Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape, Lucii, Nadin, Jane, ulite, Paulik666, AVE, victor, Sevikovi, zulik, MIRKOVI, Mekare, Jacomovi, Glorilian, bacil, grid, Mitzy, Cety, XXX....


Prešlo betareadom!!!

 

Keď sa vrátil z kúpeľne, Harryho premohlo zahanbenie. Prečo bol taký hlúpy že to povedal? Určite to nebola taká vec, ktorú by sebarešpektujúci muž, starší ako tri roky, povedal nahlas. Fakt, že jeho profesor nevykríkol odporom alebo ho neposal preč – ako by to urobili Dursleyovci – bolo jasným znakom toho, ako sa jeho profesor cítil, spolu s jeho mlčanlivým priznaním predtým. Harry skutočne nemusel vyblafnúť všetky tie veci. Bol tak zahanbený, že len zamrmlal rýchle Dovidenia obom Snapovi a Ronovi, predtým než utiekol do svojej izby vo veži.

Dobre. Bolo to ono. Snape hľadel za tým malým spratkom so zvláštne zmiešanou úľavou a bolesťou. Očividne mal pravdu. To dieťa bolo zmätené a jednoducho chrlilo slová bez toho že by vedelo, čo hovorí. Nemal by im pripisovať žiadny význam, súdiac podľa rýchlosti, akou utekal, aby sa mohol čo najskôr pripojiť k svojim spolužiakom. Jasné, že ten fagan bol celý šťastný, že môže utiecť z jeho prítomnosti a necítil ani túžbu ani povinnosť zotrvať v nej.

Dobre. To je veľmi dobre. Najposlednejšou vecou, ktorú Snape potreboval bola ďalšia komplikácia. Ten chlapec si prirodzene rezervuje svoje jemné city pre Molly – a toho kríženca- krstného otca, keď sa tí dvaja stretnú. Snape bol Zlý netopier, despota, odporný bastard, ktorý tomu chlapcovi zabránil hrať v jeho úplne prvom metlobalovom zápase. Snape si odfrkol. Ako si len mohol myslieť, že ten chlapec bol úprimný? Pravdepodobne mu len odľahlo, že mu Snape nedal ešte horší trest za ten výbuch, tak ako by to spravili tí ničomní muklovia. Tie slová boli motivované čistou úľavou, nič viac.

Snape pevne prikývol, nehľadiac na Ronov čudný pohľad. Bol potešený. Áno. To je to čo cítil. Potešenie a úľavu. To je ono. Žiadne sklamanie a už vôbec nie bolesť. Nakoniec, poznal sa na to, aby vedel, že je neschopný vzbudiť lásku. Aké by to bolo absurdné, cítiť sklamanie, keď sa potvrdilo, že výbuch práve potrestaného fagana, bolo len hysterické bľabotanie. Nebol sklamaný, keď ten chlapec kričal urážky; prečo by sa mal hnevať, keď sa to dieťa – veľmi Slizolinským spôsobom – snažilo útočiť opačným spôsobom?

Striasol sa. Už žiadna introspekcia. Bol Potešený a Odľahlo mu. Bude predstierať, že ten chlapec nič nepovedal. Nič sa nezmenilo a ani sa nezmení. "Poďte sem, Weasley," vyprskol, ako keby ten ryšavec nečakal trpezlivo už desať minút, kým bol profesor stratený vo vlastných myšlienkach. "Nevlečte sa."

Po jeho ceste do veže, Harryho zahanbenie opadalo, čím bol ďalej od jeho profesora. Keď prišiel k Tučnej pani, mal na tvári dosť prihlúply úsmev. Jeho profesor ho ľúbi. Nie len toleruje. Nie len akceptuje. Nie len má rád. Jeho profesor ho ľúbi. Prakticky to priznal, a keď Harry povedal tie slová, on ho objal.

Dobre. Toto znamenalo, že Harry sa musí snažiť dobre sa správať. Nie tak kvôli tomu, že by mal strach, že ho profesor Snape pošle preč, ale skôr preto, že Harry nechcel urobiť nič, čo by ohrozilo túto lásku.

Aj keď, Harry si uvedomil, ak bol naháňaný trolom, držal toho muža hore skoro celú noc, rozprávaním príbehov o jednej osobe, ktorú mal rád a viacerých, ktoré nie (viacero príbehov o Jamesovi zahŕňalo aj jeho priateľov, aj keď neboli zaangažovaní v žiadnej aktivite zahŕňajúcej Severusa), a potom ani obrovský výbuch pri raňajkách, nespôsobili že by náklonnosť toho muža vymizla, potom bolo sotva predstaviteľné, že obyčajné spackanie testu alebo to, že bude trochu drzý, by to mohlo spôsobiť.

A okrem toho, profesor Snape vôbec nevyzeral ako ten typ človeka, ktorý mení svoje názory tak ľahko. Harry sa usmial. Ako s tým jeho trestom. Naozaj si vedel predstaviť, ako by ten muž dobehol na metlobalové ihrisko a pomocou nejakého kúzla by ho odstránil z metly priamo pred všetkými.

Harry vzdychol. Predpokladal, že raz, keď z neho opadne počiatočná radosť z toho, že má niekoho, komu na ňom naozaj záleží a stará sa o neho, potom začne chápať, prečo sa ostatné deti sťažujú na rodičov, ale to je okej. Harry nebol taký hlúpy, aby si myslel, že nepotrebuje žiadnu pomoc – v spoznávaní tohto nového sveta a tobôž pri záležitostiach so smrťožrútmi a lordom Volauventom– a profesor Snape vyzeral, že tieto povinnosti voči Harrymu berie naozaj veľmi vážne. Harry sa chcel zmieriť s pravidlami a aj s trestami, ak to znamenalo, že má niekoho, kto sa o neho postará.

"No, zlatko, vyzeráš veľmi šťastne na niekoho, kto bol minulú noc taký neposlušný," povedal portrét vyčítavo. "Všetci sme si robili starosti, keď sme ťa nemohli nájsť!"

"Áno, madam. Mrzí ma to," povedal Harry kajúcne, spomenúc si na to, ako sa rôzne portréty snažili pomôcť. "Dostal som sa kvôli tomu do strašných problémov," ponúkol, dúfajúc že upokojí tú čarodejnicu, čo mala normálne vždy dobrú náladu.

"A zaslúžil si si to," odfrkla opovržlivo. Ale chvíľu na to sa nahla dopredu a cez tvár jej prešiel náznak starostí. "Bol na teba profesor Snape veľmi tvrdý?"

Harry sa nepozeral na Dudleyho, ako manipuluje jeho mamu, bez toho, aby sa od neho naučil niekoľko vecí. Nahodil zronený pohľad a vzdychol a vysunul spodnú peru.

"Oh, zlatko!" portrét okamžite pochopil. "Bol, však?"

Harry fňukol a pošúchal si zadok. Len to, že teraz to nebolelo – a nebolelo to už päť minút po bitke – neznamenalo, že nebol zbitý a nemohol preto využiť plnú výhodu akejkoľvek sympatie, ktorú z toho mohol vyžmýkať. To bolo Detské pravidlo, presne ako to, ktoré hovorilo, že kým neprišlo oznámenie domov rodičom, žiadne darebáctvo sa v škole nestalo – alebo jeho následky – alebo to, ktoré hovorilo že prvé tri rodičovské varovania môžu byť ignorované, a žiadna pozornosť neplatila, kým nezačal skutočný odpočet.

"Oh, ty malé úbožiatko!" Portrét zabudol na pôvodnú nabrúsenosť a teraz sa na neho znepokojene pozeral.

Harry vzdychol. "A platia pre mňa obmedzenia celý týždeň a nemôžem hrať v dnešnom zápase a ani celý týždeň nemôžem lietať," povedal smutne.

"Ale, ale," súcitne pokrútila hlavou. "No, ten čas rýchlo prejde – uvidíš. A nakoniec –"

Harry prikývol, tušiac čo príde. " – zaslúžil som si to," skočil jej do reči, predpokladajúc, že to bude musieť povedať všetkým profesorom, portrétom a duchom, aby mu úplne odpustili, že im narobil také starosti.

Čarodejnica zažmurkala. "Áno. Dobre. Dôležité je, že už je po tom a ty si v poriadku. A neboj sa, to obmedzenie skončí skôr, ako sa nazdáš," ponúkla povzbudzujúco, otvoriac dvere, bez toho, aby sa obťažovala pýtať od neho heslo.

"Ďakujem," povedal Harry slušne, keď preliezal cez otvor. Bolo to naozaj skvelé, pre zmenu mať ľudí na svojej strane – aj keď niektorí boli len nakreslení.

"Harry!" ešte len vstúpil do klubovne a už ho obkľúčili spolužiaci. "Si v poriadku?" "Čo si si myslel?" "Čo ti urobil Snape?" "Bol si zranený?" "Porozprávaj nám to!"

Potom počul ďalší hlas: "HARRY!" a dav sa poslušne rozdvojil. Hermiona prešla pomedzi dav a schmatla Harryho do pevného objatia – skoro takého, ako keď ho objal Snape, keď ho videl pri tom trolovi/pande.

"Ahoj, Hermiona," povedal Harry nežne, dosť zarazený všetkými tými obavami, ktoré si o neho všetci robili.

"Si v poriadku?" spýtala sa a pustila ho a obzerala si ho ustrane. "Profesorka McGonagallová povedala, že ty a Ron ste v poriadku, ale…"

"Poď, Harry – sadni si a porozprávaj nám o tom! Ron podal svoju verziu hneď po raňajkách, ale Hermiona nám nič nechcela povedať, kým neprídeš ty. Si v poriadku?" Oliverovi Woodovi sa podarilo zahnať všetkých na pohovky.

Hermiona a Harry ochotne prijali miesta v strede a pripravili sa na prerozprávanie toho príbehu. "Som v poriadku," povedal Harry a vďačne sa obzrel okolo kruhu ustarostených tvárí. Zneistel, keď zachytil pohľady Metlobalového tímu. "Ja – naozaj ma to mrzí," povedal neisto, zodvihnúc utrápený pohľad na Wooda. "Vieš, že týždeň nesmiem lietať, čo zahŕňa aj dnešný zápas, že? Mrzí ma, že som vás potopil."

Oliver sa striasol. "To je v poriadku, dieťa. Bolo by fajn, keby si hral, ale keď som počul, kto sa včera v noci stratil, tak nejako som predpokladal, že budem musieť zohnať náhradu." Široko sa usmial. "Som rád, že je to len na jednu hru!"

"Hej, Harry!" Pridala sa Katie Bellová. "Keby ťa ten trol dostal, bolo by to na dlhšie než len na jeden zápas!"

Harry zahanbene prikývol a vymenil si pohľad s Hermionou. Mal pocit, že o tomto ešte budú dosť dlho počúvať.

"Mimochodom, dieťa," zašepkal Oliver, priblížil sa k nemu, "Predpokladal som, že keď Snape položí na teba ruku, nebol by si schopný dnes sedieť na metle – zákaz - nezákaz." Žmurkol na Harryho a usmial sa nad tým, ako chlapec zružovel. "Myslel som si," povedal samoľúbo.

"Som OK," Harry protestoval, ružový. "Ale hej, bol poriadne naštvaný."

"Začnite na začiatku," prosil Neville, a Harry a Hermiona poslúchli.

Trvalo to skoro hodinu, kým povedali celý príbeh raz a druhý raz a vysvetlili ho, ale nakoniec zvyšok fakulty poodchádzal a Harry a Hermiona zostali sami.

"Si naozaj v poriadku?" spýtal sa zvedavo, hľadiac na jej zápästie.

Prikývla ohnúc zápästie, aby svoje slová potvrdila. "Je to zvláštne, že vykĺbené zápästie tu vedia dať tak rýchlo dokopy," povedala Hermiona obdivne. "Teda, ja viem, že praktizujeme mágiu každý deň, ale potom sa stane niečo ako toto a potom vidíš, aký je v tom rozdiel." Potom jej pohľad zostrel. "A ty? Si v poriadku?"

Harry sa zasmial. "Hej. Profesor Snape sa naozaj naštval a poriadne nás zvozil, ale najprv sa postaral o to, že zjeme večeru a vyliečil Ronovu ranu a teraz sú spolu na ceste na nákup nového prútika."

"Povedal si mu vôbec, prečo si nechcel ísť na tú oslavu? To bolo kvôli tvojim rodičom, však?" spýtala sa Hermiona s ustarosteným pohľadom.

"Hej," priznal Harry, znovu sa červenal, keď zistil, že Hermiona to celý čas vedela. "A on bol úžasný. Zavolal profesorku McGonagallovú k nemu do bytu, keď Ron zaspal a obaja mi rozprávali príbehy o mojich rodičoch skoro celú noc."

Hermiona sa usmiala, v jej hnedých očiach mala vrúcny pohľad. "Naozaj ťa má rád. Vieš to, však?"

Harry sklopil zrak, zahanbený a potešený zároveň. "Hej,"priznal potichu. "On – to tak nejako povedal."

Hermiona zažmurkala. "Naozaj? On – ah – nevyzerá ako ten typ človeka, ktorý by také veci hovoril len tak."

"On ani nie je, naozaj, ale ja som bol tak nejako, erm, sklamaný, keď som zistil, že dnes nemôžem hrať. A, no, po tom čo som povedal kopu vecí, čo som nemyslel vážne a on bol tak úžasný po tom všetkom a, no, nejako mu to ušlo."

"Oh, Harry!" Hermiona opäť hodila ruky okolo neho. "Taká som kvôli tebe šťastná!"

" 'Miona!" sykol Harry, pobúrene. "Zaškrtíš ma!"

Pustila ho, ale stále žiarila, s podozrivo vlhkými očami. "Je to také milé že – že teraz máte jeden druhého."

Harry sa široko usmial. "Hej, to teda je."

Ešte chvíľu sa na seba usmievali ako idioti, ale Hermionine oči sa rozšírili. "Oh! Harry! Povedali ti o dnešku? Ako mi máš pomôcť s mojim trestom?"

Harry sa zamračil. "Huh?"

Hermiona vyzerala zahanbene aj naštvane zároveň. "Musím napísať esej!" prehlásila.

Harry pokrčil plecami. "Veď aj ja aj Ron. Tri stopy na tému, čo sme spravili zle pri tom trolovi. A máme obmedzenie. A ja nesmiem týždeň lietať a Ron nesmie jesť sladkosti celý týždeň."

Hermione spadla sánka. "Žiadne sladkosti na celý týždeň? Zvládne to?"

Harry sa zasmial. "Keď alternatívou je, že ho bude Percy sprevádzať do a z každej triedy a domáci škriatkovia ho budú kŕmiť, tak si myslím, že sa bude snažiť."

"Oooooh!" Hermiona sa striasla. "Profesor Snape je naozaj prísny!"

"Tak aj ty máž obmedzenie?" spýtal sa Harry.

Hermiona prikývla. "Všetko je rovnaké aj v mojom prípade, okrem toho, že namiesto toho, aby mi niečo na týždeň zakázali, musím ešte napísať ďalšiu esej…" hlas jej nepríjemne zlyhal.

To dávalo zmysel. Hermiona nerobila také veci, na ktoré by sa dospelí mohli zamerať. Jedla menej sladkostí ako hocikto iný počas celého roka a stále študovala alebo čítala… Čo jej mohli zakázať? Harry sa na ňu s obavami pozrel. Očividne sa cítila niečím hlboko zahanbená. Čo to mohlo byť?

"Hermiona? Čo je to? O čom máš písať?"

Hermiona sa výdatne začervenala. "Budeš sa smiať. Ty aj Ron, obaja."

"Nie, nebudeme," prehováral ju. "No tak, Hermiona."

"Profesorka McGonagallová mi prikázala napísať esej o Metlobale!" vychrlila. "A musím chodiť na zápasy a na tréningy celý týždeň!"

Harry sa snažil.

Naozaj sa snažil. Ale nakoniec mal len 11 rokov, a tak sa začal bezmocne smiať. "R-Ron sa zblázni, keď sa to dozvie," vykoktal.

"Harry James Potter! Na tom nie je nič smiešne!" Hermiona bola tmavo ružová od hnevu. "Vieš, ako veľmi profesorka McGonagallová miluje tú hru; ak v tej eseji napíšem niečo zle, pravdepodobne predĺži môj trest o ďalší týždeň! To preto musíš ísť na ten zápas so mnou a všetko mi vysvetliť!"

Nakoniec sa Harrymu podarilo potlačiť svoje chechtanie a začal jej vysvetľovať hru. Bolo to znepokojujúce, keď Hermiona vytiahla brko a začala si robiť poznámky s rovnakou pozornosťou, akú venovala profesorom a Harryho základné znalosti hry boli čoskoro vyčerpané. Z internátu priniesol nejaké Ronove knihy a časopisy o Metlobale, s vedomím že Ron sa o ne s dievčinou rád podelí, a kým začala hra, Hermiona absorbovala toho dosť na to, aby mala všeobecnú predstavu o tom, čo má očakávať.

Asi hodinu pred začiatkom zápasu, nadšený Ron dobehol k nim a kričal, "Vŕba a vlas jednorožca!" keď predvádzal svoj nový prútik.

"To je úžasné, Ron!" prehlásil Harry.

"Je krásny. Som si istá, že teraz sa ti podarí veľa kúziel hneď na prvý raz," dodala Hermiona.

"Díky!" Ron žiaril šťastím. "A tu, tie sú pre vás." Každému podal malý balíček.

"Čo je to?" spýtal sa Harry zvedavo, kým Hermiona skúmala obal.

"No, tvoj tatko - erm, profesor, povedal že –" Ron prehĺbil hlas, aby čo najlepšie napodobnil Snapa " – 'Keďže dutohlavé deti budú pokračovať v strkaní si prútika do zadného vrecka, očividne vám nemôžem veriť, že nájdete správne miesto, kam umiestniť svoj prútik.' Tak nám každému kúpil zápästný držiak. Nie je to super?" Švihol zápästím a prútik mu skočil do ruky.

"Úžasné!" vykríkol Harry s rozšírenými očami.

"Oooh!" Hermione sa rozžiarila tvár. "Toto naozaj uľahčí správny pohyb prútika pri jednotlivých kúzlach."

"Hej, a uľahčí to jeho rýchle vytasenie pri bitke!" usmial sa Harry.

"Bolo to naozaj milé od tvojho profesora, že nám každému jeden kúpil," okomentovala Hermiona a bokom sa pozrela na Harryho.

"Hej," súhlasil Ron. "Ale tiež povedal, že ak nás niekedy pristihne, že ich nepoužívame, nechá nás po škole. Ooops – zápas! Musím ísť!" Ron sa ponáhľal na Metlobalový štadión, kde mal dnes robiť obsluhu tímu. Na každý zápas vybrali jedného prváka, ktorý to bude robiť, naozaj to bolo dobre odmenené. Ron bol naozaj rád, keď to miesto vyhral v špeciálnej lotérii, a až mu vyhŕkli slzy úľavy, keď profesor Snape povedal, že má dovolené, vykonávať túto činnosť.

Po pripevnení držiakov k predlaktiam a chvíľke precvičovania vyťahovania a zasúvania prútikov, Harry a Hermiona vyrazili na ihrisko, na pokojnejšie miesto. Hermiona sa stále pozerala do svojich poznámok a mrmlala si pre seba. "Dorážačka… Odrážači… Zlatá strela… Chytač…"

Harry prevrátil očami. "Hermiona, ukľudni sa. Je to hra. Dnes ťa z toho nikto skúšať nebude, ok?"

Ale aj tak, keď došli ku štadiónu, aj Harry bol zarazený, keď videl aké sú obrovské tribúny zaplnené povzbudzujúcimi a kričiacimi študentami. Hermiona sa pozrela na Chrabromilskú časť, ale bolo jasné, že pri všetkom tom kriku, nebude počuť jeho vysvetľovanie hry. Prezerajúc si štadión, Harrymu padli oči na najvyššie sedadlá.

"Tam!" ukázal a potiahol ju na najvrchnejšiu časť radov so sedadlami. Len niekoľko študentov bolo roztrúsených v tejto časti a žiaden nebol príliš blízko. Z tejto výšky mali panoramatický výhľad na štadión, a aj keď povzbudzovanie bolo dosť hlasné, bolo značne tlmené a tí dvaja sa mohli rozprávať. Tiež mohli počuť komentátora, ale Harry dokázal rozprávať hlasnejšie ako on.

"Poď," povedal Harry prehodiac jednu nohu cez zábradlie a usadiac sa na ňom, ako to robili ostatní študenti.

"Oh, Harry, nie som si istá, či je to dovolené. Čo ak spadneš?" zamračila sa Hermiona.

Harry vzdychol. Toto sú chvíle, keď je to, že máte za najlepšieho priateľa dievča, dosť únavné. "Všetci takto sedia! Pozri – sme prakticky priamo nad ihriskom. Je to úžasné. Budeš môcť vidieť všetku tú akciu."

Hermiona prevrátila očami. Chalani! Boli tam perfektné, pohodlné sedadlá, ale nie, oni museli visieť zo zábradlí a sedieť na stoličkách opačne ako úplní magori. "Oh, dobre," zavrčala, nečakajúc, kým sa Harry naštve, lebo potrebovala jeho vedomosti počas celého nasledujúceho zápasu.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Hra pokračovala a dokonca aj Hermiona bola vzrušená, keď bolo skóre takmer vyrovnané. Harry sa čiastočne nakláňal až tak ďaleko, ako sa len dalo a snažil sa nájsť zlatú strelu a upozorniť svojich spoluhráčov.

Potom, priamo počas najnapínavejšej časti hry, Harry pocítil ostré sotenie. Schmatol zábradlie, na ktorom sedel a otvoril ústa, aby mohol vynadať Hermione, no zostal zarazený, keď zistil, že sedí tak ďaleko, že na neho nedočiahne, plne sústredená na hru.

"Hermiona?" začal neisto, no skôr ako mohol pokračovať, Harry bol zrazu zhodený enormným trhnutím, skoro ako keby sa samotná zem natiaha za ním a stiahla ho dolu.

S vystrašeným krikom sa rútil sa zem, ďaleko pod ním.

"Wingardium leviosa!" Harry matne počul Hermionu zakričať za ním a potom jeho pohyb nadol spomalil. Na okamih zastavil, potom zázračne začal stúpať späť ku zábradliu.

Vrátil sa len o pár stôp, keď ho znovu tá istá sila chytila a zničila Hermionino kúzlo. Znovu zakričal a prudko padal, len aby bol znovu zastavený. Podarilo sa mu otočiť sa a videl Hermioninu ustarostenú, bledú tvár, ako na neho hľadí, prútik vytasený a každá kvapka jej vôle zameraná na jej kúzlo.

Vzniesol sa niekoľko stôp hore, potom niekoľko padal dole. Cítil sa ako by ho držali dvaja neviditeľní obri, ako keby bol handrová bábika, o ktorú sa naťahujú. Keby nevidel v Hermioninej tvári čisté zdesenie, mohol by si myslieť, že sú to nejaké žartíky dvojčiat – nakoniec, ako mal vedieť, či je takéto vzdušné poletovanie sem a tam v čarodejníckom svete normálne alebo nie?

Neuveriteľné, že priamo pod ním pokračoval Metlobalový zápas. Zvyšok školy si ani len nevšimol drámu, odohrávajúcu sa vysoko pred tribúnami, takí boli zaujatí strhujúcou hrou.

Harry cítil výsledok, keď jeho kamarátka pridala svoju mágiu – jeho telo začalo stúpať, ako keby pre neho neplatil zákon gravitácie, ale po pár sekundách, niečo zablokovalo Hermionino kúzlo a gravitácia sa vrátila s ešte väčšou silou a jeho telo bolo odrazu veľmi ťažké a padalo dolu, ako keby ho niečo silné ťahalo k zemi… len aby sa to zmenilo v stúpanie, keď Hermiona znovu použila svoje kúzlo. Po niekoľkých tuctoch takýchto zmien, Harry bol o dobrých sto stôp bližšie k zemi a začínalo mu byť zle z mnohých prudkých zmien v striedaní pádu a stúpania. Začal rozmýšľať, čo by sa stalo, keby sa na mieste pozvracal. Nevedel si predstaviť, že by tím reagoval povzbudzujúco, keby na nich zhora dopadla spŕška zvratkov.

Harry zatvoril oči, aby upokojil svoj žalúdok, kým o neho protichodné sily viedli boj, ale hneď ich otvoril, keď chýbajúce senzorické informácie len zhoršili jeho nevoľnosť. Otočil hlavu, aby videl ako sa darí Hermione, a bol úplne zdesený a znepokojený tým, čo videl.

Jeho kamarátka vyzerala hrozne; tvár mala popolavú a napätú, ako keby to bola ona, s kým hrubo zaobchádzali a nie on. Hermiona začala krvácať z nosa, ale jej sústredenie bolo zamerané na Harryho. Šepkala kúzlo znova a znova, pokúšajúc sa oslobodiť ho od akejkoľvek zlej sily, ktorá sa pokúšala stiahnuť ho do záhuby.

Ale nestačilo to.

Z pocitu, ktorý jeho telo ťahal sem a tam, Harry cítil, že Hermmionino uchopenie slabne. Každý ťah k zemi bol silnejší než ten predošlý a on vedel, že ďalšie trhutie – alebo až to ďalšie po ňom – ho vytrhne z jej ochabujúceho držania, a potom mu už nič nezabráni, aby dopadol ako kameň a ďaleko na zemi pod ním si vytĺkol mozog z lebky.

A vtedy, zlatistý záblesk preletel poza Slizolinského stíhača, sledujúceho ihrisko a on ju zbadal. Potom zbadal Harryho.

Prudko zabrzdil na svojej metle, s očami doširoka otvorenými a Chrabromilská stíhačka lačne hľadala zlatú strelu, nasledujúc jeho pohľad. "HARRY!" vykríkla v šoku a to prinútilo zvyšných hráčov pozrieť sa tým smerom.

Harry počul Flintove nadávky z miesta, kde zostal zamrznuto stáť vo vzduchu a potom Weasleyovské dvojčatá, Flint, a obaja stíhači zamierili k nemu obrovskou rýchlosťou a zvyšok tímu v tesnom závese za nimi.

Ale aj keď ich videl prichádzať, cítil ako tá sila naposledy premohla Hermionino držanie a padal na zem s ohronmou rýchlosťou. Vedel, že hráči metlobalu ho nikdy nedobehnú v čas.

"WINGARDIUM LEVIOSA!" Hermionin posledný slabý výkrik mu znel v ušiach, keď roztiahol ruky v bezvýznamnej snahe zabrániť pádu na zem, ku ktorej sa rýchlo blížil.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Snape si vymenil s Minervou ďalší zamračený pohľad, keď sa ich dva tímy bili o nadvládu. "Bolo by milé, keby sa tvoj tím raz naučil hrať bez faulovania svojich protivníkov pri každej možnej príležitosti," skomentovala naštvane.

"Bolo by milé, keby sa tvoj tím niekedy naučil hrať," odpovedal a uškrnul sa, keď sa jej nebezpečne zúžili oči.

"Oh, nie," Minerva začala s Gaelickým kliatím, keď zbadala výraz Slizolinského stíhača. "Zbadal ju."

Snape zavrčal. Ten idiot, mal vedieť lepšie, že nemá svojim výrazom čokoľvek prezradiť druhému tímu! Čo si myslel, takto zízať, čím odhalil, že zbadal vzácnu zlatú loptičku? Mysleli by ste si, že nikdy predtým nevidel zlatú stre — To čo do pekla je toto?

"Harry!" Minerva vykríkla, keď aj Snapove neveriace oči konečne rozlúštili, čo videli.

Potter nejako levitoval nad ihriskom, nemožne vysoko a bol ťahaný hore a dolu medzi dvomi neviditeľnými silami. Snapov všímavý pohľad hneď zachytil kučeravú dievčenskú hrivu a jej prútik, ale kto kontroloval tú druhú silu? Kto sa pokúšal poslať Harryho rozmlátiť sa o zem?

Aj keď okolo neho vybuchli výkriky a rev, keď si konečne zvyšok divákov všimol, že všetci hráči opustili hru a blížili sa ku tribúnam, so všetkou rýchlosťou, akej boli schopní, Snape bol zamestnaný skenovaním davu. Kde – kde – tam! Ten oturbanovaný idiot! Quirrell zízal s očami pevne zameranými na Harryho, a aj keď Snape nemohol počuť žiadne kúzlelné formulky, nemal pochybnosti o tom, kto bol za to zodpovedný. Snape cítil, ako cez nehoprešiel príliv vražedného hnevu, len zosilnený tým, že ten koktavý naničhodník mal tú drzosť pokúsiť sa, zabiť Pottera, pri čom sedel priamo tu, v učiteľskej časti! Spravil dva kroky doprava a prudko vystrel ruku vpred.

Spojila sa s Quirrellovou pravou lopatkou a Učiteľ obrany proti čiernej mágii padol zo svojho sedadla. S vystrašeným výkrikom sa rútil dolu schodmi a jeho oturbanovaná hlava a zadok odetý v habite sa striedavo bolestivo stretali so schodmi, kým v bezvedomí nedopadol až na spodok schodišľa.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Aj keď horlivo opakovala svoje kúzlo znova a znova, Hermiona vedela, že je to na nič. Ten druhý čarodejník – nech je to ktokoľvek – bol príliš silný. Ona ho prekvapila svojim kúzlom, a ten šok jej dovolil vytiahnuť Harryho na pár sekúnd späť, ale teraz jeho zaskočenie opadlo a ten posledný ťah ju skoro zhodil, a tiež kvôli tomu Harry spadol o niekoľko stôp nižšie. Mohla cítiť, ako jej s každým ďalším pokusom ubúda mágia. Zostalo jej už len veľmi málo, ale ona zaťala zuby a kúzlo vyriekla znovu. Bude bojovať, až kým v nej nezostane jediná iskrička mágie.

Prekvapivo, zázračne, keď  chytila Harryho tento raz, nebol tam žiadny odpor. Mohla cítiť jeho  padajúce telo, ale prvý raz tam nebola žiadna násilná snaha, stiahnuť ho dolu. Bola príliš unavená na to, aby čo i len dúfala, že sa jej ho podarí vytiahnuť hore, ale aspoň mohla spomaliť a kontrolovať jeho pád.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Hneď keď zneutralizoval Quirrella, Snape vrhol na Harryho vlnu mágie, cítiac, že Minerva, Dumbledore, a niekoľko ďalších učiteľov urobilo to isté. Ostatní – vrátane študentov – vyčarovali tlmiace zahlínadlá na ihrisko a medzi tým, Harry sa spustil na zem, oveľa rýchlejšie, ako by sa Snapovi páčilo, ale dosť pomaly na to, aby si neublížil.

Harry pristál a okamžite dopadol na kolená, vyčerpaný aj fyzicky aj psychicky, tým takmer smrteľným šklbaním jeho telom. Flint, Wood, a ostatní dosadli vedľa neho o pár sekúnd neskôr.

Snape bol jedným z prvých na ihrisku, aj keď si vlastne nedokázal spomenúť, ako sa dostal dolu z tribúny tak rýchlo. Technicky, v areáli školy sa nedalo premiestňovať, ale vyzeralo to tak, že dobehol k Harrymu len pár sekúnd po tom, ako bezpečne dopadol na zem.

Prebehol popri metlobalových družstvách, všetci zosadli zo svojich metiel a s obavami sa zhromaždili okolo Harryho.

"Professor!" Harry ho zbadal a pokúsil sa vstať.

"Potter!" Snape ho chytil za ramená. Naťahovanie medzi dvomi magickými silami mohlo toho chlapca ľahko roztrhnúť. Mohol mať vnútorné zranenia? Neviditeľné poranenie? "Ako ti je?"

"Erm – " Harry vyzeral dosť znepokojene a Snapovi prešiel po chrbte mráz. On to vedel – ten chlapec musí byť okamžite prevezený k Sv.Mungovi!

"Čo sa deje?"

"Ja – uh – mám malý problém," priznal Harry nemotorne.

Snape spočítal chlapcove končatiny. "No tak? Hovor, ty bláznivé decko! Čo sa deje?" požadoval, od hrôzy bol jeho hlas ešte drsnejší než obvykle.

"Erm…" Harry vystrel jednu ruku s pevne zovretou päsťou. Snape na ňu zízal – svalový kŕč? Paralýza?

Keď sa pozeral, chlapec pomaly otvoril päsť a tam, ticho usadená na jeho dlani, bola Zlatá strela.

"Ja – ah – som ju zbadal, keď som padal dolu a tak nejako, er, som ju chytil," Harry dokončil.

"Ha! Vyhrali sme! Náš stíhač chytil zlatú strelu!" Kričal Oliver Wood triumfálne, schmatol Harrymu strelu z ruky a všetkým ju ukázal.

"Asi nie!" zavrčal Flint, schmatnúc Wooda za predok habitu. "Nemôžu lietať naraz dvaja stíhači z jedného tímu!"

"Potter nemal metlu," poukázal Wood prešibane. "Takže nelietal."

"Takže pre vás ani nehral!"

"Je náš Stíhač!"

"Nie v tejto hre!"

"Chytil to, nie?"

"Kým náš vedúci fakulty kontroloval jeho pád. Takže očividne jednal pre Slizolin, nie pre Chrabromil."

"Čo! To je nezmysel! On nie je váš stíhač!"

"Dnes je tak náš, ako váš! Vy ste ho nemali na zozname hráčov!"

Madam Hoochová sa pretlačila medzi tých dvoch kričiacich kapitánov a čoskoro všetci traja na seba kričali.

"Er… Prepáčte?" ponúkol Harry neisto, ustarane sledujúc Snapa.

Snape si masíroval čelo a vrúcne si želal Upokojujúci elixír. "Za čo sa ospravedlňujete teraz, pán Potter? Za chytenie strely? Za to, že kvôli vám celá hra skončila takýmto zmätkom? Za to že ste takmer rozpútali vojnu medzi dvomi tímami? Za to že ste sa takmer zabili? Čo presne vás teraz prinútilo ospravedlniť sa?"

Harry vyzeral zmätene. "Len ma mrzí, že ste sa o mňa strachovali."

Snape predstieral, že nepočul "Ohhh, nie je to milé?" od profesorky Sproutovej, ale prakticky cítil, ako Albusovi žiaria oči pri pohľade na neho, keď zazeral na chlapca. "Ja som sa nestrachoval, Potter!" vyprskol. "Bol som len… znepokojený."

Mal odporné podozrenie, že Harry – a zvyšok prizerajúcich sa – sa nenechali oklamať jeho protestom, ale bol by prekliaty, ak by niečo priznal.

Ten fagan sa uľahčene usmial. "Tak potom je to v poriadku." Nadvihol obočie, keď si na niečo spomenul. "Kde je Hermiona?"

"Tu." Profesorka McGonagallová sa pretlačila cez dav, podopierajúc vyčerpanú Hermionu. To dievča si držalo pri nose zakrvácanú vreckovku, ale aj napriek tomu sa usmievalo.

"Harry! Si v poriadku!"

"Ty si v poriadku, 'Miona?" spýtal sa s obavami Harry. "To musela byť strašne silná mágia, ktorú si robila."

Madam Pomfreyová sa k nej prihnala a mávala prútikom. "Dobrotivé nebo, slečna Grangerová! Vaše magické jadro je takmer vyčerpané! Pôjdete rovno do nemocničného krídla na niekoľko dní, aby ste si oddýchla!"

"Ale čo škola!" Hermiona plakala. "Veľa toho vymeškám!"

"Žiadne argumentovanie," zahriakla ju Poppy. "Opakované preťaženie na takejto úrovni by z vás mohlo spraviť šmukla." Na Hermionin uslzený výraz dodala. "Slečna Grangerová, minimálne celý týždeň nebudete môcť čarovať, kým sa vaše magické jadro nezregeneruje, takže každopádne by vám veľmi nepomohlo, keby ste na to vyučovanie aj chodili."

"Budeme ti písať poznámky, 'Miona," dodal Ron, pretláčajúc sa pomedzi hráčov, aby sa mohol uistiť, že jeho najlepší kamaráti sú v poriadku.

Ten výrok, od celkom jasne neintelektuálneho Weasleyho, mal ten efekt, že všetci prítomní zmĺkli a pohľady zamerané na Hermionu a Dumbledora otočili na Rona. Ten chlapec sa ošil. "Teda, myslel som, že sa budem snažiť urobiť čo najlepšie a Harry a Draco a Neville pomôžu tiež, však?"

Hermionine oči sa s nádejou otočili ku Dracovi. Vedela, že jej spolužiaci mali najlepšie úmysly, ale Draco bol jediný, komu dôverovala, že si robí dobré poznámky.

Keby nebol Malfoy, Draco by sa ošil pod ťarchou všetkých zaujatých pohľadov väčšiny profesorov a veľkého zástupu študentov. On? Pomáhať humusáčke? Na príkaz zradcu krvi? Jeho otec by –

"Samozrejme!" Harry súhlasil nekompromisne, prehodil ruku Dracovi okolo krku. "Bude to, ako keby si tam sedela s nami," sľúbil Hermione.

Draco si odkašľal. "Áno, v poriadku," zamrmlal nepohodlne. "Dobre." Hodil znepokojený pohľad na Flinta zvedavý, ako zareaguje Slizolinský prefekt na jeho sľub, že pomôže Chrabromilčanke. Vedel, že reakcia ich prefekta presadí názor celej fakulte.

Flint pozrel na Snapa a potom pokrčil ramenami. "Je pekné vidieť vás levov, ceniť si Slizolinský intelekt," zatiahol.

Harry prevrátil očami. "Ako keby nikto nevedel, že Draco a 'Miona sú takí múdri, ako Bystrohlavčania." Všimol si ako sa profesor Flitwick, stojaci neďaleko, začervenal. "Erm, bez urážky, profesor."

Flitwick sa potešene zachichotal. "Žiadna fakulta nemá monopol inteligencie, pán Potter, ani žiadnej inej vlastnosti. Ale súhlasím s vami, že obom pánu Malfoyovi a slečne Grangerovej by sa v mojej fakulte darilo!"

Dracovi sa podarilo potlačiť nutkanie na zvracanie. Bystrohlavčan? On? Pozrel sa na Hermionu a videl, že ona bola rovnako znechutená pri tej zmienke. Dalo mu to neobyčajný pocit kamarátstva s tým dievčaťom a tak povedal, "Nerob si starosti, Grangerová. Postarám sa o to, že títo paviáni ti budú písať dobré poznámky."

"Oi!" Weasley, predvídavo, oponoval. "Koho nazývaš paviánom?"

Draco sa uškrnul. "Ospravedlňujem sa, Weasley. S tými červenými vlasmi, predpokladám, že orangután by bol oveľa lepšou voľbou, ale považujem ich za príliš inteligentných."

"Za to zaplatíš, Malfoy," vyhrážal sa Weasley, ale nebolo to myslené vážne. Nakoniec, prinútil Draca k práci navyše bez toho, aby sa ho vôbec opýtal, a to pre osoh Chrabromilčanke a ten Slizolinčan s tým práve súhlasil.

Draco prevrátil očami, snažiac sa nenaparovať sa pri tej myšlienke, že Weasley práve uznal, aký je šikovný. "Už sa celý trasiem."

"Slizký blbec." Weasley ho postrčil, viac pre efekt než z túžby ublížiť mu. Nikomu by nenapadlo, že on a Malfoy sú skutoční priatelia.

"Sprostý darebák." Draco mu pre ten istý dôvod postrčenie vrátil.

"Pššššt!" Harry sa pretlačil medzi nich. "Dostanete nás do problémov, ak s tým neprestanete!"

Obaja vzdychli, ale ich povesť bola uspokojená rituálnou výmenou štuchancov a urážok, a s učiteľmi nablízku, ďalšie nepriateľské akcie by prešli z povinného predstierania k samovražednej hlúposti. Obaja čistokrvní sa poslušne utíšili, každý na jednej Harryho strane.

"Slečna Grangerová, mohli by ste prosím vysvetliť – stručne – čo sa stalo?" požiadal Dumbledore. "Pomohlo by nám to pochopiť záležitosť z vášho pohľadu."

Hermiona chvíľu premýšľala. "Harry a ja sme sledovali zápas, potom zrazu padal."

"Myslíte že stratil rovnováhu na zábradlí a spadol odtiaľ?" spýtala sa McGonagallová ostro.

"Nie, bolo to ako keby sa za neho niekto prikradol a sotil ho. Myslím, že Harry len nespadol zo zábradlia – bolo to, ako keby ho niekto zhodil. To preto bol tak ďaleko nad ihriskom. Niečo ho posotilo."

Alebo potiahlo, pomyslel si Snape trpko, čudujúc sa, kam sa vyparil Quirrell. Ten chlap zmizol počas všetkého toho vzrušenia.

"A čo ste urobili potom?"

"Vyčarovala som Wingardium. Myslela som si, že potom bude Harry dosť ľahký a jednoducho sa bude vznášať nad ihriskom," vysvetľovala Hermiona. "Ale potom niečo prerušilo moje kúzlo a ťahalo Harryho k zemi. Stále som musela kúzlo opakovať, ale ja som nebola dosť silná na to, aby som ho udržala."

Flitwick vyzeral zamyslene. "To nie je skutočný spôsob, akým Wingardium funguje," usmial sa, vymeniac si významný pohľad s riaditeľom.

"Nakoniec som to kúzlo ani poriadne nevyčarovala," ukončila Hermiona unavene. "Bolo to skôr, ako keby som si len želala, aby Harry prestal padať a bol v bezpečí." Toto tvrdenie spôsobilo, že profesori zodvihli obočia. Taká silná mágia želania bola veľmi neobvyklá a nachádzala sa len u najmocnejších čarodejníkov a čarodejníc, a aj tak, to že sa prejavila v tak rannom veku, bolo priam neslýchané. Nečudo, že to dieťa takmer úplne vyčerpalo svoje magické jadro.

McGonagallová položila ruku Hermione okolo pliec. "Ideme do  nemocničného krídla, slečna Grangerová. Poďte so mnou."

"Ďakujem, Hermiona!" Harry zavolal za jeho kamarátkou, keď Hermionu odvádzali preč.

"Dobre!" Hoochová prešla k riaditeľovi, líca mala červené od kriku. "Potrebujem zopakovať zápas," oznámila. "Priveľa rušenia – padajúce telá na hernom poli. Nemôžem nechať divákov chytať strelu, viete!" povedala, prísnym pohľadom pozrela na Harryho. On sa začervenal a sklopil zrak na svoje topánky. "Netreba, aby sme začali teraz. Je tu priveľa vzrušenia – všetci tu pobehujú. Možno by sa mohlo hrať budúci týždeň. Musím sa pozrieť do kalendára."

"Výborný nápad," povedal Dumbledore upokojujúco. "Predpokladám, že oba tímy majú dnes dôvod na oslavu, obom udeľujem 50 bodov za snahu zachrániť pána Pottera a ďalších 75 slečne Grangerovej za jej asistenciu." Študentom sa pri týchto novinkách rozjasnili tváre. "A ďalších 10 bodov pánovi Malfoyovi za pomoc jeho kolegyni bez ohľadu na jej príslušnosť k fakulte."

Flint potľapkal Draca po ramene. "Dobrá práca, prváčik!"

Dracovi sa podarilo nevykríknuť po tom buchnáte – Flint bol tak strašný ako Hagrid, keď nepoznal svoju vlastnú silu!

"Poviem škriatkom, aby pripravili menšiu oslavu vo Veľkej sieni," pokračoval Dumbledore, "Aby sme oslávili, ako medzifakultná spolupráca dnes zabránila tragédii." Prešibane pozrel na Snapa, keď to vravel a mladší čarodejník zaťal zuby. Ako keby zachraňovanie Chrabromilčanov bolo niečo, na čo treba byť hrdý!

"Párty vo Veľkej sieni!" zakričal Wood. "Poďme do sprchy!"

Oba tímy bežali do šatní, kým zvyšok školy sa ponáhľal do hradu. Snape natiahol ruku a schmatol Harryho za zadnú časť jeho habitu, keď ten chlapec chcel odísť s ostatnými. "Oh, nie, pán Potter. Nie ste v stave, aby ste sa mohli prejedať sladkosťami. Musíte sa zotaviť z toho utrpenia," informoval toho fagana prísne.

"Oh, Pr'fesor!" Harry sklamane zamrmlal. "Nebolo to také zlé. Naozaj!"

"Madam Pomfreyová to posúdi," odovedal nepohnute. "Ak ona povie, že ste v poriadku, potom by ste mohli ísť na párty, ale –" vztýčil varovne prst "- len na dve hodiny, potom očakávam, že budete ticho oddychovať vo svojej izbe. Môžete si do deviatej robiť úlohy, potom pôjdete spať."

Harry sa zamračil a kopol do trávy. ""To nie je fér," zamrmlal. "Nebola to moja vina, že sa niekto pokúšal stiahnuť ma z toho zábradlia. Nechápem, prečo musím vymeškať tú párty. Chytil som strelu a všetko!"

Snape ho chytil za rameno a viedol ho na ošetrovňu. Určite ten chlapec nemôže čeliť ďalšiemu ohrozeniu svojho života s takou vyrovnanosťou? Bol v šoku a popieral? Radšej nech sa na neho pozrie čaromedička.

"Po takej hrôze si vaše telo musí oddýchnuť," informoval tú malú príšeru mrazivo. "Preťažovanie sa na párty je sotva prospešné pre zotavenie."

Harry si poriadne vzdychol, jasne cítiac zneužitie. "Nebolo to také strašné, profesor," argumentoval. "Myslím, ani to nebolelo. Vlastne to bolo tak nejako zábavné – viete, strašidelne-vzrušujúce. Teda aspoň, kým som sa nezačal cítiť, ako keby som sa mal pozvracať."

Snape prevrátil očami. Boli všetky deti také hlúpe? Koncentrujúce sa na fyzický zážitok radšej ako na aktuálne nebezpečenstvo? "Potter, ja sa z vás zbláznim," nadával. "To vás ani najmenej netrápi, kto vám to urobil?"

Harry na neho prekvapene zažmurkal. "Nie." Na Snapov zamrznutý výraz vysvetlil s detskou istotou, "Lebo vy to zistíte a postaráte sa o to, presne tak, ako naposledy."

Snapovi navrela v krku hrča, čo mu sťažilo okamžitú odpoveď.

Nepríjemne si prečistil hrdlo a podarilo s mu povedať, "No, áno, Potter. Máte pravdu." Dovolil svojej ruke, ktorá spočívala na jeho ramene, aby ho nesmelo niekoľkokrát potľapkala. "Môžete to nechať na mňa."

Harry sa usmial na svojho profesora, tešiac sa z jeho ruky na svojom ramene. Profesor Snape mohol byť niekedy ustarostený panák, ale aj keď mohol byť Harry podráždený z toho vyšetrenia a skorého odchodu do postele (nehovoriac o tom, že mal dovolené zostať len niekoľko hodín na tom, čo vyzeralo byť skvelou zábavou!), stále bol viac ako potešený z toho, že má dospelého, ktorý sa o neho stará. Znamenalo to, že sa môže koncentrovať na robenie perfektných poznámok pre Hermionu – a brániť Ronovi a Dracovi v otvorenom boji – skôr ako lámať si hlavu nad obrovskou záhadou o tom, kto sa ho pokúšal dostať tento raz. Predpokladal, že profesor Snape bol o dosť rafinovanejší ako on – nevraviac o tom, že bol oveľa mocnejší – takže to nie len že vyrieši skôr, ale tiež bude schopný pomstiť sa tomu útočníkovi oveľa lepšie, ako by to mohol urobiť Harry.

Harry si spomenul na tých štyroch Bystrohlavčanov. Snape sa postaral o ich vylúčenie ešte pred raňajkami na druhý deň! Harrymu by sa nikdy nič také nepodarilo – pri najlepšom by bol schopný vyhýbať sa im, alebo vymyslieť nejaký spôsob ako im niečo vyparatiť. Profesor Snape nebol obmedzovaný takýmito študentskými pomstami – bol oveľa nevraživejší, ako Harry kedy mohol byť. V skutočnosti, Harry cítil skôr ľútosť nad tým, kto sa ho dnes pokúšal zraniť. Profesor Snape ho zabije. A so šťastným úsmevom na tvári a s jeho opatrovníkom po svojom boku, Harry prešiel nebojácne cez vstupné dvere do Rokfortu.

20.04.2010 23:48:41
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one