Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666, AVE, victor, Sevikovi, zulik, MIRKOVI, Mekare, Jacomovi, Glorilian, bacil, grid, Mitzy,...


Prešlo betareadom!!!

 

Nie bezdôvodne, Harry spal nasledujúce ráno dosť dlho. Keď sa Ron vykotúľal z postele a ukázal sa, oblečený, ale zívajúci, v obývačke, Snape ho chladne pozdravil, stále naštvaný, že na jeho pleciach skončila ešte aj starostlivosť o Weasleyho a netešil sa na to, ako Albusovi zažiaria oči, keď zistí, o Snapovom nákupe u Ollivandera.

Nepociťujúc chladný tón toho muža, Ron ho ako vždy veselo pozdravil. "Dobré ráno, profesor!"

Merlin – ďalší! Snape zaťal zuby a čudoval sa, či to, že je človek otravný ranný vtáčik, je požiadavkou na to, aby mohol byť zaradený do Chrabromilu. "Dobré ráno, pán Weasley. Predpokladám, že sa radšej naraňajkujete so spolužiakmi vo Veľkej sieni?"

Ron sa lenivo natiahol. "Hej, okay. Erm – teda, áno, pane," opravil sa, keď videl, ako Snape zužuje oči.

"Potom by som bol rád, keby ste upovedomili pána Wooda, že dnes bude musieť zohnať svojho záložného stíhača, a tiež upovedomte vedúcu vašej fakulty, že vy a ja pôjdeme dnes ráno na krátku návštevu do Ollivanderovho obchodu."

Ronova tvár sa znovu rozjasnila, po tom, čo pri spomienke o Harryho zákaze trochu potemnela. "Áno, pane!"

"Potom sa vrátite sem, tak aby som nemusel márniť čas tým, že vás budem hľadať, keď budeme mať odísť. Kým budete čakať, múžete začať písať tú esej, čo ste dostali za trest."

"Áno, pane," povedal Ron poslušne, príliš vzrušený kúpou nového prútika na to, aby si uvedomil, čo profesor Snape vlastne hovoril. Ponáhľal sa von, nedočkavý, aby sa mohol podeliť o tie novinky so svojimi súrodencami.

Keď sa vrátil, najedený do prasknutia, súrodencov priviedol k závisti a doručil odkazy svojej profesorke aj Woodovi, Harry už bol hore, ale ešte stále bol v pyžame a v profesorovej malej kuchyni jedol svoje raňajky.

"Hey, Ron!" vykríkol nadšene s plnými ústami omelety.

"Oi, Harry!" Ron skĺzol na stoličku vedľa neho. "Ahoj, profesor!" dodal slušne, otočiac sa k mužovi sŕkajúcemu kávu a hľadiac do nejakého časopisu o elixíroch.

"Ahoj, znovu, pán Weasley," Snape zavrčal, zronene predvídajúc príliš veľa takýchto raňajkových scén počas nasledujúcich rokov.

"Teda páni! Každý bol nedočkavý, aby sa dozvedel o tom trolovi!" povedal Ron Harrymu. "Musel som ten príbeh povedať aspoň 12x! Hermiona je ešte stále v nemocničnom krídle a keďže ty si tu dolu, nikto nepočul nič o tom, čo sa stalo."

"Je v poriadku?" spýtal sa Harry zvedavo.

"Hej, rozprával som sa s profesorkou McGonagallovou a po raňajkách ju pôjde vyzdvihnúť. Zistila, že my všetci by sme mohli dnes ráno chvíľu leňošiť." Vyškeril sa Ron. "Mal si vidieť Percyho!"

"Prečo?" opýtal sa Harry, zotierajúc z taniera posledné zvyšky vajec svojim toastom.

"No, keď ma zbadal, dostal chuť ma poriadne zbiť za ten včerajšok, ale keď som mu povedal že profesor Snape ma už potrestal a poukázal som, že ak ma potrestá ešte aj on, bolo by to, ako keby si myslel, že profesor Snape neodviedol dobrú prácu."

Ticho počúvajúci Snape bol totálne ohromený. Kto by si pomyslel, že za tou pehatou tvárou sa skrýva tak prefíkaná myseľ?

Harry sa zasmial. "Stavím sa, že to ho zastavilo!"

"Hej, ale –" Ron kradmo pozrel na zrejme nevnímajúceho Snapa a znížil hlas, "- potom si robil starosti, že Snape bol na nás fakt odporný a ako – no neviem – ako keby nás mlátil palicami alebo niečo podobné. Musel som ho asi desať minút ukľudňovať! Che – on je presne taký istý balík starostí, ako mama. Kto by to bol povedal?"

"Možno práve preto tak dodržiava pravidlá, pán Weasley," zašomral Snape, čím ich oboch zaskočil. "Pretože sa obáva toho, čo by sa tak ľahko mohlo stať včera večer."

Ron o tom uvažoval. "Hej, možno… Ale ja si myslím, že tak dodržiava pravidlá, lebo je taký tupec!"

Harry sa zachechtal, keď Snape prevrátil očami.

"Pán Potter, ak ste už dojedli, môžete mi priniesť vašu metlu, potom choďte do svojej klubovne, kým ja zoberiem pána Weasleyho kúpiť si nový prútik."

Harry si utrel ústa do servítky. "Budem vám tú metlu musieť dať až večer, profesor," povedal bezstarostne. "Dnes máme Metlobalový zápas, pamätáte?"

Ronovi padla sánka a očami prechádzal zo Snapa na Harryho a späť. Prikrčil sa na stoličke, očakávajúc obrovský ohňostroj.

Snape položil časopis veľmi rozvážne a svoju plnú pozornosť zameral na stále usmiateho Harryho. Nečudo, že ten chlapec je dnes ráno taký veselý. "Nie, pán Potter. Odovzdáte mi svoju metlu hneď teraz. Vy-"

Harry ho prerušil a hlas sa mu triasol. "Ale, profesor, ja tú metlu na ten zápas potrebujem. Tie staré školské metly nie sú ani zďaleka také dobré ako tá, ktorú ste mi dal."

Aj keď malá časť z neho zaregistrovala Harryho koment s potešeným začervenaním, Snape udržoval svoj výraz a hlas pokojný, ale prísny. "Nie, pán Potter. Vy v dnešnom zápase nebudete hrať. Váš trest je zákaz lietania na celý týždeň. To zahŕňa aj dnešný Metlobalový zápas."

"Čo!" Teraz Harry stál a aj výška, aj sila jeho hlasu sa rapídne stupňovali. "To nemôžete urobiť! Ja musím v tom zápase hrať! Všetci so mnou počítajú!"

Harry zízal na svojho profesora so zdesenou nedôverou. Áno, on bol zlý. Áno, zaslúžil si trest. Ale Snape to nemohol myslieť vážne, že mu zakáže hrať v tomto zápase! Nie po tom, čo tak tvrdo pracoval! Nie keď bol najmladším Chytačom za celé roky! Nie keď plánoval urobiť toho muža tak hrdým!

Harry vynikal vo viacerých veciach vo svojom novom svete, ale lietanie bolo niečo, čo každý uznal, že robí vynikajúco. Teraz mal perfektnú šancu ísť a ukázať svojmu profesorovi, že sa nemusí hanbiť za svojho chránenca, že je niekoľko vecí, ktoré Harry robí dobre, aj napriek tomu, že je chudobný, uplakaný, hlúpa malá kopa problémov skoro celý čas. Chcel Snapovi ukázať, že na neho môže byť hrdý, a nič mu nebude stáť v ceste, ani Snape samotný.

"Nemôžte!" zopakoval a hlas sa mu lámal. "Musím hrať. Môžete mi zobrať metlu na dva týždne, od zajtra!"

Nejako musel toho muža donútiť, aby to pochopil. Oliver a ostatní počítali s tým, že im Harry vyhrá zápas. Ten starší chlapec to povedal počas tréningov a teraz, keď Harry nebude hrať, prehrajú a bude to jeho vina. Potopí celú svoju fakultu. A – ešte dôležitejšie – chcel ukázať jeho profesorovi, ako veľmi miluje svoju novú metlu. Keby chytil zlatú strelu na jeho Nimbuse, všetkým na Rokforte by to ukázalo, aký je jeho opatrovník k nemu úžasný. On jednoducho musí hrať – MUSÍ.

"Nie, pán Potter," Snape zopakoval znova, tvrdším hlasom. "V dnešnom zápase nebudete hrať."

"Harry, nechceš prísť o metlu na dva týždne, veď by si stratil ešte viac zápasov," zamiešal sa do toho Ron, pokúšajúc sa zastaviť svojho najlepšieho kamaráta pred seba-zničením. Od svojich vlastných rodičov vedel, že snaha znovu prejednať trest funguje len zriedka – a často vedie k ďalším trestom.

Harry oboch ignoroval. "Nezáleží mi na tom, čo poviete," kričal na Snapa vzdorovito. "Dnes budem hrať! Nezabránite mi v tom!"

"Pán Potter," Snape sa predklonil a nebezpečne znížil svoj hlas, "ak jednáte v mylnom domnení, že by som čo i len chvíľu zaváhal aby som, zastavil hru, odstránil vás z vašej metly a pred celým štadiónom vám nahádzal na zadok za neposlušnosť, dovoľte, aby som vás poopravil tu a teraz. Dostali ste trest za nezmyselný akt hlúposti a keby ste kričali ešte viac, aj tak na tom nič nezmeníte.."

Veľmi malá časť Harryho mozgu skákala hore dolu a prosila ho, aby bol ticho, ale zvyšok zrejme prevzal Dudley Dursley. Všetka frustrácia a hnev v chlapcovi vybuchli do kompletne nečakaného hysterického záchvatu. "NENÁVIDÍM VÁS!" kričal na Snapa, ignorujúc Rona s ústami dokorán. "STE ODPORNÝ A ZLÝ A JA VÁS NENÁVIDÍM! STE PRÍŠERNÝ OPATROVNÍK! CHCEM ABY STE ZOMREL! UŽ VÁS NECHCEM ZA SVOJHO OPATROVNÍKA! NENÁVIDÍM VÁS! NENÁVIDÍM VÁS!"

Utiekol od stola a od chladného, zamrznutého výrazu svojho opatrovníka, a hnal sa do bezpečia svojej izby. Hlasné buchnutie dverí sa ozývalo celým bytom.

Zaujímavé. Nepokúsil sa utiecť a hľadať oporu u svojich kamarátov Chrabromilčanov, uvažoval Snape. Možno robíme pokroky. Všetky knihy spomínali, že výbuchy emócií sú súčasťou "liečebného procesu ", a pravdu povediac, Snapovi sa zdal hnev oveľa príjemnejšou emóciou, s ktorou sa mal vyrovnať, než trápenie sa. Naštvaný Harry ho rozrušoval oveľa menej ako ten uplakaný, možno práve preto, že samotný Snape dokázal ľahšie sympatizovať s hnevom. Už veľmi dávno prelial svoje posledné slzy, ale – ako mohol dosvedčiť ktorýkoľvek z jeho študentov – pravidelne sa v ňom hromadila zúrivosť.

Ron preglgol. Príliš sa bál, aby povedal niečo počas Harryho výbuchu, a dosť sa čudoval, že to Snape nezastavil poriadnym plesknutím po Harryho zadku. Jeho vlastní rodičia by pravdepodobne neboli ani z polovice takí tolerantní, ak by on spôsobil niečo podobné pri raňajkách v Brlohu. "Erm, môžem  – teda, mohol by som sa ísť pozrieť, či je v poriadku?" zapišťal.

"Hm?" Snapovi chvíľu trvalo, kým sa na neho zameral. "Áno. choď," prikývol nepozorne, očividne hlboko zamyslený.

Ron nečakal kým si to náhodou nerozmyslí. Vystrelil zo stoličky a ponáhľal sa po chodbe. Ako očakával, Harry bol zvalený na svojej posteli tvárou dolu a nariekal.

Ron si zahryzol do pery, snažil sa spomenúť si, čo urobil Charlie, či dokonca Percy, aby ho upokojili, keď to bol práve on, čo si išiel oči vyplakať po takom hysterickom záchvate. Opatrne si sadol na kraj postele a jemne potľapkal Harryho po ramene, ako by mal skôr jednať s potenciálne nebezpečným Krupom. "No tak, kamoš," súril ho. "Nie je to také zlé. Neber to tak."

Harry len hlasnejšie zafňukal. "Nenávidím ho! Všetko zničil!" kričal, hlas napoly tlmil vankúš.

"Hej, no, je fakt prísny," súhlasil Ron utešujúco, "ale vieš, Harry, nerobí to bezdôvodne. Teda, včera večer sme to pekne prešvihli a myslím, že si ho poriadne vystrašil."

"Nech, nestarám sa. Stále ho nenávidím."

Ron vzdychol a stále tľapkal svojho kamaráta po ramene. Bol on niekedy takýto tvrdohlavý? "No vieš, nemyslím si že by sa ti naozaj páčilo, keby ignoroval to, čo sme urobili, ako keby mu nezáležalo na tom, či žiješ, alebo si umrel," poukázal. Harry preglgol a striasol sa, ale on vlastne súhlasil s týmto výrokom, a potešený, Ron pokračoval. "A no tak, Harry – bol si tak trochu sebecký, kamoš," povedal uštipačne. "Ty budeš hrať Metlobal o celý rok skôr, ako my ostatní. To že zmeškáš jediný zápas ťa nezabije."

"Nejde o to!" hádal sa Harry a zodvihol sa na lakte. "Oliver povedal, že so mnou počítajú!" Jeho tvár bola červená a fľakatá, uslzená a usoplená, a jeho dych vychádzal v trhaných intervaloch. "Nechcem byť blbec, Ron, naozaj! Ale neznášam, keď mám niekoho potopiť."

Ron vzdychol, začínal chápať, prečo bol Harry taký naštvaný. "Harry, nemyslíš si, že ty si prvý hráč, ktorý vynechá hru?" Na Harryho zrazu neistý výraz Ron nemohol potlačiť smiech. "Dočerta, kamoš, toto je škola! Hráči vždy dostávajú tresty a musia vynechať hru. V Charlieho šiestom ročníku, vynechal tri hry za sebou, lebo ho prichytili, ako sa snaží na internát prepašovať svoj projekt na Náuku o zázračných tvoroch. Bol šťastný, že ho vlastne McGonagallová nevyhodila z tímu. A ďalší rok, kapitán Slizolinského tímu nemohol lietať skoro polovicu sezóny, aj keď neviem, prečo vlastne. A so zraneniami a podobnými záležitosťami, kapitáni vždy musia mať niekoho v zálohe. Nie je to taký veľký rozdiel, Harry. Naozaj. Wood ani nebol taký zaskočený, keď som mu to dnes ráno oznámil. Len mi povedal, aby som ti oznámil, že tvoje miesto na teba počká, kým budeš môcť znovu lietať."

Harry zaštikútal a potiahol nosom. "N-naozaj?"

Ron sa uľavene usmial. "Hej, ty blbec. Pche – si myslíš, že si najdôležitejším človekom v celon tíme ešte skôr, ako si sa zúčastnil čo i len jednej hry! Niekomu príliš narástlo sebavedomie, čo?" doberal si ho.

Harry sa zavrtel a utrel si tvár. " To nie je tak. Ešte nikdy som nebol v tíme a nemal som priateľov tak ako tu. Nechcel som, aby ma ľudia prestali mať radi za to, že nedodržím svoj sľub."

Jeho priateľ si odfrkol. "Hej, ako keby sa to malo stať. Harry, minulú noc tu bol TROL. Môžeme byť radi, že nemáme zákaz lietať až kým nevyjdeme zo školy! To chápe každý."

Harrymu sa podaril vodnatý úsmev. "Hej, myslím, že tomu sme unikli len o chlp …" Jeho hlas ho zradil, keď jeho tvárou prešiel výraz úplného zdesenia a Ron sa otočil tak rýchlo, že skoro spadol z postele.

Nebolo za nimi nič, čo by mohlo spôsobiť ten Harryho výraz, a tak sa otočil zvedavo späť. "Kamoš, čo sa deje?"

"Oh, nie," vydýchol Harry s tvárou bielou ako krieda. "Oh, nie."

"Čo? Čo sa deje? Harry!" Ron mal čím ďalej tým väčšie starosti, keď jeho kamarát len zízal pred seba a stával sa viac a viac znepokojený. "HARRY!"

"Ron, ja som to všetko zničil," vydýchol Harry, jeho výraz ukazoval čisté zničenie. "Nemôžem uveriť, čo všetko som povedal."

"Čo? Myslíš to predtým? Snapovi?" Ron prevrátil očami. "Hej, kamoš, pekne si tam vyvádzal. Môžeš byť rád, že po tebe neskočil a nezmlátil ťa; moji rodičia by mi niečo takéto nedovolili," dodal so zle skrývanou závisťou.

Harry si pritiahol kolená pod bradu a začal sa kolísať. "Ja som to všetko zničil. Po tomto si ma už nebude chcieť nechať. Pošle ma späť – ja to viem."

"Snape? Poslať ťa späť?" Ron sa usmial. "Nebuď hlúpy. Nebude to brať vážne. Myslím, hej, pravdepodobne ťa potrestá za to, že si na neho tak kričal, ale neprestane byť tvojim opatrovníkom."

"Oh, áno, prestane," povedal Harry s úplnou istotou. "Stal sa mojim opatrovníkom preto, že som ho o to požiadal, a teraz som mu povedal, že ho už nechcem, takže prestane." Začal udierať čelom do svojich kolien. "Oh, Harry, ty si taký sprostý, sprostý, SPROSTÝ."

Teraz úplne znepokojený tým, ako veľmi začínal byť jeho priateľ rozrušený, Ron sa ponáhľal späť do kuchyne nájsť Snapa.

Vážený čarodejnícky servis pre mládež, písal Snape vo svojej mysli, presne aké ilegálne je podať Dospievací elixír – za predpokladu, že by sa nejaký vyvinul, samozrejme – dieťaťu, čím by sa zabránilo puberte? Aj ak by to bolo ilegálne, je to menej ilegálne ako použiť Silencio na spomínané dieťa na celých šesť rokov? Samozrejme, zamyslel sa, nemusel použiť Silencio na toho fagana, jednoducho mohol sám na seba použiť pozmenenú Bublinovú hlavu a užívať si deň v čarovnom tichu.

Na jednej strane, bolo príjemné vidieť, aký bol Potter vyvedený z rovnováhy, keď mu skonfiškoval metlu – Snapeov majstrovský plán nepochybne fungoval úplne úžasne v tejto súvislosti – ale na druhej, nečakal, že to bude tak bolieť, keď ho ten fagan zavrhne. Prečo by sa mal starať o to, že ten darebák na neho kričal, že je hnusný a odporný človek? Veď koniec koncov on taký je, a nikto to nevie lepšie ako on sám. Už dlhé roky bol najnenávidenejším a najobávanejším profesorom na Rokforte, tak prečo by to malo bolieť v jeho hrudi, keď videl hnev a opovrhovanie v očiach Potterovho fagana? Nie je to to, čo chcel?

"Erm, pane…?" Uvedomil si nepokojného Weasleyho pri svojom lakti.

"Čo je, Weasley?" povedal, prekvapený zistením ako vyčerpane znel jeho hlas. Určite mohol byť ostrejší než toto.

"To – ide o Harryho, pane. Je dosť rozrušený."

Snape odvrátil pohľad. "Jeho trest platí, pán Weasley. Potter sa jednoducho bude musieť zmieriť s tým, že všetko to rozmaznané vrieskanie na tom nič nezmení."

"Nie, pane, nejde o to. Ide o vás, pane."

Snape vstal, zrazu túžil zmiznúť, skôr ako jeho črty prezradia niečo o tom, aký zmätok cítil. "Som si veľmi dobre vedomý jeho citov ku mne, pán Weasley. Vysvetlil ich absolútne zreteľne." Len to, že knihy tvrdili, že je to normálne a dokonca zdravé pre Harryho, že bude chrliť jedovatú kritiku ako teraz, neznamenalo, že bude stáť nablízku a počúvať to.

Ten fagan ho zasa chytil za habit a zastavil ho na odchode. "Nie, pane! On si myslí, že sa ho chcete zbaviť. Naozaj je z toho úplne chorý, pane. Povedal, že všetko zničil. On nechápe, že deti môžu povedať také veci a dospelí vedia, že to nemysleli vážne," zneistel a pozrel prosebne na Snapa.

Oni to nemyslia vážne? Snape bol zarazený. Nakoniec, vedel, že to myslel vážne, keď prisahal nehynúcu nenávisť svojmu otcovi. Nerobila to väčšina detí? Aj keď, pravdupovediac, väčšina detí to pravdepodobne nepovedala po tom, čo im rodič zlomil nos. Znova.

"Vy ste niekedy povedali … také veci … vašim rodičom?" opýtal sa toho darebáka Weasleyho, úplne ľahostajným hlasom.

"Iste!" Chlapec vyzeral prekvapene. "Veľakrát."

"Ale Molly a Arthur sú všade považovaní za excelentných rodičov," argumentoval Snape zamračene.

Ron sa zahanbene ošil. "No áno, sú. Ale viete, niekedy sa nahneváte a potom poviete veci, ktoré nahnevajú ich. A ja to skoro myslím vážne, keď to hovorím … ale nie naozaj. A už vôbec nie, keď je po všetkom." Teraz hľadel na svoje topánky, tvár mu horela. "Raz som rozplakal moju mamu," napoly zašepkal. "Povedal som jej, že ju neľúbim, lebo s viac stará o Ginny a dvojičky a nezáleží jej na mne. Povedal som jej, že chcem ísť bývať k tete Ann, lebo ona si ma aj všíma."

Snapove oči sa rozšírili. "A tvoja mama plakala?"

Ron zahanbene prikývol. "Nemyslel som to vážne – teda, je fajn ísť na návštevu k tete Ann, ale ona miluje kyslú kapustu a celý jej dom ňou smrdí. A dáva také mokré bozky a má takú otravnú ropuchu, ktorú necháva jest na stole a… no, nechcel by som naozaj opustiť brloh, ale bol som naštvaný na mamu a chcel som, aby bola smutná, tak som povedal niečo, čo ju naozaj rozrušilo."

"To –" Snape zažmurkal. Kto vedel, že také strašné veci sa stávali aj v normálnych rodinách ako sú Weasleyovci? "- to bola naozaj hrozná vec, čo ste urobili, pán Weasley."

"Hej, ja viem," povedal skrúšene. "Moja mama mi odpustila a objala ma a všetko, ale ja sa kvôli tomu stále cítim zle. A to bolo, keď som bol ešte malý – asi 6 ročný alebo tak, ale stále si to pamätám." Pozrel s hore na Snapa. "A myslím si, že tak sa Harry cíti teraz. Je to taký strašný pocit, ako keby ste rozbili niečo, čo sa už nedá opraviť. A po včerajšku, keď vieme, že sme stratili aj vašu dôveru…" zmĺkol. "Myslím, že je vážne rozrušený."

Snape vzdychol. Merlin ho ochraňuj od traumatizovaných, krehkých detí. Čo sa stalo s tým pekným, ľahko zvládnuteľným hnevom? Nemohol si ten fagan jednoducho vybrať jednu emóciu a vydržať s ňou aspoň niekoľko hodín? "Dobre. Idem sa s ním porozprávať. Vy môžete začať pracovať na tej eseji a… ďakujem, pán Weasley. Veľmi si cením vaše obavy o pána Pottera."

Ron sa zaškeril. "Je to môj najlepší kamarát, profesor. To je to, čo robia najlepší priatelia, nie?"

Ako keby som to ja vedel? Našťastie ten chlapec nečakal na odpoveď a Snape odišiel do Harryho izby. Ako Weasley predpovedal, chlapec bol schúlený do klbka, tak ako vtedy na ošetrovni, v ten prvý týždeň.

Snape vzdychol znovu a pošúchal si koreň nosa, predtým ako sa posadil vedľa toho fagana. "Pán Potter –"

"Odídem, pane." zašepkal Harry, ale nepozrel sa hore. "Nič si nezoberiem, takže to môžete všetko vrátiť."

"Potter –"

"Naozaj ma mrzí, že som vás obťažoval. Poviem všetkým Slizolinčanom, aby so mnou už nezaobchádzali ako s jedným z nich."

"POTTER!"

Ale dokonca ani jeho krik ako v triede nevyzeral, že by prešiel cez chlapcov bezemočný monológ. "Ak chcete, môžem požiadať riaditeľa, aby mi povolil vynechať elixíry, aby ste ma nemuseli vidieť vo svojej triede."

"Harry," Snape vzdychol, ustúpil nevyhnutnému. Široké zelené oči, nemožne vyľakané, stretli tie jeho.

"Si necivilizovaný, nedisciplinovaný a drzý fagan," povedal Snape, fixujúc tie zelené oči svojim podmanivým pohľadom. "Ten raňajší výbuch len demonštruje, ako veľmi si potrebuješ vyvinúť lepšiu kontrolu svojich emócií. Ten hysterický záchvat bol oveľa vhodnejší pre dieťa o polovicu mladšie od teba. Navyše, keď si sa konečne naučil že nebudeš viac akceptovať nespravodlivé tresty, očakávam, že ukážeš oveľa väčšiu dôstojnosť pri podriadení sa zaslúženému trestu. Nemysli si, že ten tvoj výbuch ma odradí od trestu, keď si si zaslúžil výprask; také detinské správanie v budúcnosti povedie len k tvojmu bližšiemu zoznámeniu sa s kúzlom Aguamenti."

Harry na neho zízal. " 'V budúcnosti'? Ale vy už viac nebudete mojim opatrovníkom."

Snape sa zamračil. "To si myslíš, že venujem nejakú pozornosť tým nezmyslom, čo vypľúvaš, keď si úplne mimo seba?" Pošúchal Harryho po hlave svojimi hánkami. "Používajte svoj mozog, pán Potter. Myslíte si, že ste prvé dieťa, čo sa rozkrikovalo na svojich rodičov alebo opatrovníka takýmto spôsobom? Ten váš veľrybí bratranec nikdy nevrieskal na svojich rodičov?"

Kútiky Harryho úst sa zodvihli. "Prakticky zakaždým, keď mu povedali nie. Nie že by to hovorili veľmi často." Aspoň, že nič nerozhadzoval a nikoho nepohryzol tak ako to robil Dudley. Pozrel hore na Snapa cez ofinu. Nemohol uveriť, že jeho profesor bol skutočne tak pokojný ohľadom celej tej veci. Harry si bol istý, že napodobnenie Dudleyho plného kričania by stačilo na to, aby donútilo každého – dokonca aj jeho profesora – mať bočné úmysly.

"A odviedli ho tvoji ujo a teta do sirotinca, keď to urobil?"

Harry pokrútil hlavou. "Ale oni ho ľ-ľúbia."

Snape sa zamračil ešte intenzívnejšie a želal si, aby zamkol dvere. Bolo to ako keby mal teraz dnu vpáliť Albus s kamerou v ruke. "Áno? A váš názor, pán Potter?"

"Myslíte že, vy…?"

Snape prisahal, že radšej by trpel pod cruciom, než by povedal niečo tak sentimentálne, ale ten chlapec sa na neho pozeral s takou nádejou v tých zelených očiach… "No, čo myslíš?" zamrmlal netrpezlivo. "Myslíš si, že by som podstúpil všetky tieto problémy bez nejakého dôvodu? Hlúpe dieťa! Nepovedal som ti, aby si používal svoj mozog?"

A potom to ostré čelo znovu zaútočilo na jeho hrudnú kosť a Harry sa zavesil do jeho habitu a hystericky nariekal a stále opakoval ako ho to mrzí.

"Áno, áno, v poriadku, pán Potter." Položil ruku okolo tých vychudnutých, trasúcich sa ramien a pokúsil sa ich uisťujúco potľapkať. Aké má byť to uisťovanie? Spomenul si, ako to Chrabromilské dievča objalo Harryho po tej bitke a pokúsil sa ju napodobniť. Úžasné, teraz imitujem Chrabromilčanov. Čo bude ďalej? Požiadam Bifľomorčanov o radu? Čudoval sa kyslo.

Ale aj tak to muselo fungovať, lebo Harryho fňukanie ustalo a jeho zúfalé lapanie po dychu sa zmenilo na unavené vzdychy, alebo – oh, Merlin – chechtanie. Po tom čo mu pripadalo ako celá večnosť – emocionálnej agónie pre Snapa a neuveriteľného blaha pre Harryho – Harry sa konečne pozbieral natoľko, aby sa opýtal, nie bez pocitu úzkosti, "Č-čo mi urobíte?"

Snape si všimol, že sa necítil dosť sebavedome na to, aby sa vymotal odtiaľ, kde bol práve zahrabaný pod Snapovym habitom, s rukou toho muža na svojich ramenách. "Nechám si ťa ako svojho chránenca, ty bláznivý fagan. Nepovedal som to práve?"

"Nie, myslím, čo ešte urobíte?" trval na svojom Harry.

"Okrem toho, že sa budem musieť snažiť vtĺcť vám do lebky koncepty civilizovaného správania a vzdelanie?"

Harry sa trochu zachechtal. "Hej. Okrem toho. Myslím za trest." Aha. Vyliezol a povedal to.

"Pán Potter, i keď viem, že vaši neľudskí príbuzní vám nedali právo voľne sa vyjadrovať, ja nie som taký netvor, aby som vám zakazoval vyjadriť svoj názor. Môžete mi, v súkromí nášho bytu, povedať čo chcete, aj keď zistíte, že kričanie ma ani najmenej nepresvedčí o hodnote vašich argumentov."

Harry sa rovno posadil a zízal na neho. "To myslíte tak, že ma nepotrestáte? Ale povedal som vám naozaj strašné veci!"

Snape vyzeral unavene. "Po tom, čo na Rokforte učím už toľké roky, to si vážne myslíte, že som ešte nikdy nebol vystavený mnohým detinským výbuchom nenávisti? Nenadávali ste mi, pán Potter, ani ste nemali drzé poznámky o mojom pôvode, ani o aktivitách vo voľnom čase. Nepovedali ste nič anatomicky nemožné ani čiastočne ofenzívne. Vyjadrili ste vaše vlastné pocity a použili ste niekoľko prídavných mien, ktoré sú popisné a tiež sa jednoducho nachádzajú v stručnom slovníku. Nevidím dôvod, trestať vás za vaše vyhlásenie, ale aj tak neodvolám ani nezruším trest, ktorý spôsobil vašu explóziu. Stále platí zákaz lietania na celý týždeň, čo zahŕňa aj dnešný zápas."

"Hej, dobre, to som si uvedomil," priznal Harry skrúšene.

"Teraz už si dostatočne spôsobilý na to, aby si sa išiel umyť a obliecť a vrátil sa do Chrabromilskej veže? Ja musím zobrať pána Weasleyho zaobstarať si nový prútik a určite si spomínaš, že máš byť na internáte, alebo v klubovni, keď nie si pod dozorom profesora."

Harry sa začervenal. "Áno, pane. Už som v poriadku. Prepáčte mi – to všetko."

Snape vstal. "Takáto emocionálna labilita nie je neočakávaná u niekoho vo vašej situácii, pán Potter. Zotavujete sa po dlhom období zlého zaobchádzania a adaptujete sa primeraným štandardom výchovy a starostlivosti… čo je niekedy dosť náročné."

Odmlčal sa, keď si spomenul čo sľúbil Minerve. Oh fajn, teraz si ten fagan bude myslieť, že to všetko robím preto aby som bol – striasol sa – milý. "Potter, aj keď sa nezúčastníte dnešného zápasu, pôjdete tam."

Harry neveriaco zažmurkal. "Naozaj?"

"Áno. Budete sprevádzať slečnu Grangerovú – ona, alebo profesorka McGonagallová vám to vysvetlia – ale keď zápas skončí, okamžite sa vrátite do veže. Rozumiete?"

A presne ako predpokladal, tá malá príšera sa na neho nejasne usmievala. "Áno, pane. Ďakujem, pane!"

Snape zafučal. "Dosť už. Choď sa umyť a obliecť!"

A to otravné malé telo vystrelilo a omotalo sa okolo neho. "Aj ja vás ľúbim, profesor," zašepkal Harry do záhybov habitu jeho profesora, potom odbehol do kúpeľne skôr, ako ten muž stihol zareagovať.

Oh, nie. Nie nie nie. Toto sa nemalo stať. Ten fagan sa NEMAL takto naviazať. Všetky tieto emócie mal cítiť ku Weasleyovcom, nie k nemu. Čo mal urobiť, alebo povedať po takomto odhalení? Bol špión, smrťožrút, Majster elixírov, zlý netopier, umastený podliak! Nie niekto na lásku.

Ale počkať! Čo to povedal ten mladý Weasley? Niečo o tom, ako deti často povedia niečo, čo nemyslia vážne. To bude ono. Áno, samozrejme. To je ono. Ten chlapec bol tak emočne zmätený, že nevedel, či prišiel, alebo je na odchode. Je nemožné brať vážne všetko, čo povedal, a pravdepodobne on si na to ani nespomenie. Áno. Bol hysterický a každý vie, že hysterickí ľutia tárajú nezmysly. Nič, čo by mal brať vážne. Nič, čo by sa rátalo. Nič, čomu veriť. Nič, o čom snívať. Vôbec nič.

15.04.2010 17:40:35
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one