Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666, AVE, victor, Sevikovi, zulik, MIRKOVI, Mekare, Jacomovi...

Kapču preložila BIGGI!
Kapitola tentoraz prebehla betareadom!!!

"Dosť!" povedal Dumbledore nakoniec a jeho mágia podporila tento príkaz. Hoochová trucovito odložila misku s ovsenou kašou, ktorú chcela vrhnúť na Pomfreyovú, kým zvyšok učiteľov sa previnilo stiahol. Snape a McGonagallová si vymenili posledné zamračené pohľady, ale potom všetkých prebral výkrik z opačného konca Veľkej siene.

"Riaditeľ! Toto je správanie, ktoré má byť príkladom pre naše deti?" Harry spolu s ostatnými študentmi naťahoval krk, aby videl, kto to prehovoril. Vysoký aristokratický muž so svetlými blond vlasmi prechádzal po uličke medzi stolmi, v jednej ruke zvieral paličku so striebornou rúčkou. Draco vedľa Harryho zalapal po dychu a rýchlo si pouhládzal habit.

"Hej, on vyzerá ako ty," zašepkal Harry. "Je to –"

"Môj otec," odpovedal Draco stručne. Ťažko prehltol a znepokojene sledoval, ako Lucius kráčal k učiteľskému stolu.

"Dobré ráno, Lucius," povedal Albus milo, žmurkajúc na Malfoya staršieho. "Myslím si, že energická debata je vynikajúci spôsob, ako začať ráno. Nechceli by ste sa k nám pripojiť na raňajky?"

"Riaditeľ!" Ďalší muž, so smiešnym malým cylindrom na hlave, náhlivo kráčal Luciusovi v pätách. "Požadujem vysvetlenie toho, čo sa tu vlastne deje!"

"Verejnosť to chce vedieť," doplnila vychudnutá žena v okuliaroch, kráčajúca popri nižšom mužovi. "Máte pre nás komentár, riaditeľ?"

Dumbledore na nich zažmurkal. "Možno ak by ste mi mohli vysvetliť, čo vás sem privádza v tak skorú rannú hodinu, Cornelius, mohol by som zodpovedať vašu otázku a poskytnúť slečne Skeeterovej komentár."

Lucius znovu nadobudol kontrolu nad skupinou. "Prišli sme sem, riaditeľ," vyhlásil, "kvôli včerajším znepokojujúcim udalostiam na škole!"

"Mohli by ste byť prosím trochu viac špecifický?" zažmurkal Albus znovu. "Poukazujete na to, že domácim škriatkom sa minul puding, na alarmujúci vzostup chýbajúcich ponožiek, alebo –"

"Predstavte si môj šok a zdesenie," pokračoval Malfoy, ignorujúc riaditeľa, "keď som sa dnes ráno vrátil z pracovnej cesty v zahraničí a zastavil som sa u ministra Fudgea v kancelárii, aby som ho informoval, len aby som sa dozvedel, že minulú noc boli na školu privolaní Aurori. Niekoľko starších študentov bolo vyhodených zo školy a uväznených! Prečo som nebol o týchto udalostiach informovaný ako člen rady guvernérov a ako znepokojený rodič?"

"Možno práve preto, že ste boli na pracovnej ceste v zahraničí?" povedal Dumbledore mierne.

"Áno bol som," potvrdil Lucius, hovoriac priamo k tej žene, ktorá, ako Harry teraz mohol vidieť sledovala rýchlo píšuce brko, "pokojne usadený v ministrovej kancelárii, keď prišiel Auror a priniesol záznam, z ktorého mi stuhla krv v žilách! Na Rokforte boli použité neodpustiteľné kliatby! Môj vlastný syn bol cieľom! Ako ste mohli dopustiť také násilie na tomto posvätnom mieste?"

"Vy úbohý muž," zaševelila reportérka. "Čo ste urobili po tom, ako znepokojený rodič a člen rady guvernérov?"

"Prirodzene som navrhol, aby sme prišli sem na Rokfort a získali plnú výpoveď od riaditeľa. Požadoval som, aby minister začal plné vyšetrovanie –"

"A ja som samozrejme súhlasil s tým, že presne zistíme čo sa vlastne stalo." Menší muž s divným klobúkom už mal dosť toho, že ho ignorujú. Vzal reportérku za rameno a otočil ju k sebe. "Ako minister mágie, mojou prioritou je samozrejme mládež našej úžasnej spoločnosti. Zistenie, že čelili takej hrozbe na mieste, ktoré má byť tým najbezpečnejším v Británii, bolo samozrejme znepokojujúce a tak som okamžite vyrazil. Zastavil som sa len aby som upovedomil zamestnancov ministerstva, ktorých detí sa to údajne tiež týka." Jednou rukou mávol ku dverám.

"Tatko?" Ron, sediaci vedľa Harryho z druhej strany, prekvapene vykríkol, keď zbadal posledného muža, ktorý prišiel s ministrom, blížiaceho sa vpred.

Harry to zaujato sledoval, kým Ron a jeho bratia vyskočili a bežali k červenovlasému mužovi, ktorý vyzeral byť veľmi pokojný.

"Ako ste sa cítili, keď ste sa dozvedeli o použití neodpustiteľných kliatob v škole, pán Weasley?" vrhla sa na neho reportérka.

"Stále čakám, či sa tieto chýry potvrdia, slečna Skeeterová," povedal Ronov otec stručne, vzhliadnuc k hlavnému stolu. "Dobré ráno, profesor Dumbledore. Dúfam že nám prepáčite naše obťažovanie."

"Nemáme sa za čo ospravedlňovať," vyštekol Malfoy pohŕdavo. "Sme tu ako znepokojení rodičia – i keď možno vďaka reputácii vašich detí …"

"Oi!" Jedno z dvojčiat rozhorčene vykríklo, postaviac sa za svojho otca. "My sme nič –"

"- neurobili! A nie je –"

" – pravda že tam neodpustiteľné kliatby –"

"- len tak lietali! To len Harryho –"

Reportérka, slečna Skeeterová, vyletela na druhé dvojča. "Harry? Harry Potter? Chlapec Ktorý Prežil? On v tom bol zapletený? To on použil neodpustiteľnú?"

Snape stuhol a vrhol na Dumbledora ostrý pohľad. Toto musia dostať pod kontrolu. Hneď.

"Nehovorte takto o Harrym!" Zvolal Ron naštvane, ponáhľajúc sa. "On bol len –"

"DOSŤ!" Riaditeľova mágia opäť preletela vzduchom a všetky konverzácie utíchli, keď boli utlmené umlčiavacím zaklínadlom. McGonagallová sa posadila, tváriac sa samoľúbo a Snape jej neochotne uznanlivo prikývol.

"Ďakujem, Minerva," usmial sa Dumbledore na staršiu čarodejnicu "Teraz, ako sa zdá, väčšina študentov už doraňajkovala, navrhujem, aby ste sa všetci rozišli do tried." Ignoroval nepočuteľné stony a sklamané pohľady, keď študenti vstávali, aby opustili Veľkú sieň. "Chcel by som, ale, aby tu zostali tí, čo boli zainteresovaní v tej udalosti z minulého večera."

O chvíľu neskôr, odprevádzaní zvyškom učiteľského zboru, všetci študenti neochotne opúšťali Veľkú sieň, nechajúc tam len profesora Dumbledora, Snapa a McGonagallovú, spolu s Harrym, Dracom, Hermionou, Jonesovou, Flintom, Woodom, Bellovou a všetkými Weasleyovcami.

"Ďakujem," usmial sa Dumbledore, ignorujúc aj rapídne červenejúceho ministra mágie a Luciusovu Malfoyovu bledosť od zlosti. "Teraz, Minerva, skôr ako zrušíš tvoje umlčiavacie kúzlo, možno by si mohla byť tak milá a upovedomiť slečnu Skeeterovú a našich hostí o školských pravidlách týkajúcich sa styku s médiami."

Kým McGonagallová prísne poučovala ostatných, Dumbledore prešiel k Arthurovi Weasleymu. "Ahoj, Arthur," pozdravil mladšieho muža veselo. "Ako sa máš?" Povzbudzujúce prikývnutie mu naznačilo, že umlčiavacie zaklínadlo bolo zrušené, prinajmenšom v tejto časti miestnosti.

"Mám sa dobre, ďakujem, Albus," odpovedal Arthur a znepokojene sa pozrel na svojich synov. "Je niekto z vás zranený? Harry? Si v poriadku?"

Harry cítil teplo, keď ho pán Weasley takto zahrnul k nim. "Som okay," pripojil sa k hlasom ostatných.

"Máš dôvod, byť na svojich synov hrdý," usmial sa Dumbledore. "Rýchlo prišli Harrymu na pomoc spolu s ďalšími študentami."

Arthur prekvapene zažmurkal, jeho pohľad zletel na dvojičky. "To… rád počujem, riaditeľ."

Dvojičky boli v rozpakoch, keď vedeli, že ich otec bol skôr zvyknutý prichádzať do školy pre ich priestupky. Bolo oveľa príjemnejšie, keď riadieľ pochválil ich činy, ako keby mu mal dať ďalší účet za napáchané škody a vysvetľovať, prečo museli naposledy zostať po škole.

"Obávam sa, že som musel pokarhať jedného z tvojich chlapcov, ktorý sa tak trochu, ah, nechal uniesť tým vzrušením a použil nie len nevhodné slová, ale aj skutočne dosť nepríjemnú kliatbu priamo pred zrakmi niekoľkých učiteľov," povedal Dumbledore ospravedlňujúco, aj keď sa mu v očiach poriadne iskrilo.

Arthur vzdychol. "Ronald," začal, poznajúc povahu svojho najmladšieho syna

"Er, nie." Dumbledore pokrútil hlavou.

"Fred? George?" Arthur sa otočil ku nim. Bolo to extrémne neobvyklé, že by sa do problému dostalo len jedno z dvojčiat, ale bolo to, ako on predpokladal, možné.

"Nie."

Arthur zízal na riaditeľa. "Nie –"

"Erm, áno, bol som to ja," povedal Percy strápene.

Arthurovi padla sánka. "Percy? Percy bol ten, kto nadával a niekoho preklial? Priamo pred učiteľmi?"

"Obávam sa, že áno," povedal Dumbledore. "Bol som nútený veľmi vážne si s ním pohovoriť a vysvetliť mu, že takéto správanie prefekta nemôže byť tolerované. Ak sa to stane znovu, nebudem mať inú možnosť než žiadať, aby vrátil svoj odznak."

Teraz na Percyho zízali aj jeho bratia. Neuvedomili si, že mu hrozila strata jeho vysoko ceneného prefektského postavenia.

"To si bol schopný urobiť pre mňa?" Ron prehltol. "Ale to, že si prefekt – to je ako niečo, po čom si túžil celý život."

Percy sa začervenal, pokrčil ramenami a zamrmlal niečo nesúvislé.

Dumbledore na Arthura žmurkol. "Ako hovorím, Percy bol naozaj dosť provokovaný – ten chlapec, ktorého napadol sa akurát pokúsil použiť na mladého Ronalda Crucio." Teraz Arthur zbledol. Vystrel ruku a pritiahol si Rona bližšie, kým Dumbledore sa usmial a otočil sa.

"Si v poriadku?" spýtal sa znovu a pohľadom prešiel po svojom najmladšom synovi.

Teraz sa začervenal Ron. "Som v poriadku, ocko." Potiahol sa za ucho a vyzeral zmätene. "Erm, to Draco Malfoy ma zachránil. Myslím, teda on prišiel skôr ako Percy a dvojičky. To on zastavil tú kliatbu."

Arthur sa otočil a pozrel sa na Draca Malfoya, ktorý stál pri svojom otcovi. "Zachránil ťa Malfoy? A vedel, kto si?"

Ron sa zaškeril. "Hej, ale pozri, ja som pomáhal Hermione, ktorá pomáhala Harrymu a keďže je Harry Snapovo dieťa, čo ho robí hadom, tak keď som pomáhal hadovi, Malfoy pomohol mne." Arthur zažmurkal, pokúšajúc sa všetko to vstrebať. Pozrel sa na Harryho "Tak aj ty si bol zranený?"

Harry sa nemotorne zavrtel. Stále nebol zvyknutý na ľudí, ktorí sa starali o jeho dobro. "Nie veľmi. Myslím, hej, pokúsili sa ma chytiť, ale mali ste to vidieť, pán Weasley – erm, myslím ujo Arthur. Všetci pribehli a vrhli sa na tých chalanov a potom, keď to skončilo a Draco sa porozprával so Smytheom, Percy bol úplne trafený a ochranársky a prestal, až keď ho chytila tá Slizolinská prefektka."

"Tá pekná –"

"- a s peknými tvarmi –"

" – Slizolinská prefektka," zapojili sa dvojičky šibalsky.

Arthur znovu zízal na Percyho. "Kt-ktorá prefektka by to mohla byť, synu?"opýtal sa roztrasene.

"Davidella Jonesová," priznal Percy, veľmi ticho a rýchlo, sledujúc sveje topánky."

Arthur pozrel smerom, kde malý Chrabromilčan stál vedľa vysokej štíhlej tmavej dievčiny. Arthurovi sa rozšírili oči.

"Ona je úžasná!" nadchýnal sa Harry. "Bola dokonca ešte hrôzostrašnejšia ako Flint, ujo Arthur! A ona skoro – erm – no, urobila niečo veľmi drzé tomu, čo ma napadol."

"Skutočne?" Arthurovo obočie bolo takmer v úrovni jeho očiny. Fajn, tak aspoň vieme, že Molly sa bude páčiť. Zamyslene sa pozrel na Percyho s napoly sklamaným napoly hrdým výrazom. "Chlapci, nechajte ma porozprávať sa chvíľu s vašim bratom."

Percy vzhliadol k svojmu otcovi a potom pohľad sklonil. Stiahol ramená ako keby čakal pohlavok a posunul sa kúsok nabok. Harry a ostatní chlapci ich zvedavo sledovali.

"Ujo Arthur, však na neho nebudete veľmi prísny?" spýtal sa Harry nervózne, spomínajúc si na slová toho muža o fackách, ktoré trvali dlhšie ako len pár sekúnd.

"Áno, tatko," pridal sa Ron, vyzerajúc strápene. "On ma len chránil. Prosím ťa, netrestaj ho veľmi."

"No tak, tatko –" pridali sa dvojčatá.

"- Nie je to ako keby–"

" – to bol jeden z našich žartíkov."

"Percy ten blbec len –

"- chránil nášho drobca Ronuška."

"Nemôžeš sa na neho hnevať –"

"- za toto."

Arthur sa jemne vymanil spomedzi nich a postavil sa k Percymu. Skôr ako mohol prehovoriť, prefekt vybuchol, "Ospravedlňujem sa! Ja viem, že som nemal, ale keď som počul čo sa pokúšal urobiť malému Ronymu, tak som sa neovládol. Ja viem, že riaditeľ sa hnevá a profesorka McGonagallová mi povedala, že ak ma bude počuť povedať niečo také ešte raz, použije na mňa kúzlo na vymydlenie úst, ale ja –"

"Synu, upokoj sa. Dýchaj."

Percy poslúchol, potom sa nesmelo pozrel na svojho otna. "Prepáč. Už dávno som nebol v takýchto problémoch, trochu som spanikáril."

Arthur sa zaškeril. "Viem – vďaka dvojčatám, som vyšiel z cviku vyhrešiť len jedno dieťa. Tak teda, sú z teba tvoji profesori veľmi sklamaní?"

Percy sa na neho zamyslene pozrel. "Tak teda… riaditeľ mi pohrozil, že mi odoberie prefektský odznak, ak sa to stane ešte raz. Ale celý čas na mňa žmurkal a musel mi dať aspoň tucet citrónových cukríkov, takže to nevyzeralo, že by bol tak veľmi sklamaný. A, erm, profesorka McGonagallová kričala len kvôli tomu môjmu nadávaniu, nie kvôli tej kliatbe, tak som si nemyslel, že by bola až taká naštvaná. Myslím, vieš aká je, keď je skutočne sklamaná neobťažuje sa kričať, len prideľuje tresty, takže ten fakt, že ma len vyhrešila …"

"… Vyzerá tak, že sa veľmi nehnevá," ukončil Arthur. "Áno, dobre, vieš, že tvoja mama a ja sme veľmi hrdí na tvoje úspechy a známky na Rokforte a to že si prefektom pre nás veľa znamená." Percy sa trhol. Teraz to príde. "Ale rodina je oveľa dôležitejšia a ja som potešený, keď vidím že máš jasno vo svojich prioritách." Percymu padla sánka. "Teraz. Povedz mi o tej slečne Jonesovej." Kým na neho jeho syn len zízal, Arthur vytiahol z vrecka pár mincí. "Tu máš, potrebuješ pár galeónov aby si ju mohol zobrať do Medových labiek."

Kým sa Arthur rozprával s Percym, Snape zachytil Harryho pohľad a gestom ho privolal k sebe. Kým sú nablízku besní žurnalisti, nemienil riskovať, aby bolo chlapcovo úprimné bľabotanie bez dozoru.

Harry poslušne priklusal. "Zostaň pri mne, kým ti nepoviem inak," nariadil jeho opatrovník prísne. S Harrym pekne pod kontrolou sa Snape obzrel na ostatných študentov. Weasleyovci boli s ich otcom. Starší študenti – Wood, Bellová, Flint a Jonesová – stáli v skupinke a Jonesová vzala tú malú Chrabromilskú vševedku pod svoje krídla. Vľavo od nich stál Draco.

Draco stál vedľa jeho otca, čakajúc kým mu zástupkyňa riaditeľa dovolí odísť. Len chlapcova belosť prezrádzala jeho strach, ale Snape poznal explozívnu povahu Luciusa Malfoya príliš dobre. Bolo by príliš trúfalé, že ten chlapec ešte neokúsil jeho ruku a súdiac podľa jeho výrazu, Draco sa naučil báť sa nevôle svojho otca. "Poď so mnou," prskol na Harryho. Potter nebol jediné dieťa s brutálnymi príbuznými.

Pristúpil k Dracovi a položil mu ruku na rameno. Draco sa trhol, potom sa viditeľne uvoľnil, keď videl, že je to jeho vedúci fakulty. Harry sa zaškeril a - tak očividne ako vždy – štuchol druhého chlapca. Dracovi sa podaril chabý úsmev pred tým, ako sa otočil späť a čakal na svojho otca.

Konečne sa McGonagallová otočila od návštevníkov so spokojným mačacím úškľabkom a všetci traja vybuchli krikom.

"Ako sa opovažujete zaobchádzať so mnou ako s nevychovaným deckom!" fučal minister.

"Rokfort umlčiava svojich hostí – Umlčiavacie kúzlo umlčalo ministra," Skeeterová mrmlala svojmu peru ignorujúc Fudgeov nesúhlasný vzdych.

"No počkať! Nechcete to predsa napísať takto!" hádal sa, ťahajúc ju bokom.

"Draco," začal Lucius zamatovým hlasom, prútik zvieral tak, až mu obeleli hánky. Jeho syn kŕčovite prehltol a Snape mohol cítiť ako sa trasie.

"Lucius," prerušil ho Snape.

Malfoyove oči preleteli z jeho syna, potom sa zúžili, keď videl kto ho oslovil. "Severus," odpovedal.

"Ahoj!" Harry, cítiac sa šťastne v bezpečí v tesnej blízkosti svojho opatrovníka, vytrčil ruku. "Ja som Harry Potter, pán Malfoy. Som jeden z priateľov vášho syna."

Lucius zažmurkal. "Áno?" Neprítomne potriasol Harryho rukou.

Draco si zahryzol do pery, náhle dúfajúc. Jeho otec mu prikázal spriateliť sa s Potterom a Lucius bol naštvaný, keď Draco neurobil to čo mu prikázal hneď na nástupišti 9 a 3/4. Možno že táto malá zmena jeho otca poteší?

"Prepáčte." Nový hlas spoza nich ich prinútil otočiť sa a Draco videl, ako sa zmenil výraz jeho otca, keď zbadal, kto to je.

"Čo chceš, Weasley?" Ako vždy, to meno vyslovil s odporom.

"Chcel som poďakovať tvojmu synovi, Malfoy. Zachránil môjho najmladšieho syna pred Cruciatom." Arthur vykročil vpred a podal ruku Dracovi. "Som Ronov otec, Draco, a to čo si urobil bolo veľmi odvážne a úctyhodné. Moja rodina a ja ti ďakujeme za tvoju pomoc Ronovi."

Draco sa nervózne pozrel na svojho otca, no čistokrvné maniere vyhrali. "Skutočne nemáte za čo, pane," povedal, dúfajúc, že jeho otec nevybuchne kvôli tomu, že si podáva ruku so zradcom krvi.

Arthur sa na neho usmial. "Možno by si nás mohol prísť navštíviť do Brlohu cez prázdniny? Ron mi povedal, že máš rád metlobal – zvyčajne máme dosť hráčov na to, aby sme vytvorili dva tímy."

"Erm, ďakujem, pane."

Arthur sa otočil späť k Luciusovi. "Tvoj syn robí veľkú česť tvojej rodine, Malfoy." Podal mu ruku. "Musíš byť na neho veľmi hrdý."

Lucius sa pozrel na ponúkanú ruku a potom sa poobzeral po miestnosti. Všetky oči sa upierali na neho. Zťažka prehltol. Weasley bol rádovým zamestnancom ministerstva, zradca krvi, čo stál proti Temnému pánovi a niekto bez akéhokoľvek sociálneho postavenia. Ale tiež bol čistokrvný z bezúhonnej – ak nie ochudobnenej – rodiny a niekto, kto bol v obľube a rešpektovaný v čarodejníckom svete. Verejne ho uraziť by Luciusovi neprinieslo žiadny úžitok a mohlo by od neho odradiť viacerých oveľa vplyvnejších čarodejníkov. "Er, ďakujem," povedal vypľúvajúc tie slová, keď ostražito prijal mužovu ponúkanú ruku.

Ostrý záblesk ho takmer prinútil nahlas zavrčať. Jasné že tá hlúpa reportérka to musela zachytiť. "Dve starodávne rodiny sa uzmierili vďaka hrdinstvu Malfoyovského potomka!" Skeeterová šepkala svojmu brku. Potom sa zamerala na tmavovlasé dieťa pred sebou. "Harry Potter – myslíš si, že Rokfort je pre teba príliš nebezpečný? Budeš sa obávať o svoj život? Žije Chlapec Ktorý Prežil v strachu?"

Harry zažmurkal. "Huh?"

"To dieťa sa teší, že tu môže byť. Jeho jediné obavy sú z prichádzajúcich skúšok," Snape zasiahol chladne, jednou rukou schmatol chlapcovo rameno a potiahol ho k sebe.

Skeeterovej oči sa rozšírili a magický fotoaparát cvakal. "Prečo je Chlapec Ktorý Prežil chránený vedúcim Slizolinu a jeho študentami?" požadovala.

"Ja som tak nej -" Harryho vysvetlenie, že je tak nejako čestným Slizolinčanom, zanikli, keď Snape viac zovrel jeho rameno.

"Bol pridelený do Chrabromilu, ale tiež má väzby so Slizolinom," povedal Snape krátko, aj keď pochyboval, že tá čarodejnica sa nechá tak ľahko odbiť.

Skeeterová sa zamračila. "Aké väzby? Žiadny Potter nechodil do Slizolinu minimálne počas 6 generácií a dokonca aj jeho krstný otec bol Chrabromilčan, bez ohľadu na to, že zvyšok rodiny Blackovcov nie."

"Krstný otec?" Harry napol uši.

"Desíš sa toho, že by tvoj krstný otec mohol ísť po tebe?" opýtala sa Skeeterová a zohla sa k Harrymu. "Čo si myslíš o jeho úteku? Jeho zrade? Myslíš si, že príde sem aby – eeek!" Jej vypočúvanie náhle skončilo, keď ju Snape schmatol za lakeť a odtiahol ju na kraj miestnosti.

"Nebudete spomínať chlapcovho krstného otca pred ním, lebo okamžite ukončím toto interview a spolu s Potterom sa premiestnim priamo do redakcie Sršňa. Rozumiete?" zasyčal Snape a nosom sa takmer dotýkal toho reportérkinho.

Jej oči rýchlo žmurkali. „Znamená to, že ak nebudem spomínať ten útek z Azkabanu, môžem s ním urobiť interview?" spýtala sa.

"Dobre." Pustil jej ruku a o krok ustúpil. Skeeterová preglgla a narovnala si habit.

"Ale aj tak,čo vás je vlastne do toho?" požadovala ostro, opäť nadobudnúc svoje sebavedomie, keď sa nad ňou Snape tak hrozivo netýčil.

"Je mojím opatrovníkom!" pípol Harry nápomocne.

Skeeterová, Malfoy a Fudge zamrzli, zízajúc na Snapa, ktorý sa pohŕdavo usmieval, dúfajúc že to náhle búšenie srdca nie je príliš počuteľné.

"Čo?" vybuchol Fudge. "Na čí príkaz?"

"Smrťožrút dostal opatrovníctvo Chlapca Ktorý Prežil!" Skeeterová búrlivo diktovala nadpis.

Malfoy sa pozral na svojho syna krvavými očami a Draco rozhodil rukami na sebaobranu. "Písal som ti to, otec! Všetko som ti o tom povedal!"

Lucius sa zastavil, úprimnosť jeho syna bola príliš zjavná na to, aby ju mohol spochybniť. "Očividne tvoja drahá matka nepovažovala za potrebné povedať mi o tom," zavrčal pomedzi zaťaté zuby. Vrhol na Snapa vypočítavý pohľad. "Mal si veľa práce, Severus."

"Požadujem vysvetlenie toho, kto je za toto zodpovedný!" kričal Fudge. "Ten chlapec má byť s jeho muklovskými príbuznými! Kto rozhodol –"

"Ja," povedal Dumbledore ticho, ale sila v jeho pokojných slovách umlčala všetky ostatné konverzácie.

"Ale – ale – ale JA som minister," povedal Fudge skoro ublížene.

"Áno, a tiež si príliš zamestnaný a potrebný na to, aby si rozhodoval o umiestnení každého dieťaťa," súhlasil Dumbledore milo, hovoriac pomaly a zreteľne k reportérkinmu oduševnene píšucemu brku. "A navyše, ako osoba, ktorá bola zodpovedná za chlapcovo umiestnenie pred desiatimi rokmi, bolo iba logické, že som prebral zodpovednosť, keď boli potrebné nové zmeny."

"Riaditeľ! Prečo boli potrebné nové zmeny?" Zvolala Skeeterová. "Potvrdzujete, že ten chlapec bol po celý ten čas s muklami? Neboli vhodní?"

Dumbledore si vymenil pohľad so Snapom. "Slečna Skeeterová, môžem potvrdiť, že niekoľko rokov Harry žil s jeho príbuzními, ktorí boli muklovia. Avšak okolnosti sa zmenili a nedávno sa ukázalo, že Harry s nimi už dlhšie nemôže zostať. Museli sme urobiť nové opatrenia a s veľkým potešením som zistil, že profesor Snape bol ochotný ujať sa Harryho opatrovníctva."

"Zverili ste Chlapca Ktorý Prežil ... Smrťožrútovi?"

Dumbledorovi prestali žiariť oči. "Profesor Snape bol špiónom medzi Smrťožrútmi, slečna Skeeterová. Jeho služby počas vojny boli uznané a okrem iných som ich ja sám potvrdil." Jeho pohľad bol ako z modrej ocele. "Som si istý že sa nesnažíte naznačiť, že minister Fudge či ja by sme dopustili, aby uznaný Smrťožrút učil na Rokforte."

"Samozrejme že nie! Zabudnite na to! Ako môžete čo i len navrhnúť niečo také?" vykríkol Fudge naštvane.

Snape cítil na sebe Luciusov zlomyseľný pohľad, no odmietol sa pozrieť jeho smerom. "Profesor, čo - " počul Harryho zmätený hlas a zohol sa, aby mohol jemne pošepkať chlapcovi rovno do ucha.

"Porozprávame sa o tom neskôr. Teraz žiadne otázky."

Harry si zahryzol do pery a potom poslušne prikývol.

Skeeterová rýchlo zmenila jej stratégiu. "Ospravedlňujem sa za urýchlené závery," ponúkla nonšalantne. "Ale prečo profesor Snape? On je starý mládenec, však? Čo ho oprávňuje byť opatrovníkom Harryho Pottera?"

Snape zodvihol jedno obočie a vyzývavo sa pozrel na riaditeľa. Dobrá otázka.

Dumbledore sa usmial. "Severus Snape bol vrstovníkom Harryho rodičov. Všetci boli spolu v jednom ročníku tu na Rokforte a profesor Snape bol priateľom z detstva Harryho mamy. Kto by mohol byť lepší než dávny priateľ na výchovu jej osiroteného syna?"

Harry a obaja Malfoyovci sa teraz prekvapene dívali na Snapa, ktorý bol pripravený uškrtiť riaditeľa jeho vlastnou bradou. Ako sa opovažuje podeliť sa o tak súkromnú informáciu s celým čarodejníckym svetom?

Luciusove oči sa zúžili. "Nespomínam si, že by James Potter a Severus Snape boli dobrými priateľmi, riaditeľ a aj ja som bol istý čas na Rokforte spolu s nimi."

Dumbledore ledabolo mávol rukou. "Severus a Lily si boli vždy bližší, než Severus a James, Lucius. Ale vieš ako rýchlo vzplanú rivality medzi chlapcami, tak rýchlo aj zahynú." Snapovi sa podarilo zadržať naštvané odfrknutie. Jeho prenasledovanie Záškodníkmi označil len za rivalitu medzi chlapcami? "Ale v tých ponurých časoch pred koncom vojny, sa ukázala pravá povaha ľudí. Nikto iný neurobil viac, než Severus Snape, aby sa pokúsil uchrániť Potterovcov, kým sa neukryli a som si istý, že sú veľmi vďační Severusovi za jeho starostlivosť a náklonnosť, ktorú preukazuje ich synovi."

Teraz sa na neho Lucius pozeral s čistým podozrením a Snape priam horel rozčúlením nad tým, ako riaditeľ nehanebne manipuloval s pravdou. Áno, urobil to najlepšie, čo mohol, aby chránil Potterovcov – po tom čo zistil koho to vlastne zradil Voldemortovi tým, že prezradil to prekliate proroctvo. Áno, technicky bol členom Rádu spolu s Potterovcami – ale nikdy sa nevideli, kým sa o jeho lojalite nedozvedel nikto okrem Dumbledora. Ale to najhoršie zo všetkého, ako mohol Albus len tak vyblafnúť, že preukazuje starostlivosť a náklonnosť tomu faganovi, ako keby toho malého darebáka vlastne mal rád? Žiaden div, že oči tej malej príšery svietili ako hviezdy! A to len vďaka riaditeľovmu kreatívnemu kamuflovaniu skutočných faktov. Čo bude s tým chlapcom robiť potom, keď vyjde najavo skutočná pravda?

"Takže beriem to tak, že profesor Snape má vašu plnú dôveru, riaditeľ?" spýtala Skeeterová, jej brko horlivo písalo. Na Dumbledorovo prikývnutie sa otočila ku ministrovi. "A vy, minister? Čo si o tom myslíte?"

Fudge prehltol, cítiac sa v pasci. Samozrejme, že nechcel aby mal nejaký krivonosý, nefotogenický niktoš kontrolu – er, opatrovníctvo – Chlapca Ktorý Prežil, a vôbec niekoho, čí zápis z čias vojny bol, prinajmenšom, otvorený pre dohady. Na druhej strane, vyzeralo to tak, že už je to hotová vec a meniť to by znamenalo postaviť sa Albusovi Dumbledorovi. Nervózne si pošúchal ruky. Bude lepšie hodiť celú vec na ramená tomu starému bláznovi – v prípade, že by sa vyskytol nejaký problém, on bude čistý.

Rozhodnutý, posunul sa pred reportérku. "Takto, Rita," povedal so širokánskym úsmevom, "ako ste počuli, ako minister mágie nie som schopný venovať pozornosť osobne každému prípadu opatrovníctva dieťaťa v čarodejníckej spoločnosti, dokonca ani v tom prípade ak ide o také dieťa ako je Chlapec Ktorý Prežil. Svoju dôveru vkladám do našich úradov, ktoré zabezpečia že blaho našich detí je pod prísnym dohľadom a samozrejme Albusovi Dumbledorovi, ktorý sa osobne angažuje v tomto prípade. Budem akceptovať jeho tvrdenie, že našiel vhodného opatrovníka pre malého Harryho."

Skeeterová sa postavila k Harrymu, ktorý sa pobúrene mračil nad označením "malý Harry". "A ty, Harry? Čo si myslíš o svojom opatrovníkovi? Vybral ho riaditeľ rozumne?"

Harry zazrel na reportérku. "To nebolo riaditeľovo rozhodnutie," vyprskol, pri čom znel pozoruhodne rovnako ako Majster elixírov. "Bolo moje. JA som požiadal profesora Snapa, aby sa stal mojim opatrovníkom."

Skeeterová prekvapene zažmurkala. "Ty? Dobre. Er, profesor, toto je nečakané, ale vyzerá to tak, že máte podporu ministra mágie, ako aj hlavy Wizengamotu a Chlapca Ktorý Prežil."

"A taktiež má podporu našej rodiny," dodal Arthur Weasley. "Boli sme priateľmi Harryho rodičov a dávno nás zaujímalo chlapcovo blaho. Počas tých desiatich rokov nám skutočne chýbal a boli sme potešení, že môžeme obnoviť naše vzťahy, keď začal chodiť na Rokfort. A videli sme ho s jeho opatrovníkom a považujeme profesora Snapa za excelentnú voľbu pre túto úlohu."

"Ďalšie osvedčenie," povedala Skeeterová, aj keď sa v jej očiach zračili špekulácie. "Teda, profesor – vy musíte byť skutočne pozoruhodný muž, keď dostávate takú pochvalu."

"On je!" odpovedal Harry a vôbec sa mu nepáčil ten posmešný tón reportérky. "On je ÚŽASNÝ. A donútil každého v Slizoline aj v Chrabromile aby na mňa dávali pozor. A keď sa ma pokúsili tí štyria chalani napadnúť, každý mi pomáhal. Hermiona ich zastavila, kým nebol nikto na blízku a Draco a Ron išli po pomoc a Draco zachránil Rona od tej Crunchy (chrumkavý pozn. prekladateľa) kliatby – "

"Nie 'crunchy', 'crucio'!" zasyčal Draco.

"Erm, správne, crucio kliatby, kým všetci ostatní bojovali s tými zvyšnými. A profesor Snape mi zabezpečil izbu a oblečenie a metlu a –" Harry konečne prestal, keď Snapove prsty bolestivo zovreli jeho rameno.

"To stačí," povedal Snape potichu, aj keď vnútorne priam penil. Malá príšera! Po tom, čo sa Albus snažil nespomenúť jeho zanedbávanie u príbuzných, ten malý idiot začne bľabotať o to, že dostal oblečenie a izbu, odhaliac tak, ako veľmi si cení tieto základné potreby.

Našťastie, Skeeterovú zaujalo niečo iné. "Malfoy a Weasley spolupracovali. Ale, ale – aká je vaša reakcia na to všetko, pán Malfoy? Nepoznali ste profesora Snapa až príliš dobre počas niekoľkých dlhých rokov?"

Lucius sa vyrovnane pozeral na Snapa. "Poznal som profesora Snapa? To je skvelá otázka, slečna Skeeterová. Skutočne je pravdou, že sme spolu chodili na Rokfort niekoľko rokov."

Harry zažiaril. "A potom teda boli priateľmi, a a teraz sme priateľmi Draco a ja!" Prehoril ruku poza Dracov krk a Skeeterová ich okamžite odfotila. "Tak poď," odtiahol Harry Draca ku ostatným študentom. "Poď sa zoznámiť s ostatnými, ktorí pri tej bitke pomáhali."

Skeeterová, cítiac že to bude príspevok na titulnú stranu, ich nasledovala. "Takže toto sú tí odvážni študenti, ktorí pomohli zmariť plány tým čo ťa napadli, hmmm?" Fudge cupital za reportérkou, nechtiac aby sa jej pozornosť príliš vzdialila od neho.

Dumbledore ich nasledoval, aby ich mohol predstaviť a nechal tak Snapa s Malfoyom zízať jedného na druhého.

"Ale, ale, Severus. Tak ty si skutočne bol zradcom," povedal Lucius, jeho hlas bol tichý, ale plný smrtiacej nenávisti. "Mal som byť múdrejší a neveriť špinavému malému polovičnému ako si ty."

"A keď ty si bol tak lojálny služobník, Lucius, nemal by si teraz hniť v Azkabane ako martýr v prípade čistokrvnej nadradenosti, než predstierať že si bol pod Imperiusom a popierať svojho Pána?"

Z Luciusovho pohľadu sršali blesky. Čo za hru to hráš, Severus? Čo myslíš, ako dlho sa budeš môcť schovávať za tým starým bláznom Dumbledorom? Keď sa Temný pán vráti, jeho hnev bude –"

Severus zívol. "Oh, Lucius, hovoríš ako pubertiak. Čakal som od teba viac."

Malfoy zmätene zažmurkal. "Čo?" Ako mohol byť Snape taký imúnny jeho najhrozivejším vyhrážkam? Nebál sa Voldemortovej pomsty?

"Pozri sa na riaditeľa, Lucius. On je, ako si povedal, veľmi starý čarodejník. Mocný, to áno, ale čas je mocnejší než čokoľvek iné, a čo si myslíš, koľko rokov mu ešte zostáva?"

"Ale potom, čo robíš? Keď sa Temný pán vráti –"

"Lucius, Temný pán je asi sotva v rozkvete svojej mladosti. Áno, je mladší ako Dumbledore, ale to je väčšina čarodejníckeho sveta. Sklamal som sa v tebe. Obaja sme boli trochu starší, než deti počas prvej vojny, ale teraz – dúfal som, že si dospel."

"Čo to má znamenať?" naliehal Lucius.

"Ako deti samozrejme musíme nasledovať iných. Ale časy sa menia. Ľudia dospievajú a nadobúdajú vlastnú silu."

Lucius si posmešne odfrkol. "To si naozaj myslíš, že si taký silný, aby si sa mohol postaviť či už Dumbledorovi alebo Temnému pánovi?"

Snape vzdychol. "Máš veľmi slabú predstavivosť, Lucius. To ti musí Narcissa každé ráno vysvetľovať články z Denného proroka?" Ignorujúc narastajúci hnev druhého muža, Snape pokračoval, "Dumbledorova sila časom slabne. Temný pán bol už raz porazený malým dieťaťom. Čo si myslíš, že sa stane, keď to dieťa dospeje?"

Malfoy pokrútil hlavou. "O čom to hovoríš?"

"Lucius, Temný pán už bol raz porazený. Keď sa vráti, nemyslíš, že je tu dosť veľká šanca, že bude porazený znova?"

"Ale to bola len nešťastná náhoda. Náhodný jav."

"Rozmýšľaj ako Slizolinčan, Lucius," povedal Snape hlasom plným pohŕdania. "Skutočne veríš, že Temný pán na vrchole svojich síl môže byť porazený nešťastnou náhodou? A ak áno, bol potom vôbec niekedy taký mocný, ako si veril, že je?"

"Takže ty sa radšej spojíš s tým starým mužom? Prečo?"

"Ten starý muž je tu – Temný pán nie. A ten starý muž tu nebude navždy. Keď zomrie, bude tu nedostatok moci bez ohľadu na to, kde by mohol byť Temný pán. Čo si myslíš, kto zaujíme Albusovo miesto Obrancu svetla?"

Lucius nasledoval jeho pohľad ku strapatému chlapcovi oduševnene asistujúcemu riaditeľovi s predstavovaním. "Nemôžeš veriť tomu –"

"Nebuď naivný, Lucius. Myslíš si, že by si vôbec bol schopný pritiahnuť sem reportéra ako je Skeeterová, keby nebol zaplenený 'Chlapec Ktorý Prežil' vo včerajšej bitke? Čarodejnícky svet ho už akceptuje ako Dumbledorovho de facto nástupcu. Temný pán nebude mať na výber, len ho poraziť alebo podplatiť, po tom čo sa vráti.To dieťa bude na hranici medzi Temnými a Svetlými silami v predpovedateľnej budúcnosti."

Lucius sa uškrnul. "A tým že budeš dobrý malý psíček tomu starému bláznovi, dúfaš že –"

"Ešte si si nevšimol, že ja nie som príliš dobrý malý psíček pre nikoho?" požadoval Snape zamatovým hlasom.

"Myslíš tým, že vychovávaš toho Potterovho fagana, aby si ho mohol odovzdať Temnému pánovi?" Lucius sa snažil pochopiť.

"Lucius! Buď chlap! Si čarodejník s vlastnými právami, nie pubertiak, čo sa musí pripojiť k bande iného chlapca. Dumbledorova moc slabne. Temný pán je nezvestný a bude musieť svoje sily nadobudnúť znovu, ak sa vráti. Prečo by som sa mal pridávať k jednej alebo ku druhej skupine?"

"Pripravuješ toho chlapca ako tretiu silu?" vydýchol Malfoy s očami doširoka otvorenými. "Merlin, ale stojíš medzi dvomi!"

Snape si dovolil mierny úsmev. "Povedzme, že keď sa Temný pán vráti, mohol by zistiť, že Jeho najväčšou výzvou nie je ani Dumbledore ani ministerstvo."

"A ten chlapec?"

Ledabolo mykol plecom. "Je to len chlapec. Potrebuje poučiť a pevnú ruku. O to sa postarám."

"A riaditeľ?"

"Ten sa snaží poučovať tiež. A očakávam aj od Temného pána, že bude robiť to isté, ak sa vráti. Uvidíme, kto vyhrá kontrolu." Snape sa ostro pozrel na Malfoya. "A ty, Lucius? Ty po čom túžiš? Zostaneš v spojení s tímom, čo prehráva, alebo sa pridáš k tým, čo už predtým raz vyhrali?"

Malfoy sa povýšenecky zachechtal. "Dobre, teraz, keď rozumiem, že nehovoríš o tom starom žmurkajúcom idiotovi, povedzme, že som nanovo zaujatý. Hráš veľmi nebezpečnú hru, Severus. Keby Dumbledore vedel, že si sa postavil proti nemu…"

"A prečo si myslíš, že nevie?" Snape zapriadol. "Je starý, ale nie senilný. Unavený, no nie slabý. Má svoju víziu toho, ako toho chlapca pripraviť. Ja mám svoju. Ak nevyhrám v tomto, tak si nezaslúžim vyhrať ani v bitke, nie?"

"Čo chceš odo mňa?"

Snape pokrčil ramenami. "Zajtrajšie noviny odhalia, že tvoj dedič je v Potterovom kruhu blízkych. Keď sa Temný pán vráti, mohlo by to byť dobré alebo by to tiež mohlo byť zlé, čo závisí od Jeho nálady. V okamihu, keď odmietnem vydať toho chlapca, bude ma mať na muške, ale tvoja pozícia nebude tak rýchlo ohrozená. Bolo by to... Zaujímavé... Zistiľ viac o plánoch Temného pána."

"Ty chceš, aby som sa JA stal špiónom?"

"Nie, Lucius, chcem aby si naďalej robil to, čo je najlepšie pre rodinu Malfoyovcov. Nesúhlasíš s tým, že udržať všetky tvoje možnosti a potenciálne spojenectvo otvorené, je tým najväčším záujmom tvojej rodiny... a tvojho dediča?"

Obaja muži sa otočili smerom, kde boli zoskupení všetci študenti pre spoločnú skupinovú fotku – tú, ktorá bude zdobiť titulnú stranu zajtrajšieho Denného proroka. Harry, Ron a Draco stáli vpredu, usmievali sa a všetci sa držali okolo krku. Hermiona bola za nimi, trochu ďalej, kým sa usmiaty Harry nenačiahol a nechytil ju za ruku. Potom sa rozžiarila a posunula sa bližšie. Hneď za prvákmi stáli traja prísne sa tváriaci prefekti, s prekríženými rukami a vysmiate Weasleyovské dvojčatá stáli vedľa nich z jednej strany a Oliver a Katie robili grimasy do fotoaparátu z druhej strany. Hermiona sa obzrela dozadu a Jonesová vystrela ruku a povzbudzujúco ju potľapkala po ramene, potom drgla Percyho a pomaly na neho žmurkla. Percyho výdatné začervenanie zvečnil fotoaparát.

"Nikdy som si nepredstavoval, že ty by si mohol mať takéto ambície, Severus," povedal Lucius pomaly, otočil sa aby si ho obzrel z blízka. "To samo je pôsobivé. Považuj ma... nateraz za zvedavo zaujatého."

Snape uznanlivo kývol hlavou, jeho pohľad stále spočíval na deťoch, ktoré sa smiali a škerili sa do reportérkinho fotoaparátu. To nie je ambícia, ty čistokrvný hlupák, pomyslel si. To je zúfalstvo a starostlivosť. Počkaj, kým si nejaký maniak vezme na mušku hlavu tvojho dieťaťa a uvidíme, kam až budeš schopný zájsť, aby mohol tvoj syn vyrastať v zdraví a bezpečí. Podpíšem zmluvu s Merlinom samotným, alebo z nejakým pekelným démonom, ak práve to je cena za ochranu toho fagana. Pre porovnanie, zlátať teba, Dumbledora, Blacka a Fudgea do náhodnej spolupráce a donútiť Skeeterovú vytlačiť článok, aký chcem ja, je priam detskou hračkou.

16.03.2010 22:16:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one