Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666, AVE, victor, Sevikovi, zulik, MIRKOVI, Mekare, Jacomovi, Glorilian, bacil, grid...

Kapitolku preložila: Biggi

 

Za krátky čas Ron chrápal vo vzdialenej posteli, ale Harry nemohol spať. Nenávidel sa za to, že klamal jeho opatrovníkovi, a čo bolo ešte horšie, vedel, že toho muža ponížil. Profesor urobil všetko, čo sľúbil, bol dokonca ešte lepší opatrovník, ako Harry vôbec dúfal, ale Harry stále všetko spackal. Nebolo to tak, že by na neho profesor mal enormné nároky, všetko čo mal robiť bolo správať sa slušne a nerobiť hlúpe veci, ale on si nedokázal pomôcť. Možno že Dursleyovci mali pravdu, keď ho nazvali bezcenným čudák- Harry sa zadržal a nervózne sa pozrel na dvere.

Jeho opatrovník ešte nepristúpil k vymydleniu jeho úst, ale Harry zistil, že toto nie je správny čas, pokúšať toho muža. Posledná trocha toho bodavého pálenia už dávno opustila jeho zadok, ale tá sila tých dvoch buchnátov len potvrdila, že jeho profesor sa naozaj bál. Harry nechcel dať tomu mužovi ďalší dôvod na starosti, no nemohol si pomôcť.

Harry vzdychol. Jeho profesor si nezaslúžil mať tak otravného chránenca spôsobujúceho samé problémy. Harry by sa mal snažiť robiť veci lepšie, kvôli tomu mužovi, nie robiť veci aby sklamal fakultu a hlúpo vydesil svojho profesora. Dursleyovci povedali, že je neužitočný, čo ak mali pravdu?

Z premýšľania nad Dursleyovcami bolo Harrymu ešte horšie. Tak veľa dlžil svojmu profesorovi, oveľa viac, ako si ten muž vôbec uvedomoval. Nikto si nikdy nerobil starosti o Harryho a netrval na tom, že jeho život je hodný všetkého. Nikto iný si ani len nemyslel, že by mohol byť dobrým človekom a nie ešte aby chceli, aby mu bolo dobre. Strýko Vernon často tvrdil, "Dobre rozpálený zadok ťa naučí ako nebyť taký čudný, chlapče!"  predtým ako sa uistil, že Harryho zadok je nie len rozpálený, ale aj spálený. Ležiac na bruchu na tenučkom madraci v komore pod schodami, tlmiac svoje vzlyky, kým si opatrne masíroval svoj dobitý zadok, Harry sa často zamýšľal, koľkokrát ešte bude musieť vydržať takéto zaobchádzanie, kým z neho vyprchá to čudáctvo. Keďže nikdy nevedel, ako vlastne spôsobil tie čudné veci, ktoré viedli k tomu najhoršiemu zmláteniu, Harry nemohol urobiť nič viac, ako pokúsiť sa upokojiť jeho potrestanú kožu a dúfať, že tá bitka konečne porazila tú čudáckosť.

Oh, profesor sa vyhrážal a nadával ako šialený a dokonca dával aj tresty, keď to bolo úplne nutné – ako dnes – ale nikdy pri tom nemal taký pohľad plný zadosťučinenia, ako mali Dursleyovci, keď Harrymu zmasakrovali zadok, alebo ho zamkli do komory pod schodami. Nie že by si užívali, keď mohli Harrymu ubližovať (teda, okrem Dudleyho), ale cítili sa spokojne, že ho naučili bolestivú alebo nepríjemnú lekciu. Prehnutý cez koleno jeho tety alebo uja, zízajúc na koberec a kričiac od bolesti, ktorá sa rozlievala po jeho zadku, často prosil o niekoho, kto by ho netrestal, aby mu ukázal, aký je zhnitý, ale pomohol mu pripomenúť si, že je vlastne lepšia osoba, ako naznačovalo jeho súčasné správanie.

Vernon a Petunia ho vždy trestali so skleslým presvedčením, že všetky snahy boli na ich strane kompletné; Harryho osudom bolo prísť k ohavnému koncu a kým oni mohli byť schopní vyrovnať sa s nevyhnutným pomocou poriadnej bitky, konečný výsledok by bol aj tak rovnaký. To dávalo strašnú istotu ich nadávaniu a neradostné zadosťučinenie ich silnej bitke. Robili svoju povinnosť, ale Harry bol prekliaty.

Naopak, profesor Snape očakával od Harryho veľké veci, vrátane (ale nie len) dobré známky, excelentné správanie a zvyšujúce sa magické vedomosti. Keď Harryho vyhrešil alebo – neochotne – ho potrestal, objasnil, že to urobil preto, že cítil, že Harry nežil podľa svojho potenciálu. Harrymu nikdy nikto nepovedal, že má nejaký potenciál okrem toho, že vyrastá len preto, aby sa z neho stal opitý niktoš a mal ukázať, že Snape má pravdu a jeho príbuzní sa mýlia. Tiež zúfalo chcel byť dobrým chránencom a nedávať Snapovi žiadny dôvod, aby oľutoval, že sa rozhodol akceptovať svoju úlohu jeho opatrovníka.

A aj tak, aj napriek svojim dobrým úmyslom, všetko zasa raz poriadne zbabral.

Harry potiahol nosom. Neznášal to, že zasa sklamal svojho profesora, a práve v túto noc. On len nechcel profesorovi Snapovi pokaziť Halloween, a aj tak čo urobil? Zruinoval večierok všetkým učiteľom, riskoval životy svojich najlepších priateľov, Ronovi vyslúžil bitku za klamstvo, sám bol takmer zmlátený na smrť horským trolom... Harry sa pokúšal tlmiť svoje vzlyky. Nezáležalo na tom, ako veľmi sa snažil, nevyzeralo to tak, že by sa mu podarilo vyhnúť sa problémom a stalo sa to vždy, keď sa snažil vyhnúť sa tomu,  čím viac sa snažil nebyť na príťaž, tým to bolo ešte horšie.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Po tom, čo potrestal tých chlapcov, Snape opustil Harryho izbu a zamieril rovno do svojho skladu. Po tom, ako vypil dva Upokojujúce elixíry naraz sa konečne cítil normálne. Ten otrasný sopliak! Pokúšal sa zabiť sa? A potom, čo takmer Snapovi privodil infarkt, sa v okamihu zotavil – k bodu, kde on a ten červenovlasý postrach, ktorý sa na Snapa nalepil, sa chechtali namiesto toho, aby boli bledí od hrôzy z nadchádzajúceho trestu!

A potom musel Weasleymu vyliečiť zadok a – keďže by to samozrejme neurobil nikto iný – urobiť opatrenia, aby ten malý sopliak dostal funkčný prútik … Tá potupa nikdy neprestane? Nebolo to tak, že by dovolil Harryho najlepšiemu kamarátovi behať neozbrojenému, nie po tom, čo počul Hermionu povedať Minerve, že Harry ich oboch podporoval v úteku, kým on chcel zdržať trola v zúfalej obrannej akcii.

Trol. Ako 11ročný, ten fagan sa chcel postaviť dospelému TROLOVI, aby zachránil svojich priateľov. Mohol sa vôbec niekto čudovať, prečo by Weasleymu nedovolil behať po škole bez prútika? Keď Harryho nadmerne vyvinutý zmysel pre ochranu bol už tak hyperaktívny?

Prečo mal Snape na pleciach ešte aj toho najmladšieho Weasleyho? McGonagallová nikdy nemala zveriť nie len jedného ale dokonca DVOCH z jej drahocenných levov tomu Zlému netopierovi zo žalárov, kým ona – ako aj tie malé štence samotné – sa rozhodli, že sa nie je čoho báť. Mal vedieť, že sa to stane. Jeho reputácia bola v troskách a už čoskoro tak skončí aj jeho trieda, keďže tu už čoskoro nebude nič, čo by zadržalo tých kreténskych študentov od nebezpečného správania.

Zaškeril sa, keď si spomenul na ten pohľad na ksichte toho Weasleyho fagana, keď počul, že má zakázané sladkosti na celý týždeň. Hmmm. Nakoniec, možno že toto by mohlo stačiť na to, aby si ten ryšavec o ňom myslel že je "umastený darebák ".

Čudné, vôbec sa mu nezdalo zadržanie Harryho milovanej metly tak uspokojujúce, ako očakával. Samozrejme, cítil čudné zvieranie, keď tvár toho fagana zosmutnela. Možno že to bol len následok jeho spanikáreného behu cez celý hrad predtým – oneskorené nadstavenie srdcového rytmu, alebo niečo podobné. Nie že by si to ten pratok nezaslúžil, a takisto si zaslúžil aj tú bitku.

Snape sa nepohodlne zahniezdil, keď si spomenul na tú bitku. Áno, ten chlapec si to zaslúžil - Harry veľmi dobre vedel, že porušil pravidlá a všetky knihy sa jednomyseľne zhodovali v tom, že treba stanoviť pevné následky – ale Snape nechcel toho fagana zbiť tak silno. To len preto, že bol tak vystrašený nebezpečenstvom, ktorému tú malú príšeru vystavila jeho bezhlavosť… Severus rozmýšľal, či by sa nemal vkradnúť do chlapcovej izby a naniesť mu nejakú hojivú masť na zbitý zadok, kým spal. Weasley bol nepochybne v poriadku, ale Harry bol taký vychudnutý … A tak prudký zásah určite narušil jeho zmysel pre bezpečnosť. Nesľúbil tomu chlapcovi, že ho nebude biť tak silno, aby to bolelo? A hneď na to sa otočí a poruší svoje slovo.

Pokrútil hlavou. Albus bol blázon. Nie je možné, aby to robil. Dumbledore bude jednoducho musieť nájsť nového opatrovníka. Niekoho, kto dokáže ovládať svoju výbušnosť a nebude ďalej traumatizovať toho chlapca.

Severus sa postavil, rozhodnutý skontrolovať toho fagana. Ak bude ten chlapec spať – pričom nepochybne plakal až kým nezaspal – okamžite zavolá Albusa. Ak bude Potter stále hore, prinúti ho vypiť zmes Liečivého elixíru a Elixíru na bezsenný spánok, potom zavolá riaditeľa.

Len čo vstúpil do izby, zistil, že sa splnili jeho najväčšie obavy. Weasley ležal na jednej posteli a hlasno chrápal, kým na druhej Harry ronil takmer tiché slzy do svojho vankúša. Cítiac ako sa mu drvivá ťažoba viny usadila pleciach, Snape prešiel ku chlapcovi a potľapkal ho po chrbte.

Harry sa poriadne zľakol a Snape zanadával na to, čo si vysvetlil ako vystrašené stuhnutie. "Poďte so mnou, Potter," zašepkal. "Zobudíte Weasleyho."

Harry potiahol nosom a váhavo sa vyhrabal z postele. Ako sa mohol postaviť pred profesora po tom všetkom, čo urobil? Jeho profesor bol k nemu taký dobrý, dokonca ho prišiel skontrolovať, aby sa uistil, že môže spať! Harry sa cítil hlboko zahanbený za tie klamstvá, ktoré povedal.

"Sadnite si sem, Potter," prokázal Snape, keď sa vrátili do obývačky. "Idem vám pripraviť elixír."

Harry sa na neho prekvapene pozrel. "Nepotrebujem elixír," tvrdil a rukávom si pretrel oči.

Snape podráždene vzdychol. "Použite vreckovku, vy nevychované decko!" Privolal jednu a podal ju Harrymu.

Harry do nej zatrúbil a utrel si nos. "Pardon," zamrmlal. "Ale nepotrebujem elixír."

"Ak nemôžete spať, lebo ste vystrašený, alebo máte bolesti, tak s najväčšou istotou potrebujete elixír, vy hlúpy fagan!" odpovedal Snape, skrývajúc svoju vinu za nahnevaný tón.

Harry bol zmätený. Prečo by si jeho profesor myslel, že je vystrašený, alebo že má bolesti? "Ale nie som."

"Oh, nie? Tak potom prečo presne ste fňukali do vankúša?" požadoval Snape.

Harry zružovel. "Nefňukal som," bránil sa.

"Očividne ste stále rozrušený udalosťami z dnešného večera," vyhlásil Snape. "Ak vás príliš bolí zadok, ľahnite si na brucho ma gauč a ja –"

"Príliš bolí?" zopakoval Harry bezvýrazne. "Prečo by – oh. Nie, som v poriadku. Naozaj. Až tak silno ste ma nezbili. Teda, áno, chvíľu ma bolel zadok,. Ale teraz je to už v poriadku."

"Nie ste v poriadku, a nemám rád, keď mi niekto klame. Očividne ste pre niečo znepokojený," Snape sa zamračil. "Pre čo?"

Harry sklonil pohľad a oči sa mu znovu zaplnili slzami. Profesor bol k nemu tak milý! On si to nezaslúžil.

"Potter!" aj napriek naštvanému tónu majstra elixírov, prsty, ktoré zodvihli Harryho bradu boli nežné. "Okamžite mi to povedzte, lebo inak hlboko oľutujete vašu neústupnosť."

Harry potiahol nosom a usmial sa, oboje naraz. Bolo to také úžasné, mať niekoho, kto si o neho robil starosti a všetko to profesorovo soptenie a rozčuľovanie sa nezakrylo jeho očividné starosti. "Ospravedlňujem sa."

"Za čo konkrétne? Je tu tak veľa vecí, na ktoré by ste mohli poukazovať, budete musieť byť konkrétnejší," hovoril Snape pomaly, ale stále mal zodvihnuté obočie od znepokojenia.

Harry cítil ako sa mu hromadia slzy. "Všetko som pokašľal," vyhŕkol. "Ja som vám len nechcel pokaziť deň a snažil som sa- snažil som sa aby som to neurobil, ale nakoniec som vám ho aj tak pokazil!"

Snape hlasno vzdychol. Prečo boli deti také emocionálne malé kreatúty? Posadil Harryho na gauč a sadol si, jednou rukou držiac chlapca okolo ramien – len aby sa ubezpečil, že tá malá príšera neutečie. Presviedčal sám seba. "O čom to hovoríš?" požadoval nahnevane. "Len to, že si súhlasil, že budeš sprevádzať slečnu Grangerovú do knižnice, keď sa rozhodla, že nechce ísť na oslavu, neznamená –"

"To nebolo tak!" vyhŕkol Harry. "Ona išla so mnou. Bol to môj nápad. Ona nechcela, aby som išiel sám a keďže ona nechcela ísť na tú oslavu, nebolo to pre ňu ťažké."

Snapovo zazeranie bolo hrozivé. "Klamal si?"

Harry zvädol. "Ah háh," zašepkal. "Teda, presne som neklamal, ja som len nepovedal všetko, keď Hermiona, erm, dala vám nesprávny dojem."

"Myslíš si, že to je rozdiel, ktorý budem akceptovať?" požadoval Snape.

"Nie, pane." Harry zízal na svoje bosé nohy.

Snape nasledoval jeho pohľad a vydal pobúrený vzdych, potom privolal Harryho nové papuče z ovčej vlny. "Hlúpe dieťa! To chceš umrieť na prechladnutie? V týchto žalároch musíš nosiť papuče!"

Harry zadržal úsmev. Yup, to bol jeho profesor. Dokonca aj keď Harryho práve prichytil pri obrovskom klamstve, profesor Snape si stále robil väčšie starosti o jeho zdravie ako sa hneval na jeho správanie. "Mrzí ma to."

"Ešte len bude, Potter," vyprskol jeho profesor. "Nebudem tolerovať faloš. V tomto prípade, slečna Grangerová má možno väčšiu vinu a preto dostane viac rôznych trestov, ale vy–"

Harry ho prerušil so vzdychom čistého zdesenia. "Nie! To nie! Prosím, pr'fesor! Nebola to jej vina – ona mi len chcela pomôcť. Prosím netrestajte ju! Všetko to bola moja vina, naozaj!"

Snape sa pozrel na rozrušeného chlapca, jeho myseľ usilovne pracovala. "Hmmmm. Výborne, pán Potter. Urobím s vami dohodu. Nepotrestám teraz slečnu Grangerovú za tento prehrešok." Harry uvoľnene ovisol. "Ale, ak niekedy znovu zistím, že ste mi klamali – o čomkoľvek – nie len že potrestám vás za klamstvo, ale tiež potrestám slečnu Grangerovú a sľubujem vám, že tvrdosť toho trestu nemá v histórii Rokfortu žiadnu obdobu." Vidíte? Nie sú to len tí malí fagani, kto dokáže byť melodramatický.

Harryho oči sa rozšírili, ale uľavene prikývol. "Áno, pane. Ďakujem." Zaváhal. "To – to znamená, že vám musím povedať všetko?"

Snape o tom chvíľu debatoval sám so sebou, ale nakoniec sa rozhodol byť rozumný. "Nie. Môžete slušne odmietnuť odpovedať na moje otázky, ale nemôžete klamať. Rozummiete?"

"Áno, pane."

"Tak potom budeme považovať túto záležitosť za uzatvorenú – na teraz."

Harryho hlava sa rýchlo zodvihla. Čo jeho trest? Jeho profesor sľúbil, že nepotrestá Hermionu za jej lož, ale čo jeho klamstvo? Harry si na chvíľu zahryzol do pery, rozmýšľajúc, či by mal poukázať na to, že ten muž na niečo zabudol, ale nakoniec sa rozhodol mlčať. Nie len preto, že chcel uniknúť zaslúženému trestu, ale vedel, že jeho profesor ich nerád rozdáva. Možno bude pre oboch lepšie, ak budú ignorovať, že na to zabudol?

Snape ticho vydýchol. Z tváre toho fagana sa dalo až odporne ľahko čítať, ale vyzeralo to tak, že si aspoň trochu vybudoval zmysel pre sebazáchovu a nechystal sa pripomínať stále zaslúžený trest. Potešený týmto náznakom Slizolinskej črty, neprítomne zosilnil zovretie chlapcovych ramien.

Harry sa vďačne odovzdal do toho objatia. Bol taký šťastný. Koľko iných detí malo opatrovníka, ktorý bol tak zhovievavý?

"Dobre, pán Potter," povedal Snape nakoniec. "Tak prečo ste nechceli ísť na tú oslavu? Teraz sme zistili, že to vy ste sa rozhodli, že tam nepôjdete. Chcem vedieť prečo – pravdu, nezabudni!"

Harry sa pritisol bližšie k tomu mužovi. "Ja som len nechcel ísť na veľkú párty. Nie dnes."

Snape na neho zvedavo pozrel. "Prečo nie? Nečakaj odo mňa že uverím tomu, že ťa slečna Grangerová presvedčila, vzdať sa lízatok a čokolád, aj keď by to bola nádherná predstava."

Harry na neho urobil grimasu. "Nie! Ale, no…"

"Pravdu, Potter," varoval ho Snape.

"Hermiona mi dala knihu o Vold- ňom. A tam bolo napísané, že moji rodičia zomreli na Halloween. Tak ja – ja som si len nemyslel, že by to bolo správne, ísť dnes na párty." Harry riskol pohľad na svojho profesora, zle si vysvetlil profesorov zamrznutý výraz a okamžite spanikáril. "Nechcel som to všetkým zničiť! Ja viem, že všetci ostatní majú túto oslavu radi a vy musíte dávať pozor na svojich Slizolinčanov a tak som nič nepovedal, lebo som nechcel nikoho znepokojovať ani robiť hurhaj okolo toho." Harry zvesil hlavu. "Ale presne to sa stalo, lebo nič nedokážem urobiť poriadne. Mrzí ma to."

"Nebuď hlúpy!" vyhrešil ho Snape automaticky, ale vnútorne zaskočený šokom. Práve zbil a poúčal a potrestal dieťa za to, že chcelo rešpektovať dátum úmrtia jeho rodičov. Pretože bol príliš nepozorný opatrovník, aby si spojil deň s výročím vraždy Potterovcov, vystavil toto utrápené dieťa do nemožnej pozície, keď muselo klamať a odplížiť sa preč, radšej ako keby sa malo vystaviť účasti na oslave. Severus sa dokonca plánoval zaangažovať do jeho každoročného rituálu zapálenia sviečky na Lilyinu pamiatku pred tým, ako pôjde do postele, no nikdy mu nenapadlo porozprávať sa o tom dni s Lilyinym dieťaťom.

"Mrzí ma to," zopakoval Harry, zasa raz roniaci slzy. "Jednoducho som mal ísť na tú oslavu. Nie že by som si vôbec mojich rodičov pamätal a vy ste bol úžasný. Ale ja som si len myslel, že tento rok by som sa mohol zamyslieť nad tým aké – aké by to mohlo byť…" zastavil sa, nariekajúc. Teraz ho bude profesor Snape naozaj nenávidieť za to, aký aký je nevďačný malý čudák, ale on sa tu na Rokforte cítil tak bezpečne, a to že bol v čarodejníckej spoločnosti a zistil, že jeho rodičia tu študovali a to že mal sveter svojej mamy… Prvý raz mu pripadali byť skutoční a on si myslel, že by to bolo milé, stráviť trochu času tým, že bude na nich myslieť. Ale namiesto toho klamal, všetkých dostal do problémov a takmer bol zabitý a teraz bude jeho profesor predpokladať, že preto že Harrymu chýbali rodičia, nemá rád Snapa ako svojho opatrovníka.

Snape sa prebral z jeho mentálneho sebabičovania. Ako obvykle, musel ignorovať svoje vlastné potreby a zamerať sa na niekoho iného – v tomto prípade, hysterické dieťa. "V poriadku, Potter. Šššššš. Utíš sa." Nemotorne potľapkal chlapcove vychudnuté ramená, čím spôsobil ešte väčšiu produkciu sĺz a sopľov.

Trvalo to niekoľko minút, kým bol Harry presvedčený, že Snape sa na neho nehnevá, nenenávidí ho, nie je smutný, nechce sa vzdať opatrovníctva a chápe Harryho odmietnutie účasti na oslave. Len potom sa Harry upokojil natoľko, aby bol primerane súvislý.

Snape odhodil premočenú vreckovku a privolal čistú. "Čo si si predstavoval ako spôsob uctenia si tvojich rodičov?" vyzvedal potichu.

Harry sa vysmrkal do novej vreckovky. "Nebol som si istý. Naozaj o nich neviem veľa a Hermionina kniha tiež nič moc nepovedala."

"Hm." Snape by neznášal, keby ho považovali za ohľaduplného, no k bezcitnému mal ďaleko. Odmotal sa od Harryho – ako sa vlastne ten fagan dostal k tomu, že na mne sedí? – a prešiel ku krbu. "Minerva, poď okamžite sem, prosím," prikázal, len čo na neho staršia čarodejnica ospalo zažmurkala.

Hneď na to, čarodejnica stála pred jeho krbom, pritiahla si golier svojho tartanového županu bližšie ku krku a so stisnutými perami si premerala oboch čarodejníkov pred sebou. "Čo to má znamenať, Severus? Máš ty vôbec poňatie, koľko je hodín?"

Harry ich zdesene sledoval. Prečo jeho profesor privolal vedúcu jeho fakulty? Chcel Harryho vyhodiť? Trvá na tom, aby ho okamžite odviedla hore do veže, vysvetliac mu, že nevďační chránenci nebudú spať v jeho byte?

Snape ju odtiahol bokom, kým Harry zvedavo čakal a snažil sa odpočúvať. "Sme idioti," povedal zazerajúc.

Minerva zodvihla obočie. "No dovoľ!"

"Čo je dnes, Minerva? Dátum?"

"Prečo, je Halloween, samozrejme. 31. Október. Čo chceš –"

"A čo sa stalo v tento deň v Godricovej úžľabine?"

Minerva zalapala po dychu, keď pochopila. "Oh, nebesia!"

"To je dôvod, prečo nechcel ísť na tú oslavu, ale nechcel o tom nikomu povedať, lebo sa bál, že nám pokazí radosť z oslavy," Snapov hlas bol pohŕdavý, ale Minerva videla to trápenie skryté za nahnevaným tónom.

"Oh, drahý." Položila mu ruku na rameno. "Si v poriadku?"

"Ja!" Severus na ňu len zízal. "Stratila si rozum? To nie som ja, o koho by si si mala robiť starosti, ale tvoj drahý malý lev tam vedľa. To on bol dnes traumatizovaný – najprv trolom, potom mnou."

Minerva sa pozrela na gauč. Harry sa na nich nervózne pozeral, ale neušiel jej fakt, že bol pohodlne roztiahnutý na matracoch, zabalený pohodlne do nového županu a v papučiach, vyzeral značne znepokojený kvôli svojmu opatrovníkovi. "Nevyzerá veľmi traumatizovane," skomentovala.

Zazrel na ňu. Idiotská Chrabromilčanka! "Len to, že  – zatiaľ – nanarieka a neplače a neschováva sa za nábytkom, neznamená že je v poriadku," vyprskol. "Predtým som bol na neho dosť ostrý."

Minerva ľahko pokrčila plecami. "Severus, akokoľvek pochopiteľná je jeho motivácia, to dieťa klamalo a úmyselne sa nezúčastnilo oslavy bez povolenia. Bol tiež veľmi hlúpy, keď zistil, že po hrade behá trol a takmer bol zabitý. Harry veľmi dobre vie, že si za svoje jednanie zaslúžil trest."

Snape zaťal zuby nad necitlivosťou tej čarodejnice. "Minerva! Ja som ho zbil! Na týždeň som mu zhabal metlu!"

"Dobre!" povedala rázne. "To by ho malo prinútiť premýšľať dvakrát pred tým, než sa bude znovu tak zle správať v budúcnosti. Verím, že pre pána Weasleyho si vymyslel podobný trest?"

Snape na ňu zízal, príliš ohromený na to, aby sa zmohol na viac ako prikývnutie. "Žiadny dezert počas celého týždňa."

McGonagallová zodvihla jedno obočie. "Ty si zlý, Severus. Som si celkom istá, že pán Weasley bude na tento trest veľmi dlho spomínať. Mal by si mi navrhnúť aj niečo pre slečnu Grangerovú, skôr než odídem. Ale teraz, prečo si ma sem zavolal? Len na to, aby si sa priznal k tvojim domnelým zločinom?"

Tá sarkastická otázka pomohla znovu nastoliť Snapovu rovnováhu. Zazrel. "Požiadal som ťa, aby si prišla, aby si Har- Potterovi povedala niekoľko príbehov o jeho rodičoch. Tí jeho mroží príbuzní mu natárali len samé klamstvá a ja som asi ťažko najlepšou osobou čo toho chlapca – er, fagana – zasype Chrabromilskými spomienkami. Každopádne, takáto aktivita vyzerá byť vhodným spôsobom, ako si uctiť ich pamiatku."

Minerva nemilosrdne potlačila svoj vlastný úškrn. Kto by si kedy myslel, že Severus Snape bol taký sentimentálny? "Dobre. Pán Potter," povedala, otočiac sa ku chlapcovi s úsmevom, "váš opatrovník mi povedal, že by ste si chceli uctiť pamiatku vašich rodičov tým, že si vypočujete niekoľko príbehov z ich času stráveného tu na Rokforte."

Harryho pohľad plný začudovania, ktoré hneď vystriedalo čisté zbožňovanie, zaletel ku Snapovi. Snape si odkašľal a zružovel a pozeral sa všade inde len nie na posmievajúcu sa McGonagallovú. Harry okamžite zistil, že svojej vedúcej fakulty neodpovedal a rýchlo sa k nej otočil. "Áno, madam. Prosím?"

"Výborne. Ako už možno vieš, obaja tvoji rodičia boli v mojej fakulte. Rada sa s tebou podelím o niekoľko spomienok a samozrejme aj tvoj opatrovník sa môže pridať. Vieš o tom, že on poznal tvoju mamu ešte predtým, ako prišli na Rokfort?"

Harry sa znovu pozrel na Severusa a usmial sa. "Áno. Spomínam si, že to vravel riaditeľ tej reportérke pred pár týždňami." Urobil prestávku, keď mu očividne niečo napadlo. "Prosím, ale, dnes nehovorte smutné príbehy?" prosil trasúcim sa hlasom.

Minerva sa zamračila, keď nepochopila kam tým mieri.

Snape sa pokojne posadil vedľa chlapca a vysvetlil. "Potter sa odvoláva na ten fakt, že dnes večer by nerád počul príklady nedospelého správania sa jeho otca, ako napríklad o jeho tendencii šikanovať iných. Nebojte sa, pán Potter, som si istý, že profesorka McGonagallová nebude mať problém nájsť niekoľko zábavných príbehov, o ktoré sa s vami bude môcť podeliť."

Profesorka McGonagallová mala, v tomto momente, čo robiť, aby neomdlela od úžasu. Bol toto naozaj Severus Snape, ten muž, čo mohol vyhrať Trojčarodejnícky turnaj s rukami vo vreckách, ak by jednou z disciplín bolo Prechovávanie nenávisti? Minerva už dávno rezignovala pred vedomím, že Severus nikdy nebude schopný viesť civilizovaný dialóg o Jamesovi Potterovi; hnev a nenávisť za to, ako sa k nemu záškodníci správali počas ich spoločných školských, dní bola príliš silná. A teraz, zrazu, diskutoval o ňom v najpokojnejších tónoch, nič nenaznačovalo, že celé desaťročia mal penu na ústach len čo sa spomenulo Jamesovo meno.

Pozrela na Harryho, ktorý sa túlil k Snapovi, so zbožnou úctou vpísanou v tvári. Majster elixírov vrčal a zazeral na chlapca, aj keď rukami jemne privinul chlapca k sebe a naprával mu župan. Minerva zažmurkala, a snažila sa uveriť vlastným očiam. Vedela, že Snapov prísny zmysel pre česť – raz, keď poriadne otvorí oči – zabezpečí, že bude toho chlapca ochraňovať a starať sa o neho s patričnou starostlivosťou. Bola si vedomá toho, že o Harryho fyzické potreby sa dobre postará, no predpokladala, že Severusov chladný odstup medzi nimi postaví neprekonateľnú bariéru. Ale nikdy jej ani na moment nezišlo na um, že Severus by mohol mať z tohto vzťahu prospech.

A teraz tu mala dôkaz priamo pred očami: Severus sa práve snažil preukázať istú náklonnosť tomu chlapcovi, a dokonca samotný fakt, že ju pozval do svojho súkromného bytu, bol enormným zlom pre toho nanajvýš uzavretého muža. Nikdy by si nepomyslela, že uvidí Severusa tak… pokojného. Všetka tá zlosť a horkosť vyzerali byť potlačené. Oh, stále bol odmeraný a prchký, ale ostrie tej žiletky, ktorou zvykol zarezať poriadne hlboko, bolo otupené. Fakt, že dokázal spomenúť zaobchádzanie záškodníkov bez syčania a explózie hnevu, to dokazoval.

Minerva sa posadila na gauč na druhú stranu Harryho. "Možno by si chcel počuť o tom, ako sa tvoja mama rozhodla priniesť domácim škriatkom muklovskú sladkosť. Poznáš muklovskú cukrovinku zvanú 'pixy stix'?"

Niekoľko hodín neskôr, Harry bol rozvalený cez kolená svojho profesora, bezkostne ochabnutý a v hlbokom spánku. Profesori mu rozprávali príbeh za príbehom, kreslili farebné obrázky dvoch mladých ľudí, šťastných, rozumných a milujúcich zábavu. Nakoniec zaspal s úsmevom na perách, cítiac sa v bezpečí a milovaný, keď ležal opretý o svojho opatrovníka a počúval jeho hlboký hlas vibrujúci v jeho hrudi.

"Nebesia," vzdychla McGonagallová. "Myslela som, že nikdy nezaspí. Nemohol si mu dať trochu Elixíru na bezsenný spánok?"

Snape na ňu zazrel. "Nebudem svojho zverenca drogovať pre niečí úžitok," povedal urazene.

McGonagallová sa ticho zasmiala. "Oh Bože, Severus. Je ľahké naštvať ťa."

Podráždene vydýchol. Sprostí Chrabromilčania. Kto môže dúfať, že pochopí ich humor?

"V poriadku, Severus – skôr ako odídem, povedz mi, aké tresty si udelil mojim dvom levom, nech sa môžem uistiť, že ich dodržujú."

"Majú obmedzenia na týždeň a každý musí napísať tri stopy dlhú esej o chybách, ktorých sa dopustili, keď sa rozhodli opustiť knižnicu. A navyše, ako už vieš, obaja majú na túto dobu zakázanú svoju obľúbenú činnosť."

McGonagallová prikývla. "Excelentné."

"Aký trest si udelila slečne Grangerovej?"

"Žiaden." Na Snapov šokovaný výraz McGonagallová vysvetlila. "Vzala som ju k Poppy, aby ošetrila jej zápästie a potom ju naliala polovičnou dávkou Elixíru na bezsenný spánok. Nebol čas na vyhrešenie toho dieťaťa, keď bola príliš grogy, aby počúvala. Povedala som slečne Grangerovej, že sa s ňou porozprávam o jej treste hneď ráno – Myslím, že to, že si budú robiť niekoľko hodín starosti o tom, aký trest ich čaká, je najefektívnejším spôsobom trápenia."

Snape sa na ňu uznanlivo pozrel. Nevedel, že McGonagallová dokáže byť taká zlá. "Pôsobivé."

Urobila na neho mačací úškrn. "Ďakujem. Mala by som jej udeliť rovnaké obmedzenie a esej, ako ty chlapcom, ale nie som si istá, akú aktivitu by som jej mala zakázať. Nakoniec, jej obľúbená zábava je sotva aktivitou, od ktorej by som ju odrádzala. Mám jej zakázať chodiť do knižnice? Nedovoliť jej chodiť na vyučovanie?"

Harry zamrmlal zo spánku a chytil Snapa za habit. McGonagallovej oči začiarili, keď videla Severusa siahnuť dolu, aby chlapca upokojil, ale zdržala sa komentára. "Nejaké návrhy?"

Snape sa na chvíľu zamyslel, potom si spomenul na konverzáciu z pred niekoľkých týždňov. "Čo tak namiesto zakázania nejakej činnosti, prinútiť ju zúčastniť sa niečoho?" Na Minervin nechápavý pohľad dodal, "Nepovažuje slečna Grangerová metlobal za zbytočné mrhanie časom, čo dosť rozčuluje jej priateľov? Udeľ jej štyri stopy dlhú esej o tejto hre, spolu s povinnou účasťou na všetkých hrách a tréningoch počas budúceho týždňa."

Minerva vybuchla do smiechu. "Oh, Severus, ty si zlomyseľný chlap! Slečna Grangerová bude nenávidieť každú sekundu, obzvlášť keď bude musieť požiadať pána Weasleyho o asistenciu." Snape pýšil pri tom uznaní. "A keď pochopí tú hru, bude schopná zúčastňovať sa fakultných aktivít, konverzácií s ostatnými študentami … Toto je úžasný nápad! Teraz, čo sa týka zajtrajšej hry," pozrela na Harryho, "Predpokladám, že sa nebude môcť zúčastniť?"

"Správne," povedal Snape ostražito, očakávajúc obrovský boj zo strany vedúcej Chrabromilu.

Na jeho prekvapenie, Minerva len vzdychla a prikývla. "Aj tak by ho to postavilo do nepríjemnej situácie. Možno je to takto lepšie a aj tak bude môcť hrať aspoň proti Bystrohlavu a Bifľomoru," povedala a postavila sa. "Dovolíš Harrymu aspoň, aby sa mohol na hru pozerať, aby ju mohol vysvetliť slečne Grangerovej? Ak nebude pri nej aspoň jeden z chlapcov, iba jej účasť na hre nič nedosiahne a Ron dostal špeciálne povolenie sedieť na Chrabromilskej lavičke spolu s jeho bratmi."

Snape sa zamračil dolu na malého chlapca, čudujúc sa, kedy jeho ruka začala hladiť jeho strapaté vlasy. "On dostal trest, Minerva," začal prísne.

"A preto nemôže hrať v tomto zápase," súhlasila. "Ala určite by mohol ísť sledovať tú hru na špeciálne povolenie? Bude tam celý pedagogický zbor, takže je to oficiálna školská akcia s dozorom."

Snape odfúkol, ale sužovala ho spomienka na Harryho skľúčenosť, keď zistil, že týždeň nebude môcť lietať. "Oh, v poriadku," povedal neochotne. "Ale len pre to, že bude asistovať Grangerovej pri treste."

"Výborne!" Minerva vstala a prešla ku krbu. "Oh, a Severus – nevieš náhodou, čo je to 'trvalý záznam', alebo prečo by zmienka o ňom mala vystrašiť slečnu Grangerovú?"

11.04.2010 16:13:38
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one