nevadí. To bude ľahké vyňuchať.”

“Prečo?”

“Každá škola má niekoľko deciek, čo šikanujú ostatné. Bude ľahké šupnúť im pár drobných a povedať, koho si majú zobrať na mušku. Tí spravia zo školských dní toho decka hotové peklo. ”

“Výborne,” povedal Snape. “Som rád, že si rozumieme. Budem očakávať hlásenia 2x mesačne. Oddelené hlásenia o byrokratickom obťažovaní a o tých viac ‘osobných’ stykoch, ak by si bol tak dobrý. ”

Marvin prikývol. “Poznáš podmienky – kým budú prichádzať tvoje peniaze na môj bankový účet, dostaneš výsledky, aké čakáš. ”

“Ďakujem. Tu máš ich bližší popis, ” Snape podal Marvinovi kúsok papiera s menami Dursleyovcov a ich adresou. “Pekný večer.”

Keď sa odmiestnil, dovolil si spokojný úsmev. Albus by bol potešený tým nevraživým byrokratickým obťažovaním, a keby považoval Snapovu pomstu za príliš miernu, na to aby tomu uveril, potom by sa riaditeľ mohol dozvedieť aj o tých dodatočných zastrašovaniach. Mohol by Snapa poučiť o neprimeranosti, ale keďže to bude násilie mukla k muklovi, nezavolá aurorov a žiadny Azkaban mu nehrozí.

A keď hovoríme o Azkabane…

Keď sa Snape rozhodol, že sa neuspokojí s tými minimálnymi mukami, ktoré Albus by povolil na Dursleyovcov, strávil veľa času rozhodujúc sa, ako inak by ich mohol donútiť pykať. Jediné možné riešenie bolo nájsť pomoc u niekoho iného, niekoho, o kom by Albus nevedel, a kto by nemal žiadny zjavný dôvod dozvedieť sa viac o Harryho príbuzných a už vôbec aby ich mal na muške. Tak by mohli pôsobiť beztrestne, nespozorovaní Dumbledorom ani ministerstvom. Malo to len jeden háčik: koho poznal takého, čo by sa tešil, že dostal takú príležitosť? Očividne, jeho vlastné povinnosti na Rokforte mu znemožňovali tráviť potrebný čas dohliadaním na aktivity na Privátnej ceste, a popravde, on nikdy obzvlášť nevyhľadával takéto smrťožrútske zábavky.

Napriek tomu, čomu verili jeho študenti, Snape vlastne nikdy nebol sadista, a nikdy nemal žiadne potešenie zo spoluúčasti na útokoch s Voldemortom. Ale každopádne tu boli mnohí smrťožrúti, ktorí takéto aktivity považovali za nanajvýš zábavné a práve kvôli nim sa rozhodol, že zúžitkuje ich skúsenosti pri Dursleyovcoch. Lucius Malfoy by sa na túto rolu perfektne hodil, samozrejme, ale odkedy sa len tak tak vyhol Azkabanu po páde Temného pána, venoval sa obnove politického a sociálneho vplyvu jeho rodiny. Najmä teraz, keď sa jeho dedič blížil k plnoletosti, Lucius bol opatrný, aby jeho nos (a ostatné časti tela) ostali úplne čisté.

Bellatrix Blacková LeStrangeová dala termínu "sadistický" nový rozmer, nespomínajúc "šialený". Aj Temný pán bol, nie bez príčiny, zarazený jej nadšením. V porovnaní s Bellou, Voldemort bol obrazom mentálneho zdravia – napriek všetkému, on sa len snažil ovládať svet, čo nebol úplne bezdôvodný zámer. Bella bola len strašne šialená.

Takže, Bellatrix mohla byť spoľahlivá vo vymýšľaní nových a vynaliezavejších príkladov mučenia, a nenávidela muklov s priam obrovským nadšením, čo by bolo výhodou pri obťažovaní Dursleyovcov. Akokoľvek atraktívna týmto bola pre Snapov plán, Snape sa s poľutovaním rozhodol, že pre jej pomätenosť bola príliš nepredvídateľná na to, aby sa mohla zúčastniť jeho projektu.

Vzdychol. Skutočne dúfal, že k tomuto nikdy nedôjde, ale kto iný mu ostal? Potreboval muklov nenávidiaceho človeka s preukázaným záznamom zabití, mučenia, zrady a ďalších temných aktivít. Tak či onak, zostal už len jeden očividný kandidát. Temný pub nechal ďaleko za sebou a premiestnil sa na zahmlené, spustnuté, piesčité miesto.

‘To si ty?” požadoval chrapľavý hlas.

Snape prevrátil očami. “Samozrejme. Urobil si potrebné opatrenia?”

Druhý čarodejník sa vynoril z temnoty. “Hej – máš tie elixíry?”

Snape ukázal jednu zelenú, jagavú fľaštičku. “Tu je jeden. Ostatné privolám až po mojom bezpečnom návrate. ”

Druhý muž si pobavene a pohŕdavo odfrkol. “Neveríš mi?”

“Samozrejme, že verím,” odpovedal Snape zamatovým hlasom. “Ale ty vieš tak dobre, ako ja, že len moje pokračujúce dobré zdravie zabráni istým dôkazom o činnostiach z tvojej minulosti, aby sa dostali k Aurorom. A prirodzene, že by si nechcel, aby sa niečo stalo mne, alebo tomu, kam by si dostal tvoje – ahem – ‘zlepšujúce’ elixíry? Nemôžem ťa nechať, sklamať tvoju manželku, však? Nie je práve toto ten problém s vílami, že vlastne nikdy nie sú úplne uspokojené? ”

“Ja ju uspokojujem celkom dobre!” rozohnil sa druhý muž, ale okamžite si zobral od Snapa ten elixír.

Snape sa usmial. “Samozrejme. Ideme? ”

Naozaj to nebolo také ťažké, dostať sa do Azkabanu, pomyslel si Snape. Samozrejme, veď všetko úsilie bolo zamerané na to, aby zabránili čarodejníkom, dostať sa odtiaľ von. Pokiaľ ste mali dobre umiestneného a vysoko motivovaného spojenca vo vnútri, dostať sa nepozorovane dnu bola hračka. A povedať, čo by ste mohli, o temnej stránke toho, byť smrťožrútom, nemohli by ste popierať, že vám to zaručovalo dosť veľký okruh známych zo všetkých prešibaných stránok čarodejníckej spoločnosti, nespomínajúc zásoby obrovského množstva informácii o nich, vhodných k vydieraniu. Ako dôsledok, rozpoznanie ľahko podplatiteľného strážcu bolo tak jednoduché, že Snape bol z toho skoro sklamaný. Samozrejme fakt, že Voldemort bol preč už skoro desaťročie a smrťožrútska aktivita už neexistovala, viedol Aurorov a ochranku do štádia samoľúbeho oddychu.

Snape vzdychol. Boli dni, keď mu naozaj chýbalo vzrušenie starých čias. Robiť si žartíky zo študentov – dokonca z dvojičiek Weasleyových – jednoducho nebolo to isté ako slúžiť ako dvojitý agent, chytený medzi dvomi najmocnejšími čarodejníkmi tej doby.

06.01.2010 20:25:21
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one