Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666, AVE, victor, Sevikovi, zulik, MIRKOVI, Mekare,

POĎAKOVANIA O5 ADRESUJETE BIGGI

Keď sa Harry na druhý deň ráno zobudil, cítil sa prekvapivo dobre na niekoho, kto bol len pred dvanástimi hodinami napadnutý. Elixíry, nespomínajúc tú skvelú masáž od profesora Snapa, skutočne zabrali a v sprievode profesora Snapa, prakticky celú cestu do Veľkej siene na raňajky poskakoval. Samozrejme, zobudiť sa vo svojej úžasnej izbe na to, že ho profesor jemne potľapkal po pleci, stačilo k tomu, aby mal dobrú náladu, u Dursleyovcov bol zvyknutý na naštvaný krik cez zavreté dvierka jeho prístenku pod schodami.

Snape sa pozeral na toho spokojného darebáka, poskakujúceho vedľa neho, s nechuťou. Nenávidel tie „ranné vtáčatá". Nie že by bol vôbec mal rád kohokoľvek iného, ale mal pocit, že ľudia, ktorí vstávali s úsmevom na tvári a pesničkou na perách by sa mali pri rannom umývaní utopiť v umývadle. A prečo bola tá malá príšera vlastne taká šťastná? Veď z neho ráno takmer vytriasol dušu, aby ho zobudil a v použití Aguamenti mu zabránilo len to, že by potom musel márniť čas použitím nevyhnutných sušiacich kúzel. "Potter," zavrčal, pomedzi zaťaté zuby, keď Harry za behu vyskočil pri jednom gobelíne, aby zistil, či dočiahne jeho spodný okraj. "Ak sa nebudete správať s patričnou dôstojnosťou, dovediem vás do Veľkej siene za ucho."

Harry mu venoval dlhý, zamyslený pohľad a na jednen hrozný moment sa Snape obával, že ten spratok si niečo vymyslí, no nakoniec sa chlapec usmial a pokrčil ramenami. "Okay, profesor," povedal súhlasne. "Môžem si dať na raňajky palacinky?" spýtal sa o chvíľu neskôr.

Snape sa na neho skúmavo pozrel. To načasovanie bolo priam Slizolinské. "Prosiiiiiim?" povedal Harry, pri čom robil tie najlepšie šteňacie oči, akých bol schopný.

"Ale až keď zješ nejaké ovocie a malú misku ovsenej kaše," povedal Snape prísne. "Nenechám ťa napchávať sa sladkosťami, aby si potom celý deň lietal po hrade s nadbytkom energie."

Harry prevrátil očami. "To by som nerobil!"

"Hmf," Snape na neho skepticky pozrel, ale už na to nič nepovedal.

"Profesor?" trúfol si Harry chvíľu na to.

"Áno?" spýtal sa stroho.

"Budete dnes večer variť elixíry?" spýtal sa Harry nenútene.

Snape tvrdo potlačil trhanie v perách. Tak o toto tomu faganovi išlo. "Možno," povedal vyhýbavo.

Harry prechádzal prstom po stene, keď kráčal vpred. "Tak možno budete potrebovať pomoc pri príprave ingrediencií?" ponúkol tým istým nenúteným tónom.

Snape prevrátil očami nad chlapcovou priehľadnosťou. A ešte horšie, tomu faganovi sa príprava ingrediencií dokonca zdala zábavná! Rád trávil čas v žalároch, a získal otrasný zvyk, privádzať tam so sebou rôznych Chrabromilčanov. Čo bude dávať Snape za trest, ak všetci prváci budú chcieť tráviť čas mliaždením červoplazov a nakladaním mločích očí? Bol znechutený, keď Harry prvý raz zajačal potešeným zdesením a ocenil túto činnosť konečným pubertálnym ocenením ako „NECHUTNÉ!"

Teraz on a Weasley a dokonca aj ten zo začiatku úplne paralyzovaný Longbottom chodili k nemu do laboratória s nádejou, že budú môcť niečo pitvať, sťahovať z kože, mliaždiť alebo mlieť. Snape skľúčene tušil, že je len otázkou času, kým sa o tom dozvie tá malá šprtka, a keď raz začne trvať na tom, že k nemu chce chodiť aj ona, budú ju nasledovať všetci z Bystrohlavu. Potom sa jeho Hadi začnú sťažovať, že ich opustil a Bifľomorčania budú smutní a zronení, že ich úplne ignoruje. A čo bude robiť potom, aby boli jeho tresty tými najnenávidenejšími a najobávanejšími na Rokforte? Stratil by svoju reputáciu Zlého Netopiera zo žalárov a všetko by to bolo vinou toho malého fagana.

Zazrel na tú malú príšeru. "Ešte si nie som istý," vyprskol.

"Och." Harry vyzeral sklamaný, no nebol zarazený príliš dlho. "Dobre teda, možno by sme sa mohli prísť pozrieť, či nás náhodou nebudete potrebovať."

"Ja vám nenapíšem ospravedlnenky, ak zmeškáte večierku," vyhrážal sa Snape, "a ak vás chytí Filch, budete čistiť toalety zubnou kefkou."

Harry pohŕdavo mykol precom. "Ako keby som to predtým nerobil. U mojich príbuzných. Dudley sa dokonca snažil donútiť ma umyť si potom tou kefkou zuby," spomenul si a striaslo ho. A Snape sa ticho zaprisahal, že ak Harry niekedy dostane trest s Filchom, dá tomu šmuklovi veľmi jasné inštrukcie, ako má s Harrym zaobchádzať a čo od neho nikdy nemá očakávať.

"Mohli by ste prísť dnes večer, po tom čo si dokončíte všetky domáce úlohy. Očakávam, že ak sa u mňa objavíte, ukážete mi všetky eseje, takže nemrhajte mojim časom tým, že prídete bez nich."

Harry vzdychol. Profesor Snape robil svoju prácu opatrovníka veľmi dobre, dokonca trval na tom, že si bude prezerať Harryho domáce úlohy aspoň trikrát za týždeň. Harry musel priznať, že profesorova pomoc, naučiť sa ako štrukturovať esej a vyhľadať potrebné informácie, nespomínajúc jasnú prezentáciu svojich myšlienok, bola nenahraditeľná. Ale nebol zrovna najšťastnejší, keď musel svoje domáce úlohy niekoľkokrát prepisovať, keď Ron a ostatné deti mohli odovzdať úlohu takú, ako ju napísali na prvý raz. Pozrel sa na profesora, či by mohol risknúť menší protest, no jediný pohľad na jeho prísny výraz ho presvedčil, aby tak nerobil.

Vedel, že všetka práca navyše je dôležitá pre jeho budúcnosť, a tiež ho tešilo, že profesor ho považoval za rozumného a dosť od neho očakával, ale už prakticky trávil toľko času s nosom v knihách ako Grangerová! Len to, že jeho spolužiaci vedeli, že Snape mu kontroluje úlohy zaistilo, že mal ich sympatie, namiesto toho, aby ho nazývali šprtom. Harry raz nahlas zaprotestoval, keď Snape trval na tom, aby tretí raz prepísal esej z transfigurácie a jeho profesor sa na neho pozrel tak diabolským pohľadom, že Harry už napoly očakával, že si tým vyslúžil 500 riadkov „Nebudem sa viac pokúšať, byť jednou z tých tupých hláv" - čo počul, keď to Snape zadával jednému z jeho Slizolinčanov, ktorého esej z elixírov zrejme ukazovala známky nedostatočnej snahy. Namiesto toho, Snape urobil niečo oveľa, oveľa horšie.

Postavil sa, otvoril dvere a ukázal, že Harry má odísť. "Von, Potter," vyprskol, keď ten chlapec len sedel a zízal. "Keď ste tak nevďačný, že máte za zlé investovanie môjho času do vás, potom budem viac než rád, keď budete niesť zodpovednosť za vaše školské povinnosti. Ale Merlin vám pomáhaj, ak nebudete dosahovať známky, ktoré Ja očakávam od svojho zverenca."

"Ale - ale - " protestoval Harry nesúvislo. Zachvátila ho vlna paniky. Ako si profesor mohol myslieť, že ho môže takto vykopnúť?

Snapov výraz trochu zmäkol, keď videl chlapcovo zdesenie. "Nevyhadzujem ťa z tohto bytu, ty hlúpy fagan, ale mám lepšie veci ktorým by som mohol venovať svoj čas, ako pokúšať sa natĺcť prvácke učivo do tvrdohlavej lebky. Ak ťa nezaujíma moja pomoc, môžeš mi zmiznúť z očí. Choď sa učiť sám, alebo s tvojimi malými kamošmi."

Harry začal fňukať. "Ale povedali ste mi, že mi pomôžete," tvrdil, ignorujúc fakt, že pred chvíľou túžil po tom, aby už mohol opustiť Snapovu pracovňu.

Snape zatajil svoj úškrn. Chrabromilčania -ako pekne sa s nimi dá pohrať. "A nenaznačovali ste práve, že už po mojej pomoci netúžite?" požadoval.

"Ja som to tak nemyslel," zamumlal Harry. "Chcem zostať."

Snape nahlas vzdychol. "A to som sa tešil, že budem pracovať na mojom výskume." Harry na neho prosebne hľadel. "Oh, tak teda dobre. Pusti sa do práce na tej eseji," súhlasil Snape neochotne, a dalo mu to veľa námahy, aby sa nezachechtal, keď Harryho skormútenú tvár rozžiaril žiarivý úsmev.

Keď Harry konečne dokončil tú esej (po niekoľký raz) profesor Snape ju neochotne odobril a potom skoro celú hodinu ukazoval Harrymu úplne perfektné ochranné kúzlo, "Keďže ste dokázali, že napriek všetkému ste dosť zrelý na koncentráciu na toto štúdium." Harry mohol byť Chrabromilčan, ale aj tak dokázal rozoznať pochvalu, keď nejakú dostal a uvoľnil sa, keď zistil, že profesor sa na neho už nehnevá. A tiež musel uznať, že za tú trikrát kontrolovanú esej dostal skvelú známku a od profesorky McGonagallovej dostal zriedkavú pochvalu.

Harry sa zamračil, keď na to myslel. Ani náhodou to nešlo tým smerom, ktorým on chcel, ale tak to bolo s viacerými záležitosťami s jeho profesorom. Niečo, o čom si myslel, že bude strašné sa obrátilo na pre neho prospešnú vec. Vzdychol - profesor mal asi aj pravdu s tou zeleninou a sladkosťami aj keď to dosť liezlo na nervy. "Profesor?" opýtal sa, keď mu niečo napadlo.

"Mm?" Snape bol zaujatý myšlienkami na vyučovací plán na dnešný deň. "Čo?"

"Budú tí chlapci - Jeffreys a ostatní - pri raňajkách?"

"Nie. Za to, čo urobili, boli vylúčení zo školy a minulú noc ich odviedli Aurori. Aurori sú čarodejnícki policajti," vysvetlil, keď videl Harryho zmätený pohľad.

Harry vytreštil oči. "Čo? Prečo?" spýtal sa neveriaco. Po tom, čo ho každý rok na základnej škole napádal Dudley a jeho banda, Harry by si nikdy nepomyslel, že tí štyria Bystrohlavčania budú niesť za svoje činy zodpovednosť.

"Všetci priam horlivo súhlasili s tým, že opustia školu, radšej ako by mali čeliť môjmu hnevu," odvetil Snape sucho. "A ja som dosť jasne vysvetlil riaditeľovi, že nebudem tolerovať žiadne hrozby pre tvoju bezpečnosť. Ak by tých chlapcov nevylúčil, radšej by som ťa preložil na inú školu, ako by som im dal ďalšiu šancu, aby ťa napadli."

Harry na neho zízal. Ešte nikdy v živote sa za Harryho nikto nepostavil tak, ako teraz profesor. Jeho teta a strýko samozrejme predpokladali, že Harry bol iniciátor všetkých konfliktov s Dudleym a dokonca aj učitelia čoskoro prešli k takémuto predpokadu, lebo Dudley vždy hlasno a so slzami v očiach obhajoval svoju nevinu, kým Harry radšej nepovedal nič na svoju obranu. Harry bol dosť prekvapený, že riaditeľ tých starších chalanov vyhodil, ale v po bojovom vzrušení si to ani neuvedomil. No nikdy by mu nenapadlo, že ich vyhodia zo školy - a ešte aj toto!

"To myslíte vážne? Vy by ste ma nechali preložiť inam?"

Snape vstal a pozrel sa dolu na Harryho. "Pán Potter, aké sú moje dve najdôležitejšie pravidlá? Dám vám pomôcku, ich porušenie vedie k vášmu bolestivému zadku."

"N-nevystaviť sa nebezpečenstvu a poslúchať," Harry preglgol.

"Presne. Udržať vás v bezpečí a zdravého a -" Snape vystrúhal grimasu ale nakoniec to povedal "- šťastného je mojou povinnosťou ako vášho opatrovníka. Nebudem tolerovať žiadne ohrozenie vášho zdravia, či už niekým iným, alebo vami samotným. Rozumiete, vy hlúpe decko?"

Harry s vytreštenými očami prikývol. Wow. Snape to bral skutočne vážne. Musel mať Harryho rád, aspoň trochu, keď chcel, aby bol v bezpečí. Aj keď práve teraz vyzeral, ako keby zahryzol do citrónu. Harry vedel, že Snape nemal rád, keď mal priznať všetky tie sentimentálne veci, ale Harrymu to nevadilo, lebo Snape mu ukázal, čo celý čas cíti, či už to bolo tým, že sa uistil, že Harry dostane dobré známky, masíroval mu chrbát, keď bol príliš rozrušený na to, aby zaspal, alebo prinútil riaditeľa, aby sa zbavil tých chlapcov, čo ho napadli.

"Profesor?" opýtal sa Harry veľmi tichým hlasom.

"Čo je to tentoraz, Potter?" požadoval mrzuto.

"Ja v- " Harry sa zarazil. Nemohol to povedať. Cítil by sa ako blbec a profesor by bol rovnako zahanbený. "Um, vďaka."

Snape sa nepríjemne ošil. "Nemáš za čo," povedal chrapľavo, jednu ruku položil chlapcovi na rameno a jemne ho stisol. Tak. Trochu pozitívneho povzbudenia pre toho malého diabla.

To už boli vo Veľkej sieni a Harry odbočil ku Chrabromilskému stolu, kým Severus pokračoval ďalej k učiteľskému stolu.

"Ako sa má Harry dnes ráno?" opýtala sa ho McGonagallová zvedavo, skôr ako sa stihol vôbec posadiť.

"Je rovnako otravný ako vždy," odpovedal, ignorujúc jej zamračenie.

"Vážne, Severus!" oborila sa. "Práve prešiel hrôzostrašným zážitkom. Myslela som si, že dokonca aj ty by si mohol ukázať aspoň trochu súcitu!"

Snape sa len pozrel na Harryho, ktorý teraz zabával seba a svojich spolužiakov tým, že si z kúska melónu urobil fúzy. McGonagallová nasledovala jeho pohľad a zažmurkala. "Áno on je skutočne krehká kvetinka," skomentoval Snape kyslo. Nemienil rozširovať to, aké je jeho chránenec krehké a emocionálne nestabilné dieťa. Samozrejme že je, ale priznať takúto slabosť pred publikom by určite nebolo pre toho chlapca najlepšie. Čo si McGonagallová myslela, že prečo trval na tom, aby sa minulú noc Harry vrátil do jeho bytu? Pokrútil hlavou - starý či mladý, Chrabromilčan má si takú jemnosť ako tehla.

Oh, veľký Merlin. Teraz Malfoy nasledoval príklad najmladšieho Weasleyho a snažil sa zistiť, koľko hrozna si dokáže napchať naraz do úst. Snape si pošúchal koreň nosa. Vedel, že dovoliť porušenie starého zasadacieho poriadku podľa fakúlt minulý večer bol nebezpečný precedens a teraz sa celkom určite pomieša celá škola s priam desivými následkami.

Drahý Lord Voldemort, Snape písal vo svojej mysli, Keď ste označili Weasleyovcov ako zradcov krvi, bolo to kvôli ich nesúhlasu s vašimi pravidlami alebo kvôli ich skutočne otrasnému správaniu pri stole? Ďalej, mohli by ste prosím poradiť prečo - ak teda čistokrvné dedičstvo je doteraz to najlepšie - deti spomínaného pôvodu vyzerajú byť neskutočne ľahko zmanipulovateľné oproti tým polovičným alebo s muklovským pôvodom?

Rýchlo zabudnúc na 11 rokov prísneho dodržiavania etikety, Malfoy - ako vždy napodobňovaný Crabbom a Goylom - teraz predvádzal, ako sa kôrky z toastu dajú použiť ako upírske zuby, kým Weasley sa pokúsil napchať si do každej nosnej dierky jednu, pre nejaký nezrozumiteľný dôvod. Teraz ich všetkých Grangerová vyhrešila, za to že s hrajú s jedlom a chlapci to zobrali s oveľa väčším rešpektom, ako by Snape očakával. Možno že si všimli Jonesovej prítomnosť neďaleko od nich? A samozrejme, že jeho prefektka sedela blízko pri Percym Weasleym, ktorý vyzeral byť súčasne vo veľkej miere potešený a tiež dosť vystrašený. Aj keď sa Snape pozeral, Jonesová sa posunula k nemu bližšie a zašepkala mu niečo do ucha, na čo sa ten chlapec začervenal až po končeky uší.

Zvyšok jeho Hadov bol roztrúsený po Veľkej sieni a počul Teddyho Notta a Millicent Bulstrodovú - obaja potomkovia hrdých čistokrvných rodín - ako prosíkajú Bifľomorského študenta s polovičným pôvodom, aby im ukázal nejaký muklovský artefakt zvaný "gameboy". Vyzerá to tak, že jeho starší bratranec pracujúci na ministerstve ten objekt začaroval tak, aby fungoval aj na Rokforte a jeho Hadi boli nedočkaví, aby sa s tým mohli pohrať. Samozrejme, že ten Bifľomorčan s tým súhlasil, takže teraz mu zrejme budú pobehovať po Slizolinskej spoločenskej miestnosti aj Jazveci.

Úžasné. Oh, a teraz Malfoy, Potter a Weasley sa hádali s Grangerovou a Longbottomom o vysokej spoločenskej hodnote Metlobalu. Samozrejme, tá vševedka mala najviac argumentov, ale Longbottom preukázal neočakávané odhodlanie navrhnúť, že možno, len možno, čarovanie je o trošku dôležitejšie ako Metlobal. Ostatní traja chalani na neho naziapali pri čom im z úst vypadalo napoly prežuté jedlo, a Crabbe s Goylom otupene jedli všetko, čo mali v dosahu - nehľadiac na to, komu to ležalo na tanieri.

Snapovi sa zhoršila nálada, keď zistil, že je vlastne na strane tej vševedky a Longbottoma, keď - ako sa zdalo neodvratné - bude musieť zasiahnuť do tej rapídne sa stupňujúcej hádky. Teraz im začali venovať pozornosť aj nejakí študenti z vyšších ročníkov.

"Hmmmm. Obávam sa, že slečna Grangerová sa nenaučila prispôsobiť sa," skomentovala Minerva nesúhlasne.

Snape sa na ňu zamračil. "Lebo sa nestala Metlobalom posadnutým bláznom ako je jej vedúca fakulty?" spýtal sa Snape nevraživo.

McGonagallová sa zamračila. "Metlobal je najušľachtilejším športom! Jeho unikátne dedičstvo je -"

" - Irelevantné v inštitúcii vyššieho vzdelávania!" odsekol Snape. "Prečo vy a riaditeľ trváte na povolení takého rozptyľovania -"

McGonagallová sa zaškľabila. "Ty jednoducho žiarliš, lebo si nikdy nebol dobrým hráčom."

Kým Snape sa dusil hnevom, Pomfreyová sa zapojila do tejto slovnej potýčky. "Severus rozmýšľa správne a vy to viete! Počet zranení, ktoré vznikajú pri vašej hlúpej hre každý rok -"

"Hlúpej hre!?!" zaškriekala Hoochová. "Budem -"

"No tak, no tak," pokúsil sa riaditeľ, oneskorene, zasiahnuť.

Študenti sa prestali hádať a všetky oči sa upreli na učiteľský stôl, aby videli ako vyvrcholí nepokoj medzi učiteľmi. Ako dôsledok toho, si každý až o chvíľu neskôr uvedomil, že sa dvere do Veľkej siene rozleteli dokorán.

05.02.2013 10:19:33
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one