Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666...

KAPITOLKU PRELOŽILA BIGGI.

Harry sa ponáhľal dolu schodmi do Veľkej siene. Naozaj netušil, že z čarovania môže človeku tak vytráviť, no po dvoch hodinách strávených s profesorom Flitwickom, učením sa nového kúzla Accio, Harry bol naozaj veľmi hladný.

Keď sa Harry pred štyrmi dňami vrátil z návštevy u Weasleyovcov, profesor Snape ho privítal s upraveným rozvrhom hodín. Pre doplnenie jeho normálneho vyučovania a samozrejme metlobalových tréningov, Harry mal teraz ešte aj individuálne doučovanie s profesorom Flitwickom, McGonagallovou, a samozrejme Snapom. Prekvapene zažmurkal, keď mu profesor Snape zamával pod nosom novým rozvrhom. “Ale prečo musím mať hodiny navyše?” spýtal sa zvedavo.

“Hlúpe decko!” vynadal mu Snape. “Musíš pracovať na tom, aby si dohnal nedostatky tvojej predošlej výchovy. Tie odporné kreatúry s ktorými si žil ťa absolútne nepripravili na život v čarodejníckej spoločnosti. Presne ako to, že musíš užívať výživné elixíry, aby si prekonal fyzické zanedbávanie, musíš tiež navštevovať doplnkové kurzy, aby si dohnal ich nezáujem o rozvoj tvojich magických schopností.” Snape nevidel dôvod, prečo by mal tomu faganovi povedať, že sa veľmi jasne vyjadril pred ostatnými profesormi, že jeho doučovanie má ďaleko od udržania sa pri doplnkovom učive, on od nich vlastne očakával, že zdokonalia Harryho vedomosti čo možno najrýchlejšie.

Snapova návšteva Azkabanu, Bellatrixine maniakálne výkriky a kvílenie a vyhrážky niektorých jeho bývalých kamarátov, potvrdili v akej situácii sa Harry nachádza, čo bola skutočná rana pod pás. Ten chlapec bol prakticky jeho zmyslami a úmyslami čistý mukel a aj napriek tomu, niekoľko zlých a zvrhlých čarodejníkov v Británii chcelo jeho smrť. Ak by sa niekedy Temný pán vrátil, alebo by boli úspešné nekonečné snahy Luciusa Malfoya o znovunadobudnutie jeho politickej moci- Harry bude musieť byť veľmi dobre pripravený na sebaobranu. To, že bude sedieť v triede obklopený kopou malých dutých hláv pokúšajúcich sa levitovať pierko, by bola len hlúpa strata času. Mal by preberať učivo tak rýchlo, ako to len jeho myseľ a mágia dovolí, nemal by trpezlivo čakať kým tupci ako Longbottom pochopia učivo.

Keby si myslel, že by mu to Albus dovolil, Snape by zobral Harryho zo školy, aby mohol mať individuálne vyučovanie na nejakom nezmapovateľnom mieste. Ale keď zistil, že Dumbledorova prílišná sentimentalita by nikdy nedovolila, aby Harry vynechal všetky tie údajné radosti mladosti a školských dní ( nie že by si Snape niekedy užíval jeho študentské časy na Rokforte inak, ako nespochybniteľný fakt, že ho to odviedlo ďaleko od domova) a McGonagallová by sa nikdy nevzdala talentovaného stíhača svojej fakulty, Snape sa radšej rozhodol neangažovať sa v boji, o ktorom vedel, že ho aj tak nemá šancu vyhrať. Namiesto toho sa uistil, že Harry bude mať doplnkové vyučovanie od učiteľov, ktorým dôveroval... asi tak ako dôveroval každému...

Snape bol viac ako pripravený na to, porátať sa s tou malou príšerou, ak by chcela lamentovať nad stratou voľného času a nemožnosťou posedávať s ostatnými dutohlavými idiotmi. Možno niekoľko hodín strávených zízaním do kúta alebo prepisovaním strán z učebnice Elixírov by toho fagana presvedčili, že hodiny navyše sú oveľa zábavnejšie ako tieto dve alternatívy.

“Nebudem tolerovať žiadne sťažnosti o nedostatku voľného času, Potter,” pokračoval Snape so zvýšeným hlasom. “Ste tu na škole pre to, aby ste sa učili, napriek tomu, čo by si mohli myslieť vaši kreténski spolužiaci, a ak -“

Harry sa na neho zmätene pozrel. “Nesťažoval som sa, profesor,” protestoval. “Ja len neviem... Erm- je to, nemôžem...” Zahanbene sklopil zrak. Toto bolo ponižujúce!

Harry vedel veľmi dobre, že potrebuje doučovanie, jeho návšteva v Brlohu, kde používali mágiu tak bežne a bez toho, aby si to uvedomili, pri každodenných domácich prácach, ho naučila, do akého úžasného nového sveta vstúpil. Aj keď si užíval čas strávený s Weasleyovcami – po tom skôr nešťastnom začiatku- zistil pri tom, ako veľa toho vlastne o čarodejníckej spoločnosti nevedel.

Rokfort bol miestom, kde sa študenti učili používať svoju mágiu, takže bolo prirodzené, že mágia bola všade naokolo. Ale keďže väčšina študentov nemala ešte úplne natrénované jej používanie, mágia nebola ešte úplne integrovaná do študentského života. Harry a jeho spolužiaci stále robili mnohé svoje každodenné úlohy spôsobom nie veľmi odlišným od muklovského, ale v Brlohu, Harry po prvý raz v živote videl, aké to je, žiť v čarodejníckej domácnosti, popri silných, dospelých čarodejníkoch a čarodejniciach..

Molly, Arthur, Bill a Charlie používali mágiu s takou ľahkosťou, ako dýchanie. Privolávali si veci namiesto toho, aby šli po ne do susednej izby. Upratovanie domu robili pomocou mágie, nie ručným drhnutím. Knihy, časopisy a hry v dome boli (okrem Arturovho nadšenia pre muklovské veci) Harrymu úplne cudzie.

Takže keď sa vrátil späť na Rokfort a profesor Snape ho informoval – s typickou pozornosťou!- že pre neho vybavil doučovanie, Harryho prvou reakciou bola úplná úľava. Ale potom si spomenul na to, že špeciálne lekcie v muklovskom svete – či už extra príprava na matematiku, hodiny hudobnej, alebo účasť v športovom družstve - stoja peniaze. Aj napriek tomu, že si Harry stále len zvykal na čarodejnícky svet, nevidel dôvod, prečo by sa čarodejnícki učitelia líšili od muklovských a odmietali platenie za ich extra čas a námahu.

Harry vedel, že sa bude musieť ešte veľa učiť o ekonómii jeho nového sveta- vrátane základov, ako to, koľko knutov má jeden galeón – ale doučovanie na Rokforte musí stáť strašne veľa peňazí a keďže on vlastne ani nemal možnosť, poriadne si poobzerať svoj bankový účet, kým bol s Hagridom v Gringottbanke, vedel, že akékoľvek množstvo tam bolo, malo mu to vystačiť až do dospelosti, kým si bude schopný zarobiť vlastné peniaze. Bol si istý, že okrem školských potrieb, uniforiem, ingrediencií do elixírov a učebníc a ešte čokoládových žabiek, bude mať aj ďalšie výdavky kým vyrastie – chodili čarodejníci aj na univerzitu? A ak áno koľko to stálo? – a tak by teda nemal míňať peniaze na veci, ktoré vlastne bezprostredne nepotreboval.

Možno, že namiesto doučovania, by mohol radšej viac čítať. Grangerová by asi bola neskutočne nadšená, keby ju požiadal o radu, možno by mu mohol profesor Snape odporučiť nejaké knihy. On vlastne zatiaľ strávil len málo času v rokfortskej knižnici, ale určite tam musia mať nejaké knihy, čo pomôžu študentom narodeným a vychovávaným u muklov lepšie sa oboznámiť s čarodejníckym svetom.

“Nemôžeš čo, ty jeden drzý fagan?” požadoval Snape. Nájsť si čas? Nechať sa obťažovať? Očividne sa u chlapca prejavila dedičnosť po otcovi.

Harry zízal na svoje topánky, úplne červený. Teraz vedel, ako sa cítil Ron, keď si všetci kupovali sladkosti v Rokfortskom exprese. “Erm… No ja len, že moji príbuzní mi, viete,  nepomôžu s peniazmi a ja si nie som istý, koľko peňazí je na účte mojich rodičov a chcem si byť istý, že mi to vystačí na celých sedem rokov tu na Rokforte…”

“A?” požadoval Snape. O čom to decko trepalo? Prečo mu záležalo na tom, koľko peňazí je na účte Potterovcov?

“No,” zamrmlal Harry, “Ja viem, že potrebujem doučovanie, ale vy a ostatní profesori musíte mať vysoké poplatky, keďže ste všetci takí múdri a máte dosť svojej práce a všetko ostatné a ja si nie som istý, či to všetko dokážem zaplatiť.”

Snapovi sa zatočila hlava. Ten chlapec si vlastne myslel- “Potter!” ten výbuch v jeho hlase prinútil Harryho zodvihnúť hlavu, oči v panike doširoka otvorené. “Musel váš chrapúnsky bratranec platiť za svoje vyučovanie?”

“Nie, pane,” odpovedal Harry, mysliac na to, že profesorovi je asi muklovský svet úplne neznámy, keď si myslel takú vec. “Moja teta a strýko platili všetko, čo Dudley potreboval do školy a aj za všetko ostatné,” dodal trošku nahnevane. “Tak to funguje u muklov, rodičia platia za veci svojich detí. Ale moji príbuzní by za mňa nikdy nič nezaplatili, ani vtedy na muklovskej škole a už vôbec nie tu. Myslím, že keď Dudley chcel –“

Snape si pošúchal koreň nosa, kým ten malý blbec rozprával o tom, ako tí jeho odporní príbuzní rozmaznávali svojho syna, úplne zabudnúc na to, čo sa ho pýtal. “Potter. Vaša teta a strýko platili za vášho bratranca, správne?”

“Áno, pane.”

“Pretože je to ich povinnosť.”

“Áno, pane.” Harry si myslel, že rozumie tomu, čo tým jeho profesor myslí. “Ale, pane, oni o mne neuvažujú ako o ich zodpovednosti, i keď mi niečo dlžia. Je to skôr tak, že ja som –“

Snape ho zastavil skôr, ako by mohol povedať niečo deprimujúce. “Áno, vaši príbuzní vyjadrili svoj názor dosť jasne.” A preto sa s nimi Black pekne pozabáva. “Ale aj tak, na niečo ste zabudli.”

Harry sa zamyslene zamračil. “Ummmm, na čo, pane?”

Snape na neho zazeral. Drzý, arogantný, nemysliaci fagan! “JA som teraz za vás zodpovedný. A tak som za vás aj finančne zodpovedný, kým nebudete dospelý.”

Harrymu padla sánka. Jedna vec bola, že mu profesor kupoval darčeky – dokonca úžasné darčeky!!! – ale bolo niečo úplne iné prevziať plnú finančnú zodpovednosť za Harryho. Nikdy ho ani nenapadlo, že profesor Snape by chcel urobiť viac, ako dať mu izbu v jeho vlastnom byte a poskytovať mu rodičovský dohľad a disciplínu. Určite to bolo pre toho muža veľké bremeno!

A povedať, že ešte k tomu všetkému tiež chce utrácať svoje vlastné peniaze na Harryho, ako keby bol naozaj z jeho vlastnej krvi... Dokonca Harryho vlastná krv to odmietla. Dursleyovci vždy vysvetľovali ich lakomú starostlivosť o Harryho s hlasnými sťažnosťami o tom, ako veľa stojí ubytovanie a kŕmenie nechcenej siroty. A teraz profesor Snape prevzal na seba také bremeno bez toho, aby o tom niečo povedal!

“A- ale deti sú drahé, profesor!” vykríkol Harry skôr ako si mohol na ten nápad zvyknúť. Očividne profesor nemal ani potuchy o tom, čo mu ponúkol. “Teda, ja nebudem jesť tak veľa, mimo školského roka na Rokforte, ale už len to, že budem žiť s vami vás bude stáť veľa peňazí. Myslel som, že by ste brali peniaze z môjho účtu a –“

“Vyzerám ako hostinský, Potter?” vyprskol Snape, cítiac ostrú bolesť pri Harryho presvedčení o tom, že nikto iný by ho nikdy nechcel ako člena rodiny a len by toleroval jeho prítomnosť výmenou za finančnú kompenzáciu. Ako obvykle, kvôli empatii bol namosúrený. “Ja ani nechcem a ani nepotrebujem odškodnenie za starostlivosť o vás. Teraz som v podobnej pozícii ku vám, ako je váš strýko k vášmu bratrancovi. Pochybujem, že váš bratranec dostane každý týždeň účet na pokrytie ubytovania, stravy a ostatných nákladov. ”

Harry si odfrkol. “Keby ho dostal, mal by asi milión strán!” No potom zafňukal. “Ale, pane, prečo by ste to všetko robili?”

Snape zodvihol jedno obočie. “Nepožiadali ste ma, aby som sa stal vašim opatrovníkom?”

Harrymu opäť padla sánka. To si Snape naozaj myslel, že od neho očakával, že na seba vezme až také bremeno? A naozaj to chcel Snape urobiť? Len pre to, že ho Harry o to požiadal? „A-áno,” preglgol, “ale nikdy som nemyslel, že budete musieť platiť za všetky moje náklady alebo –“

Snape na neho zazrel. “Hlúpy fagan. Nikdy by si nemal požadovať veci, ak nevieš, čo vlastne žiadaš, obzvlášť v čarodejníckom svete. Je dobre, že aspoň ja si plne uvedomujem povinnosti legálneho opatrovníka.”

“Ale – ale nemali by ste platiť –“

Opäť ho Snape zrušil. “Dovoľujete si hovoriť mi ako mám žiť podľa svojich záväzkov? Alebo – ešte horšie – naznačiť že som prijal povinnosť, ktorú nechcem plniť?”

Harry mohol byť v šoku, no nebol hlúpy. “Nie, pane!”

“Tak potom si láskavo svoje stupídne a mylne informované táranie nechajte pre seba, vy nehanebný úbožiak. Máte jedenásť rokov. Nemusíte si robiť starosti s detailmi vašej finančnej podpory.  To je moja povinnosť, nie vaša. Vy ste povinný poslúchať mňa. Ak ja rozhodnem, že je dôležité doučovanie, nebudete si robiť starosti s finančnou stránkou tohto doučovania, ale jednoducho budete chodiť na hodiny ako sa vyžaduje a predvediete tie najlepšie z vašich schopností. Nebudem tolerovať lenivosť, pán Potter! Ak vynecháte hodinu – akúkoľvek hodinu – môžete očakávať nepríjemné následky.”

A stalo sa to znova. Napriek jeho najlepšiemu, najhrozivejšiemu zamračenému pohľadu, ten fagan sa na neho žiarivo usmieval so slzami v očiach! Snape takmer frustrovane zanadával. Ako mal vyvolať strach v tom malom zloduchovi, keď si vôbec nevšímal jeho vyhrážky?

“Budem študovať poctivejšie, ako ktokoľvek iný – dokonca aj Hermiona!” sľúbil Harry a srdce mu plesalo radosťou. Merlin, bolo to tak úžasné, že mal niekoho, kto sa o neho staral! Teraz sa nebude musieť cítiť tak hlúpy, keď sa budú ostatné decká rozprávať o rôznych kúzlach, alebo čarodejníckych skupinách alebo o nejakej z ďalších tisícok vecí, ktoré boli pre tých, čo vyrástli v čarodejníckom svete úplne normálne.

Hmf. Dobre, aspoň že ten fagan povedal niečo správne. Snape zazrel ešte raz, len tak z povinnosti a poslal ho späť do chrabromilskej veže.

Prvých pár lekcií šlo veľmi dobre, uvažoval Harry šťastne. To že sa učil viac ako bolo v školských osnovách, mu umožnilo lepšie pochopiť kontext. Teraz keď lepšie rozumel, na čo sa používa transfigurácia alebo čary, bolo to oveľa jednoduchšie zaujímať sa o cvičenia na hodine a vidieť dôležitosť levitovania pierka alebo premeny ihly na špáradlo. A fakt že sa učil nové veci na tých extra hodinách, mu dával pocit, že dokonca vie trochu viac ako jeho spolužiaci, no dobre, to bola tá lepšia časť. Lenže už aj niektoré iné decká si to začali všímať a žiadali ho o pomoc, čo bola teda poriadna zmena oproti jeho vyučovaniu na muklovskej základnej škole, keď ho vždy považovali za hlúpeho, vďaka Dursleyovcom.

Jediný problém s jeho extra hodinami bol ten, že zvykli byť veľmi zaujímavé a Harry vždy zostal dlhšie – a to znamenalo, že chodil neskoro na večeru. Keďže profesor Snape zvykol byť podráždený, keď Harry prichádzal neskoro, obzvlášť k jedlu, Harry sa tvrdo snažil byť presný. Myslel si, že je to tak trochu divné, že profesor Snape si robí starosti s jeho stravovacími návykmi – čo jedol, koľko, kedy, a či jedol rýchlo alebo pomaly, a podobne – ale zistil, že každý má nejaké drobné úchylky, a keď si profesor chcel robiť ťažkú hlavu z toho, či jedol dosť zeleniny, dobre, bolo to v poriadku.

Ale znamenalo to, že Harry sa musel ponáhľať, ak sa chcel dostať ku chrabromilskému stolu v čase, keď sa podávalo jedlo. Musel bežať do chrabromilskej veže, aby si odložil veci po hodine, keď ho profesor Flitwick konečne vyhnal zo svojej kancelárie a aj napriek tomu, že skoro celú cestu bežal, bolo jasné, že ku stolu dorazí medzi poslednými. Podľa toho, aké boli chodby pusté, vedel, že väčšina študentov je už vo veľkej sieni.

“Hej! Pozrite, kto je tam!” Výkrik spoza neho si najprv ani nevšimol, ale potom zachytil jeho pozornosť zvuk náhliacich sa krokov.

Harry sa otočil presne na čas, aby zbadal štyroch vysokých chlapcov – pravdepodobne siedmakov- bežiacich za ním. Všetci mali Bystrohlavské habity a Harry si nemyslel, že niekoho z nich pozná.

“Ahoj,” povedal trochu neisto. Naozaj sa mu nepáčil spôsob, akým ho obkľúčili a ustupoval až kým nepocítil za chrbtom stenu.

“Ahoj,” odpovedal najvyšší chlapec s úsmevom. Harry si nebol istý prečo, ale na jeho úsmeve bolo niečo, čo ho znepokojovalo. “Ty si Harry Potter, však?”

Harry prikývol. Skutočne dúfal, že ho nepožiadajú, aby im ukázal jazvu.

Chlapec sa otočil k ostatným. “Vidíte? Povedal som vám, že je to on. Chlapec Ktorý Prežil. Chlapec, Ktorý Nikam Nechodí Sám.”

Harry sa zamračil. O tej prvej prezývke už počul ale o tej druhej nie.

Ďalší Bystrohlavčania prikročili o krok bližšie. Odrezali Harrymu cestu. Toto mu začalo pripomínať Lov na Harryho. “Hej, mal si pravdu, Jeffreys, ale nemôžeš sa na nás hnevať, že sme to spochybňovali. Potter máva so sebou vždy nejaký sprievod. Kto by čakal, že bude tu a celkom sám?”

“Ja nemávam sprievod,” protestoval Harry. “Ja mám len priateľov.”

“Jasné, že máš priateľov,” zavrčal prvý a priateľsky položil Harrymu ruku okolo krku. “Ale to nám znemožňuje porozprávať sa s tebou osamote. ”

Harry sa pozrel na ostatných chlapcov. Všetci boli vysokí a atletickí a stáli okolo neho v polkruhu, efektívne ho držali v pasci. “O čom sa chcete porozprávať?” opýtal sa so zvyšujúcou sa nervozitou. Čo od neho mohla chcieť tlupa chalanov z vyššieho ročníka z inej fakulty?

15.01.2010 18:42:15
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one