Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666...

KAPITOLKU PRELOŽILA BIGGI, KTOREJ TÝMTO ĎAKUJEM!!!!

Dobby

Snape vzdychol. Boli dni, keď mu naozaj chýbalo vzrušenie starých čias. Robiť si žartíky zo študentov – dokonca z dvojičiek Weasleyových – jednoducho nebolo to isté ako slúžiť ako dvojitý agent, chytený medzi dvomi najmocnejšími čarodejníkmi tej doby.

No potom, Snape poznamenal, zastaviac sa pred zamknutými železným dverami. Bolo tu niekoľko spomienok na staré časy, na ktoré by najradšej zabudol. Asi toľko ku nostalgii. Netrpezlivo ukázal na dvere a azkabanský strážnik ich nevoľky odomkol. “Tento je fakt nebezpečný! Len čo ťa zbadá, ťa zabije!” varoval ho.

“To viem lepšie, než ty.” Zavrčal na neho Snape a vstúpil do tmavej cely. Za ním strážnik pohoršene zavrčal, ale odišiel.  Dočerta – Tu je asi tak teplo ako u mňa v žalároch. Asi fakt budem potrebovať ďalšie ohrievacie kúzla. Prešiel k nízkej rovnej prični a ležiacu postavu rázne kopol do boku. “Vstávaj, ty bastard.”

“Kto do če – “ kalné oči zažmurkali v snahe zaostriť a nakoniec sa rozšírili. “Ufňukanec?”

Snape vzdychol. Dobre, to, v čo dúfal bolo fuč. Ten bastard  nebol ešte úplne pomätený. Na druhej strane, znamenalo to, že by mohol byť užitočný v úlohe, ktorú mu Snape vymyslel.

Trvalo mu to celé dni, kým si to premyslel, ale nakoniec to dávalo zmysel. Snape chcel mučiť Dursleyovcov, a nie len na pár dní ako by to urobil Lucius alebo Bellatrix. Kto vedel ako urobiť niekomu zo života peklo dokonca na celé roky? Kto iný ako záškodníci?

Nanešťastie pre Snapov plán, spomedzi záškodníkov, Potter aj Pettigrew boli mŕtvi a ten prašivý vlkolak bol pod dohľadom zákonov. Na druhej strane, Black nebol mŕtvy, len uväznený v Azkabane. Po toľkých rokoch vo väzení by mohol byť pomätený, ale ak by nebol... Kto vedel lepšie, než Sirius Black ako niekomu totálne zničiť existenciu?  A kto o tom vedel lepšie, než Severus Snape? Tak Snape prekonal jeho opovrhovanie a prišiel do Azkabanu, aby z Blacka dostal nápady, ako čo najlepšie mučiť Dursleyovcov.

Bol to dokonalý plán, Snape si gratuloval. Nikto by ani len nepredpokladal, že práve on, spomedzi všetkých ľudí v okruhu 20 míľ od Siriusa Blacka, by dokonca zrovna jeho žiadal o asistenciu. Toto bolo spiknutie, o ktorom si bol istý, že by Dumbledore vôbec neočakával.

“Čo do p-pekla –“ Black sa triasol a hovoril takmer nesúvislo. Snape použil lepiace kúzlo, aby ho pripevnil ku posteli – možno bol dezorientovaný, ale Black bol stále mocný čarodejník dokonca aj bez svojho prútika – a nalial čokoládu a povzbudzujúci elixír Blackovi do krku. Po prekvapivo krátkom čase mohol vidieť návrat zdravého rozumu v Blackovych očiach.

“Prišiel si sa pokochať, Ufňukanec?” zavrčal Black, potom vykríkol, keď ho do hrude trafilo bodacie zaklínadlo.

“Správaj sa slušne, Black,” lenivo prehodil Snape. “Možno si postrehol zreteľný nedostatok ďalších záškodníkov, čo by ťa kryli. ”

“Bast – aauu!” Ďalšie zaklínadlo bolelo ešte viac, než to prvé a Sirius so zazretím prestal.

“Páni moji, to som teda fakt prekvapený,” povedal Snape výsmešne. “To naozaj stačili dve bodacie zaklínadlá, aby ťa naučili držať jazyk za zubami? Tvoje IQ muselo extrémne vzrásť za posledných 10 rokov. Azkaban ti vážne prospel.”

“Čo chceš?” vypľul Sirius.

Snape pokrútil svojim prútikom. “Hmmm. Tak veľa možností. Odplatiť ti všetku tvoju milú pozornosť, počas našich spoločných školských dní, napríklad?” Zaškeril sa, keď pri jeho slovách Black úplne zbledol. “Vidím, že si pri dementoroch ešte nestratil všetky svoje spomienky. Spomenieš si na pár vecí, ktoré by som možno rád urobil?”

“Fajn – uspokoj si svoje choré chúťky ty odporný smrťožrút!”

“Nezahrávaj sa so mnou, Black!” Snape odvrkol. “Ty si zradil svojich priateľov a zabil tucet muklov pri tvojom zatknutí. Voldemort by na teba bol neskutočne hrdý, keby stále existoval veľmi by to ocenil!”

“Čo?”  Sirius pokrútil hlavou, zmätok opäť zastrel jeho oči.

Snape frustrovane zavrčal a nalial mu do krku ďalšiu čokoládu. Keď Black  vyzeral, že je znovu pri zmysloch, Snape začal znovu. “Black, keby si mal mučiť muklovskú rodinu, ako by si to urobil?”

Black na neho chvíľu zízal a potom mu napľul rovno do tváre. Snape uskočil a zodvihol svoj prútik.

“Urob to! Zabi ma! Prekľaj ma!” kričal Black, jeho tvár skrivená hnevom. “Ale nečakaj odo mňa, že ti pomôžem ubližovať nevinným, ty slizolinský bastard!”

Snape očistil pľuvanec zo svojej tváre, ale tie divné slová toho Chrabromilčana mu zabránili v okamžitej odplate, ktorú túžil vykonať. “Cítiš ľútosť za všetkých tých muklov, čo si zabil?” posmieval sa. “Nie je už trochu neskoro hrať sa na šľachetného hrdinu?”

Black na neho zízal. “To som si myslel, že blázon som tu ja, Ufňukanec. O čom to hovoríš?”

“Snažíš sa predstierať, že to bol všetko len zlý sen, Black? Pettigrew, tí muklovia, Potterovci – všetkých si zabil. Popri to, ak môžeš!”

Sirius pokrútil hlavou, ako keby sa snažil vyčistiť si myseľ. “Čo? Nie – Voldemort zabil Jamesa a Lily.”

Snape sa pokúsil zakryť jeho cúvnutie pri mene Temného pána. “Po tom, čo si ich zradil, keď si prezradil miesto ich úkrytu. A potom, keď sa ten úbohý idiot Pettigrew pokúsil chytiť ťa, zabil si ho a vyhodil do vzduchu polovicu ulice plnú muklov, keď ťa chceli zatknúť!”

“To – to nie je pravda,” hádal sa Sirius, oči upreté do neznáma, keď sa snažil zaloviť v spomienkach. Dlhodobé vystavenie dementorom malo zničujúce účinky na jeho racionálne uvažovanie “Pettigrew – Peter bol ten zradca. Chcel som ho chytiť. To on vyvolal tú explóziu a všetkých zabil... A potom som sa prebral tu... ” Pozrel sa hore na Snapa. “Čo je z teba dnes, Ufňukanec? Minister mágie? Alebo túto pozíciu uchmatol sám Malfoy, po tom čo sa Voldemort vyparil? Užívaš si každý deň vaše nádherné víťazstvo?”

Snape sa zamračil. “Aké víťazstvo? ”

“To, ktoré dovolilo Voldemortovym spojencom prevziať kontrolu dokonca aj po tom, čo je ten bastard mŕtvy,” zavrčal Sirius. “Si na seba hrdý, ty umastený bastard?” Zažmurkal a pozrel sa na Snapa znovu. “Hej – čo sa stalo s tvojimi vlasmi?”

“Fudge je minister, Dumbledore je stále na čele Wizengamotu, a spojenci Temného pána boli pochytaní a uväznení, po Jeho páde,” Snape informoval Blacka, ignorujúc otázku o jeho vlasoch. “Prečo si si myslel, že Malfoy a smrťožrúti vyhrali?”

Siriusove oči boli ešte zmätenejšie. “Ale – ale ak nevyhrali, ak Dumbledore stále žije, tak potom prečo som tu?” Vyzeral ešte skľúčenejšie. “Oh Merlin – čo sa stalo s Harrym? Ak smrťožrúti neprišli a nezabili ho...”

To stačilo. Snape už mal dosť toho monológu. Na jednej strane predpokladal, že Black bol takmer blázon, ale... musel sa uistiť. Zodvihol prútik a vyprskol “Legilimens!” hneď na to sa ocitol v Blackovej mysli.

Emmócie, predstavy, zvuky sa mihali okolo neho v závratnou rýchlosťou – vždy vedel, že Black je chaotický, emocionálny zmätkár a Azkaban mu v tom vôbec nepomohol – ale on naozaj nebol blázon. Zatiaľ.

Snape si dal dohromady dosť čriepkov a trosiek z jeho spomienok, aby sa zdesil. Dokonca jeho nehynúca nenávisť k tomu mužovi nemohla potlačiť pocit zdesenia a ľútosti, keď zistil, čo sa vlastne stalo. Opustil jeho myseľ a zdesene zízal na toho väzňa.

Black tomu veril – veril, že je tu v Azkabane preto, že Temný pán vyhral, že Pettigrew zradil Jamesa a Lily, že v následnom chaose, Harry a ostatní členovia Fénixovho rádu boli zabití a vojna prehratá.

“Dokáž to,” Snape sa snažil, aby sa mu netriasol hlas. “Dokáž, že to čo si myslíš je pravda.”

Sirius zúžil oči a pozrel hore sa na neho. Hlava ho nehorázne bolela zo Snapovho mentálneho útoku. “Daj sa vypchať. Ja neprijímam rozkazy od smrťožrútskych bastardov.”

Snape ignoroval Blackove slová a odlepil ho z postele, no stále mal prútik namierený na toho muža. “Tvoje spomienky ukázali, že všetci ste boli animágmi. Dokáž, že to nie je iba výplod chorej mysle.”

Sirius sa bolestivo postavil. “Fajn. Čokoľvek ťa urobí šťastným, ty slizolinské hov-“ skôr než dokončil posledné slovo, obrovský, vychudnutý čierny pes stál na mieste vychradnutého muža.

Len Snapova železná kontrola mu dovolila udržať sa na nohách. Tak je to pravda. Pettigrew naozaj bol Strážcom tajomstva a podrazil ostatných záškodníkov. To kvôli nemu zomreli James a Lily a Sirius bol obvinený zo zločinu, ktorý nespáchal. Ale prečo Dumbledore nič... Snape upustil od týchto myšlienok. To nie je otázka, ktorú by mohol tu a teraz zodpovedať, a vlastne si ani nebol istý, či chcel vedieť odpoveď. Buď bol riaditeľ oveľa omylnejší, než si ktokoľvek myslel, alebo bol oveľa bezcitnejšie manipulatívny, ako sa ktokoľvek obával. Žiadna z týchto možností nebola vítaná a Snape si nemohol práve teraz dovoliť takéto rozptýlenie.

Sirius sa premenil späť do svojej ľudskej podoby. “Tak? Spokojný, smrťožrút?” spýtal sa jedovato, posadiac sa na posteľ. Očividne strávenie času v jeho zvieracej podobe bolo upokojujúce, vyzeral lepšie, oveľa koncentrovanejšie ako predtým.

“Zjedz to,” prikázal Snape, podávajúc mu viac čokolády. “Budeš to potrebovať.”

“Tak prečo si tu?” požadoval Black. “Ak tvoja strana prehrala, ako to, že nesedíš vo vedľajšej cele?”

“Ja som bol Dumbledorov špeh, ty idiot,” vyprskol Snape. “Čo si myslíš, ako by vedel, že Temný pán ide po Lily a Jamesovi?” Black zažmurkal. “Po vojne, Dumbledore sa za mňa prihovoril a zobral ma späť na Rokfort. Som vedúci Slizolinu a profesor Elixírov. ”

“Oh, Merlin,” vydýchol Black. “Dumbledore ťa len tak postavil pred tie úbohé bezbranné deti?”

Snape na neho vrhol zdrvujúci pohľad. “Sklapni, ty pes.”

“A čo Harry? Čo sa s ním stalo? Bez Jamesa a Lily a so mnou zamknutým tu -“

“Dumbledore ho umiestnil k Lilynej sestre.”

Sirius zbledol. “Nie Petunia! Ona je –“

“Áno. A jej manžel je ešte horší.” Snape na neho zazrel. “A tak som si myslel, že by si možno aspoň raz vo svojom mizernom živote mohol byť užitočný.”

“O čom to hovoríš?”

Snape frustrovane mávol rukou. “Dúfal som, že by si mohol mať niekoľko inovatívnych nápadov, ako sa odplatiť Dursleyovcom za to, že Harrymu zničili detstvo, ale to bolo vtedy, keď som si ešte myslel, že si utajený smrťožrút. Ale, očividne, si nepoužiteľný ako vždy,” dokončil, cítiac sa deprimovane. Všetko, čo zvládol urobiť, bolo dokázať nevinu jeho nepriateľa z detstva a vzbudiť v sebe nepríjemné obavy o správaní jeho vedúceho. Aká mizerná noc.

“Nenechaj sa zmiasť, Ufňukanec,” odvrával Black. “Možno že nie som vrah, ale stále som záškodník. Jasné, že budem mať skvelé nápady.” Potom mu konečne došli všetky Snapove slová. “Počkaj. To myslíš, že Harry bol pri nich nešťastný?”

Snape mykol plecom, úplne neurčito. “Oh, zaujíma ťa to? Fajn, pozrime sa. Donútili ho žiť v komore pod schodmi, takmer mu nedávali jesť a používali ho ako domáceho škriatka, aj keď rozmaznávali svoj vlastný horor v podobe ich syna. Oh, a pravidelne ho mlátili. Na Rokfort prišiel tak dobitý, že nedokázal sedieť na zadku.”

Pohľad v Blackovych očiach donútil Snape o krok ustúpiť a zodvihnúť prútik. No zistil, že hnev toho muža nesmeruje k nemu a jeho cítil, ako sa mu opäť spomalil tep.

“Toto urobili môjmu krstnému synovi? ” Blackov hlas bol ako psie vrčanie.

“Samozrejme.”

“A Albus chce, aby za to zaplatili?”

Snape prevrátil očami. A hovorili, že Bifľomorčania sú najlojálnejší. “Albus, ten muž, čo nič neurobil, aby ťa vysekal z neoprávneného uväznenia, nechal aj trest pre Dursleyovcov aj Harryho opatrovníctvo v mojich rukách.”

Black okamžite zoskočil z postele a Snapovi sa len tak tak podarilo včas zodvihnúť prútik. Hodil Blacka späť na posteľ a znovu ho prilepil. “Ty bastard. To ťa musí tešiť – teraz sa môžeš pomstiť nám všetkým, práve na Harrym. Albus musí byť fakt strelený.”

“Ukľudni sa, ty pes!” vypľul Snape. “Rád by som ti pripomenul, že to nie ja som šikanoval, počas našich školských dní. Neubližoval som spolužiakom, v presile štyroch na jedného. Chlapcovi sa nič nestane, kým bude so mnou, no nemôžem povedať to isté o jeho príbuzných.”

Black dychčal, ale nemal silu udržiavať svoj hnev a zúrivosť, ktorá ho premohla, rapídne opadla. “Neublížiš Harrymu? Prisaháš?” znel takmer žalostne.

“Áno, samozrejme,” povedal Snape pokusne, bojujúc s nečakaným súcitom pre toho druhého muža. “On je hrozný, biedny malý fagan, ale príliš sa bojí svojho vlastného tieňa- vďaka tým otrasným muklom – na to aby mi pripomínal teba, alebo Jamesa.” No dobre, nie počas tej prvej noci...  pomyslel si nepohodlne.

Black na neho chvíľu zízal, ako keby zvažoval, či mu má veriť, potom sklopil pohľad k zemi. Bolo dlho ticho a potom: “Ospravedlňujem sa.”

Snape zakryl svoj šok a dokonca nenútene mávol rukou. “Čo je jedna ďalšia urážka od teba, Black? Ja si to už ani nevšímam.”

“Nie. Myslel som že sa ospravedlňujem za všetko, čo sme ti urobili v škole.” Teraz bol Snape úplne bez reči. Black stále hľadel do zeme, ale pokračoval v rozprávaní. “My – James a Remus a ja – dobre, väčšinou James a ja – sme boli hlupáci. A viac ja ako James, obzvlášť keď sa začal zaujímať o Lily a ona trvala na tom, aby sme ti dali pokoj. My – ja – správal som sa k tebe ako k hnoju a mrzí ma to. Za týchto posledných desať rokov, som zistil, aké to je, byť uväznený a mučený. Nikdy sme sa k tebe nemali tak správať. Len som predpokladal, že pri tom akí odporní sme k tebe boli, zneužil by si to proti Harrymu. Ospravedlňujem sa aj za to, že som si to myslel.”

“Č- čo chceš, Black?” Severusovi sa vrátil hlas.

Black sa skutočne usmial, aj keď to bol len duch jeho starého drzého úsmevu. “Stále rovnaký Slizolinčan, čo? Dobre, nepovedal by som nie na ďalšiu čokoládu, ale ospravedlňoval som sa, aby si mi odpustil, Ufň- er, Snape. Myslím, že to bola posledná vec, ktorú som mohol urobiť, s ohľadom na to, že sa staráš o moje krstňa, a my všetci sme to riadne pohnojili. Nie je nič, čo by som ešte pre teba odtiaľto mohol urobiť.”

“Nie,” súhlasil Snape horko, znova nadobudnúc svoju rovnováhu. “Aké prekvapenie.”

“Nelamentuj, Snape,” karhal ho Black. “Odprisahal by som, že si sklamaný z toho, že nie som smrťožrút. Ale aj tak, čo si naplánoval pre Harryho príbuzných?”

Snape pokrčil plecom a podelil sa o svoje plány, zdôrazňujúc, že Blackova neschopnosť mu s tým teraz nepomôže. Možno ešte mám čas vyzdvihnúť Bellatrix…

Sirius ho pozoroval so zmesou sklamania a drobnou nádejou v očiach. “Snape, ty blbý idiot. Nemusel som byť jednou z Voldemortovych malých ropúch, ale už si zabudol, kto ti to života urobil peklo na celé tie roky? Dostaň ma odtiaľto von a vďaka mne sa Dursleyovci do roka zbláznia. Donútim ich zaplatiť za to, že ublížili Harrymu. ”

Severus uvažoval nad touto ponukou. Nebolo pochýb, že Black bol nenahraditeľný – príliš vynaliezavý – nepriateľ. Keď bude mať nový prútik, bude schopný mučiť Dursleyovcov všetkým možným od záhadných hrčí na hlave až po invázie mravcov v ich dome, a aj keď jeho útek nepochybne vyvolá hon na toho muža, nikto nikdy nebude tušiť, že Snape s tým má niečo spoločné. Snape neochotne uznal, že ak sa to vykoná poriadne, Blackov útek by mohol vyvolať otázky o jeho uväznení – ako napríklad prečo vlastne nemal súdny proces, prečo nepoužili Veritaserum, a podobne. Aj keď posledná vec, ktorú by chcel, bol Sirius Black späť v jeho živote – nespomínajúc, že ten vlkolak bude hneď nablízku, keď Blacka oslobodia – v najbližších rokoch bude Harry potrebovať všetkých ochrancov, ktorých mu môže zabezpečiť. A keby Dumbledore hral nejakú svoju hlbokú hru, tak potom mať spojencov mimo Rokfortu, bude viac než nápomocné – budú dokonca viac ako potrební.

“Oh, v poriadku,” zavrčal Snape nakoniec. “Si si istý, že nikto nevie o tom, že si animágus?”

“Neviem, či o tom Peter niekomu povedal, ale predpokladám, že Remus nepovedal ani slovo, lebo inak tu boli celý čas protitransfiguračné kúzla. To, že som mohol väčšinu času stráviť ako pes, je jediná vec, ktorá ma udržala pri zmysloch.” Black ignoroval Snapov úškrn. “Viem, že Dumbledore a McGonagallová to nikdy nezistili, lebo inak by trvali na tom, aby sme sa zaregistrovali.”

“Hmf.” Snape posledný raz výhražne pozrel na Blacka. “Pokús sa o niečo a spravím z teba koberec, ty zablšené psisko.” Odlepil toho muža a vyčaroval na posteľ namiesto neho ilúziu s jeho podobou. “Nevydrží to dlhšie ako pár dní, ale predpokladám, že nemávaš často spoločnosť, ktorá by si mohla všimnúť rozdiel,” povedal posmešne.

“Nerob si starosti. Chceš, aby som sa zmenil na psa?”

“Iba ak si domestikovaný.”

Veľký čierny pes si sadol a poslušne zodvihol labku.

“Na to ani len nemysli,” povedal mu Snape chladne, Potom na neho použil kúzlo neviditeľnosti. “Zostaň pri mne. Ak sa niekde stratíš, ja už sa nevrátim!” Cítil to veľké zviera, ako sa mu pritlačilo k nohe a prevrátil očami. Skutočne dúfal, že zablšené psisko, ako ho pred chvíľou nazval, nebude naozaj pravdivý popis.

Keď sa bezpečne dostali späť na pevninu, Snape podal ďalšie elixíry tomu nečestnému strážnikovi a odmiestnil sa do Surrey spolu so stále neviditeľným Blackom pri svojej nohe. Primiestnil sa pred dom Dursleyovcov a stručne Blacka oboznámil s celou rodinou. Keď dohovoril, hrozivo sa pozrel na teraz už viditeľného psa pri svojej nohe. “Nevyzeráš, že by si bol schopný začať s teroristickou kampaňou,” povedal znechutene. “Si úplne vychudnutý a máš pomotanú srsť. Jediný pohľad susedov na teba a privolajú odchyt túlavých psov. Asi bude lepšie dostať ťa najprv niekam, kde sa môžeš trochu zotaviť. Potom sa budeš môcť tváriť ako domáci miláčik.”

Sirius sa znovu transformoval. “Ja vlastne nemám kde zostať,” povedal vyčerpane. Bolo očividné, že je blízko kolapsu, tie roky v Azkabane si vybrali svoju daň. “A za pár hodín – prinajlepšom dní – zistia, že tam nie som a moju tvár vylepia po celej krajine, muklovskej aj čarodejníckej. A nemôžem sa len tak ubytovať v hoteli a dúfať, že si nikto nevšimne, že v susednej izbe býva nebezpečný vrah, čo ušiel z väzenia. ”

“Tak som to nemyslel, ty idiot.”

“Tak potom aký je tvoj úžasný plán? Nemám dosť energie na to, aby som udržal nejaké kúzlo meniace vzhľad,” prskal Black, i keď bolo jasné, že to zraňuje jeho pýchu, priznať takúto slabosť. “Viem, že si Majster elixírov, ale dokážeš spraviť dosť Všehodžúsu, aby som sa mohol zamaskovať na celé týždne?”

“Nie.” Snape sa zronene pozrel na druhého muža. Prečo on? Prečo to vždy muselo byť všetko na ňom? “Poďme.”

“Kam ideme?” Ten hlúpy chrabromilčan očakávane zaváhal.

Snape na neho výhražne namieril prútik. “Pôjdeš kamkoľvek ja poviem, aj keď by som bol šťastnejší, keby som ťa znehybnil a dotiahol ťa tam. ”

“Vidím, že tvoja povaha sa s vekom absolútne nezlepšila.” povedal Black rebelsky a chytil Snapa za ruku, aby sa premiestnili.

“Tu.” Snape striasol chrabromilčanovu ruku, len čo sa primiestnili. “Toto je jeden z domov mojej matky. Je nezmapovateľný a ja som strážcom tajomstva, takže kým ma nenaštveš, mal by si byť v bezpečí.” Ignorujúc mužovo zafrflanie “Som odsúdený k záhube!”, Snape pokračoval. “Sú tu dvaja domáci škriatkovia, ktorí sa o teba postarajú. Neopúšťaj pozemok – je tam dosť kníh, čo ti skrátia čas a dokonca aj nejaké staré metly. Ak spadneš a zabiješ sa, buď tak dobrý a urob to niekde, kde tvoje hnijúce pozostatky nebudú ničiť peknú prírodu. Niekoľko izieb je zabezpečených. Ak sa pokúsiš dostať dnu, zabijem ťa, ak to nespravia samotné ochranné kúzla.” Snape zazrel na svojho skutočne nevítaného hosťa. To čo chcel ešte povedať, bolo naozaj dosť ťažké vysloviť. Ale samotná tá alternatíva bola ešte horšia. “Keďže mám lepšie veci na práci ako starať sa tu o teba, kým sa dáš dokopy na to, aby si mohol začať s mučením tých muklov, môžem..." prinútil sa povedať tie slová, "...ísť a kontaktovať toho vlkolaka, ak chceš.”

Blackove oči sa rozšírili. “Ty by si za mňa kontaktoval Remusa?”

“Nie, chcel som ti sem poslať Fenrira Greybacka. Jasné že hovorím o Lupinovi, ty tupec! Myslíš si, že tvojmu príbehu uverí, alebo sa pokúsi získať si priazeň ministerstva a zradí ťa?”

Black prehltol svoju začínajúcu nahnevanú odpoveď a na chvíľu sa zamyslel. “Myslím si, že ma bude chcieť vidieť, obzvlášť, ak mu povieš, že mi veríš. Môžeš to risknúť. ”

Snape pokrčil plecom. “Ty si ten, čo riskuje. Ak ťa chytia skôr, ako očistia tvoje meno, určite dostaneš bozk od dementora. Stále veríš tomu vlkolakovi?”

Black na neho zazrel. “Áno. Nie ako ty, ja mám priateľov, ktorým verím.”

“Mmm. Ako Peter Pettigrew.” Snape bol dosť prekvapený, keď Black nemal chuť ho za túto poznámku udrieť. Očividne, ten muž bol ešte slabší, ako priznal.

“Poď ďalej.” Predstavil Blacka domácim škriatkom, uistil sa že bol primerane zabývaný a odišiel na Rokfort. Aj keď nemal najmenšie pochybnosti Blackovej schopnosti zaistiť dokonalú pomstu Dursleyovcom, bol viac ako naštvaný sám na seba za to, že tomu mužovi pomohol. Najprv ten Potterov fagan, potom Black, a teraz išiel kontaktovať toho vlkolaka! Čo sa mu stalo? Ešte chvíľu a bude hladkať Longbottoma po hlave a pomáhať Hagridovi ručne kŕmiť osirotené treskochvosté škroty! Toto bolo všetko jednoznačne vina toho fagana. Aj keď bol odprataný v bezpečnej vzdialenosti v Brlohu, Potter mu stále spôsoboval nekonečné problémy.

Snape sa vrátil do svojho bytu a skontroloval čas. Pol štvrtej. Uškrnul sa. Aspoň bude mať to potešenie, zobudiť toho vlkolaka. Po tom, čo sa uistil, že sú dva týždne po splne, Snape znova vstúpil do krbu.

Ale vedel, kde ten vlkolak žije, odkedy Dumbledore prvý raz naznačil, že by ho zamestnal ako učiteľa Obrany proti čiernej mágii, čo bol jeho ďalší bláznivý nápad. Vlkolak potulujúci sa okolo študentov – fakt skvelý nápad. Niekedy sa Snape čudoval, že Dumbledora ešte neobesil dav rodičov, rozčúlených pre jeho výber učiteľov. Ignorujúc Snapovu pestrú minulosť, bol tu ten diskreditovaný obor, nekompetentná veštica, strhaný terajší učiteľ Obrany. Vlastne, vlkolak by to celkom pekne dopĺňal.

Doteraz sa mu vždy podarilo odradiť Dumbledora, zakaždým, keď navrhol zamestnať Lupina, ale aj tak sa čudoval, ako dlho ešte jeho výstupy plné kriku a vyhrážanie sa výpoveďou budú fungovať. Ten starý muž dokázal byť protivne vytrvalý, keď chcel.

Bolo to užitočné, že Lupin mu dal jeho heslo k hop-šup sieti, po tom čo Snape neochotne súhlasil, po Dumbledorovom nátlaku, že ho bude mesačne zásobovať Protivlkolačím elixírom. Vedomie, že ten vlkolak ho nechtiac nepohryzne, nebolo pre Snapa až takou útechou a viackrát to Dumbledorovi povedal.  Ako obvykle, riaditeľ sa len usmial a prikývol. Na druhej strane, to dosť uľahčilo vkradnutie sa do Lupinovej postele v skorých ranných hodinách.

“Vstávaj!” zavrčal Snape, kopnúc do postele. Na jeho sklamanie – ale nie prekvapenie – Lupin bol sám.

“Huh? Kto je to? Kto je tam?” Lupin sa hádzal, zamotaný v prikrývke.

“Aguamenti!” Lupin sa vymotal z pod paplńa práve v čase, keď ho zasiahol prúd studenej vody zo Snapovho prútika rovno do tváre.

Keď vlkolak kašľal a vypľúval vodu, Snape sa zaškeril. “Oh, Bože. Odpusť mi, Lupin. Myslel som si, že by si možno potreboval drobnú asistenciu pri prebúdzaní sa.”

“Severus? Čo tu robíš?” Remus si utrel vodu z očí a s obavami sa mračil na Snapa. “Poslal ťa Albus? Niečo sa stalo?”

Snape zavrčal. S tým vlkolakom nebola žiadna sranda. Black by penil a preklínal ho, ale Remus jednoducho ignoroval tie žartíky a urážky. “Záleží od toho, či nesprávne uväznenie niekoho v Azkabane na 10 rokov považuješ za ‘niečo sa stalo’.”

Remus stuhol. “Sirius. Hovoríš o Siriusovi.”

“Nie, Lupin. Hovorím o Bellatrix LeStrangeovej. Jasné, že hovorím o Blackovi, ty kretén. Prečo si nepovedal že je animágus?”

Lupin ťažko preglgol. “Ako si to zistil?”

Snape sa na neho len posmešne zaškeril.

“Je – je zranený? Pokúsil sa utiecť a znova ho chytili? Čo sa stalo? Je…” Lupin ov hlas zlyhal.

“Mŕtvy?” pomohol Snape ochotne.

Lupinove jantárové oči sa rozšírili od hrôzy a na moment, Snape si bol istý, že v nich zbadal žltý odlesk. Zrazu mu nepripadalo doberanie si vlkolaka ako dobrý nápad.

“Nie, nie, nie je mŕtvy,” povedal rýchlo. “Upokoj sa, vlk! Je v poriadku, teda naposledy, keď som to kontroloval. Ale aj tak, aký je v tom rozdiel, pre teba? Nezabil tvojich najlepších priateľov?”

Lupin do svojich dlaní, nevnímajúc premočené obliečky, čo boli stále omotané okolo neho. “Ja viem, ja viem. Stále si to opakujem, ale aj tak nemôžem prestať robiť si o neho starosti. Je to proste tak ťažké uveriť …”

“A aj tak si to urobil.”

Lupin vzhliadol na Snapa “Čo myslíš, Severus? Čo som urobil?”

“Uveril si tomu príbehu – kde on zradil Potterovcov, zabil Pettigrewa a všetkých tých muklov?”

“Dobre, tie dôkazy boli tak presvedčivé… “ Lupin opäť zlyhal.

“Aké dôkazy?” opýtal sa Snape.

“Čo?”

“Dobre, JA ani nepotrebujem dôkazy, aby som si o Blackovi myslel to najhoršie, ale čo presvedčilo teba o zrade tvojho najlepšieho priateľa?”

Vlkolak sa posadil rovnejšie. “Severus, o čom to hovoríš? Bolo to vo všetkých novinách – ministerstvo a aurori vysvetlili, čo sa stalo. Dumbledore a zvyšok Rádu ani len nepohol prstom, aby mu pomohli. Čomu inému som mal veriť? A prečo teraz vyťahuješ históriu?”

“Lebo to vyzerá tak, že ten kríženec to nespravil,” povedal Snape podráždene.

Lupin na neho zízal, na tvári sa mu zračila nedôverčivá nádej. “Naozaj? Si si istý? Našiel Dumbledore dôkazy, ktoré ho očistili?”

Snape zaškrípal zubami. Všetka tá slepá oddanosť riaditeľovi mu začínala liezť na nervy. “Je Dumbledore tu?” požadoval naštvane. “Nie. JA som tu. JA som ten, kto pomáha dokázať jeho nevinu. Zaujíma ťa to, alebo chceš radšej zavolať aurorov?”

“Ak to Sirius nespravil, potom… “ Lupin sa zlomil. “Zaujíma ma to. Povedz mi, ako môžem pomôcť.”

Snape sa na neho pozrel. Dôveroval vlkolakovi? Bola pravda, že ak by ich chytili, Black by dostal bozk, ale Snape by pravdepodobne sám skončil v Azkabane. Aj on mal čo stratiť, ak by ich ten vlkolak zradil... Ale bolo ťažké predstaviť si vlkolaka, i keď až odporne dodržiavajúceho zákon ako Lupin, zradiť člena svorky, či už terajšieho, alebo bývalého.

“Zavediem ťa k nemu a vy dvaja si to môžete spolu vyriešiť. Bude potrebovať oblečenie, nový prútik, a pravdepodobne nejakú asistenciu pri zotavovaní sa po toľkom čase strávenom v Azkabane. Keď zistia, že utiekol, pravdepodobne ťa budú hľadať.”

Remus sa smutne poobzeral okolo postele. “Nie je tu nič, čo by mi chýbalo. Zaveď ma k Siriusovi – dvaja skôr prežijú na úteku ako jeden. ”

“Nie ak jeden z nich je vlkolak, čo potrebuje stálu zásobu protivlkolačieho elixíru,” zavrčal Snape. Idiotský Chrabromilčan! “Dám ti tri dni na to, aby si si vymyslel nejakú prijateľnú výhovorku, čo ti zaručí odchod z krajiny. Vtedy by mali zistiť, že Black ušiel a budú ťa vypočúvať. Potom môžeš pokračovať vo výlete. Pôjdeš na kontinent a kúpiš si nový prútik. Budeš ma informovať, kde sa nachádzaš a ja tam za tebou prídem. Potom ťa odvediem k Blackovi. Pochopil si, či to mám zopakovať, aby to tvoj nedokonale vyvinutý mozog pochopil?”

Remus sa usmial, ako obvykle ignorujúc tú urážku. “Ďakujem, Severus. Si veľmi milý.”

Snape si pohoršene odfrkol a otočil sa na podpätku. Sprostý vlkolak.

Bezpečne naspäť vo svojom byte takmer hodinu pred východom slnka, Snape mrzuto uvažoval o svojej noci, keď liezol do postele. Ľahol si na vankúš a v mysli si odfajkol každú úlohu. Stretnutie s muklovskými kriminálnikmi? Áno. Zariadená počiatočná odplata pre Dursleyovcov? Áno. Strávenie zvyšku večera úplným šialenstvom? Áno.

Áno, dostal ohromne súvislé ospravedlnenie od Blacka, spomedzi všetkých ľudí – tí sa dnes musia lyžovať v pekle – ale to nezmaže fakt, že on pre neho nielen že zosnoval útek z najobávanejšieho čarodejníckeho väzenia na svete, ale dokonca ho ubytoval v jeho vlastnom rodinnom dome! Čo bude nabudúce? Prečíta si ďalšiu stranu z knihy Molly Weasleyovej a uštrikuje Blackovi na Vianoce sveter?

A potom ešte urobil niečo milé pre Lupina! Mal toho hlúpeho vlkolaka nechať bežať rovno za Blackom, tak ako chcel. Potom by sa tí dvaja nepochybne rozhodli, že musia skontrolovať Harryho a dobehli by rovno do rúk aurorom. Black by dostal Bozk, vlkolakovi by odťali hlavu... A ešte lepšie, ak by tvrdili, že Snape im pomáhal, nik by im neveril. Skôr by verili, že Malfoy použil Všehodžús, než by to bol skutočný Snape – bol by to tak perfektný, slizolinský plán, ľutoval to. Ale nie, len pre to, že Black a Lupin by mohli byť silní spojenci pre Harryho, počas nasledujúcich rokov, musel im pomôcť.

Veci, čo robil pre tú malú obludu – a bolo pravdepodobné, že ten chlapec mu za to bude vďačný? Ha! Keď očistia Siriusovo meno a on sa bude môcť stretnúť s Harrym, z neho nebude nič viac, ako prerastený kamarát na hranie. Harry ho bude zbožňovať a Black sa nepochybne ukáže ako úplne nepoužiteľný opatrovník. Disciplína? Ten by to slovo ani len nedokázal vyhláskovať, a nie ešte nejakú vštiepiť tomu faganovi. Snape prevrátil očami. Oh, áno, chcel by vidieť Blacka, ako by prinútil toho chlapca jesť zeleninu. Ten chlap by si s tým absolútne neporadil.

Dobre, ak ten idiotský pes, alebo jeho skrotený vlkolak, budú chcieť len tak pritancovať a prevziať Harryho výchovu, naučia sa jednu alebo dve veci! On strávil priveľa času a úsilia na tom hroznom faganovi, aby len tak nechal tých dvoch vraziť k nim a získať všetok kredit. Naštval sa. Typickí Chrabromilčania – premávajú sa okolo bez premyslenia a očakávajú, že všetko za nich vyrieši niekto iný. Dobre, on do Harryho vštiepi niekoľko slizolinských vlastností, aj keby ho to malo stáť život. Snape nenechá Temného pána povstať znova a zotročiť svet, len preto, že Black by nerozmýšľal nad tým, aby sa uistil, že ten chlapec si poriadne oddýchne pred svojou hodinou Obrany proti čiernej mágii!

Nie, samozrejme. Snape by nedovolil, aby sa o záchrancu čarodejníckeho sveta staral idiot, ktorý si aj v siedmom ročníku bežne zabudol zaviazať šnúrky na topánkach. Black mohol byť lámač ženských sŕdc, ale bol tiež nemysliaci darebák, ktorého zodpovednosť pravdepodobne nesiahala ďalej, ako nezabudnúť, že nemá nechať bábätko Harryho spadnúť na hlavu. Čo si Lily a James mysleli, keď zverili ich bezbranného malého syna takému nevyspelému chmuľovi? Len sa pozrime na to, čo urobil, keď boli zabití. Okamžite prebral výchovu ich osirelého syna? Nie, nechal to bábätko Hagridovi (!!!) a Dumbledorovi a bežal hľadať Pettigrewa – bez toho, aby sa obťažoval niekomu inému povedať, že to Pettigrew bol Strážcom tajomstva a animágus s podobou potkana. Vážne, vďaka tomuto bolo ťažké cítiť ľútosť nad jeho uväznením. Možno hlúposť by mala byť trestným činom.

Každopádne, napriek želaniu Pottera staršieho pred desiatimi rokmi, Snape absolútne nemal v pláne vzdať sa Harryho v prospech nezodpovedného blbca, ktorého miniatúrny mozog bol ešte popletenejší po toľkých rokoch v Azkabane. Zavrčal. Bolo to presne chrabromilské, myslieť si, že výchova dieťaťa je len o hrách a zábave. Krehké dieťa ako Harry s minulosťou plnou zneužívania, by vydržalo maximálne pol minúty pri Blackovom búrlivom dozore.

Snape zavrčal znovu a otočil sa na bok. Ten mizerný fagan. Požadoval ešte viac jeho času a pozornosti. Ako keby nemal lepšie veci na práci. Ako keby sa chcel starať o takého otravného malého zloducha. Ako keby sa vôbec mohol starať o tú malú príšeru. Ako keby mu záležalo na tom, či je šťastný, alebo má dosť jedla, alebo či sa mu páči jeho nová izba... Snape zaspal, jeho posledná myšlienka bola spomienka na Harryho výraz keď sa láskavo dotkol svojej novej metly.

 

10.01.2010 19:46:08
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one