Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je z dielne Biggi, Venujeme ju všetkým, ktorí túto poviedku čítajú.

Biggi a Dobby :-)

Už to boli dva mesiace odkedy sa Harrymu úplne zmenil život a on konečne začal cítiť, že patrí na Rokfort. Bolo zvláštne zistiť, že existuje celý kúzelnícky svet popri všetkom tom, čo vždy poznal, ale to bol len taký malý doplnok v porovnaní s tým, že si musel zvyknúť na to, že ľuďom na ňom záleží. Stále to pre neho bolo nové, že sa na neho ľudia usmievali a príjemne ho zdravili deň čo deň, takže keď prišiel Halloween a všetci učitelia a študenti sa vzrušene rozprávali o veľkej oslave, Harry vedel, že by bolo nevďačné a drzé, povedať že on tam nechce ísť. Nechcel pokaziť večer profesorovi Snapovi a zvyšku Slizolinu a už vôbec nie jeho kamarátom z Chrabromilu, tak sa rozhodol, že bude najlepšie, ak si svoje problémy nechá pre seba.

Samozrejme, to bolo ľahšie povedať ako urobiť, keď máte namiesto jedného hneď dvoch najlepších priateľov. Dokonca po tej Veľkej bitke Harry považoval Hermionu Grangerovú za blízku priateľku. Zo začiatku si ňou Ron nebol celkom istý, koniec koncov bola dievča a navyše knihomoľ. Ale po odhalení skutočností o jej rodine, bol príliš vystrašený na to, aby jej povedal nech vypadne a po týždni jej ochoty pomáhať s domácimi úlohami spolu s rozumnými nápadmi, ako dvojčatám vrátiť ich žartíky, si upevnila svoje miesto v Ronovom srdci a rovnako aj v tom Harryho.

"Čo sa deje, Harry?" opýtala sa pri večeri. "Vyzeráš byť nevyrovnaný."

"Hej, kamoš," povedal Ron a urobil prestávku v napchávaní si úst. "Netešíš sa na dnešnú oslavu?"

"Nie," priznal Harry. "Ja tam vôbec nechcem ísť."

Ron na neho zízal, ako keby mu narástla ďalšia hlava. "Čo! Prečo?"

Harry sa pozrel inam. "Lebo jednoducho nechcem."

"Povedal si to profesorovi Snapovi alebo profesorke McGonagallovej?" opýtala sa Hermiona rozumne. "Možno by ťa mohli ospravedlniť."

Harry pokrčil nosom. "Nechcem im to vysvetľovať. Myslím, aký je v tom rozdiel, keď tu nebudem?"

"Aspoň nám viac zostane!" súhlasil Ron šťastne, potom zafňukal pri Hermioninom výraze. "Myslím, že keď nechceš ísť, kamoško, neviem prečo by to mala byť taká zlá vec. Nie je to ako keby si šiel poza školu, alebo čo."

"Presne!" súhlasil Harry. "Tak myslíš, že by som sa mohol uliať?"

Hermiona sa zamračila. "Ja si myslím, že by si si mal vypýtať povolenie. Čo je na tom také ťažké?"

Ron prevrátil očami. "Páni, Hermiona. Myslím si, že ty si budeš pýtať povolenie aj na to, aby si sa mohla ísť na záchod vycikať a potom by si sa rozhodla, že potrebuješ aj ka – OW!"

"Nebuď vulgárny, Ronald Weasley!" povedala Hermiona neľútostne. "A len to, že ja sa snažím vyhýbať sa problémom, nie je dôvod na to, aby si si zo mňa robil srandu."

"Okay, okay," povedal Ron rýchlo. "Upokoj sa."

"Myslím, že pôjdem radšej do knižnice ako na tú oslavu," povedal im Harry. "Nikto tam nebude a bude ľahké schovať sa medzi regálmi pred madam Pinceovou."

"Pôjdem s tebou, Harry," ponúkla Hermiona. "Ja som sa vlastne na tú oslavu tiež vôbec netešila, aby som pravdu povedala. Nakoniec, budú to len samé sladkosti a lízatká a moji rodičia by ma zabili, keby vedeli, že som zjedla toľko cukru."

Ron zbledol. Ako ostatní čistokrvní, aj on mal teraz strach zo zubárov všeobecne a obzvlášť z Hermioniných rodičov. "Nenaštvi ich!" spanikárene prikazoval. "Choď do knižnice, tak ako chce Harry." Chvíľu premýšľal. "Erm, myslím, že by som mohol prísť za vami," dodal nešťastne bodajúc do svojho jedla.

Harry si vymenil tajný úškrn s Hermionou. Obaja vedeli ako veľmi sa ich kamoš, ten bezodný žrút, tešil na tú oslavu. "Vlastne, kamoš, ja som tak nejako počítal s tým, že by si išiel na tú oslavu a kryl nás." povedal Harry sklamaným hlasom. "Teda, ja viem, že to fakt od nás nie je fér, že od teba očakávame, že tam pôjdeš sám –"

"Nie, nie!" povedal Ron rýchlo. "To je v poriadku. Pôjdem. Máš pravdu. Vyzeralo by to podozrivo, keby sme tam všetci chýbali, ale takto, môžem to zahrať tak, že aj vy ste tam."

A tak, ten večer, Harry a Hermiona sa uchýlili do tmavého kúta knižnice a pracovali na svojich domácich úlohách – a robili navyše poznámky pre Rona – kým ich kamoš sa poriadne napchával spolu so spolužiakmi z Chrabromilu..

Snape sa zamračil, keď si prezrel preplnenú Veľkú sieň. Bolo to ešte šialenejšie ako obvykle, s kopou deciek v žartovných kostýmoch a všetci sedeli rozhádzane po celej sieni, namiesto toho, aby sedeli pekne rozdelení pri stoloch podľa fakúlt. Snažil sa uistiť, že jeho prváci zo Slizolinu sa neprejedia až do bezvedomia – čo zvyčajne končilo s polnočnými bolesťami brucha a uplakanými návštevami nemocničného krídla – a že ten Potterov fagan nezneužije príležitosť a nezbaští celú kolóniu čokoládových žabiek.

Kde vlastne je tá malá potvora? Tie jeho strapaté vlasy by si predsa v tom dave všimol. Kde – ah, dobre, aspoň Weasley je tu a dokonca ten správny, aspoň že to. Snape sa nahol nad Rona a nesúhlasne si toho fagana s lepkavými ústami poobzeral.

"Stratili ste vreckovku, pán Weasley?" požadoval.

"Prepáčte, Profesor," Ron rýchlo prehltol a utrel si ústa, aby tak odstránil aspoň niečo z toho, čo tam mal.

"Čoskoro sa budeme musieť porátať s vašim otrasným spoločenským správaním," sľúbil Snape a poobzeral sa po stole. "Kde je pán Potter?"

"Erm, myslím, že práve išiel na WC," povedal Ron nápomocne. "Tu má tanier," povedal a ukázal na tanier napoly naplnený lepkavými žemľami a niekoľkými lízatkami.

Snape vzdychol a potlačil svoje zbožné prianie skonfiškovať tie sladkosti. "Povedzte mu, že môže dojesť len to, čo má na tanieri, ale už nič viac! Rozumiete?"

"Áno, pane. Dojesť čo má na tanieri. Nič viac."

"Ďakujem," prinútil sa byť slušný k tomu darebákovi a odplachtil preč. Decká budú pobehovať po sieni ako splašení škriatkovia skôr, než skončí večierok a Albus – ten totálny idiot – bol z nich najhorší. "Máš rád ľadové myši, Severus?" ponúkol riaditeľ Snapa, keď znova zaujal svoje miesto vedľa neho.

Snape pozrel sponad svojho dlhého nosa na ponúkanú pochúťku a tak mrazivým hlasom, akého len bol schopný povedal: "Nie, ďakujem."

"Škoda, že jeho povaha sa nezmenila spolu s jeho výzorom," zamrmlala Hoochová, sediaca o dve stoličky ďalej.

Snape slušne zodvihol tanier pred sebou a ponúkol jej ho. "Nedáte si karamelové jabĺčko?" vyzval ju.

"Ooooh! Moje obľúbené!" Hoochová schmatla to najbližšie.

"Nie je to to, šo fám skoro fytrhalo fšetky žuby minulý rok?" spýtal sa Hagrid s ústami plnými lepkavého karamelového pudingu.

"MMMMfffffMMMM!" zakňučala so zubami prilepenými k jablku.

"Moja drahá," Snape ľutoval. "Ako som len mohol zabudnúť?"

Hoochová na neho naštvane pozrela, ale bola príliš zaneprázdnená, odstraňovaním jablka z jej chrupu, na to aby sa zmohla na niečo viac. Zaskučala a otočila sa k Pomfreyovej a McGonagallovej pre pomoc.

"To nebolo veľmi milé, môj chlapče," povedal Dumbledore vyčítavo, na čo sa Severus cítil ako neposlušný prvák.

"Ona nebola milá skôr," zamumlal rebelsky, čím preukázal svoju podobnosť na jedného z jeho prvákov. Riaditeľ na neho žmurkol a on vedel, že ten starý čarodejník povie niečo odporne morálne.

"TROL! TROL V ŽALÁROCH!" Quirrellov spanikárený hlas našťastie zabránil Dumbledorovej malej kázni a v nasledujúcom chaose sa rýchlo zabudlo na tému o karamelovom jablku.

Dumbledore rýchlo prikázal vedúcim fakúlt, aby svojich študentov odprevadili do klubovní, kde ochranné kúzla zabránia vniknutiu trola alebo inej nebezpečnej kreatúry. Potom sa celý zbor znovu zíde a budú prehľadávať hrad, kým toho trola nechytia. "Odprevadím madam Pomfreyovú späť do nemocničného krídla," povedal Dumbledore Snapovi, "potom sa tu stretneme spolu s ostatnými profesormi." Na chvíľu stíchol. "Ak je ten trol v žalároch, možno by bolo lepšie, keby tvoji Slizolinčania hľadali útočisko inde?"

"Vezmem so sebou Hagrida. S nami dvomi a mojimi prefektmi verím, že sa dostaneme bezpečne až po vstup do klubovne, ale ak nie, vrátime sa a pošlem mojich študentov s Filiusovými. A čo tá - vec? Toto je iste len pre odvrátenie pozornosti, aby sa niekto mohol k tomu dostať."

"Pôjdem to skontrolovať," povedala Minerva ticho, objaviac sa za nimi. "Keď je trol v žalároch, je nepravdepodobné, že by moji študenti na neho narazili."

Albus prikývol a odišiel odprevadiť čaromedičku do jej dobre chráneného bytu. Snape dal Hagridovi a jeho prefektom príkazy a zhromaždil jeho hadov do sústredných kruhov podľa ročníkov, s prvákmi dobre chránenými v strede kruhu a potom sa ponáhľal skontrolovať Harryho.

Nemohol nájsť ani Harryho ani Rona, ale chytil Percyho za rukáv. "Videli ste Pottera?"

"Nie, pane, ale prvá skupina študentov už odišla do veže spolu s polovicou metlobalového tímu. Keď tam dostanem aj zvyšok, spočítam ich a uistím sa, že on a Ron sú v poriadku."

Snape prikývol a ponáhľal sa späť k svojim študentom. Radšej nepokúšal Percyho ochranárske sklony. Ten chlapec sa postará o to, aby boli jeho zverenci v bezpečí.

S Hagridom, Flintom a Jonesovou chrániacimi okraje skupiny a ním na čele, Snape viedol skupinu do Slizolinskej klubovne. Na ceste nič nestretli, ani len ducha, ale Snape si vydýchol, až keď sa posledná študent, Flint, dostal za portrét. "Všetci sú prítomní a započítaní, pane," zahlásil prefekt. "Spočítali sme ich pred tým ako sme vyrazili a nikto neopustil skupinu."

"Dobre. Vy a Jonesová sa prejdite po klubovni a upokojte každého. Obzvlášť nižšie ročníky. Podporte ich v pokračovaní oslavy. Ja sa vrátim hneď ako chytíme trola a hrad bude opäť bezpečný." Portrét sa za Flintom zatvoril a Snape pridal ďalšiu vrstvu ochranných kúziel.

"Poďme," povedal poloobrovi. "Chcem skontrolovať Harryho a potom sa pripojíme k ostatným kolegom."

Ponáhľal sa do Chrabromilskej veže, kde našiel vydesenú tučnú pani v jej ráme. "Nie!" kričala naštvane. "Neotvorím, až kým nebude vzduch čistý!"

"Otvor, ty poondiaty sprostý portrét! Pusti ma von!" vychádzali tlmené zvuky spoza portrétu. "Prisahám, že z teba odstránim všetku farbu, ak okamžite NEOTVORÍŠ TIE SKU****É DVERE!"

"Dobre!" prehlásila urazene. Potom, zbadajúc Snapa sa veľmi nemilo zaškerila a otvorila.

Percy Weasley vypadol von a spadol rovno Snapovi do náruče. Majster elixírov ho s buchnutím postavil na nohy. "Myslel som si, že vedúca vašej fakulty sa s vami už rozprávala o vašom vyjadrovaní, pán Weasley," začal Snape hrozivo.

"Zmizli, profesor!" prerušil ho zúfalý Percy. "Ron a Harry a Hermiona. Všetci traja chýbajú. Nie sú vo veži a nikto nevie, kde sú!"

Snape spustil paľbu sérií nadávok, ktoré prinútili Tučnú pani zakryť si uši, kým Hagrid a Percy zízali v užasnutom obdive. "Vráťte sa späť do vašej veže, pán Weasley. Nájdem tých malých idiotov a potom im Merlin pomáhaj."

Percy prikývol a otočil sa, aby znovu prešiel za portrét. "Oh, a pán Weasley. Odoberám Chrabromilu 5 bodov za vašu odpornú reč."

Percymu zabehlo. "Ale profesor, vy ste povedali –"

"Päť bodov, alebo zavolám vašej mame, pán Weasley. Vyberte si."

Prefekt sťažka prehltol. "Päť bodov znie veľmi prijateľne, pane." Vbehol do klubovne skôr, ako mohol jeho čestný ujo zmeniť názor.

Snape zazrel na zatvorený portrét, vyčaroval ďalšiu vrstvu ochranných kúzel a potom zašepkal, "A 10 bodov pre Chrabromil za vynikajúcu starostlivosť o svoju fakultu." Potom prebral vyškereného Hagrida jediným pohľadom a ponáhľal sa späť do Veľkej siene k ostatným profesorom.

28.03.2010 22:37:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one