Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem: Biggi, Alcei, Soraki, vďaka za veľkonočné pozdravy

NAKONIEC NEPREŠLO BETAREADOM!!!

Dobby

 

Keď Quirell vyvolal poplach, Ron takmer spanikáril. Trol, stratený v hrade? Ale ako? Pozrel na čas a uvidel, že bol blízko toho, keď Harry a Hermiona vraveli, že sa vrátia späť do Veže, aby tam už boli, keď sa ľudia začnú vracať z hostiny. Ak sa vracali späť a narazili na trola... Čo sa týka praktických vecí, obaja boli narodení u Muklov, nevedeli nič o takýchto tvoroch. Musel ich varovať!

Ron sa hral chodbami a vkĺzol do knižnice, prekvapil Harryho a Hermionu, keď sa blížili ku dverám.  „TROL!“ zareval. Tento raz by bol rád, keby to privolalo Madam Pinceovú a začala mu nadávať, ale nikto nebol tak veľmi rozčúlený.

„Čo tak kričíš? Spýtala sa prekvapene Hermiona. „Sme tu sami, ale to neznamená, že by si mal proste-“

„V zámku je stratený trol!“ Vykríkol Ron, lapal po vzduchu. „Quirrell to videl a prišiel nás všetkých varovať na hostinu!“

„Čo je trol?“ spýtal sa Harry.

„Máš na myslie niečo, čo žije pod mostom a háda sa s kozami? Spýtala sa zarazene Hermiona.

„Nie!“ Ron prevrátil očami. Narodení u muklov! Prešiel k atlasu Magických tvorov, ktorý bol na stole knihovníčky a nalistoval správnu stranu. „Pozrite,“ nariadil, nechal ich pozrieť sa na údaj. O chvíľu neskôr.

„Aha.“ Prehltol Harry.

„Och, môj bože.“ Hermiona vyzerala bledo.

„Musíme sa vrátiť do internátu,“ povedal Ron.

„To je to, čo povedal riaditeľ, aby každý urobil, pretože to sú „najbezpečnejšie“, najmagickejšie časti hradu.“

„A ak sa nám to čoskoro nepodarí, prídu na to, že sme neboli na slávnosti!“ Dodal Harry nervózne hryzúc sa do pery.

„Ach, nie!“ zastonala Hermiona. „Mohli by sme dostať trest! To by mohlo ísť do našich stálych záznamov!“

„Rýchlo!“ Popadla svoju tašku s knihami, trio bežalo ku schodom. Boli viac ako na pol cesty do veže, keď sa Hermiona nadýchla. „Cítite niečo strašné?“

O chvíľu neskôr preletel Zloduch tesne pred nimi spoza rohu. „UTEKAJTE!“ zareval. „TROL PRICHÁDZA!“    

Zrevali a utekali naspäť cestou, ktorou prišli len preto, aby ich zastavil jeho kvílivý smiech. „Ha hahahahaha! Hlúpi maličkí prváci! Nečúrali si do nohavíc!

Nahnevane spomalili. „Zloduch, ty prekliaty starý somár!“ Ron zakričal, zamával zúrivo päsťou.

„Nana,nanana!“ Zloduch tancoval nad ich hlavami.

„Poviem to na teba profesorke McGonagallovej!“ vykríkla Hermiona.

„Zloduch, vieš, kde je naozaj trol?“ Harry sa snažil o priateľskejší prístup.

Zloduch sa prestal smiať. „Za-za tebou!“

Ron prevrátil očami. „Áno, jasné. Ha ha, Zloduch. Ty si, ale mizera.“

Práve v tej chvíli sa Takmer Bezhlavý Nick vzniesol cez podlahu. „Tu ste, vy malí blázni! Čo to robíte, preháňate sa hradom, keď je tu trol a mali by ste byť vo svojej veži? Za mojich čias by ste boli všetci dobre zbitý a potrestaní za takéto vylomeniny!“ 

„Nick, vieš, kde je trol?“ spýtal sa Harry, dúfal, že pokojné oslovenie ducha upokojí. „Snažíme sa dostať do Veže, naozaj sa snažíme.“

„Áno, prosím, Nick,“ prosila Hermiona. „Ideme tak rýchlo, ako môžeme, ale potom nás Zloduch napálil a teraz sme –“ Zarazila sa. Citite niekto ďalší ten zápach, však?“

Zloduch bol teraz na úrovni detí a snažil sa chytiť Ronovu ruku. „Trol! Trol! Za tebou! Trol!“

„Áno, hahaha, Zloduch,“ Ron ignoroval studené prsty kŕčovito zavesené na sebe a ponáhľal sa k druhému duchovi. „Nick, môžeš povedať Zloduchovi, aby prestal kričať, že trol je za nami a-“

Po Ronovom priblížení ďalší duch zastavil káranie Harryho a Hermiony a zodvihol pohľad na ryšavca. Nick zbledol tak, ako to len duch dokázal. „Deti! Utekajte! Rýchlo utekajte!“

„Nick, to nie je smiešne,“ povedal neisto Harry, ale Hermiona rýchlo otočila hlavou okolo.

„AAAAAAAAAAAA!“ vykríkla, keď uvidela trola na konci chodby. Výkrik katapultoval všetky tri deti dopredu a utekali tak rýchlo, ako len mohli, zatiaľ čo Nicka a Zloduch leteli na trola, kričali a (v prípade Zloducha) pľuli ektoplazmu.

Trol bol nezaujatý úsilím o strašenie duchov, ale veľmi ho zaujal chutný pach ľudského tela pochádzajúci z hlučných stvorení utekajúcich od neho. „Jedlo?“ vykríkol a ponáhľal sa za deťmi.

Chrabromilčania uháňali za roh a bežali ďalej, ale bolo jasné, z ťažkého burácania krokov za nimi, že trol ich dobieha. „Počkajte!“ zalapal po dychu Harry, keď prekĺzli za ďalší roh. „Pomôžte mi s tým!“

Ťahal halapartňu, ktorá bola pripojená k neďalekému brneniu. „Rýchlo!“

S pomocou ostatných mal čoskoro dlhú halapartňu voľnú. „Harry, čo zamýšľaš? Sotva toto môžeme udržať hore, nieto s ním bojovať,“ zafučal Ron.

„Nie, položte ho dole – tu.“ Harry položil zbraň do stredu chodby. „Wingardium leviosa!“ Halapartňa sa ani nepohla. „Wingardium leviosa!“ Wingardium leviosa!“

„Čo to robíš?“ Hermiona zalapala po dychu.

„Ak to levitujem, mohlo by ho to zraziť,“ vysvetlil Harry. „Wingardium leviosa!“ Tentoraz sa to trochu zavrtelo, potom o palec zodvihlo.

„Wingardium leviosa!“ Hermiona pridala svoje kúzlo k Harryho a v ďalšej chvíli rovnako Ron.

„Nie, nie, Ron,“ opravila ho Hermiona. „Latinčina nie je s prízvukom na prvej slabike, je to win-gar-dee-um-“       

„Teraz nie, Hermiona!“ zakričal v zúfalstve Harry.

Trio zakričalo kúzlo dohromady a halapartňa sa pomaly zodvihla do vzduchu a vznášala sa približne vo výške trolej holene.

„Skvelé,“ zafučal Harry. „Teraz BEŽTE!“

Upaľovali chodbou a boli preč asi tridsaťt metrov, keď trol vyrazil spoza rohu za nimi. Zrazil sa so zvnášajúcou halapartňou a spadol veľkým zachrípnutým, ale silným úzkostlivým zavytím. Bohužiaľ to, čo Harry nezapracoval do svojho plánu bol trol šmýkajúci sa v pred v kombinácii s klzkou kamennou podlahou.Trol neuspel, ale pokračoval vpred, tentoraz vo vodorovnej rovine. Kĺzal sa k trojici detí, chňapol po nich a hodil ich na svoj chrbát.

Harrymu sa podarilo skrútiť do vzpriamenej polohy, potom vytiahol Rona a Hermionu do sedu na trolov chrbát. Trol cítil ich prítomnosť a zúfalo zareval, ale nebol schopný sa k nim dostať. Deti pokračovali na trolovi ako na koni, akoby boli na tobogáne na zasnežených cestách.

„Fuj – to smrdí!“ Ron držal jednou rukou trola za jeho drsné vlasy a druhou za nos.

„Čo budeme teraz robiť?“ Premýšľala Hermiona ako sa okolo nich mihali steny chodby.

Harry sediaci vpredu s hrôzou pozeral na to, čo ich čaká.“ Počkaj,“ vykríkol cez rameno. „Sme na schodoch!“ A potom išli dole po nich.

Ich trolí tobogán sa valil dole po schodoch s deťmi kričiacimi tak hlasno, ako trol. Na dne, trol narazil do protiľahlej steny, úder trochu stlmil ľudský let.

„Ach, au, fuj.“ Harry zastonal, plazil sa na nohy.Tvrdo dopadol na kamennú podlahu, ale nič sa nezdalo zlomené, mal len modriny.

„Owwww,“ sťažoval sa Ron, držal si zadok.

„To bolí!“ Siahol si pod plášť a zašmátral v zadnom vrecku, len aby vypustil väčší výkrik úzkosti. „MÔJ PRÚTIK!“ Zodvihol otlčený prútik, teraz prasknutý na polovicu. „Bol v mojom zadnom vrecku,“ plakal, „a keď som padol na zadok, zlomil sa.“

„Ach, nie.“ Hermionine oči sa naplnil súcitne slzami, aj keď spôsob, akým sa pohybovalo jej zápästie malo další dôvod k plaču. „Možno by sa dal opraviť?“

„Nie, je zničený.“ Ron vyzeral zničený. „A nemôžeme si dovoliť nový.“

Harry pozrel nervóznym pohľadom na trola, ktorý začal stonať a hýbať sa. „Uhm, Ron, je mi naozaj ľúto tvojho prútika, ale myslím si, že musíme znova utekať.“

„Ale Harry, to je môj – oh dopekla!“ Ako sa trol za Harrym postavil, Ron odhodil na zem zvyšky svojho prútia, schmatol Hermionu za jednu ruku, Harryho za druhú a utekal dole chodbou a išiel s nimi tou kratšou. Portréty po oboch stranách chodby kričali povzbudenia a rady, ako deti utekali. „Dobieha vás! Dobieha vás! Utekajte rýchlejšie!“

Na ďalšom rohu sa Harry vytrhol. „Choďte, pokúsim sa ho zastaviť.“

Zbláznil si sa?“ zajačala Hermiona. „Nezastavuj!“

„Si zranený a Ron nemá prútik! Utekajte po pomoc! V konečnom dôsledku mal som nejaký extra tréning v obrane!“ Trol zahol za roh a čas na argumenty bol minulosťou.

Hermiona vytiahla svoj prútik. „Utekaj, Ronald! Bež po pomoc!“                                               

Ron rozhorčene vyhlásil. „Môžem pomôcť!“

Trolie oči sa rozžiarili. „Urrrr! Jedlo!“ Vrávoral vpred, zodvihol svoj kyjak.

„VZNEŠENÝ MERLIN!“ Za študentmi sa objavila McGonagallová a Sproutová, prútiky vytiahnuté a plášte rozviate. Portréty vykríkli na slávu, keď zástupkyňa riaditeľa vykríkla kúzlo a jasné modré svetlo vystrelilo a zahalilo trola. O chvíľku neskôr obrovská fialová a biela panda stála na chodbe, kde bol trol.

„Urrr?“ Panda vyzerala zmätene a pomaly klesla na svoje predné, kde sa zmätene rozhliadala.

Sproutová nechcela byť pozadu hlave Chrabromilskej fakulty, vyvolala vlastné kúzlo a tlstý prstenec bambusu vystrelený z podlahy obkľúčil pandu. Medveďovi sa rozžiarili oči a natiahla lenivo labku pre jeden z bambusových výhonkov. Strčil jeho koniec do svojich úst a ľahol si na chrbát a blažene prežúval.

„Dobré zaklínadlo, však!“

„Šikovná, táto čarodejnica!“

„Živá rastlina z kameňa – to nevidíte každý deň, viete.“

„Bola jednou z mojich študentov, viete.“ Portréty boli plné chvály pre dve čarodejnice, ktoré sa najprv pozerali na trola, potom na seba pozreli z dvojitým výdychom plným úľavy a obrátili sa k deťom.

„Čo ste si mysleli?“ začala zlostne Minerva, len aby sa dve deti rozplakali a privinuli sa k jej plášťu. Jej zlostné prskanie sa zastavilo, zrozpačitela, keď sa Hermiona rozvzlykala, že ju bolelo zápästie a Ron oplakával svoj zlomený prútik. Harry stál bokom s pocitom na vracanie a neistoty, kým mu Sproutová nedala ruku okolo ramien. Potom padol do šoku a začal plakať tiež.

„No tak, no tak,“ upokojovala.Sproutová. „Je to v poriadku. Obrovsky vyzerajúci trol je teraz len stará hlúpa panda.“

To bol okamih, kedy dobehli Hagrid a Snape, tesne nasledovaní Dumbledorom a Flitwickom. Rovnako ako McGonagallová a Sproutová, boli zavolaní vďaka hysterickým portrétom a šialeným duchom.

„Harry!“ Snapeove srdce sa takmer zastavilo, keď videl vzlykajúceho chlapca. Bolesť! Zranený! Možno, že zomiera!

Okamžite, ako počul hlas svojho profesora, Harry sa odtiahol od Sproutovej a vrhol sa k vysokému mužovi. Snape ho schmatol a objal ho, aj keď sa snažil vytiahnuť svoj prútik, aby zistil, kde bol chlapec zranený.

„Pán profesor, môj prútik sa zlomil!“ kvílil Ron, obrátil sa sa k Sproutovej, kým McGonagallová sa znepokojovala nad Hermioninou rukou.

„Och drahý, och drahý,“ jemná Bystrohlavčanka poklepala jemne jeho rameno, ako acciom privolala zvyšky. „Obávam sa, že je to príliš vážne poškodené, aby sa to dalo opraviť,“ priznala smutne, potom objala chlapca, keď začal hulákať. „No tak, no tak, miláčik.“

„Ooooh, vyzeráš dobre beštia,“ povedal obdivne Hagrid a zadíval sa cez výhonky na pandu, ktorá nezúčastnene pozerala naspäť, zatiaľ čo žula svoj bambus.

Medzitým sa Dumbledore pohyboval medzi deťmi, používal diagnostické kúzla. „Teraz je všetkému koniec,“ povedal upokojujúco.

„Albus! Prečo tam len tak stojíte?“ žiadal zúrivo Snape, keď Harry zaštikútal pri jeho krku. „Zavolajte okamžite Poppty! Sú tu zranené deti!“

„Hneď, môj chlapče, úžasné ako sa zdá, žiadne z detí nie je vážne zranené, sú len veľmi vystrašení. Slečna Grangerová má vykĺbené zápästie a pán Weasley utrpel trvalú ranu na jeho – EHM – boku, keď sa zlomil jeho prútik, ale to je všetko, okrem niekoľkých hrčí a modrín.“

„Ale Harry je –“

„Nezranený, môj chlapče.

„ČO?“ Snape vykríkol – odtiahol chlapca od seba na dĺžku paže. „Si nezranený?“

Harry posmrkával a prikývol. „Bolo to naozaj desivé.“

„Pre lásku Merlinovu,“ Snape zaškrípal zubami. „Skoro som od strachu umrel, ty mizerný malý úbožiak. Myslel som si, že ťa trol rozdrvil na kúsky!“

Harry sa cez slzy usmial. Profesor Snape vždy hovoril najkrajšie veci. Dursleyovci by sa nikdy takto nebáli, že by mu trol mohol ublížiť. „Bol by ma,“ ubezpečil profesora, „keby profesorky McGonagallová a Sproutová neprišli vtedy, keď prišli a premenili ho na pandu.“

„Pandu?“ Snape pozdvihol obočie na Minervu.

„Potrebovala som rýchlu transfiguráciu, Severus. Žijúce na žijúce je jednoduchšie a to najmä s nebojujúcimi v línii paľby a najväčším, pokojným stvorením na akého som myslela impulzívne bol medvedík panda!“ odsekla drsne.

„A farba?“ naliehal.

Vyzerala trochu trápne. „Možno som strávila príliš veľa času s riaditeľom.“ Dumbledorove oči na ňu zažmurkali.

„A teraz, deti,“ povedal láskavo Albus, „mohol by som vás požiadať, ako ste sa dostali do takéhoto nebezpečenstva?“

„Inak povedané,“ povedal Snape, uprel prenikavý pohľad na Harryho, „prečo si nebol tam, kde si mal byť?“

„Ehm...“ Harry vyzeral veľmi previnilo. Och, profesor Snape sa na neho hneval!

„Čakám,“ povedal mu Snape nebezpečne.

„Čo, ehm, riaditeľ! Naľli ste našu sánkovaciu párty!“ Nick sa vzniesol spoza rohu a hore k riaditeľovi. „Títo traja sa viezli na trolovi dole schodmi ako na sánkach dole úbočím! Úplne nádherné, deti moje! Praví Chrabromilčania, väčšina z vás!“

Harry si všimol, že duchova chvála neurobila profesora Snapa očividne šťastným, aj keby pobavila riaditeľa a vedúcu ich fakulty. „Čo tým myslíš?“ spýtal sa nechápavo Albus.

A tak museli vysvetľovať a ukazovať dospelým, kde sa všetko stalo, a dali štít a halapartňu späť tam kam patrí, a vysvetlili, ako ich behom Ron prišiel varovať práve vtedy, keď sa Harry a Ron snažili opustiť knižnicu. „Snažili sme sa dostať do Veže, profesor,“ vyhŕkol Harry. „Chceli sme ísť tak rýchlo ako sa dalo, až kým sme nestretli Zloducha a on nás napálil –“

„Ale potom sa snažil pomôcť Nikovi odlákať trola, takže sme sa mohli dostať preč,“ pripomenula mu Hermiona, teraz bolo jej zápästie zafixované v dlahe.

„No, zdá sa, ako obvykle, že hradné portréty a duchovia preukázali svoju oddanosť škole a jej študentom,“ usmial sa Albus.

„A Chrabromilčania ukázali svoju hlúpu neschopnosť sledovať najjednoduchšie príazy,“ povedal zlomyseľne Snape. „Prečo ste boli v knižnici, keď ste mali byť na hostine?“

Hermiona sa pozrela na Harryho, ktorý sa pozeral do zeme. „Ehm, dobre, pán profesor, vlastne som nechcela ísť na Slávnosť. Je tam toľko sladkostí a moji rodičia sú zubári...“ dúfala, že „jej slovo“ by mohlo držať Snapa bokom, ale on nebol vyvedený z miery.

„Presne tak. Požiadali ste o ospravedlnenie z Hostiny?“

„N-nie, pane.“

„A prečo presne, ma pán Weasley informoval, že pán Potter bol na záchode, keď som sa pýtal na jeho prítomnosť?“

Ron preglgol a nevedomky si zakril svoj už boľavý zadok. „Ehm...“

„Povedal som mu, aby predstieral, že sme boli nablízku,“ priznal nešťastne Harry.

„A prečo si to urobil, keď ste len ticho študovali – aj keď nedovolene – v knižnici? Spýtal sa podozrievavo Snape.

„Študovali sme, profesor!“ protestovala Hermiona, správne odhadla Snapeov skeptycký výraz. „Prisahám. Len sme pracovali na domácej úlohe a predmetoch.“

Snape na chvíľu ustúpil od detí a spýtal sa potichu Minervy „Akýkoľvek náznak, že bol niekto na treťom poschodí?“

„Nie,“ zavrtela hlavou. „Chlpáčik tvrdo zaspal a poklop bol neporušený. Ak niekto pužil trola ako rozptýlenie, zlyhal.“

Venoval jej pohľad zle ukrývaných obáv. „A vy ste neboli tým zvieraťom zranená?“

McGonagallová ukryla úškrn. Severus bol ako sliepka! „Iba som sa na neho pozrela, Severus. Aký nemotorný úbožiak by došiel k zraneniu pri takej jednoduchej úlohe? Okrem toho, prečo – Merlin! Nemyslíte si, že by sa deti snažili...?“

„Učím sa nepodceňovať idiociu Chrabromilčanov,“ odsekol nahnevane. „Obzvlášť prvákov.“ Ignoroval jej pohľad a vrátil sa k deťom.

„Ak zistím, že ste boli kdekoľvek len nie v knižnici, pán Potter,“ povedal Snape veľmi ticho a hodvábne, „bude vám to veľmi ľúto, pán Potter. Rozumiete mi?“

„Nebol som!“ protestoval Harry. „Prisahám. Iba sme nechceli ísť na Slávnosť, a ja som nechcel nikoho obťažovať, ale my sme nerobili nič zlé. Naozaj!“

„Ak klamete, váš trest bude dvojnásobný,“ varoval ho mrazivo Snape.

„Môžete ho strojnásobiť,“ ponúkol Harry. „Alebo použite remeň. Sľubujem, že neklamem.“

Snape sa na neho zamračil. „Nie je žiadny dôvod na použitie takýchto smiešnych trestov, o ktorých ste si dobre vedomý, že nemám v úmysle používať. Je to absurdné ponúkať mi povolenie, aby som vás premenil na červoplaza alebo vás použil ako prísadu do elixírov, rovnako ako ponúknuť mi dovolenie použiť na vás opasok. Ste si dobre vedomý, že nikdy by som niečo také neurobil, takže preto takéto vyhlásenia nemajú zmysel,“ odsekol, „a nie je to nič, len mrhanie času každého.“ 

Harry nemohol skryť úsmev. Profesor bol tak beznádejný v nebezpečných hrozbách. Práve teraz proste sľúbil, že neurobí Harrymu naozaj nič, bez ohľadu na to čo.

Snape sa zamraťil, keď sa stratok na neho drzo uškrnul. V poriadku. Bolo na čase použiť jeden z Veľkých Trestov. „Pán Potter, môžete odpochodovať sám do našich izieb, kde budeme pokračovať v tomto rozhovore. Som veľmi sklamaný.“

Harry stratil svoj úsmev a takmer vyvrátil svoj obed. Snapeove slová ho zasiahli ako úder do tváre. „Veľmi sklamaný?“  Nie! To je to, čomu chcel zabrániť. Harryho tvár sa skrútila a pripravil sa na svoju cestu do žalárov. „Neviem prečo ste na mňa tak nahnevaný,“ zamumlal rozpačito, keď míňal svojho profesora.

Snape ho chytil za rameno. „Nemrmlite si pre seba v takomto neúctivom výraze,“ pokarhal ho. „Ak máte, čo povedať, povedzte to.“

Neviem, prečo ste na mňa tak nahnevaný,“ zopakoval Harry nahlas, jeho oči boli naplnené slzami. „Nie je to moja chyba, že sa trol dostal do hradu. Mali by ste byť nahnevaný na riaditeľa.“

Tváre dospelých preukázali ich šok. „Mňa, Harry?“ zopakoval neveriacky Dumbledore.

Áno,“ Harry sa chopil svojej zbrane, hoci sa priblížil o pár centimetrov viac k Snapeovi. Nezabudol, kto ho v prvom rade poslal k Dursleyovcom. „Nie je to vaša práca, aby ste sa ubezpečil, že škola je bezpečné miesto? Ako sa dokonca trol dostal do Rokfortu?“

„Odkiaľ pochádzajú trolovia?“ spýtala sa náhle Hermiona. „Chcem tým povedať, je niekde nablízku trolia kolónia alebo jeden zablúdil pri hľadaní potravy?“

„Má pravdu,“ zvolal Ron. „Myslel som si, že pre trolov je naozaj zriedkavé, aby sa priblížili k veľkým budovám alebo množstvu ľudí. Nehovoria knihy, že väčšina z nich chodí osamote, keď na nich na ich území niekto narazí?“

„Okrem toho,“ pokračoval Harry, „keby profesor Quirell videl trola a upozornil vás všetkých na neho, prečo s ním nebojoval? Nie je dobrý v boji s trolmi a vlkolakmi a podobnými tvormi?“

Profesori si vymenili ostražité pohľady. „ To nie je vaša starosť, mladý muž,“ pokarhal ho nakoniec Snape. „Nie sme tu preto, aby sme diskutovali o nedostatkoch riaditeľa, ani o profesorovi Quirellovi, ani prečo bol trol schopný dostatť sa do vnútra hradu – aj keď si môžete byť istý, že mám nakoniec v pláne zaoberať sa všetkými týmito témami,“ dodal s pohľadom upreným na Dumbledora. „Predsa len, je tu teraz otázka vášho neslušného správania, vrátane toho, prečo ste neboli, kde ste mal byť, prečo ste sa upreli na klamstvá o svojom pobyte, a prečo keď ste boli informovaný o tom, že trol sa pohyboval po chodbách, ste neostal v knižnici a nepočkal kým by ste bol zachránený!“ Samozrejme, ak trol nebol myslený ako rozptýlenie, aby sa niekto pokúsil získať prístup ku Kameňu, potom mohol byť poslaný na Harryho? Ak to tak bolo a trol by hľadal chlapca, potom ukrývanie sa v knižnici by neprinieslo nič dobré... Snape by mohol byť oveľa dôraznejší ako inokedy v konfrontácii s Quirellom v blízkej budúcnosti bez ohľadu na to, čo mohol Albus povedať.

„Len sme si mysleli, že by sme sa mali dostať Veže, pretože riaditeľ povedal každému, aby to urobil,“ protestoval Harry. „Prečo ste nahnevaný, že sme urobili to, čo nám bolo povedané?“

Snape prekrížil ruky na prsiach. „Veľmi dobre, pán Potter, ak mi hovoríte, že ste sa vy a vaši priatelia mali v skutočnosti plán a nie len utekať dolu chodbou, v ktorej sa nachádzal trol, smerujuc do Chrabromilskej fakulty ako banda nepozorných hlupákov, potom sa ja zrieknem vášho trestu.“

Na okamih tam bolo ticho, potom si Harry povzdychol a so zvesenými ramenami zamieril do žalárov. „Myslel som si, že nie,“ povedal Snape s uspokojením a vyštartoval po svojom zverencovi, len aby mykol späť svojou päsťou pevne zvierajúc jeho plášť.

„Mňa tiež,“ tvrdil Ron, pozeral od vedúcej svojej fakulty na profesora Snape a zase späť. „Tiež by som mal dostať trest od profesora Snapa.“

Snape otvoril ústa, aby čelil priamo malému diablovi, ale profesorka McGonagallová ho odbila. „Ach, áno, pán Weasley, dostala som list od vašej matky. Dobre teda, môžete odísť so svojím strýkom,“ usmiala sa sladko na Severusa, „a uvidíme sa znovu zajtra vo veži.“  

Ron sa usmial a rozbehol sa, aby dobehol Harryho. Flitwick sa snažil zakryť svoj smiech za veľkou vreckovkou, zatiaľ čo Sproutová zdvorilo predstierala, že je hluchá, ale Dumbledore nemal takéto výčitky svedomia. Šialene zažmurkal na Snapa. „Nepovedal si mi, že si čestný strýko, môj chlapče.“

Snape bol úplne pripravený povedať niečo extrémne hrubé Minerve, ale zachytil záblesk v jej očiach a spomenul si, že na neho v jeho druhom ročníku použila kúzlo na vymydlenie úst. Namieto toho. „Som zdesený, ze ťa vidím takto sa baviť na blízkom vyhladení troch tvojich študentov,“ povedal trpko. „Možno povinnosti zástupkyne riaditeľa je príliš ťažké skombinovať s tými vedúcej fakulty?“

Minerva pobúrením zbledla a on sa na ňu usmial, „Hovorím samozrejme ako znepokojený rodič.“ Ha! Mať na starosti Chrabromilčana by mohlo byť po tom všetkom celkom zábavné. Obrátil sa so zavírením plášťa a odkráčal preč predtým než McGonagallová mohla prísť s účinnou odvetou.

„Ehm, dovolíte mi zobrať slečnu Grangerovú na Ošetrovňu?“ spýtal sa pokorne Dumblerore, keď Minerva nahnevane zazerala na vzďaľujúcu sa Snapeovu postavu.

„Chceš tým povedať, že nemôžem plniť svoje povinnosti ako vedúca Chrabromilskej fakulty?“ otočila sa na neho ako fúria.

„Nie, nie, nie!“ povedal rýchlo, kapitulujúc zodvihol obe svoje ruky. „Len som dúfal, že by si sa postarala o presunutie pandy. Ak áno, rád by som zobral slečnu Grangerovú k Poppy.“ Dievča to všetko pozorovalo s vyvalenými očami, ale dokázalo svoju inteliganciu tým, že nad celou vecou mlčalo.

„Nechám to na vás a ostatných zamestnancov,“ povedala ostro Minerva. „Mám na starosti zranené dieťa!“ Obrátila sa so švihnutím svojho plášťa a odvádzala Hermionu pred sebou, jej stiahnutý chrbát vyžaroval nesúhlas.

Albus si povzdychol. Vo svojom pokročilom veku nerozoznal signály nebezpečenstva a divil sa, koľko úsilia to bude trvať, aby sa dvaja z jeho riaditeľov fakúlt dostali späť z okraja otvorenej vojny. Ďalší deň by metlobalový zápas Chrabromil-Slizolin mohol len pridať ďalší olej do ohňa.

06.04.2010 22:15:25
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one