Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666, AVE, victor, Sevikovi, zulik, MIRKOVI, Mekare, Jacomovi, Glorilian, bacil...

O preklad sa postarala Biggi


TENTORAZ PREŠLO BETAREADOM!!! (Ale aj tak sa možno nejaká chybička nájde)

Keď trojica prechádzala dolu chodbou do žalárov, Harry pozrel na Rona, ktorý trochu kríval a jednou rukou sa držal za zadok. "Mrzí ma ten tvoj prútik," povedal jemne.

Ron si ťažko vzdychol. "Hej, Neviem, čo urobí moja mama s ockom, keď to zistia. Myslím, že naozaj nemáme peniaze navyše, aby som si mohol kúpiť nový prútik."

"Odkiaľ si mal ten tvoj starý?"

"Patril môjmu pra-pra strýčkovi Hieronymusovi a Charlie ho používal, kým chodil sem na Rokfort," vysvetlil Ron. "Vo väčšine starých rodín sa prútiky posúvajú na ďalšie generácie, však? Takže keď príde čas, aby sme my deti dostali prútik, vždy hľadáme najprv v rodinnej zbierke. Tento jediný aspoň trochu zaiskril," vzdychol.

"Ale myslel som, že pán Ollivander povedal, že prútik si vyberá čarodejníka," povedal Harry.

"Hej, no, on sa pokúša predať ti nový prútik, nie? Teda, myslím, že môžeš používať akýkoľvek prútik, pokiaľ nie je prekliaty alebo chránený alebo niečo také, ale pokiaľ s ním nemáš dobré spojenie, nebudeš mať dobré výsledky." Vzdychol Ron. "Predpokladám, že budem musieť robiť to najlepšie, čoho budem schopný s prútikom prababičky Millie. Myslel som si, že sa trochu zohrial, keď som ho chytil."

"Naozaj ma to mrzí," zopakoval Harry previnilo.

"Hej, kamoš – nebola to tvoja vina. To kvôli tomu sprostému trolovi, jasné?"

Harry čiastočne pozrel na profesora Snapa. "Z časti to bola moja vina," priznal. „Bol to fakt hlúpy nápad nikomu nič nepovedať a mrzí ma, že som chcel, aby si klamal."

Ron pokrčil ramenami. "Nebude to prvý raz, čo som sa dostal do problémov a stále to radšej schytám od tvojho profesora ako od Percyho alebo McGonagallovej." Nahol sa bližšie a zašepkal, "Myslíš, že ma zbije aj keď ma ešte stále bolí zadok?"

Harry si zahryzol do pery. "Nemyslím si. Teda, on stále hovorí, že nebije aby to bolelo a keby ťa zbil po tom zranení, tak by to naozaj bolelo, nie?"

"Hej!" povedal Ron precítene. "A poriadne. Nie že by to Percyho zaujímalo … No dobre, myslím, že by ho to zaujímalo, ale aj tak si myslímže by ma zbil."

Harry sa zaškeril. "Hej, už viac nemôžeš povedať, že Percymu na tebe nezáleží. Nie po tom, čo urobil pri tej bitke."

Ron sa zaškeril. "Hej, aj keď dvojičky vravia, že to urobil len pre to, aby ohúril Jonesovú."

Harry zodvihol obočie. "To vravia?"

"Hej, ale nie moc nahlas. Poriadne sa boja Jonesovej."

"Každý sa jej bojí," poukázal Harry.

"Aj Percy!" chlapci sa zachechtali.

"Som rád, že svoju hanbu beriete tak ľahkovážne," chladný hlas profesora Snapa zastavil ich veselosť. "Teraz, keď sme tu," pokračoval, otvárajúc portrét do svojho bytu, "Očakávam, že sa umyjete a oblečiete sa do pyžama. Pán Weasley, vy ako hosť, sa môžete osprchovať prvý."

"Áno, pane," Ron sa rozbehol rovno do kúpeľne.

Snape zazrel na Harryho, ktorý zvesil hlavu a hral sa s lemom svojho rukáva. "Večeral si?"

"Erm… Ron mi chcel doniesť sendvič. So šalátom!" dodal rýchlo.

"Hmf." Snape si odfrkol. "Choď do kuchyne, niečo objednám."

"Áno, pane." Harry sa ponáhľal urobiť, čo mu bolo prikázané, srdce mal naplnené radosťou. Dokonca aj keď bol Snape z neho úplne sklamaný, stále si robil starosti, či Harry jedol. Harry vedel, že bude patrične potrestaný, v tej chvíli, keď videl Snapov spanikárený výraz na chodbe,  hneď vedel, že je v tom až po uši – ale vlastne si tým hlavu nelámal. Zistil, že to vyhrešenie bude bolieť oveľa viac ako bitka a predpokladal, že tentokrát sa profesor Snape neuspokojí len s príkazom písať za trest nejaké riadky, ale bolo to OK, lebo teraz vedel, že jeho profesorovi na ňom stále záleží.

Harry sa otočil, keď sa umyl v umývadle a videl, ako si profesor sadá na stoličku, položiac na stôl tanier s pastierskym koláčom a brokolicou spolu s veľkým pohárom tekvicového džúsu. "Sadni si a jedz," vyprskol Snape.

Tento hrozný malý sopliak bude jeho smrť! Snape si bol viac než istý, že mu popraskalo niekoľko vitálne dôležitých ciev, počas toho hrôzou naplneného behu cez hrad. Ako mal potom pre Merlina prežiť Potterovu adolescenciu? Ten sopliak sa už pokúsil odrovnať sa na metle a porátal sa s úplne dospelým trolom. Pri takomto postupe vyzve Voldemorta na súboj už pred Vianocami! Rozmýšľal, či by si mohol dať Upokojujúci elixír bez toho, aby si to ten malý horor všimol. Nikdy ich nenechajte aby videli váš strach – nebolo práve toto jedno z kľúčových pravidiel rodičovstva? Alebo to bolo pre besných psov a nie pre deti? Je v tom vôbec rozdiel?

Drahý mesačník Rodič čarodejník, som opatrovníkom zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, ktorému bolo prorokované, bojovať s najmocnejším Temným čarodejníkom našich čias. Keď nájdem spomínané dieťa angažovať sa v potenciálne život ohrozujúcich aktivitách, mal by som a)mu nahádzať po zadku a povedať mu, nech to už viac nerobí, b) nahádzať mu po zadku a povedať nech to už viac nerobí, pokiaľ nebude stáť pred vyššie spomínaným Temným čarodejníkom, alebo c)povedať mu, nech sa s tým zžije, veď aj tak je prekliaty?

Snape vzdychol. Neodopierať jedlo. Žiadne bolestivé telesné tresty. Žiadne upratovacie práce. Žiadne zamykanie do jeho izby. Čo pre Merlina mal urobiť, aby potrestal toho Potterovho fagana za tak nezmyselný akt blbosti? A Weasley? Prečo pre Merlina mal práve on potrestať toho najmladšieho Weasleyho chlapca? Nikdy by s tým nesúhlasil, nazáleží na tom, čo by si mysleli Minerva a Molly. Zronene si uvedomil, že je šťastný, že Grangerová si zranila zápästie a museli ju odviesť na ošetrovňu, lebo by tu bol skončil aj s ňou a on nemienil začať plieskať študentky po zadku. Oh nie – to by bolo čisté šialenstvo, alebo prinajmenšom naštvaní oteckovia a ministerskí vyšetrovatelia.

Uvedomil si niečiu prítomnosť pri svojom lakti. Ten Potterov fagan tam stál a vážne sa na neho díval. "Čo?" požadoval nevrlo.

"Naozaj ma mrzí, že som vás predtým vydesil." povedal Harry ticho. "Len som sa snažil dostať nás späť do Veže."

"To nebol váš cieľ, ale metóda, akou ste ho chceli dosiahnuť, čo spôsobilo ten problém, pán Potter," povedal Snape prísne. "V nebezpečných situáciách je prvoradé zabrániť spanikáreným akciám. Dnes ste mali dostatočne veľa času na plánovanie, ale aj tak ste ho nevyužili. To bolo veľmi hlúpe a ja nebudem akceptovať tak hlúpe správanie od tak rozumného dieťaťa. To demonštruje intelektuálnu lenivosť, ktorú ja nebudem tolerovať," dokončil ostro.

Harry zažmurkal. 'Rozumné dieťa'? On?

"Vaše rozumné použitie Wingardium Leviosa demonštruje, že viete premýšľať a používať svoju mágiu pri ofenzíve, ale keby ste využili čas na to, aby ste si veci premysleli, radšej ako musieť improvizovať za pochodu, mohli ste poslať toho trola dolu schodmi samého a potom utiecť v krátkom čase. A čo presne ste plánovali použiť na zastavenie trola, keď ste chceli poslať vašich priateľov preč bez vás? Vašu žiarivú osobnosť?" požadoval Snape.

Harry sa pokúsil potlačiť uchechtnutie. "Žiarivú osobnosť "? Jeho profesor bol strašne vtipný. Harry to teraz mohol vidieť – pokúšajúc sa zaangažovať toho trola do konverzácia. "A ktorý je váš obľúbený Metlobalový tím?" "Urrr!" "Oh, viem. A čo si myslíte, akú majú šancu vyhrať túto sezónu?" "Urr urr urr!"

Tá predstava značne pozdvihla jeho ducha, Harry šťastne vzdychol. Jeho profesor sa vždy snažil, aby sa cítil lepšie, aj keď si to naozaj nezaslúžil. A Harry si bol úplne vedomý toho, že aj keď sa snažil, aby to znelo ako hrešenie, profesor Snape o ňom hovoril veľmi milé veci. Harry bol šikovný? A levitovať tú halapartňu bolo rozumné? Harry nemohol pochopiť prečo, dokonca aj pri tom, keď profesor poukazoval na veci, ktoré urobil zle, stále mu nepovedal, že je hlúpy alebo čudný. A uvažujúc, ako veľmi ho Harry vystrašil, nebolo by to bez dôvodu, keby bol naozaj nepríjemný.

"Naozaj ma to mrzí, profesor. Už to nikdy neurobím. Naozaj." Položil svoju ruku na rameno toho muža, pokúšajúc sa vyjadriť, ako veľmi si cenil láskavosť toho muža.

Snape sa potichu urazil. Snažíš sa urobiť si očko pred trestom? Mal si byť zatriedený do Slizolinu. "Vy ste nemožný, neznesiteľný fagan, jasne zoslaný na túto zem, aby ma trápil," odsekol ľadovo. "Teraz dojedzte svoju večeru skôr, než vychladne."

Harry poslušne prikývol a potom, ignorujúc tie perfektné stoličky okolo stola, mal tú drzosť a vyštveral sa mužovi na kolená, aby dojedol svoju večeru.

Snape zalapal po dychu od prekvapenia a hnevu. Ako sa tá malá príšera opovažuje sedieť mu takto na kolenách? Ako keby sa nič nestalo! Ako keby ho Snape nemal za pár minút poriadne vyhrešiť! Ako keby bolo všetko v poriadku!

Zavrčal a chcel toho zloducha odniesť na inú stoličku, keď sa Harry obzrel ponad rameno a zahanbene sa na neho usmial. Ako vždy, ten pohľad v tých zelených očiach ho bodol do duše a Snape našiel svoju ruku jemne hladiť chlapcov chrbát, namiesto toho, aby ho surovo odhodil na inú stoličku.

Harry vydal spokojný výdych – alebo to bola úľava? – a usadil sa, aby zjedol svoje jedlo. Skoro dojedol, keď sa vo dverách objavil vydrhnutý Ron, oblečený v Harryho pyžame. Našťastie veľkostné kúzlo fungovalo veľmi dobre a pyžamo sa bez problémov prispôsobilo vyššiemu chlapcovi.

Ron sa na profesora zaškeril. Mal Harryho na kolenách a neprítomne ho tľapkal po ramene, kým Harry dojedol posledný kúsok pastierskeho koláča. "Sprcha je celá tvoja, Harry," povedal Ron.

Harry sa chcel postaviť, no pocítil na ramene ako ho zadržala pevná ruka. "Dojedzte svoju brokolicu, mladý muž," povedal Snape prísne.

Harry prevrátil očami, ale napchal si posledných pár kúskov zeleniny do úst a potom s ústami napchatými ako syseľ sa ponáhľal do kúpeľne.

Snape sa postavil a zazrel dolu na červenovlasý postrach. "Choďte do obývačky a počkajte na mňa, pán Weasley."

Ron preglgol, ale poslúchol. O chvíľu neskôr sa za ním objavil Snape. "Dajte si dolu pyžamové nohavice a zohnite sa cez gauč."

Ronove oči sa rozšírili do veľkosti tanierov na polievku. "Ale, profesor," zakňučal zdesene, "Myslel som si, že nebijete po holej!"

Snape zastavil a zazrel na toho fagana. "Nejdem vás biť, vy bláznivé decko. Idem vám naniesť masť na tú reznú ranu, aby som ju mohol zahojiť."

Ronove ústa sformovali perfektné "O" od prekvapenia. "N-naozaj?"

Snapovo zazeranie sa zintenzívnilo. "Predpokladám, že by som to nemal robiť, aby ste si mohli odniesť spomienku na to, aké je to hlúpe, umiestniť si takto prútik do zadného vrecka, ale vaša žena by ma raz mohla napadnúť a požadovať vysvetlenie, prečo som dovolil vašej mladíckej nerozvážnosti, aby zanechala permanentnú jazvu na vašom pozadí, a keďže netúžim po tom, hádať sa s budúcou pani Weasleyovou, áno, idem vám zahojiť vaše pozadie. Teraz sa zohnite!"

Ron sa prehol cez operadlo gauča skôr ako prestala vzduchom vibrovať posledná ozvena Snapovho kriku. Cítil profesorove chladné prsty jemne rozotierať nejakú masť po jeho rane, potom počul Snapa potichu vyrieknuť hojacie zaklínadlo. Moment neskôr a bolesť bola fuč.

Snape sa otočil a odniesol pohárik s masťou do svojho skladu a nechal Ronovi súkromie, aby si mohol dať hore pyžamové nohavice. Ron si pošúchal zadok, potešený zistením, že je úplne v poriadku.

"Teraz, pán Weasley," povedal Snape prísne, keď sa vrátil do miestnosti. "Ak tomu dobre rozumiem, dnešná hlúposť viedla k úplnej deštrukcii vášho prútika. Je tak?"

Ron prikývol, zahanbený.

"A táto situácia buď finančne zaťaží vašich rodičov, alebo bude vyžadovať, aby ste používali prútik vašich príbuzných, s ktorým máte len malú zhodu?"

Ron znovu prikývol.

"Očividne, ani jeden z týchto faktov nie je dobrým riešením, pán Weasley. A ani jeden z nich vás nedonúti prevziať zodpovednosť za vaše činy."

Ron sa zamračil. "Pane? Nerozumiem."

"Očakávať od rodičov, že všetko za vás vyriešia je pre malé dieťa, pán Weasley, ale vy sa rapídne blížite k veku, kedy by ste sa aspoň mali snažiť napraviť svoje vlastné chyby." Ron zažmurkal nechápavo. Snape vzdychol  a preložil, "Napravte, čo ste pokazili."

"Ale, pane, ten prútik je príliš poškodený na to, aby sa dal opraviť."

Snape vzdychol znova. Prečo som uviazol s Chrabromilčanmi? "Hovorím metaforicky, pán Weasley. Vy musíte prísť s riešením, ako získať nový prútik."

"Erm… dobre, mám pár galeónov na mojom bankovom účte," ponúkol Ron neisto.

Snape prikývol. "To je začiatok. Som si istý, že vaši rodičia vám prispejú na Vianoce alebo možno na narodeniny, keďže predpokladám, že by ste dostalli radšej poriadny prútik, než čokoľvek iné?"

Ron vyzeral túžobne. "Tak trochu som dúfal v novú metlu," priznal, ale na Snapovo zazretie rýchlo dodal, "Aj tak by som asi žiadnu nedostal. Sú strašne drahé a moja stará ešte funguje. Okrem toho, bez prútika nemôžem robiť nič."

"Presne. A verím, že ste na Rokforte dosť dlho na to, aby ste vedeli, aké je dôležité naučiť sa používať vašu mágiu efektným spôsobom – obzvlášť ak budete v tesnej blízkosti pánovi Potterovi." Snape vzdychol. "Vyzerá to tak, že priťahuje problémy."

Ron sa zaškeril. "Naozaj to nie je jeho vina, viete."

Snape sa na neho pozrel. "Nikdy nie je, však? Ale ako som povedal, pán Weasley, je dôležité, aby ste si zaobstarali adekvátny prútik tak skoro, ako je to len možné. Preto vás zoberiem ku Ollivanderovi hneď zajtra a obstaráme vám vhodný prútik." Ignoroval Ronov pohľad čistej radosti. "Samozrejme, že všetko mi vrátite späť, pán Weasley a očakávam, že strávite jednu noc týždenne v mojom laboratóriu, prípravou ingrediencií do elixírov, kým nesplatíte svoj dlh. Ďalej, počas prvých dvoch mesiacov sa k vám pripoja vaši spolupáchatelia a budú vám pomáhať splatiť váš dlh."

"To myslíte vážne, profesor?" povedal Ron, hlas sa mu triasol. "Môžem mať nový prútik? Od Ollivandera? Vážne?"

"Nie, pán Weasley, mám vo zvyku robiť extravagantné sľuby náhodným študentom a potom odmietnem ich splniť. Pokúšate sa ma napadnúť?"

Potom ho znovu škrtil jeden z jeho študentov. Snape bol dosť potešený sám sebou, že tento raz nesiahol po prútiku. Namiesto toho len párkrát potľapkal fňukajúceho chlapca po chrbte. "Áno, áno. V poriadku, Weasley. Vážne, taký hurhaj pre jeden prútik. Už dosť. Dosť, hovorím."

Ron potiahol nosom a rukávom si pretrel oči. Snape schmatol jeho ruku skôr, ako mohol urobiť to isté so svojim nosom. "V Potterovom vrchnom šuflíku sú servítky, vy nevychované decko. Choďte jednu z nich použiť a navrhujem, aby ste si ju nechali po ruke, keďže sme sa ešte nedostali k vášmu trestu za dnešnú aktivitu."

Ron prehltol a prikývol, ponáhľajúc sa do Harryho izby.

Hmf, iritujúce decká – vždy rozpatlajú niečo odporné na mojom habite, Snape sa zamračil. A ja stále neviem, ako tých malých darebákov potrestám!

Ron sa ponáhľal do Harryho izby a našiel vreckovky. Vyfúkal si nos a vreckovku strčil pod vankúč, potom hodil jednu aj Harrymu na posteľ. Nebol si istý, ako veľmi Snape udieral, ale zistil, že už len ostrý jazyk toho muža stačil na to, aby obaja začali nariekať. Už  veľakrát videl Majstra elixírov v akcii počas hodín s ním, aby vedel, že keď chcel, profesor Snape vás mohol donútiť túžiť po údere dorážačkou priamo do hlavy radšej, ako trpieť ešte jednu minútu jeho karhania. A samozrejme, legendy, ktoré priniesli jeho starší bratia domov z ich hodín elixírov (nespomínajúc ich tresty po škole) stačili, aby mu bolo zle z neblahej predtuchy z blížiacich sa niekoľkých strašných minút.

Harry vyšiel zo sprchy a ostro sa na neho pozrel. "Čo sa stalo? Ty si plakal?"

Ron sa začervenal. "Trochu."

Harry vyzeral vyplašene. "Čo urobil?"

"No, najprv mi vyliečil zadok a to bolo fakt trápne," priznal Ron, "ale potom povedal, že mi kúpi nový prútik. Taký, ktorý bude len môj – dokonca od Ollivandera! Zaplatím mu ho, ale on mi ho kúpi už zajtra, aj keď mu ho ešte dlhé mesiace nebudem môcť splatiť! Oh," Ron zrazu vyzeral previnilo. "A, erm, no, aby som mu splatil dlh, musím chodiť raz za týždeň k nemu a pomáhať mu s prípravou ingrediencií a, um, ty a Hermiona musíte pomáhať prvé dva mesiace tiež, keďže ste v tom boli zapletení tiež." Pozrel sa ospravedlňujúco. "Nebol to môj nápad, čestne."

Harry sa usmial a udrel ho do ramena. "Jasné, že Hermiona a ja ti pomôžeme. Myslím si, že je to úžasné, že ti dovolí kúpiť si nový prútik."

Ron sa hodil na náhradnú posteľ. "Aj ja! Len počkaj, keď uvidíš, čo všetko budem môcť robiť, keď budem mať prútik, ktorý si zvolil mňa."

"Čo je to?" Harry zodvihol vreckovku zo svojho vankúša.

"Oh, erm, tvoj tatko – uh, profesor – povedal, aby sme ich malli radšej po ruke, keď nás príde potrestať."

"Oh," povedal Harry ticho.

"Erm, nepoužije kefu, alebo niečo podobné, však?" spýtal sa Ron nervózne. "Nie že by sme si to nezaslúžili, a aj tak je úžasný, že mi dovolil kúpiť si prútik už zajtra a všetko, ale, erm, len som uvažoval."

Harry uisťujúco pokrútil hlavou. "Iba rukou. A oblečenie si môžeš nechať. Teda, aspoň pri tomto," zaškeril sa.

"Ha, ha," vrátil mu to Ron.

Potom počuli za dverami profesorove kroky a zrazu nič nevyzeralo tak vtipne. Obaja chlapci zaliezli do postelí a čakali, kým búrka prehrmí.

"Tak." Snape vstúpil do miestnosti a prehliadol si tých dvoch trasúcich sa darebákov. Oh jasné, teraz ste samé ospravedlnenie so šteňacími očkami – mizerní malí sopliaci. "Nie len že ste sa rozhodli porušiť pravidlá, ale tajne ste sa dohodli, že sa vyhnete trestu, pričom ste sa vystavili extrémnemu nebezpečenstvu."

"Ale nevedeli sme, že tam bude trol," poukázal Harry potichu.

"Ale mohli tam byť iné nebezpečenstvá, mladý muž! A to je dôvod, prečo má byť vaša poloha vždy známa. Pravidlá sú tu z jedného dôvodu – na vašu ochranu," odpovedal Snape zlostne. "Vystavili ste seba a slečnu Grangerovú nebezpečenstvu len tak pre nič, vy hlúpe, hlúpe, decko."

Harry sa zahanbil.

"A vy, pán Weasley. Mali ste tú opovážlivosť, klamať mi do tváre! Čo by na to povedali vaši rodičia?"

Ron zbledol. "Mrzí ma to, pane!"

"Oh, som si istý, že vás to oboch mrzí, teraz, keď ste boli odhalení!" povedal Snape pohŕdavo. "Vaše správanie bolo ohavné! Zakrádanie sa po hrade, klamanie, porušenie všetkých pravidiel, ktoré sa vám nepáčili – toto sú vlastnosti, ktoré chcete rozvíjať? Nedôveryhodnosť? Klamárstvo? Máte vy vôbec tušenie, aké je ťažké znovu nadobudnúť niečiu dôveru, keď ste ju raz stratili?" Teraz obaja chlapci ronili slzy. "Ja som vám dôveroval a obaja ste mi zámerne klamali."

"Mrzí ma to," fňukol Harry. "Nechcel som, aby ste mi prestali dôverovať."

"Aj mňa to mrzí," vykoktal Ron.

"Nemôžem dostatočne vyjadriť, ako hlboko ste ma sklamali," pokračoval Snape kruto. "Ukázali ste vašej vedúcej fakulty a riaditeľovi, ako aj mne, že vám nemôžme dôverovať v dodržiavaní pravidiel. Prejavili ste sa ako nehodní vysokých nárokov, ktoré sme na vás kládli." Teraz obaja výdatne vzlykali.

"Bude to dlhá a ťažká cesta späť, kde ste začali," poučoval. "Som si istý, že znovu nezabudnete, aká slabá a krehká môže byť dôvera." Na chvíľu sa odmlčal a pozrel sa na slzami premočené kôpky nešťastia. "Mám extrémnu chuť, nechať vás počas nasledujúcich dvoch týždňov sprevádzať prefektami na a zo všetkých vyučovacích hodín a ku jedlám, keďže ste predviedli, že vám nemôžme dôverovať pri premiestňovaní sa po hrade samostatne."

Ron zdesene zalapal po dychu. Oh, Percy bude neznesiteľný! A dvojčatá si ho budú stále doberať.

Harry utrápene ohol ramená. Všetko je to jeho vina. Ron a on budú strápnení pred celou školou a on do toho zaplietol svojho najlepšieho priateľa.

"A čo sa týka vašich otrasných chrabromilských tendencií riskovať svoj krk, máte vy vôbec poňatie, aké ste dnes malli šťastie? Traja prváci oproti dospelému horskému torolovi?" Snape počul, ako mu preskočil hlas v panike a potlačil ho späť. "Očividne ste dnes mali šťastie samotného Merlina, ale je extrémne nepravdepodobné, že sa to šťastie ešte niekedy zopakuje, a chcem vám demonštrovať, aké hlúpe to bolo, že ste zobrali svoje životy do vlastných rúk takýmto spôsobom!" Neľútostne sa zamračil na Harryho. "Čo som vám povedal o tom, že treba najprv rozmýšľať až potom konať, pán Potter?"

"Ž-že je to naozaj dôležité," fňukol Harry nešťastne a potom zatrúbil do svojej vreckovky.

"A urobili ste tak dnes?"

"Nie, pane," priznal, zvesiac hlavu ešte nižšie.

"Myslíte si, že to hovorím len pre svoje vlastné poučenie a zábavu, vy nezodpovedné, nepremýšľajúce decko? Vy sa naučíte počúvať ma!"

"Áno, pane."

"A vy, pán Weasley, len to, že pochádzate z veľkej rodiny, neznamená, že vy a vaši súrodenci ste zameniteľní v očiach vašich rodičov. Keby sa vám niečo stalo, zlomilo by ich to!" Snape zachytil Harryho výraz čistej túžby.

"A tak isto by boli zničení, keby sa niečo stalo vám, pán Potter," dúfajúc, že zmaže ten výraz bolesti na chlapcovej tvári. Prekvapivo, Potter nevyzeral tak potešene pri tejto zmienke a ten fagan sa stále pozeral na Snapa napoly vystrašene, napoly očakávajúco.

Oh nie. Nie nie nie. Ako sa dostal do tejto situácie? Snape zaťal zuby a povedal, čo vedel, že musí povedať. "A ja by som bol samozrejme extrémne… nahnevaný… tak isto," podarilo sa mu nakoniec zo seba dostať.

Harry zažiaril.

"Teraz, k vašej dutohlavej impulzívnosti, nespomínajúc vašu očividnú neposlušnosť, klamstvo a neposlúchnutie príkazov, budete potrestaní," oznámil hrozivo. Harry stratil svoj úsmev a Ronove pehy vystupovali z jeho popolavej tváre. "Keďže je očividné, že vám nemožno dôverovať, keď ste bez dozoru, počas budúceho týždňa bude pre vás platiť určité obmedzenie. To znamená, že kým nie ste v triede, v jedálni, alebo niekde inde pod dozorom učiteľov, zostanete na svojom internáte, alebo v klubovni. Ak vás nájdeme mimo týchto oblastí, nie len že vymenujem prefektov za vašich sprievodcov, ale tiež sa obrátim na riaditeľa, aby vám dohovoril," vyhrážal sa Snape strašlivým hlasom. Chlapci vyzerali, ako keby už už mali omdlieť a Snape dúfal, že nikdy nezistia, že dohováranie v Dumbledorovom podaní znamená príjemný pohovor s hromadou citrónových dropsov.

"Ďalej, tento čas využijete na to, aby ste napísali tri stopy dlhú esej na tému, čo ste mali urobiť, keď ste a ocitli izolovaní v knižnici s trolom pobehujúcim po hrade. Očakávam dôkladnú pozornosť venovanú všetkým chybám, ktoré ste urobili, ako aj lepšie možnosti pri každom rozhodovaní sa v danej situácii. Rozumiete?"

"Áno, pane," odpovedali chlapci svorne.

"K zabezpečeniu toho, aby ste váš čas obmedzení považovali za nepríjemný, Potter, máte zákaz akéhokoľvek lietania počas trvania obmedzenia, kým vy pán Weasley, si budete držať odstup od všetkých sladkostí a dezertov." Teraz na neho obaja chlapci zízali, oči rozčírené mukami.

"Týždeň?" zapišťal Ron, jeho hlas prezrádzal, že to považuje za neskutočne krutý trest. "Ale moja mama mi nikdy nezakazuje puding na dlhšie ako jednu noc!"

Snape sa na neho čertovsky zaškeril. "Tak potom sa nabudúce možno o trest prihlásiš k svojej mame."

"V-vôbec žiadne lietanie?" Harry preglgol.

"Nie. Svoju metlu mi odovzdáš hneď ráno." Snape nútil svoj hlas, aby zostal prísny, aj keď chlapcov výzor mu spôsoboval divnú bolesť v hrudi. "Keď ti nemôžem dôverovať, že pôjdeš tam, kam máš ísť s oboma nohami na zemi, ako môžeš čakať, že ti zverím metlu?"

Harry zafňukal ešte viac. "Mrzí ma to," povedal, hlas zúžený výčitkami.

"Hmf," odfúkol Snape. "A keďže som si istý, že ste si dobre vedomý toho, že si zaslúžite bitku, ľahnite si a otočte sa na brucho."

Harry a Ron si vymenili nešastné pohľady a poslúchli. Snape šiel najprv k ryšavému chlapcovi, ktorý skrúšene zvieral svoj vankúš. Jednu ruku položil chlapcovi na chrbát, cítiac ako sa ten malý darebák trasie od strachu. "Nebudeš klamať a neposlúchať svojich profesorov," prehlásil prísne a druhou rukou capol po chlapcovom zadku.

Ron zapišťal a zovrel vankúš ešte viac. "Nevystavíš sa nebezpečenstvu." Ďalší buchnát pristál a Ron prehltol a vykoktal roztrasené, "Áno, pane."

"Zakry sa a spi," Snape prikázal stroho. Ron sa ponáhľal poslúchnuť a Snape surovo zamotal prikrývku okolo chlapca.

"Dobrú noc," vyprskol.

"Do- dobrú noc, pane," odvážil sa nesmelo Ron a Snapova ruka – zradný prívesok! – ho dosť nemotorne potľapkala po hlave. Snape ignoroval chlapcov uľahčený výdych a hrozivo sa otočil k Harrymu.

Jasné zelené oči ako jastrab sledovali každý jeho pohyb s Weasleym, ale Harry sklopil svoj zrak, keď Snape prikročil k jeho posteli. "Mrzí ma to," povedal tak ticho, že to Majstrovi elixírov takmer uniklo. "Nechcel som vám robiť starosti, ani vás sklamať a ani stratiť vašu dôveru. Ja len – " fňukol " – ja som to všeto pokašľal."

Snape naštvane vzdychol a posadil sa vedľa toho rozrušeného fagana. "Urobil si chybu," povedal ticho, jeho hlas bol pevný, ale nie odsudzujúci. "Počas detstva ich urobíš ešte veľa, ale úprimne dúfam, že žiadna ďalšia nebude zahŕňať trola. Avšak, tvojou povinnosťou nie je zabrániť všetkým chybám, ale poučiť sa z tých ktoré urobíš. Obzvlášť, očakávam, že odteraz si zakaždým spomenieš na to, že máš najprv rozmýšľať až potom konať."

Harry prikývol, ale tie zelené oči boli stále zatemnené bolesťou. "Budete ešte niekedy schopný dôverovať mi?" zašepkal. "Nechcem, aby ste ma nenávideli."

Melodramatický spratok! "Idiot. Ja ťa nenenávidím. Si nemožné, neposlušné, nerozmýšľajúce decko, ale v porovnaní s ostatnými si menej ofenzívny ako väčšiina ostatných." Harry zažmurkal, spracovávajúc to čo počul, potom sa jeho tvár rozžiarila, keď to pochopil.

"Skutočne? Máte ma rád? Stále?"

"Nepovedal som to práve?" požadoval Snape nahnevane. "Hlúpe decko. Nauč sa počúvať ma. A teraz už prestaň rozprávať."

Harry zaboril tvár do vankúša, aby zakryl svoj úsmev. Cítil, ako sa profesor postavil a jednu ruku položil pevne na jeho a potom – švác! – prvý úder dopadol na jeho zadok. Harry zodvihol hlavu a prekvapene sa pozrel na svojho profesora. To bolelo!

Oh, nebolo to nič v porovnaní s bitkou, ktorú dostával od príbuzných, ale aj tak to bol poriadny buchnát – značne silnejší ako to povrchné capnutie, čo dostal u Weasleyovcov – a zanechal „bodnutie a popálenie“ na jeho zadku. "Neriskuj znova svoj krk!" zašepkal Snape hrozivo a uštedril mu ďalší buchnát, ešte silnejší ako ten prvý.

Harry zvraštil tvár a zavrtel sa. "Auč!" sťažoval sa a tentoraz bez pretvárky. Špúlil sa na Snapa, keď jednou rukou šúchal páliace miesto na jeho zadku.

"Ak nechceš trpieť pri treste, potom neporušuj pravidlá," povedal Snape bez známky sympatie. "Choď spať." Pomohol Harrymu pod prikrývky a potom ho na dobrú noc potľapkal po zadku.

Harry zavrčal sám pre seba, keď sa zahniezdil pod paplón. Prečo ho profesor potľapkal práve tam? Zadok ho ešte stále štípal po bitke a aj to ľahké potľapkanie zintenzívnilo ten trest – čo bolo, ako sa domnieval, presne profesorovym zámerom. Vzdychol. Vedel, že si ten trest zaslúžil, vrátane bitky a extrémne mu odľahlo, keď zistil že profesor Snape ho nenenávidí. Len nechcel, aby profesor zvolil dnešný večer na to, aby prekonal svoju averziu k dávaniu viac ako len symbolické capnutia. Nechcel, aby sa Ron rozhodol, že jeho opatrovník vôbec nie je milý.

Snape sa zaškeril nad chlapcovym mrzutým výrazom. "Nezabudni, čo som povedal," napomenul ho a odplachtil z izby, pri čom pozhasílal svetlá.

Minútu, alebo dve bolo v izbe ticho, potom: "Si v poriadku, Harry?" zašepkal Ron.

"Hej. Ale aj tak ma ešte stále páli zadok."

"Aj mňa. Páni! On berie vec bezpečnosti fakt seriózne, že?"

Harry vzdychol  "Hej. Nebije ani zďaleka tak silno za iné veci."

Ron si podvedome pošúchal zadok, potom sa zarazil. "No, nie je to až také zlé. Myslím, že drevenou varechou to bolí viac."

Harry vzdychol. "Alebo kefou na vlasy."

Ron vykoktal. "Myslel som, že si vravel, že na teba nepoužil kefu na vlasy!"

"On nie," povedal Harry okamžite, nečakajúc, kým si Ron utvorí nesprávny obraz o jeho profesorovi. "Ale moji príbuzní áno. A často. A opasok."

Chvíľu bolo ticho. "To preto si teraz so Snapom? Lebo ťa tvoji príbuzní bili?"

Harry vzdychol. "Hej. Ale nechcem, aby o tom niekto vedel – myslím, okrem teba a Hermiony – ale oni boli fakt zlí. Nemyslel som si, že je to také zlé, ale keď som prišiel sem a profesor Snape to zistil, tak bol dosť naštvaný. Povedal, že boli ohavní a že sa o mňa nemali tak starať."

"To preto si musel vtedy písať všetky tie riadky o tom, akí sú sprostí a ako ich nemáš počúvať?"

Harry sa neubránil úsmevu, keď si spomenul na tých 500 riadkov. Dokonca aj profesorovi Snapovi sa pery skrivili do úsmevu, keď mu Harry podal pergamen on si prezrel obsah. "Hej. Stále robím niekedy tú chybu a on je potom mrzutý a starostlivý." Urobil prestávku. "On je naozaj úžasný," priznal, aj keď si ešte stále šúchal páliaci zadok.

"Myslím, že preto sa tak hnevá, keď urobíš niečo hlúpe a vystavíš sa nebezpečenstvu. Je to ako keď to urobíš, ako keby si stále počúval svojich príbuzných."

Harry zamyslene prikývol. Takto o tom predtým neuvažoval. "Hej, aj ja si myslím. Nečudujem sa, že sa potom tak hnevá. Už mi musel povedať aby som nepočúval mojich príbuzných aspoň miliónkrát."

Niekoľko minút bolo ticho, potom: "Stále bolí?" opýtal sa Ron.

"Ani nie," priznal Harry. "A teba?"

"Nie. Aj keď som rád, že teraz nemusíme sedieť v triede."

"Aj ja."

"Ale aj tak... bol to naozaj veľký trol, však,"

Harry sa zaškeril. "A spustiť sa po schodoch na jeho chrbte? To bolo fakt poriadne cool – myslím teda, pokiaľ sme sa nezabili ani nič podobné."

"Hej! A ten nápad s tou halapartňou? Ten bol perfe–"

"Okamžite. Spať." Prísny hlas od dverí zastavil ďalšie rozprávanie. Spoločne zalapali po dychu a obaja sa zakryli paplónmi až po uši.

08.04.2010 22:53:48
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one