Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Tak, čoskoro už nastalo :-D a my s Biggi zverejňujeme pokračovanie. Kapitolku venujeme úplne všetkým, čo túto poviedku čítajú...

Dobby
Snape sa pozeral na šedú kamennú stenu svojej triedy v žalároch a zvažoval búchanie hlavy oproti nej. Proti svojej vôli trávil svoj večerný dozor nad Harrym, Hermionou, Ronom a ďalšími dvomi jeho vlastnými malými hadmi, ktorým sa podarilo vyslúžiť si trest u Sproutovej. (Sproutová! Aké boli jej úmysly? Rozzúrený Snape dal každému z nich druhý trest za to, že sú tak hlúpi, že rozhnevali obvykle pokojnú profesorku bylinkárstva. Z akého dôvodu Slizolinčania jednanie Bystrohlavčana, pre Merlina? No, dve noci kopírovania „Slizolinčania nie sú dutohlavci“ znovu a znovu by im malo pomôcť pripomenúť, že ich fakulta je na samostatné uvažovanie od zvyšku školy. Ak by sa im dokonca neposlúchli riaditeľku Bystrohlavu, zaslúžili by si každý prekliatie svojimi spolužiakmi, aby ich poslali svojou cestou.)
Za normálnych okolností by pridelil svojim Slizolinčanom čistenie kotlíkov, ale to sotva, keďže zatiaľ pri stoloch sedeli traja Chrabromilčania pracujúci na svojich esejách. Takže namiesto toho, všetkých päť detí pokračovali v písaní a Snape musel použiť na vyčistenie svojich kotlíkov kúzla. Akoby nemal nič lepšie na práci! Všetko to bola Potterova chyba.
A Minervina. Poukázala na to, že obmedzenia na spoločenskú miestnosť so všetkými ich priateľmi neboli presne ťažký trest pre Trio, ani tým, kto prispieva k práci na ich potrestaní esejami. A pretože ani Grangerová, ani Weasley nemali prístup do súkromnej spálne, ale Potter mal – aj keď Potter bol (vďaka Albusovi), takže poleno a zákaz hračiek, že to nebolo viac represívne miesto pre vyhnanstvo, ako sú spoločné izby – bolo to jediným rozumným riešením tráviť svoj čas obmedzení pod dohľadom profesora. A McGonagallová povedala s oceľovým zábleskom v očiach, že ona už strávila posledné tri večery dohľadom nad nimi, že teraz je to na ňom.     
Márne sa bránil, tvrdil, že oni boli v jej fakulte. Otočila sa, že nepočuje a presne o siedmej sa traja malý lotri objavili na jeho prahu. Jeho dvaja hadi starostlivo sledovali veľmi podráždeného Snapa – viditeľne sa im uľavilo, že sú v prítomnosti Chrabromilčanov, pretože veľmi dobre vedeli, že ich riaditeľ fakulty by nemal ani z ďaleka tak pichľavé výpady, keby tu neboli na dosah členovia inej fakulty ako Slizolin. 
Podcenili jeho hrozivé syčanie, avšak pred ich poslaním k ich stolom, poskytol obom popolavým a spoteným malú prednášku o tom, čo by sa stalo, keby boli niekedy zase takí hlúpi, že sa im nepodarí splniť zásady ich fakulty. Teraz však, o hodinu neskôr sa začínali pozerať od svojich prác a vymieňali si žmurknutia a opatrné signály s Chrabromilčanmi.
Snape si znova prial, aby si mohol buchnúť hlavu o stenu. Jeho Slizolinčania boli pokazení tými prekliatymi levmi. Normálne, Slizolinčania boli buď príliš rozmrzelí na potrestanie alebo príliš v rozpakoch, lapení urobiť oveľa viac v priebehu trestu, ako je zadaná úloha. Boli nedočkaví, aby mali ich trest za sebou a mohli tak uniknúť, aby potom mohli predstierať, že sa celá vec nikdy nestala.
Oproti tomu Chrabromilčania (pravdepodobne preto, že dostali toľko trestov, pomyslel si kyslo Snape) sa zdalo, že to považujú za sociálnu príležitosť. Tieto prekliate levy zrejme nepovažovali ich obmedzenia za hanebné poníženie a vysielali súcitné pohľady na jeho hadov spolu s vtipnými grimasami v snahe rozveseliť skľúčených druhákov.
K Snapovej intenzívnej zlosti to fungovalo a namiesto sebaľútostivých prejavov utrpenia, jeho študenti teraz dusili v sebe smiech. Dokonca aj Snape musel priznať, že Weasleyho schopnosť súčasne s očami, krútiť aj ušami a otáčať svoj jazyk bol... neobvyklý... výraz. Napriek tomu, boli to jeho žaláre a jeho študenti tu mali trpieť.
Buchol rukou tvrdo po svojom stole a študenti nadskočili a zbledli. „Našiel tu niekto niečo zábavné na na svojim treste?“ spýtal sa medovo. „Nikto nič?“
Unáhlený chorál „Nie pane“, sa stretol s jeho ušami a on sa na každé dieťa pozrel pred návratom k vlastnej práci. Bol rád, keď počul jedného z jeho hadov trochu zafňukať hrôzou, keď sa otočil späť k svoju papieru, ale jeho potešenie malo krátku životnosť.
„Neboj sa,“ začul Harryho šepot – ten chlapec nemal vôbec žiadny zmysel pre utajenie. „Viem, že znie, že to má v úmysle, ale on je naozaj dobrý. Naozaj,“ trval na svojom, zrejme dostal nedôverčivý pohľad od Slizolinčana. „Dokonca ani jeho údery nebolia. Ale on ti nebude robiť nič, okrem trochu kriku „to je len“ dôvod, že chce, aby si dodržiaval školské pravidlá.“
Snape bol príliš ohromený hrôzou, aby za niekoľko sekúnd zareagoval. V čase, keď jeho mozog spracoval, čo práve ten príšerný Spratok urobil, aby uchránil jeho pracne vytvorenú povesť, bolo už neskoro. Zodvihol hlavu, aby uvidel svojho Slizolinčana vracať Harrymu vďačný úsmev, jeho pocit úľavy bol hmatateľný, zatiaľ čo Harry a ostatní Chrabromilčania sa usmiali. Ďalší Slizolinčan sa pozeral, zrejme sa snažil prísť na to, či Harryho slová neboli nejakým prešibaným sprisahaním, hodným slizolinských spolužiakov, alebo priamočiarym uistením, ktorým sa zdali byť.
„Potter!“ Nakoniec sa mu podarilo získať jeho hlas a bol pripravený verbálne zlikvidovať malého sopliaka raz a navždy. To by malo účinne účinne odstrániť všetky pochybnosti o jeho „príjemnosti“.
„Áno?“ odpovedal nevinne Harry, zodvihol pohľad k Snapeovi.
Jeho smaragdové oči vrátili Snapa späť v čase a on sa znovu pred ním ocitol bezmocný. „Nerozprávať počas trestu,“ podarilo sa mu zavrčať.
„Áno, pane. Prepáčte, pane,“ odpovedal Harry ospravedlňujúco, potom obrátil pozornosť späť k svojej eseji.
Snape stlmil svoje zastonanie. Chrabromilčania. Bol sužovaný Chrabromilčanmi. Bolo to už priveľa, že sa musel vysporiadať s Dumbledorom a McGonagallovou, teraz keď mal zverenca, ktorý bol Chrabromilčan, mohol by už mimo tried seba izolovať medzi Slizolinčanmi. Nie, Harry prirodzene dosť počítal s mnohými Chrabromilčanmi ako svojimi priateľmi a preukazoval alarmujúcu tendenciu získať si priateľov v iným fakultách. Aspoň, že si Harry tiež vytvoril priateľstvo s Dracom a že sa obracal na niektorých ďalších Slizolinčanov. Napriek tomu Snape vedel s neblahým pocitom neblahého tušenia, že je len otázkou času, aby musel hrať hostiteľa pre Bystrohlavčanov a ostatných v jeho vlastnom dome.
Aspoň, že potomok Malfoyovcov bol pre ostatných zdierajúci. Druhý deň v triede sa Longbottomovi skutočne podarilo ostro odseknúť na urážku od Parkinsonovej a spratok Weasley ukázal prekvapivý talent pre pikle. Taktiež Dracov vplyv (spolu s jeho dobre naučeným pudom sebazáchovy), by zabezpečil, že žiadne žarty malých príšer by nepochybne neboli smerovať proti Snapeovi alebo na jeho vyučovanie.
Samozrejm, keby mal byť Snape úprimný, neexistovali skutočne mladí Chrabromilčania, ktorí by ho skutočne urobili šialeným. Po toľkých rokoch výučby, bol čoraz viac imúnny voči študentom. Nebol to trúba alebo vlkolak, koho si prial, aby mohol zničiť. Čo ho to napadlo, že pomôže týmto idiotom Záškodníkom? Chrabromilčanom – najmä tým dvom – mali byť utopení pri narodení. Ale nie, on im pomohol von, a to ráno si záležitosti prešiel v hlave.
Snape sa zamračil a snažil sa pripomenúť si, že napriek všetkému, jeho plán bol úspešný. Aurori boli úplne zmätení z Blackovho úteku a prenasledovanie zločinca s pokrikovaním takmer úplne v priebehu niekoľkých týždňov ustalo. Fudge nehodlal, aby jeho zlyhanie administratívy malo širokú publicitu.    
Niekoľko dní po úteku, keď usúdil, že je to bezpečné, Snape vyzvihol Lupina v kaviarni v Taliansku. Pri pohľade naspäť si uvedomil, že to bola chyba, keď si čašník myslel, že zrejme vyzdvihol vlkodlaka za účelom nedovoleného dostaveníčka a musel vydržať mužské nahnevané žmurkanie a podpichovanie a romantické povzdychy. Prekliati Taliani.
Zobral Lupina najprv do rodinného sídla Princeov, kde vlkodlak a pes spadli na seba navzájom v nechutných orgiách vzájomného obviňovania a sĺz. Veci sa len zhoršili, keď sa Remus snažil vyjadriť svoje poďakovanie Snapeovi. Majster elixírov sotva unikol objatiu (objatiu!) oboch Záškodníkov. Pri tejto spomienke sa otriasol. Musel by použiť nejaké čistiace kúzlo na svoju kožu, keby sa to skutočne stalo.
Black ho potom ďalej dráždil tým, aby spravil všetko pre jeho nechutne rýchle uzdravenie, aj keď by mu to aspoň umožnilo začať s Dursleyovcami rýchlejšie, než Snape čakal. Ale tiež to dokazovalo sklamanie, že Harryho príbuzní neboli žiadnymi rovnocennými partnermi pre Záškodníkov.
Severus zavrčal. Muklovia v týchto dňoch mali tak málo odvahy. Nechutní Dursleyovci boli až príliš jednoduchí. Medzi jeho skupinou priateľov z detstva a Siriusovými imaginárnymi nápadmi, zabralo by to necelé štyri týždne predtým, než by muklovia boli nechtiac strhaní a zrazení k podlahe, kedykoľvek by počuli hlasný zvuk. Snape si vzdychol. Naozaj potreboval niekoho, kto by mu mohol ponúknuť skutočnú výzvu.
Navštívil Záškodníkov pred desiatimi dňami a našiel ich na svojom panstve, ležiacich na lehátkach a vyučovať jeho domácich škriatkov veľmi neslušné pijanské piesne. „Vidím, že vaša pracovná morálka sa v priebehu času nezlepšila,“ zavrčal Snape. „Prečo nemučíte Dursleyovcov?“
Black sa na neho usmial a obdaroval ho nechutným štekavým smiechom. „Všetko mám v rukách, chlapče môj. Dnes Petúnia upratuje dom a my sme zachytili Vernona na ceste do jeho kancelárie.“
„Tak čo?“
Remus sa uškrnul. „Povedzme, že Petúnia si nevšimla, že jej WC kefa vyzerala trochu povedomá.“
Snape zamrkal. Musel priznať, že to bolo celkom vynaliezavé, najmä čo sa týka tých dvoch blbcov, ktorí by sa len ťažko dostali cez McGonagallovej triedu o živých premenách k neživým. „Je to... dostatočne nápadité,“ povedal neochotne.
Títo dvaja idioti sa na seba usmiali a tľapli si.
„Vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že muklovia nevyžadujú vašu plnú pozornosť a človeku sa zdá, že sa vám sily vrátili natoľko, aby ste ma ako zvyčajne dráždili, môžem sa opýtať, kedy máte v pláne opustiť môj domov?“ opýtal sa Snape.
Obaja sa k nemu otočili, úsmevy vybledli. „Vyhadzuješ nás?“ opýtal sa Sirius ohromene.
„Myslíš, že by som vás ubytoval na neurčito a poskytol vám stravu?“ opýtal sa Snape podobne neveriacim tónom.
„No, áno,“ priznal Black, vymenil si zmätený pohľad s Lupinom.
„Plánovali ste v skutočnosti s utrácaním ďalších päťdesiat rokov vášho života na úkor týchto izieb, občas príležitostne zakliať Dursleyovcov?“ Snape na nich nedôverčivo zízal. Bol jediný, kto si uvedomil so svojou nepatrnou pozornosťou, že Black by sa čoskoro nudil a bol namrzený takýmito obmedzeniami? Potom by sa pustil do nejakého smiešneho kaskadérskeho kúsku s pokusom stretnúť sa s Harrym alebo zdiskreditovať Fudgea alebo akýkoľvek ďalší chrabromilský nápad, ktorý by sa zahniezdil v jeho kuracom mozgu? Takto by bol nepochybne chytený a zabitý?
„Ale – ale –“ koktal nesúvislo Black.
„To je v poriadku, Sirius,“ prerušil ho rýchlo Lupin. „Severus má pravdu. Bol viac než láskavý voči nám, než sme mali právo očakávať. Nemôžeme sa naďalej spoliehať na jeho pohostinnosť. Som si istý, že môžem pre nás niekde zohnať malý byt. Nemám veľké úspory, ale existuje mnoho muklovských oblastí, kde sú prenájmy celkom rozumné.“
Snape sa neveriacky pozeral na vlkodlaka. „Mám ešte lepší nápad, Lupin. Prečo jednoducho nezistíš, či Divooký Moody alebo Amélia Bonesová nemá voľnú izbu, ktorú môže Black použiť?“ spýtal sa sarkasticky.
Po Lupinovom zmätenom výraze, vyštekol, „Čo je s tebou, ty blázon? Chrabromilčania postrádajú nedostatok zmyslu pre sabazáchovu? Okamžite, keď Black opustí tieto priestory, žiadne miesto v Británii nebude pre neho bezpečné. Si skutočne tak zabednený, alebo si si konečne uvedomil, že kríženec je zbytočný darebák a rozhodol si sa ho opustiť?“
„Samozrejme, že nie!“ zavrčal naspäť Lupin, jeho normálne pokojná nálada sa tentoraz rozhorela. „Ale čo čakáš, keď nás nútiš odísť? Veľmi dobre vieš, že nemáme prostriedky.“
„Počkajte! Mám nápad!“ zvolal Black. „V lese pri Rokforte sú také jaskyne. Mohol by som tam žiť ako Tichošľap a Akromantuly a zvyšok bytostí by mi nevadili.“
Snape si unavene prešiel po čele. Bol tak unavený z jednania s Chrabromilčanmi. Boli ako tie veľké hlúpe psy, ktoré nemohli pochopiť, kde sa skryla loptička, keď ju dáte za chrbát. „Predpokladám, že by si prežíval tým, že by si lovil potkany alebo to, čo by si mohol chytiť?“ spýtal sa, aj keď už vedel odpoveď.
Black rezignovane pokrčil ramenami. „Ak budem musieť. Možno by som sa mohol dostať raz za čas do Rokfortskej kuchyne.“
„Kde ťa domáci škriatkovia okamžite chytia, lebo by si ohrozoval ich miláčika Harryho Pottera a Dumbledore urobí to, čo urobil pred desiatimi rokmi a dopraví ťa do Azkabanu. Ibaže predtým než dostanete Bozk, podá ti ministerstvo Veritaserum a potom vlkodlak a ja skončíme sami na úteku.“ Snape pocítil, že ho začína bolieť hlava. Dokonca aj bystrohlavskí prváci neboli takí nerafinovaní ako títo dvaja. Ako sa preboha mali Záškodníci vyhnúť množstvu zatknutí, ktoré im hrozili, ak to bol ich nápad mazaného plánu?
„Ehm...“ Black vyzeral rozpačito, ale Lupin sa zamyslene zamračil.
„Možno, že by si nás ministerstvo nevšimlo, ak by sme sa zamaskovali –“ začal vlkodlak.
„Dosť!“ Bolo zrejmé, že Snape to bude musieť urobiť sám. Och, mohli byť schopní mučiť muklov a školákov, ale Lupin a Black sú pojmom strategického myslenia súperiaceho s Harryho – bez jeho ospravedlnenia, že má len jedenásť. Nie bolo to na ňom. Ponechaní svojmu osudu, Lupin a Black by sa poflakovali po viditeľných miestach, prakticky by prosili, aby boli zatknutí. Bolo očividné, že nemajú predstavu, že svet sa rozšíril za hranice Rokfortu a Šikmej uličky?
Nie, nemohol im dôverovať, že sa udržia v bezpečí a idioti ako oni, hoci boli obaja silní čarodejníci a oddaní chlapcovi. Snape chcel obklopiť Harryho mocnými čarodejníkmi a čarodejnicami, ako len mohol, takže ak by prišli nevyhnutné strety s Temným Pánom, Harry by mal veľa spojencov a nebol by nútený spoliehať sa na ministerstvo, Dumbledora alebo kohokoľvek iného. Snape nemusel dôverovať Blackovi, že prišiel na to, že toast pochádza z chleba, ale vedel, že napriek tieňom pochýb, že by mohol veriť v ochranu Harryho a to aj za cenu vlastného života. Bol to taký druh vecí, pre ktorý Chrabromilčania žili. (No vlastne, zomierali)... Plusom bolo, že kríženec nebude dvakrát rozmýšľať nad použitím Avada Kedavra pre Harryho a to znamenalo, že Severus by ho potreboval na blízku.    
Navyše Severus potreboval na zabezpečenie Blackovej slobody, aby si zaistil svoju vlastnú dlhodobú bezpečnosť. Nemohol žiť pod hrozbou, že Black je vypočúvaný pod Veritaserom a jeho vlastná spoluúčasť by vyšla najavo. Potreboval, aby ten kríženec bol očistený a nedotknuteľný, a samozrejme, že sa nemohol spoliehať, že to Chrabromilčania zariadia sami. „Tu je to, čo budete robiť...“
O niekoľko dní neskôr bol čarodejnícky svet v Británii rozvírený šokujúcim odhalením. Sirius Black bol živý a v poriadku vo Švajčiarsku! Denný Prorok mal obrovskú fotku usmievajúceho a mávajúceho Blacka z pobočky Gringottbanky v Zürichu, zatiaľ čo sprievodný text vyzeral takto: 
            
Smrťožrútovi Blackovi bol udelený azyl vo Švajčiarsku!

Dlho zadržiavanému Siriusovi Blackovi, Smrťožrútovi a zradcovi Lily a Jamesa Potterovcov – rodičov Chlapca, ktorý prežil – bol udelený azyl vo Švajčiarsku po jeho odvážnom úteku z Azkabanu. Bývalý auror, teraz Aristokrat a najstarší člen rodu Blackovcov, bol uväznený krátko po smrti Potterovcov, za údajnú vraždu svojho blízkeho priateľa Petra Pettigrewa a tuctu Muklov okolo. Dôverné zdroje špekulujú, že Pettigrew, ktorý bol tiež spolupracovníkom Potterovcov – odvážne čelil Blackovi po jeho zrade, len aby bol zabitý silnejším čarodejníkom. Keď s ním Black skončil, zostal len Pettigrewov prst. Ministerstvo posúdilo Blacka ako hrozbu pre spoločnosť, že po jeho chytení bol okamžite poslaný do Azkabanu.
Včera nastal ohromujúci zvrat udalostí, keď švajčiarska vláda potvrdila, že Black dorazil do Zürichu a požiadal o politický azyl. Švajčiarsko vyhovelo jeho žiadosti a odmietlo hlasné protesty od Ministra mágie Korneliusa Fudgea na okamžité vydanie Blacka.
Švajčiarsky predseda čarodejníckej rady Pascal Schlumpf vydal vyhlásenie, z ktorého časť vyberáme: „Švajčiarsko je hrdé na to, že je schopné pomôcť pánovi Blackovi znovu nadobudnúť jeho dobré meno. Desať rokov bol pán Black nezákonne uväznený na ostrove Azkaban – jasné porušenie Deklarácie o medzinárodnom čarodejníckom práve. Okrem toho, strašné zaobchádzanie britskej vlády s pánom Blackom je spôsobené len ich nechutným využívaním Dementorov ako väzenských dozorcov na ostrove. Civilizované krajiny už dávno odsúdili Britániu za stredoveké využívanie Dementorov v tejto funkcii a je poctou pánovi Blackovi, že jeho duševná odvaha a magické schopnosti boli také, že sa z tohto utrpenia dostal z neporušenou mysľou. Švajčiarsko dlhodobo odmieta podpísať zmluvu o vydávaní s Britániou, pretože bola z veľkej časti založená na nehumánnej politike Británie a zaobchádzanie s pánom Blackom potvrdzuje správnosť nášho rozhodnutia. Je to naša nádej, že si pán Black vyberie, aby bol jeho domov tu vo Švajčiarsku, krásnej krajine, v ktorej občania venujú svoje ideály do práva a spravodlivosti.“
Pán Black to skomentoval: „majú tu tiež úžasnú čokoládu – nehovoriac o ženách! Je to, akoby boli všetci dvojnásobne spojení alebo také niečo. V skutočnosti, švajčiarske ženy a čokoláda sú neuveriteľné...“ Zvyšok komentára pána Blacka je nevhodný pre uverejnenie v rodinných novinách.
Zdroj blízky Švajčiarskemu prezidentovi skomentoval nevysvetliteľné poskytnutie útočišťa takto: „Spomínate si na posledný európsky summit, keď sa váš minister opil a myslel si, že by bolo vtipné naliať Amortenciu do pohára prezidenta Schlumpfa? Spomínate si, ako vaše noviny vytlačili fotografie o tom, čo sa ďalej dialo s delegáciou zo Švédska? Nezabudli ste na reakciu pani Schlumpfovej, keď videla tie fotografie? Nemôžete povedať, že to „je čarodejnícka odplata“? Čo je to s vami Britmi a tými vašimi vlastne hlúpymi žartami?“
Ďalší vysoký vládny úradník zo Švajčiarskej čarodejníckej rady to komentoval slovami:„Keď sa hlava jednej z najstaršich a najbohatšich rodin v Britanii, sa objaví na dosah ruky, šiadajuca o azyl, čo dalšie by ste povedali, okrem „Dobre to dopadne a prines vsetky svoje peniaze“? A okrem toho, urobili ste to pre nas jednoduchym. Nikdy ste tohto muža neodsudili a mosete ocakavat, že vam za to bude boskavať ruky? Ja, ano.“
Ráraškovia z pobočky Gringottbanky v Šikmej uličke to odmietli komentovať, ale zhovorčivý Rárašok v pobočke v Zürichu uviedol: “Sme radi, že pán Black môže čerpať svoje bohatstvo. Sme presvedčení, že ak pán Black bude vyhlásený za nevinného novým Čarodejníckym vyšetrovaním do jeho minulosti, v tom prípade bude mať naša anglická banka povolené uvoľniť jeho majetok, alebo budeme schopní zhromaždiť nejaké dlhy z dedičstva pána Blacka a jeho majetkov. V extrémne nepravdepodobnom prípade, že by britská vláda bola tak hlúpa, aby sa pokúsila skonfiškovať všetky účty pána Blacka a zablokovať Gringottove,“ tu sa zhovorčivý Rárašok zastavil a vyceril mohutné ostré, špicaté zuby, „britský čarodejnícky svet potom zistí, prečo to bol zlý nápad otravovať Ráraška.“

Keď Snape v to ráno vstúpil do Veľkej siene na raňajky, počul tiché šepkanie medzi Dumbledorom a McGonagallovou. Bolo stále veľmi skoro a len niekoľko študentov sedelo pri stoloch, ale – prekvapivo – väčšina učiteľov už raňajkovala.
"Nebuď smiešny... Sa zblázni, keď sa to dozvie... Nemali by sme mu to ukazovať tu... Doplatia na to študenti…" McGonagallovej hlas bol tichý, ale jej vzrušenie bolo očividné.
Dumbledore ju upokojujúco uisťoval. "…dospelý človek …. Zoberie to ako dospelý muž… Vie vynikajúco ovládať svoje emócie … som si istý, že bude v poriadku …"
"Oh, Severus," Hoochová zvolala príliš sladko. "Už si videl dnešného Proroka?"
"Prečo?" spýtal sa podozrievavo, sledujúc, ako sa ostatní profesori snažia pred ním skryť.
"Myslela som, že toto by ťa mohlo zaujímať." Hoochová levitovala jeden výtlačok novín priamo pred neho a zvyšok učiteľského zboru rýchlo mumlal Protego.
Snape si prečítal článok a najprv zbledol a potom očervenel. "Er, Severus môj chlapče," začal Dumbledore neisto, jeho istota ho okamžite opustila, keď videl výraz na tvári profesora elixírov. "Prosím ťa neber to –"
Snapeov plný pohár tekvicového džúsu tesne minul riaditeľovo ucho. "TEN ODPORNÝ BASTARD!"
Študenti v sieni zízali s vytreštenými očami, kým ich normálne vždy ľadový profesor rozhadzoval taniere s jedlom a plné poháre po celej sieni, kým zvyšní profesori zaliezli pod stôl.
Niekoľko domácich škriatkov sa primiestnilo, aby protestovali proti komukoľvek, kto takto hrubo mrhal jedlom, ale jediný pohľad na Snapov výzor im stačil a okamžite sa vyparili. Až potom, čo úplne vyplienil učiteľský stôl, roztrhal Hoochovej výtlačok Proroka a rozdupal jeho zbytky, Snapov naštvaný krik prestal. Profesori váhavo vystrčili hlavy spod stola, keď sa ten muž zhlboka nadýchol, narovnal si habit a vypochodoval z miestnosti.
McGonagallová sa premenila späť zo svojej mačacej podoby, v ktorej s ukrývala pod Hagridovým širokým telom a otočila sa k riaditeľovi a s jasne samoľúbym výrazom prehlásila "Ja som ti to vravela ". Dumbledore vzdychol a pozrel sa na spúšť vo Veľkej sieni. "No, mohlo to byť trošku lepšie," priznal smutne.
Späť vo svojom byte sa Snape s naštvaným povzdychnutím hodil na stoličku. Ten idiot Black! Ako sa opovažuje improvizovať svoje vyhlásenia? Tie poznámky o čokoláde a švajčiarskych ženách? Môže byť šťastný, ak ho tamojší ľudia neobesia za jeho – Hmmm. Snapove pery sa vykrivili do úsmevu. Vlastne, bolo by to vôbec také zlé?
Odtrhol svoju myseľ od tak príjemných predstáv a ešte raz si prečítal svoj vlastný výtlačok Proroka. Áno, tlačové vyhlásenie, ktoré napísal, použil Švajčiarsky prezident takmer od slova do slova. Bolo úžasné, čo dokáže urobiť prísľub štedrého príspevku. Švajčiari mali vždy tak...obchodného ducha... v takýchto veciach. A samozrejme ten muž by umrel pre príležitosť odplatiť Fudgovi ten zákaz Elixíru lásky. Snape sa zaškeril. Vždy sa oplatilo byť informovaný o aktualitách v medzinárodnej politike a po tom čo bol schopný držať krok so závratnými vírmi nenávisti medzi dospelými na Rokforte, bolo prekvapivo jednoduché nájs cestu k diplomatickým konfliktom. Tie boli dosť pokojné v porovnaní s večne sa meniacimi alianciami hormónmi ovplyvnených študentov.
Prevrátil očami, keď si spomenul, akí boli Lupin a Black zaskočení, keď im navrhol, aby odcestovali do zahraničia. Hľadať spojencov mimo Británie im zrejme vôbec nenapadlo v tých ich tupých hlavách. "To si myslíte, že Voldemort trčí v Godricovej úžľabine alebo v Zakázanom lese?" požadoval a takmer si frustrovane trhal vlasy nad ich nechápavosťou. "On už určite dávno opustil Britániu – hľadajúc nových spojencov a zbierajúc nové sily. Vy musíte urobiť to isté!"
"Nebudem jednať ako nejaký Slizolinský Temný pán!" vyprskol Black, pobúrený tým návrhom.
"Fajn. Zostaň tu a skonči ako ulita bez duše, ty blbec!" zavrčal Snape. "Predpokladám, že Fudge si zavesí Lupinovu hlavu na svoju stenu, keď si to s ním jeho kat vyriadi."
Sirius zamrzol, dotknutý predstavou Lupina pred súdom za to, že mu pomáhal a väčšina jeho námietok sa rozplynula. "No, prečo Švajčiarsko?" trucoval. "Tam je zima. Prečo nie niekam, kde sú samé bikiny, ako Brazília alebo hore bez, ako Dánsko?"
Snape zaťal zuby. "Len ty môžeš byť dosť blbý na to, aby si si vybral potenciálne útočisko podľa plaviek," zavrčal. "Švajčiarsko nemá s Britániou zmluvu o vydaní hľadanej osoby, terajší švajčiarsky prezident pohŕda Fudgeom, Švajčiari sú vo vojne neutrálni, takže tvoja reputácia či už ako Smrťožrúta alebo ako člena Rádu bude irelevantná a ich bankový systém je známy svojou nezávislosťou."
Lupin, neprekvapujúco, to pochopil prvý. "Takže ty myslíš, že ich miestni Gringottovci by Siriusovi povolili prístup k jeho účtu?" spýtal sa a v očiach sa mu blýskalo.
Chrabromilčania. Snape si pošúchal čelo a snažil sa vysvetliť veci čo najzrozumiteľnejšie. "V bankových kruhoch je známe, že všetky odvetvia sú magicky spojené. Raráškovská mágia je dosť obratná v spájaní dvoch odlišných strán. Nedával si pozor na Binnsovych hodinách? Čo myslíš, ako sa im podarilo útočiť zo zálohy?"
Black sa uškrnul. "Ty si fakt počúval toho ducha? Si stratený prípad! Aj si si robil poznámky?"
"Pointa," Snape zavrčal, "ktorú, zdá sa, chápe aj vlkolak je, že vo Švajčiarsku sa budeš môcť financovať, takže si zaistíš bezpečie pred obžalovaním, kým spustíš protiofenzívu vo svetovej tlači."
"Oh." Black sa nad tým zamyslel. "To bude dobré, však?"
Snape si znova pripomenul, že jedná s Chrabromilčanmi. "Žiadne potkany," povedal pomaly a zrozumiteľne. "Žiadni dementori. Peniaze. Pozornosť. Ženy."
Teraz Black vyzeral veľmi šťastne. "Prečo si to hneď nepovedal?" požadoval. "Ideme! Poď, Námesačník! Na čo čakáš?"
A teraz, pozerajúc sa na titulnú stranu Proroka, Snape videl výsledok jeho námahy. Musel priznať, Black vyzeral dobre. Lupinovi a domácim škriatkom sa podarilo zvrátiť väčšinu devastácie spôsobenej Azkabanom a Black teraz vyzeral ušľachtilo utrápený, kostnatý, ale stále skôr mužne a sympaticky, než hnusne podvýživený. Nečudo, že európski paparazzi sa išli zblázniť. Bol bohatý, pekný, mladý a nezadaný: sen každej mladej čarodejnice.
Snape spravil grimasu nad myšlienkou, ako sa ženy podlizujú Blackovi na každom kroku. Ako poznal toho kríženca, určite rýchlo zistí aká je efektívna hra „mučený dementormi“ pri získavaní si čarodejníc. Pri Blackovi bude utrpenie v Azkabane zneužité na balenie kočiek.
Aj Remus bol vo Švajčiarsku, ale on sa držal príkazov a neupozorňoval na seba. Takto bude schopný premiestňovať sa pomocou prenášadla sem a tam a pokračovať v nastolení záškodníckej spravodlivosti Dursleyovcom a jednať s Bonesovou pri procese k Blackovej obhajobe.
Snape rýchlo nechal zmiznúť svoj výtlačok novín, keď sa na jeho dverách ozvalo váhavé klopanie. "Čo je?" vyprskol, otvoril a zbadal skôr znepokojeného Dumbledora.
"Chcel som sa len uistiť, že si v poriadku, môj chlapče," povedal Albus upokojujúco. "Už som sa porozprával s Rolandou za to, že ti tak náhle predložila tie noviny."
"Absolútne ma nezaujíma Blackovo miesto pobytu ani jeho kondícia," povedal Snape chladne. "Ak tí švajčiarski zadubenci chcú kryť smrťožrútsku zberbu, potom si zaslúžia všetko, čo dostanú."
Dumbledore vzdychol. "Áno, no, vyzerá to tak, že tu mohlo dôjsť k… omylu."
Snape zodvihol obočie. "Čo?"
"Aj keď sa to ešte nedostalo do novín, moje kontakty na ministerstve ma informovali, že Sirius im dal k dispozícii kópie svojich spomienok. Aurori ich prezerajú, aby sa uistili, že sú pravé a nepozmenené, ale ak je to pravda, vyzerá to tak, že sa stal strašný omyl." Albus zrazu vyzeral dosť staro a utrápene.
"Myslíš, že nepodviedol Potterovcov a Pettigrewa?" požadoval Snape, hrajúc svoju rolu.
Dumbledore na chvíľu zatvoril oči a jeho hlas bol plný viny. "Nie. Vyzerá to tak, že to neurobil." Otvoril oči a pozrel sa na Snapa takmer prosebne. "Nikdy ma nenapadlo, že Lily a James by mohli zmeniť svojho Strážcu tajomstva bez toho, aby mi o tom povedali, ale podľa Siriusa, všetci traja sa zhodli, že Sirius je príliš nápadnou voľbou. Vymenili ho za Petra Pettigrewa, ale držali to v tajnosti v domnení, že všetky útoky budú zamerané na Siriusa. Rozhodli sa, že o tom nikomu nepovedia, dokonca ani mne nie," dodal s podvedomou aroganciou. "Keď zahynuli, prirodzene som predpokladal, že za to môže Sirius a keď si Peter zaobstaral to alibi… Nikdy som o tom nepochyboval. Vedel som, že Peter nikdy nebol schopný vymyslieť komplikované intrigy a tak mi nikdy nenapadlo opýtať sa, prečo by sa Sirius pridal na temnú stranu. Samozrejme, Peter nejednal sám – Temný pán a smrťožrúti mu pomáhali – a očividne sa svoju úlohu dobre naučil. Dosť na to, aby odstránil Siriusa a nikto z nás sa za neho neprihovoril." Albusov výraz bol zmenený výčitkami svedomia. "Chcel som udržať Harryho v bezpečí a celú tú strašnú tragédiu jednoducho hodiť za hlavu… A tak som Siriusa odsúdil na 10 rokov mučenia."
"Keď vezmeme do úvahy, že on odsúdil mňa na sedem rokov mučenia, odpustíte mi, ak sa nepridám k vašej záchvatu pocitu viny," povedal Snape kyslo. "Možno že vám zodvihne náladu, keď vám pripomeniem, že pokus o vraždu sa väčšinou trestá desiatimi rokmi v Azkabane. Vďaka vášmu zásahu, Black dostal niekoľko rokov slobody napriek tomu, že ma takmer hodil vlkolakovi, ale nakoniec to vyzerá tak, že aj napriek tomu zvíťazila spravodlivosť."
Na chvíľu si myslel, že zašiel priďaleko, keď sa Dumblledorovými očami mihol náznak hnevu, ale potom riaditeľove plecia ovisli a v očiach sa mu zračila únava a smútok. "Ah, úbohý Severus. Ty si ten najviac zranený z nás všetkých, však?"
Urazený, Snape začal protestovať, ale Dumbledore zodvihol ruku aby ho umlčal. "Neprišiel som sem, aby som s tebou diskutoval o Blackovom uväznení, Severus. Som tu len preto, aby som ťa varoval, že Siriusove spomienky sa dostanú k tlači v priebehu jedného či dvoch dní. Harry sa o tom určite dozvie a ak – ako sa zdá veľmi pravdepodobné – Siriusa oslobodia, nepochybne sa bude chcieť stretnúť so svojim krstným synom."
Snape mykol plecami tak nezaujato, ako len mohol. "Fajn. Nechaj ho, nech si zoberie toho malého spratka do svojho opatrovníctva. Ja to budem považovať za vítanú úľavu."
Dumbledorov výraz mu povedal, že sa nenechá oklamať Snapovou poznámkou. "Pochybujem, že k tomu dôjde, Severus, ale myslím si, že Harry by mal byť pripravený na tie novinky a na eventuálne stretnutie. Možno to, že sa zoznámi so Siriusom radšej skôr ako neskôr bude v jeho najlepšom záujme a tiež to Siriusovi ukáže, že nemusí žiadať o opatrovníctvo pre to, aby mohol vidieť Harryho."
Snape zazrel na riaditeľa. "Ak si myslíte, že ubytujem toho bastarda Blacka akokoľvek –"
Dumbledore vyzeral prísne. "Ja očakávam, Severus, že urobíš to, čo bude najlepšie pre Harryho." A s týmto napomenutím sa otočil a opustil jeho byt.
Snape chvíľu zazeral na dvere, čiste pre efekt, potom rýchlo niečo napísal. Privolal domáceho škriatka a prikázal mu, priniesť Harryho sovu zo soviarne a kým čakal, pozrel sa ešte raz na pergamen.

Prvý krok úspešný. Do týždňa očakávam tlačovú konferenciu ohľadom spomienok. Okamžite po tom očakávam stretnutie s chlapcom. Podpor Tichošľapa pri vystupovaní na verejnosti.

Keď sa škriatok vrátil aj so sovou usadenou na hlave, podal zvitok Hedvige. "Tomu vlkovi, prosím," povedal krátko. Zahúkala a očakávajúco sa na neho pozrela.
"Vydierač," zamrmlal a dal jej sušienku. "Si úplne taká manipulatívna, ako tvoj majiteľ."
Vrhla na neho pohľad, ktorý sa dal popísať iba ako úškrn a vrátil ju škriatkovi. "Vráť ju do soviarne." Vták totiž nemohol odletieť zo žalárov bez okien.
Škriatok šťastne zapišťal, "Áno, pán profesor elixírov, pane!"
To popoludnie, Snape prechádzal po chodbách, užívajúc si zriedkavú chvíľu bez študentov, keď začul chlapčenský chichot. Zabočil za roh a našiel Harryho a niekoľko ďalších prvákov, ako sa skláňajú nad novinami. Očividne už prečítali titulnú stránku a čítali Blackov profil vo vnútri.
Harry sa pozeral ponad Seamusovo rameno, odštuchol Vincea a Grega nabok. Tie dve obludy pre neho poslušne urobili miesto, kým Draco trochu nadvihol noviny.
"Nie je on tvoj krstný otec, Harry?" spýtal sa Neville.
"On?" spýtal sa Terry Boot, dosť závistlivo.
"Aha, počkajte – už zasa to robí!" zaškeril sa Ernie Macmillan, ukazujúc na obrázok.
Harry sledoval, ako sa vysoký, tmavovlasý muž na obrázku usmieva na veľkú zbožňujúcu skupinu mladých čarodejníc. Niektoré z nich držali nápisy, "MILUJEM SIRIHO". Nejaký objekt priletel k nemu spoza fotografa a Sirius ho chytil, potom ho obmotal okolo prsta a pozrel sa priamo do fotoaparátu a vyzývavo zodvihol obočie. Zástup dievčat kričal a vzdychal.
"Čo je tá vec?" spýtal sa Ron nevýrazne.
"Tangá," odpovedal Snape represívne, zakrývajúc Harryho oči jednou rukou a druhou zobral Dracovi noviny.
"Hej – " Dracov hlasný protest okamžite stíchol, keď sa otočil a zbadal, kto mu zhabal noviny.
Snape zazeral na chlapcov. "Ak máte taký nedostatok aktivít, že sa musíte uchyľovať k prezeraniu pornografických obrázkov, aby ste sa zabavili, budem šťastný, keď vám budem môcť udeliť toľko trestov, koľko len potrebujete."
"N-nie, pane!" uisťoval ho Draco rýchlo, šťuchajúc do ostatných chlapcov, ktorí sa ešte snažili pochopiť, čo povedal. "Nepotrebujeme tresty!"
Toto už ostatní chlapci dokázali pochopiť a ozval sa zborový súhlasný šum.
"Tak potom mi zmiznite z očí!" zavrčal Snape a chlapci sa rozpŕchli a zmizli skoro tak rýchlo ako domáci škriatkovia.
Harry sa zvedavo pozrel na svojho opatrovníka. Znel príliš nahnevane a pokrčil Dracove noviny, ako keby ich chcel spáliť. "Um, ja som sa nechcel pozerať na niečo zlé," ponúkol neisto. "Je to len Denný Prorok."
"Perverznosti sú perverznosti," odpovedal Snape. "Ak sa rozhodli vytlačiť taký odpad, očakávam, že ty budeš mať toľko dôvtipu, že sa mu vyhneš." Veľmi dobre vedel, že bol nefér, ale to bolo v poriadku. Ten fagan určite vedel o jeho výbuchu pri raňajkách a Potter by mal byť natoľko rozumný, že nebude rozčuľovať svojho opatrovníka, keď má zlú náladu. Ak sa to ten malý idiot nenaučí hneď teraz, potom už na to nebude taká dobrá príležitosť.
"Prepáčte," ponúkol Harry rýchlo. Vyzeralo to tak, že tie klebety boli pravdivé a jeho profesor bol kvôli niečomu strašne vytočený. Ale aj tak si všimol, že ten muž vlastne neudelil trest ani Harrymu ani ostatným. Len sa im vyhrážal, že to urobí. Harry  sa sám pre seba usmial. Profesor Snape bol taký milý človek.
"Hmf." Snape sa na chlapca škaredo pozrel. "Predpokladám, že máš záujem, stretnúť sa so svojim krstným otcom?"
Harry mykol plecom. "Ostatní chlapci hovoria, že sa zdá byť naozaj coolový." Odmlčal sa. "Nevadilo by mi, stretnúť sa s ním, ale nie je to pre mňa také dôležité," povedal prirodzene. Posledná vec, ktorú by chcel bola, že si jeho profesor bude myslieť, že uprednostní nejakého cudzinca pred ním.
"Fajn. Pouvažujem nad realizáciou. Teraz choď do svojej klubovne – ešte ti neskončili obmedzenia a ak ťa ešte raz pristihnem mimo nej, oľutuješ to. Alebo potrebuješ capnúť po zadku, aby si si spomenul, aké dôležité je poslúchanie?" vyhrážal sa.
"Len sme sa vracali z triedy, keď nám Draco ukázal jeho noviny," protestoval Harry, ale rýchlo utiekol do veže, skôr ako si profesor stihol rozmyslieť svoju zhovievavosť. Snape sa za ním mračil, potom sa šiel horko posťažovať Minerve a Albusovi, k vytlačeniu čoho sa v dnešnej dobe uchyľuje Prorok.
Nanešťastie, ďaleko od toho, aby s ním súhlasili, McGonagallová ho prepadla s požiadavkou, aby dohliadol na trest jej levov a už bol tam. Jeho reputácia Zlého netopiera bola v troskách, jeho nepriateľ z detstva bol varený-pečený v Európe a jeho chránenec s istotou očakával, že zrealizuje stretnutie s neslávne najznámejším čarodejníkom v Británii. Mohol sa jeho život zhoršiť ešte viac?
"Oh, Severus?" Albus nakukol cez dvere. "Spomínala ti Minerva tvoju funkciu v Medzifakultnom priateľskom  a Dovolenkovom dekoračnom výbore?"
13.05.2010 21:52:10
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one